Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Galatským 3,1-14

1 Ó, nerozumní Galatskí! Kto vás omámil, aby ste neboli povoľní pravde? Veď som vám pred oči nakreslil Ježiša Krista, toho ukrižovaného! 2 Len to by som chcel zvedieť od vás, či ste zo skutkov zákona prijali Ducha, a či zo zvestovania viery? 3 Či ste takí nerozumní? Začali ste duchom, a teraz končíte telom? 4 A koľko ste pretrpeli nadarmo? A ozaj, nadarmo. 5 Ale či Ten, ktorý vám dáva Ducha a robí divy medzi vami, (robí to) skutkami zákona, alebo zvestovaním viery? 6 (Je to) ako s Abrahámom, ktorý uveril Bohu a počítalo sa mu to za spravodlivosť. 7 Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú synovia Abrahámovi! 8 Keďže Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, vopred oznámilo Abrahámovi radostnú zvesť: V tebe budú požehnané všetky národy. 9 Tým, ktorí sú z viery, sa teda dostáva požehnanie s veriacim Abrahámom. 10 Ale všetci, čo sú zo skutkov zákona, sú pod zlorečenstvom. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto nezotrváva vo všetkom a neplní, čo kniha zákona prikazuje. 11 Že zo zákona nikto nebýva ospravedlnený u Boha, je zjavné, pretože spravodlivý bude žiť z viery. 12 No zákon nie je z viery, ale (hovorí): Kto ich (totiž prikázania) plní, bude v nich živý. 13 Kristus nás vykúpil spod zlorečenstva zákona tým, že sám sa stal zlorečenstvom za nás. Lebo je napísané: Zlorečený každý, kto visí na dreve, 14 aby v Ježišovi Kristovi prišlo na pohanov požehnanie Abrahámovo, aby sme skrze vieru prijali zasľúbenie Ducha.

„Nakresliť“ ukrižovaného Krista. Hovorí sa, že jedna fotografia, či obraz povie viac, ako tisíc slov. Teda to, čo vidíme okom, chápeme jasnejšie a hlbšie. Apoštol Pavel kresťanom v Galácii hovorí: „Veď som vám nakreslil pred oči Krista, no nie hocijakého, ale toho ukrižovaného“. Všetky obrazy, ktoré znázorňujú Krista v dnešnej dobe, sú iba naše predstavy, ako mohol vyzerať, alebo ako by sme chceli, aby vyzeral. Nejde tu však o Kristov obraz. Pavel tu karhá a napomína kresťanov, ktorí nesprávne pochopili alebo sa odklonili od toho, čo im takpovediac „nakreslil“ – teda Krista. „Nie zo skutkov zákona bude človek ospravedlnený, ale iba z viery“. Zákon nemôže nikoho ospravedlniť ani spasiť – môže ho iba odsúdiť. Kristus vzal kliatbu zákona na Seba, keď zomrel na kríži. Žijeme iba z viery. Z viery, ktorá sa spolieha iba na Krista – toho Ukrižovaného. Z viery, ktorá prináša ovocie Ducha, ktorá koná dobré skutky. Pavol poukázal na to, že skutočnými deťmi Abraháma sú tí, ktorí majú vieru, nie tí, ktorí dodržiavajú zákon. – – Raz sa maliara Albrechta Dürera spýtali: „Ako je možné, že si na obraze Golgoty pod krížom namaľoval seba? Veď si tam nemohol byť prítomný – od tej udalosti ťa delia stáročia?“ On však odpovedal: „Aj moje hriechy to boli, za ktoré bol Kristus ukrižovaný!“

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti, za Tvoju obeť! Odpusť, že si ju málo vážime a príliš sa zaoberáme skutkami ľudí, či už svojimi, celebrít, alebo činmi slávnych postáv histórie. Veď nás Svojím Duchom, aby sme videli hĺbku hriechu všetkých ľudí a hodnotu Tvojej obete! Amen.

Pieseň: ES 454

Autor: Jaroslav Javorník

Tvoja je, Hospodin, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i veleba. Patrí Ti všetko na nebi i na zemi. 1.Kronická 29,11

Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi — človek Kristus Ježiš, ktorý dal Seba samého ako výkupné za všetkých. 1.Timoteovi 2,5-6

Ján 14,7-14 •  Modlíme sa za: Kšinná (PoS)

Galatským 2,11-21

11 Ale keď potom Kéfas prišiel do Antiochie, osobne som sa postavil proti nemu, lebo si zaslúžil pokarhanie. 12 Prv totiž, ako prišli niektorí od Jakuba, jedával s (bývalými) pohanmi. Keď však došli, uťahoval a oddeľoval sa, lebo sa bál tých, čo boli spomedzi Židov. 13 A spolu s ním pretvarovali sa aj ostatní (bývalí) Židia, takže ich pokrytectvo zachvátilo aj Barnabáša. 14 Keď som teda videl, že nechodia rovnou cestou za pravdou evanjelia, povedal som Kéfasovi pred všetkými: Keď ty, (rodom) Žid, žiješ po pohansky a nie po židovsky, prečo nútiš (bývalých) pohanov zachovávať židovské zvyky? 15 Aj my, rodení Židia, a nie hriešnici spomedzi pohanov, 16 vediac, že človek nebýva ospravedlnený zo skutkov zákona, ale vierou v Krista Ježiša, aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov zákona, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený nikto. 17 A keď aj o nás, ktorí snažne hľadáme ospravedlnenie v Kristovi, bolo usúdené, že sme hriešnici, či je Kristus služobníkom hriechu? Vôbec nie! 18 Lebo ak znova budujem, čo som zboril, sám sa predstavujem ako priestupník. 19 Lebo ja som skrze zákon umrel zákonu, aby som žil Bohu. Spolu s Kristom som ukrižovaný 20 a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa. 21 Nepohŕdam milosťou Božou. Lebo ak je spravodlivosť zo zákona, tak Kristus nadarmo umrel.

Pavol napomína Petra. Peter prišiel na návštevu do Antiochie a nejaký čas sa stretával a jedol spolu s neobrezanými bratmi. Trvalo to však iba dovtedy, kým neprišli ďalší bratia z Jeruzalema (judaisti). Z obavy pred nimi sa Peter utiahol a prestal sa stretávať s pohanskými bratmi. Rovnako pokrytecky sa správali aj ostatní veriaci Židia, dokonca i Barnabáš. Keď Pavol videl, že nekráčajú rovnou cestou za pravdou Evanjelia, veľmi dôrazne, ba až tvrdo napomenul Petra. Povedal to Petrovi rovno do očí a pred všetkými. Bolo to správne? Nestačilo to medzi štyrmi očami? Neopustil Pavol pritom svoje odporúčanie naprávať poklesky v duchu krotkosti, hovoriť pravdu v láske? (G 6,1; Ef 4,15). Ja verím, že Pavlovo napomenutie nebolo iba nekontrolované vzbĺknutie hnevu, ale slovo apoštola povedané v Duchu Pravdy. Mali ho počuť všetci – tí, ktorí zranili, aj tí, ktorí boli zranení. Pavol riešil vec zásadne, lebo pokrytecké správanie bratov mohlo ohroziť pravdu zvestovaného Evanjelia. Ako bezprostredne reagoval na napomenutie Peter a ostatní bratia, nevieme. No Božie slovo nemlčí o tom, aké pekné boli bratské vzťahy medzi Pavlom a Petrom neskôr. Peter píše: „A zhovievavosť nášho Pána považujte za spasenie, ako vám aj náš milovaný brat Pavel písal podľa jemu danej múdrosti“ (2Pt 3,15-16).

Modlitba: Prosíme, Pane, daruj nám milujúcich duchovných bratov, ktorí nás budú napomínať v Duchu Pána Ježiša Krista! Amen.

Pieseň: ES 284

Autor: Anna Koláriková

Nehnevaj sa priveľmi, Hospodin, nespomínaj už viac vinu! Hľa, pozri, všetci sme Tvoj ľud! Izaiáš 64,8

Ján píše: Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme u Otca Obhajcu — Ježiša Krista, spravodlivého. 1.Jána 2,1

Lukáš 18,1-8 •  Modlíme sa za: Krupina (HoS)

Galatským 2,1-10

1 Potom po štrnástich rokoch vyšiel som znovu do Jeruzalema s Barnabášom a vzal som so sebou aj Títa. 2 A pohnutý zjavením šiel som a vyložil som im a osobitne tým, ktorých pokladajú za niečo, evanjelium, ktoré zvestujem medzi pohanmi, či nebežím alebo či som nebežal nadarmo. 3 Ale ani Títa, ktorý bol so mnou, hoci bol Grék, nenútili dať sa obrezať, 4 a to práve pre falošných bratov, votrelcov, čo sa vlúdili špehovať našu slobodu, ktorú máme v Kristovi Ježišovi, aby nás zotročili; 5 a nepovolili sme im a nepoddali sa ani na chvíľu, len aby pravda evanjelia zostala pre vás. 6 Ale tí, ktorých pokladajú za niečo – nezáleží mi, akí boli kedysi, veď Boh nikoho neuprednostňuje – oni, vedúci, nenaložili mi nič iné, 7 ale: keď videli, že mi je zverené zvestovať evanjelium medzi neobrezanými ako Petrovi medzi obrezanými – 8 veď Ten, ktorý pomáhal Petrovi v apoštolskej práci medzi obrezanými, pomáhal aj mne medzi pohanmi – 9 a keď poznali milosť, ktorá mi bola daná, (vtedy) Jakub, Kéfas a Ján, pokladaní za stĺpy, podali mne a Barnabášovi pravicu na dôkaz dohody, že my (pôjdeme) k pohanom a oni k obrezaným. 10 Len aby sme pamätali na chudobných; a to som sa aj usiloval robiť.

Ohrozenie pravdy Evanjelia. Pavol ide do Jeruzalema v sprievode bratov v Kristovi, Barnabáša a Títa – veriaceho Žida a veriaceho Gréka. Zďaleka však nejdú iba na zdvorilostnú návštevu vedenia Cirkvi ani na prehliadku mesta, kde Pavol prežil roky mladosti (Sk 22,3; 8,1-3). Idú na Boží pokyn (G 2,2) a dôvod ich cesty je veľmi vážny. Božie dielo v Galácii, kde Pavol na svojej prvej misijnej ceste zvestoval Evanjelium, bolo ohrozené falošnými bratmi. Votreli sa medzi tých, ktorí uverili Evanjeliu a hovorili im, že na spasenie potrebujú aj obriezku (Sk 15,1). Znevážili tak pravdu Evanjelia, spasenie z milosti vierou v Pána Ježiša Krista (Ef 2,8-9) a spochybnili aj Pavlove apoštolstvo. Pavol teda ide z Božieho popudu riešiť tento problém s vedúcimi bratmi v jeruzalemskom zbore: s Jakubom, Petrom a Jánom. Keď im predložil Evanjelium, ktoré káže, nemali voči nemu výhrady, usúdiac, že je Pánom poverený niesť Evanjelium pohanom, tak ako Peter židom. Na znak toho, že Pavla a Barnabáša prijímajú ako svojich rovnocenných spolupracovníkov, podali im pravice. Nosná pravda kresťanskej viery – Evanjelium Božej milosti (Sk 20,24) – nebola ohrozená iba v počiatkoch Cirkvi. Ohrozenie pretrváva dodnes a nielen od neveriaceho sveta… Falošní bratia prichádzajú a nepovedia otvorene, kto sú. Dávajme si dobrý pozor, aký je ich postoj k pravde Evanjelia.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane, za Evanjelium – moc na spasenie každému človeku vo všetkých národoch sveta. Ochraňuj, prosíme Ťa, jeho pravosť a čistotu medzi nami, až kým neprídeš! Amen.

Pieseň: ES 280

Autor: Anna Koláriková

Plesajte v Bohu, On je naša sila! Žalm 81,2

Vo všetkom sa odporúčame ako Boží služobníci: ako neustále zarmucovaní, no predsa sa radujeme, ako chudobní, a predsa mnohých obohacujeme, ako tí, čo nič nemajú, a predsa majú všetko. 2.Korintským 6,4-10

Marek 1,32-39 •  Modlíme sa za: Krpeľany (TuS)

5. nedeľa po Veľkej noci – ROGATE

(Modlite sa!)

Nech je zvelebený Boh, ktorý neodmietol moju modlitbu a neodoprel mi Svoju milosť. Žalm 66,20

Lukáš 11,1-4(5-13)

1 Raz sa modlil na ktoromsi mieste. A keď prestal, povedal Mu jeden z učeníkov: Pane, nauč nás modliť sa, ako aj Ján naučil svojich učeníkov. 2 Povedal im: Keď sa modlíte, hovorte: Otče náš, ktorý si v nebesiach, posväť sa meno Tvoje, príď kráľovstvo Tvoje buď vôľa Tvoja ako v nebi tak aj na zemi! 3 Chlieb náš každodenný daj nám každý deň. 4 A odpusť nám hriechy naše, lebo aj my odpúšťame každému svojmu vinníkovi. I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého!

(5 Potom im hovoril: Keď niekto z vás má priateľa a pôjde k nemu o polnoci a povie mu: Priateľ môj, požičaj mi tri chleby, 6 lebo mi priateľ prišiel z cesty a nemám ho čím ponúknuť; 7 a on by znútra odpovedal: Neobťažuj ma; dvere sú už zatvorené a deti so mnou v posteli; nemôžem vstať a dať ti; 8 hovorím vám: Keď aj nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho dotieravosť jednako vstane a dá mu, čo potrebuje. 9 Aj ja hovorím: Proste a dostanete; hľadajte a nájdete; klopte a bude vám otvorené; 10 lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde; a kto klope, tomu bude otvorené. 11 Alebo či je medzi vami otec, ktorý by podal synovi kameň, keď si pýta chleba? A keď rybu, či mu podá hada miesto ryby? 12 Alebo keď si pýta vajce, či mu podá škorpióna? 13 Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá Otec nebeský Ducha Svätého tým, ktorí Ho prosia?)

Je to na nás rovnako neprehliadnuteľné? Aký Ježišov zvyk vystupuje do popredia pri čítaní Evanjelií? Je to zvyk vstať skôr, ísť spať neskôr, vzdialiť sa od ostatných, odísť na miesto, kde je len On sám a Všemohúci Otec. Keď som si to uvedomila, dala som si otázku: Aký zvyk by spomenuli ľudia pri pohľade na môj život? Viem sa zastaviť a vyčleniť si čas na to, aby som „bol sám/sama s Ním“? Príbeh pokračuje ďalej a ukazuje, že modlitba priťahuje pozornosť ostatných. Jeden z učeníkov rozmýšľa, čo tá chvíľa samoty pre Ježiša znamená a navrhuje: „Nauč nás, Pane, modliť sa!“ A tak druhá otázka do dnešného dňa znie: „Prosím Boha, aby mi ukazoval, či smerovanie mojich modlitieb nepláva len niekde po povrchu?“ Pán Ježiš na túto otázku rád reaguje a odpovedá: Tvoja modlitba dokáže zasiahnuť viac, než len povrch vecí. Veď si Jeho dieťa a On je tvoj, je váš Otec. Modli sa za to, aby tohto Otca mohli spoznávať ľudia okolo teba, aby sa Jeho meno stávalo niečím vzácnym a aby Jeho kráľovstvo, Jeho plány prichádzali do tvojho okolia aj cez tvoj život. Ako Jeho dieťa Mu dôveruj, že ti dá každý deň, čo potrebuješ. Túž kráčať s čistým srdcom, očistený od chýb, pádov a nesprávnych ciest, aby si týmito novými cestami viedol aj ľudí okolo seba. Zmena prichádza na kolenách. Nech je tento čas s Ním na nás neprehliadnuteľný!

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti, že si príkladom modlitby. Odpusť, že si ju málo vážime a málo sa v nej kocháme Tebou. Posilňuj v nás lásku k Tebe, aby sme s Tebou radi trávili svoj čas! Amen.

Pieseň: ES 308

Autor: Lenka Janotková

Prevediem ich cez oheň a pretavím ich, ako sa taví striebro, a vyskúšam ich, ako sa skúša zlato. Budú vzývať Moje meno, Ja ich vypočujem. Zachariáš 13,9

Radujte sa z toho, aj keď azda teraz máte ešte nakrátko prejsť zármutkom rozličných skúšok, aby vám vaša vyskúšaná viera, oveľa cennejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež preskúšava ohňom, bola na chválu. 1.Petra 1,6-7

1.Timoteovi 2,1-6a • 2.Mojžišova 32,7-14 • Žalm 95 •  Modlíme sa za: Organizáciu Na každom záleží (predtým Ježiš pre každého)

Galatským 1,10-24

10 Veď či prehováram ľudí alebo Boha? Alebo či sa snažím ľuďom ľúbiť? Ak by som sa ešte (chcel) ľúbiť ľuďom, nebol by som služobníkom Kristovým. 11 A oznamujem vám, bratia, že evanjelium, ktoré som zvestoval, nie je podľa človeka. 12 Lebo ani ja som ho neprevzal od človeka, ani som sa mu nenaučil, ale (som ho prijal) zjavením Ježiša Krista. 13 Veď iste počuli ste, ako som si voľakedy počínal v židovstve, že som nadmieru prenasledoval a ničil cirkev Božiu. 14 A prevýšil som v židovstve mnohých vrstovníkov svojho rodu, tak že som nad všetkých horlil za podanie otcov. 15 Ale keď Tomu, ktorý ma od života matky vyvolil a milostivo povolal, 16 zaľúbilo sa vyjaviť vo mne svojho Syna, aby som hlásal radostnú zvesť o Ňom medzi pohanmi, ani chvíľu som sa neradil s telom a krvou. 17 Ani som nešiel do Jeruzalema k apoštolom, ktorí boli nimi skôr ako ja, ale odišiel som do Arábie a vrátil som sa zase do Damasku. 18 Potom, po troch rokoch, odišiel som do Jeruzalema, aby som poznal Petra, a pätnásť dní zostal som uňho. 19 Iného z apoštolov som nevidel, ak len nie Jakuba, brata Pánovho. 20 Boh mi je svedkom, že neklamem, čo vám píšem. 21 Potom šiel som do krajín Sýrie a Cilície. 22 Kresťanským cirkevným zborom v Judsku bol som osobne neznámy. 23 Počuli o mne: Ten, čo nás kedysi prenasledoval, teraz zvestuje ako evanjelium vieru, ktorú predtým nivočil! 24 A oslavovali Boha za mňa.

Komu slúžiš? V živote viery zápasíme aj s tým, komu chceme slúžiť. Niekedy si to uvedomujeme a svoj život podľa toho zariadime. Niekedy sa však stáva, že si to nevšimneme. Myslíme si, že naše kresťanstvo, naša viera, naša služba je v poriadku. Až do chvíle, kedy sa nás Pán dotkne a ukáže jasnú pravdu o našom hriechu, sebectve a klamstve, v ktorom sa neraz ocitneme. Podľa čoho však spoznať pravdu? Apoštol Pavol nám dnes dáva návod. Tá pravda sa skrýva v otázke: O čo ti v kresťanstve, vo viere, v živote ide? Ide ti o priazeň ľudí alebo o Boha? Pavol poukazuje na svoj minulý život. Na život, keď sa chcel páčiť ľuďom a úporne žil podľa litery zákona, no bez lásky a poznania Boha. Sám o tom vyznáva, že vtedy, aj keď sa tak javil, nebol Božím služobníkom. Až kým nezažil Boží dotyk a zjavenie Evanjelia Ježiša Krista. Odvtedy sa jeho život radikálne zmenil. Spoznal svoj omyl, hriech, vyznáva sa z toho, prežíva Božie odpustenie a začína nový život v Ježišovi Kristovi. Preto sa nás dnes pýta: Komu slúžiš? Bohu, či ľuďom? Aký život žiješ? Život v Pravde alebo v klamstve? Život v Božej prítomnosti alebo vo svojej kresťanskej pretvárke? Pavol dostal novú šancu, ktorú dnes ponúka Ježiš tebe i mne: Šancu žiť život, ktorý skutočne stojí za to! Volaj k Pánovi a pomôže ti! Využi čas, kým sa dá!

Modlitba: Ďakujem Ti, Bože, že si dobrým Pánom, ktorý vedie Svojich služobníkov tak, aby bolo dobre všetkým na svete. Odpusť, že niekedy sa nechám zviesť a slúžim iným pánom. Veď ma Kristovým Duchom pravdy, nech nasledujem len dobré príkazy! Amen.

Pieseň: ES 257

Autor: Marcel Ištván

Kto miluje striebro, striebra sa nenasýti, a kto miluje hojnosť, nikdy nemá dosť. Kazateľ 5,9

Ak máme pokrm a odev, buďme s tým spokojní. Lebo tí, čo chcú zbohatnúť, upadajú do osídel pokušenia a sú pod vplyvom mnohých nerozumných a škodlivých žiadostí. 1.Timoteovi 6,8-9

Ján 6,(60-62)63-69 •   Modlíme sa za: Kremnica (ZvS)

Galatským 1,1-9

1 Pavel, apoštol (ustanovený) nie ľuďmi ani prostredníctvom človeka, ale Ježišom Kristom a Bohom Otcom, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych – 2 a všetci bratia, ktorí sú so mnou: cirkevným zborom v Galácii. 3 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista, 4 ktorý seba samého vydal za naše hriechy, aby nás podľa vôle Boha, Otca nášho, vytrhol z tohto zlého veku. 5 Jemu sláva naveky vekov. Amen.  6 Čudujem sa, že od Toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, sa tak rýchlo odvraciate k inému evanjeliu, 7 ktoré ani nie je iné evanjelium. Sú však niektorí, čo robia zmätok medzi vami a chcú prekrútiť evanjelium Kristovo. 8 Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval (iné) evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, – nech je prekliaty! 9 Ako sme prv povedali, aj teraz znovu hovorím: ak vám niekto zvestuje (iné) evanjelium miesto toho, ktoré ste prijali, – nech je prekliaty!

Veríš pravde alebo hoaxu? Denno-denne sme zahlcovaní mnohými správami. A koľkým v dobrej viere aj uveríme, lebo znejú zaujímavo, pútavo, pravdivo, výhodne?! Niektorým správam alebo senzáciám som aj ja uveril. Zdalo sa, že boli pravdivé, ale boli to klamstvá. – – Asi vám je známy pojem hoax: Falošná, vymyslená správa. Žiaľ, žijeme v dobe plnej hoaxov. Preto je potrebné dávať si veľký pozor na to, čomu uveríme. Je potrebné, aby sme si svoje informácie overovali, či sú pravdivé, alebo klamstvá. Aj v živote viery. Z dnešného biblického textu je zrejmé, že proti hoaxom svojej doby bojoval aj apoštol Pavol. Čuduje sa, že Galatskí, hoci počuli a prijali Evanjelium Ježiša Krista, predsa len uverili rôznym hoaxom, ktoré ich vieru a mienku ťahali opačným smerom. Preto Pavol zdôrazňuje, aké dôležité je overovať si pravdu. – – To nás dnes vedie k otázkam: Akému evanjeliu som uveril? Pravdivému Evanjeliu o Ježišovi Kristovi, ktorý je jediná Cesta, Pravda i Život? Ktorý sa nechal zmárniť na dreve kríža, kde tiekla Jeho nevinná krv za naše hriechy? Že iba vďaka Kristovi môžem byť skutočne slobodný? Alebo verím iba sebe samému a svojim schopnostiam, ktoré ma dostanú do raja? Že Boh je len láskavý a milostivý, ale nie spravodlivý? Čomu verím? Skutočnému Evanjeliu alebo hoaxu? Nech nám Pán Ježiš dá poznávať svoju pravdu každý deň.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za slovo života. Odpusť, že niekedy sa nechávame strhnúť podvrhmi. Prosíme Ťa, daj nášmu národu Ducha Pravdy, aby sme neblúdili! Amen.

Pieseň: ES 249

Autor: Marcel Ištván

Veď previnenia mi prerástli cez hlavu. Je to ťažké bremeno, ťažšie, než unesiem. Žalm 38,5

Kristus vymazal dlžobný úpis, ktorý svojimi nariadeniami svedčil proti nám, a úplne ho zrušil tým, že ho pribil na kríž. Kolosenským 2,14

Zjavenie 5,11-14 •  Modlíme sa za: Kraskovo (RiS)

Jonáš 4,1-11

1 Jonášovi sa to veľmi nepáčilo a nahneval sa. 2 I modlil sa k Hospodinovi: Ó, Hospodine, či som nehovoril o tom, keď som bol ešte vo svojej krajine? Preto som chcel skôr ujsť do Taršíša, lebo som vedel, že Ty si Boh milostivý a ľútostivý, zhovievavý a bohatý v dobrote; Ty oľutúvaš nešťastie. 3 A teraz, Hospodine, vezmi môj život, lebo mi je lepšie zomrieť, ako žiť. 4 Hospodin riekol: Či si sa právom rozhneval? 5 Jonáš vyšiel z mesta a usadil sa východne od neho; urobil si tam chatku a sedel pod ňou v tieni, aby uvidel, čo sa bude v meste diať. 6 Vtedy Hospodin, Boh, dal vyrásť ricínovníku, a ten vyrástol nad Jonášom, aby mal tieň nad hlavou, a tak ho vytrhol z jeho nevôle. Jonáš sa ricínovníku veľmi zaradoval. 7 Ale na druhý deň za svitania Boh nastrojil červa, ktorý napadol ricínovník, a ten vyschol. 8 Keď vyšlo slnko, nastrojil Boh horúci východný vietor a slnko pražilo Jonášovi na hlavu, takže omdlieval a žiadal si zomrieť hovoriac: Lepšie mi je zomrieť, ako žiť. 9 Boh riekol Jonášovi: Či si sa právom rozhneval pre ricínovník? A on odvetil: Právom som sa rozhneval, až na smrť. 10 Tu povedal Hospodin: Tebe je ľúto ricínovníka, pri ktorom si sa nenamáhal a ktorý si nepestoval, ktorý za noc vyrástol a za noc zahynul; 11 a mne nemá byť ľúto Ninive, veľkého mesta, v ktorom je viac ako stodvadsaťtisíc ľudí, ktorí nevedia rozlišovať medzi tým, čo je napravo a čo naľavo, a k tomu mnoho dobytka?

Nádherná Božia milosť. To, že Pán Boh je milostivý, vieme. A radi to počujeme. No nie veľmi radi sme milostiví aj my voči iným ľuďom. Už Pán Ježiš o tom verejne hovoril v podobenstve O nemilosrdnom sluhovi (Mt 18,23-35). Dnes máme pred sebou Jonáša, ktorý sa nahneval. Prečo? Lebo Pán Boh sa rozhodol Ninivčanom odpustiť. O čom celá táto situácia vypovedá? Po prvé o tom, že sme naozaj „len“ ľudia a hodnotíme len to, čo vidia naše oči. Nie je pre nás jednoduché byť celkom oddaní Pánu Bohu, viac sme oddaní „úspechu“ Cirkvi, než Božej vôli. A to nás vedie k sebectvu. Pretože Jonášova reakcia bola dôsledkom sebectva. Myslel viac na seba, ako na Ninivčanov. A aj keď ich nabádal k pokániu, vnímal pritom svoje postavenie proroka, ktorý ohlasuje súd, no ten napokon neprišiel. A po druhé, táto situácia vypovedá veľa o našom nebeskom Otcovi. Jeho reakcia je plná súcitu a zhovievavosti k Jonášovi a plná lásky, milosti a odpustenia k Ninivčanom. Božia láska k človeku presahuje naše chápanie, je väčšia, než akékoľvek naše zásluhy, či postavenie. Skláňa sa k človeku, Cirkvi i k národom a ide až na Golgotu. Príbeh Jonáša je pre nás výzvou pozrieť sa ďalej, ako len „na špičku svojho vlastného nosa“ a s vďačnosťou túto Božiu milosť a lásku nielen osobne prijímať, ale dopriať ju a tešiť sa z nej aj u ľudí, ku ktorým sme poslaní.

Modlitba: Drahý nebeský Otče, ďakujeme Ti za Tvoju lásku voči nám. Za množstvo milosti i odpustenia, ktoré sme prijali z Tvojich rúk. A ďakujeme, že nás vysielaš do tohto sveta, aby sme prinášali dar Tvojej lásky ľuďom v ňom. Napĺňaj nás vďačnosťou za to, že zachraňuješ dodnes! Amen.

Pieseň: ES 332

Autor: Monika Beňová

Zabudol Boh na zmilovanie, odoprel v hneve Svoje milosrdenstvo? Žalm 77,10

Kde sa však rozmohol hriech, tam sa ešte väčšmi rozmohla milosť. Rímskym 5,20

1.Korintským 14,6-9.15-19 •  Modlíme sa za: Kráľovce – Krnišov (HoS)

Jonáš 3,1-10

1 Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi druhý raz takto: 2 Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž mu, čo ti poviem. 3 Jonáš vstal a šiel do Ninive podľa rozkazu Hospodinovho. Ninive však bolo nesmierne veľkým mestom pred Bohom, na tri dni chôdze. 4 Keď Jonáš vchádzal do mesta, v prvý deň cesty volal: Ešte štyridsať dní, a Ninive bude vyvrátené! 5 Vtedy uverili Ninivčania Bohu, vyhlásili pôst od najväčšieho až po najmenšieho a obliekli sa do vrecoviny. 6 Keď sa správa o tom dostala k ninivskému kráľovi, ten vstal zo svojho trónu, zložil zo seba plášť, odel sa vrecovinou a sadol si do popola. 7 Potom dal rozhlásiť po Ninive ako rozhodnutie kráľa a jeho šľachticov: Nech ani ľudia ani zvieratá, rožný statok ani ovce neokúsia nič, nech sa nepasú, ani vodu nepijú. 8 A nech sa ľudia i zvieratá odejú vrecovinou a mocne volajú k Bohu; nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia, čo má na rukách. 9 Kto vie? Azda sa Boh znova zľutuje, odvráti sa od svojho blčiaceho hnevu a nezahynieme. 10 Keď Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty, bolo Mu ľúto dopustiť nešťastie, ktorým im pohrozil, a nedopustil ho.

Nádherná možnosť pokánia. Je to veľmi zvláštne písať úvahu namiesto niekoho iného. Vo výbore MoS sme sa dohodli, že my, jeho členovia, ostaneme ako náhradníci, ak by niekto nemohol písať. Mne pripadla úloha písať namiesto brata farára Rastislava Hvožďaru, ktorý nečakane zomrel… – – K Jonášovi: Jediná možnosť záchrany pre hriešnikov je, samozrejme, konať pokánie. Znamená to, pochopiť svoju situáciu, zmeniť svoje zmýšľanie a svoj život, celkom sa obrátiť k Pánu Bohu. V tom boli pohanskí Ninivčania vzorom pre Izraelitov, ktorí Boha často sklamali, a tým sú vzorom aj pre nás. – – Naše pokánie síce neznamená, že ním prinútime Pána Boha, aby sa nad nami zmiloval, to závisí iba od Neho. No tým, že už nám vyšiel v ústrety v Ježišovi Kristovi, Mu môžeme plne dôverovať. Vlastne ústredným posolstvom celého prorockého spisu je to, že Pán Boh sa milostivo zmilúva nad tými, ktorí robia pokánie. Nezáleží na tom, aká je ich minulosť, ku ktorej skupine, či kaste patria, alebo v ktorej dobe žijú. O to viac takto smieme žiť my, ktorí máme svedectvo, že Ježiš Kristus prišiel, trpel a vstal z mŕtvych pre všetkých, ktorí sa k Nemu v pokání obracajú a vo svojej viere a nádeji s Ním ostávajú.

Modlitba: Milostivý Pane Bože, sme radi, že smieme k Tebe prichádzať vo svojom pokání a že máme veľké svedectvo nášho Pána o tom, že si Bohom prijímajúcim nás bez rozdielu. Prosíme Ťa, pomôž nám aj dnes kráčať v súlade s Tvojou vôľou a prežiť v Tvojej prítomnosti požehnaný deň!

Pieseň: ES 135

Autor: Ľuboslav Beňo

Hospodinove sú totiž základy zeme, na ne položil svet. 1.Samuelova 2,8

Na počiatku bolo Slovo, to Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ján 1,1

Matúš 11,25-30 •  Modlíme sa za: Kraľovany (LOS)

Jonáš 2,1-11

1 Hospodin nastrojil veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; Jonáš bol v jej vnútri tri dni a tri noci. 2 I modlil sa zvnútra ryby k Hospodinovi, svojmu Bohu: 3 Na Hospodina volal som zo svojho súženia a On ma vyslyšal. Z útrob podsvetia som kričal, vypočul si môj hlas. 4 Uvrhol si ma do hlbiny uprostred mora a obkľúčil ma prúd, všetky tvoje príboje a vlny cezo mňa sa prevalili. 5 A ja som povedal: Zahnaný som spred Tvojich očí, ako ešte pohliadnem na Tvoj svätý chrám? 6 Obkľúčili ma vody až po hrdlo, hlbina ma obkolesila, chaluha mi ovinula hlavu. 7 Zostúpil som do zeme až k základom vrchov, jej závory sa zavreli za mnou na veky. Ty si však vytiahol život môj z jamy, Hospodine, Bože môj. 8 Keď prahla duša vo mne, na Hospodina som sa rozpomenul, a moja modlitba prenikla k Tebe, do Tvojho svätého chrámu. 9 Tí, čo sa pridŕžajú ničomných bôžikov, opúšťajú svoj prameň milosti. 10 Ale ja s hlasnou vďakou budem Ti obetovať a splním, čo som sľúbil. U Hospodina je vyslobodenie. 11 I rozkázal Hospodin rybe, a tá vyvrátila Jonáša na suchú zem.

Sebareflexia. To, čo ma najviac znepokojuje, keď sledujem každodenný život a ľudí okolo seba (či už na sídlisku, kde bývam, v Cirkvi, v štáte…), je nízka miera sebareflexie. My, ľudia, sme majstri sveta v posudzovaní toho, čo a ako by mali robiť iní (politici, funkcionári, lekári…). Sme však citliví na to, keď niekto poukáže na naše chyby a snaží sa nám radiť, čo a ako by sme mali robiť my. Sebareflexia je podľa mňa synonymum biblického slova pokánie. Tu sa nám vzorom stáva Jonáš. Tak poďme spolu v 2. kapitole sledovať jeho modlitbu, aby nás inšpirovala: 1. (v. 1-4): Oddeľme sa od vonkajšieho sveta a obrátiť sa k svojim pocitom, hodnotám, myšlienkam – to je prvý krok, lebo bez času ticha, zastavenia sa, premýšľania, modlitby v každodennom zhone sa pridáme k davu ľudí, bez vedomia, že máme nasledovať Krista. 2. (v. 5-6): Uvedomme si svoju biedu pred Bohom, že nie sme lepší, ako ostatní a bez Božej pomoci sme odkázaní na zlyhania a neúspechy. 3. (v. 7-8): Aj v najťažších chvíľach máme nádej, že náš dobrý Otec nás počuje a vie si dať rady s naším životom. 4. (v. 9-10): Sebareflexia (pokánie) vedie k činom – zmením, čo bolo zlé a rozhodnem sa opäť plniť Božie poslanie, ktoré mám. 5. (v. 11): S Božou pomocou a Ním vedený vychádzam naplno žiť zodpovedný život pravdy a dobra. Pán Boh nám v tom pomáhaj!

Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že si Pravda a osvetľuješ každý hriech. Odpusť, že mám radšej sebaklam. Pôsob vo mne Duchom Pravdy, aby som spoznával každé zlo v sebe a niesol ho pred Teba, aby si ma očistil, premenil a viedol k dobru! Amen.

Pieseň: ES 645

Autor: Daniel Kobyľan

Divný je Jeho plán, veľká je Jeho múdrosť. Izaiáš 28,29

Kristus prišiel, zvestoval pokoj vám, čo ste boli vzdialení, a pokoj tým, čo boli blízki. Efezským 2,17

Rímskym 15,14-21 •  Modlíme sa za: Kráľova Lehota (LOS)

Jonáš 1,1-16

1 Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto: 2 Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa. 3 Nato Jonáš vstal, aby ušiel spred Hospodina do Taršíša; odišiel do Jafy, kde našiel loď smerujúcu do Taršíša, zaplatil cestovné, vystúpil na ňu, aby odišiel s nimi spred Hospodina do Taršíša. 4 Ale Hospodin spustil veľký vietor na more, takže sa strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. 5 Námorníci dostali strach a každý volal na svojho boha; pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju urobili ľahšou. Ale Jonáš zostúpil do vnútra lode, ľahol si a tvrdo zaspal. 6 Pristúpil k nemu veliteľ posádky a povedal: Prečo spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda sa Boh rozpomenie na nás, a nezahynieme. 7 Vraveli si jeden druhému: Nože, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Potom losovali a lós padol na Jonáša. 8 Pýtali sa ho teda: Nože nám povedz, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Aké je tvoje povolanie a odkiaľ si? Kde je tvoja vlasť a z akého národa pochádzaš? 9 On im odpovedal: Som Hebrejec a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý učinil more i suchú zem. 10 Vtedy sa tí mužovia náramne preľakli a povedali mu: Čo si to urobil? Tí mužovia totiž vedeli, že uteká pred Hospodinom, lebo im to povedal. 11 Potom mu riekli: Čo máme urobiť s tebou, aby sa more pod nami utíšilo? Lebo more sa búrilo čoraz väčšmi. 12 On im odpovedal: Chyťte ma a hoďte do mora, a ono sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka nad vami. 13 Tí mužovia však veslovali, aby sa vrátili na suchú zem, ale nemohli, lebo more sa proti nim čoraz väčšmi búrilo. 14 Potom volali na Hospodina: Ach, Hospodine, nedaj nám zahynúť pre život tohto muža a neuvaľ na nás nevinne preliatu krv. Lebo Ty, Hospodine, si urobil, ako sa Ti páčilo. 15 Nato chytili Jonáša, hodili ho do mora a ono prestalo zúriť. 16 Tu mužov zachvátil nesmierny strach pred Hospodinom, i obetovali Mu obeť a zaviazali sa sľubmi.

Útek pred zodpovednosťou. Je dobré, že dnešná pandemická doba nám opäť ukázala, kto sú skutoční hrdinovia: lekári, zdravotníci, hasiči…, ktorí sa rozhodli čeliť nebezpečenstvu a prinášať ľuďom dobro. Moje presvedčenie je, že hrdinom je každý z nás, kto statočne čelí ťažkej dobe, výzvam rodičovstva, pracovným povinnostiam a nesie bremeno zodpovednosti. Prečo človek radšej volí útek, podobne ako Jonáš? Je v tom naivná viera, že sa to samo nejako vyrieši? Jonáš nebol zbabelec, ale zdá sa, že mal určitú slabosť: (moderným jazykom povedané) záležalo mu na jeho „PR“ (public relation – na „imidži“), t. j. čo si o ňom ľudia pomyslia – keď bude prorokovať skazu Ninive a Boh sa zľutuje a neurobí to. A on, veľký prorok, bude potom vyzerať ako klamár (Jn 4,1-2). To naštartovalo sériu útekov: najprv utekal od problému, potom od jeho následkov (spánkom vyjadril, mňa sa to netýka) a nakoniec zodpovednosť za riešenie hodil na iných (vy ma hoďte do mora, zabite ma a bude po probléme). – – Aj ja mám tendenciu utekať, ale útek situáciu len zhoršuje. Pán Boh nás volá, aby sme žili ako deti svetla v pravde a láske. Môže využiť aj naše zlyhanie na Svoju slávu, tak ako to urobil aj u Jonáša (1,14-16), ale potom očakáva, že budeme žiť v súlade s Jeho vôľou. – – Čo pre teba osobne znamená: žiť život dôstojný Boha, páčiť sa Bohu? (1.Tes 2,12 a 4,1).

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že nás poveruješ zodpovednými úlohami. Odpusť, že od nich niekedy utekám. Veď ma Svojím Duchom, aby bol svet lepší, aj vďaka tomu, čo vykonáš prostredníctvom mňa! Amen.

Pieseň: ES 636

Autor: Daniel Kobyľan

Keď sa traja Jóbovi priatelia dopočuli o všetkom nešťastí, ktoré ho postihlo, sadli si k nemu na zem a bez slova sedeli sedem dní a sedem nocí, pretože videli to veľké trápenie. Jób 2,11.13

Neste si navzájom svoje bremená, a tak naplníte Kristov zákon. Galatským 6,