Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2.Korinťanom 6,11-7,4

11 Naše ústa sú vám otvorené, Korintskí, naše srdce rozšírené; 12 nie vám je tesno u nás, ale vo vašom srdci je tesno. 13 Ako deťom hovorím: Odvďačte sa nám aj vy, rozšírte srdcia! 14 Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi, lebo čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Alebo aké je spoločenstvo svetla s tmou? 15 Aká zhoda medzi Kristom a Beliálom? Alebo aký podiel veriaceho s neveriacim? 16 Aké spojenie medzi chrámom a modlami? A my sme predsa chrám Boha živého, ako povedal Boh: Prebývať budem v nich a prechádzať sa, a budem im Bohom, a oni mi budú ľudom. 17 Preto vyjdite spomedzi nich a oddeľte sa, hovorí Pán; nečistého sa nedotýkajte, a ja vás prijmem, 18 budem vám otcom, a vy budete mi synmi a dcérami, hovorí všemohúci Pán.

7, 1 Milovaní, keďže teda máme také zasľúbenie, očisťme sa od všetkých poškvŕn tela i ducha a v bázni Božej dokonajme svoje posvätenie. 2 Prijmite nás! Nikomu sme nekrivdili, nikoho nezničili, nikoho neoklamali. 3 Nehovorím to, aby som vás odsúdil; veď som už predtým povedal, že ste v našich srdciach, aby sme spolu umierali aj spolu žili. 4 Úplne vám dôverujem, často sa chválim vami naplnený potešením, oplývam radosťou pri všetkom našom súžení.

Radikálna čistota. Nemáme ťahať cudzie jarmo s neveriacimi. Veď čo má spravodlivosť spoločné s neprávosťou? Často nás zväzujú telesné, duševné i duchovné veci, ktoré nie sú dobré, prostredníctvom ľudí okolo nás. Pán Boh nám vo Svojom Synovi, Pánovi Ježišovi Kristovi, smrťou na Golgotskom kríži a vzkriesením vydobyl večné víťazstvo. Ak sme dali celé svoje „ja“ Pánovi, už nemusíme chodiť v nečistote. Máme slobodu Božích detí v Kristovi. Sme spravodliví v Kristovi. On sa stal našou spravodlivosťou. Svetlo a tma, spravodlivosť a nespravodlivosť nejdú k sebe a ešte k tomu pod cudzím jarmom Zlého! Čo má spoločné Kristus s Baálom? Veriaci s neveriacim? Chrám s modlami? Náš Boh – Adonai – je jediný živý Boh v Ježišovi Kristovi. Nik Mu nie je podobný. Naše telá sú Jeho chrámom, prebýva v nás a je naším Bohom a my sme Jeho ľud. Poznaj svoju hodnotu v Bohu, neboj sa radikálne oddeliť a byť čistý pre Neho. Pán nás prijíma. Je naším Otcom a my sme Jeho deťmi. Denne sa potrebujeme očisťovať od hriechu a byť v Bohu a v bázni Božej v pokání posvätení.

Modlitba: Odpusť, Bože, naše hriechy. Nechali sme sa vylákať od Tvojho Ducha ku svetským veciam, ktoré neslúžia láske, ale pýche, aby sme vyzerali lepšie pred ľuďmi. Oživ naše srdcia, nech chcú byť dobré pred Tebou a žijú Tvojou láskou. Amen.

Pieseň: ES 648

Autor: Martina Ostricová

Boh je múdry v srdci, odvážny a silný. Kto sa mu vzoprel a ostal celý? Jób 9,4

Nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených. Nebuďte múdri sami pre seba. Rimanom 12,16

2.Tesaloničanom 2,13-17 :: Modlíme sa za: Tomášovce (No)

2.Korinťanom 6,1-10

1 Ako spolupracovníci vás napomíname, aby ste nebrali nadarmo milosť Božiu. 2 Veď On hovorí: V čas príhodný som ťa vyslyšal a v deň spasenia som ti pomohol. Ajhľa, teraz je čas veľmi príhodný; ajhľa, teraz je deň spasenia! 3 Nikomu v ničom nedávame pohoršenia, aby naša služba bola bez hany. 4 Ale vo všetkom sa predstavujeme ako Boží služobníci; v mnohej trpezlivosti, súženiach, nedostatkoch, úzkostiach, 5 ranách, väzeniach, nepokojoch, námahách, bdeniach, pôstoch, 6 čistote, známosti, zhovievavosti, dobrote, Duchu Svätom, nepokryteckej láske, 7 slove pravdy, moci Božej, zbroji spravodlivosti napravo aj naľavo, 8 sláve aj potupe, zlej i dobrej povesti; ako zvodcovia, a predsa pravdiví; 9 ako neznámi, a predsa dobre známi; ako umierajúci, a ajhľa, žijeme; ako karhaní, a predsa neumorení; 10 ako smutní, ale vždy veselí; ako chudobní, a predsa mnohých obohacujúci; ako nič nemajúci, a predsa všetko v moci majúci.

Neberme nadarmo milosť Božiu! Teraz je deň spasenia! V príhodný deň nás Pán vypočul a v deň spasenia nám pomohol. Je to v minulom čase – stalo sa to už dávno. Teraz je čas veľmi príhodný, ajhľa, teraz je deň spasenia. Svedčí to o naliehavosti a aktuálnosti. Deň spasenia je deň, keď sa zriekneš kráľovstva tmy a vstúpiš ako Božie dieťa do kráľovstva svetla, cez obeť Pána Ježiša Krista. Pán Ježiš Kristus je náš Spasiteľ, Mesiáš, Vykupiteľ sveta. Tvoj Spasiteľ, tvoj Záchranca, tvoj Vykupiteľ. Umrel na Golgotskom kríži. On – nevinný, za naše, tvoje i moje hriechy! Bol pochovaný, ale na tretí deň vzkriesený z mŕtvych. Vstúpil na nebesia a žije a kraľuje so svojím Otcom. Čoskoro príde opäť na túto zem ako spravodlivý Sudca, Pán a Kráľ. Božia milosť je pre nás čas, kedy sa ešte pre Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa môžeš osobne rozhodnúť. Nik to neurobí za teba – musíš to urobiť sám. Daj Pánovi Ježišovi celé svoje srdce! Jeho dotyk ti ukáže, ako VEĽMI ťa BOH, PÁN JEŽIŠ KRISTUS MILUJE. Pán ťa povedie k pokániu, vyznaniu hriechov. Modlitba pokánia, spásy, je modlitbou, na ktorú Pán Boh stále čaká a vždy ju vypočuje. V deň príhodný ťa vypočul, dnes v deň spasenia! Kto dá svoje srdce Pánovi Ježišovi, je služobníkom Božím a žije ako nové stvorenie v dobrom aj zlom, nedáva iným možnosť na pohoršenie.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že sa môžeme stať Tvojimi deťmi. My nedokonalí. Hriešni. Môžeme byť ponorení do Krista a zdieľať Jeho postavenie dieťaťa Božieho. Ďakujeme, že vierou sme spasení. Tak Ťa prosíme, aby si túto vieru upevňoval. Amen.

Pieseň: ES 468

Autor: Martina Ostricová

Ja, Hospodin, milujem právo, nenávidím lup. Izaiáš 61,8

V tejto veci nech nikto nevybočuje z medzí a nech nepodvádza svojho brata, pretože Pán sa za to všetko pomstí. 1.Tesaloničanom 4,6

Ján 13,31-35 :: Modlíme sa za: Tisovec (Ri)

2.Korinťanom 5,11-21

11 Keď teda vieme, čo je bázeň pred Pánom, presviedčame ľudí; ale Boh nás pozná; dúfam však, že aj vaše svedomie nás pozná. 12 Tým sa vám zase neodporúčame, ale dávame vám príležitosť chváliť sa nami, aby ste mali čo povedať tým, čo sa chvália navonok, a nie v srdci. 13 Lebo ak sme boli bez zmyslov, (bolo to) pre Boha; ak sme rozumní, sme pre vás. 14 Láska Kristova totiž spája nás, ktorí takto súdime: jeden umrel za všetkých, teda všetci umreli; 15 a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale Tomu, kto za nich umrel a vstal z mŕtvych. 16 Takže nepoznáme odteraz nikoho podľa tela. Ak sme Krista aj poznali podľa tela, teraz (Ho) už nepoznáme. 17 Preto ak je niekto v Kristovi, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli, a hľa, nastali nové. 18 A to všetko je z Boha, ktorý nás zmieril so sebou v Kristovi a zveril nám službu zmierenia, 19 že totiž Boh bol v Kristovi, zmieril svet so sebou, nepočítal ľuďom ich priestupky a ustanovil medzi nami zvestovanie zmierenia. 20 Miesto Krista sme teda poslovia, akoby (vás) Boh napomínal skrze nás. Miesto Krista prosíme: Zmierte sa s Bohom! 21 Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v Ňom spravodlivosťou pred Bohom.

Nové stvorenia, žijúce novým životom. Keď vidíme na javisku známeho herca v rytierskom brnení, vyzerá celkom inak, než ako ho poznáme zo všedného života. A predsa je to ten istý človek! Zmenil si len šaty, prirobil fúzy, nalíčil si tvár, ale pod tým všetkým zostal ten istý: rovnako nepríjemný, rovnako ješitný, rovnako lakomý. Biblický text však hovorí o prostriedku, ktorý z človeka urobí úplne novú bytosť – nové stvorenie. Staré veci sa pominú, keď sa človek ocitne v Kristovi Ježišovi. Inde apoštol Pavel vyzýva, aby sme si obliekli „Pána Ježiša Krista“ (R 13,14). Toto „oblečenie“ má zázračnú moc. Mení človeka i vo vnútri. Je to tak, ako keď sa železná pilinka dostane do magnetického poľa. Sama sa premení na magnet. Získa vlastnosti, ktoré predtým nemala. Byť v Kristovi znamená byť novým stvorením. Znamená to byť v kráľovstve Božom už na tejto zemi a zostať tam, kde On pôsobí a meniť prostredie, v ktorom sa nachádzame.

Modlitba: Darca pokoja, prosíme za všetkých, ktorým sme zostali dlžní odpustenie. Dovoľ nám, aby sme sa spoločne radovali z toho, že sa o nás už rozhodlo a našu cestu vymedzilo tvoje odpustenie a zmierenie. Amen.

Pieseň: ES 457

Autor: Jozef Vereščák

Ja som Hospodin, tvoj Boh, ktorý ťa drží za pravicu a hovorí ti: Neboj sa, ja ti pomáham! Izaiáš 41,13

Ale keď Peter videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: „Pane, zachráň ma!“ Ježiš hneď vystrel ruku, chytil ho. Matúš 14,30-31

1.Kronická 29,9-18 :: Modlíme sa za: Terany (Ho)

2.Korinťanom 5,1-10

1 Vieme totiž, že keď sa stánok nášho pozemského príbytku aj zborí, máme dom od Boha, príbytok nie rukou zhotovený, večný v nebesiach. 2 Lebo preto aj vzdycháme, túžobne si žiadajúc, aby sme si mohli obliecť svoj príbytok z neba, 3 lebo veď potom skutočne budeme oblečení, nie nahí. 4 Lebo my, ktorí sme v tomto stánku, vzdycháme pod ťažkým bremenom, keďže nechceme byť zoblečení, ale oblečení, aby život pohltil smrteľné. 5 A Ten, kto nás na to uspôsobil, je Boh, ktorý nám dal závdavok Ducha. 6 Sme teda vždy dobrej mysle a vieme, že dokiaľ prebývame v tele, ďaleko sme od Pána, 7 lebo žijeme vierou, a nie videním! 8 Sme dobrej mysle a radšej si volíme vysťahovať sa z tela a prebývať s Pánom. 9 Preto či prebývame (v tele), a či sa vysťahúvame (z neho), snažíme sa byť Mu príjemní. 10 Všetci totiž musíme sa ukázať pred súdnou stolicou Kristovou, aby každý prijal dobré či zlé ako odplatu za to, čo konal v tele, podľa toho, ako pracoval.

Keď bude stan zborený. Naše telo je z pohľadu apoštola Pavla stanom, ktorý je postavený len dočasne. Roky z neho vyťahujú upevňovacie kolíky, takže jedného dňa bude zborený. My však máme kam ísť – Boh nám pripravil príbytok, ktorý už nebude provizóriom, ale večným domovom. Apoštol Pavel mal túto istotu rovnako, ako ju máme i my – a predsa poznal úzkosť pred posledným krokom, ktorým vykročíme von zo „zboreného stanu“. Ako by si želal, aby sa nemusel v umieraní zbaviť toho, čo má, aby cez neho bolo prehodené „nebeské telo“, aby sa dožil príchodu Pána. V tom bol tiež ako my. Aj ako veriaci ľudia máme strach zo všetkého toho, čo bude sprevádzať naše „vysťahovanie“. Nie sme žiadni hrdinovia a je pravda, že to Pavel vyznáva za seba i za nás: „Vzdycháme pod ťažkým bremenom, lebo nechceme, aby z nás bolo zoblečené naše pozemské telo“ (v. 4). Zápasíme o tento život, i keď vieme, že nás čaká omnoho krajší… Bojíme sa konca, i keď veríme v život večný – bez konca. Tejto rozporuplnosti nie sme ušetrení. No verím s apoštolom, že pre Boží život si nás pripravuje Duch Svätý, ktorý je nám daný. Ani v umieraní nie sme sami. Je s nami Božia moc.

Modlitba: Pane Ježišu, prosíme o živú vieru v Tvoje víťazstvo pre nás i o silu odovzdať sa v poslušnej viere do Tvojej milosti v živote i v smrti.

Pieseň: ES 672

Autor: Jozef Vereščák

Ucti si Hospodina zo svojho majetku. Príslovia 3,9

Požičiavajte a nič za to nečakajte! Tak bude hojná vaša odmena a budete synmi Najvyššieho. Lukáš 6,35

Filemonovi 1-16(17-22) :: Modlíme sa za: Tekovské Lužany (Dn)

2.Korinťanom 4,7-18

7 Tento poklad máme, pravda, v hlinených nádobách, aby sa ukázalo, že tá prenesmierna moc je z Boha, a nie z nás. 8 Všetkým sme utláčaní, ale nie potlačení; sme tiesnení, ale si nezúfame; 9 sme prenasledovaní, ale nie opustení; sme zmietaní, ale nehynieme; 10 Ježišovo zomieranie nosíme stále v tele, aby aj život Ježišov zjavný bol na našom tele. 11 My živí, ustavične sme vydávaní na smrť pre Ježiša, aby aj život Ježišov zjavený bol na smrteľnom našom tele. 12 A tak v nás pôsobí smrť, ale vo vás život. 13 Keďže však máme toho istého ducha viery, ako je napísané: Uveril som, preto som hovoril, – aj my veríme, a preto aj hovoríme, 14 lebo vieme, že Ten, kto vzkriesil Pána Ježiša, vzkriesi aj nás s Ježišom a postaví nás s vami. 15 Veď všetko toto deje sa pre vás, aby rozhojnená milosť rozmnožila vďačnosť čím viacerých na slávu Božiu. 16 Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. 17 Lebo toto terajšie ľahké bremeno súženia získa nám nesmiernu hojnosť večnej slávy, 18 keď nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.

Poklad v hlinených nádobách. Text sa začína vetou: „Preto, keď z milosti máme takúto službu, neochabujeme.“ Aké úžasné poverenie máme?! Akú výnimočnú službu – kázať Ježiša Krista, ktorý je obrazom Boha! Ako veľmi nám dnes chýba kázanie o sláve Božej! Tí, ktorí sa to odvážia, musia byť autentickí. A takí sú len tí, ktorí videli Jeho tvár. Keďže „Boh zažiaril v našich srdciach“, máme vzácny poklad. Vďaka nemu prežívame nepredstaviteľné veci, ktoré apoštol opisuje pomocou protikladov: „Sme sužovaní, ale nie stiesnení, sme prenasledovaní, no nie opustení, sme zmietaní, no nehynieme, nosíme na tele Ježišovo zomieranie“ a zároveň sa na nás zjavuje Ježišov život. Tieto antagonizmy poukazujú na veľké tajomstvo – „poklad skrytý v hlinených nádobách“. Boh nám to dáva prežívať kvôli tým, ktorým slúžime, aby uverili a prežívali to isté. Cieľom je ohromné a všeobecné vďakyvzdanie v zmysle slov Písma: „Rozhojnená milosť rozmnoží vzdávanie vďaky Bohu.“ O to sa v našich spoločenstvách usilujme, preto nás apoštol posmeľuje a radí: ,,Preto neochabujme! …nehľadíme na viditeľné, ale na neviditeľné. Viditeľné je totiž dočasné, ale neviditeľné je večné.“

Modlitba: Bože, chceme klesnúť pred Tvojou slávou na kolená. Prosíme, zjav nám Svoju tvár viac a viac. Daj nám vieru, že je možné vnímať Ťa duchom a daj nám to vnímanie. Veď nás životom, nech nezlyháme v žiadnom protivenstve. Amen.

Pieseň: ES 665

Autor: Marián Bodolló

Vtedy Abrám odišiel, ako mu prikázal Hospodin. 1.Mojžišova 12,4

Vedzte teda, že tí, čo sú z viery, sú Abrahámovými synmi. Galaťanom 3,7

Galaťanom 5,22-26 :: Modlíme sa za: Švedlár (Ko)

2.Korinťanom 4,1-6

1 Preto, keď z milosti máme takúto službu, neochabujeme, 2 ale zriekli sme sa zatajovaných hanebností, nepočíname si chytrácky, nefalšujeme slovo Božie, ale zjavujeme pravdu, a tak sa odporúčame každému ľudskému svedomiu pred Bohom. 3 Ak je aj zakryté naše evanjelium, zakryté je tým, čo hynú. 4 V nich zatemnil Boh tohto sveta myseľ neveriacich, aby sa im nerozsvietilo svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obraz Boží. 5 Lebo nie seba kážeme, ale Krista Ježiša, Pána; o sebe však (hovoríme) ako o vašich služobníkoch skrze Ježiša. 6 Lebo Boh, ktorý povedal: Nech z temnosti zažiari svetlo! – zažiaril v našich srdciach, aby svietilo poznanie slávy Božej v tvári Kristovej.

Apoštol Pavel seba predstavuje ako nosiča vody, nie ako samotnú živú vodu. Nechce zažiariť a byť obdivovaný, „lebo nie seba kážeme, ale Krista“. Nech radšej zažiari Kristus ako Spasiteľ a Pán. V tom slove „Pán“ je zároveň zdieľanie dôstojnosti s jediným Bohom. Kristus je rovnako hoden uctievania. „Nech z temnosti zažiari svetlo! – zažiaril v našich srdciach“ – to je narážka na prvý deň, keď povedal Boh: „Buď svetlo, bolo svetlo a bolo to dobré“. V tme sa skrývajú rôzne hrozby, nástrahy, v nej sme bezbranní až zraniteľní. V 1.liste Jánovom však „Boh je svetlo a nieto v Ňom nijakej tmy“. Všetko ostatné, čo nie je Boh, nie je absolútne svetlé. Dokonca aj Slnko pri svojom svite vrhá tieň. Keď Kristus prišiel na svet, povedal: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ V istej chvíli nášho života bolo osvietené srdce – miesto nášho rozhodovania. Tak sme uvideli skutočnosť v iných súvislostiach, nových tvaroch, v nových farbách. Zmenil sa nám život. Je to výraz Božej moci, ktorá sa prejavila. A hoci náš život nikdy nebude veľký jas a žiara, ani tá najhustejšia tma nebude nikdy taká, aby jas Božej lásky nemohol preniknúť do našich životov a starostí. Prajem nám všetkým, aby sme ju takú silnú znovu mohli pocítiť v našich srdciach aj v dnešný deň.

Modlitba: Pane Ježišu, vyvyšujeme Ťa. Síce málo, lebo si nevieme predstaviť Tvoju veľkosť. Ale radujeme sa na deň, keď Ťa uvidíme naplno. Prosíme, posilňuj nás zvnútra, aby sme verili Tebe vo všetkom, čo konáš a čo nás stretáva. Amen.

Pieseň: ES 286

Autor: Marián Bodolló

Ty však budeš stále plesať v Hospodinovi, budeš sa chváliť Svätým Izraela. Izaiáš 41,16

Bohom sa chválime skrze nášho Pána Ježiša Krista, skrze ktorého sme teraz dostali zmierenie. Rimanom 5,11

5.Mojžišova 26,1-11 :: Modlíme sa za: Švábovce (Ta)

14. nedeľa po Svätej Trojici

Dobroreč Hospodinovi, moja duša, nezabúdaj na nijaké z jeho dobrodení! Žalmy 103,2

Lukáš 17,11-19

11 Keď sa (Ježiš) uberal do Jeruzalema, šiel cez Samáriu a Galileu. 12 Ako vchádzal do ktorejsi dediny, stretlo sa s Ním desať malomocných mužov, ktorí zastali zďaleka 13 a pozdvihli svoj hlas, volajúc: Ježiši, Majstre, zmiluj sa nad nami! 14 Keď ich videl, povedal im: Choďte, ukážte sa kňazom! A keď šli, boli očistení. 15 Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; 16 padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. 17 Ježiš odpovedal: Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati? 18 Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento cudzinec! 19 I povedal mu: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila.

Viac ako uzdravenie. Niekedy človek v životných ťažkostiach prosí o Božiu pomoc. Keď ju dostane, zabudne na Darcu a sústredí sa iba na dar. Vtedy mu uniká niečo veľmi dôležité. Ako v príbehu o 10 malomocných. Zdravotný stav ich vylučoval zo spoločnosti. Žili na jej okraji. Ľudia od nich bočili. Boli odsúdení na postupnú smrť. Budúcnosť nemali. Aj oni však dostali nádej a šancu. Stretli sa s Pánom Ježišom, keď prechádzal cez miesta, kde žili. Ježiš vypočul ich prosby a uzdravil ich. A to bola obrovská vec. Jeho uzdravenie znamenalo pre nich život a návrat medzi ľudí. Z periférie späť do spoločnosti. Návrat do života. Budúcnosť bola pred nimi. No deviati z desiatich zabudli na Darcu. Zabudli prísť a vzdať Bohu chválu za dar uzdravenia. Len jeden sa vrátil a prišiel sa Mu poďakovať. Cudzinec – Samaritán – si spomenul, kto im pomohol. Iba on padol Kristovi k nohám a vzdával Mu chválu. Pán Ježiš, vidiac jeho postoj, mu dáva niečo, čo je ešte viac ako uzdravenie tela. Spásu duše. – – Nestačí byť uzdravený, je potrebné byť aj zachránený. Aj dnes smiem vierou prísť a pokľaknúť pred Ním s chválou na perách. Je vzácne oslavovať Darcu a s pokorou ďakovať za každodenné dary. Tak nám neunikne to najdôležitejšie, čo máme v Pánovi: Záchranu pre večný život.

Modlitba: Ďakujem, Bože, za všetko, čo pre mňa konáš. Odpusť, že mnohé si nevšímam, alebo pripisujem náhode, svojej šikovnosti, či náboženským výkonom. Očisť moje srdce, nech lepšie vnímam Tvoje dielo a ďakujem. Amen.

Pieseň: ES 343

Autor: Marián Kaňuch

Ach, Pane, Hospodine, pozri, Ty si Svojou veľkou mocou a vystretým ramenom utvoril nebesá a zem, Tebe nijaký div nie je nemožný. Jeremiáš 32,17

Ježiš pristúpil a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi aj na zemi. Choďte teda a získavajte mi učeníkov vo všetkých národoch a krstite ich v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ Matúš 28,18-20

Rimanom 8,14-17 :: Žalmy 146 :: Lukáš 19,1-10 :: Modlíme sa za: Slovenských evanjelických učiteľov

2.Korinťanom 3,12-18

12 Keď teda takúto nádej máme, počíname si celkom otvorene, 13 a nie ako Mojžiš, ktorý si položil závoj na tvár, aby synovia izraelskí nehľadeli na koniec toho, čo bolo pominuteľné. 14 Ale ich myseľ sa zatvrdila. Ten istý závoj ostáva totiž až do dnešného dňa pri čítaní starej zmluvy a neodkrýva sa, lebo ho odstraňuje (len) Kristus. 15 Až po dnes, kedykoľvek čítajú Mojžiša, leží im závoj na srdci. 16 Ale hneď, ako sa obráti k Pánovi, závoj padne. 17 Veď Pán je Duch, a kde Duch Pánov, tam sloboda. 18 My všetci akoby v zrkadle vidíme s odkrytou tvárou slávu Pánovu, keď Duch Pánov premieňa nás v ten istý obraz zo slávy do slávy.

Boh áno, ale prečo aj Ježiš? Jednoduchá odpoveď: Aby naša viera mala zmysel a budúcnosť. Jedine cez Ježiša vnímame hĺbku a náročnosť Božích zásad, Božích noriem, Božej dokonalosti. Máme tendenciu zľahčovať Božie požiadavky na spravodlivosť, veď sme len „slabí nedokonalí ľudia“ a Pán Boh to pochopí… Ježiš však obstál. Jeho život ukazuje, čo znamená naplnenie Božích požiadaviek. Jeho ponuka nie je „znížiť latku“, ale naopak, On ponúka možnosť zahaliť sa do Jeho dokonalosti, do Jeho spravodlivosti. Preto Ježiš! Cez Neho rozumieme, čo znamená Božia spravodlivosť a milosť zároveň. Ten závoj na našich srdciach, spomínaný v texte, je niečo podobné ako šedý zákal na oku. Bráni nám vidieť pravdivo realitu. Na očnej klinike som sa stretla s pacientkou, ktorej operovali šedý zákal. Vymenili jej zakalenú šošovku. Na druhý deň po operácii, keď jej sňali krytie, nastala u nej veľká panika. Na rukách objavila hnedé škvrny, ktoré predtým nevidela. Považovala ich za nežiadúcu reakciu na operáciu. V skutočnosti odstránenie zakalenej šošovky jej pomohlo jasne vidieť. Podobnú operáciu koná Pán Boh aj s naším srdcom. Božie konanie nie je pobyt v polepšovni. On nemá v úmysle polepšiť náš život. Jeho cieľom je zmeniť, premeniť nás. Aj keď v tomto živote v plnej miere nevidíme slávu Pánovu (naša človečina by to zrejme nevydržala), viera v ukrižovaného a vzkrieseného Ježiša Krista nám dáva schopnosť vidieť až za horizont našich životov – až do večnosti.

Modlitba: Ďakujem, Ježišu, že si obstál: Tvoj Duch zvíťazil v každom pokušení a chce víťaziť aj v mojom živote nad hriechom. Odpusť, že sa Ti vyšmykávam z rúk a potom môj život nevyzerá dobre. Dávam sa Ti, nech ma vždy riadiš a žijem Tvoju svätosť. Amen.

Pieseň: ES 315

Autor: Elena Bruncková

Hospodinovi patrí zem i to, čo ju napĺňa, svet i tí, čo ho obývajú. Žalmy 24,1

Dbajte teda dôkladne na to, ako si počínate; nie ako nemúdri, ale ako múdri. Efežanom 5,15

Júdu 1.2.20-25 :: Modlíme sa za: Štrba (Ta)

2.Korinťanom 3,1-11

1 Začíname zase odporúčať samých seba? Či vari potrebujeme, ako niektorí iní, odporúčajúce listy pre vás alebo od vás? 2 Vy ste naším listom, vpísaným nám do srdca, ktorý poznajú a čítajú všetci ľudia. 3 Veď je zjavné, že ste listom Kristovým, ktorý sme my písali svojou službou a napísali nie černidlom, ale Duchom Boha živého, nie na kamenné dosky, ale na mäsité dosky sŕdc. 4 Takúto dôveru máme skrze Krista k Bohu. 5 Niežeby sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, už ako sami zo seba, ale naša schopnosť je z Boha. 6 On nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. 7 Ak už služba smrti, literami do kameňa vyrytá, bola taká slávna, že synovia izraelskí nemohli hľadieť do tváre Mojžišovej pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, 8 akože by služba Ducha nebola omnoho slávnejšia? 9 A keď už služba odsúdenia bola slávna, o čo slávnejšia je služba ospravedlnenia? 10 Lebo aj to, čo bolo slávne, stráca slávu v porovnaní s touto prenesmiernou slávou. 11 Veď keď je slávne, čo sa pominie, omnoho slávnejšie je, čo zostáva.

Otvorený list. V biblickom texte, ktorý sme čítali včera, sú nositelia zvesti o spasení nazvaní vôňou Kristovou. Dnes máme pred sebou iný obraz. Obraz otvoreného listu, ktorý čítajú všetci ľudia. Tým otvoreným listom si ty – kresťan: tvoj život, tvoja reč, (ne)milovanie pravdy, (ne)ochota slúžiť iným a mohli by sme pokračovať ďalej. To všetko vydáva svedectvo o tebe, o tvojej viere, o Bohu, v ktorého veríš. Niektorí radi hovoria, že viera je hlboko súkromná vec každého. A potom je ich život ako dobre zapečatená obálka. Nikto sa nič nedozvie ani o Ježišovi Kristovi, ani o Jeho láske, ani o záchrane, ktorú ponúka. Prihlásiť sa k Ježišovi Kristovi znamená dovoliť nášmu okoliu čítať v liste nášho života. Zbor v Korinte a niektorí jednotlivci v ňom boli pre apoštola Pavla ťažkým orieškom, ale pre apoštola sú to stále milované deti, ktoré nosí v srdci a povzbudzuje ich k novému životu v Kristovi. Veď aj spôsob, ako sa vysporiadali so zlyhaniami, mal byť pre okolie dôkazom Božej moci a lásky. Dosť dávno ma oslovilo takéto upozornenie: Najťažšie zo všetkého je urobiť misiu vo vlastnej rodine. Prečo asi? Tam sa nemôžeme na nič hrať, tam sa pravdivosť našej viery ukáže, tam sme odhalení až na kosť. – – Služba zvestovania zmierenia v Ježišovi Kristovi je slávna. Nech je život každého z nás odporúčacím listom okoliu a svedectvom o tom, čo dokáže urobiť neobyčajný Boh so životom obyčajného človeka.

Modlitba: Ďakujem, Bože, za výsadu byť Tvojím listom. Odpusť, že často som listom zašpineným, alebo pomýleným. Potrebujem Ťa, aby si ma vyrovnal a popísal Tvojím Duchom, nech žijem, hovorím a konám, aby Teba ľudia chválili. Amen.

Pieseň: ES 483

Autor: Elena Bruncková

Hospodin, vypočuj moju modlitbu! Venuj pozornosť môjmu volaniu o pomoc! Nemlč, keď slzy prelievam! Žalmy 39,13

(Kanaánska žena) prišla, klaňala sa mu a hovorila: „Pane, pomôž mi!“ Matúš 15,25

Jakubov 2,5-13 :: Modlíme sa za: Štítnik (Ge)

2.Korinťanom 2,12-17

12 Keď som prišiel do Troady zvestovať evanjelium Kristovo, a keď sa mi otvárali dvere v Pánovi, 13 môj duch nemal pokoja, lebo som nenašiel svojho brata Títa; preto som sa rozlúčil s nimi a odišiel som do Macedónie. 14 Ale vďaka Bohu, ktorý nám všade dáva triumfovať v Kristovi a na každom mieste nám dáva zjavovať vôňu svojho poznania. 15 Lebo sme vôňou Kristovou Bohu aj medzi tými, ktorí sú na ceste k spaseniu, aj medzi tými, ktorí sú na ceste do zahynutia; 16 týmto vôňou smrti na smrť, tamtým vôňou života na život. Ale kto je na to spôsobný? 17 Lebo nie sme ako mnohí, ktorí si robia obchod zo slova Božieho, ale hovoríme z čistého srdca ako z Boha a pred Bohom v Kristovi.

Sme Božím parfémom. Zmenená atmosféra v cirkevnom zbore v Korinte bola víťazstvom Kristovho Ducha medzi nimi. Život človeka, ktorý je odovzdaný Kristovi, má svoju „vôňu“. Je to ovocie Ducha Svätého (Galatským 5,22-23). Táto vôňa sa nedá dosiahnuť umelo, vlastnými silami. Je prejavom pôsobenia Božieho Ducha. Táto „vôňa“ prináša so sebou pokoj a šťastie, atmosféru priateľstva a vzájomného prijatia. Táto „vôňa“ je prežívané a zvestované evanjelium o spáse a novom živote v Kristovi. Kto túto zvesť prijíma, v tom pôsobí nový život. Kto ju odmieta, vystavuje sa duchovnej smrti. Všetci máme radi príjemnú vôňu kvetín, či príjemnú vôňu parfému. Pamätajme aj dnes na to, že aj náš život, naše slová a činy, naše pohľady a postoje majú vydávať príjemnú vôňu Kristovho Ducha, ktorý prebýva v nás.

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, prosíme Ťa, pomôž nám, aby náš život bol prevoňaný Tvojou láskou a milosťou. Amen

Pieseň: ES 554

Autor: Libor Bednár

Boh povedal: Svoju dúhu som položil na oblak, aby bola znamením zmluvy medzi mnou a zemou. 1.Mojžišova 9,13

Aby sme mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočisko v tom, že sa budeme verne pridŕžať ponúkanej nádeje. Hebrejom 6,18

Skutky apoštolov 4,32-37 :: Modlíme sa za: Šivetice (Ge)