Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

1.Jána 1,1-4

1 Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme videli na vlastné oči, na čo sme pozerali a čoho sa nám dotýkali ruky, (o tom svedčíme, totiž) o Slove života. 2 A ten život sa zjavil, my sme (Ho) videli, svedčíme (o Ňom) a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. 3 Čo sme (teda) videli a počuli, zvestujeme aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom. 4 Toto vám píšeme, aby naša radosť bola úplná.

Dotyk je veľmi dôležitý. Apoštol a evanjelista Ján bol jedným z najobľúbenejších učeníkov Pána Ježiša. Je zrejmé, že neraz sa Ho priamo dotýkal. Ján svedčí o tom, že Pán Ježiš bol telesne presne ako my – človek z mäsa a kostí (J 1,14 – „Slovo stalo sa telom a prebývalo medzi nami“). V ťažkej dobe pandémie, keď nie je možné navzájom sa stretávať, ale skoro všetko sa deje len online, sme spoznali, čo znamená možnosť dotýkať sa. Dotyk dlaní kňaza pri prisluhovaní Večere Pánovej, vzájomné podávanie rúk… Cítili ste i vy dôsledky absencie dotykov? Mnohé sa zrazu stalo nemožným. Ján nežil s Pánom Ježišom online, ale žil s ním naživo. No nemal len šťastie spoznať fyzické človečenstvo Pána Ježiša. Ján sa osobne zúčastňoval aj na situáciách, ktoré označujeme ako zázraky: Vzkriesenie Jairovej dcéry (L 8,49-56), či odkaz pri Ježišovom premenení na vrchu (L 9,28-36). Dotyk, o ktorom hovoríme a považujeme ho za veľké požehnanie, znamenal aj uzdravenie ženy, ktorá roky trpela nevyliečiteľnou chorobou (Mk 5,25-34). Dotkla sa Pána Ježiša, keď bola v Jeho blízkosti, bez Jeho vedomia. On to však spozoroval. Jej viera ju zachránila. – – Naša radosť je úplná. Tešíme sa z toho, že máme vo vzácnych slovách (ktoré zaznamenal aj Ján) neotrasiteľné, ničím nespochybniteľné dôkazy o tom, že Ježiš je Boží Syn.

Modlitba: Pane Bože, ďakujeme Ti, že si nám v Tvojom Slove dal spoznať rozmer Tvojej lásky k nám. Ďakujeme Ti za Tvojho Syna a za to, že si ako človek prebýval medzi nami a prostredníctvom Evanjelií nám o tom zanechal svedectvo. Duchu Svätý, veď nás k poznávaniu a zachovávaniu tohto Slova, a najmä k životu podľa neho! Amen.

Modlitba: ES 628

Autor: Ján Huba

Nech sa radujú nebesia a plesá zem, nech vravia medzi národmi: ‚Hospodin je kráľom!‘ 1.Kronická 16,31

Ježiš hovorí: Daná Mi je všetka moc na nebi aj na zemi. Choďte teda a získavajte Mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. Matúš 28,18-20

1.Jána 5,1-5 •  Modlíme sa za: Jasenová (LOS)

1. nedeľa po Veľkej noci –QUASIMODOGENITI

(Ako práve narodené deti. 1.Petra 2,2)

Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás podľa Svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej. 1.Petra 1,3

1.Petra 1,3-9

3 Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás zo svojho veľkého milosrdenstva vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej: 4 k neporušiteľnému, nepoškvrnenému a nevädnúcemu dedičstvu, odloženému v nebesiach vám, 5 ktorých moc Božia zachováva vieru na spasenie pripravené zjaviť sa v poslednom čase. 6 Veseľte sa z toho, hoci sa teraz ešte, keď treba, na krátky čas aj rmútite pre rozličné pokúšania, 7 aby vaša skúšaná viera, omnoho drahšia ako hynúce, ale ohňom preskúšané zlato, bola vám na chválu, slávu a česť pri zjavení Ježiša Krista. 8 Nevideli ste Ho, a milujete Ho; ani teraz Ho nevidíte, a veríte v Neho a radujete sa nevýslovnou radosťou plnou slávy, 9 dosahujúc cieľ svojej viery, spasenie duší.

Krása nádeje. Mnohým udalostiam v našom živote niekedy nerozumieme, nevieme pochopiť, prečo ich dopustil Pán Boh, ktorý nás nadovšetko miluje. Aj u veriaceho človeka zvykne zaznieť otázka: Prečo? Za týmto krátkym slovom sa však nemusí skrývať len mnoho utrpenia, bolesti, vzdoru, ale aj úprimná túžba po zmene, po uľahčení ťažkého navštívenia, po skutočnom pokoji a víťazstve. – – Spomeň si na veľkonočné udalosti: To Božie víťazstvo sa začalo malým pšeničným zrnkom. Sám Pán Ježiš povedal, že to zrnko, ak nepadne do zeme, neprinesie úžitok, ale ak zomrelo, prinesie mnohonásobnú úrodu. To sa stalo v obeti a smrti Pána Ježiša. Koľkí vtedy nechápali zmysel Veľkého Piatku?! No „zrnko“ padlo do zeme, odumrelo a z neho vzišiel život: Vzkriesenie a Veľká Noc. Keď sa predtým zdalo, že kríž nič neprinesie, na ňom sa udialo to najväčšie dielo – dielo Lásky. Zo zmŕtvychvstania vzišla aj pravá sila nádeje pre svet i pre teba osobne – sila, ktorá zotiera aj tvoje slzy, premáha bolesť, zlo i nenávisť. Nikdy si nezúfaj, aj keď niekedy okolnostiam vo svojom živote nerozumieš. Raz určite pochopíš. Pán Boh vie, čo koná, On sa nemýli, On hľadá len tvoje dobro. Vždy si pripomeň, že niet pre teba inej nádeje, ako sila Kristovej obeti a Jeho vzkriesenia. A nikdy nezabúdaj, že po Veľkom Piatku prichádza Veľkonočné ráno!

Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že si vstal z hrobu a priniesol nádej. Odpusť, že sa nám niekedy nechce vstať z kresla a šíriť Tvoju nádej ľuďom. Veď nás Svojím duchom, aby sme boli pripravení zvestovať Evanjelium pripraveným a to aj robili! Amen.

Pieseň: ES 600

Autor: Miroslav Hvožďara

Ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy. Habakuk 3,18

Radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi. Lukáš 10,20

Ján 20,19-20(21-23)24-29 • Izaiáš 40,26-31 • Kolosenským 2,12-15 • Žalm 81 • Modlíme sa za: Košický seniorát

Ján 21,20-25

20 Obrátiac sa videl za sebou ísť učeníka, ktorého Ježiš miloval a ktorý sa Mu pri večeri skláňal na hruď a povedal Mu: Pane, kto je Tvoj zradca? 21 Keď ho Peter videl, povedal Ježišovi: Pane, a čo bude s týmto? 22 Ježiš mu odpovedal: Ak ho chcem ponechať, dokiaľ neprídem, čo ťa do toho? Ty ma nasleduj! 23 I rozchýrilo sa medzi bratmi, že ten učeník neumrie. Ježiš mu však nepovedal, že neumrie, ale: Ak ho chcem ponechať, dokiaľ neprídem, čo ťa do toho?  24 To je ten učeník, ktorý svedčí o týchto veciach a napísal toto; vieme, že je pravdivé jeho svedectvo. 25 A je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať.

Čo Vás do toho? Občas máme tendenciu riešiť veci nad rámec svojich schopností, či iných kompetencií. Neprimerane vtieravého, či priamo až dotieravého človeka pravdepodobne nemáme radi. Niekedy musíme takýchto ľudí strpieť, inokedy nájdeme dostatok odvahy, aby sme takého človeka doslova uzemnili poznámkou: Čo ťa do toho? Aj ochota a zvedavosť majú svoje hranice. Na základe biblických informácii zisťujeme, že to nie je nič nové… Aj v časoch Pána Ježiša sa objavovali tendencie vstupovať do Jeho kompetencií a poslania. Môžeme to vidieť na príkladoch, keď učeníci chceli niečo vykonať – či už vo vzťahoch k chorým, k zjavným hriešnikom, či k ľuďom s nízkym spoločenským postavením. Ježiš ich však vždy veľmi decentným, no direktívnym spôsobom – Jemu prirodzenou autoritou – uzemnil slovami dnešného biblického textu v rôznych variáciách: Čo Vás do toho?… že liečim, že uzdravujem, že odpúšťam, že kriesim, že pomáham? V tejto otázke je vyslovená veľká myšlienka o našich vzájomných vzťahoch, kritike aj akceptácii, o odsúdení i odpustení, o otvorených i zatvorených očiach i ušiach, ale aj o odvahe vedieť povedať rozhodné áno aj nie, pravdu aj svedectvo. To je naša cesta. Buďme za to Bohu vďační!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, že vieš, čo a kedy máme vedieť. Odpusť, že sa často „rýpeme“ v druhých! Prosíme Ťa, sústreď nás Svojím Duchom na to, čo máme robiť! Amen.

Pieseň: ES 548

Autor: Dušan Havrila

Budeš ako zavlažovaná záhrada a vodný prameň, ktorého vody ťa nesklamú. Izaiáš 58,11

Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám Ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života. Ján 4,14

Lukáš 24,1-12 •  Modlíme sa za: Jabloňovce (DNS)

Ján 21,15-19

15 Keď si zajedli, riekol Ježiš Šimonovi Petrovi: Šimon, syn Jonášov, miluješ ma väčšmi ako títo? Odpovedal Mu: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu (Ježiš): Pas mojich baránkov! 16 Po druhý raz spýtal sa ho zase: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? A on Mu odpovedal: Áno, Pane, Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu: Pas moje ovečky! 17 Aj po tretí raz sa ho spýtal: Šimon, syn Jonášov, či ma miluješ? Peter sa zarmútil, že sa ho po tretí raz spýtal: Či ma miluješ? a odpovedal Mu: Pane, Ty vieš všetko; Ty vieš, že Ťa milujem. Riekol mu Ježiš: Pas moje ovečky! 18 Veru, veru ti hovorím: Dokiaľ si bol mladší, opasoval si sa sám a šiel si, kam si chcel; ale keď zostarneš, vystrieš ruky a iný ťa opáše a povedie, kam nechceš. 19 To povedal, aby naznačil, akou smrťou oslávi Boha. Keď to povedal, riekol mu: Nasleduj ma!

Vzťahy môžu mať rôznu podobu. Počas života si budujeme rôzne vzťahy a z toho potom vyplýva aj obsah a hodnota vzťahu. Vzťahy vznikajú, tvoria sa i zanikajú počas celého pozemského života: Od prvého vzťahu rodičov a dieťaťa, cez kamarátske, priateľské, manželské, pracovné, či kolegiálne, od dobrých až po narušené vzťahy. Takmer vo všetkých vzťahoch má svoje nezastupiteľne miesto láska v rôznych podobách. A často je skúšaná, preverovaná, či konfrontovaná životnými situáciami… – – Aj učeník Peter bol preverený v pravosti lásky vo vzťahu k Ježišovi. Trikrát položená kontrolná otázka, či Peter miluje Ježiša, mohla mať opodstatnenie v pochybnostiach o pravosti Petrovej lásky k Ježišovi. Prečo Ježiš pochybuje o Petrovej láske? Celú situáciu treba vnímať v kontexte predveľkonočných udalostí. Milujúci Peter v jednej dôležitej chvíli zabudol svoj vzťah k Ježišovi deklarovať trojitým vyznaním lásky, a namiesto toho ju trikrát zaprel. Aká zvláštna symbolika: trojité zapretie a tri kontrolné otázky. Aj o tom sú naše vzťahy. Sú skúšané, preverované, konfrontované s realitou života. A Ježišova pochybnosť? Aj tá môže byť inšpirujúca, lebo naša ľudská viera a láska rastú v pochybnostiach a oveľa väčšom počte kontrolných otázok, ktoré vyslovujeme v našich vzťahoch – ako píše Emil Boleslav Lukáš v básni „O láske neláskavej“: „Len z kyprej pôdy pochybnosti nám láska rastie…“ Prosme o múdrosť aj pre takéto situácie.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že nám dávaš príklad, ako milovať, a nielen to. Dávaš Seba, lebo chceš milovať skrze nás. Odpusť, že často miesto toho radšej zápasíme, alebo sa uzatvárame do seba. Veď nás po Svojich cestách lásky a dobrých vzťahov! Amen.

Pieseň: ES 448

Autor: Dušan Havrila

Daj sa do práce a Hospodin nech je s tebou. 1.Kronická 22,16

Apoštoli s veľkou mocou vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša a na všetkých spočívala veľká milosť. Skutky apoštolov 4,33

Lukáš 24,36-47 •  Modlíme sa za: Ivančiná (TuS)

Ján 21,1-14

1 Potom sa Ježiš zase zjavil učeníkom pri Tiberiadskom mori. A zjavil sa takto: 2 Boli tam pospolu Šimon Peter a Tomáš, prímenom Dvojča, Natanael z Kány Galilejskej, synovia Zebedeovi a dvaja iní z Jeho učeníkov. 3 Šimon Peter im povedal: Idem loviť ryby. Hovoria mu: Ideme aj my s tebou. I vybrali sa a vstúpili na loď, ale v tú noc nič nechytili. 4 Už na úsvite stál Ježiš na brehu, ale učeníci nevedeli, že je to Ježiš. 5 Riekol im teda Ježiš: Deti, či máte niečo zjesť? Odpovedali Mu: Nemáme. 6 A On im riekol: Spusťte sieť napravo od lode a nájdete. Spustili teda, a ani ju nevládali vytiahnuť pre množstvo rýb. 7 Tu povedal Petrovi učeník, ktorého Ježiš miloval: To je Pán! Keď Šimon Peter počul, že je to Pán, prehodil si plášť – bol totiž nahý – a hodil sa do mora. 8 Ostatní učeníci prišli však na lodi, lebo neboli ďaleko od brehu, len asi na dvesto lakťov, a ťahali sieť s rybami. 9 Keď vystúpili na zem, videli rozloženú pahrebu a na nej položenú rybu a chlieb. 10 Ježiš im kázal: Doneste z rýb, čo ste teraz chytili. 11 Šimon Peter vstúpil (na loď) a vytiahol na breh sieť plnú veľkých rýb; bolo ich stopäťdesiattri. A hoci ich bolo toľko, sieť sa nepretrhla. 12 Ježiš im riekol: Poďte a jedzte! A ani jeden z učeníkov sa Ho neodvážil spýtať: Kto si Ty? Lebo vedeli, že je to Pán. 13 Ježiš prišiel, vzal chlieb a dal im, podobne aj rybu. 14 To sa Ježiš už po tretí raz zjavil učeníkom potom, ako vstal z mŕtvych.

Vzkriesený Darca. Viera prechádza procesom premeny cez chvíle stretnutí so vzkrieseným Kristom. Pri Tiberiadskom jazere sa vzkriesený Kristus predstavuje ako Darca. Darca čoho? – – 1. Vzkriesený je darcom požehnania. V rozpakoch hľadíme na učeníkov, ktorí sa vrátili k pôvodnej činnosti – rybolovu. Na ceste viery sú však dezorientovaní. Ich neúspech v rybolove je potvrdením toho, že toto nie je cesta, ktorou sa majú vo viere uberať. Veď nič sa nezmenilo na tom, že Peter sa mal stať rybárom ľudí. Peter a s ním aj ostatní potrebujú vo svojej slabosti opäť zažiť Kristovu moc. Ježiš im vychádza v ústrety. Rybami napĺňa prázdne siete po tom, ako poslúchnu Jeho hlas a spustia siete. – – Aj nám vychádza Ježiš v ústrety. Vo vnútornom chaose dajme na Ježišovo slovo, aby sme boli svedkami Jeho moci, v ktorej nám chce žehnať. – – 2. Vzkriesený je darcom spoločenstva. Ježiš vytvára pre učeníkov priestor spoločného stolovania – teda priestor pre načerpanie nových síl. Je to priestor prijatia, priestor, v ktorom On slúži Svojimi darmi. Komu? Všetkým prítomným bez rozdielu, napriek ich neslávnej minulosti. Aj nám dnes ponúka Svoju prítomnosť v spoločenstve Jeho svätej večere. – – Vzkriesený Kristus je Darcom požehnania a spoločenstva aj dnes pre každého, kto k Nemu prichádza. Nechajme sa týmito darmi posilniť aj dnes!

Modlitba: Vzkriesený Pane Ježišu Kriste! Vďaka Ti za milosť a lásku, v ktorej nás obdarúvaš Svojím požehnaním a spoločenstvom. Amen.

Pieseň: ES 242

Autor: Daniel Hanko

Nenáviďte zlo a milujte dobro a obnovte právo na súde. Azda sa zmiluje Hospodin, Boh zástupov. Ámos 5,15

Žite ako deti svetla. Veď ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde. Efezským 5,8-9

Ján 21,1-14 •  Modlíme sa za: Istebné (LOS)

Ján 20,24-31

24 Tu však Tomáš, jeden z dvanástich, prímenom Dvojča, nebol s nimi, keď Ježiš prišiel. 25 Povedali mu teda ostatní učeníci: Videli sme Pána! Ale on im odpovedal: Ak neuvidím stopy klincov v Jeho rukách a nevložím si prst na miesto, kde tie klince boli, a ruku Mu nevložím do boku, vôbec neuverím. 26 Po ôsmich dňoch zase boli Jeho učeníci dnu; aj Tomáš bol s nimi. A prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! 27 Potom hovorí Tomášovi: Daj sem prst a pozri sa na moje ruky; daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci. 28 Tomáš mu povedal: Pán môj a Boh môj! 29 A Ježiš mu riekol: Pretože si ma videl, uveril si; blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili. 30 Ešte mnoho iných znamení učinil Ježiš pred svojimi učeníkmi, ktoré nie sú napísané v tejto knihe. 31 Ale toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a – veriac – aby ste mali život v Jeho mene.

Zdravo veriaci. Prečo sa vzkriesený Ježiš nezjavil všetkým učeníkom na prvý krát? Myslím, že aj preto, aby rozhovorom s Tomášom poukázal na niečo veľmi podstatné o charaktere viery, o ktorú máme neustále zápasiť. Zdravá viera sa (podobne ako tá Tomášova) nadobúda: – – 1. Pochybnosťou. Zaplavení správami potrebujeme kriticky myslieť. Platí to aj v prípade viery. Viera sa môže rýchlo stať poverou. Tomáš nie je skeptik, pohodlný a lenivý, ktorý by neustálym dopytovaním chcel uniknúť pravde. Je dôsledný, skúmajúci tak, aby to, čo si osvojí, stálo na pevných základoch. Jeho viera mocnie cez pochybnosť. Neboj sa pýtať a hľadať odpovede na otázky života! – – 2. Skúsenosťou. Tomáš si pre svoju vieru žiada dôkaz v podobe dotyku s Ježišovými ranami. Nakoniec mu stačí menej – vidieť rany. Dôkaz, ktorý ho presviedča, je stretnutie so Vzkrieseným. Jeho kritériá viery idú bokom. Naša viera sa rodí a rastie stretnutiami s Kristom. Buďme na miestach (v Cirkvi – v spoločenstve), kde je Vzkriesený prítomný! – – 3. Vyznaním. Tomáš sa prepracuje k vyznaniu – „Pán môj a Boh môj!“ – jednému z najkrajších, aké z úst učeníkov počujeme. Je to vyznanie, v ktorom sú vyjadrené dve základné charakteristiky vzťahu s Pánom Ježišom: dôvera a poslušnosť. – – Zápasme o obidve spomenuté charakteristiky! Spolu s Tomášom napredujme v „zdravej viere“!

Modlitba: Ďakujem Ti, Pane za dar živej viery, aj za to, že nám ukazuješ spôsoby, akými ju môžeme stále viac nadobúdať. Amen.

Pieseň: ES 696

Autor: Daniel Hanko

Ten, čo Izrael rozptýlil, ho opäť zhromaždí, a bude ho strážiť ako pastier svoje stádo. Jeremiáš 31,10

Ježiš sa modlí: Neprosím však len za nich, ale aj za tých, ktorí skrze ich slovo uveria vo Mňa; aby všetci boli jedno. Ján 17,20-21

Ján 20,11-18 •  Modlíme sa za: Iliašovce (TaS)

Ján 20,19-23

19 V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! 20 Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána. 21 Ježiš im opäť riekol: Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás. 22 A keď to povedal, dýchol na nich a hovoril: Prijmite Ducha Svätého. 23 Ktorýmkoľvek odpustíte hriechy, odpúšťajú sa im; ktorýmkoľvek zadržíte, zadržujú sa im.

Pokoj. Asi len ťažko si dokážeme predstaviť, čo všetko sa muselo odohrávať v mysliach učeníkov po ukrižovaní Pána Ježiša. Čo všetko im muselo bežať v hlavách po takých dramatických udalostiach, aké sa odohrali na Golgote. Aký smútok naplnil ich srdcia?! Zomrel ich Učiteľ, Ochranca, Priateľ, blízky človek. Aká obrovská neistota zavládla v ich životoch, keď svojho Pána uložili do hrobu a vchod zatvorili ťažkým kameňom. Odrazu všetko stratili a nevedeli, čo ich čaká v nasledujúcich dňoch. Ich srdcia a mysle boli plné strachu z budúcnosti, napriek tomu, že Ježiš ich pripravoval na túto udalosť a jasne im hovoril o Svojej smrti a vzkriesení. Áno, strach z budúcnosti zatlačil do úzadia Ježišove slová o Jeho návrate. A odrazu, do tejto zvláštnej atmosféry, ktorá vládla v spoločenstve učeníkov, prichádza vzkriesený Kristus a hovorí: „Pokoj Vám!“ On presne vedel, čo učeníci potrebujú. Tak aj my dnes potrebujeme, aby Kristov pokoj naplnil naše srdcia. Aj pandemická situácia, ktorá zasiahla svet, enormný nárast pozitívnych ľudí a úmrtí v nás vyvolali neistou a strach. No tak, ako Kristus prišiel medzi učeníkov, prichádza i k nám. Prináša nám Svoj pokoj. Ten pokoj, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum. Otvorme svoje srdcia a nechajme ich naplniť pokojom nášho Pána!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že si Kniežaťom pokoja. Odpusť, že sa niekedy nechávame strhnúť nepokojom a prenikaj nás Svojím Duchom pravdy, múdrosti, odvahy, lásky a pokoja! Amen.

Pieseň: ES 145

Autor: Vladimír Daniš

K Tebe vystieram svoje ruky; moja duša túži po Tebe, ako zem po vode. Žalm 143,6

Kto je smädný, nech príde; kto chce, nech si zadarmo naberie vody života. Zjavenie 22,17

Ján 20,1-10 •  Modlíme sa za: Chyžné (GeS)

2. slávnosť veľkonočná

Kristus hovorí: Bol som mŕtvy a, hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia. Zjavenie 1,18

Ján 20,11-18

11 Mária však stála von pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu 12 a na mieste, kde ležalo telo Ježišovo, videla sedieť dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách. 13 Títo jej povedali: Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali mi Pána a neviem, kam Ho položili. 14 Ako to povedala, obrátila sa a videla Ježiša stáť, ale nevedela, že je to Ježiš. 15 I riekol jej Ježiš: Žena, čo plačeš? Koho hľadáš? Ona si myslela, že je to záhradník, a povedala mu: Pane, ak si Ho ty odniesol, povedz mi, kam si Ho položil, a ja si Ho odnesiem. 16 Ježiš ju oslovil: Mária! Ona sa obrátila a povedala Mu po hebrejsky: Rabbúni! to znamená Majstre! 17 Ježiš jej riekol: Nezdržuj ma, lebo som ešte nevstúpil k Otcovi, ale choď k mojim bratom a povedz im: Vstupujem k svojmu Otcovi a k vášmu Otcovi, k svojmu Bohu a k vášmu Bohu. 18 A Mária Magdaléna šla a zvestovala učeníkom, že videla Pána a že jej to povedal.

Osobné stretnutie so živým Pánom. Mária mala k Pánovi Ježišovi hlboký a oddaný vzťah. Nedokázala sa zmieriť s tým, že Ho niet. Ako by cez slzy ani nevnímala dvoch anjelov, ktorí sedeli v prázdnom hrobe. Na ich otázku: „Žena, čo plačeš?“ Odpovedala: „Vzali mi Pána.“ Vzali môjho Pána. Dokonca sa jej rovnako prihovára aj vzkriesený Pán Ježiš: „Žena, čo plačeš?“ Cez závoj sĺz však nevidí, že On je Ten, koho hľadá. – – Naša bolesť, hlboký zármutok, alebo fixácia na minulosť (Mária hľadá Ježišovo telo), nám môžu brániť v tom, aby sme uvideli živého, vzkrieseného Pána. – – Až keď ju Ježiš osloví menom: „Mária“, precitla a jej veľký zármutok sa zmenil na veľkú radosť. Jej ochromenie bolesťou sa zmenilo na novú aktivitu viery – stala sa prvým svedkom vzkrieseného Krista!

O tomto je osobný vzťah s Pánom Ježišom. Stojíme pri Ňom za každých okolností, neopustíme Ho, aj keď bolesť a zármutok zalievajú naše oči slzami a záťaž minulosti nám bráni vidieť Ho. On nás volá po mene a Jeho slovo, osobné stretnutie s Ním, otvára naše oči pre novú skutočnosť: On je živý Pán! Osobné stretnutie so živým Pánom nás mení na Jeho radostných svedkov. Mária ide a zvestuje učeníkom: „Videla som Pána.“ Už nie oči plné sĺz, ale oči, ktoré vidia vzkrieseného Krista.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si nás stvoril pre lásku s Tebou! Odpusť, že sa často sústreďujem na iné veci. Rozlievaj Svojím Duchom lásku v mojom srdci, aby som mal s Tebou vzťah, ktorý mi zmení život! Amen.

Pieseň: ES 46

Autor: Ján Hroboň

Nechže sú Tvoje oči nocou-dňom upreté na tento dom, na miesto, o ktorom si sa vyslovil, že tam bude Tvoje meno. 1.Kráľov 8,29

Večer, v ten istý prvý deň po sobote, keď boli učeníci za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: Pokoj vám! Ján 20,19

Lukáš 24,13-35 • 1.Korintským 15,50-58 • Izaiáš 25,6-9 • Jonáš 2,(1-2)3-10(11) • Modlíme sa za: Chminianske Jakubovany (ŠZS)

Ján 20,1-10

1 V prvý deň po sobote, včasráno, keď ešte bola tma, prišla Mária Magdaléna ku hrobu a videla kameň odvalený od hrobu. 2 I bežala a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého Ježiš miloval, a hovorila im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam Ho položili. 3 Peter a ten druhý učeník pobrali sa teda a šli ku hrobu. 4 Obaja bežali spolu, ale ten druhý učeník predbehol Petra a prišiel prvý ku hrobu. 5 Nahnúc sa, videl tam plachty ležať, ale nevošiel dnu. 6 Tu prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, vstúpil do hrobu a videl tam plachty ležať. 7 Ale šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave, nebola medzi plachtami, lež osobitne zvinutá na inom mieste. 8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel prvý ku hrobu, i videl a uveril; 9 ešte totiž nepoznali Písmo, že mal vstať z mŕtvych. 10 Potom sa učeníci vrátili domov.

Stretnutie s Ježišom premieňa. Podľa Jánovho Evanjelia bola Mária Magdaléna prvým svedkom vzkriesenia. Prvá vidí odvalený kameň, prvá oznamuje správu učeníkom o prázdnom hrobe. Mohlo by sa zdať, že bola privilegovanou osobou. V Evanjeliu podľa Lukáša v siedmej kapitole sa však o nej dozvedáme, že bola ženou pochybnej povesti, niekým, kým ostatní skôr pohŕdali. Bola to však ona, kto vylial na Ježišove nohy drahú masť a poutierala ju vlastnými vlasmi. Pristupuje k Nemu so slzami, s hlbokou ľútosťou nad svojimi hriechmi. Toto stretnutie s Ježišom zmenilo jej život. Opustila cestu hriechu a nasledovala Ježiša. A práve táto žena, ktorej stretnutie s Ježišom zmenilo život, sa stáva prvým svedkom Jeho vzkriesenia. Tí, čo v pokání prijímajú a prežívajú veľkosť Božej milosti, dostávajú novú šancu. Bez ohľadu na to, ako dobabrali svoj život, čo všetko pokazili, ako sa na nich pozerajú druhí, Pán im dáva možnosť nového začiatku. Stávajú sa Jeho nasledovníkmi a Jeho svedkami. Ako svedectvo Márie o prázdnom hrobe pohlo učeníkov k aktivite a viere, tak aj svedectvo tých, čo dostali dar nového života, privádza ľudí k živému Pánovi.

Modlitba: Ježišu, ďakujeme Ti, že si ožil, aby v nás mohlo ožiť to dobré, čo si v nás stvoril. Odpusť, že to niekedy pochovávam. Prosím, veď ma Svojím Duchom, nech nezostávam na chodníkoch hriechu, ale kráčam po ceste služby Tebe! Amen.

Pieseň: ES 462

Autor: Ján Hroboň

Keď sa blížil čas Dávidovej smrti, prikázal svojmu synovi Šalamúnovi: „Odchádzam ako každý pozemšťan. Ty však buď silný a zmužilý! Zachovávaj povinnosti voči svojmu Bohu, Hospodinovi.“ 1.Kráľov 2,1-2.3

Zmŕtvychvstalý povedal: Pokoj vám! Ako Mňa poslal Otec, tak Ja posielam vás. Ján 20,21

Marek 16,1-8 • 1.Korintským 15,1-11 • 1.Samuelova 2,1-8a •  Modlíme sa za: Kompas – tréningové centrum

Biela sobota – Nocturna paschalis

Ján 19,31-42

31 Keďže bol prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným dal zlámať hnáty a sňať telá, aby neostali na kríži v sobotu. Bol totiž veľký sobotný deň. 32 I prišli vojaci a polámali hnáty prvému, a tak aj druhému, ktorý bol s Ním ukrižovaný; 33 keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nelámali Mu hnáty, 34 ale jeden z vojakov prebodol Mu kopijou bok, a hneď vy šla krv a voda. 35 A ten, čo to videl, vydal o tom svedectvo, a jeho svedectvo je pravdivé; on vie, že pravdu hovorí, aby ste aj vy verili. 36 Stalo sa to preto, aby sa naplnilo Písmo: Jeho kosti nebudú zlámané. 37 A zase iné Písmo hovorí: Uvidia, do koho bodli.

38 Potom Jozef z Arimatie, ktorý bol učeníkom Ježišovým, ale tajným pre strach zo Židov, požiadal Piláta, aby mohol sňať telo Ježišovo; a Pilát privolil. Prišiel teda a sňal Jeho telo. 39 A prišiel aj Nikodém, ktorý prvý raz v noci prišiel k Nemu, a priniesol asi sto funtov myrhy zmiešanej s aloe. 40 Potom vzali telo Ježišovo a zavinuli ho aj s tými voňavými vecami do plátna, ako je u Židov v obyčaji pochovávať. 41 Na mieste, kde Ho ukrižovali, bola záhrada, a v záhrade nový hrob, v ktorom ešte nikdy nikto neležal. 42 Tam teda položili Ježiša, keďže bol prípravný deň Židov a hrob bol blízko.

Ježišov kríž zbavuje strachu. Tí, čo kričali pred Pilátovou rezidenciou: „Ukrižuj Ho! Ukrižuj!“ – dosiahli svoje: Ježiš je mŕtvy. Definitívou za Jeho pozemským životom je prebodnutý bok. Aj keď si rímsky vojak neuvedomoval hlbší význam svojho konania, naplnil slová proroctva: „Jeho kosti nebudú zlámané“ a „Uvidia, do koho bodli“. Čo sa však stane s Ježišovým mŕtvym telom? Očakávali by sme, že iniciatívu preberú na seba učeníci a postarajú sa o Pána. No nie je to tak. Sú preč. Plní obáv zo Židov sa zdržiavali za zamknutými dverami. Nebeský Otec sa však postará o Svojho Syna. Do deja posiela dvoch mužov: Jozefa z Arimatie a Nikodéma, ktorí okrem toho, že sú poprednými členmi veľrady, sú aj tajnými Ježišovými sympatizantmi. Chcú sa postarať o Jeho telo. Žiadať však rímskeho prokurátora – Piláta – o telo Toho, ktorého práve on nespravodlivo odsúdil, mohlo znamenať veľké riziko. Jozef však toto nebezpečenstvo podstupuje, zbavuje sa strachu. Pohreb musí prebehnúť veľmi rýchlo, lebo sa blížil sviatočný čas, na ktorý boli viazané osobitné nariadenia. – – Otvára sa pred nami otázka: Akým nasledovníkom Pána Ježiša som ja? Skrytým, plným strachu, alebo vloženým do moci Ježišovho kríža, ktorý dáva silu prekonávať prekážky?

Modlitba: Pane, odpusť mi moje slabosti a zlyhania a posilňuj ma k živej a zjavnej službe podľa Tvojho povolania! Amen.

Pieseň: ES 84

Autor: Anna Jakušová

Zachovaj nás pri živote a budeme vzývať Tvoje meno. Žalm 80,19

Ježiš Kristus odstránil smrť a Svojím evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť. 2.Timoteovi 1,10

1.Petra 3,18-22 •   Modlíme sa za: Chmeľovec (ŠZS)