Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Predpôstna – Masopustná nedeľa. Estomihi (Buď mi opevnenou skalou! Žalm 31,3)

Vtedy si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci.

Lukáš 18,31

1.Korintským 13,1-13

1 A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom. 2 A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal – nič nie som. 3 A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže. 4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; 5 nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle,

6 neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; 7 všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí. 8 Láska nikdy neprestane. Ale proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie sa pominie. 9 Lebo sčiastky poznávame a sčiastky prorokujeme, 10 ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie. 11 Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa; ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12 Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal (Boh). 13 Teraz však zostáva viera, nádej, láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.

Bez lásky. Tento text nie je hymnus, chválospev ani oslava lásky. Je to obžaloba náboženstva bez lásky. Lebo to, čo dáva hodnotu môjmu životu a všetkému, čo robím, je láska. Pavol tu ukazuje na tri duchovné hodnoty, na ktorých si v Korinte zakladali a podrobuje ich skúške lásky, a potom z toho robí záver: „Nič nie som.“ Aké sú tieto tri hodnoty, na ktorých si v cirkevnom zbore zakladali a Pavol ich podrobil skúške lásky? Dar jazykov, dar proroctva a dar dobročinnosti a praktickej služby. Dokonca ani obeť vlastného života ešte nemusí byť dôkazom lásky. Absencia lásky znižuje hodnotu všetkého na nulu. Môžeš veľa vedieť o Bohu, byť v popredných cirkevných grémiách, ale ak sa tvojej služby nedotkne Boh, ak ju neprenikne Jeho láska, nestojí za nič. Nič nie je dôkazom nášho kresťanstva tak, ako láska. Pavol hovorí: Takto vyzerá človek, ktorého Kristus vykúpil. A keď sa odmeriame týmto meradlom lásky a zistíme, ako ďaleko máme od lásky, čo potom… ? Vtedy nás to má viesť ku Kristovi s prosbou:

Modlitba: „Pane, prosím, zmiluj sa! Vysloboď ma z mojej sebalásky! Premieňaj ma na Svoj obraz! Denne ma napĺňaj Svojím Duchom lásky, aby som sa i ja stal človekom lásky! Uč ma milovať druhých tak, ako Ty miluješ mňa!“

Pieseň: ES 259

Autor: Stano Grega

Hospodin požehnáva svoj ľud pokojom. Žalm 29,11

A keď Kristus Ježiš prišiel, zvestoval pokoj vám, čo ste boli vzdialení, a pokoj tým, čo boli blízki. Efezanom 2,17

Marek 8,31-38 :: Amos 5,21-24 :: Izaiáš 58,1-9a :: Žalm 15 :: Modlíme sa za: Detské besiedky

Lukáš 9,28-36

28 Asi o osem dní po týchto rečiach vzal so sebou Petra, Jána a Jakuba a vystúpil na vrch modliť sa. 29 Keď sa modlil, premenila sa Mu tvár a odev zaskvel sa Mu bielobou. 30 A hľa, zhovárali sa s Ním dvaja mužovia: Mojžiš a Eliáš, 31 a zjavení v sláve, hovorili o Jeho smrti, ktorú mal podstúpiť v Jeruzaleme. 32 No Petra a tých, čo boli s Ním, premohol spánok, a keď sa prebudili, videli Jeho slávu a tých dvoch mužov, ktorí stáli s Ním. 33 Keď títo odchádzali od Neho, povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre nám je tu. Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi; nevedel totiž, čo hovorí. 34 Keď toto hovoril, povstal oblak a zastrel ich. A báli sa, keď vchádzali do oblaku. 35 A z oblaku zaznel hlas: Toto je môj vyvolený Syn; Jeho poslúchajte. 36 Keď hlas ešte znel, spozorovali, že Ježiš je sám. A oni zmĺkli a v tých dňoch nepovedali nikomu ani slovo o tom, čo videli.

Sme odrazom Božej slávy. Keď Pán Ježiš išiel s učeníkmi hore, aby sa modlil, premenenie nebolo cieľom Jeho výstupu, ale prostriedkom na to, aby učeníci porozumeli Božej vôli. Plán záchrany – obeť Pána Ježiša a Jeho zmŕtvychvstanie – naplnenie zákona. On vie, že učeníci aj my v modlitbe – v spojení s Otcom – potrebujeme nabrať nové sily na vyriešenie otázok typu – „prečo smrť?“. On je vždy tam, kde náš telesný zrak vidí iba ťažkosti. Viere daruje príležitosť na to, aby objavila zdroj život v Duchu Svätom, ktorý dáva všetkému nový pohľad a rozkvet. – – „Zmenil sa vzhľad Jeho tváre“. Modlitba – posvätné ticho mení alebo sa odzrkadľuje na tvári, ako to bolo aj u Mojžiša alebo Štefana. To robí Božia Sláva. Mojžiš a Eliáš – obidvaja za života na zemi vidia Božiu slávu ako nikto iný. – – „Učiteľu, dobre nám je tu!“ V Božej prítomnosti je vždy dobre. Zároveň tu znie aj potvrdenie synovstva: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie, počúvajte Ho!“ Tieto záverečné slová jasne udávajú náš životný smer: „Počúvajte Ho!“ Boh nás týmto povzbudzuje, aby sme naplnili svoje srdcia a životy Božou vôľou.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, za Tvoje víťazstvo, v ktorom je naše vyslobodenie z hriechu. Amen.

Pieseň: ES 442

Autor: Dušan Valko

Nech je nám Boh milostivý a žehná nás. Žalm 67,2

Z jeho plnosti sme my všetci prijali, a to milosť za milosťou. Ján 1,16

Matúš 13,31-35 :: Modlíme sa za: Dačov Lom (Ho)

Lukáš 9,18-27

18 Keď sa (Ježiš) osamote modlil, boli s Ním len učeníci. Spýtal sa ich: Za koho ma pokladajú zástupy? 19 Odpovedali Mu: Za Jána Krstiteľa, iní za Eliáša, a zase iní (hovoria), že niektorý z dávnych prorokov vstal z mŕtvych. 20 Nato sa ich spýtal: A vy za koho ma pokladáte? Odpovedal Mu Peter: Za Krista, toho Božieho! 21 On im však prísne prikázal, aby to nikomu nehovorili. 22 Potom im hovoril: Syn človeka musí mnoho trpieť, musí byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť usmrtený a tretieho dňa vstať z mŕtvych. 23 A povedal všetkým: Kto chce prísť za mnou, nech zaprie sám seba, berie svoj kríž deň po deň, a tak ma nasleduje. 24 Kto by si chcel zachrániť život, stratí ho; a kto by stratil život pre mňa, zachráni si ho. 25 Veď čo prospeje človeku, keby aj celý svet získal, ale samého seba by stratil, alebo by si uškodil? 26 Kto by sa hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojej a Otcovej i (v sláve) svätých anjelov. 27 Ale pravdu vám hovorím: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, dokiaľ neuzrú kráľovstvo Božie.

Kristus – živý kameň cirkvi! Z tejto perikopy Písma sa môžeme naučiť, že cirkev je iba tam, kde je táto živá Skala – Pán Ježiš Kristus, Mesiáš, Pomazaný, samotným Bohom posvätený za Kráľa, Proroka a Veľkňaza Jeho milosti. – – „Za koho ma pokladáte?“ Táto otázka je aj pre mňa a teba. Buďme vo svojej odpovedi úprimní! Hovoríme so živým Bohom a Pánom, ktorý pozná zmýšľanie našich sŕdc aj v skrytosti. Hovorí k nám otvorene, ako ku Svojim učeníkom. Každý, kto chce ísť za Ním, má splniť aspoň tieto tri podmienky: Zaprieť seba samého. Niesť svoj kríž. Vzdať sa svojho života. Takto potlačiť svoju sebeckú túžbu, žiť si po svojom. Takúto stavbu, ktorú Pán Ježiš v nás vybuduje, nazýva bratom, sestrou, zborom a cirkvou. Prichádzajte k nemu, k živému kameňu, ktorý síce ľudia zavrhli, ale pred Bohom je vyvolený a vzácny, a budujte sa aj vy, ako živé kamene do duchovného domu. Vidieť smrť neznamená naveky zomrieť – „neokúsia smrti“. Vidieť Božie kráľovstvo neznamená vidieť ho očami, ale sám do neho srdcom vojsť.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, za Tvoje víťazstvo. Amen.

Pieseň: ES 250

Autor: Dušan Valko

Nerob sa múdrym vo svojich očiach, ale maj bázeň pred Hospodinom a odvráť sa od zla. Príslovia 3,7

Nech každý skúma svoje konanie. Galaťanom 6,4

2.Timoteovi 3,10-17 :: Modlíme sa za: Čierna Lehota (Ge)

Lukáš 9,10-17

10 Keď sa apoštolovia vrátili, vyrozprávali Ježišovi, čo vykonali. Vzal ich so sebou a uchýlil sa do samoty smerom k mestu Betsaide. 11 Keď sa zástupy dozvedeli o tom, nasledovali Ho. On ich prijal a hovoril im o kráľovstve Božom a liečil tých, čo potrebovali uzdravenie. 12 Ale deň sa začal nachyľovať. Vtedy pristúpili dvanásti a povedali Mu: Rozpusť zástupy, aby sa rozišli do okolitých dedín a usadlostí, uchýlili sa tam a zaopatrili si potravu, lebo tu sme v pustom kraji. 13 Ale On im povedal: Dajte im vy jesť. Odpovedali: Nemáme viac, iba päť chlebov a dve ryby; len ak by sme azda sami šli nakúpiť pokrm pre všetok tento ľud. 14 Bolo ich totiž okolo päťtistíc mužov. I povedal (Ježiš) učeníkom: Usaďte ich v skupinách asi po päťdesiat. 15 Urobili tak a usadili všetkých. 16 Vtedy vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, požehnal ich, lámal a dával učeníkom, aby kládli pred zástup. 17 A oni jedli a všetci sa nasýtili. A zo zvyšných odrobín zozbieralo sa dvanásť košov.

Boh zasycuje hlad. Učeníci prišli zo služby zvestovania evanjelia nasýtení. Zástupy vyhľadávajú službu Pána Ježiša, sú hladné po živom Božom slove. Pán má pre ich túžbu porozumenie. Aj keď sa chcel uchýliť do samoty, keď videl, že „zástupy sú ako ovce bez pastiera, naplnil ho veľký súcit“. Pán Ježiš má porozumenie pre Svojich poslucháčov, a uzdraví aj chorých, ktorých priniesli so sebou. Uzdravenie chorých má slúžiť na prehĺbenie ich viery. No nie je to to najdôležitejšie. Najdôležitejšie je zvestovať evanjelium, aby boli uzdravené zlomené srdcia – v pokání – pre večný život. Starosti učeníkov sa nezhodujú s myšlienkami Pána Ježiša: „Prepusti ich, lebo toto miesto je pusté“. Hoci je ich Pán a Majster prítomný, majú veľké starosti. To je znakom nedostatku viery. Jeho výzva: „Vy im dajte jesť!“, má učeníkov odviesť od vlastnej nemohúcnosti k Božiemu bohatstvu. Výsledkom toho, že Ježiš nasýtil davy, bolo, že zvýšilo viac ako mali predtým – a to presne 12 košov. Ďakovať za to málo, čo máme, je znakom pochopenia a prijatia Božej vôle. To je zázračný prostriedok prinášajúci požehnanie.

Modlitba: Sláva Ti buď, Pane Hospodine, za všetko, čo môžeme prijať z Tvojej ruky! Amen.

Pieseň: ES 281

Autor: Dušan Valko

Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Nezostáva navždy pri svojom hneve, lebo v tom má záľubu, že udeľuje milosť. Micheáš 7,18

Ako by nám ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, nedaroval s ním všetko? Rimanom 8,32

1.Tesaloničanom 1,2-10 :: Modlíme sa za: České Brezovo (No)

Lukáš 9,1-9

1 Potom si zvolal dvanástich učeníkov a dal im vládu a moc nad všetkými démonmi a uzdravovať neduhy. 2 Poslal ich kázať kráľovstvo Božie a liečiť. 3 Povedal im: Nič si neberte na cestu, ani palicu, ani kapsu, ani chleba, ani strieborné peniaze, ani dve košele; 4 a do ktorého domu by ste prišli, zostaňte tam a odtiaľ choďte ďalej.  5 A kdekoľvek by vás neprijali, vyjdite z toho mesta a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. 6 Vyšli teda, chodili po dedinách a všade zvestovali evanjelium a uzdravovali. 7 Aj tetrarcha Herodes počul o všetkom, čo sa dialo. A bol v rozpakoch, lebo niektorí hovorili, že to Ján vstal z mŕtvych;  8 iní zase, že sa zjavil Eliáš, a niektorí, že ktorýsi z dávnych prorokov vstal z mŕtvych. 9 I povedal Herodes: Jána som dal sťať. Kto je to teda, o ktorom počúvam také veci? A žiadal si Ho vidieť.

Poslal ich kázať Kráľovstvo Božie. To je výsada – prežívať v živote vo svojom srdci Božie kráľovstvo ako učeníci pri nohách Pána Ježiša. Vykročte – choďte! To je výzva aj pre nás: hovoriť to nádherné evanjelium, plné milosti, moci a lásky. „Nie vojenskou silou, ani mocou, ale mojím Duchom“, hovorí Pán (Zach 4,6). Učeníci boli vyzvaní: „Neberte si nič“, aby sa nespoliehali na vlastné prostriedky, ale na Božiu zachraňujúcu moc, ktorú veľakrát zažili v blízkosti Pána Ježiša. – – Nerobte si nijaké prípravy, choďte a zvestujte! To je výzva aj pre nás. Lebo evanjelium, ktoré zvestujeme, má Božiu moc. Nepridávajme k nemu svoju múdrosť alebo svoje zabezpečenie. My žijeme z Božieho kráľovstva, nie Božie kráľovstvo z našej šikovnosti alebo snáď z našej múdrosti. Zvestovať o Božom kráľovstve – znamená prinášať pokoj. A Herodes, aj keď bol tetrarcha – vládca – nenachádzal Boží pokoj. Boh však dáva Svoj pokoj preto, aby takto obdarovaný vyžaroval do nepokojného sveta Boží pokoj – šalom, ktorý prevyšuje všetko ľudské. – – Položme si každý v srdci otázku: Ako som na tom ja?

Modlitba: Ďakujeme, Pane, Hospodine, za Tvoj pokoj, ktorý nás vyzbrojuje do služby. Amen.

Pieseň: ES 287

Autor: Dušan Valko

Nebo a zem sa pominú, ty ostaneš. Žalm 102,27

Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. Hebrejom 13,8

Lukáš 6,43-49 :: Modlíme sa za: Čelovce (Ho)

Lukáš 8,40-56

40 Keď sa Ježiš vrátil, privítal Ho zástup; lebo všetci Ho už čakali. 41 A hľa, prišiel muž menom Jairos, a ten bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil Ho, aby prišiel do jeho domu. 42 Mal totiž jedinú dcéru, asi dvanásťročnú, a tá umierala. Keď (Ježiš) išiel, tlačili sa k Nemu zástupy. 43 Tu akási žena, ktorá mala od dvanástich rokov krvotok a hoci všetok svoj majetok vydala na lekárov, nikto ju nemohol uzdraviť, 44 pristúpila odzadu, dotkla sa lemu Jeho rúcha a krvotok zaraz prestal. 45 Opýtal sa Ježiš: Kto sa ma dotkol? A keď všetci popierali, povedal Peter a tí, čo boli s Ním: Majstre, zástupy sa tisnú a tlačia Ťa. 46 Ale Ježiš povedal: Dotkol sa ma niekto, lebo som pocítil, že sila vyšla zo mňa. 47 Keď teda žena videla, že to nezostalo v tajnosti, trasúc sa pristúpila, padla pred Ním na kolená a povedala Mu pred všetkým ľudom, prečo sa Ho dotkla a ako naraz ozdravela. 48 A On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji! 49 Ešte hovoril, keď prišiel ktosi od predstaveného synagógy a povedal mu: Už ti dcéra umrela; neobťažuj Majstra! 50 Ale Ježiš, keď to počul, povedal mu: Neboj sa, len ver a bude zachránená. 51 Keď prišiel k domu, nedovolil nikomu vojsť, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi a otcovi aj matke dievčaťa. 52 Všetci plakali a oplakávali ju. On však riekol: Neplačte. Neumrela, ale spí. 53 A vysmiali Ho, lebo vedeli, že umrela. 54 Ale On chytil ju za ruku a zvolal: Dieťa, vstaň! 55 A vrátil sa jej duch a zaraz vstala; i kázal dať jej jesť. 56 A rodičia boli ako bez seba; i zakázal im hovoriť niekomu, čo sa stalo.

Prinášajúci svetlo – Jairos – je preklad tohto mena, ktoré vystihuje hĺbku týchto uzdravení. „Dcéra mi umiera“ – výkrik beznádeje, ktorá pramení z nepoznania Pána Ježiša Krista. Pre Jaira bola každá pauza – minúta vzácna. Pán Ježiš sa zastavil, lebo pocítil dotyk a vyšla z Neho moc. – – Len keď sa Pána Ježiša dotýkame vo viere, ako tá „nečistá“ žena, uvoľňuje sa Božia moc. „Neboj sa, len ver!“ – zaznela odpoveď Jairovi, keď predtým počul slová: „Neobťažuj Majstra!“ Poznať živého Boha nie je obťažovanie. „Neboj sa len ver!“ Podľa Mojžišovho zákona (3M 15,25) táto žena z príbehu bola nečistá. Čoho sa dotkla a každý, koho sa dotkla, sa stal nečistým. Žena pod týmto tlakom utrpenia, osamelosti a domnelej viny počula, čo ľudia hovorili o Pánovi Ježišovi. Viera je z počutia a ona počula, že je priateľom hriešnikov. „Dotknem sa ho!“ Rozhodnutie vykročiť z otroctva choroby k očisteniu! Pán Ježiš poznal jej myšlienky a pre posilnenie jej viery, aj viery ostatných, hovorí: „Tvoja viera ťa zachránila!“ Zázrak pri Jairovej dcére i žene s krvotokom bol druhoradý. Pán Ježiš vypočul obe prosby, a tým požehnal ich vieru, ktorá v podstate nebola dôverou v Jeho uzdravujúcu moc, ale v Neho ako v Mesiáša.

Modlitba: Ďakujeme, Pane, že Ty k nám prichádzaš, aby si nás uzdravil od hriechu smrti večnej! Amen.

Pieseň: ES 248

Autor: Dušan Valko

V Boha, ktorého slovo chválim, v Hospodina, ktorého slovo chválim. Žalm 56,11

Pomocou Ducha Svätého, ktorý prebýva v nás, zachovávaj to dobré, čo ti bolo zverené. 2.Timoteovi 1,14

Ezechiel 33,30-33 :: Modlíme sa za: Častkov (My)

Lukáš 8,26-39

36 Nato im očití svedkovia rozprávali, ako bol posadnutý zachránený. 37 A všetci obyvatelia kraja Gerazénov prosili Ježiša, aby odišiel od nich; lebo sa ich zmocnila veľká bázeň. Vstúpil teda na loď a vrátil sa. 38 Muž, z ktorého vyšli démoni, prosil Ho, aby mohol ísť s Ním. Ale Ježiš ho prepustil a riekol: 39 Vráť sa domov a rozprávaj, čo učinil Boh s tebou. A on odišiel a rozhlasoval po celom meste, aké veľké veci učinil s ním Ježiš.

Obrovský kontrast medzi začiatkom a koncom príbehu. Pán Ježiš prichádza do Desaťmestia, do kraja Gerazénov, do pohanského kraja. Posadnutosť muža, ktorého tam stretli, je zvláštna: Légia – pluk démonov. Len čo zbadali Pána Ježiša, okamžite Ho spoznali: „Čo ťa do nás, Syn Boží?“ Vedeli, kto je a čo im Svojou veľkou mocou môže urobiť. – – Keď do srdca človeka prichádza Mesiáš, všetko zlo sa mu podriaďuje. Dôležité je, aby si veriaci uvedomil, kto je a akú moc má! – – Démoni prosia Pána Ježiša, aby ich nevyháňal do priepasti – hádesu, kde je pre nich určené miesto od Hospodina. Človek bol vytrhnutý z moci démonov – z moci hriechu, ale dedinčania mysleli len na svoj zisk. – – Dávajme si pozor, aby v našich životoch „prasatá – bohatstvo“ neboli dôležitejšie než človek! – – Pán Ježiš prišiel do tohto pohanského kraja, aby vyplnil Otcovu vôľu – záchranu ľudí od hriechu. Na začiatku príbehu zúriace peklo, na konci – obraz nebeskej blaženosti, uzdravený a pokojný človek, vďačný za zbavenie pút otroctva hriechu. – – Keď sa nás Boh dotýka, lámu sa všetky putá poviazanosti.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, za Tvoje veľké víťazstvo. Amen.

Pieseň: ES 279

Autor: Dušan Valko

Tí však, čo ho milujú, budú ako slnko pri východe vo svojej sile. Kniha sudcov 5,31

Ježiš sa modlí: A slávu, ktorú si dal mne, dal som ja im. Ján 17,22

5.Mojžišova 32,44-47 :: Modlíme sa za: Čankov (Dn)

Nedeľa po Deviatniku. Sexagesima

Dnes, keď počujete jeho hlas, nezatvrdzujte svoje srdcia. Hebrejom 3,15

Hebrejom 4,12-13

12 Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. 13 A nieto tvora skrytého pred Ním, všetko je obnažené a odkryté očiam Toho, ktorému sa budeme zodpovedať.

To bolí! Porezať sa nožom je bolestivé. Čím väčšia rana, tým väčšia bolesť. Aké bolestivé musí byť zranenie mečom! Božie Slovo sa v liste Židom prirovnáva práve k meču. K meču, ktorý sa nekĺže po povrchu nášho tela. Nehladká nás, ale preniká do najhlbších zákutí nášho bytia. A to bolí. Biblia je nebezpečná kniha! Bude nás bolieť! Kázaná zvesť Božieho slova je rovnako nebezpečná, lebo aj ona nás môže zabolieť. Božie Slovo nemá za úlohu nás hladkať. To od Neho nesmieme očakávať. Keď toto Slovo spôsobí, že naše svedomie začne kričať: „AU!“, nezatvrdzujme si svoje srdcia. Dovoľme Bohu, aby vykonal operáciu a vyrezal chorobu hriechu, ktorú Jeho Slovo odhalí. Koľkokrát sme si pri čítaní Biblie alebo pri počúvaní kázne povedali: „Veď to je o mne!“ Čo sme urobili ďalej? Hodili sme to za hlavu? Odmietli sme to? Pohoršili sme sa na kazateľovi? Či sme sa pohoršili na samotnom Pánu Bohu? Autor listu Židom odhaľuje práve tento problém. Zatvrdilosť ľudského srdca voči Božiemu slovu. To je aj náš problém. Vypočuť si Božie slovo je pre nás fajn, ak nám dá pokoj. Ak nás nezabolí. Pravé Božie slovo ti nechce dať falošný pokoj. Chce do teba preniknúť. Chce, aby ťa to zabolelo. Chce, aby si sa uzdravil. Aj dnes.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, za Tvoje Slovo, ktoré preniká až do hĺbky našej duše. Až k nášmu duchu. Ďakujeme za tento skalpel, ktorý zasahuje rakovinu hriechu. Odpusť, že ho niekedy odmietame, aby sme sa cítili dôležito! Obdar nás pokorou a láskou k Tvojej liečbe Slovom! Amen.

Pieseň: ES 282

Autor: Martin Chalupka

„Tu som, tu som,“ povedal som národu, čo nevzýval moje meno. Izaiáš 65,1

Nato pán povedal sluhovi: „Vyjdi na cesty a poľné cestičky a koho stretneš, prinúť ho vojsť, aby sa mi naplnil dom.“ Lukáš 14,23

Lukáš 8,4-8(9-15) :: Izaiáš 55,(6-7)8-12a :: Žalm 18,21-51 :: Modlíme sa za: Časopis Evanjelický východ

Lukáš 8,22-25

22 Jedného dňa vstúpil na loď On i učeníci a povedal im: Prejdime na druhú stranu jazera. A odrazili sa. 23 Ako sa plavili, zaspal. Tu zniesla sa na jazero veľká povíchrica, takže ich zalievalo a boli v nebezpečenstve. 24 Pristúpili teda a zobudili Ho volajúc: Majstre, Majstre, hynieme! On však, keď sa prebudil, pohrozil vetru a vlnám. I prestali a nastalo utíšenie. 25 Povedal im: A kde je vaša viera? Oni sa však báli a divili, hovoriac medzi sebou: Kto je Tento, že rozkazuje i vetrom i vode a poslúchajú Ho?

Často sa aj nám zdá, že Boh „spí“, teda nič nekoná a náš život je ohrozený. Prepadneme strachu. V tej chvíli zabudneme na zázraky, ktoré Pán pri nás už vykonal, na všetky vypočuté modlitby. Strach je silnejší ako naša logika i vyznania, ktoré vyjadrujú našu vieru, že Ježiš je Pánom nad celým svetom, a teda Jemu sa nič nevymklo z rúk. Opustil nás niekedy náš Pán? Prestal platiť Jeho sľub, že bude s nami po všetky dni (a v každej situácii) až do konca sveta? (Mt 28,20). Tento dramatický príbeh je v evanjeliách pre naše povzbudenie. Odmietnime strach. Vždy je to naše rozhodnutie. Predsa, ak vyznávam, že Ježiš je Pánom môjho života, nič sa nedeje náhodou. Neexistuje moc, ktorá by zmarila Jeho zámery s mojím životom. Neexistuje moc, ktorá by ma mohla odlúčiť od Jeho lásky (R 8,35-39). Ježišova výčitka: „A kde je vaša viera?“, má minimálne dve roviny: 1. viera, že On je Pánom nad všetkým; 2. viera v Jeho slovo, ktoré vyriekol (v.22:„Prejdime na druhú stranu jazera“). Čokoľvek som prijal od Pána ako Jeho slovo pre mňa, nemusím sa báť. On je verný. Jeho slovo sa naplní.

Modlitba: Ďakujeme, Ježišu, že si urobil toľko veľkých vecí! Toľkých ľudí si uzdravil, toľkých zachránil! Odpusť, že strácame vieru, že dokážeš všetko a keď nerobíš zázraky, tak preto, že vieš, že v danej chvíli by to nebolo najlepšie. Vytvor a zdokonaľuj v nás dobrú vieru! Amen.

Pieseň: ES 641

Autor: Ľubomír Ďuračka ml.

Jób povedal Bohu: Chýr o tebe sa mi dostal do ucha, ale teraz ťa na vlastné oči vidím. Preto odvolávam svoje slová a kajám sa v prachu a v popole. Jób 42,5-6

Znenazdania ho obklopilo svetlo z neba. Padol na zem a počul hlas: „Saul! Saul! Prečo ma prenasleduješ?“ Odpovedal: „Kto si, Pane?“ A on povedal: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.“ Skutky apoštolov 9,3-5

4.Mojžišova 6,22-27 :: Modlíme sa za: Cinobaňa (No)

Lukáš 8,19-21

19 Raz prišli k Nemu matka a Jeho bratia a nemohli sa dostať k Nemu pre zástup. 20 Oznámili Mu teda: Matka a bratia Ti stoja vonku a chcú Ťa vidieť. 21 On im však odpovedal: Matkou a bratmi sú mi tí, čo počúvajú slovo Božie a zachovávajú ho.

Privilégium byť súčasťou Ježišovej rodiny. Na prvé počutie sa môže zdať, že Ježiš sa k Svojim príbuzným zachoval necitlivo. Veď s nimi strávil toľko rokov života! Navyše vo vzťahu k matke (Jozef už pravdepodobne nežil) by sme podľa jedného z Božích prikázaní čakali väčšiu ústretovosť. Ježišova reakcia však odhaľuje viac: 1.Nebol prijímateľom osôb – teda nebol viazaný našimi predstavami, kto by Mu mal byť milší a bližší; 2. ukázal na rodinu typu nebeského kráľovstva. Jeho kráľovstvo nebolo z tohto sveta (J 18,36). Preto každý z nás môže patriť medzi Jeho najbližších. Toto privilégium sa nedá kúpiť za peniaze a nie je obmedzené na nijaké historické obdobie. Tento vzťah závisí od toho, ako vážne berieme Jeho slovo. Ak som len poslucháč, o chvíľu môžem byť aj kritikom a správať sa ako Ježišovi príbuzní (Mk 3,21). Ak sa však otvorím pre Jeho slovo a dovolím, aby začalo meniť moje zmýšľanie i postoje, v mojom živote nastane zmena. Narodím sa do Božej rodiny, stanem sa jej súčasťou. Je to pravda aj o tebe? Prijal si už toto privilégium?

Modlitba: Bože, ďakujeme, že z nás robíš Svoju rodinu. Odpusť, že to málo žijeme a v cirkvi vidieť príliš málo dobrých vzťahov! Prosíme, oživuj naše srdcia viac a viac! Daj nám túžbu primknúť sa k Tebe, aby sme sa tak primkli aj jeden k druhému! Amen.

Pieseň: ES 283

Autor: Ľubomír Ďuračka ml.

Lebo si ma vytrhol zo smrti, ba aj moje nohy si zachránil od úrazu, aby som smel chodiť pred Bohom vo svetle živých. Žalm 56,14

Zrazu zastal pri ňom Pánov anjel a v cele zažiarilo svetlo. Anjel udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: „Rýchlo vstaň!“ Reťaze mu spadli z rúk. Skutky apoštolov 12,7

1.Korintským 2,6-10 :: Modlíme sa za: Cerovo (Ho)