Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Jeremiáš 7,1-15

1 Toto je slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: 2 Postav sa do brány domu Hospodinovho a hlásaj tam toto slovo: Čujte slovo Hospodinovo, všetci Júdejci, ktorí prechádzate týmito bránami klaňať sa Hospodinovi. 3 Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Napravte svoje cesty a činy a dovolím vám bývať na tomto mieste. 4 Nespoliehajte sa na takéto klamlivé slová: Chrám Hospodinov, chrám Hospodinov, chrám Hospodinov je toto! 5 Ak naozaj napravíte svoje cesty a činy, ak si naozaj budete navzájom prisluhovať právo, 6 ak nebudete utláčať cudzincov, siroty a vdovy, ani nevinnú krv prelievať na tomto mieste, ani za inými bohmi chodiť na vlastnú škodu, 7 dovolím vám bývať na tomto mieste, v krajine, ktorú som dal vašim otcom od vekov až na veky. 8 Ale vy sa spoliehate na klamlivé slová, ktoré neosožia. 9 Či budete kradnúť, vraždiť, cudzoložiť, krivo prisahať, kadiť Baalovi a chodiť za inými bohmi, ktorých ste nepoznali, 10 a potom prídete a postavíte sa predo mňa v tomto dome, ktorý nesie moje meno, a poviete: Sme chránení! a potom ďalej páchať chcete tieto ohavnosti? 11 Či tento dom, ktorý nesie moje meno, je vo vašich očiach pelešou lotrovskou? Ja sám som to videl – znie výrok Hospodinov. 12 Choďte k môjmu posvätnému miestu, ktoré bolo v Šíle, kde som sprvoti pripravil príbytok svojmu menu, a pozrite, čo som s ním urobil pre zlo svojho ľudu, Izraela. 13 Teraz však, pretože ste páchali všetky tieto skutky – znie výrok Hospodinov – a pretože ste nepočúvali, hoci som sa vám ustavične prihováral, a neozývali ste sa, hoci som vás volal, 14 urobím so svojím domom, ktorý nesie moje meno a na ktorý sa vy spoliehate, a s miestom, ktoré som dal vám i vašim otcom, ako som urobil so Šílom. 15 A zavrhnem vás spred seba, ako som zavrhol všetkých vašich bratov, celé potomstvo Efrajima.

Chrám Hospodinov je toto! Ako veľmi rozumiem Bohu v tomto texte! Vyrástla som v evanjelickom prostredí. Moja rodina, tety i ujovia, ba takmer celá dedina boli prevažne evanjelici. Chodili pravidelne do kostola, spievali krásne piesne zo spevníka, ba mnohé vedeli spamäti. Boli hrdí na to, že patria do Evanjelickej cirkvi, že naše učenie je pravé. Tak to hovorievali i poriadne nahlas a neraz sa bili pritom i do pŕs! Ako dieťa som nechápala súvislosti, ale dnes viem, že sme to „pravé učenie“ vôbec nepoznali. Akoby aj, keď Biblia bola pre nás nepotrebná?! A bol medzi nami jeden ujo – evanjelik, čo čítal i Bibliu, ale to bolo asi niečo zlé, lebo ho nazvali sektárom. Akí sme boli biedni! Ani vo sne sme netušili, že našou modlou sa stal kostol, že žijeme bez Boha na svete. Tento neosobný „boh“ má v Evanjelickej cirkvi stále dôležité miesto. Návšteva kostola, náboženské obrady, pekné spevy… A ovocie? Zatvorené nebo a prázdne srdcia, bôľne a umierajúce od tej prázdnoty. „Prázdno je, Bože, chýbaš nám!“ (M. Rúfus) No dobrý a verný Boh ešte stále volá: „Nechcem vaše obrady! Chcem vaše srdcia! Napravte svoje cesty! Vráťte sa ku Mne a budete Mojimi deťmi!“

Modlitba: Odpusť, Bože, naše modlárstvo. Často si ešte aj z nábožných vecí urobíme modly. Či už sú tieto veci stáročné, alebo nové. Posilni nás na vnútornom človeku, nech sa sústredíme iba na Teba. Nech sa necháme viesť iba Tebou. Amen.

Pieseň: ES 448

Autor: Danka Zubčáková

Ja som však povedal: Darmo som sa namáhal, márne a zbytočne som mrhal svojou silou. A predsa je moje právo u Hospodina a moja odmena u môjho Boha. Izaiáš 49,4

Bratia moji milovaní, buďte pevní, neochvejní, buďte stále horlivejší v Pánovom diele, veď viete, že vaša námaha nie je márna v Pánovi. 1.Korinťanom 15,58

Hebrejom 12,1-3 :: Modlíme sa za: Veľký Grob – Čataj (Ba)

Jeremiáš 6,9-21

9 Tak riekol Hospodin mocností: Dôkladne budú paberkovať na zvyšku Izraela ako na viniči. Prilož si znova ruku ako oberač hrozna na výhonky! 10 Komu mám hovoriť a svedčiť, aby počúvali? Neobrezané uši majú, nemôžu načúvať. Hľa, slovo Hospodinovo bolo im na posmech, nemajú v ňom záľubu. 11 Plný som hnevu Hospodinovho, nevládzem ho viac v sebe zdržovať. Vylej ho na dieťa na ulici, a súčasne aj na kruh mládeže! Muž aj so ženou padne do zajatia, starec i zošlý vekom. 12 Ich domy prejdú na iných spolu s ich poliami a ženami, lebo vystriem svoju ruku proti obyvateľom krajiny – znie výrok Hospodinov; 13 pretože od najmenšieho po najväčšieho všetci sú ziskuchtiví, od proroka až po kňaza všetci sa dopúšťajú klamu. 14 A ľahkomyseľne liečia rany môjho ľudu. Hovoria: Pokoj, pokoj! Ale niet pokoja! 15 Na hanbu vyšli, lebo ohavnosť páchali. Už ani stud necítia, ani hanbiť sa nevedia. Preto padnú s tými, ktorí musia padnúť, klesnú, keď ich navštívim – hovorí Hospodin. 16 Tak riekol Hospodin: Postavte sa na cesty a pozerajte, pýtajte sa na odveké chodníky; kde je cesta k dobru, choďte po nej, a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Oni však povedali: Nepôjdeme! 17 Určil som strážcov nad vami. Počúvajte na zvuk trúby! Oni však povedali: Nebudeme počúvať. 18 Preto počujte, národy, a poznaj, zborové zhromaždenie, čo bude s nimi. 19 Počuj, zem: Ajhľa, ja privediem pohromu na tento ľud, je to ovocie ich úmyslov, veď na moje slová nepočúvali a opovrhli mojím učením. 20 Načo mi kadidlo, ktoré prichádza zo Sáby, a vonná trstina z ďalekej krajiny? Zápaly vaše nie sú mi po vôli a vaše zábitky nie sú mi príjemné. 21 Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja postavím prekážky tomuto ľudu, a potknú sa o ne; otcovia zahynú spolu so synmi, susedia so svojimi priateľmi.

Túžime byť poslušní Pánu Bohu? Nechcem! Nebudem! Nepôjdem! Slová tohto druhu radi používajú najmä deti. Pritom ich neposlúchanie môže viesť až k ohrozeniu života. Izraelský národ podobne, ako neposlušné dieťa, odvrkuje na slová proroka Jeremiáša a tvrdohlavo si dookola hovorí to isté: „Nepôjdeme! Nebudeme počúvať!“ Ktovie, či mu vôbec dochádzalo, aké ďalekosiahle následky prinesie ich ignorovanie Božieho Slova… V útlom veku dieťaťa nazývame čas, kedy dieťa neakceptuje pokyny rodičov, obdobím vzdoru. Z psychologického hľadiska je toto obdobie mimoriadne dôležité. Vďaka nemu sa totiž tvorí osobnosť dieťaťa. O úplne inom svedčí vzdor voči nášmu nebeskému Otcovi. V knihe proroka Jeremiáša vidíme, že duchovné obdobie vzdoru voči Pánu Bohu netvorí, ale deformuje osobnosť izraelského národa. Rovnako sme na tom aj my. Čím viac sa vzďaľujeme od Boha, tým menej sme samými sebou. Naše vnútro sa deformuje. Naopak, počúvanie Božieho Slova nás učí, kým skutočne sme. Učí nás, akú nesmierne veľkú hodnotu máme v Božích očiach. I dnes nás Duch Svätý túži formovať a tvoriť v nás jedinečnú osobnosť Božieho dieťaťa. Nechajme sa Ním viesť!

Modlitba: Drahý náš nebeský Otče, odpusť nám, keď vedome i nevedome ignorujeme to, k čomu nás vedieš. Prosíme Ťa, Ty sám nás veď v živote tak, aby sme boli poslušní Tvojmu Slovu. Amen.

Pieseň: ES 478

Autor: Tatiana Beňuchová

Jozua povedal ľudu: „Vzájomne ste si svedkami, že ste si vyvolili Hospodina, aby ste mu slúžili.“ Oni odpovedali: „Sme svedkami.“ Jozua 24, 22

Nech vás nepripraví o víťaznú cenu nikto. Kološanom 2,18

Skutky apoštolov 5,34-42 :: Modlíme sa za: Veľké Uľany (Ba)

Jeremiáš 3,21-4,4

21 Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha. 22 Vráťte sa, odpadlí synovia, vyliečim vás z vášho odpadlíctva! Ajhľa, my prichádzame k Tebe, lebo Ty si Hospodin, náš Boh! 23 Naozaj, preludom sú kopce i hlučný zhon na vrchoch. Naozaj, v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Izraela! 24 Hanebná modla požierala výsledok práce našich otcov od našej mladosti: ich ovce, dobytok, ich synov aj ich dcéry. 25 Ležíme vo svojej hanbe a prikrýva nás naša potupa, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi, nášmu Bohu, my aj naši otcovia, od našej mladosti až po dnešný deň, a nedbali sme na hlas Hospodina, svojho Boha.

4, 1 Ak sa chceš obrátiť, Izrael – znie výrok Hospodinov – navráť sa ku mne! A ak odstrániš svoje ohavnosti spredo mňa, a nebudeš blúdiť, 2 ale budeš prisahať: Na živého Hospodina! úprimne, pravdivo a spravodlivo – vtedy sa Ním budú žehnať národy a budú sa Ním chváliť. 3 Lebo takto vraví Hospodin mužom Júdu a Jeruzalema: Preorte si úhor a nesejte do tŕnia! 4 Obrežte sa Hospodinovi, odstráňte predkožku svojho srdca, mužovia Júdu a občania Jeruzalema, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a nehorel neuhasiteľne pre vaše zlé skutky.

Vráťte sa ku mne. Táto Božia výzva a pozvanie sa opakuje v Biblii nespočetne veľakrát. Prečo sa tak často opakuje? Môže to byť tým, že sa naozaj podobáme márnotratnému synovi alebo izraelskému národu, ktorý sa po mnohých požehnaniach od Hospodina predsa len uchyľuje k cestám bez Boha? Za týmto pozvaním je však určite Božia láska. Práve ona nás milostivo pozýva k tomu, aby sme sa ako vysilení a popálení životom bez Boha, nebáli vrátiť k Tomu, Komu na nás nesmierne záleží. Toto pozvanie je určené pre tých, ktorí sú blízko Pána Boha, ale aj pre tých, ktorí sú od Neho ďaleko. Niektorí ľudia sa pri slovách proroka Jeremiáša dali na cestu návratu k Bohu. Bola to cesta pokorných modlitieb s prosbou o odpustenie. Bola to cesta prehodnocovania svojho doterajšieho života, cesta na ktorej slovo „pokánie“ nezostávalo iba zbožným slovíčkom, ale sprítomnilo sa v úprimnej snahe zanechať všetko zlé a ísť ďalej podľa Božej vôle. V tomto sú pre nás príkladom, pretože ukazujú, že pokánia sa nemusíme báť. Nie je to slabosť, obrátiť sa k Pánu Bohu a vyznať naše chyby a zlyhania. Nie je to prejav nízkeho sebavedomia, keď prosíme Pána Boha v modlitbách, aby nás viedol aj dnešný deň. Veď práve v každodennom prijatí Jeho pozvania – „Vráťte sa ku mne!“ – je naša spása i naša životná pomoc.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že nás voláš k návratu. Ďakujeme, že chceš byť s nami. Ďakujeme, že odpúšťaš. Odpusť, že si neuvedomujeme, ako dobre je pri Tebe a hľadáme iné veci, či osoby, na ktoré by sme sa upli. Prosíme, rozlievaj Svojím Duchom lásku do našich sŕdc, nech sa s obrovskou radosťou vraciame k Tebe. Amen.

Pieseň: ES 496

Autor: Daniel Beňuch

Či azda môžem mať záľubu v smrti bezbožného, znie výrok Pána, Hospodina, a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a ostal nažive? Ezechiel 18,23

Ja som prišiel na svet ako svetlo, aby nik, kto vo mňa verí, neostal v tme. Ján 12,46

Lukáš 7,1-10 :: Modlíme sa za: Veľké Leváre (Ba)

Jeremiáš 2,1-13

1 Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: 2 Choď a verejne hlásaj Jeruzalemu: Takto vraví Hospodin: Spomínam si na vernosť tvojej mladosti, na lásku tvojich snúbeneckých čias, keď si kráčala za mnou púšťou, krajinou neobsiatou. 3 Svätým bol Izrael Hospodinovi, bol prvotinou Jeho úrody. Všetci, čo jedli z nej, previnili sa, stihlo ich nešťastie – znie výrok Hospodinov. 4 Počujte slovo Hospodinovo, dom Jákobov i všetky rody domu Izraela! 5 Takto vraví Hospodin: Čo zlé našli na mne vaši otcovia, že sa vzdialili odo mňa, chodili za márnosťou a vyšli na márnosť? 6 Nepýtali sa: Kde je Hospodin, ktorý nás vyviedol z Egypta, ktorý nás viedol púšťou, krajinou stepí a roklín, krajinou suchoty a temna, krajinou, ktorou nikto neprechádza, kde ani človek nebýva? 7 Voviedol som vás do krajiny sadov, aby ste jedli jej ovocie a jej dobroty. Keď ste však vošli, poškvrnili ste mi krajinu a moje vlastníctvo ste zohavili. 8 Kňazi sa nepýtali: Kde je Hospodin? Zástancovia zákona ma nepoznali, pastieri sa mi spreneverili a proroci veštili v mene Baala, chodili za bôžikmi, čo nič neosožia. 9 Preto povediem ešte s vami spor – znie výrok Hospodinov – a povediem spor aj so synmi vašich synov. 10 Veď prejdite len k brehom Kitejcov a rozhliadnite sa, pošlite do Kédáru, dôkladne pozorujte, a všimnite si, či sa kedy takého čo stalo! 11 Či zmenil kedy národ bohov, hoci tí ani bohmi nie sú? Môj ľud však svoju slávu zamenil za bôžikov, čo neosožia. 12 Deste sa, nebesá, nad tým, zhrozte sa, užasnite veľmi – znie výrok Hospodinov – 13 lebo dvojaké zlo spáchal môj ľud: opustili mňa, prameň živej vody, aby si vykopali deravé cisterny, ktoré neudržia vodu.

Istá matka mala dvoch synov. Vychovávala ich s rovnakou láskou. Obom sa dostávalo opatery, nehy a materinskej starostlivosti. Chlapci vyrástli a mama mala autonehodu. Po ťažkej operácii zostala pripútaná na vozík. Jeden syn sa vyjadril, že takú mamu nechce, že sa nebude s jej vozíkom a s ňou ako mrzákom ukazovať na ulici. Druhý syn mame povedal, že keďže mu dala život, a tak ho milovala, že sa celá obetovala, aby ho vychovala, aj on teraz všetko nechá tak a bude ju opatrovať a starať sa o ňu. Čo sa stalo, že za rovnakým prístupom matky sú rozličné postoje synov? Nie vždy myslíme na to, čo všetko Pán Boh pre nás urobil. Nie vždy si uvedomujeme, v koľkých situáciách sme doslova unikli nebezpečenstvu, či smrti. Kto nad nami stál a bdel? Kto nám pomohol? Ak si prestaneme pripomínať Božiu lásku k nám, ak začneme pomaly zabúdať na to, čo všetko pre nás Pán Boh v Pánovi Ježišovi Kristovi vykonal, budeme svedkami dôsledkov takejto zábudlivosti. Nebude to len pohroma, ale predovšetkým opustenosť. Lebo kto neverí láske, opúšťa. Pohroma a katastrofa sa začína vtedy, keď človek stratí lásku a vďačnosť a prestane jej v tomto svete dôverovať. Nezopakujme chyby našich predkov viery! Pripomínajme a zdôrazňujme tie veci, ktoré Pán Boh pre nás vykonal a odplácajme sa Mu láskou! K Bohu aj k blížnemu.

Modlitba: Pane Ježišu, keď si uvedomím, že si visel na kríži kvôli mne. Keď viem, aké bolesti Ti spôsobovali klince. Ako si sa dusil… Ako môžem zabudnúť? Odpusť, že aj tak zabúdam. Ďakujem, že Tvoj Duch pripomína a rozlieva lásku do srdca. Amen.

Pieseň: ES 454

Autor: Ivan Boženík

Už nikdy neskryjem Svoju tvár pred nimi, lebo vylejem Svojho ducha na dom Izraela, znie výrok Pána, Hospodina. Ezechiel 39,29

Preto sú dary milosti rôzne, ale Duch je ten istý; a rôzne sú aj služby, ale Pán je ten istý; a rôzne sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok. 1.Korinťanom 12,4-7

Jakubov 1,1-6(7-11)12-13 :: Modlíme sa za: Veličná (Lo)

Jeremiáš 1,1-19

1 Slová Jeremiáša, syna Chilkiju, z kňazskej rodiny v Anatóte v krajine Benjamín, 2 ktorému zaznelo slovo Hospodinovo za čias judského kráľa Joziáša, syna Amónovho, v trinástom roku jeho panovania, 3 a potom za dní judského kráľa Jójákíma, syna Joziášovho, až do konca jedenásteho roku judského kráľa Cidkiju, syna Joziášovho, až do odvlečenia Jeruzalema do zajatia v piatom mesiaci. 4 Takto mi zaznelo slovo Hospodinovo: 5 Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, skôr, ako si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa; určil som ťa národom za proroka. 6 Ja som však povedal: Ach, Pane, Hospodine, veď neviem hovoriť, lebo som primladý. 7 Nato mi riekol Hospodin: Nehovor: Som primladý. Ale choď, ku komukoľvek ťa pošlem, a hlásaj všetko, čo ti rozkážem! 8 Neboj sa ich, lebo ja som s tebou, aby som ťa vyslobodil – znie výrok Hospodinov. 9 Vtedy Hospodin vystrel ruku a dotkol sa mi úst. Potom mi Hospodin riekol: Ajhľa, dal som ti do úst svoje slová. 10 Pozri sa: dnes som ťa ustanovil nad národmi a kráľovstvami, aby si vytŕhal a rúcal, hubil a búral, aby si staval a sadil. 11 Potom mi takto zaznelo slovo Hospodinovo: Čo vidíš, Jeremiáš? Odpovedal som: Vidím mandľovníkový prút. 12 Hospodin mi riekol: Dobre si videl, lebo bdiem nad svojím slovom, aby som ho splnil. 13 Aj po druhý raz mi zaznelo slovo Hospodinovo: Čo vidíš? Odpovedal som: Vidím prekypujúci hrniec s otvorom od severu. 14 Nato mi riekol Hospodin: Od severu sa rozpúta pohroma na všetkých obyvateľov krajiny. 15 Lebo, hľa, zavolám všetky čeľade kráľovstiev severu – znie výrok Hospodinov. Tie prídu, a každá z nich postaví svoj trón pri vchode do brán Jeruzalema, dookola proti jeho hradbám a proti všetkým judským mestám. 16 Potom vyhlásim svoje súdy nad nimi za všetko ich zlo, lebo ma opustili, kadili iným bohom a klaňali sa dielu vlastných rúk. 17 Ty si však podpáš bedrá, povstaň a hovor im všetko, čo ti prikážem. Nemaj strach pred nimi, aby som ti ja nenahnal strachu pred nimi. 18 Ajhľa, dnes urobil som ťa opevneným mestom, železným stĺpom, bronzovou hradbou proti celej krajine, proti kráľom Júdu a jeho kniežatám, proti jeho kňazom a ľudu krajiny. 19 A budú brojiť proti tebe, ale nepremôžu ťa, lebo ja som s tebou – znie výrok Hospodinov – aby som ťa vyslobodil.

Každému z nás občas dôjdu slová a argumenty. Na pozvanie zvestovať Hospodinove slová je odpoveďou výhovorka pre neskúsenosť z dôvodu mladosti a slabej rétoriky. Ako je možné, že keď máme zvestovať Hospodinove slová, nachádzame toľko komplikácií, toľko problémov a starostí? Čo je vlastne skutočnou príčinou neochoty sprostredkovať Božie posolstvo a evanjelium dnešnému človeku? Mladí ľudia a deti sa často hanbia. Niektorí sa boja niečo povedať na verejnosti, nevedia vystupovať. Pritom však veľmi dobre zvládnu argumentáciu, prečo prišli neskoro domov, prečo nemajú úlohu alebo prečo nie je uprataná izba… Tak veľmi vieme obhajovať svoje činy, svoje diela, tak veľmi vieme poukazovať na to, čo sme nezapríčinili alebo, naopak, tak veľmi vieme zdôrazňovať, čo všetko sme dokázali, čo sme vybudovali, čo sme opravili a čo sme nadobudli….! Aj teba Pán Boh povolal do služby v Jeho cirkvi. Nemaj strach z ľudí a neboj sa ani o seba! Pán Boh je s tebou od 1. sekundy tvojho života (v. 5). Len nehovor toľko o sebe, ale zameraj sa na to, čo chce povedať Hospodin! Pokús sa vo svojom ďalšom živote a svojej ďalšej službe viac zameriavať na slová: „Otče môj, nie ako ja chcem, ale ako Ty.“

Modlitba: Pane, ďakujem, že si pre mňa toľko vykonal. Odpusť, že si to málo všímam a príliš sa sústreďujem na seba. Zmeň moje srdce, naplň Tvojím Duchom, nech jasne vidím Tvoje veľké veci a s radosťou hovorím o Tebe. Amen.

Pieseň: ES 474

Autor: Ivan Boženík

Potom mi povedal: Človeče, všetky moje reči, ktoré ti poviem, si vezmi k srdcu a počúvaj ušami! Ezechiel 3,

Poďakovanie za úrody

Na teba sa upierajú oči všetkých, ty im dávaš pokrm v pravý čas. Žalmy 145,15

Marek 8,1-9

1 V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: 2 Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. 3 Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. 4 Odvetili Mu učeníci: Ako a kto ich bude môcť nasýtiť chlebom v tomto pustom kraji? 5 Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. 6 Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. 7 Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. 8 I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov zvyškov nazbierali. 9 Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil,

Ako Boh nasycuje. „Kto a ako by mohol tu, na pustatine, obstarať chlieb, aby toľkých nasýtil?“ Ježiš nenecháva učeníkov v bezradnosti a otázkou: „Koľko máte chlebov?“, akoby im hovoril: „Tak poďme na to!“ Niečo predsa len máte – skúsme s tým, čo máme, niečo urobiť, skúsme nasýtiť zástup. Akoby im hovoril: Nezáleží na tom, koľko toho máte, ale dôležité je, či to všetko chcete vložiť do môjho zámeru – nasýtiť tento zástup. Ak to urobíte, dozviete sa odpoveď na otázku, ktorú ste mi položili: „Kto by mohol toľkých nasýtiť?…“ Ježiš teda vzal tých sedem chlebov, „vzdal vďaku, lámal a dával“, učeníci podávali zástupu a zástup sa nasýtil. Dnešné evanjelium je dobrou správou o tom, že tí, ktorí sú v zástupe nasledujúcom Ježiša, sa nemusia báť, že Majster zabudne na ich potreby. Rovnako je to dobrá správa o tom, že ak to, čo máme, vložíme do Božích rúk, Boh to rozmnoží tak, aby sa dostalo všetkým. Už nebudeme musieť nič, iba byť ochotní druhým rozdávať.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu Kriste, že Ty si Ten, na ktorého sa môžeme spoliehať vo všetkých svojich potrebách. Ďakujeme, že si nám ukázal, ako sa môžeme stať účastnými zázraku nasýtenia tých, ktorí sú hladní. Stačí to, čo máme, vložiť do Tvojich rúk, a potom ochotne rozdávať. Prosíme, túto schopnosť nám daj, týmto nás požehnaj!

Pieseň: ES 364

Autor: Pavel Kollár

Dôveruj celým srdcom Hospodinovi a nespoliehaj sa na svoj rozum. Na všetkých svojich cestách ho poznávaj a on sám ti urovná chodníky. Príslovia 3,5-6

Preto si opášte bedrá svojej mysle, buďte triezvi, úplne dúfajte v milosť, ktorú dostanete pri zjavení Ježiša Krista. 1.Petrov 1,13

2.Korinťanom 9,6-15 :: Žalmy 65 :: Modlíme sa za: Biblické hodiny

2.Korinťanom 13,1-13

1 Toto už tretí raz idem k vám. Svedectvo dvoch alebo troch svedkov dokáže každé slovo. 2 Vopred som povedal, totiž, keď som bol druhý raz medzi vami, a vopred hovorím teraz, keď som neprítomný, (hovorím) tým, ktorí predtým zhrešili, a všetkým ostatným, že až znovu prídem, neušetrím nikoho. 3 Hľadáte totiž dôkaz, že hovorí zo mňa Kristus, ktorý nie je slabý oproti vám, ale je mocný vo vás. 4 Lebo keď aj bol ukrižovaný zo slabosti, ale žije v moci Božej. Aj my sme v Ňom síce slabí, ale budeme žiť s Ním z moci Božej pre vás. 5 Samých seba vyskúšajte, či ste vo viere; samých seba preskúmajte. Či nepoznávate na sebe, že je vo vás Ježiš Kristus? Ak nie, znamená to, že ste sa presvedčili. 6 Dúfam však, že poznáte, že my nie sme nehodní. 7 Modlíme sa Bohu, aby ste sa nedopustili ničoho zlého, nie preto, aby sme sa my zdali hodnými, ale aby ste vy činili dobré, a my sme boli ako nehodní. 8 Nič nemôžeme proti pravde, ale za pravdu. 9 Lebo my sa tešíme, keď sme slabí, ale vy ste mocní. Za to sa aj modlíme, aby ste sa zdokonaľovali. 10 Toto píšem ako neprítomný preto, aby – keď budem prítomný – nemusel som pokračovať prísne podľa moci, ktorú mi dal Pán, aby som budoval, a nie boril. 11 Nakoniec, radujte sa, bratia, zdokonaľujte sa, napomínajte sa, buďte jednomyseľní, zachovávajte pokoj a Boh lásky a pokoja bude s vami. 12 Pozdravujte sa vospolok svätým bozkom. Pozdravujú vás všetci svätí. 13 Milosť Pána Ježiša Krista a láska Božia a účastenstvo Ducha Svätého so všetkými vami! Amen.

Piaty verš vedie k pravidlu dobrých vzťahov č. 2. Pavol veriacich nabáda, aby skúmali samých seba; psychológia používa pojem sebareflexia. Slovami Pána Ježiša (Mat 7,5) by to znelo asi takto: „Vyber brvno zo svojho oka a budeš jasne vidieť smietku v oku brata.“ Pavol je zoči-voči zlu radikálny, nenatrie zlo nejakým zmäkčujúcim náterom (v. 1-2), aby nikoho neurazil. No nevystupuje ani z pozície jediného spravodlivého… Záver listu je úžasným vyjadrením jeho lásky ku Korinťanom a ukazuje, čo znamená „vybrať si brvno“ a “vidieť smietku“: a. „vyber si brvno“ – nezačni poukazovaním na chyby druhých. Priznať si slabosť nie je prehra, ale šanca žiť z moci Božej (v. 4). Poznávať samého seba, hľadať Krista vo svojom konaní (v. 6-7), čas na modlitbu. SKÚMANIE SEBA je LEGITÍMNYM EGOCENTRIZMOM. Dokonca Boh na to vyhradil aj 7. deň. Nemal by byť iba o návšteve bohoslužieb, ale o celodennom odpočinku s Bohom – aby sme si vybrali brvno z našich životov a dívali sa na ďalšie dni s jasným pohľadom. ABY SOM BUDOVAL a NIE BORIL (v. 10)! b. „uvidíš smietku“ – dívaj sa na druhých ako sa Kristus díva na teba a srdce sa ti začne plniť prajnosťou voči iným. Pavol napísal: Modlíme sa, aby ste sa nedopustili ničoho zlého, zdokonaľovali sa; tešíme sa vašej sile, hoci my sme slabí. Skús si všímať a zapísať si nasledujúce dni, ako pokračuješ, keď začneš vetu slovami: „Ale ty (on)…?“

Modlitba: Ďakujem, Bože, že dávaš dobré pravidlá pre život lásky. Odpusť, že ich často nedokážem žiť. Preto Ťa potrebujem, aby si ma podopieral v mojej slabosti a viedol. Ďakujem za Tvoju lásku. Amen.

Pieseň: ES 645

Autor: Dano Kobylan

Ľud, čo kráča v tmách, uvidí veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine temnoty, zažiari svetlo. Izaiáš 9,1

Aby ste oznámili veľké skutky toho, čo vás povolal z temnoty do Svojho predivného svetla. 1.Petrov 2,9

Skutky apoštolov 12,1-11 :: Modlíme sa za: Uhrovec (Po)

2.Korinťanom 12,11-21

11 Stal som sa nerozumným, keď som sa chválil. Vy ste ma prinútili. Veď vy ste ma mali odporúčať. Nestojím predsa v ničom za onými veľapoštolmi, aj keď som nič. 12 Veď dôkazy o tom, že som apoštol, pôsobili medzi vami vo všetkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a prejavoch moci. 13 Lebo v čom ste boli ukrátení proti ostatným cirkevným zborom, ak len nie v tom, že ani ja sám nebol som vám na ťarchu? Odpusťte mi túto krivdu! 14 Ajhľa, teraz už po tretí raz ochotný som prísť k vám, a nebudem vám na ťarchu! Veď nehľadám vaše veci, ale vás. Nepatrí sa zaiste, aby deti zhromažďovali rodičom poklady, ale rodičia deťom. 15 Ja veľmi rád vynaložím všetko, aj seba samého vynaložím za vaše duše. Keďže vás ja teda tak veľmi milujem, máte ma vy menej milovať? 16 Dobre teda, nebol som vám síce na ťarchu, ale som vraj chytrák a podviedol som vás. 17 Či som vás vykorisťoval niektorým z tých, čo som poslal k vám? 18 Poprosil som Títa a spolu s ním poslal som onoho brata. Vykorisťoval vás vari Títos? Či sme nepokračovali v tom istom duchu, v tých istých šľapajach? 19 Už dávno si myslíte, že sa bránime pred vami. Pred Bohom v Kristovi hovoríme: to všetko je, milovaní, na vaše vzdelávanie. 20 Obávam sa totiž, aby som vás, až prídem, nenašiel takých, akých by som nechcel, a aby ste ani vy mňa nenašli takého, akého by ste nechceli; aby nebolo sváru, závisti, hnevov, hádok, ohovárania, našepkávania, pýchy, nepokojov; 21 aby ma môj Boh neponížil u vás pri mojom opätovnom príchode, a aby som nemusel oplakávať mnohých, ktorí predtým zhrešili a nekajali sa z toho, čoho sa dopustili: z nečistoty, smilstva a bezuzdnosti.

Vzťahy. Väčšina ľudí chce mať dobré harmonické vzťahy, plné porozumenia, úcty a lásky. Prečo je to však také ťažké? A ako sa to dá? Je veľa kníh a výskumov, ktoré nám môžu pomôcť – radia, čo robiť a čo nie. Záver listu Korinťanom mi odkrýva dve zlaté pravidlá, s ktorými sa s vami chcem nasledujúce dve čítania podeliť:

Dnes č. 1: Nestavaj sa do pozície obete. Vedie nás to do pasivity (ten druhý musí urobiť niečo pre zlepšenie vzťahu), obrany (premýšľame, s čím ten druhý zaútočí) a jatrenia nášho zranenia (často ho maskujeme tým, že nám ide o pravdu, či vyšší princíp). Nerobí to isté aj Pavol? Skúsme ho pozorovať a vidíme, že: a. je aktívny, hľadá riešenie, je ochotný priznať si svoje chyby (v.13, 15, 17); b. ide mu o toho druhého, nie o jeho pravdu (v. 14, 19, 20); c. sústreďovanie sa na seba nazýva nerozumnosťou, pozná svoju minulosť aj to, že z milosti je apoštolom (v. 11, 12). Pavol bol priamy človek, a nie chytrák, ktorý hral na city, aby vzbudil dojem ukrivdeného. Jeho heslo bolo: „Nakoľko je na vás, majte pokoj so všetkými ľuďmi!“ (Rím 12,16-21). – – Nie so všetkými ľuďmi sa dá byť zadobre, ale usilujme sa o to, a najmä nedávajme sa do pozície obetí. – – Praktická rada: Skús si všímať a zapísať nasledujúce dni, ako pokračuješ, keď začneš vetu slovami: „Ale ja…?“

Modlitba: Odpusť, Bože, že často neunesieme zranenia vo vzťahoch a reagujeme ako obete. Ďakujeme, že Ty hojíš rany a posilňuješ nás, aby sme vedeli budovať lásku napriek minulosti a boľavému srdcu. Dávam sa Ti do rúk, nech to konáš aj cezo mňa. Amen.

Pieseň: ES 543

Autor: Dano Kobylan

A jeho cesty som videl. Ja ho však uzdravím, budem ho viesť, odmením ho útechou. Izaiáš 57,18

Ježiš im povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som povolať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Marek 2,17

Skutky apoštolov 27,16-25 :: Modlíme sa za: Uhorské (No)

OKTÓBER

Heslo mesiaca: Usilujte sa o blaho mesta, kam som vás poslal do zajatia, modlite sa zaň k Hospodinovi, pretože od jeho blaha závisí aj vaše blaho. Jeremiáš 29,7

2.Korinťanom 12,1-10

1 Ak sa treba chváliť – hoci to nič neprospeje – prídem k videniam a zjaveniam Pánovým. 2 Poznám človeka v Kristovi, ktorý pred štrnástimi rokmi – či to bolo v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie – uchvátený bol až do tretieho neba. 3 A poznám toho istého človeka – či to bolo v tele, či mimo tela, neviem, Boh vie – 4 že uchvátený bol do raja a počul nevysloviteľné reči, ktoré človek nesmie ani vysloviť. 5 Týmto sa teda budem chváliť, sám sebou sa však nebudem chváliť, ak len nie slabosťami. 6 Veď ak sa budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Uskromňujem sa však, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako čo vidí, alebo počuje odo mňa, 7 a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval. 8 Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa, 9 ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova. 10 Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.

Život s ostňom v tele. Nepoznáme bystrejšieho a jedinečnejšieho vykladača evanjelia Ježiša Krista, než bol apoštol Pavol. Kedysi zarytý nepriateľ Krista, neskôr Jeho najoddanejší vyznávač a služobník. Nikto z prvej generácie kresťanov nevykonal v službe pre Krista také ďalekosiahle dielo, ako on, ktorý sa stal kresťanom až po Kristovom odchode. No tento skvelý človek mal tiež svoje trápenia a nebola to žiadna maličkosť, ktorá mu robila problémy. Prosil Ježiša Krista v modlitbách, aby ho zbavil ostňa, ktorý mal v tele. Jeho modlitba však nebola vypočutá. Pavol to vyjadruje slovami: „Dosť máš na mojej milosti, lebo moja moc sa v slabosti dokonáva.“ To vyjadruje, že mu musí stačiť to, čo má. Prijmi svoj život z Božích rúk! Prijmi ho s tým ostňom v tele a s pokúšaním, ktoré trápia tvoj život, prijmi ho z Božích rúk a v mene Božom! Ži ho taký, aký ti ho dáva Boh, ale naplň ho spoliehaním sa na Neho! Aj ty „máš dosť na Jeho milosti“ i tebe stačí, aby ti dala novú silu, či dosť sily na to, aby si mohol nad všetkým víťaziť. Možno na pozadí svojej biedy, slabosti a uprostred svojej choroby, možno práve tu lepšie spoznáš, čo je to láska a aká je Kristova moc. Jeho milosť vykoná pri každom, kto sa na Neho spolieha, veľké veci.

Modlitba: Ďakujem, Bože, že Ty vieš, čo je najlepšie. Aj čo je najlepšie pre mňa. Odpusť, že často hodnotím svoj život podľa iných kritérií, ako sú Tvoje a potom sa cítim nešťastne, alebo Ti vyčítam. Vypestuj vo mne lásku a pokoj Svätým Duchom, nech mám radosť zo všetkého, čo v mojom živote konáš, lebo nakoniec to bude slúžiť na dobré. Amen.

Pieseň: ES 521

Autor: Iveta Kosečková

Pretože sa ti obmäkčilo srdce, pokoril si sa pred Bohom, i ja som ťa vypočul. 2.Kronická 34,27

Pavol píše: Veď ja som najmenší z apoštolov, ba nie som hoden volať sa apoštolom, pretože som prenasledoval Božiu cirkev. Ale z Božej milosti som to, čo som. 1.Korinťanom 15,9-10

2.Mojžišova 23,20-25(26-27) :: Modlíme sa za: Turíčky (No)

2.Korinťanom 11,16-33

16 Znovu hovorím: Nech si nikto nemyslí, že som nerozumný; ak však áno, prijmite ma aj ako nerozumného, aby som sa aj ja mohol v niečom pochváliť. 17 Čo sa týka chvály, čo hovorím, nehovorím podľa Pána, ale ako nerozumný. 18 Keď sa mnohí chvália podľa tela, pochválim sa aj ja. 19 Veď vy rozumní radi znášate nerozumných! 20 Strpíte, keď vás niekto zotročuje, keď vás niekto vyžiera, keď vás niekto zdiera, keď sa niekto povyšuje a bije vás do tváre. 21 Na (svoju) hanbu hovorím: v tomto akoby sme, ozaj, boli slabí! Ak si však niekto trúfa v niečom – nerozumne hovorím – trúfam si aj ja. 22 Sú Hebrejci? Som aj ja! Sú Izraelci? Som aj ja! Sú potomkovia Abrahámovi? Som aj ja! 23 Sú služobníci Kristovi? Bláznivo hovorím: Tobôž ja! Viac som sa napracoval, viac naúpel vo väzeniach, viac nazvíjal pod údermi, často som bol v nebezpečenstve smrti! 24 Päťkrát po štyridsať palíc bez jednej dostal som od Židov, 25 trikrát ma zošľahali, raz kameňovali, tri razy som stroskotal, deň a noc som sa zmietal na morských hlbinách; 26 často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od lotrov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi; 27 v námahe a trude, často v bdení, o hlade a smäde, často v pôstoch, na zime a v nahote; 28 a okrem toho, – čo ani nespomínam, – deň po deň nával sta ros tí o všetky cirkevné zbory. 29 Kto trpí slabosťou, že by som aj ja netrpel slabosťou? Kto je vystavený pohoršeniu, aby to mňa nepálilo? 30 Ale ak sa mám chváliť, svojou slabosťou sa budem chváliť. 31 Boh a Otec Pána Ježiša, požehnaný naveky, vie, že neklamem. 32 V Damasku miestodržiteľ kráľa Areta strážil mesto Damask, aby ma chytil, 33 ale v koši ma pustili oknom cez hradby, a tak som unikol jeho rukám.

Keď som slabý, som mocný. Každý z nás inštinktívne túži po istote. Túžime po sile a po múdrosti, aby sme dokázali čeliť možným nástrahám života, aby nás nič nezaskočilo, aby sme sa vedeli vyrovnať s akoukoľvek kritickou situáciou, ktorá nás môže v živote postihnúť. Ukazuje to aj popularita super-hrdinov ako Superman, Batman, Spiderman a mnohých ďalších, ktorých poznáme z amerických komixov, či filmov. Každý z nás prirodzene v kútiku duše túži mať nejakú super-schopnosť. – – Apoštol Pavel (2Kor) však ponúka opačnú logiku. Hovorí, že ak skutočne veríme vo všemohúceho Otca, ktorý nás nadovšetko miluje, nepotrebujeme žiadne super-schopnosti, lebo vo všetkom sa môžeme spoľahnúť na Neho. On je silnejší a spoľahlivejší, než akýkoľvek Superman. V Jeho blízkosti sme vždy v bezpečí. On je najväčšia istota. – – Naopak, ak sme si istí sebou, ak si myslíme, že si dokážeme poradiť v každej situácii, môžeme získať pocit, že sme od Boha nezávislí, že Ho vlastne až tak veľmi nepotrebujeme. Toto pokušenie na nás číha vždy, keď získame pocit vlastnej sily a sebaistoty. To je práve to, pred čím nás vystríha apoštol Pavel, a preto nám pripomína: „…keď som slabý, som mocný“, lebo vtedy som blízko pri svojom Otcovi.

Modlitba: Ďakujem, Bože, za Tvoju moc, múdrosť a dobrotu. Odpusť, že niekedy mám pocit, že nie si dosť múdry, alebo dobrý. Prosím, obráť moje srdce k Tebe a veď ho, nech sa spolieham na Teba a nech cezo mňa vykonáš veľa dobra. Amen.

Pieseň: ES 494

Autor: Miroslav Koseček

Uveril som, preto hovorím: Bol som veľmi pokorený. Žalmy 116,10

Blahoslavený muž, ktorý odolá v skúške, lebo keď sa osvedčí, prijme veniec života, ktorý Pán prisľúbil tým, čo ho milujú. Jakubov 1,12

1.Mojžišova 16,6b-14 :: Modlíme sa za: Turčianske Jaseno (Tu)