Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Ján 5,31-40

31 Ak sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé; 32 iný je, ktorý svedčí o mne, a ja viem, že je pravdivé Jeho svedectvo, ktoré vydáva o mne. 33 Vy ste poslali k Jánovi, a ten vydal svedectvo pravde; 34 ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale hovorím to preto, aby ste vy boli zachránení. 35 On bol sviecou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli veseliť na chvíľku v jeho svetle; 36 ale ja mám väčšie svedectvo než Jánovo: totiž skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal; už aj skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma Otec poslal. 37 A Otec, ktorý ma poslal, vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli Jeho hlas, ani nevideli Jeho tvár; 38 a Jeho slovo nezostáva vo vás, lebo neveríte Tomu, ktorého poslal. 39 Skúmate Písma, lebo si myslíte, že večný život máte v nich, a tie vydávajú svedectvo o mne. 40 Ale nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.

Občas sa potrebujeme prezentovať. Predstaviť svoje vzdelanie, schopnosti, talent, najmä, keď sa uchádzame o štúdium, či pracovnú pozíciu. Je dobré, keď pridáme aj odporúčanie iného zamestnávateľa. Niekedy hovoríme o sebe tak, aby sme sa ukázali lepšími, než v skutočnosti sme. Tu platí ľudové príslovie, že samochvála smrdí… – – Pán Ježiš hovorí učeníkom, že On sa nepotrebuje chváliť. Svedectvo, ktoré o Ňom vydáva Ján Krstiteľ tiež nie je potrebné kvôli Nemu, ale kvôli nim, aby pochopili a poznali, kto On v skutočnosti je. Ježiš sám svedčí o Sebe Svojimi slovami a skutkami: Lieči chorých, sýti hladných, kriesi mŕtvych a odpúšťa hriechy, aby všetci poznali, že Ho poslal Nebeský Otec. Tak plní Otcovu vôľu. Prináša Otcovu lásku ľuďom, aby poznali Otca. Každým Svojím skutkom ukazuje jednotu s Otcom, lebo On Ho poslal, aby spasil svet: „Aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho“. Táto poslušnosť je svedectvom o samotnom Ježišovi, Božom Synovi, ktorú dosvedčil aj tým, že sa vydal za nás na kríž, aby Svojou krvou zmyl každý náš hriech. K Nemu smieme v pokore prísť, priniesť svoje hriechy a prijať milosť a odpustenie z Jeho rúk, aby sme mohli večne žiť s Ním v prítomnosti Otca i Ducha Svätého v Nebeskom Domove. Aj Otec svedčí o Ňom tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych.

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti, že Tvoje skutky svedčia, že si Boží Syn. Odpusť, že ich vo svojom živote málo vnímam! Otvor mi duchovný zrak, aby som videl Tvoje zázraky a daj mi radosť zo spasenia a pokoru pred Tebou! Amen.

Pieseň: ES 642

Autor: Ján Kostelný

Položím medzi nich znamenie a z tých, čo unikli, vyšlem k národom, ktorí nepočuli o Mne správu a nevideli Moju slávu, budú ohlasovať Moju slávu medzi pohanmi. Izaiáš 66,19

Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému tvorstvu. Marek 16,15

1.Korintským 12,19-26 •  Modlíme sa za: Mošovce (TuS)

Ján 5,19-30

19 Ježiš im teda odpovedal: Veru, veru vám hovorím: Syn nič nemôže činiť sám od seba, len čo vidí činiť Otca; lebo čo Otec činí, to podobne činí aj Syn. 20 Otec totiž miluje Syna a ukazuje Mu všetko, čo sám činí; ešte aj väčšie skutky Mu ukáže ako tieto, aby ste sa divili. 21 Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22 A Otec ani nesúdi nikoho, ale celý súd odovzdal Synovi, 23 aby všetci ctili Syna tak, ako ctia Otca. Kto nectí Syna, nectí ani Otca, ktorý Ho poslal. 24 Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí Tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25 Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, (už) je tu, keď mŕtvi počujú hlas Syna Božieho, a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26 Lebo ako Otec má život v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život v sebe; 27 a dal Mu moc súdiť, pretože je Syn človeka. 28 Nedivte sa, že prichádza hodina, v ktorú všetci v hroboch počujú Jeho hlas, 29 a tí, čo dobre činili, vyjdú na vzkriesenie k životu, tí však, ktorí páchali zlo, na vzkriesenie k súdu. 30 Ja nič nemôžem činiť sám od seba; súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám svoju vôľu, ale vôľu Toho, kto ma poslal.

Po kom opakuješ? V prvých veršoch tejto pasáže je prirovnanie, ako Syn opakuje veci po Svojom Otcovi. Myslím, že väčšina z nás pozná na vlastnej koži, ako to je, keď dcéra alebo syn začne opakovať veci po svojom rodičovi. Tvoj spôsob komunikácie a slová, ktoré používaš, tvoj spôsob jedenia, sedenia, komentovania udalostí, „hádzania pohľadov“, či „šťukania“ do telefónu alebo počítača… Niekedy to je úsmevné, inokedy zahanbujúce. Deti to robia úplne prirodzene, lebo rodičia sú ich vzorom. – – Samozrejme, toto prirovnanie neobstojí v porovnaní s tým, čo sa deje medzi Synom Ježišom a Otcom Bohom. A už vôbec to nevystihuje vzťah medzi Sudcom a Darcom života. Napriek tomu ma toto prirovnanie vedie k myšlienke, že keď Pána Boha nazývam Otcom a Ježiša Pánom a vzorom, tak ako Jeho dieťa by som mal prirodzene opakovať to, čo robí On. Ježiš žil na tejto zemi a nezaháľal. On Svoj čas naplno využíval v prospech druhých. Je Ježišov život pre mňa vzorom? Opakujem po Ňom? Viem, že zo svojej sily to nedám, ale mám snahu to aspoň skúsiť…?

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti, že napodobňuješ nebeského Otca. Odpusť, že často nasledujeme iné vzory. Veď nás Svojím Duchom, aby si prostredníctvom nás mohol urobiť veľa dobrého! Amen.

Pieseň: ES 245

Autor: Miroslav Mudrák

Pán, Hospodin, je mojou silou. Habakuk 3,19

Preto sa namáhame a zápasíme, lebo máme nádej v živého Boha. 1.Timotejovi 4,10

Matúš 18,15-20 •  Modlíme sa za: Moravské Lieskové (PoS)

Ján 5,1-18

1 Potom bol židovský sviatok a Ježiš išiel do Jeruzalema. 2 V Jeruzaleme pri Ovčej bráne bolo jazero s hebrejským menom Betezda, s piatimi prístrešiami. 3 Mnoho chorých ležalo v nich slepých, chromých, vychradnutých ktorí čakali, až sa voda pohne, 4 lebo z času na čas anjel Pánov zostupoval na jazero a zvíril vodu; a ten, kto prvý vošiel do zvírenej vody, ozdravel, nech ho akákoľvek choroba trápila. 5 I bol tam človek tridsaťosem rokov chorý. 6 Keď ho Ježiš videl ležať a poznal, že je už dlhší čas chorý; spýtal sa ho: Chceš byť zdravý? 7 Odpovedal Mu chorý: Pane, nemám nikoho, kto by ma zaniesol do jazera, keď sa voda zvíri; a dokiaľ sám prídem tam, vstúpi iný predo mnou. 8 Povedal mu Ježiš: Vstaň, vezmi si lôžko a choď! 9 Ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. A bola práve sobota. 10 Židia teda povedali uzdravenému: Je sobota; nie ti je dovolené niesť lôžko. 11 Ale on im odpovedal: Ten, ktorý ma uzdravil, povedal mi: Vezmi si lôžko a choď! 12 Spýtali sa ho: Kto je ten človek, čo ti povedal: Vezmi a choď? 13 Ale uzdravený nevedel, kto je to; lebo Ježiš sa nepozorovane vzdialil, keďže na tom mieste bol veľký zástup. 14 Potom ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: Ajhľa, ozdravel si, nehreš viac, aby sa ti nestalo niečo horšieho. 15 Vtedy odišiel ten človek a povedal Židom, že je to Ježiš, ktorý ho uzdravil. 16 Preto Židia prenasledovali Ježiša a chceli Ho zabiť, že to urobil v sobotu. 17 Ale On im odpovedal: Môj Otec pracuje až doteraz, i ja pracujem. 18 Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť Ho, že nielen porušil sobotu, ale že aj Boha nazval svojím Otcom, a tým sa rovnal Bohu.

Čakáš? Vo verši 3 sa píše: „Mnoho nemocných ležalo a čakalo, až sa voda pohne.“ Páči sa mi, ako tu je opísaná aktivita ľudí: ČAKALI. Áno, boli chorí, ale čakali na niečo, čo malo moc zachrániť ich. My sme dnes často uponáhľaní a nemáme čas. Ani čas čakať. Uvedomujem si, že aj napriek nášmu fyzickému zdraviu (čo nie vždy musí byť) sme duchovne chorí hriechom. Títo ľudia čakali na Boha a Jeho zázrak. Mne osobne často chýba ČAKANIE na Pána Boha a na to, čo On každý deň môjho života koná. – – Vo verši 17 je napísané: „Môj Otec pracuje až dosiaľ, i Ja pracujem.“ Ježiš hovorí, že je jedno, aký je deň alebo aká je hodina – On a Jeho Otec pracujú stále. Obidvaja chcú pre ľudí, ktorí sú ich stvoreniami, len dobro. Je však otázne, či to vidíme a vnímame, resp. či to chceme vidieť a vnímať… – – Kombinácia týchto veršov ma usvedčuje v tom, ako málo čakám/očakávam (už nech sa nachádzam v akomkoľvek stave šťastia, či nešťastia) Pána Boha a to, čo chce konať, resp. koná v mojom živote On sám. Nezabudni čakať na Božie dielo tento deň!

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti, že si viac, než anjel. Odpusť, že málo dôverujem Tvojej moci. Konaj v mojom živote, veď ma Svojím Duchom, nech žijem Tvojím uzdravením! Amen.

Pieseň: ES 234

Autor: Miroslav Mudrák

Hospodin, moja sila a moja pevnosť, moje útočisko v deň úzkosti! Jeremiáš 16,19

Zo všetkých strán sme sužovaní, no nie stiesnení; sme bezradní, no nie zúfalí. 2.Korintským 4,8

Lukáš 5,17-26 •  Modlíme sa za: Mokrá Lúka (GeS)

4. nedeľa po Svätej Trojici

Neste si navzájom bremená, a tak naplníte Kristov zákon. Galaťanom 6,2

Rímskym 12,17-21

17 Nikomu sa neodplácajte zlým za zlé; starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. 18 Ak je možné, nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi, 19 nepomstite sa, milovaní, ale ponechajte to hnevu (Božiemu) – lebo je napísané: Mne patrí pomsta, ja odplatím; hovorí Pán. 20 Naopak: ak je tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho; ak je smädný, napoj ho; lebo keď tak urobíš, žeravé uhlie zhrnieš mu na hlavu. 21 Nedaj sa premôcť zlému, ale zlé premáhaj dobrom!

Dobro a zlo. Dôvodom, prečo sa nemusíme na iných hnevať, či mstiť sa, je ten, že aj my žijeme z odpustenia. Boh je ten, ktorý nakoniec bude všetko súdiť a pred Ním nič nezostane skryté. Možno je niekto, kto nám ublížil, no nám zostáva len dúfať, že aj takáto osoba nájde odpustenie v Ježišovi Kristovi rovnako, ako sme ho našli aj my. Veď i nás neraz zastavil na ceste Pán Ježiš a stretnutie s Ním pre nás znamenalo revolúciu, prevrat. Kristus a Jeho odpustenie je najdôležitejším znakom veriacich ľudí. A toto odpustenie sa ponúka každému. Vďaka Kristovi ani ty nie si ten, kto musí odplatiť tým, ktorí hrešia proti Bohu a ľuďom. Boh to urobí (v. 19). Je ľahké stať sa sudcom nad každým. Ak ťa niekto udrie, máš chuť mu to vrátiť. Apoštol však vyzýva: „Neodplácaj zlom za zlé“, ale práve naopak. Spôsob, ako odpovedať na zlo, je dobro. Ak niekto bol voči nám skutočne zlý, podajme mu ruku, pretože cez nás sa k nemu dostane to Dobro, ktoré zachraňuje. A preto aj pred nami stojí výzva: starajte sa o dobré pred všetkými ľuďmi. Uvedomujeme si však, že na tomto svete sú ľudia, ktorí sú zlí a konajú zlo. Ty ani ja ich nedokážeme zastaviť, ale niečo predsa môžeme: odplatiť zlo dobrom, ublíženie odpustením. To ostatné je dielom Ducha Svätého.

Modlitba: Pane, Ty vieš, ako ľahko sa moje srdce vie naplniť hnevom a pomstou, a preto Ťa prosím, aby si bol vždy pri mne, aby som v každej situácii cítil Tvoju prítomnosť. Pomôž mne i mojim blížnym žiť v mieri s ľuďmi v našom okolí a daj, aby tá správa, ktorú máme o Ježišovi v našom srdci, premieňala nielen nás, ale aby sa stala dobrom, ktoré môžem ponúknuť tomuto svetu! Amen.

Pieseň: ES 551

Autor: Ivan Klimko

Ako je hlina v ruke hrnčiara, tak ste vy, dom Izraela, v Mojej ruke. Jeremiáš 18,6

Boh pôsobí vo vás, že chcete i konáte, čo sa Jemu páči. Filipanom 2,13

Lukáš 6,36-42 • 1.Mojžišova 50,15-21 • Ján 8,3-11 • Žalm 42 •   Modlíme sa za: Spoločenstvo evanjelickej mládeže

Rút 4,1-22

1 Bóaz odišiel k bráne a tam si sadol. A hľa, práve tadiaľ prechádzal príbuzný, o ktorom hovoril Bóaz. Vtedy povedal: Nože, ty! Poď sem a sadni si tu! Ten zastal a sadol si. 2 Bóaz vzal desať mužov spomedzi starších mesta a povedal: Sadnite si sem! Oni si sadli. 3 Potom povedal príbuznému: Noémi, ktorá sa vrátila z moábskych strání, chce predať diel poľa, ktorý patril nášmu bratovi Elímelechovi. 4 Pomyslel som si, že ti to oznámim: Odkúp ho pred prísediacimi staršími môjho ľudu! Ak chceš odkúpiť, odkúp! Ale ak neodkúpiš, povedz mi, aby som to vedel, lebo nieto nikoho okrem teba, kto by mal právo odkúpiť. Ja som po tebe. Ten povedal: Odkúpim. 5 Vtedy povedal Bóaz: V ten deň, keď kúpiš pole z ruky Noéminej, kúpiš i Moábku Rút, ženu zosnulého, aby si meno zosnulého oživil na jeho dedičstve. 6 Vtedy príbuzný povedal: Nemôžem ho odkúpiť pre seba, aby som nezničil svoje dedičstvo. Odkúp ty, čo som ja mal odkúpiť, lebo ja nemôžem odkúpiť. 7 Predtým bolo zvykom v Izraeli, že pri kúpe a výmene na potvrdenie si muž vyzul obuv a dal ju tomu druhému. To bývalo svedectvom v Izraeli. 8 Príbuzný povedal Bóazovi: Kúp si! Potom si vyzul obuv. 9 Vtedy povedal Bóaz starším a všetkému ľudu: Dnes ste svedkami, že som z ruky Noéminej kúpil všetko, čo bolo Elímelechovo, i všetko, čo bolo Kiljónovo a Machlónovo. 10 Aj Moábku Rút, manželku Machlónovu, som získal za ženu, aby som oživil meno zosnulého v jeho dedičstve a aby meno zosnulého nebolo vyhladené spomedzi jeho bratov a z brány jeho mesta. Dnes ste toho svedkami. 11 Vtedy povedal všetok ľud v bráne i starší: Sme svedkami. Nech Hospodin dá, aby žena, ktorá vchádza do tvojho domu, bola ako Ráchel a Lea, ktoré spolu vybudovali dom Izraela. Získaj si moc v Efrate, a nech je oslávené meno tvoje v Betleheme. 12 Nech tvoj dom z potomstva, ktoré ti dá Hospodin z tejto devy, bude ako dom Perecov, ktorého porodila Támár Júdovi. 13 Potom si Bóaz vzal Rút a stala sa jeho ženou. Keď vošiel k nej, Hospodin spôsobil, aby počala a porodila syna. 14 Vtedy ženy povedali Noémi: Nech je požehnaný Hospodin, ktorý ti dnes neodoprel odkupujúceho príbuzného, a nech sa jeho meno oslavuje v Izraeli. 15 On ti bude osviežovať dušu a zaopatrí ťa v starobe. Veď ho porodila tvoja nevesta, ktorá ťa miluje a ktorá je lepšia k tebe ako sedem synov. 16 Potom Noémi vzala chlapca, položila si ho do náručia a bola mu pestúnkou. 17 Susedy mu dali meno a povedali: Noémi sa narodil syn. Dali mu meno Óbéd. On je otec Dávidovho otca Izaja. 18 Toto je rodokmeň Perecov: Perec splodil Checróna. 19 Checrón splodil Ráma, Rám splodil Ammínádába. 20 Ammínádáb splodil Nachšóna, Nachšón splodil Salmóna. 21 Salmón splodil Bóaza a Bóaz splodil Óbéda. Óbéd splodil Izaja a Izaj splodil Dávida.

Boh má o nás postarané. Sú v živote chvíle, keď sa nám otočí naruby celý svet. Ešte včera bolo všetko v poriadku a dnes je zrazu všetko ináč. Situácia nebola vôbec sľubná, nebolo ani náznaku toho, že by Rút mohla byť prijatá, ako domáca aj vo veciach viery. A predsa. Pán Boh sa postaral. – – Aj my sme boli cudzincami v pustej krajine svojich hriechov. Bez nádeje, bez pomoci, bez záchrany. Odsúdení na večné zahynutie. Boh sa však o nás postaral. Poslal nám Záchrancu – Svojho jednorodeného Syna. A On veru ani na chvíľku nezaváhal. Uplatnil právo vykúpenia. Najdôležitejšie pravidlo, ktoré máme dodržať, je – veriť v Neho. Veriť, že On je Ten a že „nebolo dané pod nebom iné meno, v ktorom by sme mohli byť spasení“. Z cudzincov sa z nás stali domáci viery. Boh sa o nás zázračne postaral a vždy sa postará. Tak, ako sa postaral o Moábku Rút. Boh má o nás postarané! – – Aj keď sa situácia s aktuálnou pandémiou chvíľami zdá neriešiteľná, v Božej moci je všetko obrátiť na dobré. Stačí sa k Nemu obrátiť. Začať Mu dôverovať. Stačí všetku svoju nádej vkladať v Neho. Boh je milostivý. Boh miluje hriešneho človeka. Boh miluje teba i mňa. Stačí veriť v Neho.

Modlitba: Drahý Pane Bože, vyznávame, že často sme na pokraji síl a zabúdame,

Rút 3,1-18

1 Potom jej povedala svokra Noémi: Dcéra moja, nemám ti vyhľadať domov, aby si sa mala dobre? 2 Veď Bóaz, s ktorého dievkami si bola, je náš známy. Ajhľa, tejto noci previeva jačmeň na humne. 3 Umy sa a natri masťou, obleč si rúcho a zíď do humna. Nedaj sa však poznať tomu mužovi, kým neprestane jesť a piť! 4 Keď si ľahne, všimni si to miesto, na ktoré si ľahne; potom príď, odkry prikrývku na jeho nohách a ľahni si. On ti potom povie, čo máš robiť. 5 Odpovedala jej: Urobím všetko, čo mi hovoríš. 6 Potom zišla do humna a urobila všetko, čo jej prikázala svokra. 7 Keď sa Bóaz najedol a napil – bol v dobrej nálade a šiel si ľahnúť na kraj hŕby obilia – tíško prišla, odkryla prikrývku na jeho nohách a ľahla si. 8 Okolo polnoci sa ten muž strhol, a keď sa nahol, hľa: pri jeho nohách ležala žena. 9 Spýtal sa: Kto si? Odpovedala: Som Rút, tvoja služobnica. Rozostri okraj svojho plášťa na svoju služobnicu, lebo si odkupujúci príbuzný. 10 Vtedy povedal: Nech ťa požehná Hospodin, dcéra moja! Svojou poslednou láskou si prekonala svoju lás ku na začiatku, pretože si nešla ani za chudobnými ani za bohatými mládencami. 11 Teraz sa však neboj, dcéra moja! Urobím ti všetko, čo si želáš. Veď všetci moji spoluobčania vedia, že si statočná žena. 12 Teraz, pravda je, že som odkupujúcim príbuzným, ale je ešte bližší odkupujúci, ako som ja. 13 Tejto noci prenocuj tu, a ak ráno bude chcieť uplatniť svoje príbuzenské právo, dobre, nech ho uplatní. Ak ho však nebude chcieť uplatniť, potom ho uplatním ja – akože žije Hospodin! Lež až do rána! 14 I ležala pri jeho nohách až do rána. Potom vstala skôr, ako niekto môže spoznať iného, lebo povedal: Nech sa nedozvedia, že táto žena prišla do humna! 15 A dodal: Daj sem plášť, ktorý máš na sebe, a podrž ho! Podržala ho. Potom nameral šesť mier jačmeňa a naložil jej ho. A ona odišla do mesta. 16 Keď prišla ku svokre, tá sa jej spytovala: Čo je s tebou, dcéra moja? Oznámila jej všetko, čo jej učinil onen muž. 17 Povedala: Týchto šesť mier jačmeňa mi dal, lebo mi povedal: Nemôžeš sa vrátiť naprázdno ku svojej svokre! 18 Potom jej Noémi povedala: Čakaj, dcéra moja, kým sa nedozvieš, ako sa to skončí, lebo onen muž si neoddýchne, kým to dnes neskončí.

Kto je skutočným vykupiteľom? V Izraeli si mal muž po smrti brata vziať jeho ženu za manželku, aby pokračovala rodová línia. Rút zomrel nielen muž, ale aj jeho brat a svokor. So svokrou Noémi boli odkázané samé na seba. Rút sa preto zapojila do zbierania klasov jačmeňa na poli, ktoré patrilo Bóazovi. Ukázalo sa, že Bóaz bol blízky príbuzný ich rodine, a teda kvalifikovaný, aby sa stal odkupujúcim príbuzným – vykupiteľom. Bóaz bol ochotný kúpiť si ich majetok, oženiť sa s Rút a postarať sa o ne. Kto je však „skutočným“ vykupiteľom v tomto príbehu? Je ním naozaj Bóaz? Bóaz bol zrejme starší muž a určite nedokázal zabezpečiť Rút po zvyšok jej života. Je tou vykupiteľkou Rút? Nebyť Rút, jej lásky a vernosti, Noémi by nikdy nebola vykúpená. A čo Óbéd? Bol starým otcom Dávida, prostredníctvom ktorého prišiel Vykupiteľ sveta. Alebo je skutočným Vykupiteľom Boh? Jeho ruku vidíme predsa vo všetkom. Boh zoslal hlad a Noémina rodina musela ísť do Moábu, kde bola Rút. Tú viedol tak, že „náhodou“ išla na Bóazovo pole. Ešte predtým ustanovil zákon o odkupujúcom príbuznom a umožnil Rút počať dieťa. Boh mal v pláne priviesť na svet Dávida a skrze neho Svojho Syna Ježiša Krista – toho skutočného Vykupiteľa. „On vydal za nás Seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil Svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky“ (Tít 2,14).

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti, že si náš Vykupiteľ! Bez Teba by sme boli stratení. Odpusť, že si niekedy namýšľame, že si od Teba zaslúžime niečo dobré. Veď našu myseľ k pokore, ktorá lieči okolie a pomáha k dobrému životu v láske! Amen.

Pieseň: ES 137

Autor: Jaroslav Kopčok

Rút 2,1-23

1 Noémi mala po manželovi známeho, zámožného muža z Elímelechovho rodu. Volal sa Bóaz. 2 Moábka Rút povedala Noémi: Dovoľ mi ísť na pole, a budem zbierať klasy za tým, u koho nájdem priazeň. I odpovedala jej: Choď, dcéra moja! 3 A ona odišla. Prišla a zbierala na poli za žencami, a tu došla náhodou na diel poľa Bóazovho, ktorý pochádzal z Elímelechovho rodu. 4 Vtedy Bóaz prišiel z Betlehema a povedal žencom: Hospodin s vami! 5 Potom sa spýtal sluhu, postaveného nad žencami: Čia je táto deva? 6 Sluha, postavený nad žencami, odpovedal: Je to moábska deva, ktorá sa vrátila s Noémi z moábskych strání 7 a povedala: Chcela by som zbierať a zhromažďovať klasy medzi snopami za žencami! Prišla a zostala tu od rána až doteraz. A neodpočívala doma ani chvíľku. 8 Vtedy Bóaz povedal Rút: Počuj, dcéra moja! Nechoď zbierať na iné pole, ani neodchádzaj odtiaľto! Pridŕžaj sa len mojich služobníc! 9 Upieraj oči na pole, na ktorom ony žnú, a choď za nimi. Veď som prikázal sluhom, aby sa ťa nedotkli! Keď budeš smädná, choď k nádobám a napi sa z toho, čo načerpali sluhovia. 10 Vtedy padla na tvár, poklonila sa až k zemi a spýtala sa ho: Prečo som našla priazeň u teba, že si sa ma ujal? Veď ja som cudzinka! 11 Bóaz jej odpovedal: Oznámili mi všetko, čo si učinila svojej svokre po smrti svojho muža, že si opustila svojho otca, matku, rodnú krajinu a išla si k ľudu, ktorý si predtým nepoznala. 12 Hospodin nech ti odplatí za to, čo si urobila, nech sa ti dostane dokonalej odmeny od Hospodina, Boha izraelského, pretože si prišla hľadať útočisko pod Jeho krídlami. 13 Nato odpovedala: Kiež by som našla priazeň v tvojich očiach, pane môj, veď si ma potešil a prehovoril si k srdcu svojej služobnice, hoci nie som ani jedna z tvojich služobníc. 14 Keď bol čas jesť, Bóaz jej povedal: Poď sem, zajedz si a omáčaj si krajec v kyselici! Keď si sadla vedľa žencov, podal jej pražené zrno a ona jedla. Keď sa nasýtila, zvyšok si nechala. 15 Keď vstala zbierať klasy, Bóaz prikázal svojim sluhom: Vy ju nezahanbujte! Nech zbiera aj medzi snopmi! 16 Ba naschvál navyťahujte jej aj zo snopov a nechajte tak! Keď bude zbierať, nedohovárajte jej! 17 Tak zbierala na poli až do večera. Keď vymlátila, čo nazbierala, bola toho éfa jačmeňa. 18 Vzala to a šla do mesta. Svokra videla, čo nazbierala. Potom vybrala a dala jej, čo jej ostalo, keď sa nasýtila. 19 Vtedy jej svokra povedala: Kde si dnes zbierala klasy a kde si pracovala? Nech je požehnaný, kto sa ťa ujal! Potom oznámila svokre, u koho pracovala, a povedala: Muž, u ktorého som dnes pracovala, sa volá Bóaz. 20 Vtedy povedala Noémi svojej neveste: Nech ho požehná Hospodin, ktorý neodoprel svoju priazeň ani živým, ani mŕtvym! Potom jej Noémi povedala: Ten muž je náš príbuzný a patrí k tým, ktorí sú povinní vykúpiť náš majetok. 21 Vtedy povedala Moábka Rút: Aj toto mi ešte povedal: Pridŕžaj sa mojich sluhov, kým nepožnú všetko, čo je moje! 22 Vtedy povedala Noémi neveste Rút: Dobre je, dcéra moja, že vychádzaš s jeho služobnicami, aspoň ti na inom poli nebudú ubližovať. 23 A pridŕžala sa Bóazových služobníc pri zbieraní klasov až do zožatia jačmeňa a do zožatia pšenice. A bývala u svojej svokry.

Páči sa mi táto kapitola. Po jej prečítaní nemôžem inak, iba oslavovať Boha a chváliť Jeho meno. Aké milosrdenstvo, koľkú lásku a starostlivosť nám Boh dáva! Pred Ním možno iba padnúť na kolená a vyznať: „Prečo som našiel priazeň u Teba, že si sa ma ujal?“ Veď Mu nemôžem dať nič, len vyznať, že som hriešnik, ktorý si nezaslúži Jeho milosť! A predsa v Ježišovi nachádzam svojho osobného Záchrancu, ktorý prehovoril k môjmu srdcu a ja som Ho s Jeho pomocou a vedením prijal za svojho Spasiteľa. „Kiež by som našiel priazeň v Tvojich očiach, Pane môj, veď si ma potešil a prehovoril si – k môjmu srdcu – hoci nie som toho hoden.“ Spoznal som, že žehnajúca, sprevádzajúca a ochraňujúca Božia ruka je stále nado mnou. Z Jeho milosti smiem žiť zo dňa na deň a zažívať požehnanie. Ďakujem Mu za Jeho dobrotu a priazeň,

Rút 1,1-22

1 V čase, keď vládli sudcovia, nastal v krajine hlad. Vtedy odišiel istý muž so ženou a s dvomi synmi z judského Betlehema bývať na moábske stráne. 2 Muž Rut 1:sa volal Elímelech, jeho manželka bola Noémi a jeho dvaja synovia Machlón a Kiljón; boli to Efraťania z judského Betlehema. Prišli na moábske stráne a ostali tam bývať. 3 Potom zomrel Noémin manžel Elímelech, a ona ostala s obidvoma synmi. 4 Tí sa oženili s Moábkami; jedna sa volala Orpa a druhá Rút; bývali tam asi desať rokov. 5 Potom zomreli obaja, Machlón i Kiljón, a ona ostala bez oboch detí a bez muža. 6 Nato sa pobrala i so svojimi nevestami a vrátila sa zo strání moábskych. Na moábskych stráňach sa totiž dopočula, že Hospodin navštívil svoj ľud a dal mu chlieb. 7 Potom odišla s oboma nevestami z miesta, na ktorom bola. Pustili sa na spiatočnú cestu do Judska. 8 Tu povedala Noémi obom svojim nevestám: Choďte, navráťte sa každá do domu svojej matky! Hospodin nech je láskavý k vám, ako ste vy boli k zosnulým i ku mne! 9 Nech vám Hospodin dá nájsť spočinutie, každej v dome jej manžela! Nato ich pobozkala, a ony sa hlasno rozplakali. 10 Povedali jej: Vrátime sa s tebou k tvojmu ľudu. 11 Ale Noémi povedala: Vráťte sa, dcéry moje, načo by ste šli so mnou. Či môžem mať vo svojom lone ešte synov, ktorí by mohli byť vašimi mužmi? 12 Vráťte sa, dcéry moje, choďte, už som pristará na vydaj. Ak by som si aj pomyslela: Mám nádej! a vydala by som sa tejto noci, a dokonca by som porodila synov, 13 či by ste čakali, až dorastú? Či by ste sa mali preto zdržať a nevydať sa? Nie, dcéry moje! Veď moje trápenie je väčšie ako vaše, lebo ruka Hospodinova sa vystrela proti mne. 14 Potom sa znova nahlas rozplakali. Orpa pobozkala svokru na rozlúčku, ale Rút pri nej ostala. 15 Vtedy Noémi povedala: Hľa, tvoja švagriná sa vrátila k svojmu ľudu a k svojim bohom. Vráť sa za svojou švagrinou! 16 Ale Rút povedala: Nenúť ma opustiť ťa a odísť od teba! Lebo kam ty pôjdeš, pôjdem i ja, a kde ty budeš bývať, budem bývať i ja! Tvoj ľud bude mojím ľudom, tvoj Boh bude mojím Bohom! 17 Kde ty zomrieš, zomriem i ja, a tam chcem byť pochovaná! Tak nech mi učiní Hospodin, ba nech ešte pridá: len smrť ma rozlúči s tebou! 18 Keď Noémi videla, že si pevne zaumienila ísť s ňou, prestala ju prehovárať. 19 Potom obe šli, až došli do Betlehema. Keď došli do Betlehema, vzrušilo sa pre ne celé mesto. Ženy sa spytovali: Je to Noémi? 20 A ona im povedala: Nevolajte ma Noémi! Volajte ma Márá, lebo Všemohúci mi spôsobil mnoho trpkosti. 21 Plná som odišla, ale Hospodin ma vrátil prázdnu. Prečo ma voláte Noémi? Veď Hospodin ma ponížil, Všemohúci uviedol na mňa nešťastie. 22 Tak sa Noémi navrátila z moábskych strání so svojou nevestou, Moábkou Rút. Do Betlehema došli na začiatku žatvy jačmeňa.

Dom chleba – svitajúca nádej na záchranu. Ocitli sme sa v rodine, do ktorej vstúpila neodvratná smrť a vzala si vzácne životy. Pripomína nám to prežívanie rodín v covidovom období, keď si smrť berie svoje obete jednu za druhou… Hoci berie veľa, predsa všetko nezoberie. A to spomienky, lásku, slová, city, vieru… Stretávame tri ženy bez budúcnosti so zrútenými snami. Zomreli traja živitelia rodín. A Noémi musí svoj život prehodnocovať: Kedysi s rodinou opustili Betlehem (dom chleba) kvôli hladu po chlebe. Našli ho však v moábskej cudzine. A teraz ho opäť niet. Potrebuje sa zabezpečiť a jej jedinou záchranou je návrat k svojmu ľudu. Do Betlehema prichádza s nevestou Rút. A Boh celú túto trpkú horkosť bolesti obráti na dobré. Božie úmysly a plány prevyšujú naše chápanie. Božie konanie je tu nadčasové, nadpozemské a veľkolepé. Pohanka Rút s rozbitým snom o rodine spoznala Boha a v ťažkej chvíli sa Ho rozhodla nasledovať. V bolesti sa narodila jej viera a bola odmenená už tu, na zemi. A tou bolo, že sa stala pramatkou Dávida a Pána Ježiša, ktorý sa stal našou spásou a chlebom života pre ďalšie národy. Chlebom, vedúcim k večnému životu… V bolesti a trpkosti smrti všetko prehodnocujeme.

Kniha sudcov 16,23-31

23 Raz sa zhromaždili filištínske kniežatá, aby priniesli veľkú obeť svojmu bohu Dágónovi a aby sa oddali radovánkam. 24 Keď ho ľud videl, chválil svojho boha a hovoril: Náš boh nám vydal do rúk nášho nepriateľa Samsona, ktorý pustošil našu krajinu a pobil mnoho našich ľudí. 25 Keď boli v dobrej nálade, povedali: Zavolajte Samsona, nech nás zabáva. Zavolali Samsona z väzenia a musel ich zabávať. Potom ho postavili medzi stĺpy. 26 Tu Samson povedal chlapcovi, ktorý ho držal za ruku: Nechaj ma, nech ohmatám stĺpy, na ktorých spočíva dom, a oprel sa o ne. 27 Dom bol plný mužov a žien, ktorí sa prizerali Samsonovej hre – aj všetky filištínske kniežatá boli tam, a na streche bolo okolo tritisíc mužov a žien. 28 Vtedy Samson volal k Hospodinovi: Ó, Hospodine, Pane! Spomeň si na mňa a posilni ma len tentoraz, nech sa aspoň vypomstím Filištíncom za jedno z mojich dvoch očí. 29 Nato Samson objal oba prostredné stĺpy, na ktorých dom stál, jeden pravou a druhý ľavou rukou, a zaprel sa do nich. 30 Pomyslel si: Nech zomriem aj ja s Filištíncami! Navalil sa celou silou a dom spadol na kniežatá i na všetok ľud, čo bol v ňom, takže mŕtvych, ktorých usmrtil svojou smrťou, bolo viac ako tých, ktorých usmrtil za svojho života. 31 Nato prišli jeho bratia i všetci príbuzní, zdvihli ho, odniesli a pochovali medzi Coreou a Eštáólom v hrobe jeho otca Mánóacha. On spravoval Izrael dvadsať rokov.

Boh využíva naše slabosti aj závislosti. Napriek tomu, že je Samson nedokonalý, Boh stojí pri ňom. Napriek tomu, že sa Samson svojím pričinením stal obeťou klamlivých slov, ktoré ho priviedli do záhuby, Boh je pri ňom. Napriek tomu, že hlavný hrdina tu zomiera, Boh aj jeho smrť využíva na to, aby namiesto posmechu, ktorý mu bol veľkými dúškami uštedrený, zomieral s prinavrátenou úctou a rešpektom. – – Boh pozná aj naše slabosti. Dôležité však je, aby sme tu neskončili. Zamyslime sa, čo ohrozuje našu vernosť Pánu Bohu! Často to býva neprimerané správanie, ako závislosť od niekoho/niečoho, porovnávanie sa s niekým, výbušnosť, majetníctvo, žiadostivosť (s ktorou bojoval aj Samson) a ďalšie. A následne, keď budeme odhodlaní priznať si svoje závislosti, odovzdajme ich v modlitbe Pánu Bohu! Len tak s nimi Pán Boh bude môcť pracovať a využiť ich na Svoju slávu a nám dať múdrosť, ako s nimi zaobchádzať. V 1Kor 1,27-29 čítame: „…ale čo je svetu bláznivé, vyvolil si Boh, aby múdrych zahanbil; čo je svetu slabé, vyvolil si Boh, aby mocných zahanbil; čo je svetu neurodzené a opovrhnuté, vyvolil si Boh, a čoho niet, (vyvolil si), aby zničil to, čo je, aby sa nikto nechválil pred Bohom.“

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že Tvoja moc sa dokonáva v našej slabosti. Odpusť, že na to zabúdame a chválime sa sami sebou! Daj nám ducha pokory a poznanie, že len Ty v nás činíš skutočné dobro! Amen.

Pieseň: ES 238

Autor: Katarína Šoltésová

Abrahám uveril Hospodinovi a On mu to počítal za spravodlivosť. 1.Mojžišova 15,6

Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi. Galaťanom 3,7

Lukáš 7,36-50 •  Modlíme sa za: Merník (ŠZS)

Kniha sudcov 16,4-22

4 Potom sa v údolí Sórék zaľúbil do ženy menom Delíla. 5 Prišli k nej filištínske kniežatá a povedali jej: Zváb ho a dozveď sa, v čom je jeho veľká sila a čím by sme ho mohli premôcť, zviazať a zdolať ho; každý z nás ti dá tisícsto šekelov striebra. 6 Delíla povedala Samsonovi: Povedz mi, v čom je tvoja veľká sila a čím ťa treba zviazať, aby ťa zdolali. 7 Samson jej povedal: Ak ma poviažu siedmimi čerstvými lukovými strunami, ktoré ešte nevyschli, oslabnem a budem ako ktorýkoľvek človek. 8 Filištínske kniežatá doniesli jej sedem čerstvých lukových strún, ktoré ešte nevyschli, a ona ho nimi poviazala. 9 Niekoľkí mužovia striehli v jej komore. Skríkla na neho: Filištínci idú na teba, Samson! On však roztrhol struny, ako sa trhá niť kúdele, keď sa jej dotkne oheň. Nedozvedeli sa tajomstvo jeho sily. 10 Vtedy Delíla povedala Samsonovi: Hľa, oklamal si ma. Teraz mi povedz: Čím ťa možno poviazať? 11 Odpovedal jej: Ak ma poviažu novými povrazmi, ktoré ešte nepoužívali k práci, oslabnem a budem ako ktorýkoľvek človek. 12 Delíla vzala nové povrazy a poviazala ho nimi, kým oni striehli v jej komore. Potom zvolala na neho: Filištínci idú na teba, Samson! Ale on ich postŕhal z ramien ako nite. 13 Teraz povedala Delíla Samsonovi: Doteraz si ma klamal a luhal si mi. Povedz mi: Čím ťa možno poviazať? Odpovedal jej: Keby si splietla sedem pramienkov vlasov mojej hlavy s osnovou a upevnila by si kolíkom, oslabnem a budem ako ktorýkoľvek človek. 14 Vtedy ho uspala a splietla sedem pramienkov jeho vlasov s osnovou a upevnila kolíkom. Potom zvolala na neho: Filištínci idú na teba, Samson! Tu sa prebudil zo spánku a vytrhol kolík s tkáčskym člnkom i s osnovou. 15 Ale ona mu dohovárala: Ako môžeš povedať, že ma miluješ, keď tvoje srdce nie je pri mne? Trikrát si ma už oklamal a nepovedal si mi, v čom je tvoja veľká sila. 16 Keďže ho celý čas unúvala svojimi rečami a sužovala ho, zmalomyseľnel až na smrť, 17 otvoril jej celé srdce a povedal: Britva sa mi ešte nedotkla hlavy, lebo som Božím zasvätencom od života matky. Keby ma ostrihali, stratila by sa mi sila, oslabol by som a bol by som ako všetci ostatní ľudia. 18 Keď Delíla videla, že jej odhalil celé srdce, dala zavolať filištínske kniežatá a povedala im: Tentoraz poďte, lebo mi odhalil celé svoje srdce. A filištínske kniežatá prišli k nej a doniesli so sebou aj striebro. 19 Ona ho uspala vo svojom lone a zavolala človeka, ktorý mu ostrihal sedem pramienkov hlavy. Samson začal slabnúť a sila ho opustila. 20 Vtom zvolala: Filištínci idú na teba, Samson! Keď sa prebudil zo spánku, pomyslel si: Vyviaznem z toho ako dosiaľ, strasiem sa ich. Ešte totiž nevedel, že Hospodin odstúpil od neho. 21 Filištínci ho chytili, vypichli mu oči a odviedli ho do Gazy. Tam ho sputnali okovami a vo väzení musel mlieť zrno. 22 Potom, po ostrihaní, začali mu rásť vlasy na hlave.

Obyčajný človek s neobyčajnou silou – silou od Pána Boha. Príbeh Samsona a jeho podľahnutie Delíle nám ukazuje, aký je človek náchylný k zlyhaniam. Zdalo by sa, že takto obdarovaný človek Pánom Bohom dokáže prekuknúť lesť, ktorá na neho číha. No nestalo sa tak. – – Nie vždy má zlo podobu agresie, hnevu, závisti, či ohovárania alebo vykonania niečoho nečestného. Niekedy k nám prichádza, ako príjemná hudba slov, ktorá nás vábi k niečomu, čo sa Pánu Bohu nemusí páčiť. Mnohé naše túžby a myšlienky nemusia byť v súlade s tým, čo sa Pánu Bohu páči. Možno si to mnohokrát rôzne ospravedlňujeme alebo nevšímame. Ak necháme priestor pre diabla, hoc´ i len malú štrbinku, môže z toho vzniknúť poriadna diera, ktorá zapríčiní vzdialenie sa Božej blízkosti a náš úsudok môže byť oslabený. Ako sa tomu dá zabrániť? Určite to každý z nás veľmi dobre vie: Starajme sa o svoj duchovný život, nezanedbávajme čas s Pánom, na modlitbách, s piesňami chváliacimi nášho Boha. Skúmajme, čo je dobré, milé a príjemné nášmu Bohu a prosme Ho o silu podľa toho aj konať. Buďme Mu blízko, lebo On je nám blízko vždy.

Modlitba: Bože,