Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Sudcovia 1,1-3.17-21

1 Po smrti Józuovej dopytovali sa Izraelci Hospodina: Kto z nás má prvý vytiahnuť do boja proti Kanaáncom? 2 Hospodin odpovedal: Nech vytiahne Júda. Ajhľa, vydal som mu krajinu do rúk. 3 Nato povedal Júda svojmu bratovi Šimeónovi: Vytiahni so mnou do môjho podielu bojovať proti Kanaáncom, potom pôjdem aj ja s tebou do tvojho podielu. A Šimeón išiel s ním… 17 Potom Júda išiel so svojím bratom Šimeónom, pobili Kanaáncov, ktorí bývali v Cefate, a vykonali kliatbu na meste; preto sa to mesto volá Chormá. 18 Júda zabral Gazu aj s okolím, Aškelón s okolím a Ekrón s okolím. 19 Hospodin bol s Júdom, a ten zabral pohorie; obyvateľov údolia však nemohol vyhnať, lebo mali železné vozy. 20 Chebrón dali Kálebovi, ako prikázal Mojžiš; ten vyhnal odtiaľ troch synov Anákových. 21 Ale Jebúsejcov, obyvateľov Jeruzalema, Benjamínci nevyhnali; tak Jebúsejci ostali bývať s Benjamíncami v Jeruzaleme až po dnes.

Záchrana ľudstva! Po príchode do zasľúbenej krajiny stáli Izraeliti pred neľahkou úlohou: vyhnať z nej cudzie národy. Neľahká bola z viacerých dôvodov. Jedným z nich bolo, že išlo o „beh na dlhé trate“. Jednoducho to trvalo príliš dlho – ani sám Józua sa toho nedožil. Muselo to byť pre Izraelitov únavné, ale tak znela Božia vôľa. – – V dnešnom liberálnom svete sa nám to zdá možno nepochopiteľné: Prečo by nemohli žiť národy spolu? Prečo by sa nemohli dve kultúry navzájom obohacovať svojou rozmanitosťou? Prečo Hospodin nariadil tieto pogromy? Je to vôbec správne, vyhnať ľudí zo svojich domovov a zaujať ich krajinu? Možno si kládli podobné otázky aj Izraeliti. I napriek tomu, že sa to všetko zdalo až príliš náročné a, áno, aj kruté, Hospodin vedel, prečo to takto malo byť. Dobre vedel, že ak Izraeliti nevyženú cudzie národy, začnú robiť kompromisy, budú slúžiť cudzím božstvám, a to by mohlo všetko pokaziť. Hospodin mal s Izraelom veľké plány. Tento národ musel ostať verný, veď mal z neho povstať Mesiáš. Čo by sa stalo, keby Izrael splynul s ostatnými národmi? Ako by to bolo s príchodom Pána Ježiša na tento svet? Otázky, na ktoré nepoznáme odpoveď, ale teraz aspoň matne tušíme, prečo bolo treba urobiť tieto ťažké a rozporuplné opatrenia. Žiadal si to vyšší záujem. Ten najvyšší: Záchrana ľudstva!

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že nás chceš mať oddelených pre Seba. Odpusť, že máme niekedy málo viery, ako mali aj vtedajší Izraeliti, keď preto museli vlastnými silami vyháňať Kanaáncov. Prenikaj nás Kristovým Duchom, aby sme žili Tvojou láskou a šírili ju do sveta! Amen.

Pieseň: ES 466

Autor: Martin (Miti) Kováč

Zázrakmi Tvojej spravodlivosti nám odpovieš, Bože, naša spása. Žalm 65,6

Ježiš hovorí: Keď Ma budete o niečo prosiť v Mojom mene, Ja to urobím. Ján 14,14

2.Mojžišova 3,13-20 •  Modlíme sa za: Liptovský Mikuláš – Palúdzka (LOS)

Svätá Trojica. SANCTA TRINITAS

Milosť Pána Ježiša Krista, Božia láska a spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými! 2.Korintským 13,13

Rímskym 11,(32)33-36

(32 Lebo zavrel Boh všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.) 33 Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho. 34 Veď kto poznal myseľ Pánovu, alebo kto Mu bol radcom? 35 Alebo kto prv dal Jemu, aby mu bolo treba odplatiť? 36 Lebo z Neho, skrze Neho a pre Neho je všetko. Jemu sláva naveky. Amen.

Pre Neho byť cťou vo večnosti. Toto by mala byť jediná túžba kresťana. Žiť tak, ako nám náš stav prikazuje: ako Božie deti. Pre Neho byť cťou vo večnosti. Sviatok Svätej Trojice, ktorý práve dnes svätíme, podčiarkuje, že Pán Boh je nevysvetliteľné tajomstvo. Vysoko prevyšuje všetky možnosti našej ľudskej predstavivosti a ľudského myslenia. Biblia to vyjadruje slovami údivu – žasnutia: „Ó, hlbokosť bohatstva, múdrosti a známosti Božej! Aké nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho“ (R 11,33). Trojjediný Boh nám vo Svojej dobrote a múdrosti poodhalil tajomstvo Svojej vôle, a tým nás vo Svojej veľkej láske oslovuje ako priateľov. Koná tak s cieľom, aby sme s Ním žili v spoločenstve – vo vzťahu dôvery, lásky, úcty a poslušnosti voči Nemu. Vzdajme Mu česť svojou chválou a spoločne volajme: „Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy“ (Iz 6,3)! Ak nás poháňa akýkoľvek iný dôvod, než jednoduchý pohľad na slávu Pánovu, vedzme, že „nevyspytateľné sú Jeho súdy a nepochopiteľné cesty Jeho.“ Ak si kresťan, si „od Boha“, a tak ži pre Boha! Nikdy pre nič nebude vaše srdce biť tak mocne, ako pre Neho. Láska k Nemu je tvoj i môj prúd života.

Modlitba: Bože, si úžasný, nádherný a mocný! Odpusť, že na to v bežnom živote málo myslíme. Prenikaj nás Kristovým Duchom, aby bol každý náš deň naplnený Tvojou prítomnosťou, nádherou a mocou! Amen.

Pieseň: ES 182

Autor: Miroslav Jäger

Ak ide o zlú vec, nepridávaj sa k väčšine. 2.Mojžišova 23,2

Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je Hlava. Efezským 4,15

Ján 3,1-8(9-13) • Izaiáš 6,1-8(9-13) • Žalm 93 •  Modlíme sa za: Rodinné spoločenstvo

Veľpieseň 7,11 – 8,14

11 Ja patrím svojmu milému, za mnou sa nesie jeho žiadosť. 12 Poď, milý môj, vyjdeme do poľa, prenocujeme v dedinách. 13 Včasráno vyjdeme do viníc, uvidíme, či réva pučí, či sa otvorili lupienky kvetov, či zakvitol už granátovník – tam ti ja dám svoju lásku. 14 Mandragora sála svoju vôňu, pri našich dverách je najlepšie ovocie, nové i staré som tebe, milý môj, zachovala.

8, 1 Ó, keby si mi bol ako brat, odkojený na prsiach mojej matky, keby som ťa stretla na ulici a bozkala by som ťa, nik by mi to nezazlieval. 2 Viedla by som ťa, uviedla do domu svojej matky, a ty by si ma poúčal. Dala by som ti piť z voňavého vína a z muštu môjho granátovníka. 3 Jeho ľavica je pod mojou hlavou a jeho pravica ma objíma. 4 Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, prečo chcete budiť a rušiť lásku, kým sama nebude chcieť! 5 Kto to vystupuje z púšte, opierajúc sa o svojho milého? Pod jabloňou som ťa prebudil, tam ťa počala tvoja matka, tam ťa počala tá, čo ťa zrodila. 6 Polož si ma na svoje srdce ako pečať, ako pečať na svoje rameno. Lebo láska je mocná ako smrť. Tvrdá sťa záhrobie je žiarlivosť. Jej žiar je žiarom ohňa, mohutným plameňom. 7 Mohutné vody nemôžu uhasiť lásku, ani veľrieky ju neodplavia. Keby niekto chcel dať za lásku všetko bohatstvo svojho domu, iste by ním pohrdli. 8 Máme maličkú sestru, čo nemá ešte prsníky. Čo máme spraviť so svojou sestrou v deň, keď sa budú uchádzať o ňu? 9 Ak je hradbou, postavíme na nej strieborné cimburie. Ak bránou je však, zatarasíme ju cédrovou doskou. 10 Ja som hradbou a moje ňadrá sú ako veže; vtedy som sa stala v jeho očiach tou, ktorá prináša pokoj. 11 Kráľ Šalamún mal vinicu v Baal-Rámóne. Svoju vinicu zveril strážcom. Každý by mal odovzdať za jej ovocie tisíc strieborných. 12 Moja vinica je predo mnou! Nechaj si svojich tisíc, Šalamún, a dvesto tým, čo strážia jej ovocie. 13 Ty, ktorá sedávaš v záhradách a ktorej hlasu naslúchajú priatelia, daj aj mne počúvať! 14 Utekaj, milý môj, rob ako gazela alebo mladý jeleň na balzamových vrchoch!

Vyznanie. Láska kedysi nebola iba vecou dvoch ľudí, ale celých rodín. Mladí zaľúbenci sa nemohli stretávať bez súhlasu matky dievčaťa. Preto v dnešných slovách znie taká úpenlivá túžba po tom, aby sa láska ženy k jej milému stala legálnou a ona ho mohla bez obáv pobozkať hoc´ i na ulici. Láska túži vyjsť z intimity dvoch ľudí na širokú verejnosť. Láska však potrebuje byť aj vyznávaná, a teda vychádzať z intimity jedného srdca na svetlo, prenikať k inému srdcu. – – Aj Boh nám Svoju lásku vyznáva, a to jednak vo Svojom Slove a tiež v každodenných skutkoch. Najviac však vo Svojom Synovi, Ježišovi Kristovi, ktorého obetoval za nás. – – Preto aj my svoju lásku vyznávajme a nespoliehajme sa iba na to, že naši blízki o nej vedia! Je nielen milé, ale aj vzťahu prospešné, ak znejú nahlas slová vyznania lásky a prejavu úcty. Rovnako vyznávajme lásku aj nášmu Trojjedinému Pánu Bohu! Veď On nám dáva veľa, veľkou láskou nás miluje a túži po našej láske. Azda nieto väčšieho ignorantstva, ako keby sme Božiu lásku ignorovali, neopätovali a nevyznávali ju.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že láska nie je len prejav citov, ale veľká vec, ktorá dáva pred ľuďmi najavo svoju vernosť a úctu. Odpusť, že sa niekedy hanbíme za lásku k Tebe a daj nám Ducha odvahy, s ktorým by sme o Tebe mohli hovoriť pokojne, s pokorou, ale aj s odvahou a láskou! Amen.

Pieseň: ES 695

Autor: Štefan Kiss

V budúcich dňoch už národ proti národu nepozdvihne meč a už sa nebudú cvičiť v boji. Izaiáš 2,2.4

Vojaci sa spýtali Jána: „A čo máme robiť my?“ Tým povedal: „Nikoho netrýznite ani nevydierajte, uspokojte sa so svojím žoldom!“ Lukáš 3,14

Skutky apoštolov 18,1-11 •  Modlíme sa za: Liptovský Mikuláš (LOS)

Veľpieseň 6,1 – 7,10

1 Kam odišiel tvoj milý, ty, najkrajšia zo žien? Kam sa obrátil tvoj milý? Pohľadáme ho spolu s tebou. 2 Môj milý zostúpil do svojej záhrady, k balzamovým hriadkam, pásť prišiel do záhrad, nazbierať ľalie. 3 Ja patrím svojmu milému a mne patrí on, ktorý pasie medzi ľaliami. 4 Krásna si ako Tirca, moja milovaná, pôvabná ako Jeruzalem. Hrozná ako šíky pod koruhvou. 5 Odvráť odo mňa svoje oči, lebo ma uvádzajú do zmätku. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo zostupuje z Gileádu. 6 Tvoje zuby sú ako stádo oviec, ktoré vystupujú z kúpeľa. Každá z nich má po dvoje mláďat, jalovej medzi nimi niet. 7 Tvoje sluchy sú ako krížalky granátového jablka za tvojím závojom. 8 Kráľovien je šesťdesiat a osemdesiat je vedľajších žien, i mladíc bez počtu. 9 Jediná je moja holubica, dokonalá, jedináčkou je svojej matke, čistá je ona tej, čo ju zrodila. Devy ju videli a blahoslavili ju, kráľovné i vedľajšie ženy ju oslavovali. 10 Ktože je tá, čo pozerá sa dolu sťa zora, krásna ako spln mesiaca, jasná ako slnko, hrozná ako šíky pod koruhvou? 11 Zišla som do orechovej záhrady pozrieť sa na púčky v údolí, pozrieť sa, či ženie vinič, či kvitnú granátovníky. 12 Bez toho, aby som vedela, duša ma uniesla do vozov Ammínádíbových.

7, 1 Vráť sa, ó vráť sa, Šulamít! Vráť sa, ó vráť sa, nech ťa vidíme. Čo chcete vidieť na Šulamít ako na táborovej tanečnici? 2 Aké sú ladné tvoje kroky v sandáloch, kniežacia dcéra! Priehyby tvojich bokov sú ako skvosty, dielo umelcových rúk. 3 Tvoje lono je oblá nádrž, nech nechýba korenené víno! Tvoje brucho je ako hŕba pšenice vrúbená ľaliami. 4 Tvoje dva prsníky sú ako dve mláďatá, gazelie dvojčatá. 5 Tvoj krk je ako veža zo slonoviny. Tvoje oči sú ako chešbónske rybníky pri bráne Bat-Rabbím. Tvoj nos je ako libanonská veža, ktorá hľadí na Damask. 6 Tvoja hlava sa vypína na tebe sťa Karmel, kadere na tvojej hlave sú ako kráľovský purpur, zviazané do vrkočov. 7 Aká si krásna, aká si spanilá, milovaná, dcéra rozkoší! 8 Si statná ako palma a tvoje ňadrá ako strapce hrozna. 9 Pomyslel som si: Vyjdem si na palmu, zmocním sa jej kvetných strapcov. Nech sú tvoje ňadrá strapcami hrozna a vôňa tvojho dychu ako vôňa jabĺk. 10 Tvoje podnebie je ako najlepšie víno, ktoré naozaj lahodí môjmu milému, stekajúc jemne po perách a zuboch.

Jedinečnosť. Sú ľudia, ktorí milujú chvíľu jedno, a hneď zas niečo iné. Ich srdce je prelietavé a ich city prchavé. No sú aj takí, ktorí milujú verne a oddane. To sú tí, ktorí k objektu svojej lásky nepristupujú len s vášnivým vzplanutím, ale s obdivom a úctou. Takto opisuje muž v dnešnom texte svoju milú. Je krásna, no dôležité je to, že je jedinečná. Prevyšuje všetky iné ženy, žiadna sa jej nevyrovná. Obraz lásky muža k svojej milej z Veľpiesne je pritom obrazom lásky Hospodina k ľuďom. Aj On miluje s úctou, veď človeka ovenčil slávou a dôstojnosťou a všetko mu položil pod nohy (Ž 8). Človek je pre Neho natoľko jedinečný, že neváhal obetovať Svojho Syna – Ježiša Krista, aby sa milovaný človek mohol vrátiť k Nemu – milujúcemu Otcovi. – – Kiež by sme aj my milovali svoje ženy/mužov s úctou, vidiac v nich jedinečné bytosti, ktoré v našom srdci nemôže nič nahradiť! Potom budú naše srdcia verné, city stále a manželstvá pevné.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si nás stvoril v rodine a chrániš ju. Odpusť, že sa niekedy správame zle k rodičom, deťom, partnerom… Veď nás Svojím Duchom a chráň nás pred satanom, ktorý chce rodinu zničiť! Amen.

Pieseň: ES 461

Autor: Štefan Kiss

Vľúdna odpoveď odvracia zlosť, urážlivé slovo vzbudzuje hnev. Príslovia 15,1

Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom. Nedávajte miesto diablovi. Efezským 4,26-27

Skutky apoštolov 11,19-26 •  Modlíme sa za: Liptovský Ján (LOS)

Veľpieseň 5,2-16

2 Ja spím, no srdce moje bdie. Čuj! Môj milý klope: Otvor mi, sestra, milovaná moja, holubica moja, moja dokonalá, lebo mám hlavu rosou premočenú a kadere nočnými kropajami. 3 Vyzliekla som si sukňu, prečo ju znova obliekať? Umyla som si nohy, prečo ich znova zašpiniť? 4 Môj milý siahol rukou cez otvor a city sa vzbúrili vo mne. 5 Vstala som otvoriť môjmu milému a moje ruky zvlhli myrhou, i moje prsty myrhou tekutou na kľučke závory. 6 Otvorila som svojmu milému, ale môj milý sa obrátil a odišiel. Bola som bez seba, keď hovoril. Hľadala som ho, ale nenašla. Volala som – ale neozval sa mi. 7 Našli ma strážcovia, čo chodia po meste. Zbili ma a doráňali; strhli zo mňa ručník strážcovia hradieb. 8 Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, ak nájdete môjho milého, čo mu poviete? Že som chorá od lásky! 9 O čo je tvoj milý viac ako iný, ty, najkrajšia zo žien? O čo je tvoj milý viac ako iný, že nás tak zaprisahávaš? 10 Môj milý je svieži a červený, vyniká medzi desaťtisícami. 11 Jeho hlava je rýdze zlato. Jeho kadere – strapce palmových kvetov, čierne sťa havran. 12 Jeho oči sú ako holuby pri vodných tokoch, ktoré sa v mlieku kúpu a sedia v hojnosti. 13 Jeho líca sú ako hriadka balzamu, na ktorej rastú vonné byliny. Jeho pery sú ľalie, vydávajú tekutú myrhu. 14 Jeho ruky sú zlaté valce, vykladané taršíšskym drahokamom. Jeho telo je kus slonoviny, obložený zafírom. 15 Jeho lýtka sú alabastrové stĺpy, položené na zlatých podstavcoch. Vyzerá ako Libanon, je vyberaný ako cédre. 16 Jeho podnebie – samá sladkosť, a všetko na ňom je vábne. Taký je môj milý, taký je priateľ môj, dcéry jeruzalemské.

Opojená láskou k Pánovi Ježišovi. Láska milej, láska nevesty Kristovej – Cirkvi, predstavuje lásku bdejúcu a čakajúcu. Čistá a bezúhonná láska nevesty sa raduje z toho, že nemusí žiť sama pre seba, že môže tvoriť spoločenstvo so svojím Ženíchom – Pánom Ježišom Kristom. Zaujímavý je v texte moment, keď sa milá spamätala, až keď milý odišiel. Hnaná láskou, vychádza do ulíc mesta, hľadá milého, ktorý sa jej stratil. Vidíme tu zápasiacu lásku – za každú cenu nájsť milého. Láska je odvážna, nehľadí na seba, na svoju česť, riskuje, nedokáže zostať stáť so založenými rukami. Musí von do ulíc, hľadá a hľadá. Na postave milej, ktorá takto hľadá, sa zvlášť jasne rysuje láska, ktorá velí, rozhoduje sa a podstupuje skúšky. Nenachádza hneď. Na neúspechoch a márnom hľadaní vidieť jej veľkosť… Kto prijal výzvu lásky, vzal na seba kríž. Láska nemá ďaleko k sebazničeniu (Pán Ježiš na kríži). Zahorme nanovo láskou k Pánovi Ježišovi Kristovi, krásnemu Ženíchovi našich duší, hľadajme Ho, dokiaľ sa nám dáva nájsť! Nechajme sa nanovo opojiť láskou k Nemu – jedinečnému, krásnemu, čistému, vznešenému a plnému života!

Modlitba: Milý Pane Ježišu, daj mi, prosím Ťa, milosť, aby moje srdce zahorelo opäť prvou láskou k Tebe, aby som raz nepočul/a z Tvojich úst: „Mám však proti tebe, že si opustil svoju prvú lásku!“ (Zj 2,4). Amen.

Pieseň: ES 460

Autor: Gabriela Kmošenová

Zaiste, ak budeš dobre robiť, rozjasní sa ti; ak však nebudeš dobre robiť, hriech striehne pri dverách, na teba je upriamená jeho žiadostivosť; ale ty ho opanuj! 1.Mojžišova 4,7

Kristus nás oslobodil, aby sme boli slobodní! Galatským 5,1

Skutky apoštolov 11,1-18 •  Modlíme sa za: Liptovský Hrádok – Dovalovo (LOS)

Veľpieseň 4,1 – 5,1

1 Aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna! Oči tvoje – holubice za tvojím závojom. Tvoje vlasy sú ako stádo kôz, čo zostupuje z gileádskych vrchov. 2 Tvoje zuby sú ako práve ostrihané stádo oviec, čo vystupuje z kúpeľa. Každá z nich má po dvoje mláďat, jalovej medzi nimi niet. 3 Tvoje pery sú ako šarlátová niť, tvoja reč je pôvabná. Tvoje sluchy sú ako krížalky granátového jablka za tvojím závojom. 4 Tvoj krk je ako veža Dávidova, vystavená v pevnosť; tisíc štítov visí na ňom, všetko sú to štíty rytierske. 5 Tvoje dva prsníky sú ako dve mláďatá, gazelie dvojčatá, ktoré sa pasú medzi ľaliami. 6 Skôr, ako zaveje večerný vánok a zmiznú tiene, vyjdem si na vrch myrhový a na kadidlový pahorok. 7 Celá si krásna, moja milovaná, a škvrny na tebe niet. 8 Príď z Libanonu, snúbenica; príď z Libanonu a zostúp! Zostúp z vrcholca Amánu, z vrcholca Semíru a Chermóna, z brlohov levov a z vrchov leopardov. 9 Uchvátila si mi srdce, sestra, moja snúbenica. Uchvátila si mi srdce jediným svojím pohľadom, jediným dielikom svojho náhrdelníka. 10 Aké sú krásne tvoje ľúbosti, moja sestra, snúbenica. O čo vzácnejšie sú tvoje ľúbosti než víno. A vôňa tvojich olejov nad všetky balzamy. 11 Tvoje pery rosia med, snúbenica. Med a mlieko je pod tvojím jazykom. A vôňa tvojich šiat je ako vôňa Libanonu. 12 Zavretou záhradou je moja sestra, snúbenica, zavretou záhradou, zapečateným prameňom. 13 Tvoje výhonky tvoria granátovníkový sad s najvzácnejším ovocím, hennou a nardom. 14 Nard a šafrán, vonná trsť a škorica so všetkými kadidlovými drevinami, myrha a aloe i všetky prevzácne balzamy. 15 Prameň záhradný, studnica živej vody, čo prúdi z Libanonu. 16 Prebuď sa, severný vietor, a príď, južný vánok. Prevej mi záhradu, nech rozváňajú jej balzamy. Nech vstúpi môj milý do svojej záhrady, nech okúsi jej prevzácne ovocie.

5, 1 Vchádzam do svojej záhrady, sestra, snúbenica. Zbieram svoju myrhu a svoj balzam. Jem svoj plást a svoj med. Pijem svoje víno a svoje mlieko. Jedzte, priatelia, a pite; opájajte sa, moji milí!

Si milovaná/ý. Pri čítaní Veľpiesne si stále nanovo uvedomujem veľkosť Božej lásky k človeku. Už od prvých strán Biblie vidíme, ako veľmi Pánu Bohu záležalo na Adamovi, keď mu stvoril rovnocennú družku – Evu. Odvtedy mnoho manželských párov mohlo zažiť Božiu lásku v podobe manželského partnera. Keď sme dnes čítali: „Aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna!“, spomenuli sme si možno na začiatky nášho vzťahu a na krásne vyznania a sme Pánu Bohu vďační za nášho manželského partnera. Možno ste však o toho svojho prišli, alebo sa za neho ešte stále túžobne modlíte a čakáte, kedy vám ten váš vymodlený povie: „Uchvátila si mi srdce, sestra, moja snúbenica.“ Bez ohľadu na to, ku ktorej skupine patríte, dokonca aj keď ste ostali slobodní, môžeme sa spoločne tešiť z jednej Lásky, ktorú máme spoločnú: Je to Božia láska k tebe, aj ku mne. Je tu stále niekto, kto nám vyznáva lásku: „Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť“ (Jer 31,3). Je to náš Boh, ktorý nám Svoju lásku dokázal v Ježišovi Kristovi: „Nikto nemôže väčšmi milovať, ako keď život položí za svojich priateľov. Vy ste moji priatelia, ak konáte, čo vám prikazujem“ (J 15,13-14). Prajem ti, aby si si aj dnešný deň uvedomil/a, že si milovaný/á.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si nás stvoril s láskou a pre lásku. Odpusť, že Ťa málo milujem. Prosím Ťa, rozlievaj Svoju lásku v mojom srdci, očisti ho a veď ma životom! Amen.

Pieseň: ES 229

Autor: Oľga Kaňuchová

Hospodin ochudobňuje i obohacuje, ponižuje i povyšuje. 1.Samuelova 2,7

Nespájajte vieru v nášho Pána slávy, Ježiša Krista, s uprednostňovaním niekoho. Jakuba 2,1

Skutky apoštolov 8,(9-11)12-25 •   Modlíme sa za: Liptovský Hrádok (...

Veľpieseň 2,8 – 3,11

8 Čuj! Môj milý! Ajhľa, to on prichádza. Vystupuje na vrchy, poskakuje po pahorkoch. 9 Môj milý podobný je gazele alebo mladému jeleňovi; ajhľa, tu stojí za naším múrom, pozerá cez okno, nazerá cez mreže. 10 Môj milý sa ozval a povedal mi: Vstaň, moja milovaná, kráska moja, a poď! 11 Veď hľa, zima sa pominula, dážď prestal, odtiahol. 12 Kvety sa zjavujú na zemi, priblížil sa čas spevu a hlas hrdličky počuť v našom kraji. 13 Figovník už sfarbil svoje mladé plody a kvitnúci vinič rozdáva vôňu. Vstaň, moja milovaná, kráska moja, a poď! 14 Holubica moja, v skalných zákutiach a v skrýši príkrych svahov ukáž mi svoju tvár. Daj mi počuť svoj hlas; lebo tvoj hlas je príjemný a tvoja tvár je spanilá. 15 Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré ničia vinice; naše vinice práve kvitnú. 16 Môj milý patrí mne, ja patrím jemu, jemu, čo pasie medzi ľaliami. 17 Skôr, ako zaveje večerný vánok a zmiznú tiene, vráť sa, milý môj, a podobný buď gazele alebo mladému jeleňovi na vrchoch béterských!

3, 1 Na svojom lôžku som za nocí hľadala toho, ktorého zo srdca ľúbim; hľadala som ho, ale som ho nenašla. 2 Vstanem a obehnem mesto, ulice i námestia; pohľadám toho, ktorého zo srdca ľúbim; hľadala som ho, ale nenašla. 3 Našli ma strážcovia, čo chodia po meste. Nevideli ste toho, ktorého zo srdca ľúbim? 4 Sotva som však poodišla od nich, našla som toho, ktorého zo srdca ľúbim. Chytila som ho, a viac ho nepustím, dokiaľ ho neprivediem do domu svojej matky, do izby tej, ktorá ma počala. 5 Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, pri gazelách a poľných jeleniciach: neprebúdzajte a nerušte lásku, kým sama nechce. 6 Kto to vystupuje z púšte ako dymové stĺpy, rozvoniavajúce myrhou a kadidlom, všetkými vonnými práškami kramára? 7 Hľa, lôžko Šalamúnovo! Šesťdesiat hrdinov je vôkol neho z hrdinov Izraela. 8 Každý z nich vládne mečom, cvičení sú v boji. Každý má svoj meč pri boku kvôli nočným postrachom. 9 Kráľ Šalamún si spravil prenosný trón z libanonského dreva. 10 Jeho stĺpy zhotovil zo striebra, baldachýn zo zlata, sedadlo z purpuru, jeho vnútro je vyložené ebenom. 11 Vyjdite, dcéry jeruzalemské, hľaďte, vy dcéry sionské, na kráľa Šalamúna s korunou, ktorou ho matka korunovala v deň jeho svadby, v deň, keď sa zo srdca radoval.

Neutíchajúca láska. Veľpieseň je v Biblii sériou ľúbostných básní. Je to jedinečná oslava vzájomnej oddanosti, vernosti, túžby, ľudskej sexuality a vášnivej lásky muža a ženy, o ktorú sa vzájomne spolu delia. Nie je v tom nič nedovolené, či hriešne. Láska je to najkrajšie, čoho je človek schopný, v nej vyjadruje oddanosť, nehu, ale aj pečať, zmluvnú túžbu po zjednotení. Láska Božia, obetavá, túžiaca a slúžiaca, je vo Veľpiesni opísaná v celej škále zaľúbenosti muža a ženy. – – O láske čítame v celej Biblii a vrcholí v 1Kor 13. Láska, ktorá je opísaná vo Veľpiesni, je čistá, dokáže čakať, byť verná, hľadajúca, a keď sa naplní, prichádza v kráse, ako keď prichádza jar. Hovorí sa, že láska hory prenáša. – – Túžime byť stále v blízkosti milovanej osoby, vyhľadávame jej spoločnosť, očakávame ju, túžime pre ňu urobiť možné aj nemožné. Tak by to malo byť aj vo vzťahu k Bohu. Očakávať Jeho príchod s radosťou, túžiť po Ňom, byť stále v Jeho blízkosti a plniť Jeho vôľu. Nechať sa Ním naplniť. Božie Slovo i skúsenosť nás učia, že Boh človeka miluje. Nechajme plynúť lásku v našich manželstvách, v rodinách a šírme ju všade okolo nás podľa vzoru Pána Ježiša! Nehanbime sa povedať naším blízkym: „mám ťa rád/a, milujem ťa“, lebo vtedy budú naše srdcia naplnené aj Božou láskou.

Modlitba: Drahý Pane Ježišu! Ďakujeme Ti za Tvoju lásku, ktorú si nám prejavil na kríži. Ďakujeme Ti, že nás miluješ, aj napriek našim chybám a nedostatkom. Posilňuj nás, aby sme aj my dokázali milovať ľudí okolo nás bez rozdielu – či sú to naši príbuzní, alebo naši nepriatelia – tak, ako to dokážeš iba Ty! Nech sa Tvoja láska rozhojňuje medzi ľuďmi aj skrze nás! Amen.

Pieseň:

2. slávnosť svätodušná

Nie silou ani mocou, ale Mojím duchom! znie výrok Hospodina zástupov. Zachariáš 4,6b

Veľpieseň 1,1-2,7

1 …  2 Zľúbaj ma bozkami svojich úst, lebo tvoja láska je lepšia ako víno, 3 vzácna je vôňa tvojich olejov, preto ťa devy milujú. 4 Tiahni ma za sebou, pobehnime! Nech ma kráľ uvedie do svojich komnát; nech jasáme a radujeme sa z teba, nech spomíname tvoju lásku viac než víno; právom ťa devy milujú. 5 Čierna som, ale pôvabná, dcéry jeruzalemské, sťa stany Kédaru, sťa stanové závesy kmeňa Šalma. 6 Nehľaďte na mňa, že som počerná a že ma opálilo slnko, synovia mojej matky hnevali sa na mňa, urobili ma strážkyňou vinice. Svoju vlastnú vinicu som nestrážila. 7 Povedz mi, ty, ktorého miluje moja duša, kde pasieš stádo, kde mu dáš odpočívať cez poludnie? Prečo si mám zahaľovať tvár pri stádach tvojich druhov? 8 Ak to sama nevieš, ty najkrajšia zo žien, vyjdi si po stopách oviec, popásaj svoje kozliatka pri pastierskych kolibách! 9 Prirovnávam ťa, moja milovaná, ku koňom pri vozoch faraónových. 10 Pôvabné sú tvoje líca s ozdobami a tvoja šija s korálovými náhrdelníkmi. 11 Zhotovíme ti zlaté ozdoby, striebrom posiate. 12 Kým je kráľ na svojom ležadle, môj nard rozváňa. 13 Môj milý je mi myrhovou kytičkou, ktorá mi spočíva na ňadrách. 14 Strapcom kvetov henny je mi môj milý v éngedských viniciach. 15 Aká si krásna, moja milovaná, aká si krásna! Tvoje oči – holubice. 16 Aký si krásny, miláčik môj, a aký spanilý. Aj naše lôžko je samá zeleň. 17 Cédre sú hradami nášho domu a našimi krokvami cyprusy.

2:1Som ružou šárónskou, ľaliou údolí. 2Ako ľalia medzi bodľačím, tak je moja milovaná medzi devami. 3 Ako jabloň medzi stromami lesa, tak je môj milý medzi junákmi. S túžbou som si sadla do jeho tône, jeho ovocie je sladké môjmu podnebiu. 4 Zaviedol ma do vínnej pivnice a láska bola jeho znakom nado mnou. 5 Posilnite ma hroznovými koláčmi, občerstvite ma jablkami, lebo som chorá od lásky. 6 Jeho ľavica je pod mojou hlavou a jeho pravica ma objíma. 7 Zaprisahávam vás, dcéry jeruzalemské, pri gazelách a poľných jeleniciach, neprebúdzajte a nerušte lásku, kým sama nechce!

Duchu Svätý príď a nájdi mi cestu. Aj dnes, tak ako po celé stáročia, človek hľadá pre svoje životné putovanie cieľ. Ako nájsť správny smer? V živote kráčame po mnohých cestách. Dôležité je, aby viedli k správnemu cieľu. Tým cieľom je pre kresťana príbytok jeho nebeského Otca – môcť uzrieť svojho Spasiteľa. K hľadaniu tejto cesty, tohto cieľa, nám Pán zoslal Radcu, Ducha Svätého. – – Už dlhšie žijeme časy, keď sa mnohým zdá, že viac strácajú, ako získavajú. Majú totiž pred očami iný cieľ: Dobrý život v pokoji a „blahobyte“ tu, na zemi. Tu a teraz. Hneď. Tomu vieme podriadiť svoje konanie veľmi rýchlo – obyčajní ľudia aj tí, ktorí majú ukazovať cestu. Dobre a ľahko sa ide zeleným údolím, keď však začneme stúpať k štítu hory, ubudne kvetov a pribudne skál, mnohí začneme váhať a pochybovať, či na „tej druhej strane“ sú naozaj zasľúbené zelené pastviny… Bez výstupu na vrchol hory to však nezistíme. Iba tam hore, ak kráčame s vierou, sa naša duša „usmeje“. – – Ciest je mnoho a ak po nich kráča človek verne a trpezlivo, s pomocou Radcu príde podľa zasľúbenia k cieľu – na miesta, kde Pán „pasie stádo a kde si cez poludnie odpočinie.“

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, Duchu Svätý, že prebývaš medzi nami, že si našou spätnou väzbou na Otca a Syna. Ďakujeme Ti, že nám dávaš odvahu a silu kráčať k vrcholom, aj keď to mnohokrát nie je ľahká cesta. Prosíme Ťa, uč nás po nej kráčať až do konca! Amen.

Pieseň: ES 175

Autor: Ľubomír Pankuch

Hospodin skúma všetky srdcia a pozná všetko, čo myseľ vytvorí. 1.Kronická 28,9

Podľa toho poznávame, že ostávame v ňom a On v nás, že nám dal zo Svojho Ducha. 1.Jána 4,13

Ján 20,19-23 • 1.Korintským 12,4-11 • 4.Mojžišova 11,11.14-17.

1. slávnosť svätodušná. Pentecoste

Nie silou ani mocou, ale Mojím duchom! znie výrok Hospodina zástupov. Zachariáš 4,6b

Rímskym 8,1-2(3-9)10-11

1 Nieto teda teraz už odsúdenia tých, čo sú v Kristovi Ježišovi a nechodia podľa toho, ale podľa ducha. 2 Zákon životodarného Ducha v Kristovi Ježišovi oslobodil ťa totiž od zákona hriechu a smrti. (3 Lebo čo nebolo možné zákonu, nakoľko bol slabý pre telo, (to vykonal) Boh, keď v podobe hriešneho tela a pre hriech poslal svojho Syna a hriech v tele odsúdil, 4 aby sa právna požiadavka zákona uplatnila v nás, ktorí nechodíme podľa tela, ale podľa Ducha. 5 Lebo tí, čo žijú podľa tela, zmýšľajú telesne, ale tí, čo žijú podľa Ducha, zmýšľajú duchovne. 6 A telesne zmýšľať je smrť, ale duchovne zmýšľať je život a pokoj! 7 Pretože telesné zmýšľanie je nepriateľstvo voči Bohu, lebo sa nepoddáva, a ani sa nemôže poddať zákonu Božiemu. 8 Tí teda, čo sú v tele, nemôžu sa páčiť Bohu. 9 Vy však nie ste v tele, ale v Duchu, ak Duch Boží prebýva vo vás. Ale ak niekto nemá Ducha Kristovho, nie je Jeho.) 10 Ak je Kristus vo vás, tak je telo mŕtve pre hriech, ale duch je živý pre spravodlivosť. 11 A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás.

Dnes slávi narodeniny Cirkev. Zoslanie Ducha Svätého je vtelením Ducha do života učeníkov. Ako sa skrze Krista Slovo vtelilo, tak sa na Turíce Boží Duch stal súčasťou života učeníkov, aby sa naplnilo Kristovo zasľúbenie: „…Vám prospeje, aby som odišiel; lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám; ale keď odídem, pošlem Ho k vám“. Udalosti Turíc sú svedectvom aj o znovuzrodení Kristových učeníkov: o zmene, keď sa z učeníka mocou Ducha Svätého rodí aj povstáva apoštol – svedok vzkrieseného Krista, vyznávač hodnôt Božieho kráľovstva. Tento proces apoštol Pavol definuje, ako chodenie podľa Ducha. Tri roky sa učeníci v Kristovej blízkosti učili robiť prvé kroky viery, no napriek Ježišovej prítomnosti, nie vždy Jeho cestu správne chápali. Často ich pristihol pri telesnom zmýšľaní, keď hľadali popredné miesta v Božom kráľovstve, nechápali hĺbku Kristovej obete a pri správach o vzkriesení sa zmietali v pochybnostiach a neistote. Zoslaním Ducha Svätého zažili ich mysle znovuzrodenie. S darom Ducha im Kristove životné udalosti začali dávať nový zmysel – z kríža sa zrodilo poznanie, že už niet odsúdenia, v prázdnom hrobe sa zrodilo oslobodenie od strachu zo smrti, v prítomnosti živého Krista sa zrodila odvaha vydať svedectvo. Želám nám, aby v nás prebýval Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aby oživil aj naše smrteľné telá. Aby sa z nás stali svedkovia viery i teraz, aby sme sa pôsobením Ducha svojím myslením aj konaním páčili Bohu.

Modlitba:Bože, ďakujeme Ti za Ducha Svätého, v ktorom sa rodí náš duch, čo zahynul v hriechu. Odpusť, že ho niekedy opäť ničíme. Oživuj a lieč ho znova a znova, aby sme kráčali v Kristovom Duchu! Amen.

Pieseň: ES 167

Autor: Peter Mihoč

Aj keď mi chradne telo i srdce, Boh mi naveky bude skalou srdca i údelom. Žalm 73,26

My, ktorí máme prvotiny Ducha, sami v sebe vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo, čiže vykúpenie svojho tela. Lebo v nádeji sme boli spasení. Rímskym 8,23-24

Ján 14,15-19(20-23a)23b-27 • Skutky apoštolov 2,1-21 • 1.Mojžišova 11,1-9 • Žalm 148 •  Modlíme sa za: Rimavský seniorát

Galatským 6,1-18

1 Bratia, ak by niekoho aj pristihli pri nejakom poklesku, vy, duchovní, napravte ho v duchu tichosti – a daj si pozor, aby si aj ty nepadol do pokušenia. 2 Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov. 3 Lebo ak si niekto myslí, že je niečo, a nie je nič, sám seba klame. 4 Nech každý skúma svoje dielo a bude mať chválu sám pred sebou, ale nie pred iným. 5 Lebo každý ponesie svoju ťarchu. 6 Komu sa dostáva vyučovania v slove, nech zo všetkého, čo má, udeľuje tomu, kto ho vyučuje. 7 Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať! 8 Pretože kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu; kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život. 9 V činení dobrého neochabujme, lebo ak neochabneme, časom svojím budeme žať. 10 A tak teda, dokiaľ máme čas, čiňme dobre všetkým, ale najmä domácim viery. 11 Pozrite, akými veľkými písmenami som vám napísal vlastnou rukou. 12 Tí, ktorí sa chcú páčiť podľa tela, nútia vás dať sa obrezať, ale iba preto, aby ich pre kríž Krista Ježiša neprenasledovali. 13 Lebo ani sami obrezaní nezachovávajú zákon, ale chcú, aby ste sa dali obrezať a oni sa mohli vychvaľovať vaším telom. 14 Ale, Bože, chráň, aby som sa aj ja vychvaľoval, ak len nie krížom nášho Pána Ježiša Krista, ktorým je mi svet ukrižovaný a ja svetu. 15 Lebo ani na obriezke ani na neobriezke nezáleží, ale na novom stvorení. 16 A pokoj a milosrdenstvo tým, ktorí budú konať podľa tohto pravidla, a podobne aj Izraelovi Božiemu. 17 A ďalej nech ma už nik ničím neobťažuje! Lebo ja znaky Ježišove nosím na tele. 18 Milosť nášho Pána Ježiša Krista s vaším duchom, bratia. Amen.

Jedni druhých bremená znášajte. Niekedy by sme radšej pomohli niesť nejaké fyzické bremeno. Tu však ide o duchovné bremeno v rôznych podobách. Túto duchovnú službu nesenia Evanjelia máme niesť všetci. Áno, každý – svojím dielom, svojím darom: Niekto slúži slovom, niekto vie dobre veci zabezpečiť organizačne. Ďalší je šikovný v hospodárskych veciach a ďalší, ako čítame, „nech zo všetkého, čo má, udeľuje tomu, kto ho vyučuje.“ Rizikom je, že niektorí chcú byť úplne „duchovní“ a iní si zase môžu povedať, že to netreba brať tak vážne, veď Pán stále neprichádza… A tak vo svojom živote viery ochabnú. Preto nás Božie slovo na tomto mieste napomína k vernosti a zodpovednému zaobchádzaniu so slobodou, do ktorej nás Kristus oslobodil. Chváliť sa svojím životným výkonom nikomu neprospeje. Apoštol zdôrazňuje, že ak sa má chváliť, tak len „krížom nášho Pána Ježiša Krista, ktorým je mi svet ukrižovaný a ja svetu“. Pod krížom sme slobodu získali od Pána Ježiša, a tam by sme mali vždy prísť, keď sa nám zdá, že sa nás chytá duchovná pýcha. Ak sa nám zdá, že už vo svojom zbore neslúžime s takou láskou, pokorou a nadšením. Môže prísť moment, že sa potrebujeme vrátiť k prvej láske – ku Kristovi. A to môžeme len v modlitbe pod krížom Spasiteľa a v spoločenstve bratov a sestier. Preto je také dôležité: „Jedni druhých bremená znášajte“...

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti, že si nás stvoril ako Svoje telo, ktorým konáš Svoju lásku. Odpusť, že na to zabúdame. Duchu Svätý, rozlievaj v nás Svoju lásku, aby sme pomáhali núdznym, aj tým, čo slúžia! Amen.

Pieseň: ES 482

Autor: Ján Jančo

Hospodin ich však predchádzal a ukazoval im cestu vo dne oblačným stĺpom a v noci stĺpom ohnivým, aby im svietil. 2.Mojžišova 13,21

Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej. Rímskym 15,4

Zachariáš 4,1-14 •  Modlíme sa za: Liptovská Kokava (LOS)