Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Jeremiáš 26,1-19

1 Na začiatku panovania judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, zaznelo Jeremiášovi toto slovo Hospodinovo: 2 Takto vraví Hospodin: Postav sa na nádvorie domu Hospodinovho a všetkým judským mestám, ktoré sa prichádzajú klaňať do Jeho domu, hovor slová, ktoré som ti prikázal hovoriť; nevynechaj ani slovo. 3 Azda poslúchnu a každý sa navráti zo svojej zlej cesty; ja oľutujem pohromu, ktorú zamýšľam dopustiť na nich pre ich zlé skutky. 4 Povedz im: Takto vraví Hospodin: Ak neposlúchnete a nebudete chodiť podľa môjho učenia, ktoré som vám predložil, 5 a nedáte na slová mojich sluhov, prorokov, ktorých ustavične posielam k vám – akože ste ich neposlúchali: 6 naložím s týmto domom ako so Šílom a toto mesto urobím kliatbou pre všetky národy zeme. 7 Kňazi, proroci aj všetok ľud počuli Jeremiáša hovoriť tieto slová v dome Hospodinovom. 8 Keď Jeremiáš dopovedal všetko, čo mu Hospodin prikázal hovoriť celému ľudu, chytili ho kňazi, proroci i všetok ľud a povedali: Musíš zomrieť. 9 Prečo si prorokoval v mene Hospodinovom: Tento dom bude ako Šílo a toto mesto tak spustne, že bude bez obyvateľov? Všetok ľud sa zhŕkol k Jeremiášovi do domu Hospodinovho. 10 Keď sa judské kniežatá dozvedeli o tom, vyšli z kráľovského paláca hore do domu Hospodinovho a sadli si pri vchode do Novej brány domu Hospodinovho. 11 Kňazi a proroci povedali kniežatám a všetkému ľudu: Tento muž je hoden smrti, lebo prorokoval proti tomuto mestu, ako ste počuli na vlastné uši. 12 Vtedy Jeremiáš povedal všetkým kniežatám a všetkému ľudu: Hospodin ma poslal prorokovať proti tomuto domu všetky slová, ktoré ste počuli. 13 Teraz však polepšite svoje cesty a svoje skutky, počúvajte slovo Hospodina, svojho Boha, a Hospodin oľutuje zlo, ktoré vyslovil proti vám. 14 Ja som vo vašich rukách, urobte so mnou, čo uznáte za dobré a spravodlivé. 15 Len vezmite na vedomie, že ak ma usmrtíte, uvalíte nevinnú krv na seba a na toto mesto i na jeho obyvateľov, lebo Hospodin ma naozaj poslal k vám povedať vám verejne všetky tieto slová. 16 Nato kniežatá i všetok ľud povedali kňazom a prorokom: Tento človek nie je hoden smrti, lebo k nám hovoril v mene Hospodina, nášho Boha. 17 Niektorí zo starších krajiny povstali a povedali celému zhromaždeniu ľudu: 18 Micheáš z Mórešetu prorokoval za dní judského kráľa Chizkiju a povedal všetkému ľudu Judska: Takto vraví Hospodin mocností: Sion bude zoraný na pole, Jeruzalem bude zrúcaninou a chrámový vrch zalesnenou výšinou. 19 Či ho preto vydal na smrť judský kráľ Chizkija a celý Júda? Či sa nebál Hospodina a nesnažil sa udobriť Jeho tvár, takže Hospodin oľutoval zlo, ktorým im pohrozil? My však chceme uvaliť veľkú neprávosť na seba.

Kto nám povie pravdu? Pre kresťana je nesmierne silným odkazom pravda, že Boh o každom jednom z nás vedel ešte skôr ako nás začal formovať v živote matky (Jer 1,5). On každého z nás stvoril s Jeho pečaťou, dotykom, zámerom, povolaním… Túžbou Jeho srdca bolo, aby sme tu boli pre Neho a On pre nás. A toto je doslova vtlačené ako pečať do každého z nás oveľa hlbšie, ako si myslíme. Sme stvorení pre spoločenstvo s Bohom, pre spoznávanie Boha, pre Boží plán s nami. A dostali sme od Pána nádherné utvrdenie, že On je s nami po všetky dni (Jer 1,8; Mt 28,20), že nás neopustí ani nezanechá (Žid 13,5). Otvorene nám hovorí, že to nebude ľahké, že v zápasoch o poznanie a vyslovenie pravdy budeme mať protivenstvá a súženia (Jer 1,19). Zároveň nás však ubezpečuje, že On je víťazom v Kristovi, Jeho je víťazstvo, On nás vytrhne a zachráni, On sa oslávi, že skrze Neho vo všetkom zvíťazíme (R 8,37). Ak Ho milujeme, potom všetky veci nám slúžia na dobré (R 8,28). Tieto pravdy, na ktorých stál Jeremiáš, sú pre kresťana mocným a nádherným odhalením dôvodu, pre ktorý žijeme! Veríme, že toto je základ, na ktorý sa aj v týchto dňoch potrebujeme postaviť s plnou dôverou.

Modlitba: Ďakujem, Bože, za pevný základ pre moju vieru. Odpusť, že niekedy si radšej volím pozlátkové základy,

Jeremiáš 25,1-14

1 Toto je slovo, ktoré Jeremiášovi zaznelo o celom ľude Júdu v štvrtom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho – bol to prvý rok babylonského kráľa Nebúkadnecara – 2 ktoré predniesol prorok Jeremiáš všetkému judskému ľudu a všetkým obyvateľom Jeruzalema: 3 Od trinásteho roku judského kráľa Joziáša, syna Ámonovho, až do tohto dňa, to jest dvadsaťtri rokov, mi zaznievalo slovo Hospodinovo, a hovoril som vám ho neprestajne, ale vy ste nepočúvali. 4 Hospodin k vám neprestajne posielal všetkých svojich sluhov, prorokov, ale vy ste neposlúchali, ani ucho ste nenaklonili, aby ste počúvali. 5 Hovoril: Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov a ostanete bývať na pôde, ktorú vám i vašim otcom Hospodin dal od vekov až na veky. 6 Nechoďte za inými bohmi slúžiť a klaňať sa im; nepopudzujte ma výtvorom svojich rúk. Potom nebudem s vami zle nakladať. 7 No neposlúchli ste ma – znie výrok Hospodinov – aby ste ma výtvorom svojich rúk mohli provokovať na vlastnú škodu. 8 Preto takto vraví Hospodin mocností: Pretože ste neposlúchali moje slová, 9 ajhľa, ja pošlem po všetky čeľade severu – znie výrok Hospodinov – i po svojho sluhu, babylonského kráľa Nebúkadnecara, a privediem ich proti tejto krajine, proti jej obyvateľom i proti všetkým týmto okolitým národom; uvalím na nich kliatbu a urobím z nich predmet hrôzy a výsmechu a večné zrúcaniny. 10 Odstránim spomedzi nich hlas plesania a hlas radosti, hlas ženícha a hlas nevesty, zvuk ručných mlynčekov i svetlo lampy. 11 Celá táto krajina bude zboreniskom a pustatinou a tieto národy budú sedemdesiat rokov slúžiť babylonskému kráľovi. 12 Po uplynutí sedemdesiatich rokov potrestám za ich vinu babylonského kráľa, i ten národ, i Chaldejsko – znie výrok Hospodinov – a obrátim ho na večnú púšť. 13 Tak splním na tej krajine všetky slová, ktoré som vyriekol proti nej, všetko, čo je napísané v tejto knihe, ako prorokoval Jeremiáš o všetkých národoch. 14 Aj ich samých zotročia mnohé národy a veľkí králi. Tak im odplatím podľa ich skutkov a podľa diela ich rúk.

Nevieru Hospodin trestá, a potom chce ľud oslobodiť. Doba, ktorú líči tento text, je v Izraeli dobou zatvrdilosti ľudu a odvrátenia sa od Boha. Jeremiáš dôrazne vyzýva ľudí, aby sa odvrátili od svojej zlej cesty a od svojich zlých skutkov, aby tak zostali bývať na pôde, ktorú im dal Hospodin. Aby nechodili za inými bohmi a neklaňali sa im. Hospodin je zhovievavý, ale nie donekonečna. Ľud nepočúva varovné slová proroka. Preto zaznieva výrok Hospodinov o treste, ktorý aj vykoná. Zrejme je tomu podobná aj naša doba – v národe i v cirkvi. Božie Slovo nás vyzýva, aby sme sa odvrátili od služby novodobým bôžikom: honbou za peniazmi, za svetským uznaním a službou vlastnému egu. Aj v Evanjelickej cirkvi sme zašli tak ďaleko, že niektorí z čelných predstaviteľov sa nevedia pokoriť, a potom vznikne skupina, ktorá zakladá odštiepeneckú cirkev – akúsi Asociáciu. Je to nebezpečné. Môžu sa za to očakávať Božie tresty. Je načase sa pokoriť pod mocnú ruku Božiu a v pokání sa privinúť k Tomu, ktorý je pokorný srdcom – k Pánovi Ježišovi. Potom môžeme zažiť obnovenie a zjednotenie a vzrast v cirkvi i v národe – na slávu Božiu.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, že si taký úžasný. Odpusť však, že príliš málo vnímame Tvoju veľkosť a velebu. Potom si vytvárame bôžikov ako náhradu za vzťah s Tebou a radosť z Teba. Prosíme, daj sa nám poznať, čo najlepšie. Amen.

Pieseň: ES 332

Autor: Ján Belica

Pravdaže, viem, že je to tak, veď ako môže byť smrteľník spravodlivý pred Bohom? Ak sa mu zachce viesť s ním spor, z tisíc otázok mu neodpovie ani na jednu. Jób 9,2.3

Zákonník mu povedal: „Správne, učiteľ, povedal si pravdu! Jediný je a okrem neho iného niet. A milovať ho celým srdcom, celým rozumom i celou silou a milovať blížneho ako seba samého je viac ako ...

Jeremiáš 23,16-32

16 Takto vraví Hospodin mocností: Nepočúvajte slová prorokov, ktorí vám prorokujú a balamutia vás. Vidinu vlastnej mysle zvestujú, a nie to, čo je z úst Hospodinových. 17 Stále hovoria tým, ktorí pohŕdajú slovom Hospodinovým: Budete mať pokoj! A každému, kto chodí so zatvrdnutým srdcom, hovoria: Nepríde na vás pohroma! 18 Veď kto stál v rade Hospodinovej, aby videl a počul Jeho slovo, kto dával pozor na Jeho slovo a začul ho? 19 Hľa, strhla sa povíchrica Hospodinova plná hnevu, a búrka vírivá znesie sa na hlavu vinníkov. 20 Neodvráti sa hnev Hospodinov, kým nesplní a nevykoná úmysly svojho srdca. V posledné dni jasne pochopíte! 21 Neposlal som týchto prorokov, oni však utekajú; neprehovoril som k nim, oni však prorokujú. 22 A keby boli stáli v mojej rade, zvestovali by moje slová môjmu ľudu, odvrátili by ich od zlej cesty a od ich zlých skutkov. 23 Či som ja Bohom zblízka – znie výrok Hospodinov – a nie aj Bohom zďaleka? 24 Či sa môže niekto tak skryť v úkrytoch, aby som ho nevidel? – znie výrok Hospodinov. Či ja nenapĺňam nebo i zem? – znie výrok Hospodinov. 25 Počul som, ako si povrávajú proroci, ktorí v mojom mene prorokujú lož: Mal som sen, mal som sen! 26 Dokedy to bude v srdci prorokov, ktorí prorokujú lož a klam vlastného srdca, 27 ktorí zamýšľajú u môjho ľudu do zabudnutia priviesť moje meno svojimi snami, ktorí si navzájom rozprávajú, ako ich otcovia zabudli na moje meno pre Baala? 28 Prorok, ktorý má sen, rozpráva sen, ale ktorý má moje slovo, verne hovorí moje slovo. Čo má slama spoločné so zrnom? – znie výrok Hospodinov. 29 Či nie je moje slovo ako oheň – znie výrok Hospodinov – a ako kladivo, ktoré rozráža skalu? 30 Preto, hľa, ja som proti prorokom, ktorí kradnú moje slová jeden od druhého – znie výrok Hospodinov. 31 Ajhľa, ja som proti prorokom – znie výrok Hospodinov – ktorí používajú svoj vlastný jazyk, a potom vyhlasujú výrok. 32 Ajhľa, ja som proti tým, ktorí podávajú lživé sny ako proroctvo – znie výrok Hospodinov – rozprávajú ich a zvádzajú môj ľud svojimi lžami a svojím chvastúnstvom. Ja som ich však neposlal, ani som im neprikázal; vôbec nebudú osožní tomuto ľudu – znie výrok Hospodinov.

Falošní proroci sú nebezpeční. Boží prorok Jeremiáš horlí a vynáša výpovede proti falošným prorokom v Izraeli. Vyzýva ľud, aby nepočúval prorokov, ktorí chcú byť pekní a vidinu vlastnej mysle zvestujú a predkladajú falošné sny. Lenže takí boli i v Novej Zmluve a sú aj v súčasnosti. Mnohí kazatelia aj našej Ev. cirkvi kážu viac to, čo je ľuďom milé, že sa majú len trochu polepšiť. Najmä na pohreboch. Je mi ťažko, keď je zosnulý len chválený a zvestuje sa len Božia milosť aj nad zosnulým, ktorého život bol veľmi problematický. Je pravda, že nejde o to, aby sme súdili, ale je tu evanjelium, ktoré máme niesť. To znamená, že máme viesť k pokániu – k Pánovmu odpusteniu hriechov a prijatiu vo viere Pána Ježiša za osobného Spasiteľa a k Jeho nasledovaniu. Stále čítať a vo svojom okolí hlásať Božie Slovo, ktoré „je ako oheň a ako kladivo, ktoré rozráža skalu“ (v. 29). Kiež by sme boli osožní v rodinách i vo svojom okolí, aby nás nezasiahol hnev Hospodinov, ale Jeho požehnanie!

Modlitba: Odpusť nám, Bože, že sa snažíme presadzovať vieru, ktorá je milá svetu a nie Tebe. Daj nám do svedomia jasné poznanie Tvojej vôle a odvahu hlásať ju a žiť. Amen.

Pieseň: ES 331

Autor: Ján Belica

Ja, ja som ten, čo vás potešuje. Kto si ty, že sa bojíš človeka, ktorý zomrie? Izaiáš 51,12

Ten, čo je vo vás, je väčší ako ten, čo je vo svete. 1.Jána 4,4

2.Tesaloničanom 3,6-13 :: Modlíme sa za: Zemianska Oľča – Lipové (Dn)

20. nedeľa po Svätej Trojici

Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom. Micheáš 6,8

2.Korinťanom 3,3-9

3 Veď je zjavné, že ste listom Kristovým, ktorý sme my písali svojou službou a napísali nie černidlom, ale Duchom Boha živého, nie na kamenné dosky, ale na mäsité dosky sŕdc. 4 Takúto dôveru máme skrze Krista k Bohu. 5 Niežeby sme boli schopní vymyslieť niečo sami od seba, už ako sami zo seba, ale naša schopnosť je z Boha. 6 On nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha. Lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. 7 Ak už služba smrti, literami do kameňa vyrytá, bola taká slávna, že synovia izraelskí nemohli hľadieť do tváre Mojžišovej pre jas jeho tváre, ktorý bol pominuteľný, 8 akože by služba Ducha nebola omnoho slávnejšia? 9 A keď už služba odsúdenia bola slávna, o čo slávnejšia je služba ospravedlnenia?

Sme listom Kristovým. Apoštol Pavel hovorí o liste Kristovom. Napriek tomu, že nemáme žiaden dochovaný list Pána Ježiša Krista, jeden nám predsa len apoštol pripomína, keď hovorí: „Veď je zjavné, že ste listom Kristovým…“ Tým listom sú živí ľudia – my, kresťania. Dosť úbohý materiál na písanie, na obsah tej vzácnej zvesti o evanjeliu, ktorá má moc zachrániť nás od smrti večnej a moci diabolskej. Veď sme hriešni. Opakovane zlyhávame a neraz aj vedome zrádzame Pána Boha a prestupujeme Jeho vôľu. Napriek tomu si nás Pán Ježiš vyvolil, aby sme boli Jeho listom, aby tento Jeho list mohli čítať všetci ostatní. Na Sinaji písal Hospodin Svoju vôľu na kamenné dosky. List Kristov je však na mäsitých doskách ľudských sŕdc písaný Duchom Svätým. Čo to znamená pre náš osobný život, cirkevný zbor, či okolie? Je list Kristov čitateľný z našich životov, z našich slov i skutkov? Akú zvesť nesieme? Je čitateľný pre okolitý svet z nášho života zákon, ktorý iných usmrcuje, odsudzuje, zatracuje a nedáva novú príležitosť, alebo evanjelium o Novej Zmluve, ktorú prináša Ježiš Kristus Svojím vykupiteľským dielom? Buďme pre druhých s pomocou Ducha Svätého svedkami Božieho odpustenia a živým Božím posolstvom! Veď kresťania sú jedinou Bibliou, ktorú dnešný svet ešte číta… Amen.

Pieseň: ES 648

Autor: Anna Debnárová

Nato odpovedal Ámos: Ja nie som prorok ani prorocký učeník, ale pastier a pestovateľ fíg. Hospodin ma však vzal od stáda a riekol mi: Choď, prorokuj proti môjmu izraelskému ľudu. Amos 7,14-15

Keď prechádzal popri Galilejskom mori, videl, ako Šimon a jeho brat Ondrej hádžu sieť do mora; boli totiž rybári. Ježiš ich oslovil: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Marek 1,16-17

Marek 10,2-9(10-12)13-16 :: Žalmy 119,129-136 :: Marek 2,23-28 :: Modlíme sa za: Závažná Poruba (Lo)

Jeremiáš 23,1-8

1 Beda pastierom, ktorí strácajú a rozháňajú ovce mojej pastvy – znie výrok Hospodinov! 2 Preto takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o pastieroch, ktorí pasú môj ľud: Vy ste rozohnali moje ovce, rozplašili ste ich a nedávali na ne pozor. Ajhľa, ja vás potrestám za vaše zlé skutky – znie výrok Hospodinov. 3 Potom ja sám zhromaždím zvyšok svojich oviec zo všetkých krajín, do ktorých som ich zahnal, privediem ich späť na ich nivy a budú plodné a rozmnožia sa. 4 Ustanovím nad nimi pastierov, ktorí ich budú pásť, tak že sa už nebudú musieť báť, ani ľakať, a nebude z nich chýbať – znie výrok Hospodinov. 5 Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď vzbudím Dávidovi spravodlivý výhonok, ten bude panovať ako kráľ, bude múdro konať a uplatňovať právo a spravodlivosť v krajine. 6 Za jeho čias Júda dôjde spásy a Izrael žiť bude v bezpečí. A toto bude jeho meno, ktorým ho budú volať: Hospodin – naša spravodlivosť. 7 Preto, hľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď nebudú už hovoriť: Akože žije Hospodin, ktorý vyviedol Izraelcov z Egypta, 8 ale: Akože žije Hospodin, ktorý vyviedol a priviedol potomstvo domu Izraela zo severnej krajiny a zo všetkých krajín, do ktorých som ich rozohnal. A budú bývať na svojej pôde.

Beda každej prekážke. Raz som počula istého misionára ako sa modlil: „Pane, prosím, pomôž mi žiť tak, aby môj život nebol pre niekoho prekážkou vo viere v Teba.“ Nielen misionári, či kňazi sú tí, od ktorých sa očakáva, že ich život bude pre ostatných inšpiráciou na nasledovanie Krista. Každý kresťan je pre svoje okolie svedectvom viery. Ľudia sledujú naše reakcie vo vypätých situáciách, počúvajú naše bežné slová, všímajú si, aké máme vzťahy s najbližšími. To všetko a ešte omnoho viac – kričí… V prvej časti dnešného textu čítame, že tých, ktorých Boh ustanovil do vedúcej pozície, no zlyhali v nej, Pán potrestá. Niektorí si možno práve vydýchli, že „mňa sa to netýka, ja som len… úradník, upratovačka, študent…“ Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že každý, kto žije v určitom kolektíve ľudí, ako aj v rodine, môže svojím životom toto svoje okolie ku Kristovi pritiahnuť alebo ho od Neho odohnať. Buďme verní! Každý v tej pozícii, do ktorej nás Boh postavil. Buďme pozitívnym svedectvom pre ľudí, ktorých nám na určitý čas poslal do života! Nie, aby sme sa pýšili, či strachovali, čo o nás ostatní hovoria, ale z vďačnosti za Krista a za dar viery!

Modlitba: Vďaka, Pane, za Tvojho Syna! Za Jeho vernosť a spravodlivosť! Za to, že si nám Ho poslal tak, ako si to už dávno zasľúbil (v. 5 a 6)!

Pieseň: ES 469

Autor: Zuzka Pongen

Potom Hospodin povzbudil ducha všetkého ostatného ľudu, takže sa dali do práce na dome Hospodina zástupov, svojho Boha. Aggeus 1,14

Nezanedbávaj dar milosti, ktorý máš v sebe, ktorý si dostal. 1.Timotejovi 4,14

Skutky apoštolov 14,8-18 :: Modlíme sa za: Závada (No)

Jeremiáš 21,1-13

1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina, keď kráľ Cidkija poslal k nemu Pašchúra, syna Malkijovho, a kňaza Cefanju, syna Maaseju, s odkazom: 2 Dopýtajte sa Hospodina ohľadne nás, lebo babylonský kráľ Nebúkadnecar vedie vojnu proti nám; azda Hospodin naloží s nami podľa svojich doterajších zázračných skutkov, a on odtiahne od nás. 3 Nato im Jeremiáš povedal: Takto povedzte Cidkijovi: 4 Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Ajhľa, obrátim zbrane, ktoré máte v ruke a ktorými bojujete proti babylonskému kráľovi a proti Chaldejcom, ktorí vás obliehajú z vonkajšej strany hradieb, a uvediem ich húfom do tohto mesta. 5 Ja sám budem bojovať proti vám s vystretou rukou a mocným ramenom, s hnevom, zlosťou a veľkou prchkosťou. 6 A pobijem obyvateľov tohto mesta, ľudí i zvieratá; pomrú na veľký mor. 7 Potom – znie výrok Hospodinov – vydám judského kráľa Cidkiju, jeho sluhov i ľud, aj tých, ktorí prežijú v tomto meste mor, meč a hlad, do rúk babylonského kráľa Nebúkadnecara a do rúk nepriateľov, ktorí im siahajú na život. Pobije ich ostrím meča bez ľútosti, súcitu a bez milosrdenstva. 8 Tomuto ľudu však povedz: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja kladiem pred vás cestu života a cestu smrti. 9 Kto ostane v tomto meste, zomrie hladom a na mor; kto však vyjde a prejde k Chaldejcom, ktorí vás obliehajú, ostane nažive a zachráni si život ako korisť. 10 Pretože som obrátil svoju tvár proti tomuto mestu k zlému, a nie k dobrému – znie výrok Hospodinov – bude vydané do rúk babylonského kráľa, a ten ho spáli ohňom. 11 Domu judského kráľa však povedz: Počujte slovo Hospodinovo, 12 dom Dávidov! Takto vraví Hospodin: Prislúžte právo za rána a vytrhnite okrádaného z ruky utláčateľa, aby nevyšľahol môj hnev ako oheň a aby nehorel tak, že ho nikto neuhasí. 13 Ajhľa, ja som proti tebe, obyvateľka údolia, ty, skala nížiny – znie výrok Hospodinov. Vy hovoríte: Ktože príde na nás a kto vnikne do našich príbytkov? Potrestám vás podľa ovocia vašich skutkov – znie výrok Hospodinov – a založím oheň v jej hore, ten zničí všetko, čo je vôkol nej.

Posol zlých správ. Pri čítaní dnešnej kapitoly sa nám vynárajú dve otázky. Prvou je Jeremiáš. Kráľ chce od neho počuť odpoveď, ako dopadne útok nepriateľa. „Čo hovorí Hospodin? Urobí zázrak tak, ako doteraz, však… A nepriateľ sa stiahne?“ „Nie, všetci pomriete morom, či mečom. Kráľ a tí, čo by to prežili, budú odvlečení do zajatia, a tam bez milosti zabití. Boh sám bude proti vám bojovať hnevom a zlosťou.“ Ako asi Jeremiáš vyzeral, keď podával túto správu vyslancom od kráľa? Hovoril jasne a plynulo? Šeptal, zajakával sa, nemohol to ani len vypovedať? Bez ohľadu na to, ako sa cítil, Jeremiáš ostal verný tomu, čo mu Boh prikázal povedať. Aká to musela byť odvaha a zároveň bázeň pred Hospodinom?! Druhou otázkou je, či je v tejto pasáži niečo na povzbudenie. Božie Slovo by nám predsa malo vždy priniesť nejaké povzbudenie, či nie? Lebo to, čo sme dnes čítali, naháňa hrôzu a niektorí by aj zapochybovali o charaktere nášho Boha. Povzbudenie som našla vo veršoch 8 a 9. Hovorí o existencii únikovej cesty. Boh predkladá cestu života. Každý si môže vybrať. V našom texte je šancou na záchranu života vzdanie sa nepriateľovi. Každý z nás zhrešil a zaslúži si smrť. Boh však pre každého pripravil i cestu života. Ježiš je tou Cestou, On je tým Životom. – – Vďaka Ti, Hospodine, za túto nádej! Vďaka, že SI milujúci a milostivý Boh!

Modlitba: Ďakujem, Bože, že stále dávaš nádej. Aj keď umierame, vieme, že večný život je viac a strácame iba okovy, ak patríme Tebe. Odpusť, že niekedy príliš veríme tomuto svetu a málo Ťa poslúchame. Premieňaj nás živou nádejou v Ježiša. Amen.

Pieseň: ES 461

Autor: Zuzka Pongen

Uzavriem s vami večnú zmluvu. Izaiáš 55,3

A Boh pokoja, ktorý skrze krv večnej zmluvy vyviedol spomedzi mŕtvych veľkého Pastiera ovie...

Jeremiáš 20,7-18

7 Zvábil si ma, Hospodine, a ja som sa dal zvábiť, uchopil si ma a premohol. Som terčom posmechu celý čas, každý sa mi posmieva. 8 Lebo len čo sa ozvem, musím vykríknuť: Násilie a skaza! – volať. Lebo slovo Hospodinovo mi slúži na hanu a výsmech celý čas. 9 Keď si však poviem: Nebudem Ho spomínať a nebudem už kázať v Jeho mene, tak mi je v srdci, akoby bol žeravý oheň zovretý v mojich kostiach. Namáhal som sa udržať to v sebe, ale nevládzem. 10 Lebo som počul šepot mnohých: Hrôza zo všetkých strán! Udajte ho! Udajme ho! Všetci, ktorí sú mi priateľmi, striehnu na môj pád. Azda sa dá zviesť; potom ho premôžeme a pomstíme sa mu. 11 Ale Hospodin je so mnou ako mocný hrdina, preto sa potknú moji prenasledovatelia a nič nezmôžu. Vyjdú úplne na hanbu, lebo nebudú mať úspech; večná a nezabudnuteľná bude ich potupa. 12 Hospodine mocností, ktorý skúmaš spravodlivého a vidíš ľadviny i srdce, kiež uzriem Tvoju pomstu nad nimi, lebo Tebe som postúpil svoj spor. 13 Spievajte Hospodinovi, chváľte Hospodina, lebo vyslobodil život úbožiaka z ruky zločincov. 14 Prekliaty deň, v ktorom som sa narodil, deň, keď ma porodila matka, nech nie je požehnaný. 15 Prekliaty muž, ktorý zvestoval môjmu otcovi: Narodil sa ti syn – a tým ho veľmi potešil. 16 Nech bude ten muž ako mestá, ktoré Hospodin rozvrátil bez ľútosti, nech počuje bedákanie za rána a vojnový poplach napoludnie, 17 lebo ma neusmrtil v matkinom živote, matka moja nestala sa mi hrobom a jej život nebol večne tehotný. 18 Prečo som vyšiel zo života matky? Vidieť útrapy a žiaľ a v hanbe tráviť svoje dni?

Znovuzrodený. Nielen prorok, ale aj každý veriaci kresťan prežíva vnútorné nepokoje a zápasy. Pochybnosti a boje. V tomto mi nedá nespomenúť myšlienku Tomáša Halíka, ktorý povedal, že „pochybnosť je mladšia sestra viery“. Zdá sa nám po prečítaní textu, že prorok vytýka Hospodinovi, že Ho zlákal. Dokonca, ako keby vyčítal rodičom radosť z jeho narodenia. Nachádzajú sa tu aj slová, ktoré čítame v Pašiách. Hoci sme liturgicky po nedeli, ktorá mala názov sila viery, predsa sme slabí. Prečo? Lebo ignorujeme Boha. Prorok sa nehanbí za Božie Slovo a víziu, ktorou má prorokovať ľudu. Ak každý deň čítame Božie Slovo a modlíme sa a rozprávame, vtedy sa náš duchovný život napĺňa. Vtedy prežívame radosť a znovuzrodenie. Nech sa nám ktokoľvek vysmieva a ponižuje nás! Nemusíme byť slabí, môžeme byť silní. Každý deň sa snažme viac ďakovať, ako prosiť! Viac konať, ako rozprávať. Vtedy nebudeme až tak pochybovať. Ak chceš bojovať, nestoj, ale vezmi si do rúk Bibliu a vykroč za Ježišom! Aj dnes. Urob krok za Ním!

Modlitba: Odpusť, Bože, že príliš veľa prosíme a menej ďakujeme, viac hovoríme, než konáme. Upevni nás v Tvojom Duchu a zmeň nás, nech ľudia chvália Teba za dobré konanie a za vďačnosť, čo posilňuje a lieči rany. Amen.

Pieseň: ES 652

Autor: Viktor Sabo

Hľa, dal si mi času na piaď a dĺžka môjho života pre teba je ako nič. Každý človek je len akoby vánok, aj keď pevne stojí. Žalmy 39,6

Náš Spasiteľ Ježiš Kristus odstránil smrť a Svojím evanjeliom vyviedol na svetlo život a neporušiteľnosť. 2.Timotejovi 1,10

Matúš 8,14-17 :: Modlíme sa za: Vyšný Žipov (Šz)

Jeremiáš 19,1-13

1 Takto riekol Hospodin: Choď, kúp si hlinený krčah od hrnčiara, vezmi so sebou niektorých zo starších ľudu i zo starších kňazstva, 2 vyjdi do údolia Ben Hinnóm, ktoré je pri vchode do Črepinovej brány, a hlásaj tam slová, ktoré ti poviem. 3 Hovor: Počujte slovo Hospodinovo, judskí králi a obyvatelia Jeruzalema: Takto riekol Hospodin, Boh Izraela: Ajhľa, ja privediem takú pohromu na toto miesto, že každému, kto o tom počuje, bude hučať v ušiach, 4 pretože ma opustili, znešvárili toto miesto a kadili iným bohom, ktorých nepoznali ani oni, ani ich otcovia, ani králi Júdu, a naplnili toto miesto krvou nevinných. 5 Vystavali Baalove výšiny, aby spaľovali svojich synov ohňom ako spaľovanú obeť, čo som neprikázal ani nenariadil, ba ani na um mi to neprišlo. 6 Preto, hľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď sa toto miesto nebude viac menovať Tófet alebo údolie Ben Hinnóm, ale Údolie vraždy. 7 Zmarím radu Júdu a Jeruzalema na tomto mieste, pozrážam ich mečom pred ich nepriateľmi, a to rukou tých, ktorí im siahajú na život; ich mŕtvoly dám nebeskému vtáctvu a poľnej zveri za pokrm. 8 Toto mesto urobím hrôzou a výsmechom; každý, kto prejde popri ňom, zhrozí sa nad jeho ranami. 9 Nakŕmim ich mäsom vlastných synov a mäsom vlastných dcér, takže jeden bude jesť mäso druhého pri obliehaní a trápení, ktorým ich stiesnia ich nepriatelia a tí, čo im siahajú na život. 10 Potom rozbi krčah pred očami mužov, ktorí pôjdu s tebou, 11 a povedz im: Takto vraví Hospodin vojov: Podobne rozbijem tento ľud a toto mesto, ako rozbíjajú hrnčiarsku nádobu, ktorú už nemožno opraviť. Pochovávať budú v Tófete pre nedostatok miesta na pochovávanie. 12 Takto naložím s týmto miestom – znie výrok Hospodinov – i s jeho obyvateľmi, aby som toto miesto urobil podobným Tófetu. 13 Domy Jeruzalema a domy judských kráľov budú poškvrnené ako miesto Tófetu, totiž všetky domy, na strechách ktorých kadili celému voju nebies a úliatby obetovali iným bohom.

Nemusíš byť rozbitý. Jeremiášov čin rozbitia je varovaním pre Boží ľud, ktorý nechodí po rovných cestách, odklonil sa od Hospodina. Je smädný po svetských veciach. Tento čin proroka chce varovať práve vodcov ľudí. Kam ich vediete? Akú pastvu im dávate? Aký džbán požehnania im ponúkate? Je zvláštne, že v kapitole predtým sa píše o hrnčiarovi. Istotne to nie je náhoda. Hrnčiar tvorí z hliny nádobu. Nedarí sa mu to. Možno by mohol takúto nádobu aj vypáliť a chyby a nedostatky prekryť náterom, glazúrou. No Pán Boh takto nekoná. On nás robí dokonalými nádobami. Pokiaľ Mu dovolíme, aby na nás vplýval, sme dobrou nádobou. Možno dobrým krčahom. Niekedy však zatúžime po inom obsahu duchovného života. Chceme v niečom poslúchať Pána Boha a v niečom byť nezávislí – sami sebou. A tak sa v nás miešajú dve podstaty. Boh sa však nenechá vysmievať. On nebude spolupracovať s diablom. Vtedy sa totiž pre Neho stávame nádobou, ktorá nie je použiteľná. Už ju len rozbiť. Je nakazená jedom – hriechom. Pán Boh nás varuje. Nemusíš byť rozbitý. Odovzdaj sa ako ťa stvoril Hospodin, ale aj obsah vnútra Jemu! Ježiš prichádza do nášho stredu a napĺňa ho darmi Ducha Svätého. Dovoľ Mu sceliť ťa a nedovoľ diablovi, aby ťa pomaly rozkladal, až kým sa nerozbiješ! Boh je Bohom jednoty a pokoja, a nie chaosu a nepokoja.

Modlitba: Odpusť, Bože, že dovoľujem diablovi a hriechu, aby ma menili. Prosím, daj mi vieru, ktorá bude sústredená iba na Teba a nepodľahne zlu. Daruj srdce pevné a jednotné v poslušnosti Tebe. Amen.

Pieseň: ES 493

Autor: Viktor Sabo

Potom si ľahol a zaspal pod kručinou. Zrazu sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ Vstal, teda, a najedol sa i napil a posilnený tým pokrmom putoval štyridsať dní a štyridsať nocí až na Boží vrch Horeb. 1.Kráľov 19,5.8

Tento poklad však máme v hlinených nádobách, aby nesmierna moc bola z Boha, a nie z nás. 2.

Jeremiáš 18,1-12

1 Slovo, ktoré zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: 2 Vstaň, choď do hrnčiarovho domu, a tam ti oznámim svoje slová. 3 Nato som zostúpil do domu hrnčiarovho. Ten práve pracoval na hrnčiarskom kruhu. 4 Keď sa v hrnčiarových rukách skazila nádoba, ktorú robil z hliny, urobil z nej opäť inú nádobu, ako uznal za správne. 5 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 6 Dom Izraela, či ja nemôžem naložiť s vami ako tento hrnčiar? – znie výrok Hospodinov. Ajhľa, ako je hlina v hrnčiarových rukách, tak ste vy v mojej ruke, dom Izraela. 7 Raz poviem o niektorom národe alebo kráľovstve, že ho vykorením, zrútim a zničím; 8 ale ak sa národ, o ktorom som to hovoril, odvráti od svojho zla, oľutujem pohromu, ktorú som naň zamýšľal dopustiť. 9 Inokedy poviem o niektorom národe alebo kráľovstve, že ho vystaviam a vysadím; 10 ale ak by konal, čo sa mi nepáči, a nedal by na môj hlas, oľutujem dobro, ktoré som mu zasľúbil preukázať. 11 Teraz však povedz mužom Júdu a obyvateľom Jeruzalema: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, ja chystám proti vám pohromu a vymýšľam plán proti vám. Odvráťte sa každý od svojej zlej cesty a polepšite svoje cesty a skutky. 12 Oni však povedali: To je beznádejné! My pôjdeme za vlastnými myšlienkami a budeme konať každý podľa svojho zatvrdnutého zlého srdca.

Makro- a mikrosvet. Keď vystúpime na najvyšší štít hôr, obdivujeme krásu prírody a žasneme, ako múdro dokázal Pán Boh všetko stvoriť. Obdivujeme prírodu, ktorá dokáže prežiť celé stáročia a ostať stále krásna a svieža. Pritom si často neuvedomíme, že sa dívame na celok – makrosvet. Svet, ktorý je zložený z miliónov stebiel trávy, kvetov, stromov i lesných zvierat. Ak by sme sa však pozreli zblízka na ten malý – mikrosvet – svet jednotlivých zvierat, či kvietkov, možno by sme ostali prekvapení. Veď koľko zvierat podľahne iným, väčším zvieratám? Koľko stebiel trávy sa pošliape? Koľko kvetov sa odtrhne? Aj v mikrosvete prírody teda existujú tragédie, hoci obraz celku ostáva stále krásny. – – A ako je to s ľuďmi? Sme dnes priveľmi zameraní na seba, na svoje pocity a osobné šťastie. Chceme sa mať len dobre a chceme, aby nám Pán Boh dával len dobré veci. To však nejde. Jeremiáš nám pripomína, že Hospodin je ako hrnčiar, ktorý jednu nádobu urobí tak a druhú zas inak. Má s nami Svoje plány a nemôžeme sa vždy úplne vyhnúť zlu, jednak preto, že naša rozmanitosť je súčasťou väčšieho celku ľudského spoločenstva, a jednak preto, že tento celok sami často kazíme svojou hriešnosťou. Čítajme pozorne slová Jeremiáša a hľadajme v nich odpoveď na otázku, ako sa vyhnúť zlu!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, že tvoríš len a len dobro. Odpusť, že naše hriechy do Tvojho diela vnášajú niečo zlé. Odpusť, že to zlé niekedy pripisujeme Tvojej zodpovednosti. Prosíme, veď nás Tvojim Duchom, aby naše hriechy nemohli ničiť a aby sme sami prišli do neba. Amen.

Pieseň: ES 506

Autor: Štefan Kiss

V dobrý deň užívaj dobro a v zlý deň pozri: tak prvý, ako aj druhý urobil Boh na to, aby človek nezistil, čo príde po ňom. Kazateľ 7,14

Vieme, že všetky veci slúžia na dobro tým, čo milujú Boha, ktorí sú povolaní podľa Jeho predsavzatia. Rimanom 8,28

Lukáš 5,12-16 :: Modlíme sa za: Vyšná Kamenica (Ko)

Jeremiáš 17,5-13

5 Takto vraví Hospodin: Prekliaty je muž, ktorý dúfa v človeka a telo robí svojou oporou, ale jeho srdce sa odvracia od Hospodina. 6 Bude sťa borievka na púšti, a neuzrie dobro, ktoré príde; bývať bude na spáleniskách púšte, v krajine soľnatej a neobývanej. 7 Požehnaný je muž, ktorý dúfa v Hospodina, ktorého nádejou je Hospodin. 8 Bude ako strom zasadený pri vode, zapustí korene pri potoku, nebojí sa, že príde horúčava; lístie mu ostáva zelené, ani v suchých rokoch nemá starosti a neprestajne rodí ovocie. 9 Srdce je klamlivé nad všetko a zradné je – kto sa v ňom vyzná? 10 Ja, Hospodin, skúmam srdce a skúšam ľadviny, aby som každému dal podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov. 11 Podobný jarabici, ktorá znáša vajcia, ale nevysedí, je ten, čo neprávom získava bohatstvo; musí ho opustiť v polovici života, takže nakoniec bláznom ostáva. 12 Trón slávy, vyvýšený od počiatku, je miesto našej svätyne. 13 Ty nádej Izraela, Hospodine! Všetci, ktorí Ťa opúšťajú, vyjdú na hanbu. Tí, čo sa odvracajú od Teba, zapísaní budú do zeme, lebo opustili Hospodina, žriedlo živej vody.

Tajomstvo úspechu. Novinári sa „úspešných“ často pýtajú na tajomstvo ich úspechu. Spolu potom rozoberajú rôzne predpoklady, ktorých naplnenie môže človeka priviesť k cieľu. Neuvedomujú si však, že jednak podobné recepty nie vždy fungujú, a jednak, že úspech dosiahnutý vlastnými silami nie je trvalý. Zanikli ríše cisárov i veľdiela tých, ktorí si mysleli, že budujú večné hodnoty. A, hľa, kde sú teraz?! Naopak, cirkev je tu stále. Viete si však predstaviť, že by učeník Peter bol schopný „manažér“, ktorý by to s misiou poriadne „rozbehol“? Možno by sa mu istý čas aj darilo, no určite by tu cirkev dnes nebola. Tú založil Pán Ježiš Kristus na úplne inom základe – na Bohu, ktorý sám buduje cirkev. Pán Ježiš počas Svojho života pripravoval učeníkov na ich budúcu apoštolskú úlohu. Jeho škola však nebola školou ohnivého kázania, misijných fígľov, či psychológie davu! Bola to škola dôvery v nebeského Otca. Sám sa podriaďoval Jeho vôli a učeníkov poslal kázať bez mešca, palice, či obuvi (L 10), a to len preto, aby sa naučili dôverovať Hospodinovi. – – Aj nás dnes Jeremiáš učí, aby sme sa nespoliehali na seba ani na iných ľudí, ale len na Pána Boha. Nie svojim schopnostiam a múdrosti, či ľuďom teda zverme našu cirkev, rodiny a svoje životy, ale Pánu Bohu, ktorý má aj s nami Svoj plán a úspešne nás dovedie k cieľu, ak sa Ním necháme viesť.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že všetko vieš a si dokonale dobrý. Ďakujeme, že Ti preto môžeme úprimne veriť a nechať sa viesť ku skutočným úspechom, ktoré pretrvajú dlhšie ako svet. Amen.

Pieseň: ES 484

Autor: Štefan Kiss

Hospodin vyslobodzuje väzňov. Žalmy 146,7

Ak vás teda Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní. Ján 8,36

2.Mojžišova 15,22-27 :: Modlíme sa za: Vysoké Tatry (Ta)