Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Daniel 9,20-27

 20 Ešte som hovoril a modlil sa, vyznával som svoj hriech a hriech svojho izraelského ľudu a predkladal som Hospodinovi, svojmu Bohu, prosbu za svätý vrch svojho Boha, 21 ešte som hovoril svoju modlitbu, keď muž Gabriel, ktorého som videl na začiatku vo videní, priletel ku mne a dotkol sa ma v čase večernej pokrmovej obete. 22 Pristúpil, a keď hovoril so mnou, povedal: Daniel, teraz som vyšiel, aby som ti dal plné poznanie. 23 Keď si sa začal modliť, zaznelo Božie slovo, a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si obľúbený a vzácny. Daj si pozor na slovo a pochop videnie: 24 Sedemdesiat týždňov je určených pre Tvoj ľud a pre Tvoje sväté mesto na ukončenie priestupku, na skoncovanie s hriechom a na zmierenie viny, na privedenie večnej spravodlivosti, na zapečatenie videnia i proroka a na pomazanie veľsvätyne. 25 Preto vedz a cháp: Odvtedy, čo vyšlo slovo o návrate a o vybudovaní Jeruzalema až po pomazanie kniežaťa, bude sedem týždňov. Za šesťdesiatdva týždňov opäť bude vybudovaný s námestím a ulicami, aj keď v čase útrap. 26 Po šesťdesiatdva týždňoch bude zabitý jeden pomazaný a nebude ho. Mesto a svätyňu zničí ľud kniežaťa, ktorý príde. Ich koniec nastane záplavou a až do konca vojny bude trvať predurčené pustošenie. 27 Uzavrie pevnú zmluvu s mnohými na jeden týždeň; na pol týždňa zastaví zábitnú i pokrmovú obeť; na okraj oltára príde ohavné pustošenie až po stanovený koniec, ktorý príde a zavŕši pustošenie.

Daniel prijal odpoveď na modlitbu. Dostal plné poznanie Božieho vplyvu. Kto má jasno v Božích veciach, ten sa len ťažko pomýli. Ten nelavíruje v nerozhodnosti, ale si počína zodpovedne, je verný v slovách i skutkoch. Veľmi potrebujeme túto rozhodnosť! – – V čase, keď si zvykneme pochutnávať na popoludňajšej káve (okolo 15,00 hod.), Daniel mal pobožnosť – modlitebnú chvíľku. Následne dostal odpoveď. Svätý Boh odpovedá takým, ktorí Ho prosia, ktorí túžia byť poučení. Nie takým, ktorí v modlitbách ubezpečujú Hospodina o tom, čo potrebujú a po čom im „srdce piští“. – – Modlitba je túžbou poznať, o čo ide Pánu Bohu. Aký má zámer so mnou a aký s druhými. Ako Mu mám byť k dispozícii. Odpoveďou pre Daniela bolo zasľúbenie v dvoch rozdielnych oblastiach (v.24): Prvé zasľúbenie sa vzťahuje na oblasť hriechu. V ňom Hospodin ubezpečuje o skončení priestupku a definitívne urovnanie hriechov, čo sa stane zmierením. Toto zasľúbenie sa vyplnilo pri prvom príchode Mesiáša, keď Ježiš Kristus zahladil každý priestupok. – – Druhé zasľúbenie sa vzťahuje na oblasť večnej spravodlivosti. Jej nastolenie bude znamenať ukončenie proroctiev i zjavení a uvedenie ľudstva do novej svätyne, ktorá bude centrálnym miestom uctievania v tisícročnom kráľovstve. Toto druhé zasľúbenie sa vyplní pri Druhom Príchode Pána Ježiša Krista. Danielovo poznanie budúcich vecí nás upozorňuje, aby sme nielen študovali Božie plány, ale aby sme sa aj spolupodieľali na ich uskutočňovaní.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, za proroctvá. Ďakujeme, že vidíš, čo my nie. Či už budúcnosť, alebo každú pohnútku ľudského srdca. Odpusť, že sa snažíme niečo skrývať, aj keď je to zbytočné. Naplň nás Duchom Pravdy. Amen.

Pieseň: ES 308

Autor: Ján Matis

Keď som volal k tebe, odpovedal si mi, dodal si mi odvahu a posilnil si ma. Žalm 138,3

Ten istý je Pánom všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú. Rimanom 10,12

1.Samuelova 16,14-23 :: Modlíme sa za: Komárno (Dn)

Daniel 9,1-19

 1 V prvom roku Ahasvérovho syna Dária z médskeho rodu, ktorý sa stal kráľom nad Chaldejskom, 2 v prvom roku jeho kraľovania, ja, Daniel, som z kníh skúmal počet rokov, ktoré podľa Hospodinovho slova prorokovi Jeremiášovi mali uplynúť nad zrúcaninami Jeruzalema: sedemdesiat rokov. 3 Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu, aby som sa v pôste, vo vrecovine a v popole, úpenlivo modlil. 4 Modlil som sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, vyznával som a hovoril: Ach, Pane, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň pre tých, čo Ťa milujú a zachovávajú Tvoje prikázania: 5 Zhrešili sme a konali prevrátene a bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od Tvojich prikázaní a od Tvojich nariadení. 6 Neposlúchli sme Tvojich služobníkov, prorokov, ktorí hovorili v Tvojom mene našim kráľom, kniežatám, našim otcom a všetkému ľudu krajiny. 7 Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale hanba v tvári patrí dnes nám, mužom judským, obyvateľom Jeruzalema a všetkým Izraelcom, blízkym i ďalekým vo všetkých krajinách, do ktorých si ich vyhnal pre neveru, čo sa dopustili proti Tebe. 8 Hospodine, hanba v tvári patrí nám, našim kráľom, kniežatám, našim otcom, lebo sme zhrešili proti Tebe. 9 U Pána, nášho Boha, je milosrdenstvo a odpustenie, lebo sa Mu priečili. 10 Neposlúchli sme slovo Hospodina, nášho Boha, aby sme chodili podľa Jeho zákonov, ktoré nám vydal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov. 11 Celý Izrael prestúpil Tvoj zákon a odklonil sa, aby nepočul Tvoj hlas. Preto nás stihla kliatba a prísaha, napísaná v zákone Božieho služobníka Mojžiša, veď sme zhrešili proti nemu. 12 On splnil svoje slovo, ktoré vyslovil proti nám a proti našim vládcom, ktorí nás spravovali, že privedie na nás veľké nešťastie, akého nebolo pod celým nebom, ale stalo sa v Jeruzaleme. 13 Ako je napísané v Mojžišovom zákone, prišlo na nás celé toto nešťastie, ale my sme neprosili o priazeň Hospodina, nášho Boha, a neodvrátili sme sa od svojich hriechov a nedbali sme na Tvoju pravdu. 14 Ale Hospodin bdel a priviedol na nás toto nešťastie. Lebo Hospodin, náš Boh, je spravodlivý vo všetkých svojich skutkoch, ktoré koná, ale my sme neposlúchali Jeho hlas. 15 Teraz, Pane, Bože náš, ktorý si silnou rukou vyviedol svoj ľud z Egypta a získal si meno, ako ho máš dnes: zhrešili sme a previnili sa. 16 Pane, pre všetku Tvoju spravodlivosť nech sa odvráti Tvoj hnev a Tvoja prchkosť od Tvojho mesta Jeruzalema a od Tvojho svätého vrchu. Lebo pre naše hriechy a pre neprávosť našich otcov je Jeruzalem a Tvoj ľud na potupu všetkým okolo nás. 17 Teraz však, Bože náš, počuj modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivé volanie. Kvôli sebe samému, Pane, rozjasni svoju tvár nad svojou spustošenou svätyňou. 18 Bože môj, nakloň ucho a počuj, otvor oči a pozri sa na naše spustošenie a na svoje mesto, ktoré nesie Tvoje meno. Lebo nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve. 19 Pane, počuj, Pane, odpusť, Pane, pozoruj a konaj! Kvôli sebe samému nemeškaj, Bože môj. Lebo Tvoje mesto i Tvoj ľud nesú Tvoje meno.

Povolanie a poslanie. Daniel súcití so svojím ľudom a stotožňuje sa s trestom. Nedištancuje sa, naopak, sám v sebe prenáša tento dopad neposlušnosti. Najdôležitejšie je pre neho poznanie zasľúbení v Písme, kde poznáva nádej k návratu Izraela zo zajatia. To ho, napokon, vedie k modlitbe. Daniel je príkladom zápasu o národ, o cirkev, o rodinu, o blížneho. – – Ako vyhodnocujeme neposlušnosť človeka naproti Hospodinovi my? Ľudsky nás môže ovládnuť pohŕdanie, opovrhnutie, dištanc. Nemáme dosť trpezlivosti a milosrdenstva, aby sme vnímali hnisajúce rany hriešnej neposlušnosti a súcitne prežívali dopad trestu. Určite je ľahšie zlomiť palicu, zrieknuť sa zodpovednosti, zanevrieť, ba až zatratiť. To je však na hony vzdialené Bohu záchrany. – – Daniel si neprestajne uvedomoval Božie vyvolenie svojho ľudu, z ktorého pramení záchrana. Ani my nie sme sami pre seba veriaci, sami v sebe pobožní, sami pre seba spasení.

4. nedeľa po Veľkej noci. Cantate (Spievajte Hospodinovi novú pieseň! Žalm 98,1)

Spievajte Hospodinovi novú pieseň, lebo vykonal veci zázračné! Žalm 98,1

Kolosanom 3,12-17

 12 Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, oblečte teda srdečné milosrdenstvo, dobrotivosť, pokoru, krotkosť, trpezlivosť. 13 Znášajte sa vospolok a odpúšťajte si, ak by niekto mal sťažnosť proti niekomu; ako aj Pán odpustil vám, tak aj vy. 14 A najmä priodejte sa láskou, ktorá je spojivom dokonalosti. 15 A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď k nemu ste aj vy boli povolaní ako jedno telo; a buďte (za to) vďační. 16 Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohato; vo všetkej múdrosti učte a napomínajte sa žalmami, hymnami, duchovnými piesňami a vďačne spievajte v srdciach Bohu! 17 A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša; a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.

Čo si dnes oblečiem? Možno si túto otázku ráno kladiete aj vy. Niektorí si oblečenie na ďalší deň prichystajú už večer. A sú aj takí, ktorí stále nosia to isté a tvrdia, že takto zbytočne neplytvajú silami a kreativitou, ktoré potom môžu lepšie využiť inde. Kresťan by tiež mal nosiť stále to isté oblečenie, dokonca má presne predpísaný štýl obliekania. Tým oblečením, ako sa píše na inom mieste (R 13,14), je sám Kristus. Je to značkový odev nevyčísliteľnej ceny! Zaplatil ho totiž Pán Ježiš Svojou smrťou na Golgote. Láska, odpustenie, pokoj sú pre túto značku charakteristické. Nie je to niečo, čo by sme mali sami zo seba. Je to niečo, čo nám Kristus daroval. Niečo, čo od Neho neustále prijímame a sme tým presiaknutí tak, že to šírime ďalej. Preto potrebujeme každodenné chvíľky strávené s Pánom, pri Jeho Slove, v modlitbách, či piesňach. Čerpať od Neho a stávať sa viac a viac podobnými Jemu. Šíriť Jeho lásku, pokoj a odpustenie všade, kam nás posiela.

Modlitba: Pane, odpusť, že je tak málo lásky, pokoja a odpustenia medzi nami! Odpusť, že Ti tak málo veríme! Pomôž nám viac ostávať v Tebe a v Tvojej láske a všetko činiť v mene Pána Ježiša! Amen.

Pieseň: ES 487

Autor: Jana Cingeľová

Mojžiš povedal: „Vezmite si k srdcu všetky tieto slová, ktoré vám dnes dávam na svedectvo. Pre vás to nie je prázdna reč, ale to je váš život.“ 5.Mojžišova 32,46.47

Ježiš hovorí: „Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život.“ Ján 6,63

Lukáš 19,37-40 :: 1.Samuelova 16,14-23 :: Žalm 45 :: Modlíme sa za: Gemerský seniorát

MÁJ

Heslo mesiaca: Otvor svoje ústa namiesto nemého a za práva všetkých slabých. Príslovia 31,8

Daniel 8,1-27

 1 V treťom roku kraľovania kráľa Bélšaccara sa mne, Danielovi, dostalo zjavenie vo videní, a to po videní, ktoré som mal na začiatku. 2 Mal som videnie; v ňom som bol na hrade v Šúšane, ktorý je v krajine Elám. Vo svojom videní pri rieke Úlaj, 3 keď som zdvihol oči, videl som pri rieke stáť jedného barana, ktorý mal dva rohy. Oba rohy boli vysoké, ale jeden bol vyšší ako druhý. Vyšší vyrástol neskoršie. 4 Videl som barana klať na západ, na sever, na juh; nijaké zviera pred ním neobstálo a nikto sa nemohol vyslobodiť z jeho moci. Robil, čo chcel, a mohutnel. 5 Keď som to pozoroval, od západu prichádzal kozol na povrch celej zeme, jej sa však nedotýkal. Mal nápadný roh medzi očami. 6 Prišiel k dvojrohému baranovi, ktorého som videl stáť pri rieke, a rútil sa na neho svojou zúrivou silou. 7 Videl som, ako dorazil k baranovi, rozzúril sa naň, narazil doň a dolámal mu oba rohy; baran nemal silu obstáť pred kozlom. Ten ho zhodil na zem a pošliapal. A nikto nezachránil barana z moci kozla. 8 Kozol veľmi zmohutnel; keď zmocnel, zlomil sa mu veľký roh a na jeho mieste narástli štyri nápadné rohy na štyri svetové strany. 9 Z jedného z nich vyrástol ďalší malý roh, ktorý nadmieru zmohutnel smerom na juh, na východ a smerom k nádhernej krajine. 10 A vzrástol až po knieža nebies, zvrhol niektorých z vojska a z hviezd a pošliapal ich. 11 Vzrástol až po veliteľa nebeského vojska, odstránil ustavičnú obeť a spustošil príbytok Jeho svätyne. 12 Vojsko bolo odbojne postavené proti ustavičnej obeti. Zvrhlo pravdu na zem, a čo robilo, to sa mu darilo. 13 Vtedy som počul hovoriť svätého; svätý povedal niekomu, kto sa pýtal: Až dokedy bude platiť videnie o ustavičnej obeti, o pustošiacom odboji, o svätyni, po ktorej šliape vojsko? 14 Odpovedal mu: Až prejde dvetisíctristo večerov a rán, potom bude svätyňa opäť uvedená do správneho stavu. 15 Keď som ja, Daniel, videl zjavenie, usiloval som sa porozumieť, a vtom zastal predo mnou ktosi, kto vyzeral ako muž. 16 Počul som ľudský hlas medzi brehmi Úlaja. Ten hovoril: Gabriel, vysvetli mu tento zjav! 17 Tak prišiel k miestu, kde som stál. Keď prišiel, zľakol som sa a padol na tvár. Povedal mi: Pochop, človeče, že videnie sa týka posledných čias. 18 Keď hovoril so mnou, omráčený som padol tvárou na zem. Dotkol sa ma a postavil na miesto, kde som stál. 19 Potom povedal: Ajhľa, dávam ti vedieť, čo sa stane na konci doby hnevu. Lebo sa to týka posledných období. 20 Dvojrohý baran, ktorého si videl, to sú králi médski a perzskí. 21 Kozol, to je grécky kráľ. Veľký roh medzi jeho očami, to je prvý kráľ. 22 To, že sa zlomil a že na jeho mieste vyrástli štyri, znamená: štyri kráľovstvá povstanú z jeho národa, ale nebudú mať jeho moc. 23 Na konci ich kraľovania, keď previnilci doplnia svoju mieru, povstane kráľ s drzou tvárou a skúsený v úkladoch. 24 Jeho moc vzrastie, ale nebude tak silný ako oni. Spôsobí hrozné nešťastie. Podarí sa mu, čo bude robiť. Skazí mocnárov a proti svätému ľudu 25 sa obrátia jeho úklady. Podarí sa mu to podvodom, v srdci spyšnie a bezohľadne zničí mnohých. Vzprieči sa Kniežaťu kniežat, ale nakoniec bude rozdrvený bez ľudského zásahu. 26 Videnie o večeroch a ránach, ako bolo povedané, je pravda. Ty však udrž videnie v tajnosti, lebo sa to vzťahuje na ďalekú budúcnosť. 27 Ja, Daniel, som na niekoľko dní ochorel. Potom som vstal a konal službu u kráľa. Ale bol som vzrušený pre videnie a nechápal som ho.

Boh zostáva Bohom. Videnia, ktoré dal Boh Danielovi, sú konkrétne. Tí, čo sa vyznajú v histórii, sa rýchlo zorientujú. V prečítaných veršoch dokonca nájdeme Alexandra Macedónskeho. Dejiny poznajú veľa podobných veľkých kráľov, cisárov, vládcov. Mnohí z nich vystupovali s bohorovnou pýchou. Nechali sa uctievať ako božstvá. Posledné takéto skúsenosti sú mnohým známe spred niekoľkých desaťročí. Klaňanie sa sochám vodcov,

Daniel 7,16-28

16 Pristúpil som k jednému z tých, čo stáli, a pýtal som si vysvetlenie o tom všetkom. Odpovedal mi a oboznámil ma s významom vecí. 17 Tie štyri veľké zvieratá, to sú štyria králi, ktorí povstanú zo zeme. 18 A svätí Najvyššieho dostanú kráľovstvo a udržia kráľovstvo na večnosť, ba na večné veky. 19 Potom som chcel získať istotu o štvrtom zvierati, ktoré bolo odlišné od ostatných: bolo náramne hrozné; jeho zuby boli železné a pazúry bronzové; žralo, drvilo a zvyšok pošliapalo nohami; 20 i o desiatich rohoch, ktoré malo na hlave; a o ďalšom rohu, ktorý vyrástol a pred ktorým tri padli; o rohu, ktorý mal oči a ústa, čo hovorili veľké veci. Zdal sa byť väčší ako ostatné. 21 Keď som sa pozeral, tento roh viedol vojnu so svätými a premáhal ich, 22 kým neprišiel Vekom starý a neprislúžil právo svätým Najvyššieho a nenastal čas, keď svätí dostali kráľovstvo. 23 Vtedy povedal: Štvrté zviera bude štvrtým kráľovstvom na zemi, ktoré bude odlišné od ostatných kráľovstiev. Pohltí celú zem, rozmláti a rozdrví ju. 24 A desať rohov znamená, že z tohto kráľovstva povstane desať kráľov, a po nich povstane iný. Ten bude odlišný od predošlých a zvrhne troch kráľov. 25 Bude hovoriť reči proti Najvyššiemu a trápiť bude svätých Najvyššieho. Bude chcieť zmeniť časy sviatkov i zákony. Budú mu dané do rúk na jeden čas, na dva časy a na pol času. 26 Ale zasadne súd a jeho vláda mu bude odňatá, spustošená a navždy zničená. 27 No kráľovstvo a moc i veľkosť kráľovstva pod celým nebom budú odovzdané ľudu svätých Najvyššieho; ich kráľovstvo bude večné a všetky mocnárstva im musia slúžiť a byť poddané. 28 Tu sa končí správa. Mňa, Daniela, veľmi znepokojili moje myšlienky a moja tvár zmenila farbu; ale videnie som si zapamätal.

Vidieť až za obzor. Svet sa za posledných 150 rokov zmenil na nepoznanie. Za 150 rokov sme sa naučili hovoriť na diaľku, dokonca bezdrôtovo! Naučili sme sa prenášať obraz. Naučili sme sa lietať, nielen nad zemou, ale aj do vesmíru. Naučili sme sa predpovedať počasie aj hospodárske krízy. Len do budúcnosti nevidíme. No nemám dojem, že sme sa kvôli novým možnostiam stali spokojnejšími ľuďmi. Vidíme za obzor, ale to samotné ešte nestačí. Potrebujeme ešte iný pohľad. Pán Boh odhalil Danielovi čosi z budúcnosti. Samotný pohľad za horizont zajtrajška však ani Daniela nenaplnil pokojom. Píše, že sa cítil znepokojený. Celkom inú náladu nachádzame u Pavla, ktorý už žil v tom predpovedanom čase – v dobe Rímskej ríše, ktorej vladári sa chceli rovnať bohom, chceli Krista vymazať z pamäte ľudí. Čo na to Pavol? On nebol nepokojný, ani neistý. Naopak. Čerpal silu z toho, čo predpovedal Daniel. Pavol poznal toho „Syna človeka“, ktorého vládu nedokázali zničiť cisári ani ich vojaci ani nenávisť pohanov. Ak by nás kedykoľvek sužovala neistota zo zajtrajška, spomeňme si na tieto dva pohľady! Nezotrvajme v Danielovom znepokojení, ale prejdime k Pavlovej istote: „Nič nás nemôže odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Ježišovi Kristovi!“

Pieseň: ES 466

Autor: Ján Velebír

Miera jeho vlády a pokoj nebude mať konca. Izaiáš 9,6

Synom Izraela poslal slovo, keď zvestoval evanjelium o pokoji skrze Ježiša Krista, ktorý je Pánom všetkých. Skutky apoštolov 10,36

1.Mojžišova 1,24-31 :: Modlíme sa za: Koceľovce (Ge)

Daniel 7,1-15

1 V prvom roku babylonského kráľa Bélšaccara mal Daniel sen a videnie, ktoré mu prebehli hlavou na jeho lôžku. Nato opísal sen. Začiatok správy hovorí: 2 Daniel povedal: V noci som mal videnie: Ajhľa, štyri vetry neba rozbúrili veľké more 3 a z mora sa vynorili štyri veľké zvieratá, jedno odlišné od druhého. 4 Prvé bolo ako lev a malo orlie krídla. Videl som, že mu vytrhali krídla, a keď ho zdvihli zo zeme, postavili ho na obe nohy ako človeka a dostalo ľudské srdce. 5 Potom druhé zviera, celkom iné, podobné medveďovi, bolo postavené na prednú stranu a v tlame medzi zubami malo tri rebrá. Hovorili mu: Hore sa! Jedz mnoho mäsa! 6 Nato som videl, že sa objavilo ďalšie zviera ako leopard a malo štyri vtáčie krídla na bokoch. Zviera malo štyri hlavy a dostalo moc. 7 Ďalej som videl v nočných videniach, že sa zjavilo štvrté zviera, strašné a náramne silné. Malo veľké železné zuby, žralo, drvilo a zvyšok pošliapalo nohami. Bolo odlišné od všetkých zvierat, ktoré boli pred ním; malo desať rohov. 8 Pozoroval som rohy, a hľa, ďalší, malý vyrástol medzi nimi. Tri z prvých rohov boli vytrhnuté. A hľa, na tomto rohu boli oči ako ľudské, a ústa, ktoré hovorili veľké veci. 9 Videl som, ako postavili tróny a Vekom starý si zasadol. Jeho rúcho bolo biele ako sneh a vlasy na Jeho hlave boli ako čistá vlna. Ohnivé plamene boli Mu trónom, blčiaci oheň Jeho kolesami. 10 Ohnivá rieka vytekala spred Neho, tisíce tisícov Mu slúžili a desaťtisíce desaťtisícov stáli pre Ním. Súd zasadol a knihy sa otvorili. 11 Potom som sa obzrel pre zvuk veľkých slov, ktoré vydával roh. Pozrel som sa, a zviera bolo zabité, jeho telo zničené a vydané na spálenie. 12 Aj ostatným zvieratám bola odňatá moc a bol im určený čas a hodina, dokiaľ majú žiť. 13 V nočných videniach som videl, že na nebeských oblakoch prichádzal niekto ako Syn človeka. Dostal sa k Vekom starému a priviedli ho pred Neho. 14 Dostal moc, slávu i kráľovstvo, aby Mu slúžili všetci ľudia, národy a národnosti. Jeho vláda je večná vláda a nepominie, Jeho kráľovstvo nezanikne. 15 Ja, Daniel, bol som tým zdesený, a videnia, ktoré mi prebehli hlavou, ma znepokojili.

Politika do kostola nepatrí. Ľudia neradi počúvajú v kostole veci, ktorými reagujeme na život v spoločnosti. Vraj, politika do kostola nepatrí. Do kostola nepatrí politické agitovanie, stranícke reči a podobne. Nedá sa však povedať, že kresťan sa nemá zaoberať politikou. Je to neoddeliteľná súčasť nášho života. Daniel dostal od Pána Boha videnia, v ktorých sa dozvedal o vážnych politických udalostiach. Podivné bytosti s podivnými vlastnosťami predstavovali ríše, vladárov a ich osudy. Zámer tohto videnia nebolo ohúriť ľudí predpovedaním budúcnosti. Daniel mal ľuďom zvestovať, že Pán Boh vidí všetko, čo sa na svete deje. A tiež, že nad tým všetkým chce vládnuť On sám. Predpovedal aj to, že raz príde na svet „Syn človeka“ – Ježiš Kristus, ktorý bude kraľovať na veky. Nie politickým spôsobom, ale tak, že bude rozhodovať nad životmi nás, veriacich v Neho. To, že žijeme s Kristom v srdci, sa má prejaviť nielen v kostole, ale aj v bežnom živote: v tom, ako pracujeme, koho volíme vo voľbách, ako chránime životné prostredie, ako žijeme vo vzťahoch, ako vychovávame deti. Pán Ježiš chce vo svete kraľovať cez nás a naše rozhodnutia. Chce svet pretvárať na kráľovstvo lásky a pokoja. Dovolíme Mu to v našich dnešných skutkoch?

Pieseň: ES 563

Autor: Ján Velebír

Mojžiš sa však usiloval obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a povedal: „Hospodin, odvráť svoj prudký hnev, upusť od zlého úmyslu proti svojmu ľudu.“ 2.Mojžišova 32,11.12

Ale ak niekto zhreší, máme u Otca obhajcu – Ježiša Krista, spravodlivého. 1.Jánov 2,1

1.Mojžišova 1,20-23 :: Modlíme sa za: Klenovec (Ri)

Daniel 6,1-29

1 Médsky Dárius prevzal kráľovstvo, keď mal šesťdesiatdva rokov. 2 Dárius sa rozhodol ustanoviť nad kráľovstvom stodvadsať satrapov, aby boli vo všetkých častiach kráľovstva. 3 Nad nimi ustanovil troch vysokých úradníkov – z ktorých jedným bol Daniel – aby im satrapovia vydávali počet, nech kráľ neutrpí škodu. 4 Tento Daniel vynikal nad vysokými úradníkmi a satrapami, lebo bol v ňom mimoriadny duch, a kráľ ho chcel postaviť nad celú ríšu. 5 Vtedy vysokí úradníci a satrapovia hľadali proti Danielovi dôvod na obžalobu zo štátneho záujmu, ale nemohli nájsť nijaký dôvod ani chybu; pretože bol verný, nebolo možno nájsť na ňom nijaký omyl ani chybu. 6 Vtedy títo mužovia povedali: Nenájdeme nijakú zámienku obžalovať ho, iba ak nájdeme niečo, čo sa týka jeho náboženstva. 7 Potom sa oní úradníci a satrapovia poponáhľali ku kráľovi a povedali mu: Kráľ Dárius, ži naveky! 8 Všetci vysokí úradníci kráľovstva, predáci, satrapovia, ministri a miestodržitelia sa uzniesli žiadať, aby kráľ vydal zákaz, podľa ktorého každý, kto počas tridsať dní prednesie nejakú prosbu akémukoľvek bohu alebo človeku okrem teba, kráľu, bol hodený do jamy s levmi. 9 Teraz, kráľu, vydaj na písme zákaz, ktorý sa tak ako médsky a perzský zákon nedá meniť ani odvolať. 10 Preto dal kráľ Dárius napísať doklad so zákazom. 11 Keď sa Daniel dozvedel, že doklad je napísaný, šiel do svojho domu, v ktorom boli okná hornej izby otvorené smerom k Jeruzalemu. Tam si tri razy denne kľakol na kolená, modlil sa a oslavoval svojho Boha, ako to robieval predtým. 12 Vtedy sa oní mužovia poponáhľali a našli Daniela práve, keď prosil a úpenlivo sa modlil pred svojím Bohom. 13 Potom prišli ku kráľovi a hovorili o zákaze: Kráľu, napísal si zákaz, podľa ktorého každý, kto počas tridsať dní prednesie prosbu akémukoľvek bohu alebo človeku okrem teba, má byť chytený a hodený do jamy s levmi. Kráľ povedal: Moje slovo je ako médsky alebo perzský zákon, ktorý nemožno odvolať. 14 Nato povedali kráľovi: Daniel, ktorý je jedným z judských zajatcov, nedbá na tvoj zákaz, ktorý si vydal, ale trikrát denne prednáša svoju prosbu. 15 Keď kráľ počul ich reč, veľmi sa nad tým zarmútil, a zaumienil si zachrániť Daniela; až do západu slnka sa usiloval vyslobodiť ho. 16 Vtedy tí mužovia prišli urýchlene ku kráľovi a povedali: Kráľu, vedz, že Médovia a Peržania majú zákon, že nijaký zákaz ani nariadenie, ktoré vydal kráľ, nemožno zmeniť. 17 Nato kráľ vydal rozkaz, predviedli Daniela a hodili ho do jamy s levmi. Kráľ povedal Danielovi: Nech ťa zachráni tvoj Boh, ktorého vytrvalo uctievaš. 18 Potom priniesli jeden kameň, položili ho na otvor jamy, kráľ ho zapečatil svojím pečatným prsteňom a pečatnými prsteňmi svojich veľmožov, aby sa nič nezmenilo v Danielovom položení. 19 Kráľ odišiel do svojho paláca, noc strávil v pôste, pokrmy mu nedoniesli a spánok unikol. 20 Na úsvite vstal a ponáhľal sa k jame s levmi. 21 Keď sa priblížil, zavolal bolestným hlasom: Daniel, služobník živého Boha, či ťa tvoj Boh, ktorému vytrvalo slúžiš, vládal zachrániť pred levmi? 22 Vtedy mu Daniel povedal: Kráľu, ži naveky! 23 Môj Boh poslal svojho anjela, a ten zavrel ústa levom, takže mi neublížili, pretože sa pred Ním dokázala moja nevina. Ale ani proti tebe, kráľu, som nespáchal nijaký prečin. 24 Vtedy sa kráľ zaradoval a rozkázal vytiahnuť Daniela z jamy. Nato ho vytiahli z jamy a nenašli na ňom nijaký úraz, lebo dôveroval svojmu Bohu. 25 A kráľ vydal rozkaz predviesť mužov, ktorí Daniela ohovárali; mužov s ich deťmi i ženami hodili do jamy s levmi. Nedopadli ani na dno jamy, už sa levy na nich vrhli a rozdrvili im všetky kosti. 26 Nato kráľ Dárius napísal všetkým ľuďom, národom a národnostiam: Nech sa rozhojní váš pokoj! 27 Odo mňa vychádza rozkaz: Nech sa v celom obvode môjho kráľovstva ľudia trasú a boja Danielovho Boha. Lebo On je živý Boh a ostáva naveky; Jeho kráľovstvo nezahynie a Jeho vláda nemá koniec. 28 Zachraňuje a oslobodzuje, robí znamenia a divy na nebi aj na zemi.

Daniel 5,1-30

1 Kráľ Bélšaccar usporiadal pre svojich tisíc veľmožov veľkú hostinu a pred nimi pil víno. 2 Pod účinkom vína rozkázal priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nebúkadnecar odniesol z jeruzalemského chrámu, aby kráľ a jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich. 3 Vtedy priniesli zlaté nádoby, ktoré odniesli z chrámu, z jeruzalemského domu Božieho, a kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i vedľajšie ženy pili z nich. 4 Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov. 5 V tú hodinu sa objavili prsty ľudskej ruky a písali na omietku steny kráľovského paláca naproti svietniku, a kráľ sa díval na ruku, ktorá písala. 6 Vtedy sa zmenila farba kráľovej tváre a vlastné myšlienky ho desili. Bederné kĺby sa mu chveli a kolená triasli. 7 Nahlas vykríkol, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a astrológov. Kráľ povedal babylonským mudrcom: Ktokoľvek prečíta toto písmo a oznámi mi jeho význam, bude oblečený do purpuru a bude mať zlatú reťaz na hrdle. Bude vládnuť ako tretí v kráľovstve. 8 Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, ale písmo nemohli prečítať, ani kráľovi nemohli podať jeho výklad. 9 Tu sa kráľ veľmi naľakal, jeho tvár menila farby, jeho veľmoži boli v rozpakoch. 10 Na kráľov krik prišla kráľovná a jeho veľmoži do hodovnej siene a kráľovná povedala: Kráľu, ži naveky! Nech ťa nedesia tvoje myšlienky a nech tvoja tvár nemení farby. 11 Jestvuje predsa v tvojom kráľovstve muž, v ktorom prebýva duch svätých bohov a pri ktorom sa za čias tvojho otca objavila osvietenosť, chápavosť i múdrosť podobná múdrosti bohov. Tvoj otec Nebúkadnecar ho ustanovil za majstra čarodejníkov, veštcov, Chaldejcov a astrológov, 12 lebo v tomto Danielovi, ktorého kráľ nazval Béltšaccarom, sa našiel nezvyčajný duch, rozum, chápavosť, schopnosť vykladať sny, vysvetľovať záhady a rozuzľovať otázky. Nech teraz zavolajú Daniela, a on podá výklad. 13 Potom Daniela priviedli pred kráľa. Kráľ sa ho opýtal: Ty si ten Daniel, jeden z judských zajatcov, ktorého kráľ, môj otec, priviedol z Judska? 14 Počul som o tebe, že duch svätých bohov prebýva v tebe a že sa našla v tebe osvietenosť, chápavosť a mimoriadna múdrosť. 15 Teraz mi predviedli mudrcov a veštcov, aby prečítali toto písmo a podali mi jeho výklad. Ale nemohli mi objasniť vec. 16 Počul som však o tebe, že môžeš podať vysvetlenie a rozriešiť otázky. Teraz, ak môžeš prečítať toto písmo a podať mi jeho výklad, môžeš sa obliecť do purpuru, mať zlatú reťaz na hrdle a vládnuť ako tretí v kráľovstve. 17 Nato Daniel kráľovi odpovedal: Svoje dary si nechaj a odmeny daj iným. Avšak písmo kráľovi prečítam a oznámim mu jeho význam. 18 Kráľu, najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nebúkadnecarovi kráľovstvo, veľkosť, slávu a velebu. 19 Pre veľkosť, ktorú mu dal, sa všetci ľudia, národy a národnosti chveli bázňou pred ním. Koho chcel, zabil, a koho chcel, ponížil. 20 Keď sa mu srdca povýšilo a zatvrdlo, takže sa spurne správal, bol zosadený zo svojho kráľovského trónu a bola mu odňatá jeho sláva. 21 Bol vyhnaný spomedzi ľudí; jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, býval s divými oslami, dávali mu jesť byliny ako dobytku a nebeská rosa kropila jeho telo, kým si neuvedomil, že najvyšší Boh vládne nad jeho kráľovstvom ľudí a ustanovuje nad ním, koho chce. 22 A ty, jeho syn Bélšaccar, si si nepokoril srdce, hoci si všetko toto videl, 23 ale pozdvihol si sa proti Pánovi nebies; nádoby Jeho domu museli priniesť pred teba a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a vedľajšie ženy pili ste z nich víno a oslavoval si zlatých, strieborných, bronzových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu; ale Boha, v ruke ktorého je tvoje dýchanie a ktorému patria všetky tvoje cesty, si nevelebil. 24 Preto On poslal tú ruku a napísal toto písmo. 25 Toto je teda písmo, ktoré bolo napísané: Mené, mené, tekél, úfarsín. 26 A toto je vysvetlenie: mené znamená, že Boh spočítal dni tvojho kráľovstva a spôsobil mu koniec; 27 tekél znamená,

Daniel 3,1-30

1 Kráľ Nebúkadnecar zhotovil zlatú sochu šesťdesiat lakťov vysokú, šesť lakťov širokú. Dal ju postaviť v údolí Dúra v Babylone. 2 Kráľ Nebúkadnecar dal zvolať satrapov, predákov, miestodržiteľov, radcov, správcov pokladu, sudcov, úradníkov, všetkých hodnostárov krajiny, aby prišli na posviacku sochy, ktorú dal postaviť. 3 Vtedy sa zhromaždili satrapovia, predáci, miestodržitelia, radcovia, správcovia pokladu, sudcovia, úradníci a všetci hodnostári krajiny na posviacku sochy, a postavili sa pred ňu. 4 Hlásateľ nahlas volal: Prikazuje sa vám, ľudia, národy a národnosti: 5 Vo chvíli, keď začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, musíte padnúť a klaňať sa zlatej soche, ktorú dal postaviť kráľ Nebúkadnecar. 6 Kto nepadne a nebude sa klaňať, v tú istú hodinu má byť uvrhnutý do rozpálenej ohnivej pece. 7 Preto, keď rozličné národy počuli zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, všetci ľudia, národy a národnosti padli a poklonili sa zlatej soche, ktorú kráľ Nebúkadnecar dal postaviť. 8 V tom istom čase pristúpili niekoľkí chaldejskí mužovia a zlomyseľne obžalovali Židov. 9 Povedali kráľovi Nebúkadnecarovi: Kráľu, ži naveky. 10 Ty, kráľ, si vydal rozkaz, aby každý človek, ktorý začuje zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, padol a poklonil sa zlatej soche. 11 Kto však nepadne a nebude ju vzývať, nech je uvrhnutý do rozpálenej ohnivej pece. 12 Sú tu istí judskí mužovia, ktorých si poveril správou babylonskej krajiny – Šadrach, Méšach a Abéd-Negó. Títo mužovia, kráľu, neberú ohľad na teba, tvojich bohov neuctievajú a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa neklaňajú. 13 Vtedy Nebúkadnecar v rozčúlení a v hneve rozkázal predviesť Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega. Vtedy priviedli oných mužov pred kráľa. 14 Nebúkadnecar ich oslovil: Je to pravda, Šadrach, Méšach a Abéd-Negó, že neuctievate mojich bohov a neklaniate sa zlatej soche, ktorú som dal postaviť? 15 Teraz, ak ste ochotní vo chvíli, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, gájd a ostatných hudobných nástrojov, padnúť a pokloniť sa soche, ktorú som dal urobiť, dobre. Ale ak sa nebudete klaňať, v tú hodinu vás hodia do rozpálenej pece. Aký boh by vás mohol vyslobodiť z mojich rúk? 16 Šadrach, Méšach a Abéd-Negó odpovedali kráľovi Nebúkadnecarovi: Na to ti nemusíme odpovedať ani slovo. 17 Keď to musí byť, náš Boh, ktorého vzývame, nás môže vyslobodiť z rozpálenej ohnivej pece, a vyslobodí nás aj z tvojej ruky, kráľu. 18 Ale ak nie, vezmi na vedomie, kráľu, že tvojich bohov nebudeme vzývať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, sa nebudeme klaňať. 19 Vtedy Nebúkadnecar vzkypel zlosťou a výraz jeho tváre sa voči Šadrachovi, Méšachovi a Abéd-Negóvi zmenil. Rozkázal rozžeraviť pec sedemkrát viac, ako sa zvyčajne kúrilo. 20 Najsilnejším mužom zo svojho vojska rozkázal poviazať Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega a vrhnúť do rozpálenej ohnivej pece. 21 Potom poviazali oných mužov v ich plášťoch, šatách, klobúkoch a odeve a vrhli ich do rozpálenej ohnivej pece. 22 Pretože kráľov rozkaz bol taký prísny, a pec bola nadmieru rozpálená, plameň z nej usmrtil mužov, ktorí niesli Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega. 23 Ale tí traja poviazaní mužovia – Šadrach, Méšach a Abéd-Negó – padli do vnútra rozpálenej ohnivej pece. 24 Potom kráľ Nebúkadnecar zdesený náhle vstal. Svojim radcom povedal: Neuvrhli sme troch poviazaných mužov do ohňa? Odvetili mu: Skutočne, kráľu! 25 On povedal: Ja však vidím štyroch mužov voľne sa prechádzať v ohni, a niet na nich stopy porušenia. Ale výzor štvrtého je podobný synovi bohov. 26 Vtedy Nebúkadnecar pristúpil k otvoru rozpálenej ohnivej pece a povedal: Šadrach, Méšach a Abéd-Negó, služobníci najvyššieho Boha, vyjdite a poďte sem. Šadrach, Méšach a Abéd-Negó vystúpili z ohňa. 27 Potom sa zhromaždili satrapovia, predáci, miestodržitelia, kráľovi ministri a videli,

3. nedeľa po Veľkej noci. Jubilate (Hlasne jasaj Bohu, celá zem! Žalm 66,1)

Preto, ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové. 2.Korintským 5,17

Skutky apoštolov 17,22-34

22 Nato sa Pavel postavil prostred Areopágu a hovoril: Mužovia, Aténčania, zo všetkého vidím, že ste veľmi bohabojní; 23 lebo keď som chodil po vašich svätyniach a obzeral si ich, našiel som aj oltár s nápisom: Neznámemu Bohu. Nuž, Toho, ktorého vy nepoznáte, a (predsa) ctíte, ja vám zvestujem. 24 Boh, ktorý stvoril vesmír a všetko, čo je v ňom, pretože je Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch rukami vybudovaných 25 a nedá si slúžiť ľudským rukám, akoby dačo potreboval; veď On sám dáva všetkým život, dýchanie a všetko. 26 On urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské, aby obývali celý povrch zeme; stanovil určité časy a hranice ich prebývania, 27 aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás, 28 lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme, ako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo aj my Jeho rod sme. 29 Keďže sme teda rod Boží, nesmieme si myslieť, že božstvo je podobné zlatu alebo striebru, alebo kameňu, dielu ľudského umenia a dôvtipu. 30 Ale na časy tejto nevedomosti nehľadí Boh, no teraz dáva zvestovať ľuďom, aby sa všetci všade kajali; 31 lebo určil deň, keď spravodlivo bude súdiť svet skrze Muža na to ustanoveného, a všetkým pomáha veriť v Neho tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych. 32 Ako počuli o vzkriesení z mŕtvych, jedni sa posmievali a iní povedali: Budeme ťa o tomto aj inokedy počúvať. 33 Tak odišiel Pavel spomedzi nich. 34 Niektorí mužovia pripojili sa však k nemu a uverili. Medzi nimi bol aj Dionýzios a Areopagita, žena menom Damaris a iní.

Neznámy Boh. Apoštol Pavol v Aténach čaká na Síla a Timotea. Čakanie využil na modlitby za toto mesto a ľudí, ktorí tam žili. A potom využil čas na duchovné poznávanie Atén. Chodil po svätyniach v meste, aby poznal, na čo kladú dôraz. Videl tam veľké modlárstvo. Pavlova príprava bola náročná, lebo im veľmi túžil predstaviť zatiaľ neznámeho Boha. Pavol im predstavil Boha – Stvoriteľa, Nositeľa života, Panovníka, Otca aj Sudcu. No zároveň Ho predstavil, ako veľmi blízkeho a veľmi osobného Boha. „Lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme“, cituje ich filozofa. A pridal aj slová ich básnika: „Lebo aj my Jeho rod sme.“ Boh sa nám v Kristovi dal poznať ako Otec, teda veľmi blízky a osobný. Ak Ho takto nepoznáme, je pre nás ešte stále „Neznámy“ tak, ako pre vtedajších Aténčanov. Pavol nezabudol zvestovať Vzkrieseného Pána Ježiša, keď hovoril: „Všetkým pomáha veriť v Neho tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych.“ Túžime predstaviť Pána Ježiša, ako blízkeho a Vzkrieseného Pána, aby bol známy všetkým v našom okolí? Aj dnes máme na to príležitosť.

Pieseň: ES 280

Autor: Ján Jančo

Tento Boh je na večné veky naším Bohom. On nás bude večne viesť. Žalm 48,15

Pavol píše: Som presvedčený, že ten, čo vo vás začal dobré dielo, ho aj dokončí, až do dňa Krista Ježiša. Filipanom 1,6

Ján 15,1-8 :: 1.Mojžišova 1,1-4a(4b-25)26-28(29-30)31a(31b); 2,1-4a :: Žalm 19 Modlíme sa za: Evanjelickú školu pre hluchoslepé deti v Červenici