Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Veľký piatok – Parasceve

Boh tak miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život. Ján 3,16

Ján 19,16b-30

A oni prevzali Ježiša. 17 I niesol si sám kríž a šiel na miesto, ktoré sa menovalo Lebečné miesto a po hebrejsky Golgota. 18 Tam Ho ukrižovali a iných dvoch s Ním, z jednej aj z druhej strany, a v prostriedku Ježiša. 19 Pilát napísal aj nápis a dal vyvesiť na kríž. A napísané bolo: Ježiš Nazaretský, kráľ židovský. 20 Tento nápis čítalo mnoho Židov, pretože miesto, kde ukrižovali Ježiša, bolo blízko mesta; a nápis bol hebrejský, latinský a grécky. 21 I povedali veľkňazi Pilátovi: Nepíš: Kráľ židovský, ale že On povedal: Kráľ židovský som! 22 Ale Pilát odpovedal: Čo som napísal, napísal som. 23 Vojaci, keď ukrižovali Ježiša, vzali Jeho rúcho, rozdelili ho na štyri čiastky, každému vojakovi po jednej, (a vzali) aj spodný odev. A spodný odev nebol zošívaný, ale od vrchu vcelku utkaný. 24 Preto si povedali: Netrhajme ho, ale losujme, čí bude; aby sa naplnilo Písmo: Rozdelili si moje rúcho a o môj odev losovali. Vojaci teda tak spravili. 25 Pri kríži Ježišovom stáli Jeho matka a sestra Jeho matky, Mária Kleofášova a Mária Magdaléna. 26 Keď Ježiš uvidel matku a vedľa nej stáť učeníka, ktorého miloval, riekol matke: Žena, ajhľa, tvoj syn! 27 Potom riekol učeníkovi: Ajhľa, tvoja matka! A od tej hodiny prijal ju učeník k sebe. 28 Potom vidiac, že je už všetko dokonané, aby sa naplnilo Písmo, povedal Ježiš: Žíznim! 29 A bola tam nádoba plná octu. Hubku teda, plnú octu, nasadili na yzopovú tyč a podali Mu k ústam. 30 Ako Ježiš okúsil ocot, riekol: Dokonané! A nakloniac hlavu, odovzdal Ducha (Bohu).

Kladiem si otázku: Musel ísť Pán Ježiš touto cestou? Veď bol Boh! Kedykoľvek mohol toto šialenstvo zrady, falošného odsúdenia, neustáleho potupovania zatrhnúť: „Dosť!!! Takto sa správate k Tomu, ktorý vás prišiel zachrániť?“ Na Jeho povel by okamžite nastúpilo 12 plukov anjelov. Prečo sa nechal bičovať, a potom potupne pribiť na kríž? – – Alebo sa na to pozrime z iného uhla pohľadu: Prečo žil Ježiš na zemi tak dlho? Nemohol prísť len na krátku chvíľu, aby zomrel za naše hriechy? Nestačil by mu len rok, možno mesiac? Vziať na seba hriechy je jedna vec, ale znášať naše človečenstvo, hlad, drinu, bolesť, sklamania, choroby, nepohodlie…? Načo sa zaťažovať životom, keď nemusel? Pretože chcel, aby sme Mu dôverovali. Pretože chcel vedieť, čo všetko je neoddeliteľnou súčasťou nášho života. A pretože nám úplne rozumie, môžeme k Nemu s dôverou prísť: „Veď nemáme veľkňaza, ktorý by s nami nemohol súcitiť v našich slabostiach, ale veľkňaza, ktorý vo všetkom prešiel skúškami podobne, ako my, avšak bez hriechu. Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas“ (Žid 4,15-16). Potrebujeme k nemu pristúpiť… Preto Pán prežil náš život, aby sme Mu mohli zveriť ten svoj.

Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že si prišiel na túto zem! Odpusť, že ma viac rozvášnia úspechy svetských celebrít, než Tvoja obeť! Napĺňaj moje srdce Svojou láskou, aby som pred Tebou padol na kolená s úžasom a nefalšovanou vďakou! Amen.

Pieseň: ES 8

Autor: Stanislav Kocka

Nakloň moje srdce k Tvojim rozhodnutiam, nie k ziskuchtivosti. Žalm 119,36

Ježiš Kristus sa ponížil a stal sa poslušným až na smrť, a to až na smrť na kríži. Filipským 2,8

Ján 19,16-30 • 2.Korintským 5,(14b-18)19-21 • Izaiáš 52,13-15; 53,1-12 • Lukáš 23,32-49 •  Modlíme sa za: Chmeľov (ŠZS)

Zelený štvrtok – Dies viridum. 

Zaistil pamiatku Svojim divom; milostivý a milosrdný je Hospodin. Žalm 111,4

Ján 19,6-16a

6 Ale ako veľkňazi a strážcovia uzreli Ježiša, krikom volali: Ukrižuj Ho, ukrižuj! Pilát im povedal: Vezmite Ho vy a ukrižujte, lebo ja nenachádzam na Ňom vinu. 7 Odpovedali mu Židia: My máme zákon a podľa zákona musí umrieť, lebo sa vydával za Syna Božieho. 8 Keď to Pilát počul, bál sa ešte väčšmi; 9 znovu vošiel do vládnej budovy a povedal Ježišovi: Skadiaľ si? Ježiš mu však neodpovedal. 10 Pilát Mu teda povedal: Nehovoríš so mnou? Či nevieš, že mám moc prepustiť Ťa a mám moc ukrižovať Ťa? 11 Odpovedal Ježiš: Nemal by si moc nado mnou, keby ti nebolo dané zhora; preto, kto ma tebe vydal, väčší hriech má. 12 Od tej chvíle snažil sa Ho Pilát prepustiť, ale Židia kričali a volali: Keď toho prepustíš, nie si priateľ cisárov, lebo každý, kto sa vydáva za kráľa, protiví sa cisárovi. 13 Keď teda Pilát počul tieto slová, vyviedol Ježiša, posadil sa na súdnu stolicu na mieste, ktoré sa volalo Litostrotos, po hebrejsky Gabbata. 14 Bol prípravný deň na veľkonočné slávnosti a bolo asi šesť hodín. I povedal Židom: Ajhľa, váš kráľ! 15 Ale oni skríkli: Preč s Ním, preč, ukrižuj Ho! Hovorí im Pilát: Vášho kráľa ukrižovať? Veľkňazi odpovedali: Nemáme kráľa, len cisára! 16 Nato im Ho teda vydal, aby Ho ukrižovali.

Prijmi svojho Kráľa! Pilát na vrchole procesu s Kristom predstavuje Ježiša davu, ako ich kráľa. Robí tak s domnením, že sa mu podarí dosiahnuť Jeho oslobodenie od trestu smrti. Vladár potrebuje tento spor v pokoji vyriešiť, aby nebolo ohrozené jeho ďalšie zotrvanie v úrade. Reakcia davu na prefektovu snahu však na seba nedáva dlho čakať… Vyvoláva odpor a pohoršenie. – – Ako je to dnes s nami? Skúsme si urobiť revíziu svojho pohľadu na Ježiša Nazaretského. Je Onen odsúdený – davom neprijatý Kráľ – aj pre teba pohoršením? Alebo Ho potrebuješ kamsi odsunúť a vďaka tomu zotrvať vo svojom zdanlivom pokoji – v stojatých vodách…? Na druhej strane Ho môžeš prijímať, ako Darcu života. Radím ti, urob tak aj so všetkými dôsledkami. Prijmi Ho, ako svojho Záchrancu a s ochotou podľa Jeho vzoru zmeň svoje myslenie, slová, ba celý svoj život. Ježiš Kristus nám kladie tieto otázky aj dnes. Od každého očakáva odpoveď. Treba si však pripomenúť, že verné celoživotné nasledovanie tohto prekvapujúceho, ukrižovaného Kráľa, vedie ku vzkrieseniu a k novému životu. Stojí to za to!

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme Ti, že si Pánom pánov a Kráľom kráľov! Odpusť, že sa často správame, akoby sme si kraľovali sami. Uč nás poslúchať Ťa a vzdávať Ti úctu ako Kráľovi! Amen.

Pieseň: ES 98

Autor: Norbert Hajský

Predo Mnou sa skloní každé koleno a prisahať bude každý jazyk. ‚Len v Hospodinovi je spravodlivosť a moc.‘ Izaiáš 45,23-24

Ježiš hovorí: Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. Ján 6,51

Ján 13,1-15.34-35 • 1.Korintským 11,(17-22)23-26(27-29.33-34a) • 2.Mojžišova 12,1-4(5)6-8(9)10-14 • 1.Korintským 10,16-17 •  Modlíme sa za: Hybe (LOS)

Ján 19,1-5

1 Pilát vzal teda Ježiša a dal Ho zbičovať. 2 Vojaci uplietli veniec z tŕnia, položili Mu ho na hlavu, obliekli Ho do šarlátového plášťa 3 a prichádzajúc k Nemu hovorili: Buď pozdravený, kráľ židovský! a bili Ho po tvári. 4 Potom Pilát znovu vyšiel a hovoril im: Ajhľa, vyvediem vám Ho, aby ste poznali, že nenachádzam na Ňom vinu. 5 Vyšiel teda Ježiš s tŕňovým vencom a v šarlátovom plášti. A (Pilát) im povedal: Ajhľa, človek!

Pán Ježiš ticho znáša potupenie. Nachádzame sa v tichom týždni, stojíme na prahu veľkonočných sviatkov. Do ticha nám znie Pilátov hlas: „Ajhľa, človek!“ Povedal ich počas súdneho procesu s Pánom Ježišom. Procesu, v ktorom sa Jemu – bezhriešnemu – okrem nespravodlivého obvinenia a odsúdenia dostáva množstvo rán bičom, pľuvancov, či úderov. Písmo opisuje, v akom utrpení sa nachádzal Boží Syn – a to ešte nie je všetko. Okrem bolesti prichádza potupenie. Cynickí vojaci Ho bolestivo korunovali, obliekli a teatrálne Mu preukazovali úctu, to všetko – s výsmechom. Odmietnutie tohto sveta už azda nemôže byť viac viditeľné. A On, vo Svojej dokonalej láske, všetko s pokorou a nemo prijíma. Nebráni sa, neuniká. Trpí bolesť aj poníženie. Všetko to robí pre nás, pre našu záchranu. Iba tak môže byť naplnený Boží plán záchrany hriešneho človeka. Uvedomujeme si, čo všetko pre nás Pán podstúpil? Uvedomujeme si, že takto trpí aj teraz – keď Ho „svet“ naďalej ponižuje? Úprimne Mu ďakujme za všetko, čo pre nás vykonal!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že si za nás znášal aj hanbu! Odpusť, že málo chceme žiť v Tebe, keď aj dnes znášaš pohanenie. Posilňuj nás Svojou láskou a vierou, aby sme odolávali pokušeniam odstúpiť od Teba! Amen.

Pieseň: ES 102

Autor: Norbert Hajský

Bude veľký až po končiny zeme. Micheáš 5,3

Ježiš hovorí: Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Ján 12,24

Lukáš 22,1-6 •  Modlíme sa za: Hrušovo (RiS)

Ján 18,28-40

28 Potom viedli Ježiša od Kaifáša do vládnej budovy. A bolo včasráno. Oni však nevošli do vládnej budovy, aby sa nepoškvrnili, pretože mali jesť veľkonočného baránka. 29 Vyšiel k nim teda Pilát a povedal im: Akú žalobu máte proti tomuto človeku? 30 Odpovedali mu takto: Keby tento nebol zločincom, neboli by sme ti Ho vydali. 31 Pilát im povedal: Vezmite Ho vy a súďte podľa svojho zákona. Odpovedali mu Židia: Nám nie je dovolené nikoho zabiť, 32 aby sa naplnilo slovo Ježišovo, ktorým naznačil, akou smrťou mal umrieť. 33 Pilát vošiel teda zase do vládnej budovy a zavolajúc si Ježiša, povedal Mu: Si Ty kráľ židovský? 34 Odpovedal mu Ježiš: Hovoríš to sám od seba, a či ti to iní povedali o mne? 35 Odpovedal Pilát: A som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi Ťa vydali. Čo si urobil? 36 A Ježiš odpovedal: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa za mňa bili, aby som nebol vydaný Židom. Ale moje kráľovstvo nie je odtiaľto. 37 Spýtal sa Ho teda Pilát: Tak predsa si kráľ? Odpovedal Ježiš: Ty hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, čuje môj hlas. 38 Pilát Mu povedal: Čo je pravda? A ako to povedal, vyšiel zase k Židom a riekol im: Ja nenachádzam na Ňom viny. 39 Ale u vás je obyčaj, aby som vám na Veľkú noc prepustil jedného (väzňa). Či teda chcete, aby som vám prepustil toho kráľa židovského? 40 Oni však znovu skríkli volajúc: Nie toho, ale Barabbáša! A ten Barabbáš bol lotor.

Čo je pravda? Denne robíme množstvo rozhodnutí. Následky niektorých nesprávnych sú minimálne, iné majú ďalekosiahle dôsledky. Dôležité je rozoznať tie, ktoré sú životne dôležité. – – Pre Piláta bolo toto ráno, ako každé iné. Opäť mu priviedli niekoho, o kom mal ako rímsky prokurátor rozhodnúť. Zistil, že Ježiš, ktorého priviedli, je iný ako zločinci, ktorých zvyčajne posiela na smrť. Je úplne nevinný! Ešte aj jeho manželka mu pošle odkaz, varovanie: „Nemaj nič s tým Spravodlivým!“ (Mat 27,19). Pod tlakom židovských predstaviteľov a rozvášneného davu ponúka kompromis: výmenu Ježiša za Barabbáša. Tentokrát Pilát aj zástup robí zlé rozhodnutie. Ľudia si vybrali Barabbáša, ktorý bol lotor (v. 40). Ani Pilát, ani ľud nerozpoznal, že tu nejde o obyčajnú udalosť. Postoj k Ježišovi nerozhoduje len o jeho živote, ale aj o ich a našich vlastných životoch. – – Náš dnešný postoj k Ježišovi rozhoduje o tom, ktorým smerom sa náš život uberá. Prezrádza, či poznáme pravdu a počujeme Jeho hlas (v. 37), či podriaďujeme svoj život Jeho vôli, alebo nám to nevyhovuje a zariadime sa podľa požiadaviek spoločnosti, davu, väčšiny. Či sa dáme nahovoriť na zlú voľbu. Nerozhodujeme len o tom, čo urobíme s Ježišom, ale najmä o tom, čo urobí On s nami!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že Ty si Pravda! Že pravdou nie je len informácia, ale Tvoja Osoba a vzťah lásky k nej. Odpusť, že sa zameriavame len na múdrosť a kvôli nej ničíme lásku! Dávaj sa nám osobne stále viac poznať! Amen.

Pieseň: ES 454

Autor: Eva Hrubová

Jasavým hlasom to oznamujte a hlásajte, rozneste to až do končín zeme, hovorte: „Hospodin vykúpil Svojho služobníka Jákoba.“ Izaiáš 48,20

On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva Svojho milovaného Syna. Kolosenským 1,13

Jób 38,1-11;(40,1-5) •  Modlíme sa za: Hronsek (ZvS)

Ján 18,12-27

12 Vtedy prápor vojska, veliteľ a židovskí sluhovia zlapali Ježiša, poviazali Ho 13 a viedli najprv k Annášovi; bol totiž tesťom Kaifášovi, ktorý bol toho roku veľkňazom. 14 A Kaifáš to bol, ktorý poradil Židom, že je lepšie, aby jeden človek umrel za ľud. 15 Šimon Peter však nasledoval Ježiša, aj iný učeník. Tento učeník bol známy veľkňazovi a vošiel s Ježišom do veľkňazovej dvorany, 16 ale Peter zostal von pri dverách. Potom vyšiel ten druhý učeník, ktorý bol známy veľkňazovi, prehovoril s vrátničkou a voviedol Petra. 17 I riekla vrátnička Petrovi: Či nie si aj ty z učeníkov toho človeka? On odpovedal: Nie som! 18 A stáli tam sluhovia a strážcovia, ktorí si nakládli ohňa, lebo bola zima, a zohrievali sa. Aj Peter stál medzi nimi a zohrieval sa. 19 A veľkňaz vypytoval sa Ježiša na Jeho učeníkov a na Jeho učenie. 20 Ježiš mu odpovedal: Ja som verejne hovoril svetu. Vždy som učil v synagóge a v chráme, kde sa schádzali všetci Židia, a nič som nehovoril tajne. 21 Čo sa spytuješ mňa? Spýtaj sa tých, ktorí počuli, čo som im hovoril – oni vedia, čo som hovoril. 22 Ako to povedal, jeden zo strážcov, ktorý tam stál, udrel Ježiša po tvári a povedal: Či tak odpovedáš veľkňazovi? 23 Ježiš mu odpovedal: Ak som zle hovoril, vydaj svedectvo o zlom, ale ak dobre, prečo ma biješ? 24 Nato Ho Annáš poslal poviazaného ku veľkňazovi Kaifášovi. 25 A Šimon Peter stál a zohrieval sa. I povedali mu: Či nie si aj ty z Jeho učeníkov? On zaprel a povedal: Nie som! 26 Ale jeden z veľkňazových sluhov, príbuzný toho, ktorému Peter odťal ucho, mu povedal: Či som ťa nevidel s Ním v záhrade? 27 Peter však znova zaprel; a hneď kohút zaspieval.

„Nie si aj ty z Jeho učeníkov?“ (Ján 18,25). Obstojíme v čase skúšky? Hovorí sa, že v čase životných skúšok sa ukáže, kto sme a čomu naozaj veríme. Niektoré skúšky sú ťažšie, iné ľahšie. Pre náš ďalší rozvoj sú však nevyhnutné. Peter sa dostal do jednej z tých najťažších. Nedávno sa ešte dušoval, že Ježiša nikdy nezradí (Mat 16,22). A o niečo neskôr s nožom v ruke bráni svojho Majstra. To mu, žiaľ, neskôr jeho pozíciu iba zhoršilo. Potom Mu chce byť na blízku. Ježiš mu nie je ľahostajný. Je mu priateľom, Majstrom. Náhle sa situácia mení. Všetko je temné, pochmúrne, chladné, životu nebezpečné. Majster sa nechal zajať a je v ohrození života. Dobrovoľne! Premyslene! Ježišov plán sa rozišiel s plánom učeníkov, vrátane Petrovho. Asi Ho naozaj odsúdia a zabijú… Sen sa rozplýva. Peter sa ocitá v ohrození svojho fyzického života. Nebuďme však príliš prísni! Strach o svoj život je pre neho tak trochu „poľahčujúcou okolnosťou“. Ťažká skúška, ľahko sa prepadá! – – Ako by si v takejto situácii obstál ty? Čo by pomohlo Petrovi alebo nám, ak by sme boli v jeho koži, aby sme nezapreli, ale sa k Nemu priznali? Napadá mi: Čo najskôr sa stotožniť s Majstrovým a Otcovým plánom a byť Mu poslušný! Upustiť od svojich vlastných plánov sebazáchrany a dať na Jeho slovo a Jeho cestu. Chvála Pánu Bohu, Peter aj my sme dostali „opravný termín“! Niečo ako „opravnú skúšku“…

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že nás prevádzaš aj cez ťažké skúšky, ktoré nezvládame! Odpusť, keď na tých, čo nezvládli nápor, hľadíme cez prsty a prosíme Ťa, ži v nás, aby sme vedeli odpúšťať, ale aj víťaziť v ťažkých skúškach! Amen.

Pieseň: ES 97

Autor: Peter Hrubo

Všetci, čo očakávate Hospodina, buďte silní a nech je pevné vaše srdce! Žalm 31,25

Skrze Ježiša Krista sme vierou získali aj prístup k milosti, v ktorej zostávame. Rímskym 5,2

Matúš 26,6-13 •  Modlíme sa za: Hrochoť (ZvS)

6. nedeľa pôstna – Kvetná –PALMARUM

(Ja som však stále s Tebou, držíš ma za pravicu. Vedieš ma Svojou radou a potom do slávy ma prijmeš. Žalm 73,23-24)

Syn človeka musí byť vyzdvihnutý, aby každý, kto v Neho verí, mal večný život. Ján 3,14b.15

Filipským 2,5-11

5 Tak zmýšľajte medzi sebou, ako aj Ježiš Kristus, 6 ktorý mal podobu Božiu a svoju rovnosť s Bohom nepokladal za lúpež, 7 ale vzdal sa hodnosti, vzal na seba podobu služobníka, podobný sa stal ľuďom, a keď sa zjavil ako človek, 8 ponížil sa a bol poslušný do smrti, a to až do smrti na kríži. 9 Preto Ho aj Boh nadmieru povýšil a dal Mu meno nad každé meno, 10 aby v Ježišovom mene pokľaklo každé koleno tých, čo sú na nebi aj na zemi, aj pod zemou, 11 a každý jazyk aby na slávu Boha Otca vyznával, že Ježiš Kristus je Pán.

Ovocie pokory! Život nám prináša veľa bolestí. Aké je však vzácne, keď sa k nám vtedy niekto skloní, keď nám pomôže, objíme nás?! V dnešnom chladnom svete je to veľký Boží dar! Taký zážitok dokáže nielen zohriať, posilniť, postaviť na nohy, ale aj vystrojiť k službe iným. Kto raz takto v živote zakúsil Božiu milosť, v tom sa predivne začína rodiť túžba slúžiť. Takého človeka prestáva lákať pyšný a povýšenecký trón sudcu, ale chce byť dolu, medzi slabými a chudobnými, lebo práve „tam dole“ našiel Pán Boh aj jeho osobne. Služobník Pána Ježiša totiž nestúpa po schodíkoch kariéry nahor, ale zostupuje s Kristom nadol a stretáva sa tam s úbohým človekom potrebujúcim pomoc. Tento pôstny čas, v ktorom skrze pašiové príbehy prežívame skutočnosť, akoby zlo, pýcha a sebectvo triumfovali nad pravdou a láskou, aj teba osobne povzbudí a premietne sa do tvojho života kríž slúžiaceho Pána Ježiša. Veď On, ktorý vzal na Seba podobu služobníka, berie v tieto chvíle na Seba nielen tvoju bolesť i slabosť, ale aj tvoje hriechy, tvoju vlažnosť, povrchnosť i ľahostajnosť, tvoje odcudzenie i zlyhanie. A skrze túto láskyplnú službu aj tebe ponúka uzdravujúce chvíle, aby si sa vo svojich starostiach mohol čím skôr dožiť toho víťazného veľkonočného rána a aby si sa zároveň s novou silou i nadšením mohol oddať do Jeho služby.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si sa v Kristovi pokoril kvôli mne! Odpusť, že sa príliš vyvyšujem a naháňam za pocitom úspechu. Veď ma Kristovou cestou služby! Amen.

Pieseň: ES 244

Autor: Miroslav Hvožďara

Budem čakať na Hospodina, ktorý si zakryl tvár pred Jákobovým domom, a budem dúfať v Neho. Izaiáš 8,17

Očakávame blahoslavené splnenie nádeje: príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. On vydal za nás Seba samého,

aby nás vykúpil z každej neprávosti. Títovi 2,13-14

Ján 12,12-19 • Izaiáš 50,4-9 • Ján 17,1-8 • Žalm 55 •  Modlíme sa za: Hontiansky seniorát

Ján 18,1-11

1 Keď to Ježiš povedal, vyšiel s učeníkmi za potok Kedron, kde bola záhrada; vošiel do nej On aj Jeho učeníci. 2 Toto miesto poznal aj Judáš, Jeho zradca, lebo Ježiš často chodieval tam s učeníkmi, 3 Vzal teda Judáš so sebou prápor (vojska), sluhov od veľkňazov a farizejov a šiel tam s fakľami, lampášmi a so zbraňou. 4 Ale Ježiš vedel všetko, čo malo prísť na Neho, a vyjdúc riekol im: Koho hľadáte? 5 Odpovedali Mu: Ježiša Nazaretského. Riekol im: Ja som! A stál s nimi Judáš, Jeho zradca. 6 Ako im povedal: Ja som! ustúpili a padli na zem. 7 Znovu sa ich teda spýtal: Koho hľadáte? A oni odpovedali: Ježiša Nazaretského! 8 Povedal Ježiš: Povedal som vám, že ja som. Keď teda mňa hľadáte, nechajte týchto, nech odídu. 9 Aby sa naplnilo slovo, ktoré povedal: Z tých, ktorých si mi dal, nestratil som ani jedného. 10 Tu Šimon Peter, ktorý mal meč, tasil ho a udrúc veľkňazovho sluhu, odťal mu pravé ucho. Ten sa menoval Malchos. 11 Ale Ježiš riekol Petrovi: Schovaj meč do pošvy! Či nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?

Kým je pre nás Ježiš? Sme pred Kvetnou nedeľou, kedy si pripomenieme Ježišov vstup do Jeruzalema. Nepochopil som a snáď ani ľudsky nepochopím, ako Mu národ pri Jeho vstupe do mesta prestiera svoje plášte na cestu, volá známe slová: „Hosanna…“ a o niekoľko dní zo zástupu zaznieva: „Ukrižuj Ho!“ Prosme Pána, aby nám dal silu nikdy Ho nezaprieť! – – Kristus je s učeníkmi v Getsemanskej záhrade. Vie všetko, čo má nasledovať. Okolo Neho je prápor vojska na čele s Judášom a Ježiš sa ich pýta: „Koho hľadáte?“ Skúsme teraz túto otázku preniesť na seba: Koho alebo čo v Kristovi hľadáme? V akého Ježiša veríme? Chceme mať v Ňom len pritakávača našich rozhodnutí – plánov? Sme ochotní, ak by bolo potrebné, vziať na seba aj kríž, a tak Ho nasledovať? Sme schopní všetko zanechať a kráčať za Ním? Sú to vážne otázky, ktoré by nás mali práve v tomto pôstnom období podnietiť k hľadaniu odpovedí: Koho vlastne hľadám? V akého Krista verím? – – V texte je povšimnutiahodný Ježišov výrok: „…z tých, ktorých si Mi dal, nestratil som ani jedného“. Chcel tým povedať, že pre Svojich učeníkov urobil všetko potrebné, aby pre večnosť neboli stratení. Aj nám musí záležať na tom, aby nik z ľudí, ktorých poznáme, nevypadol z milosti Božej. Kiežby sme to mali stále na zreteli!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, že nikoho zo Svojich nestratíš! Odpusť, že málo dbáme na to, aby sme nestratili tých, čo máme viesť k Tebe. Veď nás Svojím Duchom, aby sme ich viedli k Tebe! Amen.

Pieseň: ES 243

Autor: Dušan German

Hospodin kraľuje! Nech plesá zem, nech sa radujú mnohé ostrovy! Žalm 97,1

Veď Božie kráľovstvo nie je jedenie a pitie, ale spravodlivosť, pokoj a radosť v Duchu Svätom. Rímskym 14,17

Zjavenie 14,1-3(4.5) •   Modlíme sa za: Hrachovo (RiS)

Ján 17,20-26

20 Nielen za týchto prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa, 21 aby všetci jedno boli; ako Ty, Otče, si vo mne a ja som v Tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma Ty poslal. 22 A slávu, ktorú si Ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako my jedno sme. 23 Ja v nich a Ty vo mne, aby boli dokonale jedno, aby svet poznal, že si ma Ty poslal a miloval si ich, ako si mňa miloval. 24 Otče, chcem, aby aj tí, ktorých si mi dal, boli so mnou, kde som ja, a videli moju slávu, ktorú si mi dal, pretože si ma miloval ešte pred založením sveta. 25 Spravodlivý Otče, svet Ťa nepoznal, ale ja som Ťa poznal, aj títo poznali, že si ma Ty poslal. 26 Oznámil som im Tvoje meno, a ešte oznámim, aby láska, ktorou si ma miloval, bola v nich a aby som ja bol v nich.

Ježišova túžba. Pán Ježiš stojí pred neľahkým úsekom Svojho pozemského života. Vie, že o niekoľko dní zomrie potupnou smrťou. Zapamätajme si, čo v tejto fáze robí: modlí sa! Kiežby i naše posledné chvíle – a nielen tie! – boli vyplnené modlitbou! – – V našom texte sa štyrikrát spomína slovko „svet“. Ide o ľudí, medzi ktorými žijeme. Taká bola Božia vôľa. Toto prostredie však nie je vždy ideálne. Nielen vo všeobecnej rovine pozorujeme nejednotnosť a mnohé okolnosti, ktoré súvisia s nedostatkom lásky. Pán Ježiš v tejto časti Svojej modlitby sústreďuje našu pozornosť na jednotu a lásku. Jednota veriacich je podľa Neho jedným z veľmi účinných prostriedkov, ako priviesť svet k viere. Dalo by sa veľa hovoriť o tom, kedy vzniká nejednotnosť… Vtedy, keď človek seba povýši na miesto, ktoré patrí Všemohúcemu. O koľko menej nejednotnosti by bolo v našich spoločenstvách, keby sme mysleli na slová žalmistu: „Nie nám, ó, Hospodine…“ (Ž 115,1). Áno, jednota s Bohom a v Bohu je základom budovania našej jednoty. A to druhé, čo má byť medzi nami viditeľné, je život v láske. Premena človeka, ktorý uveril v Ježiša, sa musí prejavovať v jeho láske k druhým. Takýto život púta pozornosť: „Hľa, ako sa milujú“ – to bol magnet pre pozorovateľov prvotného zboru. Je môj – tvoj život taký, že ním oslavujeme Boha? Je v ňom dosť lásky? Modlime sa, aby to tak bolo!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, že si hoden oslavy! Odpusť, že Ťa niekedy svojím životom neoslavujeme! Pozdvihuj naše srdcia, aby sme všetko konali tak, aby Ťa ľudia oslavovali! Amen.

Pieseň: ES 549

Autor: Dušan German

Dávid povedal Nátanovi: Zhrešil som proti Hospodinovi. Nátan odpovedal Dávidovi: Hospodin ti odpustil tvoj hriech, nezomrieš. 2.Samuelova 12,13

Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v previneniach, oživil Boh spolu s Kristom, keď nám odpustil všetky previnenia. Kolosenským 2,13

Židom 10,1.11-18 •  Modlíme sa za: Horný Tisovník (NoS)

Ján 17,11b-19

Otče Svätý; tých, ktorých si mi dal, zachovávaj vo svojom mene, aby boli jedno ako my. 12 Kým som bol s nimi, zachoval som v Tvojom mene tých, ktorých si mi dal, a zachránil som ich a nikto z nich sa nestratil, len syn zatratenia, aby sa naplnilo Písmo. 13 Ale teraz idem k Tebe a toto hovorím vo svete, aby moju radosť mali úplnú v sebe. 14 Dal som im Tvoje slovo a svet ich nenávidel, pretože nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. 15 Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich zachoval od zlého. 16 Nie sú zo sveta, tak ako ja nie som zo sveta. 17 Posväť ich v pravde – Tvoje slovo je pravda. 18 Ako si mňa poslal do sveta, aj ja som ich poslal do sveta. 19 A ja sa pre nich posväcujem, aby aj oni boli posvätení v pravde.

Máme toľko spoločného! S ľuďmi, s ktorými máme veľa spoločného, je nám najlepšie. Je úžasné vedieť, že ja/my máme veľa spoločného s Pánom Ježišom. Niekedy to považujeme skôr za „prekliatie“, keď tak, ako On musíme niesť kríž, znášať utrpenie, stáť v pokušení, čeliť zlu a pozerať sa zoči-voči smrti. Bez toho to však nepôjde: „Kto chce ísť za Mnou, musí niesť svoj kríž“ (Mk 8,34). Mať niečo spoločné s Kristom je aj darom: môžeme tvoriť jednotu medzi sebou tak, ako sú jedno v Svätej Trojici Boh Otec, Syn a Duch Svätý. Môžeme mať radosť, ktorá sa odohráva v nebi, keď činí pokánie hriešnik (Lk 15). Nie sme zo sveta, presne ako ani Ježiš nebol z tohto sveta. Jeho aj náš pôvod a cieľ je v nebi. Tak, ako Ježiš dokázal odolávať zlému, aj my môžeme víťaziť nad pokušením a premáhať zlo dobrom. Sme vyslaní tak, ako bol vyslaný Ježiš. Nie je to úžasné, že pokračujeme v Jeho diele misie a záchrany tohto sveta? Sme posvätení (oddelení) pre život a službu Pánovi, presne tak, ako bol Ježiš. Toto všetko je obrovská výsada, ktorá nám pripomína, že sme Ježišovi a ak sme Jeho, ak sme s Ním, budeme zachránení. Ty, my všetci máme s Ježišom veľa spoločného, a to je dôvod na radosť.

Modlitba: Pane Ježišu, nesmierne Ti ďakujem za to, že si sa nechal „prevoňať“ človečinou a svetom, aby sme s Tebou mali spoločné všetko, aj večný domov v nebesiach! Amen.

Pieseň: ES 444

Autor: Martina Gdovinová

Kiež ti pomáha Boh tvojho otca! Kiež ťa žehná Všemohúci. 1.Mojžišova 49,25

Podľa toho spoznáme, že sme z pravdy a upokojíme si pred Ním srdce; lebo ak nás srdce obviňuje, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko. 1.Jána 3,19-20

Jeremiáš 15,15-21 •  Modlíme sa za: Horné Zelenice (BaS)

Ján 17,6-11a

6 Zjavil som Tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Boli Tvoji a mne si ich dal, a zachovali Tvoje slovo. 7 Teraz poznali, že od Teba je všetko, čokoľvek si mi dal; 8 lebo slová, ktoré si mi dal, dal som im, a oni ich prijali a poznali vpravde, že som od Teba vyšiel, a uverili, že si ma Ty poslal. 9 Ja za nich prosím, nie za svet prosím, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú Tvoji. 10 A všetko, čo je moje, je Tvoje, a čo je Tvoje, je moje, a ja som oslávený v nich. 11 Už viac nie som na svete, ale oni sú vo svete a ja idem k Tebe.

Žime tak, aby bol Pán Ježiš cez nás oslávený. Aké krásne vedomie: Pán Ježiš sa modlí za nás! Ježišova arcipastierska modlitba je jedným z najkrajších vyznaní lásky k nám – Jeho nasledovníkom. Koho milujete, za toho bojujete aj v modlitbách. Pán Ježiš je nám príkladom, aby sme aj my predkladali v našich modlitbách našich milovaných, ktorých nám nebeský Otec poslal, aby sme s nimi kráčali pozemským životom. Buďme Mu vďační za nich! Či už za tých, ktorí sú nám blízki, ako členovia našich rodín. Alebo aj za tých, ktorých nám Pán dal do životnej cesty, ako spolu patriacich do spoločenstva vykúpených Božích detí, a takto sa nám stali blízkymi. Tí, čo patria Kristovi, patria aj nám. Aj my patríme im. Zachovávajme aj toto Pánovo slovo, ktoré sme si prečítali a z ktorého sa na príklade nášho Spasiteľa dnes povzbudzujeme k tomu, aby sme v modlitbách aj my zápasili za našich drahých. Nech je Pán Ježiš v tomto svete aj cez tieto modlitby oslávený v nás!

Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že sa za nás modlíš! Odpusť, že niekedy nezachovávam Tvoje slovo a daj mi čistejšiu vieru! Zjednoť ma so Sebou a naplň tak Svoj zámer so mnou! Amen.

Pieseň: ES 458

Autor: Igor Feldy

Kto obsiahol ducha Hospodina a kto Ho svojou radou poúčal? Izaiáš 40,13

Ó, hĺbka Božieho bohatstva, múdrosti a poznania! Aké nepochopiteľné sú Jeho súdy a aké nevyspytateľné Jeho cesty! Rímskym 11,33

Náreky 3,1-8.14-20 •  Modlíme sa za: Horné Saliby (BaS)