Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Tretia predposledná nedeľa cirkevného roka

Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. Matúš 5,9

1.Tesaloničanom 5,1-11

1 Bratia, nepotrebujete, aby som vám písal o časoch a obdobiach, 2 lebo sami dobre viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci. 3 Keď si budú povrávať: Je pokoj a bezpečnosť, vtedy ich znenazdania prikvačí záhuba ako pôrodné bolesti tehotnú ženu, a neutečú. 4 Ale vy, bratia, nie ste v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. 5 Veď vy všetci ste synovia svetla a synovia dňa. Nepatríme noci ani tme. 6 Nespime teda ako ostatní, ale bdime a buďme triezvi. 7 Lebo tí, čo spia, v noci spia, a opilci sa v noci opíjajú. 8 Ale my (ako synovia) dňa buďme triezvi, oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spasenie. 9 Lebo nás Boh neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, 10 ktorý umrel za nás, aby sme spolu s Ním žili, či bdieme, a či spíme. 11 Preto sa potešujte vospolok a povzbudzujte navzájom, ako aj robíte.

Posledné nedele v cirkevnom roku nám približujú udalosti, ktoré sa udejú v budúcnosti pri Druhom Príchode Pána Ježiša Krista. Sú to veci, ktoré sú zahalené istým rúškom tajomstva, pretože nikto z nás si nevie predstaviť, ako to v skutočnosti bude. Božie Slovo nám však niektoré veci odkrýva. Nevieme, kedy Pán Ježiš príde k súdu, ale vieme, že to bude pre mnohých prekvapenie. Ako „zlodej v noci“. Preto by sme mali byť vierou na Jeho príchod pripravení. Nech sa Jeho príchod uskutoční kedykoľvek, či hneď, o rok alebo o sto, ako kresťania vieme, že sa tak určite stane. Máme bdieť a byť na stretnutie s Ním pripravení. Potom uvidíme to, čomu teraz veríme vo svojich srdciach. Aby sme verili Jeho Slovu, aj tomu, čo pre nás, hriešnych ľudí, urobil a vo večnosti pripravil. A nakoniec treba povedať aj to, čo Pavel píše v poslednom verši. Toto všetko máme vedieť nie preto, aby sme sa báli, ale aby sme sa potešovali a povzbudzovali vo viere.

Modlitba: Ďakujem, Pane Ježišu, že prídeš znova a môžem sa tešiť na Tvoju spravodlivosť. Odpusť, že moje skutky, myšlienky a city spravodlivé nie sú. Premieňaj ma od základu, napĺňaj vierou, nech obstojím v čase veľkého zlomu. Amen.

Pieseň: ES 686

Autor: Peter Švehla

Jozef povedal Putifárovej žene, ktorá ho chcela zviesť: Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?! 1.Mojžišova 39,9

Pavol píše Timoteovi: Ty teda, syn môj, posilňuj sa milosťou v Ježišovi Kristovi. 2.Timotejovi 2,1

Lukáš 17,20-24(25-30) :: Rimanom 8,18-25 :: Žalmy 90 :: Modlíme sa za: Biblickú školu v Martine

Jeremiáš 38,14-28

14 Kráľ Cidkija poslal po proroka Jeremiáša a vzal ho so sebou k tretiemu vchodu do domu Hospodinovho. Kráľ povedal Jeremiášovi: Voľačo sa ťa chcem opýtať, nezataj nič predo mnou. 15 Jeremiáš povedal Cidkijovi. Ak ti podám zvesť, iste ma vydáš na smrť, a ak ti dám radu, neposlúchneš ma. 16 Vtedy kráľ Cidkija potajomky prisahal Jeremiášovi: Akože žije Hospodin, ktorý nám dal tento život, nevydám ťa na smrť, nevydám ťa ani do rúk oných mužov, ktorí ti siahajú na život. 17 Vtedy Jeremiáš povedal Cidkijovi: Takto vraví Hospodin, Boh mocností, Boh Izraela: Ak sa naozaj vzdáš kniežatám babylonského kráľa, ty ostaneš nažive a toto mesto nebude spálené ohňom; ostaneš nažive ty i tvoj dom. 18 Ak sa však nevzdáš kniežatám babylonského kráľa, toto mesto bude vydané Chaldejcom do rúk, a tí ho spália, a ani ty im neunikneš z rúk. 19 Kráľ Cidkija povedal Jeremiášovi: Bojím sa Júdejcov, ktorí prebehli ku Chaldejcom, že ma vydajú do ich rúk a budú si zo mňa robiť posmech. 20 Jeremiáš na to povedal: Nevydajú ťa. Poslúchni Hospodina v tom, čo ti zvestujem; dobre sa ti bude vodiť, aj ty ostaneš nažive. 21 Ak sa však zdráhaš vzdať, toto slovo mi zjavil Hospodin: 22 Ajhľa, všetky ženy, ktoré ostali v paláci judského kráľa, budú vyvedené ku kniežatám babylonského kráľa a budú hovoriť: Zaviedli a premohli ťa tvoji dobrí priatelia; keď ti v blate uviazli nohy, odvrátili sa preč. 23 Všetky tvoje ženy i tvojich synov vyvedú k Chaldejcom; ani ty im neunikneš z rúk, ale babylonský kráľ ťa chytí a toto mesto spáli. 24 Vtedy Cidkija povedal Jeremiášovi: Nech sa nikto nedozvie o týchto veciach, inak zomrieš. 25 Ak sa dopočujú kniežatá, že som s tebou hovoril, prídu k tebe a požiadajú ťa: Povedz nám, čo si hovoril kráľovi a čo ti hovoril kráľ; nezataj nič pred nami, inak ťa usmrtíme! – 26 povedz im: Predložil som kráľovi svoju úpenlivú prosbu, aby ma nevracal do domu Jonátánovho, aby som tam nezomrel. 27 Keď všetky kniežatá prišli k Jeremiášovi a vypytovali sa ho, on im povedal celkom tak, ako mu kráľ prikázal. Umĺkli teda a odišli od neho, lebo nikto nepočul onen rozhovor. 28 Jeremiáš ostal potom na nádvorí stráže až do dňa, keď Jeruzalem bol dobytý.

Kto tvorí dejiny? Za socializmu nás na dejepise učili, že históriu tvorí pracujúci ľud. Iný názor hovorí, že históriu tvorili osobnosti – králi, cisári, vojvodcovia – o tých sa žiaci učia na dejepise. Čo si máme o tom myslieť po prečítaní dnešného textu? Kráľ tajne vyzvedá rady Hospodinove, bez úmyslu ich poslúchnuť, pretože by mu to nedovolili kniežatá… Tak kto bol vlastne vládcom Izraela? Hospodina nechceli počúvať a nepočúvali Ho. Kráľovi nedovolili vládnuť, kto teda vládol? Ak budeme najbližšie kritizovať vládu, spomeňme si na tento text. Kto nám vládne? Pána Boha nechceme počúvať a nepočúvame Ho, tí „tam hore“ sú obmedzovaní vo svojej práci tými, ktorí majú svoje záujmy a vôbec nemyslia na dobro a blahobyt celého národa. Drobné, či väčšie mafie, záujmové skupiny, nadnárodné spoločnosti, ideológie a pod. Slovo Božie máme na úžitok a ako návod, aby sme vedeli, ako konať. Ono sa nemýli. Mýlime sa my, ak ho čítame tajne, bez úmyslu žiť ho. Podpisujeme si rozsudok. Pretože nepriateľ nepozná zmilovanie. Ak premeškáme čas milosti, nebude nám pomoci. Preto prosme o dar Ducha Svätého a otvorené oči a uši a – o nové srdce.

Modlitba: Odpusť, Bože, zbabelé čítanie Biblie. Daj nám radosť z Písma. Daj odvahu, aby sme ho hlásali aj napriek rôznym tlakom. Prosíme za politiku, aby bola riadená Tebou – Tvojou láskou, nie záujmami všelijakých skupín. Amen.

Pieseň: ES 471

Autor: Soňa Šimková

Keď vo mne chradla duša, spomenul som si na Hospodina, moja modlitba prišla k tebe. Jonáš 2,8

Aby ste napodobňovali tých, čo sú pre vieru a trpezlivosť dedičmi prisľúbení. Hebrejom 6,12

2.Timotejovi 2,1-5(6) :: Modlíme sa za:

Jeremiáš 38,1-13

1 Ale Šéfatjá, syn Mattánov, Gedalja, syn Pašchúrov, Júchal, syn Šelemjov, a Pašchúr, syn Malkijov, počuli slová, ktoré hovoril Jeremiáš všetkému ľudu: 2 Takto vraví Hospodin: Kto býva v tomto meste, zomrie mečom, hladom a morom, kto však vyjde k Chaldejcom, ostane nažive. Život mu ostane ako korisť a bude žiť. 3 Takto vraví Hospodin: Toto mesto bude určite vydané do moci vojska babylonského kráľa, a ten ho zaberie. 4 Nato kniežatá povedali kráľovi: Tohto muža treba vydať na smrť, lebo takto oslabuje ruky bojovníkov, ktorí ešte ostali v tomto meste, i ruky všetkého ľudu, keď im hlása také reči. Veď tento muž sa nesnaží o blaho tohto ľudu, ale o jeho skazu. 5 Kráľ Cidkija odpovedal: Ajhľa, máte ho v rukách; veď kráľ nezmôže nič proti vám. 6 Chytili teda Jeremiáša a hodili ho do cisterny kráľoviča Malkiju, ktorá je na nádvorí stráže. Jeremiáša spustili na povrazoch. V cisterne nebolo vody, ale len bahno, a Jeremiáš sa ponoril do bahna. 7 Kúšijec, eunuch Ebed-Melech, ktorý bol práve v kráľovskom paláci, počul, že Jeremiáša uvrhli do cisterny, kým kráľ bol v Benjamínskej bráne. 8 Ebed-Melech vybehol z kráľovského paláca a povedal kráľovi: 9 Pane môj, kráľ, tí mužovia veľmi zle naložili s prorokom Jeremiášom, keď ho hodili do cisterny. Umrie tam hladom, lebo už niet chleba v meste. 10 Vtedy kráľ rozkázal Kúšijcovi Ebed-Melechovi: Vezmi si odtiaľto troch chlapov a vytiahni proroka Jeremiáša z cisterny skôr, ako umrie. 11 Ebed-Melech si vzal chlapov, vošiel do kráľovského paláca, do miestnosti pod pokladnicou, vzal si odtiaľ staré a zodraté handry a spustil ich Jeremiášovi po povrazoch do cisterny. 12 Kúšijec Ebed-Melech povedal Jeremiášovi: Polož si staré a zodraté handry pod pazuchy pod povrazy; Jeremiáš urobil tak. 13 Potom ho vytiahli povrazmi z cisterny a Jeremiáš ostal na nádvorí strážnice.

Pravda je nebezpečný majetok. Všetci ju chceme vlastniť a nechceme, aby ju vlastnil niekto iný. V dejinách Izraela boli ľudia, ktorých si Pán Boh vyvolil, aby oznamovali Jeho pravdu. Proroci poukazovali na to, že tá naša „pravda“ môže mať aj nejaké nedostatky, ba že sa vôbec nemusí páčiť Hospodinovi. Hospodin stvoril, viedol a riadil izraelský národ. Jasne mu vyjadroval ústami prorokov Svoju vôľu a predstavu o ich živote, nabádal ich, aby Ho poslúchali, aby robili, čo im odporúčal, aby ich mohol požehnať a mohli sa mať dobre. Vždy im oznámil, čo sa stane, ak Ho neposlúchnu. Miesto poslušnosti však Božích poslov radšej umlčiavali. Buď ich zabili, alebo inak trápili, len aby nemuseli počúvať „cudziu pravdu“. Vedeckí pracovníci študujúci Starú Zmluvu dosvedčujú, že každé proroctvo, ktoré Pán Boh oznámil, sa vyplnilo. Do poslednej bodky. Dnes ani my, kresťania, nechceme prijať Božiu pravdu – podobne, ako v časoch Starej Zmluvy. Usilujeme sa o umlčanie tých, ktorí majú iný názor ako je ten náš, hoci je možno bližšie Božej vôli a Písmu Svätému. Nepomáha to!!! Pán Boh je však vlastníkom pravdy, a nie my. Ako to povedal Pán Ježiš: „Ja som Cesta, Pravda a Život.“ Božia vôľa sa vždy zrealizuje – komu na úžitok, komu na škodu…

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za Tvoju pravdu, hoci sa nám občas nepáči. Odpusť, že niekedy útočíme na tých, ktorých vedie Tvoj Duch. Prosíme, uč nás vnímať Ho a odovzdávať Jeho pravdu! Veď je napísané, že máme horliť, aby sme prorokovali… Amen.

Pieseň: ES 595

Autor: Soňa Šimková

Ja som, Hospodin, iného niet. Utváram svetlo a tvorím tmu. Pôsobím blaho a tvorím biedu. Ja, Hospodin, to všetko tvorím. Izaiáš 45,6-7

A Pán nech vedie vaše srdcia k Božej láske a ku Kristovej trpezlivosti. 2.Tesaloničanom 3,5

Lukáš 22,49-53 :: Modlíme sa za: Žibritov (Ho)

Jeremiáš 37,1-21

1 Po Jojákímovom synovi Konjáhovi sa stal kráľom Joziášov syn Cidkija, ktorého babylonský kráľ Nebúkadnecar ustanovil za kráľa v Judsku. 2 Ale ani on, ani jeho služobníci, ani ľud krajiny neposlúchali slová Hospodinove, ktoré vyriekol prostredníctvom proroka Jeremiáša. 3 Kráľ Cidkija však predsa poslal Jehúchala, syna Šelemjovho, a kňaza Cefanju, syna Maaséjovho, k prorokovi Jeremiášovi s odkazom: Modli sa za nás k nášmu Bohu, Hospodinovi. 4 Jeremiáš totiž slobodne chodil hore-dolu medzi ľudom, a ešte ho nedali do väzenia. 5 Vtedy faraónovo vojsko vytiahlo z Egypta, a keď sa o tom dopočuli Chaldejci, ktorí obliehali Jeruzalem, odtiahli od Jeruzalema. 6  Vtedy prorokovi Jeremiášovi zaznelo slovo Hospodinovo: 7 Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Povedzte judskému kráľovi, ktorý vás poslal ku mne dopytovať sa ma: Ajhľa, faraónovo vojsko, ktoré vám vyšlo na pomoc, sa vráti do Egypta, do svojej krajiny. 8 Ale Chaldejci sa vrátia a budú bojovať proti tomuto mestu, obsadia ho a spália. 9 Takto vraví Hospodin: Neklamte sa hovoriac: Chaldejci určite odtiahnu od nás, lebo oni neodtiahnu. 10 A keby ste pobili aj celé vojsko Chaldejcov, ktoré bojuje proti vám, a ostali by z nich len niekoľkí ťažko ranení mužovia, všetci by povstali vo svojich stanoch a spálili by toto mesto. 11 Keď potom chaldejské vojsko odtiahlo od Jeruzalema kvôli faraónovmu vojsku, 12 Jeremiáš sa vybral z Jeruzalema, aby mohol odísť do kraja Benjamín a vziať si tam podiel medzi svojimi príbuznými. 13 Keď bol v Benjamínskej bráne, veliteľ stráže, menom Jirija, syn Chanajovho syna Šelemju, zadržal proroka Jeremiáša a povedal: Ty chceš prebehnúť ku Chaldejcom. 14 Jeremiáš však odpovedal: To je lož. Ja nechcem prebehnúť ku Chaldejcom. Ale Jirija ho nepočúval, zadržal Jeremiáša a viedol ho ku kniežatám. 15 Kniežatá sa nahnevali na Jeremiáša, zbili ho a dali do väzenia v dome štátneho pisára Jonátána; lebo ten urobili žalárom. 16 Tak sa dostal Jeremiáš do klenutej časti domu s cisternou. Jeremiáš tam ostal mnoho dní. 17 Kráľ Cidkija však poslal po neho. Vo svojom paláci sa ho kráľ tajne opýtal: Máš nejaké slovo od Hospodina? Jeremiáš odpovedal: Mám. A dodal: Budeš vydaný do rúk babylonského kráľa. 18 Potom Jeremiáš povedal kráľovi Cidkijovi: Čím som sa prehrešil proti tebe a proti tvojim služobníkom i proti tomuto ľudu, že ste ma dali do väzenia? 19 A kde sú vaši proroci, ktorí vám prorokovali a hovorili: Nepríde babylonský kráľ proti vám, ani proti tejto krajine? 20 Teraz ma však vypočuj, pane môj, kráľ, a moja prosba nech príde pred teba! Nevráť ma do domu štátneho pisára Jonátána, aby som tam nezomrel. 21 Kráľ teda prikázal, aby Jeremiáša mali pod dozorom na nádvorí stráže a aby mu dávali na deň peceň chleba z ulice pekárov, pokiaľ sa len neminie všetok chlieb v meste. Tak ostal Jeremiáš na nádvorí stráže.

Pán Boh oznamuje Svoje tresty. V Judskom kráľovstve sa zmenil kráľ, ale nezmenilo sa jeho smerovanie (v. 2). Jeruzalem už obliehajú chaldejské vojská. Kráľ Cidkija žiada Jeremiáša, aby sa za nich modlil. To znie veľmi pekne, keby to bolo úprimné… Keď sa zdalo, že nebezpečenstvo sa pominulo, lebo Chaldejci odtiahli, Jeremiáša krivo obvinili a uväznili. Kráľ má však predsa len obavy… Tajne sa spytuje Jeremiáša na Slovo Hospodinovo. A Jeremiáš opúť hovorí pravdu – tvrdú, aj osobne pre kráľa. O trestoch neradi počúvame. Pán Boh je láska, to je istá pravda. No práve preto nechce, aby sme pre svoju hriešnosť zahynuli. Najskôr napomína (2Kron 36,15-16). Ak zostáva človek v hriechu, prichádza trest. Nie preto, aby hriešnika zničil, ale aby sa spamätal a vrátil zo svojej zlej cesty. „Ako so synmi zaobchádza Boh s vami“ (Žid 12,7). V Božej láske je aj prísnosť. Všetko je to pre naše dobro, pre naše spasenie. Ak nás napomína, nezatvrdzujme sa, ale čiňme pokánie! Vráťme sa k poslušnosti, aby sme nemuseli niesť zlé následky svojej neposlušnosti a tvrdohlavosti!

Modlitba: Pane náš, musíme Ti vyznať,

Jeremiáš 36,1-32

1 V štvrtom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, zaznelo Jeremiášovi toto slovo od Hospodina: 2 Vezmi si knižný zvitok a napíš naň všetky slová, ktoré som ti hovoril o Izraeli, o Judsku a o všetkých národoch odo dňa, čo som ti začal hovoriť, odo dní Joziáša až podnes. 3 Keď sa dom Júdov dopočuje o všetkom nešťastí, ktoré mu zamýšľam spôsobiť, azda sa každý navráti zo svojej zlej cesty a ja im odpustím ich viny a hriechy. 4 Vtedy Jeremiáš zavolal Bárúcha, syna Nérijovho, a Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania na knižný zvitok všetky slová Hospodinove, ktoré povedal. 5 Potom Jeremiáš rozkázal Bárúchovi: Mne prekážajú, nesmiem vstúpiť do domu Hospodinovho. 6 Choď teda ty a zvitok, na ktorý si podľa môjho diktovania napísal slová Hospodinove, nahlas prečítaj pred ľudom v dome Hospodinovom v deň pôstu, a prečítaj ich aj pred všetkými Júdejcami, ktorí prídu zo svojich ciest. 7 Azda ich úpenie prenikne pred Hospodina a každý sa navráti zo svojej zlej cesty, lebo veľký je hnev a prchkosť, ktorou Hospodin pohrozil tomuto ľudu. 8 Bárúch, syn Nérijov, urobil celkom tak, ako mu prorok Jeremiáš rozkázal, a v dome Hospodinovom prečítal z knihy slová Hospodinove. 9 V piatom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho, v deviatom mesiaci vyhlásil všetok ľud v Jeruzaleme a všetok ľud, ktorý prišiel z judských miest do Jeruzalema, pôst pred Hospodinom. 10 Vtedy Bárúch prečítal z knihy všetky slová Jeremiášove v dome Hospodinovom, v sieni štátneho pisára Gemarju, syna Šáfánovho, na hornom nádvorí pred Novou bránou domu Hospodinovho, nahlas pred všetkým ľudom. 11 Michája, syn Gemarjov, vnuk Šáfánov, počul všetky slová Hospodinove z knihy, 12 zišiel do kráľovského paláca do siene pisára, kde práve zasadali kniežatá: štátny pisár Élíšámá, Delájá, syn Šemajov, Élnátán, syn Achbórov, Gemarja, syn Šáfánov, Cidkija, syn Chananjov, a ostatné kniežatá. 13 Michája im oznámil všetky slová, ktoré počul, keď Bárúch čítal knihu nahlas pred ľudom. 14 Vtedy všetky kniežatá poslali Jehúdího, syna Netanju, syna Šelemju, syna Kúšiho, k Bárúchovi s odkazom: Vezmi do ruky zvitok, ktorý si nahlas prečítal pred ľudom, a poď! A Bárúch, syn Nérijov, vzal zvitok a prišiel k nim. 15 Oni mu povedali: Sadni si a prečítaj nám ich. A Bárúch im ich nahlas prečítal. 16 Keď počuli všetky tieto slová, so strachom pozerali jeden na druhého a povedali Bárúchovi: Všetko toto musíme oznámiť kráľovi! 17 Bárúcha sa však opýtali: Povedz nám, ako si napísal všetky tieto slová? Podľa jeho diktovania? 18 A Bárúch im povedal: Jeremiáš mi nadiktoval všetky tieto slová a ja som ich napísal atramentom do knihy. 19 Vtedy povedali kniežatá Bárúchovi: Choď, skry sa aj ty, aj Jeremiáš, nech nikto nevie, kde ste! 20 Oni však odišli ku kráľovi na nádvorie paláca, zvitok dali uložiť v miestnosti štátneho pisára Élíšámu a všetko to dôverne oznámili kráľovi. 21 Kráľ poslal Jehúdiho, aby doniesol zvitok. Ten ho doniesol zo siene štátneho pisára Élíšámu a Jehúdí ho prečítal nahlas pred kráľom a pred všetkými kniežatami, ktoré stáli okolo kráľa. 22 Bolo to v deviatom mesiaci; kráľ práve sedel v zimnom paláci a na ohnisku pred ním horel oheň. 23 Akonáhle Jehúdí prečítal tri-štyri stĺpce, kráľ ich odrezal pisárskym nožom a hodil do ohňa na ohnisku, kým nezhorel celý zvitok. 24 A ani kráľ, ani jeho služobníci, ktorí počuli všetky tie slová, sa nezľakli, ani si neroztrhli šaty. 25 Ani keď Elnátán, Delaja a Gemarja naliehali na kráľa, aby nepálil zvitok, neposlúchol ich. 26 Potom kráľ rozkázal kráľovičovi Jerachmeélovi a Serajovi, synovi Azíéovmu, a Šelemjovi, synovi Abdiélovmu, aby chytili pisára Bárúcha i proroka Jeremiáša, ale Hospodin ich ukryl. 27 Keď kráľ spálil zvitok a slová, ktoré Bárúch napísal podľa Jeremiášovho diktovania, takto zaznelo slovo Hospodinovo Jeremiášovi: 28 Vezmi si znova iný zvitok a napíš naň všetky predošlé slová, ktoré boli na prvom zvitku, čo judský kráľ Jojákím spálil. 29 A o judskom kráľovi Jojákímovi povedz: Takto vraví Hospodin: Ty...

Jeremiáš 31,18-20.31-37

18 Počujem, počujem žalostiť Efrajim: Pokarhal si ma, a ja som sa dal pokarhať ako necvičené teľa. Priveď ma naspäť, aby som sa obrátil, lebo Ty si Boh môj, Hospodine; 19 veď po svojom odvrátení cítim ľútosť, a keď som pochopil, bijem sa v bedrá. Som zahanbený a pohanený, lebo znášam potupu za svoju mladosť. 20 Či mi je Efrajim nie drahým synom alebo rozkošným dieťaťom? Veď kedykoľvek hovorím proti nemu, ešte vždy sa naň rozpomínam. Preto moje vnútro planie preň, musím sa nad ním zmilovať – znie výrok Hospodinov.

31 Ajhľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď uzavriem novú zmluvu s domom Izraela a s domom Júdu. 32 Nie zmluvu, ktorú som uzavrel s ich otcami, keď som ich zobral za ruku, aby som ich vyviedol z Egypta, zmluvu, ktorú oni zrušili, hoci ja som bol ich pánom – znie výrok Hospodinov. 33 Lebo toto bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po oných dňoch – znie výrok Hospodinov: Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem im ho do srdca; ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom. 34 Potom už nikto nebude viac poučovať blížneho ani svojho brata: Poznajte Hospodina! Lebo všetci ma budú poznať, od naj menšieho až po najväčšieho – znie výrok Hospodinov – lebo im odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem. 35 Takto vraví Hospodin, ktorý slnko určuje za svetlo vo dne, mesiac a hviezdy kladie za svetlo noci, ktorý búri more tak, že hučia jeho vlny; Hospodin mocností je Jeho meno: 36 Ak tieto poriadky zmiznú spredo mňa – znie výrok Hospodinov – aj potomstvo Izraela prestane jestvovať predo mnou ako národ na všetky časy. 37 Takto vraví Hospodin: Ak možno hore zmerať nebesá a dolu preskúmať základy zeme, tak aj ja zavrhnem všetko potomstvo Izraela za všetko, čo vykonal – znie výrok Hospodinov.

Zasľúbenie Novej Zmluvy. V časoch Jeremiášových sa Boží ľud nachádzal v nezávideniahodnej situácii. Upadol do duchovnej biedy, zmocnili sa ho jeho nepriatelia, dokonca mu hrozil zánik. Nebola to náhoda, ale dôsledok zlého spôsobu života. Keď však Boh počul volanie a pokánie Svojho ľudu a videl jeho túžbu po náprave, zmiloval sa nad ním a ponúkol mu novú budúcnosť. Zasľúbil mu Novú Zmluvu. – – To, čo prorokoval Jeremiáš, sa naplnilo v príhodnom čase. Novú Zmluvu ustanovil Pán Ježiš na kríži, keď Svojou smrťou priniesol obeť zmierenia za naše hriechy. A ide o skutočné očistenie hriechov. Lebo v Kristovej obeti sa splnilo aj ďalšie Božie zasľúbenie: „Odpustím ich viny a na ich hriech si už nespomeniem“. Nová Zmluva už nebola napísaná na kamenných doskách, ale je vložená do nášho vnútra a vpísaná do nášho srdca. Nová Zmluva prináša nový vzťah s Bohom pre všetkých kajúcich – od najmenšieho po najväčšieho a znamená splnenie zasľúbenia: „Ja budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom“. – – Pán Boh sa nezriekne ani nás, ak vo viere a pokání prijmeme Jeho ponuku nového života v Kristovi. On nás uspôsobil, aby sme boli služobníkmi Novej Zmluvy. Žime verne a slúžme tak, aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi. Amen.

Modlitba: Ďakujem, Ježišu, za Tvoju obeť a tiež za vzkriesenie, ktoré začalo éru nového života v Tebe. Odpusť, že niekedy sa radšej vraciam do starého života, lebo očakávam, že ma za to ľudia pochvália. Priťahuj ma vždy k Sebe a veď ma cestou večnosti. Amen.

Pieseň: ES 486

Autor: Peter Ján Soták

Radujte sa s dcérou jeruzalemskou! Plesajte v nej všetci, čo ju milujete. Tešte sa s ňou preveľmi všetci, čo sa nad ňou rmútite. Izaiáš 66,10

Práve v tej chvíli prišla aj Anna, velebila Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. Lukáš 2,38

2.Korinťanom 10,1-6 :: Modlíme sa za: Žehňa (Šz)

Jeremiáš 30,1-3; 31,1-14

30:1 Toto slovo zaznelo Jeremiášovi od Hospodina: 2 Takto vraví Hospodin, Boh Izraela: Zapíš si do knihy všetky slová, ktoré som ti hovoril, 3 lebo, hľa, prichádzajú dni – znie výrok Hospodinov – keď zmením údel svojho izraelského i judského ľudu, hovorí Hospodin, vrátim ich do krajiny, ktorú som dal ich otcom, a vezmú ju do vlastníctva.

31:1 V tom čase – znie výrok Hospodinov – budem Bohom všetkým čeľadiam Izraela a ony budú mojím ľudom. 2 Takto vraví Hospodin: Ľud, ktorý meču unikol, našiel milosť na púšti: keď Izrael vchádzal do svojho odpočinku. 3 Z diaľky sa mu zjavil Hospodin: Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť. 4 Ešte ťa vystaviam a budeš vystavaná, panna Izrael. Ešte sa prizdobíš svojimi bubnami a vyjdeš v kole tých, čo sa veselia. 5 Ešte vysadíš vinice na vrchoch Samárie, tí, čo vysadia, budú aj užívať. 6 Lebo nadíde deň, keď volať budú strážcovia na vrchu Efrajim: Hor sa, vystúpme na Sion, k Hospodinovi, svojmu Bohu! 7 Lebo takto vraví Hospodin: Radostne jasajte nad Jákobom, plesajte nad popredným národom; hlásajte, oslavujte a vravte: Hospodin zachránil svoj ľud, zvyšok Izraela. 8 Hľa, privediem ich zo severnej krajiny a zhromaždím ich od končín zeme, medzi nimi slepých i chromých, tehotné spolu s rodičkami; navrátia sa sem ako veľký zbor. 9 Prídu s plačom, no privediem ich s útechou. Privediem ich k vodným tokom po rovnej ceste, na ktorej sa nepotknú, lebo som otcom Izraela a Efrajim je môj prvorodený. 10 Národy, čujte slovo Hospodinovo; zvestujte na ďalekých ostrovoch a vravte: Ten, ktorý rozptýlil Izrael, zhromaždí ho, bude ho strážiť ako pastier svoje stádo. 11 Pretože Hospodin vykúpil Jákoba a vymenil ho z ruky silnejšieho, než je on. 12 Prídu a jasať budú na výšine Siona, pohrnú sa k dobrodeniu Hospodinovmu: k obiliu, muštu i oleju, k mláďatám oviec a dobytka. Ich duša bude ako zavlažená záhrada a nebudú viac chradnúť. 13 Vtedy sa bude panna tešiť v kole i mládenci a starci vospolok. Na radosť obrátim ich smútok a poteším i rozveselím ich po žiali. 14 Uhostím srdce kňazov hojnosťou a ľud môj nasýti sa mojím dobrodením – znie výrok Hospodinov.

Večná láska Hospodinova. Prorok Jeremiáš slová o nádeji pre budúcnosť Božieho ľudu napísal tesne pred pádom Jeruzalema. Vtedy tlmočil toto Hospodinovo posolstvo: „Zmením údel Svojho ľudu, budem Bohom všetkým čeľadiam Izraela, vrátim im ich krajinu, obdarujem ich milosťou, obnovím Svoje požehnanie, a budem ich strážiť, ako ich pastier.“ Všetko toto sa však mohlo stať len preto, lebo Hospodin Svoj ľud miluje. Tak, ako to sám povedal: „Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť“. Tieto zasľúbenia boli adresované starozmluvnému ľudu Božiemu, ale majú ich počuť všetky národy. Lebo láska, ktorá stojí za nimi, je Božia láska, ktorá je večná a pre každého. O tejto láske o niekoľko storočí neskôr Pán Ježiš povedal: „Lebo tak Boh miloval svet, že Svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho“. Pán Boh rozšíril Svoje milosrdenstvo na všetkých ľudí, a preto by celá zem mala počúvať túto správu a tešiť sa z nej. O to viac, keď vieme, že nám prináša nádej nielen pre budúcnosť časnú, ale aj pre budúcnosť večnú. – – Aj my sa niekedy nachádzame v ťažkostiach a problémoch a nevieme ich sami prekonať. Náš Pán však môže zmeniť aj náš údel. Premeniť plač na radosť. Zatratenie na spasenie a nasýtiť nás dobrodením časným i večným. Len poďme k Nemu v pokání.

Modlitba: Ďakujem, Bože, že Ty nakoniec povedieš svet k dobru. Ďakujem, že sa môžem radovať z dobrej Večnosti, čo si pripravil. Odpusť, že občas strácam vieru a šomrem alebo sa strachujem. Upevni ma Duchom, nech povzbudzujem ľudí. Amen.

Pieseň: ES 462

Autor: Peter Ján Soták

Všetci poblúdili, všetci sa zvrhli, niet nikoho, kto by konal dobro,

NOVEMBER

Prídu s plačom, s prosbou o zmilovanie. Povediem ich a privediem ich k potokom vôd. Jeremiáš 31,9

21. nedeľa po Svätej Trojici

Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlé. Rimanom 12,21

Efežanom 6,10-17

10 Napokon posilňujte sa v Pánovi a v moci Jeho sily. 11 Oblečte sa do celej výzbroje Božej, aby ste mohli obstáť proti úkladom diabla. 12 Veď náš boj nie je proti krvi a telu, ale proti kniežatstvám a mocnostiam, proti pánom sveta tejto temnosti, proti zlým duchom v nebesiach. 13 Preto vezmite na seba celú výzbroj Božiu, aby ste mohli odolať v zlý deň, všetko prekonať a obstáť. 14 Stojte teda: bedrá si opášte pravdou, oblečte si pancier spravodlivosti 15 a obujte si pohotovosť k evanjeliu pokoja. 16 Nadovšetko vezmite si štít viery, aby ste ním mohli uhasiť všetky ohnivé šípy tohto nešľachetníka. 17 Vezmite si aj prilbu spasenia a meč Ducha, ktorým je slovo Božie.

Víťazi viery! Neuveriteľné, aký obraz použil apoštol Pavel, aby ukázal, o čo tu ide! Prebieha boj. A my sme v jeho strede. Znenazdania stojíme dokonca v prvej línii. Nepriateľ sa nezadržateľne blíži. Okrem zvíreného prachu počuť jeho rev a dupot kopýt. Obraz nezadržateľne sa blížiacej vojny, stretnutia dvoch armád. Každý je v napätí, každý sa chveje a v duchu odrieka posledné modlitby – kým nevypukne to „peklo“. Vieme si to predstaviť? Pavel však hovorí o našej viere. Hovorí o nás a o diablovi, ktorý sa zo všetkých síl snaží nás a našu vieru zničiť. Dokážeme čeliť takémuto súperovi? Môžeme viesť vyrovnaný duel s padlým anjelom? Sami iste nie – nie bez „výzbroje Božej“! Bez pravdy, bez spravodlivosti, bez pohotovosti k evanjeliu pokoja, bez viery a bez istoty spasenia je to vopred a beznádejne prehratý boj. – – Kresťan zápasí o svoje posvätenie. Zápasí s diablom o pravdu a život, skutočný život v Kristovi. A má si ich ubrániť. Väčšina z vecí, ktoré Pavel menuje, slúži na obranu. Až meč – Božie Slovo je zbraň, ktorou sa aj útočí. Boh nám ponúka úžasnú výzbroj, s ktorou sa môžeme ubrániť. Tento zápas naozaj prebieha. Potrebujeme si to uvedomiť. Lebo najzvláštnejšie na tom všetkom je, že my väčšinou žiadne ohrozenie našej viery nebadáme. A tak poľahky víťazí pokušenie, hriech a duchovná ľahostajnosť.

Modlitba: Odpusť, Bože, našu ľahkovážnosť. Často si neuvedomujeme, čo nám hrozí a pred čím nás chrániš. Potom strácame ostražitosť a vďačnosť. Daj nám pevnú vieru, aby sme brali vážne aj duchovný boj a nauč nás používať Tvoju výzbroj. Amen.

Pieseň: ES 638

Autor: Ján Ruman

Môj Boh mi presvecuje temnotu. Žalmy 18,29

Ježiš sa ho spýtal a povedal: „Čo chceš, aby som ti urobil?“ Slepec mu povedal: „Rabbúni, aby som videl!“ Tu mu Ježiš povedal: „Choď, tvoja viera ťa uzdravila!“ A hneď videl a šiel po ceste za Ním. Marek 10,51-52

Matúš 5,38-48 :: Žalmy 42 :: Matúš 10,34-39 :: Modlíme sa za: Zvolenská Slatina (Zv)

Pamiatka Reformácie

Nik totiž nemôže položiť iný základ než ten, ktorý je už položený, a tým je Ježiš Kristus. 1.Korinťanom 3,11

Jeremiáš 29,1-14

1 Toto je doslovné znenie listu, ktorý poslal prorok Jeremiáš z Jeruzalema zvyšku starších odvlečených, kňazom, prorokom a všetkému ľudu, ktorý Nebúkadnecar odviedol do zajatia z Jeruzalema do Babylonie. 2 Bolo to po tom, čo kráľ Jechonja, kráľovná matka, eunuchovia, kniežatá Júdu a Jeruzalema, remeselníci a kováči odišli z Jeruzalema. 3 Poslal ho v tomto znení prostredníctvom Eleásu, syna Šáfánovho, a Gemarju, syna Chilkijovho, ktorých judský kráľ Cidkija poslal do Babylonie k babylonskému kráľovi Nebúkadnecarovi: 4 Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela, všetkým odvlečeným, ktorých som dal odviesť z Jeruzalema do Babylonie: 5 Stavajte domy a bývajte v nich, vysádzajte záhrady a jedzte ich ovocie. 6 Žeňte sa, ploďte synov i dcéry, ožeňte svojich synov a vydávajte svoje dcéry za mužov, nech rodia synov a dcéry, množte sa tam a neumenšujte sa. 7 Hľadajte blahobyt krajiny, kam som vás dal odviesť, a modlite sa za ňu k Hospodinovi, lebo v jej blahobyte bude aj váš blahobyt. 8 Lebo takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Nech vás nepodvedú vaši proroci, ktorí sú medzi vami, ani vaši veštci, a nepočúvajte na sny, ktoré mávajú, 9 lebo vám lživo prorokujú v mojom mene. Ja som ich neposlal – znie výrok Hospodinov. 10 Lebo takto vraví Hospodin: Keď sa doplní sedemdesiat rokov pre Babyloniu, navštívim vás a splním pri vás svoje zasľúbenia, že vás navrátim na toto miesto. 11 Lebo ja poznám úmysly, ktoré mám s vami – znie výrok Hospodinov – úmysly smerujúce k blahu, a nie k nešťastiu: dať vám budúcnosť a nádej. 12 Keď budete volať ku mne, keď prídete a budete sa modliť ku mne, vypočujem vás. 13 Budete ma hľadať, a nájdete ma; keď ma budete hľadať celým srdcom, 14 dám sa vám nájsť – znie výrok Hospodinov – zmením váš údel a zhromaždím vás spomedzi všetkých národov, zo všetkých miest, na ktoré som vás rozohnal – znie výrok Hospodinov – a navrátim vás na miesto, z ktorého som vás dal odviesť

Zajatci, či svetlo sveta? „Boží ľud“. Dnes hovoríme – cirkev. Boh ju ustanovil uprostred sveta, uprostred národov, uprostred neveriaceho sveta ako svetlo, ako hlásateľa Dobrej zvesti. Ako strážcu Božieho poriadku. Tam je jej miesto dodnes. Cirkev sa počas dejín dostávala do všelijakých situácií a problémov. Jedným z nich bola izolácia od sveta. Strácala povedomie svetla sveta, či soli zeme. Inokedy sa svetu prispôsobovala a zatúžila po moci, sláve a bohatstve. Božie Slovo haslo, temnota pokrývala národy. Cirkev si žila sama pre seba. Občas bojovala proti svetu, pre ktorý mala byť svetlom. V takej situácii sa ocitol aj Boží ľud Jeremiášovej doby. Odvlečený do zajatia sa ocitol uprostred pohanského sveta. Vodcovia volali po izolácii – uzatvorení sa do seba. Boh však hovoril niečo iné: nie ste zajatci, ste na správnom mieste, to je môj zámer, lebo ja sa usilujem o záchranu všetkých ľudí. Vnášajte do pohanského sveta to Božie, a to aj vo všednom živote! Niečo podobné sa odohrávalo aj počas mnohých reformácií cirkvi a odohráva sa dodnes. Cirkev je znovu uprostred národov a Boh jej znovu pripomína: „Vy ste svetlom sveta, vy ste soľou zeme!“ Vnášajte do bezbožného sveta Božie svetlo, Božie Slovo, Pravdu, Lásku, Nádej, Vieru! Aj dnes. Aj vo všednom živote, ba práve tam.

Modlitba: Odpusť, Bože, že niekedy skrývam Tvoje svetlo. Niekedy mi chýba slanosť svätosti. Prosím, buduj vo mne vieru v Teba, nech neverím, že je dôležitejšie páčiť sa ľuďom, ako Tebe. Konaj cezo mňa Svoje dobré veci. Amen.

Pieseň: ES 260

Autor: Jozef Grexa st.

Za rána budem plesať nad tvojou milosťou, lebo si mi bol pevnosťou, útočiskom, keď mi bolo úzko. Žalmy 59,17

Nadránom, zavčasu, ešte za tmy vstal a vyšiel von.

Jeremiáš 28,1-17

1 V tom istom roku, na začiatku panovania judského kráľa Cidkiju, v piatom mesiaci štvrtého roku, povedal mi Chananja, syn Azzúrov, prorok z Gibeónu, v dome Hospodinovom v prítomnosti kňazov a všetkého ľudu: 2 Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Zlámal som jarmo babylonského kráľa. 3 Ešte dva roky, a navrátim na toto miesto všetky nádoby z domu Hospodinovho, ktoré babylonský kráľ Nebúkadnecar vzal z tohto miesta a odniesol do Babylonie. 4 Aj judského kráľa Jechonju, syna Jojákímovho, i všetkých judských odvlečených, ktorí odišli do Babylonie, navrátim na toto miesto – znie výrok Hospodinov – lebo dolámem jarmo babylonského kráľa. 5 Nato prorok Jeremiáš hovoril prorokovi Chananjovi v prítomnosti kňazov a všetkých ľudí, ktorí stáli v dome Hospodinovom. 6 Prorok Jeremiáš povedal: Amen! Nech tak učiní Hospodin, nech splní tvoje slová, ktoré si prorokoval, a nech navráti z Babylónie na toto miesto všetkých odvlečených i nádoby domu Hospodinovho. 7 Avšak počuj toto slovo, ktoré hovorím verejne pred tebou a pred všetkým ľudom: 8 Proroci, ktorí boli od pradávna predo mnou a pred tebou, prorokovali proti mnohým krajinám a proti veľkým kráľovstvám vojnu, pohromu a mor. 9 U proroka, ktorý prorokuje pokoj, spozná sa (len) pri splnení prorockého slova, že Hospodin naozaj poslal toho proroka. 10 Vtedy vzal prorok Chananja jarmo zo šije proroka Jeremiáša a zlámal ho. 11 A Chananja povedal v prítomnosti všetkého ľudu: Takto vraví Hospodin: Podobne do dvoch rokov zlámem jarmo babylonského kráľa Nebúkadnecara zo šije všetkých národov. Nato prorok Jeremiáš odišiel svojou cestou. 12 Keď prorok Chananja zlámal jarmo zo šije proroka Jeremiáša, zaznelo slovo Hospodinovo Jeremiášovi: 13 Choď a povedz Chananjovi: Takto vraví Hospodin: Drevené jarmové ihlice si polámal, ale urobím miesto nich železné jarmové ihlice. 14 Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Železné jarmo kladiem na šiju všetkých týchto národov na službu babylonskému kráľovi Nebúkadnecarovi, a budú mu musieť slúžiť. Ešte i poľnú zver som dal jemu. 15 Ďalej povedal prorok Jeremiáš prorokovi Chananjovi: Počuj, Chananja! Neposlal ťa Hospodin, ale ty sám si spôsobil, aby sa tento ľud spoliehal na lož. 16 Preto takto vraví Hospodin: Ajhľa, odstránim ťa z povrchu zeme. Tohto roku zomrieš, lebo si hlásal odboj proti Hospodinovi. 17 A prorok Chananja zomrel v siedmom mesiaci toho istého roku.

Amen – amen. Prorok Jeremiáš vyslovil „AMEN!“ na Chananjovo proroctvo o zlámanom jarme: „Nech nám Hospodin splní Tvoje slová.“ Bolo to ironické „Amen“, keďže Jeremiáš mal od Hospodina iné Slovo. Chananiáš bol populista a svoje populistické frázy vydával za Božie Slovo. Išlo mu o jediné: Aby ho ľudia obdivovali, aby ho rešpektovali, uznávali a milovali. Jeremiášovo „Amen“ tu znamenalo – bolo by to pekné, ale Hospodin hovorí niečo iné.

Jeremiáš myslel s plnou vážnosťou, že u proroka, ktorý prorokuje pokoj, sa až pri splnení proroctva pozná, či ho naozaj poslal Hospodin. Aj dnešná doba nám ponúka rôznych prorokov v cirkvi aj v spoločenskom živote. Sú ozajstnými prorokmi pokoja, ktorých poslal Hospodin? Alebo len prezentujú svoje názory a chcú si získať ľudí na svoju stranu? Často nemáme poruke odpovede a vysvetlenia. Musíme si na výsledok počkať. A možno máme aj v modlitbe hľadať odpovede pre nás. Čo máme robiť, na ktorú stranu sa máme postaviť? Pravdu spoznáme až neskôr. Preto buďme múdri a opatrní! Nenechajme sa pomýliť, oklamať falošnými prorokmi, ktorí sú len populistami, hľadajúcimi svoj prospech! A na modlitbách trpezlivo čakajme, aby sa zjavila čo najskôr pravda Hospodinova!

Modlitba: Odpusť nám, Bože, populizmus. Že sme mu verili a niekedy ho snáď aj tvorili. Či už v rodine, alebo v cirkvi, či inde. Prosíme Ťa, očisti naše duchovné vnímanie, aby sme prinášali len Tvoju pravdu. Amen.

Pieseň: ES 288

Autor: Mária Kysacká