Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Sudcovia 7,1-15

1 Jerubbaal, to jest Gideon, včasráno vstal so všetkým ľudom, ktorý mal pri sebe, a utáboril sa pri prameni Charód. Tábor Midjáncov bol severne od neho, v údolí pri pahorku Móre. 2 Vtedy Hospodin riekol Gideonovi: Primnoho ľudu je pri tebe, než aby som im vydal Midjáncov do rúk; Izrael by sa mohol vyvyšovať nado mňa a povedať: Moja moc ma zachránila. 3 Daj teda verejne vyhlásiť ľudu: Kto sa bojí a chveje, nech sa vráti! Gideon ich rýchlo preskúšal, a vtedy sa z nich vrátilo dvadsaťdvatisíc mužov a desaťtisíc ich zostalo. 4 Ale Hospodin povedal Gideonovi: Ešte vždy je mnoho ľudí; zaveď ich dolu k vode, tam ti ich preskúšam. O kom ti poviem: Tento nech ide s tebou, ten nech ide s tebou, ale každý, o kom ti poviem: Tento nech nejde s tebou, ten nech nejde. 5 Zaviedol ľud dolu k vode. Hospodin povedal Gideonovi: Každý, kto jazykom chlípe vodu ako pes, toho postav osobitne; takisto každého, kto si kľakne na kolená, a tak bude piť. 6 Tých, čo zdvihli ruku k ústam, a tak chlípali, bolo tristo mužov, ostatný ľud si kľakol na kolená, a tak pil vodu. 7 Hospodin riekol Gideonovi: S tristo mužmi, ktorí chlípali, vás zachránim, a vydám ti Midjáncov do rúk; všetci ostatní nech idú domov. 8 Ľud si vzal potravu a svoje trúby. Potom prepustil všetkých Izraelcov, každého do jeho stanu, len tých tristo mužov si ponechal pri sebe. Tábor Midjáncov bol pod ním v údolí. 9 Hospodin mu riekol v onú noc: Vstaň a zostúp do tábora, lebo som ti ho vydal do rúk. 10 Ak sa bojíš zostúpiť, choď najprv so svojím služobníkom Purom dolu do tábora 11 a vypočuj, čo hovoria. Vtedy získaš odvahu zostúpiť do tábora. Nato Gideon zišiel so svojím služobníkom Purom až k predným strážam na okraji tábora. 12 Midján, Amálék a všetci synovia východu zaplavili údolie v takom množstve ako kobylky a ich tiav bolo bez počtu tak, ako mnoho je piesku na morskom brehu. 13 Keď Gideon prišiel, práve rozprával jeden muž druhému svoj sen: Hľa, mal som sen: peceň jačmenného chleba sa kotúľal do tábora Midjáncov, prišiel ku stanu a narazil naň, ten padol, prevrátil sa a zostal ležať. 14 Jeho druh odpovedal: To nie je nič iné ako meč Izraelca Gideona, syna Jóášovho. Boh mu vydal do rúk Midjáncov s celým táborom. 15 Keď Gideon počul sen a jeho výklad, poklonil sa, vrátil sa do izraelského tábora a zvolal: Hor sa! Hospodin vám vydal tábor Midjáncov do rúk.

Rátaj s Božou pomocou. Gideon dostáva poverenie od Hospodina vyslobodiť Izraelitov z moci Midjáncov. Nevedel si to predstaviť a mal strach. Okrem toho mal zredukovať vojsko z 32 000 na 300 mužov. Všetko proti logike sveta, ale všetko pre to, aby zosilnela dôvera v Božiu pomoc. Gideon si uvedomoval svoje poslanie a Božie poverenie bral vážne. Keby nepočítal s Božou pomocou, vypracoval by detailný bojový plán, využil by všetky skúsenosti, možnosti, prostriedky a ľudí na to, aby zvíťazil. Hospodin mu však ukázal, že stačí, keď bude mať ľudí, ktorí sa pred nikým neskláňajú. Ktorí nepodvádzajú a neobchádzajú zákony. Ktorí bez ohľadu na lákavé ponuky zostanú vždy slušní a poctiví. Udržať si rovnú chrbticu je ťažké v každej dobe. – – V každej situácii, nech sa zdá akokoľvek zložitá, či jednoduchá, počítajme s Bohom. On sám nám dá ľudí, ktorí nebudú nariekať nad tým, ako sa čo nedá, ale nás povzbudia a budú s nami kráčať cestou viery, lásky a nádeje.

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, Ty si vzorom poslušnosti, lásky a dôvery k nášmu nebeskému Otcovi. Prosíme Ťa, nauč nás spoliehať sa na Hospodina! Zbav nás strachu! Pomôž nám prekonávať vlastnú slabosť a neistotu. Zmocňuj nás Svojím Svätým Duchom tak, aby sme ani dnes nestratili vieru a odvahu žiť podľa Tvojho slova! Amen.

Pieseň: ES 521

Autor: Lýdia Kordošová

Oznamujte, oslavujte a hovorte: Hospodin vyslobodil Svoj ľud! Jeremiáš 31,7

Pane, daj Svojim služobníkom, aby ohlasovali Tvoje slovo s úplnou odvahou. Skutky apoštolov 4,29

Ján 21,

Sudcovia 6,33-40

33 Celý Midján, Amálék a synovia východu sa zhromaždili, prešli cez Jordán a utáborili sa v rovine Jezreel. 34 Vtedy zostúpil duch Hospodinov na Gideona, a ten zatrúbil na trúbe; tým bol Abíezer povolaný ísť za ním. 35 I rozoslal poslov po celom Menaššeovi; aj ten bol povolaný ísť za ním. Poslov rozoslal k Ašérovi, Zebulúnovi a Naftálímu, a aj tí im vyšli v ústrety. 36 Gideon povedal Bohu: Ak chceš mojou rukou zachrániť Izrael, ako si zasľúbil, 37 tak položím vlnené rúno na holohumnicu; ak bude rosa len na rúne, a zem dookola zostane suchá, spoznám, že chceš zachrániť Izrael mojou rukou, ako si zasľúbil. 38 Tak sa aj stalo. Keď na druhý deň včasráno vstal, postláčal rúno a vytlačil z neho celú čašu vody. 39 Nato Gideon povedal Bohu: Nech nevzbĺkne Tvoj hnev proti mne, keď ešte raz prehovorím; chcel by som to skúsiť ešte raz s rúnom: nech zostane len rúno suché a na zemi dookola nech je rosa. 40 Boh to tak urobil v onú noc: len rúno zostalo suché, kým rosa pokrývala celú zem dookola.

Dôkazy a vzory. Gideonova prosba je zvláštna. O Božej existencii nepochyboval. To bolo predsa samozrejmé! Všetci (aj pohania) vedeli, že Boh jestvuje. Týmito znameniami chcel mať len istotu, že v boji, do ktorého ide, bude stáť Boh na ich strane. Či im bude priaznivo naklonený a nepriateľa porazia. – – Pochybnosť (alebo lepšie povedané – túžba po istote) poznáme aj z vlastnej skúsenosti. Chceme mať istotu, že to, do čoho ideme, je správne. Vtedy je dobré, ak počujeme, že niečo podobné sa už stalo alebo podarilo niekomu inému. Dodá nám to istotu a odhodlanie. Takže nepotrebujeme dôkazy o Božej existencii a pomoci, ale vzory. Môže to byť Gideon, učeník Tomáš alebo niekto z našej rodiny, či okolia, kto už Boha vo svojom živote stretol.

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, ďakujeme Ti za vzory v rozličných oblastiach! Ty si naším najlepším vzorom: Vo vzťahu k Svojmu Otcovi, ku všetkému, čo stvoril i k iným ľuďom, bez ohľadu na sociálne postavenie, pohlavie, svetonázor a farbu pleti.

Pieseň: ES 278

Autor: Ľubomír Kordoš

Dbaj na Moje príkazy a budeš žiť, na Moje poučenie ako na zrenicu oka! Príslovia 7,2

Kto je medzi vami múdry a rozumný? Nech dobrým správaním preukáže svoje skutky v múdrej tichosti. Jakub 3,13

Ján 12,1-8 •  Modlíme sa za: Lubina (PoS)

Sudcovia 6,25-32

25 V onú noc hovoril mu Hospodin: Vezmi mladého junca z dobytka svojho otca a druhého, sedemročného junca, a zbúraj Baalov oltár, ktorý patrí tvojmu otcovi, a ašéru, ktorá je pri ňom, vytni! 26 A z poukladaných kameňov postav oltár Hospodinovi, svojmu Bohu, na výšine tohto vrchu, na vrchole tejto pevnosti. Potom vezmi druhého junca a obetuj ho ako spaľovanú obeť na dreve z ašéry, ktorú vytneš. 27 Vtedy Gideon vzal desať mužov zo svojich sluhov a urobil, ako mu prikázal Hospodin; ale pretože sa bál domu svojho otca a ľudí mesta urobiť to vo dne, urobil to v noci. 28 Keď mužovia mesta včas ráno vstali, videli zbúraný oltár Baalov a ašéru pri ňom vyťatú; a druhého junca ako spaľovanú obeť na novopostavenom oltári, 29 a hovorili si: Kto to urobil? Keď sa spytovali a hľadali, povedali im: Gideon, syn Jóášov, to urobil. 30 Ľudia mesta povedali Jóášovi: Vyveď svojho syna, musí zomrieť, lebo zbúral Baalov oltár a ašéru pri ňom vyťal. 31 Ale Jóáš povedal všetkým, čo stáli okolo neho: Chcete viesť spor za Baala? Alebo ho chcete zachrániť? Kto chce za neho viesť spor, do rána bude usmrtený. Ak je bohom, nech vedie spor za seba preto, že zbúral jeho oltár. 32 V onen deň dali mu meno Jerubbal, čím chceli povedať: Baal nech vedie spor proti nemu, pretože zbúral jeho oltár.

Nepriateľ. Skôr ako Gideón vytiahne do boja proti Midjáncom, musí sa popasovať s väčším nepriateľom, než sú ľudia: sú to falošní bohovia. Každý máme tých svojich: Peniaze, úspech, povery a horoskopy, či jedlo. Veci, ktorým zasväcujeme svoje životy, veci, ktoré určujú naše kroky a rozhodnutia. Čo je naša hnacia sila? Kam sa utiekame, keď nevieme, ako ďalej? Úprimne si odpovedzme! Koho chceme svojím životom osláviť? Na vrchole môže byť stále iba jeden. Musíme sa rozhodnúť, aký oltár zbúrame a na ktorý budeme prinášať obete. To je boj, ktorý predchádza všetky ostatné a nikoho neobíde, lebo sa deje v našom vnútri. Rozhodnúť sa musíme sami. Dobrou správou je, že akokoľvek ďaleko sme s našimi falošnými bohmi zašli, ešte stále nie je neskoro. Zrúcať, rozsekať, spáliť – nie odložiť, zakryť alebo schovať. Boh nás aj dnes volá a žiada, aby naše srdce patrilo iba Jemu. Rozmýšľajme o tom, koho alebo čo uctievame! Priznajme svoju poblúdenosť. Boh nezavrhne nikoho, kto k Nemu prichádza.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, že Ty si ten pravý a mocný Boh! Odpusť, že sa klaniame veciam. Pripisujeme im príliš veľkú dôležitosť, a to nám bráni žiť v plnej láske. Veď a napĺňaj nás Svojím Duchom, aby sme konali Tvoje veľké veci! Amen.

Pieseň: ES 445

Autor: Marianna Kucháriková

Z úst detí a dojčiat si si pripravil chválu. Žalm 8,3

Keď veľkňazi a zákonníci videli divy, ktoré Ježiš robil, i deti, ktoré volali v chráme: „Hosanna Synovi Dávidovmu!“, nahnevali sa a povedali Mu: „Počuješ, čo hovoria?“ Matúš 21,15-16

Lukáš 6,27-35 •  Modlíme sa za: Ľubietová (ZvS)

Sudcovia 6,11-24

11 Vtedy prišiel anjel Hospodinov a sadol si pod dub Abíézerovca Jóáša v Ofre, kým jeho syn Gideon mlátil v lisovni pšenicu, aby ju zachránil pred Midjáncami. 12 Anjel Hospodinov sa mu zjavil a povedal: Hospodin je s tebou, silný hrdina! 13 Gideon mu povedal: Ach, môj pane, prečo nás toto všetko postihlo, ak je Hospodin s nami? Kde sú všetky Jeho predivné skutky, o ktorých nám rozprávali otcovia, keď hovorili: Hospodin nás vyviedol z Egypta. Teraz nás Hospodin zavrhol a vydal Midjáncom do rúk. 14 Hospodin sa obrátil k nemu so slovami: Choď s touto svojou silou a vysloboď Izrael z rúk Midjáncov. Veď som ťa poslal. 15 Ale on Mu odpovedal: Ach, Pane, čím mám vyslobodiť Izrael? Hľa, môj rod je najchatrnejší v Menaššem a ja som najmladší v dome môjho otca. 16 Hospodin mu riekol: Keď budem ja s tebou, porazíš Midjáncov ako jedného muža. 17 On mu povedal: Ak som našiel milosť v Tvojich očiach, daj mi znamenie, že si to Ty, kto so mnou hovoríš. 18 Nevzdiaľ sa odtiaľto, kým neprídem k Tebe, nedonesiem a nezložím pred Tebou svoj dar. On povedal: Zostanem, kým sa nevrátiš. 19 Gideon vošiel a pripravil kozľa a nekvasený chlieb z éfy múky. Mäso položil do koša, polievku dal do hrnca, vyniesol mu pod dub a predložil. 20 Povedal mu anjel Boží: Vezmi mäso a nekvasený chlieb a polož na túto skalu, a polievku vylej. Urobil to. 21 A anjel Pánov vystrčil koniec palice, ktorú mal v ruke, a dotkol sa ním mäsa a nekvaseného chleba. Zo skaly vyšľahol oheň a strávil mäso a nekvasený chlieb. Anjel Hospodinov zmizol z očú. 22 Keď Gideon videl, že to bol anjel Hospodinov, povedal: Beda, Hospodine, Pane, že som videl anjela Hospodinovho tvárou v tvár! 23 Ale Hospodin mu povedal: Pokoj s tebou! Neboj sa, nezomrieš. 24 Vtedy tam Gideon postavil oltár Hospodinovi a nazval ho Hospodin je spása. Až po dnešný deň je ešte v abíézerovskej Ofre.

Hospodin kraľuje. Každý z nás sa určite aspoň raz v živote ocitol v situácii, keď volal na Boha s otázkou: „Prečo?“ Vystrašení, plní úzkosti, spomíname na to, ako Boh kedysi konal, no nedúfame v dobrú budúcnosť. Nie sme to mnohokrát my? Obráťme svoj pohľad zo seba na Boha, z minulosti na prítomnosť, z našich plánov na Božie plány, z našich možností na tie Božie! Veď je to Boh, kto tróni od vekov naveky! On vládne nad našimi strachmi, chorobami, rozbitými vzťahmi, či nesplnenými túžbami. Je to On, kto nás povolal do života, dal nám zámer a túži cez nás naplniť Svoj plán. Tak ako Gideón, aj my sa cítime slabí, nehodní, maličkí. No Boh od nás nechce, aby sme všetko dokázali sami. On nás chce zapojiť do boja, kde velí On. Boj, ktorý je už vyhratý. Boj, kde sme pod ochranou Najvyššieho. Necítite túžbu ďakovať Mu za to? Nejde sa vám zrazu do boja ľahšie? Vzdávajme chválu Tomu, ktorý tróni! Vyvýšme Jeho meno nad všetkým, čo nás desí a sledujme, ako nás zachráni!

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si najmocnejší, že nepotrebuješ ľudskú silu, ale Tvoja stačí! Odpusť, že sa na Teba nedokážeme s plnou vierou spoľahnúť. Prosíme, pridaj nám vieru, aby sme žili vďaka Tvojim víťazstvám! Amen.

Pieseň: ES 623

Autor: Marianna Kucháriková

Nebudeš mať iných bohov okrem Mňa! 2.Mojžišova 20,3

Šimon Peter povedal: Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života a my sme uverili a spoznali, že Ty si Boží Svätý. Ján 6,68-69

Rímskym 12,9-16 •  Modlíme sa za: Lovinobaňa (NoS)

Lukáš 16,19-31

19 Bol bohatý človek, obliekal sa do šarlátu a jemného ľanu a hodoval každý deň skvostne. 20 A bol akýsi chudobný muž, menom Lazár, ktorý ležiaval pred jeho bránou vredovitý 21 a žiadal si nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale nikto mu ich nedal, len čo psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Ten chudák umrel a anjeli ho zaniesli do lona Abrahámovho. Umrel aj boháč a pochovali ho. 23 Potom v mukách podsvetia pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a v jeho lone Lazára; 24 zvolal: Otec Abrahám, zmiluj sa nado mnou a pošli Lazára, aby si koniec prsta omočil vo vode a ovlažil mi jazyk, lebo sa veľmi trápim v tomto plameni. 25 Ale Abrahám mu odpovedal: Synu, rozpomeň sa, že si ty svoje dobré veci vzal zaživa a podobne Lazár zlé; teraz tento sa tu teší a ty sa trápiš. 26 Okrem toho, medzi nami a vami je veľká priepasť, aby tí, čo odtiaľto chcú prejsť k vám, nemohli, ani odtiaľ nedostali sa k nám. 27 Nato povedal (boháč): Prosím ťa teda, otče, pošli ho do domu môjho otca; 28 mám totiž päť bratov; nech im svedčí (o tých veciach), aby neprišli aj oni na toto miesto múk. 29 Abrahám mu povedal: Majú Mojžiša a prorokov, nech ich poslúchajú. 30 On však odvetil: Nie, otec Abrahám, ale keby niekto z mŕtvych išiel k nim, kajali by sa. 31 Odpovedal mu: Keď Mojžiša a prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.

Nebezpečenstvo bohatstva. Boháč z podobenstva je zaslepený užívaním svojho bohatstva. Žije len pre seba a svoje egoistické ciele. Nepočíta s tým, že po smrti si do večnosti neodnesie nič z tohto sveta. Až v pekle sa mu otvoria oči. A boháč sa díva späť na svoj zbabraný život – na život, ktorý prežil v sebaklame. Toto poznanie mu spôsobilo obrovské muky. Chcel by ich zmierniť, ale nedostáva sa mu úľavy. Je neskoro. – – Pre každého z nás raz nastane hodina pravdy. Vtedy, keď prekročíme hranicu časnosti. Vo večnosti sa ukáže, pre aké hodnoty sme žili, aké bolo naše smerovanie, čo bolo cieľom a zmyslom nášho života. Ďakujeme Pánu Ježišovi za Jeho slovo, za vzácne Evanjelium, ktoré nás oslobodzuje od akejkoľvek závislosti i sebaklamu. Otvára nám srdce pre blížnych a motivuje nás k službe žiť pre Neho, a potom s Ním prebývať na veky.

Modlitba: Ďakujeme Ti, náš nebeský Otče, že si nás v Ježišovi Kristovi požehnal všetkým nebeským požehnaním! V Ňom si nám otvoril oči i srdcia s túžbou žiť pre Lazárov našich čias, ktorí potrebujú našu pomoc, lásku, opateru, dobré slovo, súcit a porozumenie.

Pieseň: ES 547

Autor: Jozef Juházy

Jeden rozhadzuje a ešte mu pribúda, kým druhý šetrí viac ako treba a zakúša núdzu. Príslovia 11,24

Pavol povedal: Všetko som vám ukázal, že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď On povedal: „Blaženejšie je dávať, ako prijímať.“ Skutky apoštolov 20,35

1.Jána 4,(13-16a)16b-21 • Jeremiáš 23,16-29 • Žalm 76 •  Modlíme sa za: Rómska misia

Sudcovia 6,1-10

1 Ale Izraelci robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi. Hospodin ich vydal na sedem rokov do rúk Midjáncom. 2 Keď ruka Midjáncov ťažko doliehala na Izrael, prispôsobili si Izraelci k obrane pred Midjáncami horské trhliny, jaskyne a pevnosti. 3 Kedykoľvek Izraelci zasiali, prišli Midjánci a Amálékovci a synovia východu proti nim. 4 Pritiahli a utáborili sa proti nim a zničili úrodu krajiny až tam, kde sa ide do Gazy, a nezanechali nijaké potraviny v Izraeli, ani ovce, ani voly, ani osly. 5 Lebo keď prišli so svojimi stádami a stanmi, prišli v takom množstve ako kobylky; ich samých a ich ťavy nebolo možno spočítať; i vpadli do krajiny, aby ju spustošili. 6 Takto Midjánci veľmi ožobráčili Izrael. Vtedy Izraelci volali k Hospodinovi o pomoc. 7 Keď Izraelci pre Midjáncov volali k Hospodinovi o pomoc, 8 Hospodin poslal Izraelcom proroka, a ten im hovoril: Takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Ja som vás vyviedol z Egypta a z domu otroctva; 9 ja som vás vytrhol z moci Egypta a z moci všetkých vašich utláčateľov; zahnal som ich spred vás a ich krajinu som dal vám. 10 Povedal som vám: Ja som Hospodin, váš Boh; neuctievajte bohov Amorejcov, v krajine ktorých bývate! Ale vy ste ma nepočúvali.

Ťažkosti nás učia. Pán nám dáva zažiť ťažké časy, lebo opúšťame a zriekavame sa svojho povolania aj poslania, ktoré nám dal. Sme Božími zachránenými, vykúpenými deťmi, no nedbáme na to. Využívame možnosti obdarovaných, no voči nášmu Dobrodincovi necítime nijaký záväzok. On pre mňa aj pre teba urobil všetko a chce, aby sme na Jeho lásku odpovedali láskou. Akou? Prejavuje sa tak, že sa riadime podľa Jeho prikázaní a plníme Jeho vôľu. „Kto Ma miluje, zachováva Moje prikázania“, hovorí. A Jeho vôľa je, aby sme Mu boli svedkami a niesli Jeho Evanjelium v tomto svete. Aj cez ťažkosti. – – Izrael mal pôsobiť v novej vlasti tak, aby tamojšie obyvateľstvo priviedol k Hospodinovi. Čo sa stalo? Nuž, pravý opak. Boží ľudia opúšťali svojho Pána a prispôsobovali svoj život náboženským spôsobom svojho okolia. Nové možnosti, nová krajina, nový život, ale stará bolesť. Namiesto oddanosti a života s Hospodinom – neposlušnosť a svojvôľa. Nečudo, že nepriateľov je mnoho a ťažkostí pribúda. Midjánci (kedysi – za čias Mojžiša – boli súčasťou Božieho plánu na záchranu Izraela) teraz pustošia Božích ľudí. Podmienky a situácia sa menia v náš neprospech, lebo my sme sa zmenili vo svoj neprospech. Riešenie? „Obráťte sa a budete žiť!“, volá Ezechiel. „Treba sa vám znovu narodiť“, povedal Pán Ježiš Nikodémovi. To je naša cesta.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si jediný, naozaj živý Boh! Odpusť, keď sa od Teba odvraciame k modlám. Stále viac nás prenikaj Svojím Duchom, aby sa v nás rodilo stále viac toho Tvojho a aby sme žili, ako Ty chceš, a najmä – v Tvojej láske! Amen.

Pieseň: ES 504

Autor: Ján Kolesár

On smädných napojil a hladných nasýtil dobrotami. Žalm 107,9

Môj Boh vám splní každú vašu potrebu podľa Svojho bohatstva v sláve skrze Krista Ježiša. Filipským 4,19

Efezským 4,1-6 •  Modlíme sa za: Lopúchov (ŠZS)

Sudcovia 5,1-31

Vtedy Debora a Bárák, Abínoámov syn, spievali: 2 Dobrorečte Hospodinovi za to, že sa vodcovia ujali vedenia v Izraeli, za to, že ľud dobrovoľne povstal. 3 Počujte, králi, počúvajte, kniežatá! Zaspievam Hospodinovi, zaspievam žalm Hospodinovi, Bohu Izraela. 4 Hospodine, keď si vychádzal zo Seíru, keď si kráčal z edómskych strání, zachvela sa zem, aj nebesá kropili, aj oblaky liali vodu. 5 Vrchy sa klátili pred Hospodinom, ešte aj Sinaj, pred Hospodinom, Bohom Izraela. 6 Za dní Šamgara, syna Anátovho, za dní Jáéliných opustené boli cesty a putujúci chodili bočnými cestami. 7 Spustli dediny v Izraeli, veru spustli, kým som nepovstala, ja Debora, kým som nepovstala ako matka v Izraeli. 8 Keď si volili nových bohov, bojovalo sa pri bránach; ale či bolo vidno štít abo kopiju pri štyridsaťtisícoch Izraela? 9 Moje srdce oddané je vodcom Izraela, ktorí dobrovoľne povstali v ľude. Dobrorečte Hospodinovi, 10 vy, čo jazdíte na plavých osliciach, ktorí sedávate na kobercoch, a ktorí chodíte cestou: uvažujte! 11 Čuj, bubnujúci pri napájadlách, tam ospevujú spásne skutky Hospodinove, spásne skutky na jeho dedinčanoch v Izraeli. Vtedy zostúpil k bránam ľud Hospodinov. 12 Prebuď sa, prebuď, Debora, prebuď sa, prebuď a zaspievaj pieseň. Vstaň, Bárák, zajmi tých, čo ťa zajali, syn Abínoámov. 13 Vtedy zostúpil zvyšok zo vznešeného ľudu, ľud Hospodinov zostúpil so mnou ako hrdinovia. 14 Z Efrajimu sa vydali ta do údolia, za tebou, Benjamín, s tvojím ľudom. Z Máchíra zostúpili vodcovia a zo Zebulúna tí, čo nosia veliteľskú palicu. 15 Kniežatá Jissáchára s Deborou, ako Jissáchár tak Bárák vyslaný bol za ním do údolia. V oddieloch Rúbenových veľké bolo uvažovanie. 16 Prečo si ostal sedieť medzi košiarmi, počúvať bľakot stád? V oddieloch Rúbenových veľké bolo uvažovanie. 17 Gileád si býva za Jordánom, prečo sa Dán zdržuje pri lodiach? Ašér sedí pri morskom pobreží a prebýva pri jeho zátokách. 18 Zebulún je ľud, čo opovrhuje smrťou, aj Naftálí na vysokých stráňach. 19 Prišli králi a bojovali, vtedy bojovali kanaánski králi, v Taanachu pri vodách Megidda. Striebro si neodniesli ako korisť. 20 Hviezdy z neba bojovali, zo svojich dráh bojovali so Síserom. 21 Potok Kíšón ich odplavil, praveký potok je potok Kíšón. Vykroč, duša moja, rázne. 22 Vtedy dupotali kopytá koní, cválajú jeho mocní. 23 Preklínajte Méróz, vraví anjel Hospodinov, preklínajte strašne jeho občanov, lebo neprišli na pomoc Hospodinovi, na pomoc Hospodinovi medzi hrdinami. 24 Požehnaná buď, Jáél, medzi ženami, žena Kenijca Chebera; nad ženy v stane buď požehnaná. 25 Vodu žiadal, ona podala mlieko, v kniežacej čaši priniesla smotanu. 26 Ruku vystrela za kolíkom a svoju pravicu za ťažkým kladivom, zrazila Síseru, roztrieštila mu hlavu, rozbila, prerazila mu sluchy. 27 Pri jej nohách klesol padol a vystrel sa, pri jej nohách klesol, padol. Kde klesol, tam padol zabitý. 28 Oknom vyzerala a volala matka Síserova cez mrežovanie: Prečo otáľa prísť jeho voz, prečo mešká hrkot jeho vozov? 29 Jej najmúdrejšie kňažné odpovedali, aj ona opätuje ich slová v sebe: 30 Iste nachodia a delia korisť, jedno dievča, dve dievčatá na muža. Korisť pestrých šiat pre Síseru, korisť pestrých látok, jednu – dve pestrotkané látky ako korisť na moju šiju. 31 Nech tak zahynú všetci Tvoji nepriatelia, Hospodine! Ale tí, ktorí Ho milujú, sú ako slnko vychádzajúce vo svojej sile. Potom krajina mala pokoj na štyridsať rokov.

Zaspievam žalm Hospodinovi. Počas hlbokej krízy spojenej s pandémiou Covid 19 bol na Slovensku vydaný zákaz spievať na bohoslužbách. Pripomenulo mi to starú českú rozprávku: Pyšná princezná. V nej sa hneď na začiatku objavuje postava obuvníka, ktorý býval neďaleko hranice so susedným kráľovstvom. Keď v krajine pyšnej princeznej vydali zákaz spevu, obuvník nelenil, bežal rýchlo za hranicu, a tam si zo srdca zaspieval. Spev je pre život človeka veľmi dôležitý. Pieseň je jedinečným vyjadrením našich pocitov a želaní, aj tých najvnútornejších a skrytých,

Sudcovia 4,1-24

1 Po smrti Éhúdovej Izraelci zase robili, čo je zlé v očiach Hospodinových. 2 Preto ich Hospodin vydal do rúk kanaánskeho kráľa Jábína, ktorý panoval v Chácóre; jeho vojvodcom bol Sísera, ktorý býval v Charóšet-Gójíme. 3 Izraelci volali k Hospodinovi o pomoc, lebo onen mal deväťsto železných vozov a po dvadsať rokov tvrdo utláčal Izraelcov. 4 Prorokyňa Debora, Lappídótova žena, bola v tom čase sudkyňou v Izraeli. 5 Sedávala pod Deborinou palmou, medzi Rámou a Bételom, na Efrajimskom pohorí, a Izraelci prichádzali k nej na súd. 6 Poslala po Báráka, syna Abínoámovho, zavolala ho z Kedeš-Naftálí a povedala mu: Hospodin, Boh Izraela, ti prikázal: Choď, tiahni na vrch Tábór a vezmi so sebou desaťtisíc mužov spomedzi Naftálíovcov a Zebulúnovcov, 7 potom ti k potoku Kíšón pritiahnem Síseru, Jábínovho vojvodcu, s jeho vozmi a vojskom, a vydám ti ho do rúk. 8 Bárák jej povedal: Ak pôjdeš so mnou, pôjdem aj ja, ale ak nepôjdeš so mnou, nepôjdem ani ja. 9 Povedala teda: Dobre, pôjdem s tebou, ale sláva tohto ťaženia, ktoré podnikáš, nepripadne tebe, lebo Hospodin vydá Síseru do rúk ženy. Potom Debora vstala a išla s Bárákom do Kedeša. 10 Bárák zvolal Zebulúna a Naftálího do Kedeša a desaťtisíc mužov šlo za ním; aj Debora išla s ním. 11 Kenijec Cheber sa oddelil od Kenijcov, synov Mojžišovho tesťa Chóbaba, a postavil si stan pri dube v Caanajime pri Kedeši. 12 Keď Síserovi oznámili, že Abínoámov syn Bárák vyšiel na vrch Tábór, 13 Sísera zvolal všetky svoje vozy, deväťsto železných vozov, a všetok ľud, ktorý mal pri sebe, z Charóšet-Gójímu k potoku Kíšónu. 14 Debora povedala Bárákovi: Hor sa! Lebo toto je deň, v ktorom ti Hospodin dal Síseru do rúk. Isteže, Hospodin už vyšiel pred tebou. Bárák zostúpil z vrchu Tábór a za ním desaťtisíc mužov. 15 Hospodin ostrím meča uviedol do zmätku pred Bárákom Síseru i všetky vozy a celý jeho tábor, takže Sísera zoskočil z voza a pešo utiekol. 16 Bárák prenasledoval vozy a tábor až po Charóšet-Gójím, a celé vojsko Síserovo padlo ostrím meča; neostal ani jediný. 17 Sísera utiekol pešo ku stanu Jáély, ženy Kenijca Chebera, lebo bol mier medzi chácórskym kráľom Jábínom a medzi domom kenijského Chebera. 18 Jáél vyšla oproti Síserovi a povedala mu: Uchýľ sa, pane, uchýľ sa ku mne, neboj sa! Uchýlil sa k nej do stanu a ona ho prikryla prikrývkou. 19 On jej povedal: Daj sa mi napiť trochu vody, lebo som smädný. Otvorila kožený mech s mliekom, dala sa mu napiť a prikryla ho. 20 Povedal jej: Postav sa ku vchodu stanu, a keď niekto príde a spýta sa ťa: Je tu niekto? povedz, že nie. 21 Vtedy Cheberova manželka Jáél pochytila stanový kolík a vzala do ruky kladivo, ticho vošla k nemu a vrazila mu kolík do slúch, takže vnikol až do zeme. Sísera totiž tvrdo zaspal pre únavu. Tak zomrel. 22 Hľa, ako tak Bárák prenasledoval Síseru, Jáél mu vyšla naproti a povedala: Poď, ukážem ti muža, ktorého hľadáš. Vošiel k nej, a hľa, ležal tam mŕtvy Sísera s kolíkom v sluchách. 23 Tak pokoril Boh v ten deň kanaánskeho kráľa Jábína pred Izraelcami. 24 Ruka Izraelcov vždy tvrdšie doliehala na kanaánskeho kráľa Jábína, kým ho nezničili.

Nečakaný záchranca. Tu opísaná udalosť sa odohrala niekedy v 12. storočí pred Kristom. Sudcovia v tej dobe viedli Boží ľud v boji proti nepriateľom Izraela. Debora nebola len sudkyňa, ale aj prorokyňa (v. 4) a vojenská veliteľka; ona poslala Boží odkaz Bárákovi, nie naopak. – – Tento príbeh nie je primárne o tom, či žena môže zohrávať nejakú vedúcu úlohu (Debora ju očividne zohrávala), ale o tom, čo Pán Boh koná skrze ľudí, ktorí Ho poslúchajú a dôverujú Mu. V tomto príbehu sú dve ženy, ktoré sú aktívne a iniciatívne (Debora a Jáel)… Je skvelé, ak muži a ženy navzájom nesúťažia, ale spolupracujú… Pán Boh si vyberá ľudí, od ktorých by mnohí kvôli rôznym predsudkom veľa neočakávali. Debora a Jáel boli ženy, Ehúd bol ľavák (Sud 3), Jefte bol synom prostitútky (Sud 11), Gideon (Sud 6-8) ani Bárák na začiatku nevyzerali ako odvážni bojovníci.

Sudcovia 2,6-23

6 Keď Józua prepustil ľud, Izraelci odišli, každý do svojho dedičného podielu, aby zabrali krajinu. 7 Ľud potom slúžil Hospodinovi po celý čas, čo žil Józua a starší, ktorí prežili Józuu a videli všetky veľké skutky Hospodinove, ktoré vykonal pre Izrael. 8 Józua, syn Núnov, služobník Hospodinov, zomrel vo veku stodesať rokov. 9 Pochovali ho na území jeho dedičného podielu v Timnat-Cherese, na pohorí Efrajimskom, severne od vrchu Gáaš. 10 Keď celé toto pokolenie bolo pripojené k svojim otcom, prišlo po ňom ďalšie pokolenie, ktoré nič nevedelo o Hospodinovi, ani o diele, ktoré vykonal pre Izrael. 11 Izraelci robili, čo sa nepáčilo Hospodinovi, a slúžili baalom. 12 Opustili Hospodina, Boha svojich otcov, ktorý ich vyviedol z Egypta, a chodili za inými bohmi, za bohmi okolitých národov, klaňali sa im, a tak hnevali Hospodina. 13 Keď opustili Hospodina a slúžili Baalovi a aštartám, 14 vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu a vydal ho do rúk plieniteľom, ktorí ich plienili, a odovzdal ich do rúk okolitým nepriateľom, takže nemohli už obstáť pred svojimi nepriateľmi. 15 Kedykoľvek vytiahli, ruka Hospodinova v zlom zasiahla proti nim, ako im pohrozil Hospodin a ako im prisahal; i dostali sa do veľkej úzkosti. 16 Potom im Hospodin vzbudil sudcov, ktorí ich zachránili z rúk plieniteľov. 17 No ani svojich sudcov neposlúchali, ale oddávali sa iným bohom a klaňali sa im. Rýchlo odbočili z cesty, po ktorej chodili ich otcovia, poslušní prikázaniam Hospodinovým. Nepočínali si tak. 18 Keď im Hospodin vzbudil sudcov, Hospodin bol so sudcom a vyslobodzoval ich z rúk nepriateľov, kým sudca žil, lebo Hospodin sa zľutovával nad nimi pre ich vzdychy pred ich utláčateľmi a sužovateľmi. 19 Ale akonáhle sudca zomrel, znova konali horšie ako ich otcovia, chodili za inými bohmi, slúžili im a klaňali sa im. Neupustili od svojich skutkov a od tvrdohlavého počínania. 20 I vzplanul hnev Hospodinov proti Izraelu a On hovoril: Pretože tento národ prestúpil moju zmluvu, ktorú som ustanovil ich otcom, a neposlúchli môj hlas, 21 ani ja nevyženiem spred nich ani jeden z národov, ktoré Józua pri svojej smrti zanechal, 22 a to preto, aby som nimi vyskúšal Izrael, či sa budú pridŕžať ciest Hospodinových a chodiť po nich ako ich otcovia, alebo nie. 23 Tak ponechal Hospodin tieto národy v krajine, nevyhnal ich hneď a nedal ich Józuovi do rúk.

Nie sme o nič lepší, než Izraeliti… Po Józuovej smrti sa Izrael od Hospodina odklonil. Ako to, že v ďalšej generácii nič nevedeli o Bohu a Jeho činoch? (v. 10). Zlyhala generácia, ktorá neodovzdala poznanie Boha ďalej? Alebo zlyhala tá nová, keď Hospodina vytesnila zo svojho života? Každopádne výsledkom bolo, že ľudia robili, „…čo sa nepáčilo Hospodinovi…“ (v. 11-12). Dôsledkom bolo, že Hospodin vzplanul hnevom voči Izraelu, „…takže nemohli už obstáť pred svojimi nepriateľmi“. Mohlo to dopadnúť aj inak? Mohlo, keby nezabudli na Hospodina… Toto by mohol byť koniec príbehu: Dobre im tak, nevercom jedným! To však nie je koniec príbehu. Boh bol znova iniciatívny. Nie v tom, aby ich definitívne odsúdil, ale aby ich pozdvihol: „Potom im Hospodin vzbudil sudcov, ktorí ich zachránili…“ (v. 16). Tak snáď konečne zahanbene uznali, že zhrešili a v pokore sa vrátili k Bohu. Nie! Oni aj tak pokračovali vo svojich hriechoch! Ako je to možné? Nikdy som nerozumel týmto opisom správania Izraela. Prišlo mi to trochu zjednodušené a prehnané. Ako by sa národ mohol správať takto nerozumne…? – – Pandémia mi otvorila oči. Sme my, vari, lepší? Vieme, čo je správne, a predsa nedodržiavame pravidlá, ktoré majú chrániť nielen nás, ale aj našich blízkych. Nebuďme ako Izrael tých čias! Poučme sa! Vráťme sa v pokání k Bohu!

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti za Tvoju dobrotu! Odpusť, že ju zneužívame a daj nám srdcia ochotné nasledovať Ťa a očisťovať sa, keď zhrešíme. Premieňaj a posilňuj nás, aby sme znova neupadali do hriechu! Amen.

Pieseň:

Sudcovia 1,27 – 2,5

27 Menašše nevyhnal obyvateľov Bét-Šeánu a nepodmanil si jeho dediny, ani Taanach a jeho dediny, ani obyvateľov Dóru s jeho dedinami, ani obyvateľov Jibleámu s jeho dedinami, ani obyvateľov Megidda a jeho dediny; a tak ostali Kanaánci bývať v krajine. 28 No keď Izrael zosilnel, donútil Kanaáncov k robotám; ale vyhnať ich nevládal. 29 Efrajim nevyhnal Kanaáncov, ktorí bývali v Gézere; Kanaánci zostali bývať uprostred neho v Gézere. 30 Zebulún nevyhnal obyvateľov Kitrónu, ani obyvateľov Nahalólu, tak zostali Kanaánci bývať uprostred neho a museli nútene pracovať. 31 Ašér nevyhnal obyvateľov Akka, ani obyvateľov Sidónu, Achlábu, Achzíbu, Chelby, Afiku a Rechóbu. 32 Tak Ašérovci ostali bývať uprostred domorodých Kanaáncov; lebo ich nevládali vyhnať. 33 Naftálí nevyhnal obyvateľov Bét-Semeša, ani obyvateľov Bét-Anátu. Tak býval uprostred domorodých Kanaáncov, ale obyvatelia Bét-Šemeša a Bét-Anátu museli nútene pracovať. 34 Amorejci vytlačili Dánovcov do pohoria a nedovolili im zísť do údolia. 35 Tak ostali Amorejci bývať v Har-Cherese, Ajálóne a Saalbíme; ale ruka Jozefovho domu ťažko doliehala na nich a museli nútene pracovať. 36 Územie Amorejcov sa rozprestieralo od Akrabímskeho výstupu, od Sely nahor.

2, 1 Anjel Hospodinov šiel z Gilgálu nahor do Bóchímu. Riekol: Vyviedol som vás z Egypta a priviedol do zeme, ktorú som prísahou zasľúbil vašim otcom. Povedal som: Nezruším nikdy svoju zmluvu s vami; 2 no vy nesmiete uzavrieť zmluvu s obyvateľmi tejto krajiny, ale zbúrajte ich oltáre. No vy ste neposlúchli môj rozkaz. Čo ste to urobili? 3 Teraz vám hovorím: Nevyženiem ich spred vás; stanú sa vám protivníkmi a ich bohovia vám budú osídlom. 4 Keď anjel Hospodinov povedal tieto slová všetkým Izraelcom, ľud začal nahlas plakať. 5 Preto nazvali to miesto Bóchím a obetovali tam Hospodinovi.

Kompromisy. Izraeliti zo zasľúbenej krajiny vyhnali pôvodných obyvateľov len čiastočne. Mali na to rôzne dôvody. Možno sa im do toho nechcelo, veď to vôbec nebolo jednoduché! Možno sa im zdalo výhodné využívať Kanaáncov na nútené práce alebo ich, ako čítame, v niektorých prípadoch ani vyhnať nedokázali. Nad to všetko, Izraeliti neposlúchli ani Boží príkaz: zbúrať oltáre pohanských božstiev. Dôsledky boli nesmierne. Hospodin sa nahneval a oznámil Svojmu ľudu, že im pôvodné obyvateľstvo vyhnať už nepomôže a že sa pre nich stanú so svojimi pohanskými bohmi trvalým zdrojom nebezpečenstva a pokušenia. Keď si vyvolený ľud uvedomil svoju chybu, vtedy ešte plakal. Z dejín izraelského národa vieme, že pôvodné obyvateľstvo Kaanánu po čase Izrael naozaj priviedlo na pokraj odpadnutia od Boha. V obdobiach najväčšieho duchovného úpadku Izraeliti klesli dokonca tak hlboko, že podľa vzoru pohanov prinášali detské obete. – – Je to hrozivý príklad toho, čo sa môže stať, keď veriaci človek robí kompromisy s týmto svetom… Následky môžu byť ďalekosiahle a devastačné. Dajme si pozor, brat, sestra, aby sme z Pána Ježiša Krista nespustili oči! Vždy, keď padneme, vyznajme svoje viny a vráťme sa k Nemu! Veď On priniesol zmierenie s Hospodinom krvou na kríži.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si jediný skutočný Boh! Odpusť, že si napriek tomu robím bôžikov a žijem v kompromise so svetom. Oddeľ si ma pre seba Svojím Svätým Duchom! Amen.

Pieseň: ES 94

Autor: Martin (Miti) Kováč

Ak Hospodin nestráži mesto, márne bdie strážnik. Žalm 127,1

Som presvedčený, že Ten, čo vo vás začal dobré dielo, ho aj dokončí, až do dňa Krista Ježiša. Filipským 1,6

Izaiáš 43,8-13 •  Modlíme sa za: Liptovský Ondrej (LOS)