Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Ján 7,1-13

1 Potom chodil Ježiš po Galilei: nechcel totiž chodiť po Judsku, lebo Židia sa usilovali zabiť Ho. 2 Boli však blízko židovské slávnosti, a to slávnosti stánkov. 3 Vtedy Mu povedali bratia: Odíď odtiaľto a choď do Judska, aby aj Tvoji učeníci videli skutky, ktoré činíš. 4 Lebo nik nerobí nič v skrytosti, ale chce byť známy vo verejnosti. Keď také veci robíš, ukáž sa svetu. 5 Lebo ani len Jeho bratia neverili v Neho. 6 Povedal im teda Ježiš: Môj čas ešte neprišiel, ale váš čas je vždy tu. 7 Vás nemôže svet nenávidieť, ale mňa nenávidí, pretože svedčím o ňom, že jeho skutky sú zlé. 8 Vy choďte na slávnosti, a ja na tieto slávnosti nejdem, pretože sa môj čas ešte nenaplnil. 9 Toto im povedal a zostal v Galilei. 10 Keď však Jeho bratia odišli na slávnosti, odišiel aj On, nie verejne, ale akoby potajomky. 11 A Židia Ho hľadali na slávnostiach a hovorili: Kde je onen? 12 A v zástupe sa mnoho hovorilo o Ňom; jedni hovorili: Je dobrý! iní zas: Nie je, ale zvádza zástup. 13 Nikto však nehovoril o Ňom verejne zo strachu pred Židmi.

Reklama. Pri treťom pokúšaní na vysokom vrchu by Ježišovi stačilo pokloniť sa diablovi, teda upísať sa mu, ako nejakému agentovi, ktorý mu urobí parádnu reklamu, a tak si získa celý svet a slávu. Tu a dnes Ho k tomu nabádajú učeníci: „Poď, poď a ukáž svetu, čo v Tebe je! V Judsku na slávnostiach, kde je najviac ľudí, si Svojimi zázrakmi urobíš neskutočnú reklamu. Verejne známa osoba je vlastne celebrita, a takej sa predsa všetko robí ľahšie. Ukáž sa konečne svetu!“ No Ježiš vie, že to by bola „medvedia“ služba tomu, čo prináša do tohto sveta, Jeho čas však ešte neprišiel. Dielo, pre ktoré prišiel na tento svet, bude dokonané v inom čase. Keď bude zajatý a obetovaný. Nie v čase slávnosti stánkov. A potom dodáva dôležité slová: „… ale váš čas je vždy tu.“ Áno, náš čas. Náš čas svedčiť o Ježišovi. Aký je ten „náš čas“ a ako ho využívame? Je nesmierne dôležité vedieť podať ľuďom okolo nás Evanjelium. Ježiš nás k tomu vysiela a dáva nám k tomu moc. Reklama dobrému, reklama Evanjeliu sa skutkami lásky robí sama…

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti, že si dokonale múdry a poznáš ten správny čas, kedy sa zjaviť. Odpusť, že my často uvažujeme ako reklamní agenti. Veď nás Svojím Duchom, aby sme robili veci podľa Tvojho poriadku a v Tvojom čase! Amen.

Pieseň: ES 548

Autor: Marián Krivuš

Nestrachuj sa a nezúfaj! Veď Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš. Józua 1,9

Preto mám záľubu v slabostiach, v hanobení, v núdzi, v súženiach, v prenasledovaniach a v úzkostiach pre Krista. Lebo keď som slabý, vtedy som silný. 2.Korintským 12,10

2.Korintským 12,1-10 •  Modlíme sa za: Nitra (DNS)

Ján 6,66-71

66 Odvtedy mnohí z Jeho učeníkov odišli a nechodili viac s Ním. 67 Ježiš teda riekol dvanástim: Či aj vy chcete odísť? 68 Odpovedal Mu Šimon Peter: Pane, ku komu pôjdeme? Slová večného života máš, 69 a my sme uverili a poznali, že Ty si (Kristus), ten Svätý Boží. 70 Odpovedal im Ježiš: Či som si ja nevyvolil vás dvanástich? A jeden z vás je diabol. 71 Povedal to o Judášovi, synovi Šimona Iškariotského, lebo ten Ho mal zradiť – jeden z dvanástich.

Vyznanie. Nedávno som prechádzal popri lavičke s mladým párikom, keď som začul tichý šepot muža svojej milej: „Mám ťa rád a nikdy, nikdy ťa neopustím!“ Mladé vyznanie lásky, ktoré azda vydrží až po hrob. No viete, aká je mladá láska, aké sú sľuby milencov. Vyznanie, ktoré zaznelo, bolo však v danej chvíli úprimné a plné vášne. – – Aj v našom dnešnom texte sme si prečítali vyznanie. Keď mnohí opustili cestu, po ktorej Kristus viedol Svojich učeníkov, opýtal sa aj dvanástich: „Idete so Mnou?“ A Peter povedal to, čo v tej chvíli cítil: „Pane, ku komu by sme išli? Slová večného života máš a my sme uverili a poznali, že Ty si Kristus, ten Svätý Boží.“ Peter to povedal za všetkých. Toto vyznanie je vyznaním vášne, istoty, radosti a nádeje: Ty, Kristus, si našou cestou života. Naše srdce je plné viery – úprimne a s vášňou Ťa chceme nasledovať. Je dôležité položiť si otázku: S čím kráčame za Ježišom my? Je moje srdce plné vášne? Plné lásky? Možno už nie sme úplne nadšení, či plní elánu tak, ako kedysi, ale to nič. Tak ako dozrieva láska dvoch ľudí, tak dozrieva aj láska k Ježišovi. A ošiaľ nahrádza realita možného. Prajem nám, aby v nás nikdy nevyhasla iskra Petrovho vyznania, ale aby sme tým, čo nás stretávajú, svojím životom pošepli do ucha: „On je môj Pán, On má slová večného života.“

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti za Tvoje slovo života! Odpusť, že mu vo všedný deň dostatočne neveríme. Posilňuj v nás vieru a oživuj v nás ducha, ktorý bude volať „Abba – Otče“, s radosťou, láskou a smelosťou! Amen.

Pieseň: ES 367

Autor: Marián Krivuš

Nech je zvelebený Hospodin, ktorý dal odpočinok Svojmu izraelskému ľudu celkom tak, ako sľúbil. 1.Kráľov 8,56

A tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. Hebrejom 4,9

Rímskym 9,14-23(24-26) •  Modlíme sa za: Nesvady (DNS)

Ján 6,60-65

60 Vtedy mnohí z Jeho učeníkov, ktorí to počuli, povedali: Tvrdá je táto reč, kto ju môže počúvať? 61 Keďže Ježiš vedel sám od seba, že Jeho učeníci reptajú na to, povedal im: Toto vás pohoršuje? 62 A čo, keď uvidíte Syna človeka, ako vystupuje tam, kde bol predtým? 63 Duch je, ktorý obživuje, telo nič neosoží. Reči, ktoré som vám hovoril, sú duch a život. 64 Ale medzi vami sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž od počiatku vedel, ktorí sú neveriaci a kto Ho zradí. 65 I riekol: Preto som vám hovoril, že nikto nemôže prísť ku mne, len ak by mu to dal Otec.

„Toto vás pohoršuje?“ V Ježišových slovách „Ja som chlieb života“, zaznela ponuka bytostného spoločenstva s Ním. Jeho viditeľnou podobou je sviatosť Večere Pánovej. V čase zavretých kostolov (pandémia corona vírusu) sme si uvedomovali, že aj spoločenstvo so sviatosťou zrazu vôbec nie je také samozrejmé. Dnešný biblický text svedčí o ťažkostiach ľudskej mysle porozumieť Ježišovi. Evanjelista píše, že vedel o reptaní učeníkov, aj o ich stave viery. Preto sa ich vyčítavo pýta: „Toto vás pohoršuje?“ Hneď na to otvára nový „rozmer“ Božieho sveta: „A čo, keď uvidíte Syna človeka, ako vystupuje tam, kde bol predtým?“ Tým ukazuje, že náboženský svet, ktorý si vytvárame my, ľudia, nám prekáža v tom, aby sme Mu porozumeli, verili v Neho a boli k Nemu bližšie. Ježiš vie o našej nervozite, mrzutosti, nevere. Nevere v zmysle neochoty podriadiť svoj život Božím požiadavkám. Ako Syn človeka však bol poslaný Bohom Otcom, aby vykonal dielo lásky zachraňujúcej hriešneho človeka. Po jeho vykonaní sa vráti – „vystúpi tam, kde bol predtým“! Všetko, čo teda Pán Ježiš konal a hovoril, bolo z vôle Jeho Otca a z moci Ducha Svätého – pre dobro človeka. Nie pohoršenie, ale pokora, ktorá prijíma Jeho karhanie a prosba, aby nám bol napriek našej nechápavosti, reptaniu a neochote milostivý a neodvrátil sa od nás.

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti, že si viac, než naše náboženstvo! Odpusť, že si to „naše“ vážime často viac, než Teba osobne. Nauč nás čo najdokonalejšie vnímať vzťah s Tebou a s láskou ho prežívať! Amen.

Pieseň: ES 301

Autor: Dušan Kováčik

„Vtedy si spomenieš na svoje cesty a budeš sa hanbiť, keď ti odpustím všetko, čo si popáchala,“ znie výrok Pána, Hospodina. Ezechiel 16,61.63

Veď zármutok podľa Božej vôle prináša pokánie na spásu, a to netreba ľutovať. 2.Korintským 7,10

Skutky apoštolov 15,4-12 •  Modlíme sa za: Nemcovce (ŠZS)

Ján 6,52-59

52 I hádali sa Židia medzi sebou: Ako nám tento môže dať jesť svoje telo? 53 Riekol im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Ak nejete telo Syna človeka a nepijete Jeho krv, nemáte života v sebe. 54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 55 Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. 56 Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom. 57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem skrze Otca, aj ten, kto mňa je, bude žiť skrze mňa. 58 To je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, nie aký jedli otcovia, a umreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky. 59 Toto povedal, keď vyučoval v synagóge v Kafarnaume.

Chlieb z neba: manna, či Ježiš? „Ako nám tento môže dať jesť Svoje telo?“ – pýtame sa so Židmi, aj s učeníkmi. Áno, na ceste životom potrebujeme pokrm a nápoj. Nie, aby sme sa prejedali, ani preto nie, aby sme plytvali Božími darmi. Pripúšťame, že spoločné chvíle s rodinou, či s priateľmi pri stole a jedle sú dobré aj pre naše vzájomné vzťahy. Vieme si predstaviť Božiu starostlivosť o Svoj ľud na ceste púšťou, ktorý sýtil mannou z neba, dával mu vodu – hoci aj zo skaly. – – Aj Ježiš stoloval s ľuďmi. S colníkmi, farizejmi, s tisíckami, ktoré nasýtil pod holým nebom, či so Svojimi učeníkmi. To všetko sa dialo, takpovediac, na pozemskej ceste človeka. Na ceste poznamenanej hriechom a končiacej sa smrťou. No práve na nej počujeme Ježišovo: „Ja som chlieb života“; „Moje telo je pravý pokrm a Moja krv je pravý nápoj“. Slová o bytostnom spoločenstve s Ním. Slová vedúce ďalej, ako je naše pozemské stolovanie. On prišiel od Svojho Otca – z neba, aby sa nám stal cestou zo smrti do života. Akoby nám hovoril: Idem s vami po vašej ceste hriechu a smrti, ale Svojím slovom, konaním, utrpením, smrťou na kríži a vzkriesením – touto odpúšťajúcou a obetujúcou sa láskou vám otváram cestu do večného spoločenstva s Mojím Otcom. Z tohto Daru Jeho „súbytia“ – s nami a v nás – sýťme svojho ducha každý deň!

Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že si Chlebom života! Ďakujem, že sýtiš naše vnútro a udržiavaš v nás večný život. Odpusť, že sa často viac sústredím na časné veci, než na tie Tvoje, ktoré sú nepominuteľné! Napĺňaj nám srdcia túžbou po Tebe! Amen.

Pieseň: ES 300

Autor: Dušan Kováčik

Ty si moje útočisko a záštita, na Tvoje slovo čakám. Žalm 119,114

Stotník Mu na to povedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Matúš 8,8

Galaťanom 1,13-24 •  Modlíme sa za: Neded (DNS)

Ján 6,35-51

35 Riekol im Ježiš: Ja som chlieb života; kto prichádza ku mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. 36 Ale povedal som vám: Aj ste ma videli, a neveríte. 37 Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne, a kto prichádza ku mne, nevyhodím ho; 38 veď nezostúpil som z neba, aby som konal svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý ma poslal, 39 a vôľa Toho, ktorý ma poslal, je, aby som nič nestratil z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. 40 Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v Neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 41 I reptali Židia proti Nemu, že povedal: Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba. 42 A hovorili: Nie je to Ježiš, syn Jozefov, ktorého otca a matku poznáme? Ako teraz hovorí: Zostúpil som z neba? 43 Ježiš im odpovedal: Nereptajte medzi sebou. 44 Nikto nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal, a ja ho vzkriesim v posledný deň. 45 V prorokoch je napísané: Všetci budú vyučení Bohom; každý, kto počul Otca a učí sa, prichádza ku mne. 46 Niežeby niekto bol videl Otca, jedine Ten, kto je od Boha, videl Otca. 47 Veru, veru, hovorím vám: Kto verí vo mňa, má večný život. 48 Ja som chlieb života. 49 Vaši otcovia jedli mannu na púšti a umreli. 50 To je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby ten, čo bude jesť z neho, neumrel. 51 Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky; a chlieb, ktorý ja dám, je moje telo, ktoré vydám za život sveta.

„Kto verí vo Mňa, má večný život.“ Pán Ježiš nás uisťuje o ďalšej zásadnej istote: Božím zámerom je, aby sme mali večný život – Boh nás stvoril pre život s Ním. Veľa ľudí to chápe ako život, ktorý sa začne až po telesnej smrti. Áno, aj to stále platí, že žijeme v nádeji na vzkriesenie. Večný život však nie je o dĺžke (našom večnom bytí), ale o kvalite – je to ŽIVOT, ktorý stvoril BOH – OTEC. Jeho zámerom bol dokonalý život v Božej láske a v dokonalom vzťahu s Ním. Pán Ježiš prišiel, aby sa to stalo realitou. Jeho príchodom, smrťou a vzkriesením sa to stáva možným aj v našom živote. To, že žijem večný život, je viditeľné aj v prítomnosti, a to tak, že Božiu lásku a pokoj prenášam do vzťahov, v rámci ktorých fungujem. Najlepšie to vyjadrím veršami z listu Jána: „Podľa toho sme poznali lásku, že položil za nás On dušu; aj my máme duše klásť za bratov“ (1J 3,16). „Kto nemiluje, nepoznal Boha, pretože Boh je láska“ (1J 4,8). „Keď niekto hovorí: Milujem Boha, a nenávidí brata, je klamár, lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel?“ (1J 5,20). To je ten viditeľný večný život, ktorý prináša nádej do našich rodín, zamestnaní, Cirkvi, štátu…

Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že dávaš večný život! Odpusť, že sa viac sústreďujem na ten časný. Posilňuj moju vieru Svojím Duchom Svätým, aby si na prvom mieste v mojom živote bol Ty. Amen.

Pieseň: ES 552

Autor: Ján Vecan

Hospodinov anjel táborí okolo bohabojných a vyslobodí ich. Žalm 34,8

Zrazu zastal pri ňom Pánov anjel a v cele zažiarilo svetlo. Anjel udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Rýchlo vstaň!“ Reťaze mu spadli z rúk. Skutky apoštolov 12,7

Ezechiel 2,3-8a •   Modlíme sa za: Necpaly (TuS)

Ján 6,22-34

22 Na druhý deň zástup, stojaci na druhej strane mora, videl, že tam nebolo inej lode, len jedna na ktorú vstúpili učeníci, a že Ježiš nevstúpil na loď spolu s učeníkmi, ale učeníci odišli sami. 23 Prišli však lodičky z Tiberiady blízko miesta, kde jedli chlieb, keď Pán dobrorečil (Bohu). 24 Keď teda zástup videl, že Ježiš nie je tam, ani Jeho učeníci, vstúpili na loďky a prišli do Kafarnaumu hľadajúc Ježiša. 25 Keď Ho našli na druhej strane mora, povedali Mu: Majstre, kedy si sa sem dostal? 26 Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. 27 Usilujte sa nie o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý bude pre večný život, ktorý vám Syn človeka dá; lebo ten potvrdil Boh Otec. 28 Povedali Mu teda: Čo robiť, aby sme konali skutky Božie? 29 Ježiš im odpovedal: Skutkom Božím je veriť v Toho, ktorého On poslal. 30 Povedali Mu: Aké znamenie ukážeš, aby sme videli a verili Ti? Čo Ty robíš? 31 Naši otcovia jedli mannu na púšti, ako je napísané: Chlieb z neba dal im jesť. 32 Ježiš im povedal: Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš dal vám chlieb z neba, ale môj Otec dáva vám pravý chlieb z neba; 33 lebo to je chlieb Boží, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život. 34 Povedali Mu na to: Pane, dávaj nám vždy tento chlieb.

Ja som chlieb života. Ježiša nasledujú zástupy. Je to naozaj úspech? Aká je mentalita tejto skupiny? Prečo Ježiša „naháňajú“? Odpoveď je dosť smutná: lebo videli zázrak – div a chcú vidieť ďalší a väčší. Mať dosť jedla: chleba – manny a k tomu aj „pečené holuby“ alebo aspoň rybičku. My už máme vyššie nároky: čo všetko by nám pomohlo k dobrému životu…?! Ježiš však nemá záujem presviedčať ľudí týmto spôsobom, aby Ho nasledovali. Prehodí tému na vážnejšiu otázku: Ako naozaj riešiť svoj život? Pre veriacich je to veľmi dôležité a hneď reagujú: Aké sú tie správne skutky, aby bol Boh s nami spokojný? Na druhej strane, je tu aj úprimná otázka: Ako mám žiť? Čo je ten správny skutok – čin? Pán Ježiš sa im snaží vysvetliť, že to, čo nás uspokojí, nebude ďalší zázrak, ale ON sám. My nepochybujeme o tom, že Ježiš je Kristus: Spasiteľ – Boží Syn. Je viera v Ježiša Krista aj dnes dostačujúca? Sme si tým istí? „JA SOM chlieb života; kto prichádza ku Mne, nikdy nebude lačnieť, a kto verí vo Mňa, nikdy nebude žízniť“. Naozaj je pre mňa viera – dôvera v Pána Ježiša tou istotou a viem, že už NIKDY nič iné na svoj hlad a smäd nebudem potrebovať? On je pre naše životy tým zázračným pokrmom! Len ON nás môže dokonale nasýtiť.

Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že si Chlebom života! Odpusť, že sa naháňam viac za vecami, než za Tebou. Daj mi do hĺbky prežiť poznanie, že Ty mi stačíš na naplnenie potreby vnútra a napĺňaj prostredníctvom mňa aj duchovné potreby iných! Amen.

Pieseň: ES 298

Autor: Ján Vecan

Jeremiáš povedal: Pre rany dcéry môjho ľudu som zronený, smútim. Či niet balzamu v Gileáde? Niet tam azda lekára? Jeremiáš 8,21.22

Ježiš hovorí učeníkom: Keď vojdete do ktoréhokoľvek mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia. Uzdravujte tam chorých a hlásajte im:

‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo. ̒  Lukáš 10,8-9

Jeremiáš 20,7-11 •  Modlíme sa za: Nandraž (GeS)

5. nedeľa po Svätej Trojici

Veď ste spasení milosťou skrze vieru. A to nie je z vás, je to Boží dar. Efezanom 2,8

Korintským 1,18-25

18 Slovo o kríži je totiž bláznovstvom tým, čo hynú, ale nám, ktorí dosahujeme spasenie, je mocou Božou. 19 Veď je napísané: Zničím múdrosť múdrych a zmarím rozumnosť rozumných. 20 Kde je múdry? Kde zákonník? Kde mudrlant tohto veku? Či Boh neobrátil múdrosť sveta na bláznovstvo? 21 Keďže svet (vlastnou) múdrosťou nepoznal Boha v Jeho múdrosti, zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania (o Kristovi): 22 lebo aj Židia žiadajú znamenia, aj Gréci hľadajú múdrosť, 23 my však kážeme ukrižovaného Krista – Židom síce pohoršenie, pohanom bláznovstvo, 24 ale povolaným, aj Židom aj Grékom Krista, Božiu moc a Božiu múdrosť. 25 Veď Božie bláznovstvo je múdrejšie ako ľudia a Božia slabosť silnejšia ako ľudia.

Chcem byť múdry, a nie blázon! Chcem byť silný, a nie slaboch! Túžba po sile, múdrosti sa však niekedy stáva akousi modloslužbou, na ktorú nás dnes Boh upozorňuje. Boží záchranný plán v Ježišovi Kristovi nevyzeral nijako okázalo. Židom to nedávalo zmysel, skôr to bolo v ich očiach rúhanie, niečo škandalózne – ako hovorí náš text. Pretože oni túžili po Mesiášovi, ktorý príde k moci a bude ho sprevádzať sila, znamenia, ako Mojžiša a Eliáša, že bude kráľom, ktorý zastaví Rimanov – ale neurobil to. Nuž, a Grékom nedával vôbec zmysel, pretože – prečo by sa Boh zjavil, a potom by sa nechal zabiť? – totálny nezmysel! No my, ktorí sme otvorili svoje srdcia a mysle pôsobeniu Ducha Svätého, sme schopní rozoznať, že táto zjavná „hlúposť“, či „bezmocnosť“ bola vlastne Božou mocou a múdrosťou. A to je pre nás dobrá správa, pretože nám pripomína, že u Boha nejde o dokonalé „rozmiestnenie duchovného nábytku v našej mysli“, ale o to, či viem ten „nábytok“ – to, čo mi On zjavuje – správne používať. Veď naša spása nezávisí od našej sily, schopnosti robiť nové veci… Závisí od Boha a Jeho nezaslúženej milosti – len tá nás zachráni. Hovoria ti, že si blázon? Nech! Neboj sa byť bláznom pre Krista!

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti, že konáš Svoje veľké veci cez slabých ľudí – aj napriek ich slabosti! Odpusť, že niekedy v sebe uhášam Tvojho Ducha. Daj mi srdce ochotné nasledovať Ťa a prenechávať Ti priestor v mojom živote! Amen.

Pieseň: ES 475

Autor: Ivan Klimko

Hospodin, postav mi k ústam stráž a hliadku k dverám mojich pier. Žalm 141,3

Nech z vašich úst nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na budovanie, kde treba, aby počúvajúcim prinášalo milosť. Efezanom 4,29

Lukáš 5,1-11 • 1.Mojžišova 12,1-4a • Žalm 73 •  Modlíme sa za: Spoločenstvo evanjelických žien

Ján 6,16-21

16 Keď sa zvečerilo, zišli učeníci k moru 17 a vstúpiac na loď, išli na druhú stranu mora, do Kafarnaumu. Bola už tma, a Ježiš ešte neprišiel k nim. 18 A more sa búrilo veľkým vetrom. 19 Keď sa odplavili asi dvadsaťpäť alebo tridsať honov, videli Ježiša chodiť po mori a blížiť sa k lodi, i preľakli sa. 20 On im však riekol: Ja som to, nebojte sa! 21 Chceli Ho teda vziať na loď, a loď hneď pristála pri zemi, ku ktorej sa plavili.

Neboj sa, Boh je s tebou! Dnešnému slovu Evanjelia bezprostredne predchádzali udalosti nasýtenia zástupu. Pán Ježiš sa od zástupu vzdialil, pretože ľud z Neho chcel urobiť kráľa. Aj učeníci odchádzajú a chcú pokračovať vo svojej ceste po Galilei. Chcú sa dostať na druhý breh Galilejského jazera. Predstavujem si, že v momente, keď svoju lodičku spúšťali na vodu, bol krásny západ slnka, hladina bez jedinej vlnky. Uprostred jazera, asi 5 km od brehu, ich zastihol vietor, ktorý spôsobil mohutné vlny. Medzi učeníkmi boli rybári. Miesto a situáciu dobre poznali. Nečakali však, že práve tu stretnú svojho Majstra. Mysleli si, že je prízrak, ktorý ich zahubí. Do ich obáv zaznejú slová pokoja: „Ja som to, nebojte sa!“ – – Tieto slová sú adresované aj nám – dnes. Aj my sa plavíme v lodičkách svojich životov. A počas našej plavby sa naša „lodička“ neraz ocitne uprostred šíreho mora, obklopená tmou, na mieste, kde na nás z každej strany dorážajú mohutné vlny. To sú okamihy života, v ktorých máme možnosť vnímať Božiu blízkosť, Jeho upokojujúce slová: Nemaj obavy, drahé dieťa, som tu, už nie si stratené! Čokoľvek sa ti stalo, kdekoľvek sa nachádzaš, som tu s Tebou – neboj sa!

Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že si Boh, ktorý nás prišiel zachrániť. Odpusť, že mám často malú vieru, a tak sa zmietam v búrkach života. Vstupuj do nich a zachraňuj ma! Daj mi pevnú vieru, aby som sa nestrachoval, ale šíril pokoj a lásku tým, čo sa topia v problémoch! Amen.

Pieseň: ES 486

Autor: Branislav Kováč

Aj keď som v súžení, Ty ma zachováš pri živote. Žalm 138,7

Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: vo veľkej trpezlivosti, v súženiach, v nedostatkoch, v úzkostiach. 2.Korintským 6,4

Galaťanom 6,1-5 •   Modlíme sa za: Mýto pod Ďumbierom (ZvS)

Ján 6,1-15

1 Potom odišiel Ježiš na druhú stranu galilejského mora Tiberiadského 2 a nasledoval Ho veľký zástup, lebo videli znamenia, ktoré činil na nemocných. 3 Ježiš vystúpil na vrch a tam sa posadil so svojimi učeníkmi. 4 A blízko bola Veľká noc, slávnosť židovská. 5 Keď teda Ježiš pozdvihol oči a videl, že veľký zástup prichádza k Nemu, riekol Filipovi: Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli? 6 Ale to povedal len preto, aby ho skúšal; lebo sám vedel, čo urobí. 7 Odpovedal Mu Filip: Za dvesto denárov chleba im nestačí, aby sa aspoň máličko dostalo každému. 8 Povedal Mu jeden z učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra: 9 Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve rybičky; ale čo je to pre toľkých? 10 I rozkázal Ježiš: Usaďte ľudí. A bolo tam mnoho trávy. Posadilo sa teda mužov okolo päťtisíc. 11 Nato Ježiš vzal chleby, dobrorečil Bohu a rozdával sediacim, podobne aj z rybičiek, koľko chceli. 12 Keď sa nasýtili, povedal učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar. 13 Pozbierali (ich) teda a nalámané zvyšky, ktoré po jediacich zvýšili z piatich jačmenných chlebov, naplnili dvanásť košov. 14 Ľudia však, vidiac znamenie, ktoré učinil, hovorili: Je to naozaj prorok, ktorý mal prísť na svet. 15 Preto Ježiš, keď poznal, že chcú prísť a zmocniť sa Ho, aby Ho urobili kráľom, utiahol sa zase na vrch do samoty.

Nasledovať a obetovať. Slová Písma, ktoré sme si práve prečítali, nám otvárajú známy, krásny a vzácny obraz: Hľa, veľký zástup, ktorý nasleduje Ježiša! Mužov spolu so ženami a deťmi bolo iste vyše 10.000. Každý z týchto ľudí túži byť v prítomnosti Pána. Pán Ježiš aj s učeníkmi mohol byť nadšený. Toľko ľudí kráča za nimi! Rýchlo sa však objavuje zásadný problém – ako ich nasýtiť? Peniaze, ktoré majú k dispozícii, nestačia. Je tu však čosi cennejšie, než imanie. Je ním obetavosť chlapca, ktorý s láskou predkladá všetky svoje zásoby: päť chlebov a dve ryby. Vďaka praktickej láske malého chlapca môže Pán Ježiš konať. Skrze Svoju Božskú moc nasycuje všetok ľud do sýtosti. Pri zrode tohto zázraku stálo rozhodnutie a obetavosť malého chlapca, ktorého meno nepoznáme. To si musíme uvedomiť aj my. Ak my sami dokážeme zo svojho pohodlia a zabezpečenia obetovať aspoň trošku, potom Pán Ježiš začína konať. Nielen v nás, ale v oveľa širšom meradle – väčšom, než by sme sa vôbec odvážili očakávať. Zástup bol uchvátený. Niet divu, že sa Ho chceli zmocniť, aby sa stal ich kráľom. Toto však Ježiš odmietol už na púšti – On neprišiel kraľovať. Ježiš vždy bol, je a bude Tým, ktorý neprišiel vládnuť, ale slúžiť, a napokon obetovať Svoj život, ako výkupné za mnohých.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za Tvoje veľké veci, ktorými znásobuješ naše obete! Odpusť, že sa málo obetujem. Daj mi myseľ Kristovu, aby ma viedla cestou lásky, ktorá síce bolí, ale raduje sa zo záchrany druhých! Amen.

Pieseň: ES 399

Autor: Branislav Kováč

Jeho spása je naozaj blízka tým, čo sa Ho boja. Nech Jeho sláva prebýva v našej krajine! Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú, spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. Žalm 85,10.11

Keď sme teda ospravedlnení z viery, máme pokoj s Bohom skrze nášho Pána Ježiša Krista. Rímskym 5,1

Filipanom 2,1-5 •  Modlíme sa za: Myjava (MyS)

Ján 5,41-47

41 Slávu od ľudí neprijímam, 42 ale vás som poznal, že nieto vo vás lásky k Bohu. 43 Prišiel som v mene svojho Otca, a neprijímate ma; keby prišiel iný vo vlastnom mene, prijali by ste ho. 44 Ako môžete veriť, keď sa navzájom oslavujete a nehľadáte slávu, ktorá je od samého Boha? 45 Nemyslite si, že ja budem žalovať na vás u Otca; iný žaluje na vás: Mojžiš, v ktorého ste zložili nádeje. 46 Lebo keby ste verili Mojžišovi, aj mne by ste verili, veď on o mne písal. 47 Ale keď jeho písmam neveríte, ako by ste verili mojim slovám?

Uznanie, ocenenie potrebujeme všetci. Je to prirodzené, no prestáva to byť v poriadku vtedy, keď ide len o to, aby sme boli uznávaní, obdivovaní a získavali pre seba výhody. Nezdravá ctižiadostivosť sa ľahko môže stať jednou z hlavných prekážok skutočnej viery. Práve preto Pán Ježiš zdôrazňoval, že má záležať predovšetkým na uznaní od Pána Boha. Usilovať sa o dobré meno pred ľuďmi je múdre a správne, no nesmieme sa tým dať učičíkať a neustále sa musíme pýtať: „Čo by na môj život, na moje počínanie, povedal Pán Boh? Čo naň hovorí Božie slovo? Ako vyzerá môj život vo svetle Písma Svätého?“ Na druhej strane, najmä vzkriesenie z mŕtvych ukrižovaného Pána Ježiša potvrdzuje, že keby s nami ľudia nesúhlasili, ba keby boli aj proti nám, ak je náš život v Božích očiach pravdivý, ak nehľadáme slávu od ľudí, ale od Pána Boha, potom sa On sám k nám prizná tak, ako sa priznal k Svojmu Synovi. Pán Boh nás má rád. Poslal Svojho Syna, Pána Ježiša Krista, ktorý dal Svoj život ako obeť za naše hriechy, aby sme mohli oslavovať Pána Boha a večne sa s Ním radovať. Preto dajme pozor, aby nám raz Pán Ježiš nemusel povedať: „Slávu, ktorá je od samého Boha nehľadáte.“

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti, že smieme prebývať v Tebe a u Boha mať uznanie pre Tvoje skutky. Ďakujeme Ti, že ich konáš prostredníctvom nás. Odpusť, že Ti v tom niekedy bránime! Veď nás Svojím Duchom, aby bol svet lepší! Amen.

Pieseň: ES 543

Autor: Blanka Kostelná

Hospodin je dobrotivý voči všetkým, zľutúva sa nad všetkými stvoreniami. Žalm 145,9

Lebo On dáva vychádzať slnku nad zlými aj nad dobrými a zosiela dážď na spravodlivých aj nespravodlivých. Matúš 5,45

Skutky apoštolov 4,32-37 •   Modlíme sa za: Muránska Dlhá Lúka (GeS)