Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Hebrejom 12,12-17

12 Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená 13 a vaše nohy nech kráčajú po priamych chodníkoch, aby sa to, čo je chromé, úplne nevykĺbilo, ale skôr uzdravilo. 14 Usilujte sa o pokoj so všetkými a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána. 15 Dbajte o to, aby nikto nepremeškal Božiu milosť, aby nevyrástol nijaký koreň horkosti, čo by spôsobil trápenie a mnohých nakazil. 16 Nech nikto nie je smilník ani bezbožný ako Ezáv, ktorý za jediné jedlo predal svoje prvorodenstvo. 17 Veď viete, že aj keď neskôr túžil zdediť požehnanie, bol odmietnutý a už nenašiel možnosť pokánia, hoci ho so slzami hľadal.

Posvätenie. Myslím, že všetci poznáme pojem jarná únava. Býva dôsledkom zimného obdobia s menším množstvom slnka, zeleniny, vitamínov. Dnes máme zimy slabšie, slnka viac, vitamínov dosť, a predsa zažívame „jarnú únavu“ oveľa častejšie, a to aj v duchovnej sfére nášho života… Zdá sa, že aj tu nám chýbajú dôležité „vitamíny“. Sme duchovne bledí, nevýrazní, nevládzeme ísť tam, kam nás Pán Boh posiela, nemáme silu (ochotu) slúžiť, odovzdať sa Bohu. Nedávno na stretnutí rodín istý mladý brat vyslovil zaujímavú myšlienku: „Byť prijatý Bohom na základe Kristovej obete, a tak získať pokoj s Bohom, to je naše ospravedlnenie. Byť formovaný podľa obrazu Kristovej moci v Duchu Svätom, a tak prísť k Božiemu pokoju, to je naše posvätenie. Vydať celú svoju bytosť bez výhrady Kristovi, a tak sa stať nositeľom pokoja, to je naše zasvätenie.“ A ja som premýšľala: Ako je to s nami? O obrátení síce (vďaka Bohu) hovoríme, ale už menej hovoríme o posväcovaní a ešte menej o zasväcovaní. Pritom apoštol nás jasne vyzýva: „Usilujte sa o… a o posvätenie, bez ktorého nikto neuvidí Pána.“ Čo s tým? Dovoľme, aby nás osvietila Kristova milosť, formoval Duch Svätý a Jeho ovocie (obsahuje dôležité „vitamíny“) a budeme mať dosť síl a túžby vydať Mu celú svoju bytosť! A „jarná únava“ zmizne.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju svätosť, ktorá nás vyzýva k tomu, aby sme sa posväcovali! Odpusť, že sa tomu často bránim! Daruj mi myseľ Kristovu, nech sa s radosťou posväcujem! Amen.

Hospodin, tvoj Boh, hojne požehná každé dielo tvojich rúk. 5.Mojžišova 30,9

V tejto veci nech nikto nevybočuje z medzí a nech nepodvádza svojho brata, pretože Pán sa za to všetko pomstí. 1.Tesaloniačanom 4,6

2.Petra 1,16-21 •   Modlíme sa za: Senica – Čáčov (MyS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Hebrejom 12,1-11

1 Preto aj my, obklopení takým veľkým zástupom svedkov, odhoďme všetku príťaž a hriech, čo nás opantáva a vytrvajme v behu, ktorý máme pred sebou. 2 Upierajme zrak na Ježiša, pôvodcu a završovateľa našej viery. Miesto radosti, ktorá sa mu ponúkala, pretrpel muky na kríži, pohrdol potupou a teraz sedí po pravici Božieho trónu. 3 Myslite na toho, ktorý zniesol od hriešnikov voči sebe také protirečenie, aby ste neochabovali a neklesali na duchu. 4 V boji proti hriechu ste sa ešte nevzopreli až do krvi. 5 A zabudli ste na povzbudenie, ktoré sa vám prihovára ako synom: Syn môj, nepohŕdaj Pánovou výchovou, ani neklesaj, keď ťa karhá, 6 lebo koho Pán miluje, toho prísne vychováva a trestá každého, koho prijíma za syna. 7 Vytrvajte v tom, čo slúži na výchovu, lebo Boh s vami zaobchádza ako so synmi. A ktorého syna otec nevychováva prísne? 8 Ak ste bez takej výchovy, na ktorej majú účasť všetci, potom nie ste synovia, ale ako nemanželské deti. 9 Veď aj naši telesní otcovia boli prísnymi vychovávateľmi a vážili sme si ich. Vari sa nepodriadime omnoho viac Otcovi duchov, aby sme mali život? 10 Otcovia nás krátky čas vychovávali prísne a tak, ako sa im to videlo správne, no on nás vychováva nám na úžitok, aby sme mali účasť na jeho svätosti. 11 Pravda, nijaká prísna výchova v tej chvíli sa nezdá radostná, ale trpká; neskôr však prináša ovocie pokoja a spravodlivosti tým, ktorých vycvičila.

Nám na úžitok. V posledných rokoch sa čoraz viac skloňuje pojem osobnostný rozvoj. Definuje sa ako proces, v ktorom si môžete uvedomiť vlastné schopnosti, rozvinúť svoj potenciál a dosiahnuť plánované ciele. Mnohí hovoria, že im to naozaj pomohlo. Naštartovalo ich to k niečomu novému, poprípade ich to reštartovalo – či už v práci alebo v osobnom živote. A predstavte si, že k takémuto „osobnostnému rozvoju“ nás pozýva aj náš Boh a Pán. Je naším Záchrancom a chce byť aj naším vychovávateľom – „koučom“. Chce nás vychovávať, aby sme vytrvali v zápase, ktorý máme pred sebou, aby sme neklesali na duchu, ale aby sme verne bojovali proti hriechu alebo, inak povedané, aby sa rozvinul ten potenciál, ktorý nám dal Pán. A najmä nám dal nový cieľ a zmysel výchovy – odpustenie hriechov a večný život. Skúsme sa sami seba opýtať, či Mu dovolíme, aby nás vychovával? Alebo či sme náhodou neustrnuli na jednom mieste a neprestali duchovne rásť… V tom prípade nám totiž hrozí pomalé, ale isté odumieranie. My potrebujeme byť vychovávaní, potrebujeme rozvíjať svoj vzťah k nášmu Pánovi, svoju osobnosť, charakter, svätosť. Je to pre naše dobro, je nám to len na úžitok! Ľudia tohto sveta robia veľa pre to, aby osobnostne rástli. Robme to aj my, ako Božie deti, veď máme toho najlepšieho „Kouča“!

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že chceš vidieť náš duchovný rast! Odpusť, že ho zanedbávam! Veď ma Svojím Duchom, nech dospievam vnútorne a žijem Tebe na česť a ľuďom na úžitok! Amen.

Hospodin dáva slepým zrak. Žalm 146,8

Ježiš im odpovedal: „Choďte, oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: ‚Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium.‘“ Lukáš 7,22

Izaiáš 57,14-16 •  Modlíme sa za: Senica (MyS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Hebrejom 11,32-40

32 A čo mám ešte povedať? Veď by mi nestačil čas, aby som ešte rozprával o Gideónovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftem, Dávidovi, ako aj o Samuelovi a prorokoch, 33 ktorí si vierou podmaňovali kráľovstvá, vykonávali spravodlivosť a dosahovali prisľúbenia, levom zapchávali tlamy, 34 uhášali silu ohňa, unikali ostriu meča a zo slabých stávali sa mocnými, keď zmužneli v boji a zaháňali šíky cudzincov. 35 Ženy dostávali späť svojich mŕtvych vzkriesených. Iní boli mučení, ale neprijali oslobodenie, aby dosiahli niečo lepšie, totiž vzkriesenie. 36 Iní zasa zakúsili výsmech a bičovanie, ba i okovy a väzenia. 37 Kameňovali ich, rozpiľovali, umierali ostrím meča, chodili v ovčích a kozích kožiach, trpeli núdzu, útlak a príkorie. 38 Tí, ktorých svet nebol hoden, blúdili po púšťach a horách, po jaskyniach a zemských roklinách. 39 A títo všetci, i keď dostali svedectvo pre vieru, nedosiahli naplnenie prisľúbenia, 40 lebo Boh pre nás zamýšľal niečo lepšie, aby nedosiahli dokonalosť bez nás.

Viera je odpoveď. Po prečítaní tohto textu som si spomenul na jedného človeka, ktorý sa raz, keď šiel z kostola domov, bil do hrude a dookola opakoval: Tá naša viera, tá naša viera! Dodnes neviem, čo tým myslel. (Bolo to v súvislosti s veriacimi z iných denominácií.) Neviem, či by niekomu alebo mne takýto spôsob prejavu viery pomohol v rôznych situáciách. Viera je mojou odpoveďou, reakciou na Božiu iniciatívu. Všetci títo ľudia v minulosti videli, ako Pán Boh konal v ich živote, rodine, spoločenstve, a z toho čerpali – na toto Božie konanie odpovedali vierou. Aj keď za vieru v Pána Boha položili svoj život, znášali utrpenie, smútok, bolesť, odlúčenie, predsa neprestali veriť, pretože vedeli (verili), že ich náš Pán môže zachrániť. To je povzbudzujúce pre teba aj pre každého, komu o tom povieš.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za Tvoju dôveryhodnosť! Odpusť, že často verím iným veciam viac než Tebe! Posilňuj moju vieru, nech sa Ti celkom odovzdávam! Amen.

Boaz povedal Rút: „Nech ťa hojne odmení Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému si prišla, aby si uňho našla útočisko.“ Rút 2,12

Kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odmeňuje tých, čo Ho hľadajú. Hebrejom 11,6

Izaiáš 43,8-13 •  Modlíme sa za: Senec (BaS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

JÚN

Heslo mesiaca: Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi uväznení, pamätajte i na trpiacich, veď aj vy sami ste v tele! Hebrejom 13,3

Hebrejom 11,23-31

23 Vo viere ukrývali rodičia Mojžiša tri mesiace po jeho narodení, lebo videli, že dieťa je krásne, a nebáli sa kráľovho rozkazu. 24 Keď Mojžiš dospel, vo viere odoprel volať sa synom faraónovej dcéry. 25 Radšej si zvolil trpieť s Božím ľudom, než mať dočasné potešenie z hriechu, 26 a Kristovu potupu pokladal za väčšie bohatstvo ako poklady Egypta. Mal totiž na zreteli budúcu odmenu. 27 Vo viere opustil Egypt a nezľakol sa kráľovho hnevu, ale vydržal, akoby videl Neviditeľného. 28 Vo viere slávil Paschu a pokropil dvere krvou baránka, aby sa zhubca nedotkol prvorodených. 29 Vo viere prešli Červeným morom ako po suchej zemi, kým Egypťania, len čo sa o to pokúsili, boli pohltení vlnami. 30 Pre vieru padli múry Jericha, keď ich obchádzali sedem dní. 31 Pre vieru neviestka Ráchab nezahynula s neveriacimi, lebo v pokoji prijala vyzvedačov.

Lekár. Zvláštne! Kto veril, dosiahol úspech. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že naším cieľom by malo byť dosiahnutie veľkej viery. Je viac biblických textov, ktoré vieru zdôrazňujú. Napríklad: „…majte vieru Božiu“ (Mk 11,22), „choď, tvoja viera ťa zachránila“ (Lk 7,50) a podobne. – – Môže sa stať, že sa ti v živote prihodí niečo zlé, nejaký úraz (neprajem nikomu). A vtedy pribehne k tebe niekto a povie: „Nebojte sa, som obuvník, ja vám pomôžem!“ Vzápätí pribehne niekto druhý a povie: „Ja som lekár, nehýbte sa, vyšetrím vás!“ Na koho sa obrátiš? Keď sa po čase uzdravíš, určite sa nebudeš chváliť: moja viera ma zachránila, ale povieš: ten lekár ma zachránil. Je to preto, že vieš, poznáš, máš skúsenosti s daným lekárom. – – Poznáš dôverne Pána Boha? Tak, ako Mojžišovi rodičia, Mojžiš, izraelský národ, či Rachab? Viera rastie poznaním Pána Ježiša. Máme úžasné Božie slovo – z neho spoznávajme Pána Ježiša a nechajme svoju vieru rásť skúsenosťami! Viera je nástroj môjho poznávania Pána Ježiša. To prajem každému – poznať vzájomnú lásku medzi nami a naším Záchrancom – Lekárom.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za Pána Ježiša, ktorý v nás buduje vieru a napĺňa ju v uzdraveniach! Odpusť, že často od Teba nedokážem prijať nadprirodzené veci! Prenikaj ma Kristovým Duchom a dávaj mi Tvoju vieru, nech Ťa poznávam stále viac, a tým aj viac ľudí vediem k Tebe! Amen.

Dúfam v Boha, ktorého slovo chválim, v Hospodina, ktorého slovo chválim. Žalm 56,11

To Slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami a my sme videli Jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján 1,14

2.Mojžišova 3,13-20 •  Modlíme sa za: Sazdice (HoS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

 Svätá Trojica – Sancta Trinitas

4.Mojžišova 6,22-27

22 Hospodin povedal Mojžišovi: 23 „Povedz Áronovi a jeho synom: Izraelitov budete požehnávať týmito slovami: 24 ‚Nech ťa Hospodin požehná a nech ťa ochráni! 25 Nech Hospodin rozjasní nad tebou svoju tvár a nech ti je milostivý! 26 Nech Hospodin obráti svoju tvár k tebe a nech ti udelí pokoj!‘ 27 Takto nech kladú na Izraelitov moje meno a ja ich požehnám.“

Požehnaný Bohom – stvorený, vykúpený a v pokoji. Tieto verše sú súčasťou Áronovského požehnania, ktorým kňazi žehnali Izrael. Tieto slová pretrvali stáročia a každé luteránske bohoslužobné zhromaždenie sa končí takýmto požehnaním. V troch vetách zaznieva trojitý dôraz na Božie pôsobenie – požehnanie, ochranu, milosť. Už stará cirkev v tomto trojnásobnom „nech“ počula predzvesť Trojjediného Boha: Otca, Syna i Ducha Svätého. Tento text vznikol vtedy, keď Izraelci putovali púšťou. Bol to pre nich čas neistoty, únavy a hľadania smeru. – – Aj dnes kráčame púšťou svojich dní, preťažení správami, problémami, neistotou, či vnútornou prázdnotou. V dnešnom svete, ktorý je plný neistoty, túžime po pevnom bode, túžime po priazni a, samozrejme, po ochrane. Pri týchto veršoch zisťujeme, že Boh Trojice nie je vzdialený. Je to Ten, ktorý požehnáva, zjavuje sa, dvíha Svoju tvár a vnáša pokoj tam, kde je chaos. Požehnanie nie je len krásne slovo – je to prísľub, že Božie meno je s nami.

Modlitba: Trojjediný Bože, ďakujeme Ti za Tvoje požehnanie, ktoré nás chráni, pozdvihuje a napĺňa pokojom! Prosíme Ťa, aby Tvoja priazeň bola s nami i v našich nepokojných dňoch! Daj nám žiť v Tvojej blízkosti a pod Tvojou ochranou! Amen.

Ako si vážim Tvoje myšlienky, Bože, aký nesmierny je ich počet. Žalm 139,17

Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú Jeho súdy a aké nevyspytateľné Jeho cesty! Rimanom 11,33

Ján 3,1-8(9-13) • Rimanom 11,(32)33-36 • Izaiáš 6,1-8(9-13) • Žalm 56 •  Modlíme sa za: Wycliffovu misiu

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Hebrejom 11,8-22

8 Vo viere Abrahám poslúchol, keď ho Boh volal, aby odišiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo. Odišiel, hoci nevedel, kam ide. 9 Na základe viery sa usadil v prisľúbenej zemi ako v cudzej a býval v stanoch s Izákom a Jákobom, spoludedičmi toho istého prisľúbenia. 10 Očakával totiž mesto s pevnými základmi, ktorého tvorcom a staviteľom je Boh. 11 Vo viere aj neplodná Sára dostala silu počať potomka, hoci už prešiel jej čas, lebo pokladala za verného toho, čo jej dal prisľúbenie. 12 A tak z jedného muža, ktorého sila odumrela, sa narodilo také množstvo potomkov, ako je hviezd na nebi a piesku na morskom brehu, ktorý sa nedá spočítať. 13 Títo všetci umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale iba z diaľky to videli a pozdravovali. Vyznávali, že sú na zemi cudzincami a pútnikmi. 14 Tí, čo takto hovoria, naznačujú, že hľadajú vlasť. 15 Keby totiž mysleli na tú, z ktorej vyšli, boli by mali dosť času vrátiť sa. 16 Teraz však túžia po lepšej, čiže po nebeskej. Preto sa ani Boh nehanbí volať sa ich Bohom, veď im pripravil mesto. 17 Vo viere Abrahám obetoval Izáka, keď bol skúšaný, a jednorodeného prinášal ako obetu ten, ktorý dostal prisľúbenia 18 a ktorému bolo povedané: Po Izákovi sa bude volať tvoje potomstvo. 19 Usudzoval totiž, že Boh má moc vzkriesiť aj mŕtvych. Preto dostal Izáka naspäť aj ako predobraz vzkriesenia. 20 Vo viere Izák požehnal Jákoba a Ezáva v pohľade do budúcnosti. 21 Vo viere Jákob, keď umieral, požehnal každého z Jozefových synov a poklonil sa opretý o vrch svojej palice. 22 Vo viere Jozef, keď zomieral, hovoril o odchode synov Izraela a pripomenul im, čo majú urobiť s jeho kosťami.

Nebeský kus zeme. Abrahám, Izák, Jákob, Jozef – to sú ďalšie zvučné mená nielen pre Izraelcov, ale aj pre nás, kresťanov. Sú príkladom skutočnej viery, ktorá sa nespolieha na seba, ale na Božie zasľúbenia. Abrahámovi sľúbil Boh, že bude vlastniť kanaánsku krajinu. Kus zeme. No Abrahám žil napriek tomu v stanoch. Bol pútnikom a jediný kus zeme, ktorý si v Kanaáne kúpil, bol hrob pre jeho manželku Sáru. Čím to bolo, že aj keď mal na Kanaán nárok, lebo mu ho sľúbil sám Boh, predsa len bol na zem upätý len veľmi málo? Pretože on svoju nádej upínal k mestu, ktorého Staviteľom je Pán Boh. Nebeské mesto – nový Jeruzalem – to je ten najlepší podiel, kus zeme, po ktorom túžil nielen Abrahám, ale aj jeho potomkovia – a po ktorom by sme mali zo všetkého najviac túžiť aj my. Nie po pominuteľnom svete, ale po tom v nebesiach, v Božom meste. Toto pôsobí viera v Pána Ježiša Krista dnes v našom srdci. Toto pôsobila viera v srdci praotcov Izraela. Čo pôsobí tvoja viera? Máš svoj nebeský kus zeme?

Modlitba: Pane Bože, ďakujem Ti, že si aj pre mňa pripravil miesto, kus zeme v Tvojom nebeskom meste! Ďakujem za všetky príklady skutočnej viery, ktorá sa spolieha na Teba! Amen.

Dobrotivý Hospodin, odpusť každému, kto sa úprimne odhodlal vzývať Boha Hospodina. 2.Kronická 30,18-19

Ježiš rozpráva podobenstvo: Syn vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Lukáš 15,20

Skutky apoštolov 18,1-11 •  Modlíme sa za: Sása (HoS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Hebrejom 11,1-7

1 Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme, 2 lebo pre ňu získali predkovia dobré svedectvo. 3 Vo viere chápeme, že Božie slovo stvárnilo svet tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné. 4 Vo viere Ábel priniesol Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, a Boh vydal o jeho daroch svedectvo; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí. 5 Pre vieru bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť, a nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením dostal svedectvo, že sa páči Bohu. 6 Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu. Veď kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odmeňuje tých, čo ho hľadajú. 7 Vo viere Noach, Bohom poučený o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery.

Skutočná viera. Premýšľali ste už nad tým, čo je skutočná viera? Alebo či tá moja viera, ktorú mám, je ozajstná, tá pravá? Božie slovo nám dnes predkladá opis toho, čo viera pôsobí. Počnúc od stvorenia sveta, cez všetky zvučné mená ako Ábel, Enoch, či Nóach, všade sa hovorí o tom, čo viera pôsobí. Lebo skutočná viera je spoľahnutie sa na Božiu dôveryhodnosť. Je to presvedčenie, že to, čo Pán Boh hovorí, je pravda, že On plní Svoje sľuby. Skutočná viera prenáša minulosť aj budúcnosť do prítomnosti a umožňuje nám vidieť neviditeľné. Začína tam, kde sa končia ľudské možnosti. Naša viera však nestojí na nás, ľuďoch, ale na Pánovi Ježišovi a Jeho obeti za nás. Veríš, že vďaka Jeho obeti máš budúcnosť v Božom kráľovstve? Vierou bola prijatá Ábelova obeť, vierou bol Bohom vzatý Enoch, vierou bol zachránený Nóach. A čo my? Kiežby aj o nás platilo, že vierou v Pána Ježiša sme zachránení pre večnosť! To je skutočná viera, ktorá je darom Ducha Svätého.

Modlitba: Ďakujem Ti, Pane Ježišu, že moja viera nestojí na mne, mojich skutkoch, či zásluhách, ale na Tvojej milosti a Tvojom kríži. Daj mi, prosím Ťa, dar skutočnej viery v Teba! Amen.

Viem, Hospodin, že človek nemá v moci svoju cestu, že nikto, kto chodí, neusmerňuje svoje kroky. Jeremiáš 10,23

Bohatý muž si povedal: „Milá duša, máš veľa majetku na mnoho rokov. Odpočívaj, jedz, pi a veseľ sa!“ Ale Boh mu povedal: „Blázon! Ešte tejto noci požiadajú o tvoj život a komu ostane to, čo si nahonobil?“ Lukáš 12,19-20

Skutky apoštolov 11,19-26 •  Modlíme sa za: Sabinov (ŠZS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Hebrejom 10,32-39

32 Rozpamätajte sa na tie prvé dni, v ktorých ste boli osvietení a prekonali ste veľký boj v utrpeniach. 33 Boli ste vystavení verejnému hanobeniu a sužovaniu, inokedy ste boli spoločníkmi tých, ktorých stihlo to isté. 34 Veď ste trpeli spolu s väzňami a s radosťou ste znášali, keď vás obrali o majetok, lebo ste vedeli, že máte lepší a trvalejší majetok. 35 Preto nestrácajte dôveru, lebo bude bohato odmenená. 36 Potrebujete vytrvať, aby ste plnením Božej vôle dosiahli prisľúbenie. 37 Veď už len celkom krátky čas a príde ten, čo má prísť, nebude meškať. 38 Avšak môj spravodlivý z viery bude žiť, ale kto odpadne, v tom nebude mať moja duša zaľúbenie. 39 My však nie sme tí, ktorí ustupujú k záhube, ale ľudia viery k zachovaniu duše.

K víťazstvu nad protivenstvami vedie vytrvalosť vo viere. Tlak na vieru má rôzne podoby. V našom európskom priestore nám nehrozí väzenie, strata majetku, či mučenie. Zdá sa, že náš život viery je pod prefíkanejším náporom útokov konzumného života. Investuje sa do tela a duch žobre pred kostolom, či nákupným centrom. Väzením a prenasledovaním sa v našom priestore javí pohodlie, užívanie si, dovoľovanie, či hovenie si telu. Takéto sústredenie sa na seba spôsobuje nezáujem o blížneho, o spoločenstvo. Osobné záujmy sú kritériom a určujú vzťah k Bohu i vzťah k spoločenstvu. Praktizujúca viera sa scvrkla na to, čo a kedy sa mi chce a čo a kedy mi vyhovuje. To nie je „vydávanie seba do opravdivej služby Bohu“. Je to na hony vzdialené obeti! Neochota postaviť sa voči tomuto „prenasledovaniu konzumom“ spôsobuje ústup života vo viere. Dôvodom ústupu je strata vytrvalosti. Oslabuje to jednotlivcov, a tým aj spoločenstvá. Pre život viery je zničujúce, ak si zakrývame oči pred tlakom protivenstiev na našu vieru. Biblia totiž zámerne na tento tlak upozorňuje, odkrýva ho a vyzýva k vytrvalosti. Lebo iba vytrvalosť vo viere prináša odmenu.

Modlitba: Nebeský Otče, prosíme Ťa, odpusť nám, že výhody a ponuky tejto časnosti nás oslepujú do takej miery, že nevidíme hodnotu pravej obete vo viere, ktorej podstatou je naša vďačnosť za obeť Tvojho Syna, Pána Ježiša Krista! Amen.

Viem, že môj Vykupiteľ žije! Jób 19,25

Kristus však bol vzkriesený z mŕtvych ako prvotina tých, čo zomreli. 1.Korinťanom 15,20

Skutky apoštolov 11,1-18 •   Modlíme sa za: Ružomberok (LOS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Hebrejom 10,19-31

19 Bratia, keď teda máme smelú dôveru vojsť skrze Ježišovu krv do svätyne, 20 po novej a živej ceste, ktorú nám otvoril cez oponu, čiže cez svoje telo, 21 a keď máme veľkého kňaza nad Božím domom, 22 pristúpme s úprimným srdcom v plnej istote viery, so srdcom očisteným od zlého svedomia a s telom obmytým čistou vodou. 23 Neochvejne sa pridŕžajme nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, čo nám dal prisľúbenia, je verný. 24 Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. 25 Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň. 26 Veď ak dobrovoľne hrešíme po tom, čo sme prijali poznanie pravdy, niet už viac obety za hriechy, 27 ale iba hrozné očakávanie súdu a žeravý oheň, ktorý strávi odporcov. 28 Ak niekto poruší Mojžišov zákon, zomrie bez milosrdenstva na základe svedectva dvoch alebo troch svedkov. 29 Uvážte, o čo horší trest si zaslúži ten, čo pošliape Božieho Syna, zneváži krv zmluvy, ktorou bol posvätený, a potupí Ducha milosti. 30 Veď poznáme toho, kto povedal: Mne patrí pomsta, ja sa odplatím. A ďalej: Pán bude súdiť svoj ľud. 31 Hrozné je padnúť do rúk živého Boha.

Život pred Pánom Bohom má jasné pravidlá. Po skonaní Pána Ježiša na kríži sa úplne roztrhla chrámová opona, ktorá oddeľovala svätyňu od svätyne svätých. Do svätyne svätých vstupoval iba veľkňaz – raz v roku – v deň zmierenia – s obetnou krvou kozla. Každoročný proces, ktorý však nikdy neznamenal úplne očistenie. To zabezpečil až Kristov „golgotský výdych“. Pán Ježiš sa stal Veľkňazom a vlastnou krvou nás raz a navždy zmieril s Bohom. Prístup k Bohu je teda voľný. Už ho má nie iba veľkňaz raz v roku, ale každý a neustále. Je to milosť, ktorá sa ponúka celoplošne. Jeho zmučené telo je oponou a krv tou jedinou a jedinečnou obeťou. Pre omilosteného hriešnika sú tu však jasné pravidlá, ako žiť pred Bohom a na ceste k Nemu: (1) Prichádzať k Nemu s vierou: „Bez viery v Krista sa nemôžeme ľúbiť Bohu.“ Viera v sebe nesie nenahraditeľnosť úprimnej vďačnosti za očistenie. (2) Máme sa držať vyznania nádeje. Vyznanie je vonkajším prejavom vnútorného stavu, presvedčenia. Naše okolie potrebuje počúvať o nádeji. (3) Pozorovať sa v láske. Je to konkrétny záujem jedného o druhého. Osobný vklad toho, čím môžem prispieť k životu v spoločenstve. Vierou vďačíme za milosť, nádejou svedčíme a láskou slúžime.

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, ďakujeme Ti, že nám cez Svoje trpiace a zmučené telo umožňuješ prístup k Otcovi! Prosíme Ťa, na ceste viery nám mocou Svojho Ducha pomáhaj k tomu, aby sme pravým vyznaním a svedectvom života túto možnosť tlmočili ľuďom okolo seba! Amen.

Kto spomedzi bohov je taký ako Ty, Hospodin? Kto sa Ti vyrovná velebou svätosti? Divotvorca hrozný, hoden všetkej chvály? 2.Mojžišova 15,11

Aj keď sú takzvaní bohovia na nebi či na zemi – akože je mnoho takých bohov a pánov –, no my máme jedného Boha Otca, z ktorého je všetko a my sme tu pre Neho, a jedného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko a aj my sme skrze Neho. 1.Korinťanom 8,5-6

Skutky apoštolov 8,(9-11)12-25 •  Modlíme sa za: Rožňavské Bystré (GeS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný a ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Hebrejom 10,1-18

1 Zákon je len tieňom budúcich dobier, a nie vlastným obrazom vecí, preto nikdy nemôže tými istými obetami, prinášanými ustavične každý rok, urobiť dokonalými tých, čo prichádzajú. 2 Vari by ich neprestali prinášať, keby tí, čo konajú bohoslužbu, boli raz navždy očistení a necítili by už vo svedomí, že majú hriechy? 3 Ale práve nimi sa z roka na rok pripomínajú hriechy. 4 Je predsa nemožné, aby krv býkov a capov odstraňovala hriechy. 5 A preto keď Kristus prichádza na svet, hovorí: Obety ani dary si neželáš, ale dal si mi telo. 6 Spaľované obety ani obety za hriech sa ti nepáčili. 7 Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam, vo zvitku knihy je o mne napísané, aby som plnil tvoju vôľu, Bože. 8 Najprv hovorí: Obety ani dary, ani spaľované obety, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili — a tie sa predsa prinášajú podľa Zákona. 9 Vtedy povedal: Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu. Ruší prvé, aby ustanovil druhé. 10 V tejto vôli sme raz navždy posvätení obetou tela Ježiša Krista. 11 Každý kňaz stojí a koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. 12 No Kristus priniesol jednu obetu za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. 13 Odvtedy čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. 14 Jednou obetou totiž navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú. 15 Dosvedčuje nám to i Duch Svätý, keď hovorí: 16 Toto je zmluva, ktorú s nimi uzavriem po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich sŕdc a vpíšem im ich do mysle; 17 a na ich hriechy a ich neprávosti si už viac nespomeniem. 18 Kde sú však hriechy odpustené, tam už vôbec netreba obety za hriech.

Zvyk je železná košeľa. Nie je ľahké zmeniť zaužívané spôsoby, nech sa už týkajú akejkoľvek oblasti nášho života. Ešte náročnejšie je to vtedy, ak sa zo zvyku stane tradícia. Vtedy sa odvolávame na históriu, odkaz predkov, dedičstvo, ktoré nemôžeme opustiť. Prví kresťania, ktorí konvertovali zo židovstva, to mali omnoho ťažšie a stáli pred jedinečnou, historicky neopakovateľnou výzvou: Potrebovali zmeniť vzťah k Mojžišovmu zákonu s jeho systémom každodenných obetí. Zákonu, ktorý mal jasne vymedzené hranice, kde bolo jasné, čo sa od koho očakáva. Pavol však vo svojich listoch píše, že zákon lásky je viac, ako zákon obetí, predpisov a zákazov. Autor Listu Židom vysvetľuje, že najvyšší prejav lásky – obetovanie Božieho Syna – nahrádza ostatné obete a tie už nie sú potrebné. Kňazi prinášali každý deň obete v chráme, tie však nemohli zahladiť hriechy. Boží Syn však priniesol najvyššiu a jedinečnú obeť, keď obetoval Seba samého a touto obeťou zahladil naše hriechy. A tam, kde sú hriechy odpustené, nie sú ďalšie obete potrebné. Namiesto zákona obetí prináša vzkriesený Kristus Nový zákon – ten, ktorý je vložený do sŕdc. Dnes neriešime Mojžišov zákon, ale aj my si musíme dať pozor, aby sme obeť Pána Ježiša, ktorá platila a platí aj pre nás, nenahrádzali našimi zákonmi, či tradíciou a z nich vyplývajúcimi zásluhami. Potrebujeme Krista.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za Pána Ježiša, ktorý naplnil, a tým nahradil rôzne zákony! Odpusť, že sa pridŕžam rôznych ľudských výmyslov! Veď ma Svojím Duchom, nech žijem tak, ako je potrebné žiť! Amen.

Vy, ktorí milujete Hospodina, nenáviďte zlo! Žalm 97,10

Usmerňujte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, voči všetkým buďte trpezliví. 1.Tesaloničanom 5,14

Skutky apoštolov 4,23-31 •  Modlíme sa za: Rožňava (GeS)

Otázky na rozjímanie:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu