1. nedeľa po Veľkej noci – QUASIMODOGENITI
(Ako práve narodené deti. 1.Petra 2,2)
Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa Svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej. 1.Petra 1,3
19 Večer, v ten istý prvý deň po sobote, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ 20 Keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána.
(21 Ježiš im znova povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.“ 22 A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. 23 Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“)
24 Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymos, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. 25 Ostatní učeníci mu teda povedali: „Videli sme Pána!“ Ale on im odpovedal: „Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ 26 Po ôsmich dňoch boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Ježiš prišiel, postavil sa do stredu a povedal: „Pokoj vám!“ 27 Potom povedal Tomášovi: „Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ 28 Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ 29 Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“
Pokoj. Napätie, nepokoj, nervozita, podráždenosť, neistota, tieseň, zmätok, rozbroj, rozruch… To všetko je opakom pokoja. Opakom toho, čo chce aj dnes do života ľudí, do vzájomných vzťahov v cirkvi, ale i v spoločnosti priniesť vzkriesený Pán. „Svoj pokoj vám dávam“, uisťuje znepokojených a ustráchaných učeníkov ešte pred Svojou smrťou. Všetko, čo im hovorí a čím ich vyučuje, hovorí preto, aby práve v Ňom mali pokoj. Konečne, keď medzi učeníkov – do ich zmätku, nervozity, strachu a tiesne, prichádza ako vzkriesený, zdraví ich trikrát po sebe slovami: „Pokoj vám!“ Zmätený, vyrušený, možno aj nervózny a trochu podráždený Tomáš napokon nachádza pokoj v Pánovi a padá Mu k nohám s nádherným vyznaním. – – Ako sme na tom my? Čím je naplnené naše vnútro, naše srdce, naša myseľ? Cirkevný otec Augustín vo svojich vyznaniach napísal jednu veľkú pravdu: „Stvoril si nás pre Seba, Pane, a nespokojné je naše srdce, kým nespočinie v Tebe.“ Ten, ktorý zvestuje skutočný pokoj, ktorý je Kniežaťom pokoja, chce darovať ozajstný pokoj aj nám. Pre dnešný, zajtrajší, aj pre každý ďalší deň. On sám chce byť pokojom pre mňa i pre teba, pre cirkev i pre svet. Skúsme nad tým viac premýšľať!
Modlitba: Knieža pokoja, Pane Ježišu Kriste! Panuj, prosíme, Svojím pokojom v našich srdciach, zavládni v srdciach nepokojných, stiesnených, zmätených, rozrušených. Nech v Tebe všetci ľudia majú skutočný pokoj. Pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum. Prispor nám viery, daruj istotu, že si s nami každý deň, naplň nádejou večnosti. Amen.
Pieseň: ES 145
Milujem Hospodina, lebo počul môj úpenlivý hlas. Žalm 116,1
Ježiš hovorí v podobenstve: „Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil.“ Matúš 18,26-27
1.Petra 1,3-9 • Izaiáš 40,26-31 • Žalm 116 • Modlíme sa za: Väzenskú misiu
Ako môžem rozlíšiť chvíle, kedy sa môžem cítiť strachom alebo nepokojom, ako to boli učeníci za zavretými dverami, a ako môžem namiesto toho hľadať Božiu pomoc a pokoj?
Čo znamená pre mňa byť si vedomý Kristovej úlohy ako zdroja pokoja a ako môžem túto vieru aplikovať v situáciách, kedy sa môžem cítiť zoslabený alebo zranený?
Ako môžem rozlíšiť situácie, kedy môžem byť ako Tomáš, ktorý potreboval vidieť a dotknúť sa, aby uveril, a ako môžem túto skúsenosť premeniť na vieru a duchovný rast, aby som mohol veriť aj bez viditeľných dôkazov?