Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Lukáš 8,16-18

16 Nikto nezažne sviecu, neprikryje ju nádobou, ani nepostaví pod posteľ, ale postaví ju na svietnik, aby videli svetlo tí, čo vchádzajú. 17 Nieto tajné, čo by sa nestalo zjavné; a nieto skryté, čo by sa nevyzvedelo a nevyšlo najavo. 18 Hľaďte teda, ako počúvate. Lebo tomu, kto má, bude dané, tomu však, kto nemá, bude odňaté aj to, o čom si myslí, že má.

Poslanie tých, ktorí prijali Pánovo slovo. Toto podobenstvo je pokračovaním toho, čo Ježiš odhalil v tom predchádzajúcom. Teda: ako si počúval Božie slovo? – – V čase Ježišovho pôsobenia sa používali malé hlinené lampy, ktoré vydávali svetlo tým, že spaľovali olivový olej. Hlinená nádoba (obraz o nás, lebo sme vytvorení z hliny) sama zo seba nevydá nijaké svetlo. Keď prijímame Božie slovo a dovolíme Duchu Svätému pôsobiť v nás (obraz oleja) – budeme svietiť – veď tak to povedal Ježiš o tých, ktorí Ho nasledovali: „Vy ste svetlo sveta“ (Mt 5,14). Nemožno to skrývať. Poslaním svetla je jednoznačne – svietiť. U toho, kto Kristovo slovo prijal, sa to bezpochyby odrazí aj na jeho správaní. Pritom platí, že čím viac od Pána prijímame a zachovávame Jeho slovo, tým viac nám On dá (sily, povzbudenia, múdrosti… ). On pri nás rozhojňuje Svoje dary. Ak nariekame, že nemáme, chyba je v nás, nie v Pánovi. Z Jeho prameňa môžeme stále čerpať. Hľaďme, teda, ako počúvame (v.12).

Modlitba: Duchu Svätý, vyznávame, že máme obavu dovoliť Ti, aby si svietil cez nás. Odpusť nám to a oživ naše srdcia, aby túžili po Tvojom svetle, Tvojom ohni, čo nás síce aj popáli, ale svetu pomôže! Svieť cez nás a osloboď nás od obavy šíriť Tvoje svetlo! Amen.

Pieseň: ES 286

Autor: Ľubomír Ďuračka ml.

Hospodin je s tými, čo majú skrúšené srdce, zachraňuje tých, čo majú ubitého ducha. Žalm 34,19

Veď ako vo veľkej miere prichádzajú na nás Kristove utrpenia, tak sa nám skrze Krista v hojnej miere dostáva aj útechy. 2.Korintským 1,5

Zjavenie Jána 1,(1.2)3-8 :: Modlíme sa za: Bzince pod Javorinou (Po)

Lukáš 8,4-15

4 A keď sa schádzal veľký zástup a z miest hrnuli sa k Nemu, hovoril v podobenstve: 5 Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. 6 Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. 7 Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. 8 A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje! 9 Nato spýtali sa Ho učeníci, čo je to za podobenstvo. 10 A On riekol: Vám je dané poznať tajomstvá kráľovstva Božieho, ale ostatným (hovorím) v podobenstvách, aby hľadeli, a nevideli, počuli, a nerozumeli. 11 Podobenstvo znamená toto: Semeno je slovo Božie. 12 To kraj cesty sú tí, čo počúvajú, a potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení. 13 To na skale sú tí, čo počúvajú slovo, s radosťou ho prijímajú, ale nemajú koreň, začas veria, a v pokušení odstupujú. 14 Ktoré však padlo medzi tŕnie, sú tí, čo počúvajú, ale na cestách života udusia ich starosti, bohatstvo a rozkoš života, a nedozrejú. 15 Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok.

Zachovávaš alebo iba počúvaš Božie slovo? Prečo hovoril Ježiš v podobenstvách, keď im ani Jeho učeníci nerozumeli? Prečo sa niekedy zdá, že zvesť evanjelia je zaobalená do obrazov, ktoré treba vysvetľovať? Božiu múdrosť nedokážeme obsiahnuť. Tie obrazy a príbehy podobenstiev si ľahko pamätajú aj deti. Napokon, Ježiš predsa odhalil učeníkom význam mnohých podobenstiev. Dodnes tak činí skrze Svojho Ducha. Dáva poznávať skrytý význam tým, ktorí o to prosia. Práve toto podobenstvo ukazuje štyri základné odpovede človeka na zvestované slovo. V Kristovom slove je moc života. Práve na prvom príklade môžeme poznať, že tam, kde je SLOVO prijaté vierou, prichádza záchrana časná i večná: „… vyberá im slovo zo srdca, aby neverili a neboli spasení“ (v.12). Ten zlý bude robiť všetko len preto, aby som SLOVO prepočul, nebral príliš vášne, či urobil povrchné rozhodnutie. Tam, kde bolo SLOVO prijaté, sa po čase ukázalo ovocie. Často výbuchy radosti a nadšenia nasledovať Krista trvajú príliš krátko a neprinášajú stály úžitok. Všetky štyri typy ľudí „počuli“ Božie slovo. Iba pri poslednom čítame o jeho zachovávaní. To, napokon, prikázal Ježiš ako posledné pred Svojím nanebovstúpením: „… a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal“ (Mt 28,20).

Modlitba: Odpusť, Bože, že počúvame kázne a žijeme inak! Odpusť, že aj celé zbory sú niekedy vedené tak, akoby Písma ani nebolo! Daj nám radosť a hlbokú lásku k Tebe a Tvojmu Slovu! Daj nám pokoru, aby sme žili podľa Neho a nie podľa seba! Amen.

Pieseň: ES 284

Autor: Ľubomír Ďuračka ml.

Či si môže človek robiť bohov? Jeremiáš 16,20

Vieme však, že prišiel Boží Syn a dal nám schopnosť poznať toho Pravého; a my sme v tom Pravom, totiž v jeho Synovi Ježišovi Kristovi. On je pravý Boh a večný život. 1.Jánov 5,20

Ján 3,31-36 :: Modlíme sa za: Bystré (Šz)

Lukáš 7,36-8,3

36 Istý farizej Ho prosil, aby jedol s ním. Preto vošiel do domu farizejovho a stoloval s ním. 37 A hľa, v meste bola žena-hriešnica; keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizejovom, priniesla alabastrovú nádobu masti, 38 odzadu s plačom pristúpila Mu k nohám, začala Mu slzami zmáčať nohy, utierala ich vlasmi svojej hlavy, bozkávala Mu nohy a mazala masťou. 39 Keď to videl farizej, ktorý Ho bol pozval, povedal si: Keby tento bol prorok, vedel by, kto a aká to žena, čo sa Ho dotýka; pretože je hriešnica. 40 Odpovedal mu Ježiš: Šimon, mám ti niečo povedať. A on povedal: Hovor, Majstre! 41 Dvoch dlžníkov mal jeden veriteľ. Jeden bol dlžen päťsto denárov a druhý päťdesiat. 42 A keď nemali z čoho zaplatiť, odpustil obidvom. Ktorý z nich ho bude väčšmi milovať? 43 Šimon riekol: Domnievam sa, že ten, ktorému viac odpustil. A On odpovedal: Správne si rozsúdil. 44 Nato obrátil sa k žene a Šimonovi riekol: Vidíš túto ženu? Vošiel som do tvojho domu, a nepodal si mi vody na nohy, ale táto zmáčala mi nohy slzami a utrela svojimi vlasmi. 45 Nepobozkal si ma, ale ona, ako som vošiel, neprestala mi bozkávať nohy. 46 Nepomazal si mi hlavu olejom, ale táto masťou mazala mi nohy. 47 Preto hovorím ti: Odpúšťajú sa jej mnohé hriechy, lebo mnoho milovala. Komu sa však málo odpúšťa, málo miluje. 48 A jej povedal: Odpúšťajú sa ti hriechy. 49 Vtedy tí, čo spolu stolovali, začali si hovoriť: Kto je tento, že aj hriechy odpúšťa? 50 On však povedal žene: Viera tvoja ťa zachránila. Choď v pokoji!

8:1 Potom chodil po mestách a dedinách, kázal a zvestoval radostnú zvesť o kráľovstve Božom a dvanásti s Ním. 2 A niektoré ženy, ktoré uzdravil od zlých duchov a z chorôb, Mária, zvaná Magdaléna, z ktorej vyšlo sedem démonov, 3 Johana, manželka Chúzu, Herodesovho úradníka, Zuzana a mnohé iné, posluhovali im z toho, čo mali.

Láska a dobré skutky pramenia z prijatia odpustenia. Náš Pán neodmietol pozvanie od človeka, ktorý chcel možno na Ježišovi iba hľadať chyby. Videl do srdca toho farizeja a dopredu ho neodsúdil. To je prvá dobrá správa pre každého z nás. Aj my často prosíme: Pane, túžime po spoločenstve s Tebou… , a pritom to nemyslíme vážne. Ten farizej ľudsky dostal evidentný dôkaz, že Ježiš nemôže byť prorokom. Proroci predsa ako prví mali rozpoznať morálny profil druhého človeka. Nádherným podobenstvom však Pán doviedol Šimona k tomu, aby sám vyslovil pravdu, aký je vzťah medzi láskou a odpustením. Okrem toho mu nastavil zrkadlo jeho vlastnej nevďačnosti, ktorá pramenila z jeho samo spravodlivosti a absencie priznať si vlastnú biedu. Akokoľvek sa konanie ženy – hriešnice – mohlo zdať iba citové, či povrchné, Ježiš videl do jej srdca – jej pokánie a túžbu po odpustení. Preto jej zvestoval odpustenie a záchranu. Vo verši 48 je v origináli minulý čas: „Tvoje hriechy ti boli odpustené.“ Čin jej lásky bol teda iba výsledkom toho, čo sa už odohralo v jej srdci. Aj to je dôkazom toho, že záchrana, ktorú Ježiš priniesol, nie je zo skutkov, ale k dobrým skutkom vedie. Túto záchranu prijala aj skupina žien (8,2-3: každá z inej spoločenskej vrstvy), ktoré svoju vďačnosť Ježišovi vyjadrili konkrétnou službou i svojím majetkom. Aká je naša odpoveď na odpustenie, ktoré sa nám dostalo v Kristovi?

Modlitba: Odpusť, Bože, že Ťa nie vždy pozývame s čistými úmyslami! Odpusť, že niekedy pohŕdame ľuďmi, ktorí Ti dlhujú viac, ako my, hoci by sme mali ďakovať viac, ako oni! Veď nás Svojím Duchom k pokore a pochopeniu, ako veľa si nám odpustil, z čoho si nás zachránil! Amen.

Pieseň: ES 448

Autor: Ľubomír Ďuračka ml.

Tak sa stane s mojím slovom. Nevráti sa ku mne naprázdno, pretože urobí to, čo som si želal, a dosiahne to, kvôli čomu som ho poslal. Izaiáš 55,11

Daj svojim služobníkom, aby ohlasovali tvoje slovo s úplnou odvahou. Vystri svoju ruku, aby sa diali uzdravenia, znamenia a zázraky v mene tvojho svätého Služobníka Je...

FEBRUÁR

Heslo mesiaca: Radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi! Lukáš 10,20

Lukáš 7,24-35

24 Keď poslovia Jánovi odišli, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli vidieť na púšť? Či trstinu, ktorou vietor sem-tam kolíše? 25 Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do mäkkého rúcha? Ajhľa, tí, čo nosia nádherné rúcho a žijú rozkošne, bývajú v kráľovských domoch. 26 Alebo čo ste vyšli vidieť? Vari proroka? Áno, hovorím vám, i viac ako proroka. 27 To je ten, o ktorom je napísané: Ajhľa, posielam svojho posla pred Tebou, a ten pripraví cestu pred Tebou. 28 Hovorím vám: Medzi narodenými zo žien nieto väčšieho nad Jána, ale kto je najmenší v kráľovstve Božom, je väčší než on. 29 A všetok ľud, ktorý Ho počúval, i colníci, pokrstení Jánovým krstom, uznali spravodlivosť Božiu. 30 Ale farizeji a zákonníci, keďže sa mu nedali krstiť, zmarili úmysel, ktorý mal Boh s nimi. 31 Komu však pripodobním ľudí tohto pokolenia? A komu sú podobní? 32 Podobní sú deťom, ktoré sedia na námestí a vykrikujú si: Pískali sme vám, a netancovali ste; nariekali sme, a neplakali ste. 33 Prišiel totiž Ján Krstiteľ, ktorý ani chlieb neje, ani víno nepije, a hovoríte: Posadnutý je! 34 Prišiel Syn človeka, ktorý je a pije, a hovoríte: Ajhľa, človek žráč a pijan vína, priateľ colníkov a hriešnikov. 35 I ospravedlnená je múdrosť svojimi skutkami.

Nehľadajme svoju vlastnú cestu – prijmime Božiu! Neprišlo Ježišovo ocenenie Jánovej služby neskoro? Je to len náš pohľad. Ježiš bol vo všetkom podriadený Otcovi, Jeho načasovaniu. Nikdy nepovedal zbytočné slovo a nikdy nič neučinil neskoro (príklad vzkriesenia Lazara). Po odstupe času, keď už Izrael mohol rozpoznať, že sa naplnili všetky slová Jána o Ježišovi, Ježiš nádherne potvrdil, že Ján bol poslaným poslom od Boha. Nikomu z ľudí sa nedostalo takého ocenenia od Božieho Syna. Ján bol posledným prorokom Starej Zmluvy, priateľom Ženícha – Krista (J 3,29), no každý, kto v Ježiša uveril, je súčasťou Kristovej nevesty (preto je väčší než Ján). Najmenší v kráľovstve Božom je však ten, kto sa pokorí ako dieťa (Mt 18,4) a s úprimnou detskou dôverou pristupuje k Bohu.

Generácia, ku ktorej vtedy hovoril Boh, sa zachovala ako náladové deti, ktorým sa nedá vyhovieť. Odmietli uznať svoju biedu – a teda prísnosť Božiu, ktorú zvestoval Ján. Odmietli aj Kristovu lásku a vystreté ruky k tým najväčším hriešnikom. Keď odmietneme Božiu prísnosť, nedokážeme prijať ani milosť, ktorá nám bola daná skrze Krista. Prijmime Božiu múdrosť, Jeho cestu! Nebuďme ako špekulujúci farizeji, ktorí si zakladali na svojej zbožnosti! Pán každý deň od nás očakáva úprimné pokánie a dôveru v Jeho milosť.

Modlitba: Odpusť, Bože, že často pozeráme na vlastné túžby a chceme, aby si tancoval podľa nich. Veď nás Svojím Duchom! Stvor v nás lásku ku krížu, na ktorom musia skončiť žiadosti nášho tela! Amen.

Pieseň: ES 497

Autor: Ľubomír Ďuračka ml.

Je azda Hospodinovi niečo nemožné? 1.Mojžišova 18,14

Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ Lukáš 17,5

2.Korintským 3,(9-11)12-18 :: Modlíme sa za: Budiná (No)

Posledná nedeľa po Zjavení

Nad tebou vyjde Hospodin a Jeho sláva sa zjaví nad tebou. Izaiáš 60,2b

2.Korintským 4,6-10

6 Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo! – zažiaril v našich srdciach, aby svietilo poznanie slávy Božej v tvári Kristovej. 7 Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás. 8 Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame; 9 sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme; 10 Ježišovo zomieranie nosíme stále v tele, aby aj život Ježišov zjavný bol na našom tele.

Skutočný poklad. Keď archeológovia objavia poklad zlatých mincí, je obvykle uložený v hlinených nádobách. O takomto náleze sa, samozrejme, hovorí. Nehovorí sa však o nádobách, ale hovorí sa o tom, čo bolo v nich ukryté. Hovorí sa o poklade. Ten má skutočnú hodnotu. Podobne píše aj apoštol Pavol. Aj on hovorí o poklade v hlinených nádobách. Hlinené nádoby sme my. Slabé. Krehké. Aj keď si svoju slabosť nechceme priznať. Aj keď sa svoju krehkosť snažíme skrývať. Chceme silu a úspech. Potrebujeme podávať výkony, aby sme boli cenní a docenení. Vo svete to tak funguje, ale nie v službe Pánu Bohu. On nepotrebuje silných, výkonných, dokonalých. On nám, slabým a krehkým, dáva niečo, čo nás prevyšuje, čo nám dáva hodnotu. Dáva nám veľký poklad. Ten poklad je Kristovo evanjelium. Je to veľká vec, keď my, slabí ľudia, smieme osobne spoznať a zakúsiť silu Božej milosti a lásky. Evanjelium – to je Božia zachraňujúca moc prítomná v našom živote. – – Poznal si moc tohto evanjelia aj ty sám na sebe? Vieš a veríš tomu, že ono je tvojím skutočným pokladom? My vždy zostaneme krehkými. Vždy budeme slabí. Iba hlinenými nádobami. Nezabúdajme však, že skutočným pokladom a hodnotou nášho života je evanjelium.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, za Evanjelium – dobrú správu, že Ty chceš prebývať v nás a konať cez nás dobro. Chceš nás zachraňovať od hriechu, nelásky, neochoty pomôcť a obetovať sa. Stále buď v nás a konaj Svoje dobré dielo záchrany sveta! Amen.

Pieseň: ES 242

Autor: Martin Chalupka

Ľud z celého srdca ochotne obetoval Hospodinovi. 1.Kniha kroník 29,9

Ochotného darcu miluje Boh. 2.Korintským 9,7

Matúš 17,1-9 :: 2.Mojžišova 3,1-8a(8b.9)10(11-12)13-14(15) :: 2.Petrov 1,16-19(20-21) :: Žalm 18,1-20 :: Modlíme sa za: Časopis Evanjelický Posol spod Tatier

Lukáš 7,18-23

18 Aj Jánovi priniesli zvesť o tom všetkom jeho učeníci. Ján si zavolal dvoch z učeníkov 19 a poslal ich k Ježišovi s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať? 20 Keď tí mužovia prišli k Nemu, povedali: Ján Krstiteľ nás poslal k Tebe s dotazom: Ty si Ten, čo má prísť, a či iného čakať? 21 Práve v tú hodinu uzdravil mnohých z neduhov, z utrpenia a od zlých duchov a mnohým slepým daroval zrak. 22 Odpovedal im teda Ježiš: Choďte a oznámte Jánovi, čo ste videli a počuli: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú, chudobným sa evanjelium zvestuje, 23 a blahoslavený, kto by sa nepohoršil na mne.

Nečakajme iného. Zvesti o tom, čo pre ľudí, pre mnohých z nás vykonal Pán Ježiš, prichádzajú k nám denno-denne – či už z Písma Svätého, alebo z bežného života. Okolie mnohokrát povie: Mal si šťastie, natrafil si na dobrého lekára, narodil si sa pod šťastnou hviezdou. Ale my vieme, že aj šťastie, úspech, či úspešný zásah lekára je len vtedy možný, keď je to Božia vôľa – Božie požehnanie. Ako sme mali možnosť čítať aj v zamysleniach tohto týždňa, Pán Ježiš sa dokázal v mnohých skutkoch, mnohokrát sa prejavil ako Boží Syn. Musí nám byť úplne jasné, že je to On, kto mal prísť a nemáme ani najmenší dôvod očakávať iného. Prosme Pána o chuť a silu, aby sme túto zvesť oznamovali aj svojmu okoliu, aby sme boli Jeho učeníkmi, hlásajúcimi a šíriacimi Jeho evanjelium! V dňoch, kedy píšem tieto zamyslenia, našou krajinou a takmer celým svetom otriasa hrozba koronavírusu. Stretnutia v chrámoch nie sú možné, ale prijímame o to aktívnejšie, úprimnejšie a vo väčšej pokore Božie zvesti, ktoré k nám prichádzajú prostredníctvom médií, či z internetu. Ďakujeme Pánu Bohu za takúto možnosť, že nám dal ľudí ochotných slúžiť a šíriť zvesť evanjelia aj týmto spôsobom. Boh sa aj vo chvíľach, keď si zúfame, dokazuje vo Svojej láske a dokazuje nám, že nás nikdy, skutočne nikdy neopúšťa.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že Ty si jediný! Že nemusíme hľadať do vyčerpania, ako keď si vyberáme autá, mobily, práčky a chceme ten najlepší tovar, čo sa nám hodí. Ty si jediný, a preto najlepší. Môžeme v tebe spočinúť a nechať sa niesť do dobrej Večnosti. Amen.

Pieseň: ES 520

Autor: Bohuslav Beňuch

Nech ťa chvália, Hospodin, všetky tvoje skutky, nech ti dobrorečia tvoji verní. Žalm 145,10

Aj zem, keď vpíja dážď, čo na ňu často padá, a rodí rastliny užitočné pre tých, čo ju obrábajú, má účasť na požehnaní Boha. Hebrejom 6,7

Zjavenie Jána 15,1-4 :: Modlíme sa za: Budimír (Ko)

Lukáš 7,11-17

11 Potom na druhý deň išiel do mesta Naimu, a šli s Ním učeníci a veľký zástup. 12 Keď sa priblížili k mestskej bráne, ajhľa, práve vynášali mŕtveho, jediného syna matky, a tá bola vdova; početný zástup mesta šiel s ňou. 13 Keď ju Pán uzrel, zľutoval sa nad ňou a povedal jej: Neplač! 14 Potom pristúpil, dotkol sa már, a tí, čo ich niesli, zastali. A riekol: Mládenec, hovorím ti, vstaň!  15 I posadil sa mŕtvy a začal rozprávať. A dal ho jeho matke. 16 Tu sa zmocnila všetkých bázeň a velebili Boha hovoriac: Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoj ľud. 17 A rozniesla sa zvesť o Ňom po celom Judsku a po celom okolí.

Neplač. Bolo Mu jej ľúto a povedal jej: „Neplač“. To je jadro príbehu, ktorý nasleduje hneď po uzdravení stotníkovho sluhu. Je to ako v divadle – všetko je pripravené tak, aby Ježiš mohol povedať túto vetu. Je to dokonale tragická zápletka. Rodič prežil svoje dieťa. Jedna z vecí, ktorej sa rodič obáva asi najviac. A tu – v príbehu – je tragédia o to väčšia, pretože je to jediné dieťa vdovy. A keďže sa nachádzame v Oriente – tu žena bez muža akoby ani nebola. A teraz nemá už ani syna, ktorý by sa jej zastal. Prichádza však Ježiš, dotýka sa már a hovorí: „Mládenec, hovorím Ti, vstaň!“ Tento príbeh má šťastný koniec. Šťastný preto, lebo matka stretla Pána Ježiša. Ježiš dokazuje, že je nielen Tešiteľom v bolesti, ale aj Víťazom a Pánom. Naše životy sú veľakrát nekonečným pásmom strát, ale ako vidíme, stretnutie s Ježišom je predzvesťou večného blahobytu – opätovného stretnutia veriacich ľudí. A to má byť pri vzkriesení večné a nerozlučiteľné. V ten deň sa obnovia všetky roztrhnuté vzťahy, vrátia sa matky deťom, muži ženám, všetci všetkým. Hriechy nás často rozdelia, rozvadia, odlúčia. Stretnutie s Kristom je zmierenie. Vrátime sa k tým, ktorých sme stratili, pretože budeme vzkriesení k novému, večnému životu.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že Ty dokážeš každé zlo obrátiť na dobro. Ďakujeme, že nám dávaš nádej, ktorá bude naplnená vo Večnosti, ale dokážeš urobiť veľké veci aj tu, na zemi. Prosíme, veď nás k modlitbám, ktoré potom vypočuješ a zachrániš mnohých! Amen.

Pieseň: ES 506

Autor: Bohuslav Beňuch

Mnohí z tých, čo spia v prachu zeme, sa zobudia: jedni pre večný život, ale druhí na večné zavrhnutie a hanbu. Daniel 12,2

Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Rimanom 6,23

Kolosanom 1,24-29 :: Modlíme sa za: Budikovany (Ri)

Lukáš 7,1-10

1 Keď (Ježiš) skončil všetky svoje slová v prítomnosti ľudu, ktorý Ho počúval, vošiel do Kafarnaumu. 2 A sluha jedného stotníka, (stotníkovi) veľmi drahý, bol na smrť chorý. 3 Keď (stotník) počul o Ježišovi, poslal k Nemu starších spomedzi Židov s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4 Oni teda prišli k Ježišovi a prosili Ho naliehavo: Zasluhuje si, aby si mu vyhovel; 5 lebo miluje náš národ a vystavil nám synagógu. 6 Ježiš išiel teda s nimi. A keď nebol už ďaleko od domu, poslal stotník priateľov k Nemu s odkazom: Neustávaj sa, Pane, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Preto ani seba som nepokladal za hodného ísť k Tebe. Ale povedz slovo, a ozdravie môj sluha. 8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov; keď poviem tomuto: Choď! – ide, a inému: Poď sem! – príde, a svojmu sluhovi: Sprav toto! – urobí. 9 Keď to Ježiš počul, zadivil sa a obrátiac sa k zástupu, ktorý Ho nasledoval, povedal: Hovorím vám: Ani v Izraeli nenašiel som takej viery. 10 Keď sa potom poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.

Veľká viera. Aj keď sa nám navonok zdá, že hlavnou témou príbehu je uzdravenie stotníkovho sluhu, nie je to tak. Uzdravenie je tu len akýmsi dodatkom. A dokonca sa tu nenachádza ani známa veta: „Tvoja viera Ťa uzdravila“. Hlavný je rozhovor. No o čo vlastne ide? O pomoc? O uzdravenie? Myslím si, že nie. Ide o niečo mnohokrát dôležitejšie a podstatnejšie – ide o samotný vzťah k Bohu – o vieru. Však, napokon to hovorí aj sám Ježiš. Viera sa obvykle prejavuje v situáciách, keď niečo potrebujeme, keď chceme niečo dosiahnuť. Stotník na rozdiel od ostatných, ktorí pripomínajú jeho zásluhy, len prosí a spolieha sa na Ježišovu moc. Namiesto odvolávania sa na to, že k Bohu predsa len nejaký vzťah má, hovorí: „Nemám právo k Tebe ani prísť. Nezaslúžim si vôbec nič. Ale Ty to môžeš urobiť. Len toho sa dovolávam.“ – – A čo my? Nemáme mnohokrát pocit, že si to proste zaslúžime? Stotníkov postoj je neobvyklý. A práve v tom sa prejavuje jeho úplná pokora – veľká viera, taká, akú Ježiš nenašiel ani v Izraeli. Viera, ktorá sa nespolieha na svoje kvality a zásluhy, ale o to viac dôveruje a očakáva od Krista. A záver? Sluha vyzdravel. Boh to urobil a robí bez reklamy. Je to náhoda? Môžeme žiť aj s ilúziami, že každý si je strojcom svojho šťastia. Ale trvalá radosť, či nádej v tom nie je.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že sa môžeme spoliehať na Teba, lebo sami sme slabí a zlí. Ďakujeme, že stačí spoliehať sa IBA na Teba, lebo nevieme pridať nič dobré. Veď nás k pokore a konaj cez nás veľa veľkých vecí! Amen.

Pieseň: ES 471

Autor: Bohuslav Beňuch

Jákob povedal: Nie som hoden všetkých prejavov milosti a toľkej vernosti, ktorú si preukázal svojmu služobníkovi. 1.Mojžišova 32,11

Ježiš mu odpovedal: Dnes prišla spása do tohto domu, veď aj on je Abrahámovým synom. Lukáš 19,9

Skutky apoštolov 13,42-52 :: Modlíme sa za: Brezová pod Bradlom (My)

Lukáš 6,47-49

47 Ukážem vám, komu je podobný každý, kto prichádza ku mne, počúva moje slovo a zachováva ho. 48 Podobný je človeku, ktorý si stavia dom; hlboko kopal a položil základ na skalu. Keď sa strhla povodeň, rieka udrela na ten dom, ale nemohla ním pohnúť, pretože bol dobre postavený. 49 Kto však počul, a nezachoval, podobný je človeku, ktorý si postavil dom na zemi bez základu; udrela naň rieka a hneď sa zrútil, a pád toho domu bol veľký.

Na akom základe staviaš svoj život? Ako vidíme, Lukáš obidvoch staviteľov menuje rovnako – aj jeden aj druhý je človek. Jeden zo staviteľov si dal tú námahu ísť do hĺbky, zatiaľ čo ten druhý zostal na povrchu. Je to varovanie pre nás: Nestačí len počuť, človek musí ísť za tým, čo počul, do hĺbky, aby pochopil význam. Ak sa chceme podobať človeku, ktorý staval svoj dom na skale, musíme ísť jednak do hĺbky Ježišových slov, ale aj do hĺbky vlastného života, do minulosti, vedomia – teda do hlbokého pokánia. Aj jedno aj druhé je veľmi dôležité. Preto nestačí niečomu teoreticky veriť, je potrebné sa na to, čomu verím, v živote aj spoľahnúť. Tak, ako je veľký rozdiel medzi skalou a pieskom, taký istý veľký rozdiel je medzi životom v harmónii s Bohom a životom, ktorý s Bohom nepočíta. To, čo je postavené na dočasnom, ľudskom základe, padá; to čo stojí na Božom, pretrváva naveky. Stavajme svoj život na pevnom základe Božej lásky, dovoľme, aby prenikla do nášho najhlbšieho vnútra. Za vzťah s Bohom bojujme, a to nielen čítaním, počúvaním, či prijímaním Božieho slova, ale najmä ho nechajme pôsobiť, žime a konajme pod jeho vplyvom, v harmónii s ním. Keď podcením základy svojho domu, ohrozujem tým aj svojich blízkych, s ktorými žijem. Je na každom z nás, ktorú alternatívu si vyberie. Vzťah s Bohom alebo život bez Boha. Život alebo smrť. Aké je tvoje rozhodnutie?

Modlitba: Odpusť, Pane, že Tvoje Slovo počúvame, ale málo plníme. Daj nám porozumieť mu v každej situácii. Inšpiruj nás Tvojím Duchom, aby sme túžili žiť podľa Teba a daj nám silu odolať každému zlu. Amen.

Pieseň: ES 626

Autor: Bohuslav Beňuch

Zblúdení duchom získajú poznanie, reptajúci prijmú poučenie. Izaiáš 29,24

Ak sa však niekomu z vás nedostáva múdrosti, nech prosí Boha, ktorý dáva štedro a bez výčitiek, a dostane ju. Jakub 1,5

Rút 1,1-8(9-15)16-19a(19b-21) :: Modlíme sa za: Brezno (Zv)

Lukáš 6,43-46

43 Lebo niet dobrého stromu, ktorý by rodil zlé ovocie, a zase niet planého stromu, ktorý by rodil dobré ovocie. 44 Každý strom zaiste poznať po ovocí: lebo nezbierajú z tŕnia figy, ani z hložia neoberajú hrozno. 45 Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa. 46 Čo ma oslovujete: Pane, Pane! a nečiníte, čo hovorím?

Aké ovocie prinášame? Pán Ježiš príkladom o strome a ovocí nadväzuje na predchádzajúce slová o smietke a brvne v oku. Bratovi, ktorý prehliada brvno vo svojom oku nehovorí „brat“, ale nekompromisne – „pokrytec“ a pridáva príklad o strome a ovocí, lebo presne tak naše životné postoje odrážajú, do akej miery žijeme v súlade s Božím slovom. Čo srdcom preteká, čím prekypuje, to naše ústa hovoria. Dobrý človek z dobrého pokladu svojho srdca vynáša a ústami vyjadruje dobré, naopak, zlý človek zo zlého pokladu svojho srdca vynáša zlé. Po ovocí nás pozná naše okolie. Pán Ježiš nás vyzýva: neste ovocie. Ovocie, ktoré je ovocím môjho kázania o milosrdenstve, o pomoci núdznym bez vypočítavosti, o ľudskosti a súcite prejavovaného, dokonca aj k nepriateľom. A keď sa urodí také ovocie, ktoré sa nepýta „čo za to?“, vedzte, že je to dobré ovocie. Dobré ovocie sa nemôže predsa urodiť na zlom – prehnitom, nenávisťou, pokrytectvom a vypočítavosťou nakazenom – strome. Ježiš nás všetkých uisťuje: Boh, ktorému hovorím Otec, Vám utvorí nové srdce. Srdce očistené od pokryteckej vypočítavosti; srdce, ktoré sa nepovyšuje; srdce, ktoré nekádruje cudzie ovocie, ale samé prináša ovocie dobré. Prečo by sme aj my nemohli ovocie Jeho lásky a dobroty niesť ako Jeho učeníci?

Modlitba: Pane Ježišu, pretvor v nás všetko, čo je zlé a falošné. Naplň nás Tvojím Duchom, aby sme niesli Jeho ovocie dobra, lásky, pokoja a radosti. Amen.

Pieseň: ES 554

Autor: Bohuslav Beňuch

„Či nie je moje slovo ako oheň,“ znie výrok Hospodina, „a ako kladivo, čo drví skalu?“ Jeremiáš 23,29

Oheň som prišiel vrhnúť na zem. A čo chcem? Len aby už vzbĺkol! Lukáš 12,49

Rimanom 15,7-13 :: Modlíme sa za: Bratislava – Rača (Ba)