Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Náreky 3,1-33

1 Ja som muž, ktorý okúsil biedu pod prútom Jeho prchkosti. 2 Poznal ma a viedol po tme a bez svetla. 3 Naozaj, proti mne vystiera, obracia neustále svoju ruku. 4 Spôsobil chradnutie môjho tela i kože, rozdrvil moje kosti. 5 Ohradil a obkľúčil ma jedom a útrapami, 6 posadil ma do hustej temnoty ako naveky mŕtvych. 7 Postavil stenu vôkol mňa, aby som nemohol vyjsť, zaťažil moje putá. 8 Hoci o pomoc volám a kričím, modlitbe mojej zatarasil cestu; 9 kvádrami zamuroval moje cesty, pokrivil moje chodníky. 10 Je mi akoby číhajúcim medveďom, akoby levom v úkryte. 11 Zviedol ma z cesty, ochromil a spustošil ma. 12 Napäl svoj luk a urobil ma terčom pre svoje šípy. 13 Strelil do mojich obličiek šípy zo svojho tulca. 14 Bol som na výsmech celému môjmu ľudu, jeho posmešnou piesňou každý deň! 15 Nasýtil ma horkosťou, hojne ma napojil palinou. 16 Zuby mi dolámal na kremeni, stlačil ma do popola. 17 Moja duša je zbavená pokoja, zabudol som na šťastie, 18 takže hovorím: Moja sláva je preč, i to, čo som očakával od Hospodina. 19 Rozpomeň sa na moju biedu a blúdenie, na palinu i na jed. 20 Ty sa iste rozpomenieš, že duša vo mne je skľúčená; 21 vezmem si to k srdcu, preto budem čakať na Neho. 22 Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí; 23 obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. 24 Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho. 25 Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. 26 Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu. 27 Dobre je mužovi, ak nosí jarmo vo svojej mladosti. 28 Nech sedí sám a nech mlčí, keď mu ho naloží! 29 Nech skloní ústa do prachu, azda je ešte nádej. 30 Nech nastaví líce tomu, kto ho bije, nech sa nasýti potupou. 31 Lebo Pán nezavrhne naveky; 32 ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske, 33 lebo nerád trápi a zarmucuje synov ľudských.

Zmysel utrpenia zbožných. Nárek nad Jeruzalemom pokračuje. Symbolizuje ho zbožný muž, ktorý prežíva utrpenie. Boh prchkosti ho neviedol na zelené pastvy, ale do temnoty. Ako dôsledok Božieho spravodlivého súdu a dôkaz toho, čo všetko môže učiniť Božia ruka. Utrpenie nám nie je cudzie. Aj my prežívame choroby a chradneme. Voláme o pomoc, akoby z väzenia, spútaní okovami. Ocitáme sa v slepej uličke, lebo naše chodníky sú krivé. Nepriateľ na nás číha ako dravá zver. Sme zasiahnutí smrteľnými šípmi. Sme terčom posmechu od vlastných. Horkosť a tvrdosť utrpenia nás obkľučuje. To všetko nás oberá o nádej. Ak prežívame utrpenie, zmeňme svoje horekovanie na rozhovor s Bohom. Smieme Ho prosiť, aby pohliadol na našu biedu a trpezlivo budeme očakávať Jeho dobrotu plnú priazne. Spoľahnime sa na Božiu vernosť. Veriť znamená vziať si to k srdcu a s dôverou očakávať bez záruk a opôr. Vyznať, že nikto iný, len Hospodin je môj údel. Aj utrpenie nás môže povzbudiť, ak zložíme svoju nádej do Božích rúk. Budeme očakávať Jeho pomoc a vystierať k Nemu svoje ruky. Skloňme sa pred Ním v pokore. Volanie – azda je ešte nádej – je prejavom odovzdanosti do Jeho vôle. Utrpenie nie je Božia metóda. On nerád trápi a zarmucuje. To spôsobuje náš hriech. Definitívne Božie konanie nie je odsúdenie, ale milosť a záchrana.

Modlitba: Ďakujeme za Tvoju lásku, Bože. Ďakujeme aj za utrpenie, ktoré nás upozorňuje, aký je hriech hrozný, či už je to náš hriech, alebo cudzí. Ďakujeme však, že hriech a smrť nemajú posledné slovo. Prosíme konaj, nech vidíme Tvoju záchranu. Amen.

Pieseň: ES 321

Autor: Vladimír Ferenčík

Pre Svoje meno odďaľujem Svoj hnev a kvôli Svojej sláve umierňujem sa voči tebe, aby som ťa nezničil. Izaiáš 48,9

Boh nás zachránil a povolal svätým povolaním, nie podľa našich skutkov, ale podľa Svojho vlastného rozhodnutia a milosti, ktorú nám dal v Ježišovi Kristovi. 2.Timotejovi 1,9

Ján 3,17-21 :: Modlíme sa za:

Náreky 1,1-22

1 Jaj, aké osamelé sedí kedysi hojne zaľudnené mesto, podobné je vdove, kedysi veľké medzi národmi! Kňažná medzi mestami stala sa poddanou. 2 Ustavične plače za noci, slzy jej kanú po lícach. Nikto ju neteší z jej milovníkov; všetci jej priatelia ju zradili, stali sa jej nepriateľmi. 3 Odišiel Júda do zajatia pod nátlakom a ťažkou službou. Medzi pohanmi býva, nenachádza miesto odpočinku; všetci, čo ho prenasledovali, dobehli ho uprostred jeho súžení. 4 Cesty Siona trúchlia, lebo nikto neprichádza k sviatkom. Spustošené sú všetky jeho brány, vzdychajú jeho kňazi. Jeho panny smútia, a on len trpkosť cíti. 5 Jeho protivníci sú navrchu, jeho nepriateľom sa dobre vodí, lebo Hospodin ho strápil pre množstvo jeho priestupkov. Jeho deti išli ako zajatci pred nepriateľom. 6 Opustila dcéru Sion všetka jej nádhera. Jej kniežatá sú ako jelene, čo nenachodia pastvu; odbehli bez sily pred svojimi naháňačmi. 7 Jeruzalem sa rozpomína v dňoch svojej biedy a blúdenia na všetky svoje vzácne veci, ktoré mával od dávnych čias. Keď jeho národ padol do rúk protivníka, nikto mu nepomohol. Protivníci to videli a smiali sa nad jeho pádom. 8 Jeruzalem sa ťažko prehrešil, preto sa stal ošklivým; všetci, čo ho ctili, opovrhujú ním, lebo videli jeho nahotu; on sám vzdychá a obrátil sa naspäť. 9 Jeho nečistota je na jeho podolkoch, nepomyslel na svoju budúcnosť. Podivným spôsobom klesol, a nikto ho nepoteší. Hospodine, pozri na moju biedu, lebo nepriateľ triumfuje. 10 Nepriateľ vystrel ruku na všetko, čo mal vzácne, i musel vidieť pohanov, ako vstúpili do svätyne, hoc si im zakázal: Nesmú vojsť do zhromaždenia! 11 Všetok jeho ľud vzdychá, hľadajúc chlieb; čo mal vzácne, predal za pokrm, aby si zachoval život. Pozri, Hospodine, a pohliadni, lebo som v opovrhnutí. 12 Vám všetkým vravím, čo idete tadiaľto, pohliadnite a pozrite, či je ešte bolesť ako moja, ktorú mi spôsobili, ktorou ma Hospodin zarmútil v deň svojho pálčivého hnevu. 13 Z výšin poslal oheň do mojich kostí, aby ma ovládol, sieť vystrel mojim nohám a prevrátil ma, urobil ma opusteným, navždy chorľavým. 14 Jarmo je zviazané z mojich priestupkov, v Jeho ruke sa splietajú, dostali sa na moju šiju; podrazil moju silu, Pán ma vydal do rúk tých, ktorým nevládzem odolať. 15 Pán zavrhol všetkých mojich mocných v mojom okruhu, zvolal proti mne obetnú slávnosť, aby zdrvil mojich mladých mužov. Ako vo vínnom lise Pán zošliapal panenskú dcéru judskú. 16 Nad týmto plačem, moje oko sa rozplýva v slzách, lebo sa vzdialil odo mňa ten, čo potešuje, ten, čo mi upokojí dušu. Moje deti sú opustené, lebo nepriateľ zvíťazil. 17 Sion vzpína ruky, nikto ho nepotešuje. Hospodin vyzval proti Jákobovi jeho protivníkov vôkol neho. Jeruzalem stal sa ošklivosťou uprostred nich. 18 Hospodin je v práve, lebo som sa priečil Jeho slovu. Počujte, všetky národy, a hľaďte na moju bolesť; moje panny a moji mládenci odišli do zajatia. 19 Volal som na tých, čo ma milovali, ale tí ma podviedli. Moji kňazi a starší zahynuli v meste, keď si hľadali potravu, aby ukojili hlad. 20 Pozri, Hospodine, v akej som úzkosti, vrie to v mojom vnútri. Srdce sa mi zviera v hrudi, lebo som sa veľmi priečil. Na ulici ma meč zbavil detí a v dome smrť. 21 Počuj, že vzdychám, nemám tešiteľa! Všetci moji nepriatelia počuli o mojom nešťastí, radujú sa, že si ho spôsobil. Priveď deň, ktorý si predpovedal, a oni budú ako ja. 22 Nech vstúpi všetka ich nešľachetnosť pred Teba; nalož s nimi, ako si nakladal so mnou pre všetky moje priestupky! Lebo mnoho je mojich vzdychov a srdce mi je choré.

Srdce túži po úteche. Nad Jeruzalemom zaznieva nárek. Je spustošený. Horekuje ako vdova. Všetko sväté bolo znesvätené. Minulosť bola slávna, ale prítomnosť je biedna. Nik neprichádza na sviatky a protivníci sa smejú. Oheň, sieť, jarmo a lis sú výrazom potupy a ťažkého údelu. Ľud poznal zradu a dostal sa do zajatia. Najväčšou bolesťou bola strata mladej generácie, ktorá bola nádejou pre budúcnosť. Teraz ľud plače a volá ako žobrák.

Predposledná nedeľa cirkevného roka

Všetci sa totiž musíme ukázať pred Kristovým súdnym stolcom. 2.Korinťanom 5,10

Lukáš 16,1-9

1 Povedal aj učeníkom: Bol bohatý človek, ktorý mal šafára; toho obžalovali pred ním, že mu márni majetok. 2 Zavolal si ho teda a povedal mu: Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo šafárenia, lebo ďalej nemôžeš už šafáriť. 3 Tu si šafár pomyslel: Čo urobím, keďže mi pán odníma šafárstvo? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím. 4 Viem, čo urobím, aby ma prijali do svojich domov, keď stratím šafárstvo. 5 Zavolal si každého pánovho dlžníka a spýtal sa prvého: Koľko si dlžen môjmu pánovi? 6 Odpovedal: Sto mier oleja. Povedal mu: Vezmi si úpis, sadni si a chytro napíš päťdesiat. 7 Potom sa opýtal druhého: A ty koľko si dlžen? Odpovedal: Sto kórov pšenice. Povedal mu: Tu máš úpis, napíš osemdesiat. 8 I pochválil pán tohto nespravodlivého šafára, že opatrne urobil, lebo synovia tohto sveta sú opatrnejší voči seberovným než synovia svetla. 9 Aj vám hovorím: Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby, keď sa pominie, prijali vás do večných stanov.

Trojaká lekcia od Ježiša. To prvé, čo nás učí, je, že všetci sme správcovia – šafári. Všetkým nám bol zverený cudzí majetok, aby sme ho spravovali. A preto kresťan nemôže mať k ničomu vlastnícky vzťah. Nič nie je moje. Všetko je Božie. Druhá lekcia spočíva v tom, že každý správca vydá počet. Tento šafár z nášho textu mrhal Pánovým majetkom. S cudzím narábal ako so svojím. A preto nezabúdajme na to, že raz sa aj my budeme zodpovedať tomuto Pánovi…! Treťou lekciou je, že múdry správca myslí na budúcnosť. Tento šafár teraz – tesne pred zúčtovaním – začína premýšľať. A nielen to. On aj koná kroky na zabezpečenie svojej budúcnosti. Zaviaže si ľudí vďačnosťou. Rýchlo si získava priateľov. Robí to síce podvodom, keď odpisuje ich dlh, ale Ježiš ho chváli. Nechváli jeho podvod, veď ho nazýva nespravodlivým šafárom a nechváli ani to, že okradol svojho pána. Nevelebí ho pre jeho nečestnosť, ale preto, že to urobil opatrne. Preto, že myslel na svoju budúcnosť. Hovorí, že synovia tohto sveta urobia oveľa viac pre svoju časnú existenciu, pre svoju budúcnosť tu, na zemi, ako veriaci pre svoju večnú existenciu. Nezabúdajme, teda, na to, že všetci sme takýmito správcami a každý z nás raz bude musieť Bohu vydať počet! Preto už dnes myslime na svoju budúcnosť!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že máš rád lásku medzi ľuďmi a voči Tebe. Prosíme, odpusť, že niekedy neodpúšťame. Daj, nech sme pevne zakorenení v Kristovi a Jeho slove, aby sme žili milosrdenstvom a aby sme dobre spravovali Tvoj majetok. Amen.

Pieseň: ES 447

Autor: Stano Grega

Hospodin ti oznámil, človeče, čo je dobré a čo žiada od teba: len zachovávať právo, milovať láskavosť a v pokore chodiť so svojím Bohom. Micheáš 6,8

Ponáhľaj sa však za spravodlivosťou, vierou, láskou, pokojom spolu s tými, čo z čistého srdca vzývajú Pána. 2.Timotejovi 2,22

Matúš 25,31-46 :: Rimanom 14,(1-6)7-13 :: Žalmy 137 :: Modlíme sa za: Bratislavský seniorát

Jeremiáš 45,1-5

1 Slovo, ktoré prorok Jeremiáš hovoril Bárúchovi, synovi Nérijovmu, keď písal tieto slová do knihy podľa diktovania Jeremiášovho v štvrtom roku judského kráľa Jojákíma, syna Joziášovho: 2 Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, o tebe, Bárúch: 3 Povedal si: Beda mi, lebo Hospodin pridal zármutok k mojej bolesti, unavil som sa vzdychaním a nenachádzam upokojenie. 4 Povedz mu: Takto vraví Hospodin: Ajhľa, čo som vystaval, rúcam, a čo som zasadil, vytrhávam, to jest celú moju krajinu. 5 Ty si žiadaš veľké veci. Nežiadaj si, lebo, hľa, privediem pohromu na každé telo – znie výrok Hospodinov – ale tvoj život ti ponechám ako korisť na každom mieste, kamkoľvek pôjdeš.

Útecha. Že sme mnohokrát zasiahnutí krutosťou, nepohodou, bolesťou na tele i na duši? Každému jednému z nás sa stáva to, čo Bárúchovi z Jeremiášovho prorockého zápisu. Unavení, skeptickí, nenachádzame východisko… Padáme pod ťarchou smútku. Žeby toto všetko pochádzalo od Hospodina? Odpoveď nachádzame na mnohých miestach Biblie; prorok Jeremiáš nám takto tlmočí Hospodinov odkaz – odpoveď: „…čo som vystaval, rúcam, čo som zasadil, vytrhávam…; privediem pohromu na každé telo! – znie výrok Hospodinov.“ Na prvé počutie krutá a nekompromisná správa, ktorá smeruje k nám. Vzápätí dodáva: „Tvoj život ti ponechám.“ To všetko napriek tomu, že neustále hrešíme, že nie vždy počúvame hlas Hospodina, že nechodíme podľa Jeho učenia, podľa Jeho ustanovení a svedectiev… (Jer 44,23).

Modlitba: Ďakujem, Bože, za Tvoju lásku. Ďakujem, že máš pre mňa spásu, hoci si ju nezaslúžim. Odpusť, keď sa niekedy zatvrdzujem voči Tebe a obmäkčuj moje srdce, nech ma to stojí čokoľvek, lebo Ty dávaš omnoho viac. Amen.

Pieseň: ES 509

Autor: Daniela Hroncová Faklová

Aké veľkolepé sú tvoje diela, Hospodin, aké nesmierne hlboké tvoje myšlienky! Žalmy 92,6

Kráľ kraľujúcich a Pán panujúcich, on, ktorý jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle, ktorého nikto z ľudí nevidel a ani nemôže vidieť. Jemu česť a večná moc. Amen. 1.Timotejovi 6,15-16

Marek 13,1-8 :: Modlíme sa za: Bánovce nad Bebravou – Horné Ozorovce (Po)

Jeremiáš 43,1-13

1 Keď Jeremiáš dohovoril všetkému ľudu všetky slová ich Boha, Hospodina, ako ho Hospodin poslal k nim so všetkými tými slovami, 2 Azarja, syn Hóšajov, Jóchánán, syn Káréachov, a všetci spupní mužovia povedali Jeremiášovi: Lož hovoríš; neposlal ťa náš Boh, Hospodin, k nám so slovami: Nechoďte do Egypta bývať tam ako cudzinci, 3 ale Bárúch, syn Nérijov, ťa popudzuje proti nám, aby nás vydal Chaldejcom do rúk a zapríčinil našu smrť, alebo aby nás dal odviesť do zajatia do Babylonie. 4 Jóchánán, syn Káréachov, ani nikto z dôstojníkov vojska, ani ostatný ľud neposlúchol napomenutie Hospodinovo ostať v Judsku, 5 ale Jóchánán, syn Káréachov, a všetci vodcovia vojska vzali so sebou tých, ktorí zostali z Júdu, ktorí sa vrátili spomedzi rozličných národov, medzi ktoré boli rozptýlení, aby bývali v Judsku ako cudzinci, 6 to jest mužov i ženy, deti i kráľovské dcéry, i všetky osoby, ktoré veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán ponechal pri Gedaljovi, synovi Achíkámovom, vnukovi Šáfánovom, aj proroka Jeremiáša a Bárúcha, syna Nérijovho. 7 Tak prišli do Egypta, lebo neposlúchli hlas Hospodinov. Prišli až do Tachpanchesu. 8 V Tachpanchese zaznelo Jeremiášovi slovo Hospodinovo: 9 Vezmi si do rúk veľké kamene a pred zrakom judských mužov zakop ich pod tehlovú dlažbu vchodu do faraónovho tachpancheského paláca. 10 Potom im povedz: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ajhľa, ja pošlem a vezmem svojho služobníka, babylonského kráľa Nebúkadnecara, a postavím jeho trón nad tie kamene, ktoré som dal skryť, a on vystrie nad nimi svoj trónny baldachýn. 11 Príde a porazí Egypt: koho vydá na smrť, toho na smrť, koho do zajatia, toho do zajatia, koho meču, toho meču. 12 Podpáli chrámy egyptských bohov, spáli ich a odvlečie do zajatia. Vyčistí Egypt, ako keď si pastier odvšivaví šaty, a odtiahne v pokoji. 13 Roztrieska posvätné stĺpy chrámu slnka, ktorý je v Egypte, a chrámy egyptských bohov vypáli.

Svojvôľa alebo poslušnosť? Od starozmluvných čias sa stretávame s napomínaním, radami, odporúčaniami, ktoré vychádzali z jedného jediného prameňa – od Hospodina, a to prostredníctvom Jeho prorokov. Ibaže tí – v našom prípade prorok Jeremiáš – v očiach svojich súčasníkov existovali „iba“ ako obyčajní smrteľníci a nie vždy boli vypočutí. Napomenutia nepadali na úrodnú pôdu a tlmočníci Hospodinových ponaučení boli mnohokrát považovaní za klamárov a slová od Hospodina – za lož. Vladári vtedajších dôb (a to vo veľkej miere platí i o mocných dnešného sveta) neradi prijímali Hospodinove výstrahy, varovania a konali svojvoľne. Rečou súčasníka: nerešpektovali vôľu Božiu. Nespratné človečie rozhodovanie bez Božieho požehnania a súhlasu vždy smerovalo k nešťastiu. Lenže Boh sa nevzdáva a so Svojím napomínaním a varovaním neprestáva. Nájde si realizátora Svojich úmyslov a plánov. Áno, lebo takto hovorí Hospodin mocností: „…že pošle a pojme Svojho služobníka, ktorý postaví Svoj trónny baldachýn“ nad spupnosť a neposlušnosť. Aj nad tú dávnu, minulú, aj nad tú našu. Nad každú. Neposlúchame upozornenia, varovania, niet nám mnohokrát rady?! Je to práve On, ktorý „prečistí“ naše myslenie i konanie. Víťaznou sa stáva Jeho vôľa. Sme „na ťahu“.

Modlitba: Odpusť, Bože, moju svojvôľu. Odpusť, keď nechcem počúvať ľudí, čo prichádzajú s Tvojím slovom a podriadiť sa Ti. Daj mi srdce pokorné a vnímavé na Tvoju múdrosť, aby si ma mohol doviesť do neba. Amen.

Pieseň: ES 470

Autor: Daniela Hroncová Faklová

Lebo vylejem vodu na smädnú pôdu a vodné toky na súš. Vylejem Svojho ducha na tvoje potomstvo a Svoje požehnanie na tvojich potomkov. Izaiáš 44,3

Peter hovorí: Veď tento prísľub patrí vám a vašim deťom, ako aj všetkým vzdialeným, ktorých si povolá Pán, náš Boh. Skutky apoštolov 2,39

2.Korinťanom 6,1-10 :: Modlíme sa za: Badín (Zv)...

Jeremiáš 42,1-22

1 Vtedy všetci vodcovia vojska i Jóchánán, syn Káréachov, Jezanja, syn Hóšajov, i všetok ľud, malí i veľkí, pristúpili 2 a povedali prorokovi Jeremiášovi: Nech príde naša prosba pred teba. Modli sa k svojmu Bohu, Hospodinovi, za nás, za všetok tento zvyšok, lebo nás z množstva ostalo málo, ako nás na vlastné oči vidíš. 3 Nech nám oznámi Hospodin, tvoj Boh, cestu, ktorou máme ísť, aj čo máme robiť. 4 Prorok Jeremiáš im na to povedal: Počul som! Ajhľa, pomodlím sa k Hospodinovi, vášmu Bohu, podľa vašej žiadosti, a oznámim vám všetko, čo vám odpovie Hospodin; nič nezamlčím pred vami. 5 Oni povedali Jeremiášovi: Nech je Hospodin pravdivý a verný svedok proti nám, ak nesplníme všetko podľa toho, s čím ťa Hospodin, tvoj Boh, pošle k nám. 6 Či to bude dobré, alebo zlé, poslúchneme hlas svojho Boha, Hospodina, ku ktorému ťa posielame, aby sa nám dobre vodilo, keď poslúchneme hlas svojho Boha, Hospodina. 7 Po desiatich dňoch slovo Hospodinovo zaznelo Jeremiášovi. 8 Vtedy zavolal Jóchánána, syna Káréachovho, všetkých vodcov vojska, ktorí boli s ním, i všetok ľud od najmenších po najväčších, 9 a povedal im: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela, ku ktorému ste ma poslali, aby som Mu predniesol vašu prosbu: 10 Ak naozaj ostanete v tejto krajine, vybudujem a nezrúcam vás, zasadím a nevytrhám vás, lebo som oľutoval pohromu, ktorú som vám spôsobil. 11 Nebojte sa babylonského kráľa, ktorého sa obávate. Nebojte sa ho – znie výrok Hospodinov – lebo ja budem s vami, aby som vám pomáhal a vytrhol vás z jeho ruky. 12 Preukážem vám milosrdenstvo, aj on bude milosrdný voči vám a navráti vás na vašu pôdu. 13 Ale ak hovoríte: Nezostaneme v tejto krajine! a tým neposlúchnete hlas svojho Boha, Hospodina, 14 ale poviete: Nie! Odídeme do Egypta, aby sme nevideli vojnu, nepočuli zvuk trúby a netrpeli hlad po chlebe; tam budeme bývať – 15 preto teraz, vy, zvyšok Júdu, počujte slovo Hospodinovo! Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ak sa naozaj poberáte odísť do Egypta, ak chcete odísť a bývať tam ako cudzinci, 16 potom vás tam, v Egypte, zasiahne meč, ktorého sa bojíte; hlad, pre ktorý ste ustarostení, tam v Egypte vám bude v pätách, a tam pomriete. 17 Všetci mužovia, ktorí sa poberajú odísť do Egypta, aby tam bývali ako cudzinci, pomrú mečom, hladom a morom a nikto z nich neunikne, ani sa nezachráni pred pohromou, ktorú na nich privediem. 18 Lebo takto vraví Hospodin moc nos tí, Boh Izraela: Ako sa vylial môj hnev a moja prchkosť na obyvateľov Jeruzalema, tak sa vyleje moja prchkosť na vás, keď pôjdete do Egypta, takže sa stanete kliatbou, hrôzou, zlorečením a potupou, a už nikdy neuvidíte toto miesto. 19 Toto vyriekol o vás Hospodin, vy pozostalí z Júdu: Nechoďte do Egypta! Vedzte jasne, že som vás dnes varoval. 20 Lebo sami seba zavádzate, keď ste ma poslali k svojmu Bohu, Hospodinovi, so slovami: Modli sa za nás k nášmu Bohu, Hospodinovi, zvestuj nám všetko, čo povie Hospodin, náš Boh, a splníme to. 21 Dnes som vám to zvestoval, ale nepočúvate hlas svojho Boha, Hospodina, v ničom z toho, pre čo ma k vám poslal. 22 Teraz vedzte, že zahyniete mečom, hladom a morom na mieste, na ktoré si žiadate odísť, aby ste tam bývali.

Kto uverí a bude zachránený? Podľa gréckych povestí bola Kassandra trójskou princeznou s vešteckými schopnosťami. Niekoľkokrát predpovedala nešťastie hroziace Tróji. Nikto jej predpovediam neveril, ale všetky sa splnili. Dôsledkom bolo veľa nešťastia, ktoré prišlo na Tróju. To isté vidíme pri Božom ľude. Je neuveriteľné, akú lásku nám Pán Boh prejavuje a ponúka toľkokrát záchranu a aký je svet voči tomu hluchý?! Už pri Nóachovi sa ľudia radšej vysmievali z korábu na súši, než aby prišli k Nóachovi a pomáhali mu. Neskôr sa Izraelci pred Mojžišom zaviazali poslúchať Pána Boha, a predsa toľkokrát zlyhali. A opäť je tu rovnaká situácia: Vojnová kríza dopadla na ľudí a oni prichádzajú za Jeremiášom so sľubom na perách, že splnia všetko, čo im Jeremiáš od Hospodina oznámi,

Jeremiáš 41,1-18

1 V siedmom mesiaci Jišmáél, syn Netanjov a Elíšámov vnuk z kráľovského rodu, jeden z veliteľov kráľových, prišiel ku Gedaljovi, synovi Achíkámovmu, do Micpy, a s ním desať chlapov; tam v Micpe jedli spolu. 2 Zrazu Jišmáél, syn Netanjov, vstal s desiatimi chlapmi, ktorí boli s ním, a mečom zabili Gedalju, syna Achíkámovho, vnuka Šáfánovho. Tak usmrtil toho, ktorého babylonský kráľ ustanovil nad krajinou. 3 Jišmáél pobil aj všetkých Júdejcov, ktorí boli pri Gedaljovi v Micpe, i chaldejských bojovníkov, ktorí tam práve boli. 4 Na druhý deň po zavraždení Gedalju, keď ešte nik o tom nevedel, 5 prišlo osemdesiat mužov zo Síchemu, Šíla a Samárie s ostrihanými bradami a v roztrhaných šatách, do krvi doškriabaných, s pokrmovou obeťou a kadidlom v rukách, aby to zaniesli do domu Hospodinovho. 6 Jišmáél, syn Netanjov, im vyšiel v ústrety z Micpy; idúcky stále plakal. Keď sa s nimi stretol, povedal im: Poďte ku Gedaljovi, synovi Achíkámovmu! 7 Keď však prišli do stredu mesta, Jišmáél, syn Netanjov, a jeho mužovia ich rozsekali a hodili do cisterny. 8 Ale našlo sa medzi nimi desať mužov, ktorí povedali Jišmáélovi: Neusmrcuj nás, lebo máme v poli skryté zásoby pšenice a jačmeňa, oleja a medu. Ponechal ich a neusmrtil spolu s ich bratmi. 9 Cisterna, do ktorej Jišmáél pohádzal mŕtvoly mužov, ktorých pobil spolu s Gedaljom, bola tá istá, ktorú dal zhotoviť kráľ Ásá pred útokom izraelského kráľa Baššu. Jišmáél, syn Netanjov, ju naplnil pobitými. 10 A zajal všetok ostatný ľud, ktorý bol v Micpe: kráľovské dcéry a všetok ostatný ľud, nad ktorým veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán ustanovil Gedalju, syna Achíkámovho. Keď ich Jišmáél, syn Netanjov, zajal, chcel prejsť k Ammóncom. 11 Keď sa Jóchánán, syn Káréachov, a všetci vodcovia vojska, ktorí boli s ním, dopočuli o všetkom zle, čo spáchal Jišmáél, syn Netanjov, 12 vzali všetkých mužov a vytiahli do boja s Jišmáélom; stretli ho pri veľkej vode pri Gibeóne. 13 Keď všetok ľud, čo bol s Jišmáélom, uvidel Jóchánána, syna Káréachovho, a všetkých vodcov vojska, ktorí boli s ním, zaradoval sa. 14 A všetok ľud, ktorý Jišmáél zajal v Micpe, vrátil sa k Jóchánánovi, synovi Káréachovmu. 15 Ale Jišmáél, syn Netanjov, unikol pred Jóchánánom s ôsmimi mužmi a odišiel k Ammóncom. 16 Jóchánán, syn Káréachov, i všetci vodcovia vojska, ktorí boli s ním, vzali všetok ostatný ľud, ktorý zajal Jišmáél, syn Netanjov, keď zabil Gedalju, syna Achíámovho, a to hrdinov, bojovníkov, ženy, deti i eunuchov, ktorých vrátil z Gibeónu. 17 Odišli a ostali v Gérút Kimháme, pri Betleheme, aby mohli odísť do Egypta 18 pred Chaldejcami, lebo sa ich báli, keďže Jišmáél, syn Netanjov, zabil Gedalju, syna Achíkámovho, ktorého babylonský kráľ ustanovil nad krajinou.

Spravodlivý v nespravodlivom svete. Udalosť sa odohráva po dobytí Judska kráľom Nebukadnecarom a zničení Jeruzalemského chrámu. Väčšina obyvateľstva bola odvlečená do zajatia a nad zvyškom ľudu bol ustanovený správca Gedalja. Nie všetci však boli spokojní s babylonskou nadvládou. Jišmael sa rozhodol vystúpiť proti tomuto správcovi a Gedalju zavraždil. Do týchto hrozných okolností vstupuje 80 ľudí, ktorí prišli navštíviť zvyšky chrámu. Ich oblečenie a výzor naznačujú veľký zármutok zo zničeného svätého miesta a pokánie. Ani oni však neunikli hrozným vojnovým udalostiam. Jišmael ich milo prijal, a potom ich nechal pozabíjať. Čo povieme? Sú vo vojnových časoch, v časoch prenasledovaní postoje zbožnosti, spravodlivosti, ľudskosti naivné? Určite nie. 1. Podobne, ako pri Ábelovi – „hlas krvi spravodlivých volá k Hospodinovi“ a On vie o ich utrpení. 2. Pre milujúcich Boha „všetky veci slúžia na dobré“. 3. Pán dáva zasľúbenie: „Kto zvíťazí, takto bude oblečený do bieleho rúcha a nevymažem jeho meno z knihy života, ale vyznám jeho meno pred Svojím Otcom a pred Jeho anjelmi“ (Zjavenie 3,5). Myslime na to aj v tento deň 102. výročia konca 1. svetovej vojny!

Modlitba: Ďakujeme, Bože, že vidíš každú bolesť tých, čo Ťa úprimne oslavujú.

Jeremiáš 40,1-16

1 Toto slovo zaznelo Jeremiášovi od Hospodina, keď ho veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán prepustil z Rámy, kde ho našiel, lebo aj on bol spútaný okovami medzi odvlečenými z Jeruzalema a Júdu, ktorí mali byť odvedení do Babylonie. 2 Veliteľ telesnej stráže vzal Jeremiáša a povedal mu: Hospodin, tvoj Boh, predpovedal túto pohromu na toto miesto; 3 Hospodin splnil a urobil, čo predpovedal, lebo vy ste sa prehrešili proti Hospodinovi a nepočúvali ste Jeho hlas; preto sa vám toto prihodilo. 4 Teraz som ťa, hľa, zbavil okov, ktoré si mal na rukách. Ak uznáš za dobré ísť so mnou do Babylonie, poď, budem ťa mať na očiach. Ak nechceš ísť so mnou do Babylonie, ostaň. Pozri, máš pred sebou celú krajinu, choď tam, kde uznáš za dobré a správne. 5 Vráť sa ku Gedaljovi, synovi Achíkámovmu, vnukovi Šáfánovmu, ktorého babylonský kráľ ustanovil nad judskými mestami, a bývaj s ním uprostred ľudu, alebo choď tam, kde uznáš za najsprávnejšie. Veliteľ telesnej stráže mu dal jedlo na cestu i dar a prepustil ho. 6 Tak prišiel Jeremiáš ku Gedaljovi, synovi Achíkámovmu, do Micpy a ostal s ním bývať uprostred ľudu, ktorý zostal v krajine. 7 Keď všetci velitelia vojska, ktorí boli roztratení po poliach so svojimi ľuďmi, počuli, že babylonský kráľ ustanovil Gedalju, syna Achíkámovho, nad krajinou a že mu zveril v krajine mužov, ženy, deti i drobný ľud, ktorý neodviedli do Babylonie, 8 prišli ku Gedaljovi do Micpy, a to Jišmáél, syn Netanjov, Jóchánán a Jonátán, synovia Káréachovi, Serájá, syn Tanchumetov, synovia Éfajovi z Netófy a Jezanja, syn istého Maacháťana, aj so svojimi ľuďmi. 9 A Gedalja, syn Achíkámov, vnuk Šáfánov, zložil prísahu im aj ich ľuďom, a hovoril: Nebojte sa slúžiť Chaldejcom, ostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budete sa mať dobre. 10 Ajhľa, ja ostanem bývať v Micpe, aby som niesol zodpovednosť pred Chaldejcami, ktorí prídu k nám; vy však oberte hrozno, ovocie a olej, uložte do svojich nádob a bývajte vo svojich mestách, ktoré ste zabrali. 11 Aj všetci Júdejci, ktorí boli v Moábsku, medzi Ammóncami a v Edómsku, aj tí, čo boli v ostatných krajinách, sa dopočuli, že babylonský kráľ ponechal pre Júdu zvyšok a že ustanovil nad nimi Gedalju, syna Achikámovho, vnuka Šáfánovho. 12 Všetci Júdejci sa vrátili zo všetkých krajín, kde boli zahnaní, prišli do Judska ku Gedaljovi do Micpy a naoberali mnoho hrozna i ovocia. 13 Jóchánán, syn Káréachov, a všetci velitelia vojsk, ktorí boli na poliach, prišli ku Gedaljovi do Micpy 14 a povedali mu: Vieš, že ammónsky kráľ Baalis poslal Netánjovho syna Jišmáéla zavraždiť ťa? Ale Gedalja, syn Achíkámov, im neuveril. 15 Vtedy Jóchánán, syn Káréachov, hovoril tajne Gedaljovi v Micpe: Pôjdem a zabijem Jišmáéla, syna Netanjovho, takže sa o tom nik nedozvie. Prečo by ťa mal zavraždiť? To by sa rozpŕchol celý Júda, ktorý sa zhromaždil okolo teba, a zahynul by zvyšok Júdu. 16 Ale Gedalja, syn Achíkámov, povedal Jóchánánovi, synovi Káréachovmu: Nesmieš to urobiť, lebo hovoríš lož o Jišmáélovi.

Kde je tvoje miesto? Čo si pomyslel Jeremiáš, keď k nemu prehovoril Nebúzaradán týmito slovami: „Hospodin, TVOJ Boh, predpovedal túto pohromu a splnil ju, lebo ste nepočúvali Jeho hlas a prehrešili ste sa proti Nemu!“? Pred Jeremiášom stojí muž, ktorý je pohan. Nepatrí k vyvolenému národu, no podľa toho, čo hovorí, rozumie lepšie Božiemu konaniu, ako samotní obyvatelia Jeruzalema. Och, ako hlboko klesol Boží ľud, keď Božej vôli lepšie rozumejú pohania ako Božie deti! Možno práve to rozhodlo, že Jeremiáš zostal v zničenej krajine a neodišiel do Babylónie. Vybral si neistotu namiesto pokojného života, aby mohol ľuďom okolo seba aj naďalej zvestovať Božiu vôľu. Rozmýšľam nad tým, ako je to dnes. Či svedectvo Božej lásky tomuto svetu zvestujú kresťania alebo si na to Pán Boh musí nájsť niekoho iného… Ako Božie deti sme povolaní k tomu, aby sme boli v tomto svete svetlom a soľou. Každý z nás na tom mieste, kde sme – v rodine, v škole, v práci, vo vzťahoch,

Jeremiáš 39,1-18

1 Po dobytí Jeruzalema v deviatom roku judského kráľa Cidkiju, v desiatom mesiaci, pritiahol babylonský kráľ Nebúkadnecar a celé jeho vojsko k Jeruzalemu a obliehali ho. 2 V jedenástom roku Cidkiju, deviateho dňa štvrtého mesiaca, vtrhli do mesta. 3 Všetky kniežatá babylonského kráľa vtiahli a usadili sa v Prostrednej bráne: Nérgal-Serecer, Samgar-Nebú, Sar Sechím, hlavný dvoran, Nérgal Sarecer, hlavný mág, a všetci ostatní vodcovia babylonského kráľa. 4 Keď ich judský kráľ Cidkija a všetci bojovníci uzreli, ušli; v noci vybehli z mesta cestou, vedúcou ku kráľovskej záhrade, bránou medzi dvoma múrmi. Vytiahli cestou k Arábe. 5 Chaldejské vojsko ich však prenasledovalo a Cidkiju dobehli na jerišských stráňach. Chytili ho a odviedli k Nebúkadnecarovi do Ribly v Chamáte. Ten vyriekol nad ním rozsudok. 6 Babylonský kráľ v Rible dal pred jeho očami pozabíjať Cidkijových synov aj všetkých judských šľachticov. 7 Cidkiju oslepil, sputnal ho okovami a dal odviesť do Babylonie. 8 Potom Chaldejci vypálili kráľovský palác i domy obyvateľov a hradby Jeruzalema zrúcali. 9 Zvyšok ľudu, ktorý ostal v meste, a odpadlíkov, ktorí prebehli k nemu, i ostatný ľud dal hlavný veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán odviesť do Babylonie do zajatia. 10 Drobný ľud, ktorý nemal nič, ponechal v onen deň hlavný veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán v Judsku; pridelil im vinice i polia. 11 Ohľadne Jeremiáša vydal Nebúkadnecar veliteľovi telesnej stráže Nebúzaradánovi rozkaz: 12 Vezmi ho a maj na očiach; neurob mu nič zlé, ale urob s ním, ako si on želá. 13 Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán, hlavný komorník Nebúšazbán, hlavný mág Nérgal-Sarecer i všetci velitelia babylonského kráľa 14 poslali po Jeremiáša, dali ho odviesť z nádvoria strážnice a odovzdali Gedaljovi, synovi Achíkáma, vnukovi Šáfánovmu, aby ho odviedol domov. Tak ostal bývať uprostred ľudu. 15 No Jeremiášovi, keď bol zavretý na nádvorí strážnice, zaznelo slovo Hospodinovo: 16 Choď a povedz Kúšijcovi Ebed-Melechovi: Takto vraví Hospodin mocností, Boh Izraela: Ajhľa, splním svoje slová o tomto meste na jeho škodu, a nie na prospech; splnia sa pred tebou v ten deň. 17 Zachránim ťa v onen deň – znie výrok Hospodinov – a nebudeš vydaný do rúk mužov, ktorých sa bojíš. 18 Lebo ťa vyslobodím a nepadneš mečom, život ti ostane ako korisť, lebo si dúfal vo mňa.

Dúfajme v Boha! Slová dnešného biblického textu sa čítajú ťažko. Hovoria o veľmi zlom konci judského kráľa Cidkiju, ako aj celého Judského kráľovstva. Kráľovstvo je dobyté, kráľ oslepený, spútaný okovami a odvedený do zajatia v Babylone. Spolu s ním je odvedená aj značná časť obyvateľov Judska. Veľmi veľa bolestí, smútku a ťažkých vecí. Priam sa žiada položiť si otázku: Je možné, aby toto Pán Boh dopustil? Toľko utrpenia a bolestí? Toľko smútku a ťažkostí? Prečo? Možno chápeme, že je to dôsledok ľudskej neposlušnosti voči Bohu, no takáto odpoveď naše srdce nepoteší a ani nepovzbudí. To, čo naše srdce dokáže povzbudiť, je vyjadrené v posledných dvoch veršoch: „Zachránim ťa v onen deň, vyslobodím ťa, lebo si dúfal vo mňa.“ Toto sú slová, ktoré hovorí Pán Boh skrze proroka Jeremiáša mužovi menom Ebed-Melech. Je potrebné sa ich silno chytiť a nepustiť sa ich. Boh – nech sme v akomkoľvek súžení – nás dokáže zachrániť. Možno nás nezbaví súženia, možno príde ešte viac ťažkostí, no určite nám dá Svoj pokoj, aby sme to súženie vedeli zvládnuť. Skúsenosťou môjho osobného života je, že sa oplatí v každej chvíli života dôverovať Bohu. Prosím ťa, milý čitateľ, dúfaj v Boha aj dnešný deň! Nech ťa čaká čokoľvek.

Modlitba: Odpusť, Bože, že málo myslím na súd. Raz príde zúčtovanie a Ty si taký veľmi spravodlivý. Prosím, buduj vo mne pevnú vieru Svojím Duchom, nech vytrvám do konca pri Ježišovi. Zachráň cezo mňa aj ďalších ľudí. Amen.

Pieseň: ES 276

Autor: Vladimír Maťaš

Dal som sa hľadať tým,

Tretia predposledná nedeľa cirkevného roka

Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. Matúš 5,9

1.Tesaloničanom 5,1-11

1 Bratia, nepotrebujete, aby som vám písal o časoch a obdobiach, 2 lebo sami dobre viete, že deň Pánov príde tak ako zlodej v noci. 3 Keď si budú povrávať: Je pokoj a bezpečnosť, vtedy ich znenazdania prikvačí záhuba ako pôrodné bolesti tehotnú ženu, a neutečú. 4 Ale vy, bratia, nie ste v tme, aby vás ten deň prekvapil ako zlodej. 5 Veď vy všetci ste synovia svetla a synovia dňa. Nepatríme noci ani tme. 6 Nespime teda ako ostatní, ale bdime a buďme triezvi. 7 Lebo tí, čo spia, v noci spia, a opilci sa v noci opíjajú. 8 Ale my (ako synovia) dňa buďme triezvi, oblečme si pancier viery a lásky a prilbu nádeje na spasenie. 9 Lebo nás Boh neurčil na hnev, ale aby sme dosiahli spasenie v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, 10 ktorý umrel za nás, aby sme spolu s Ním žili, či bdieme, a či spíme. 11 Preto sa potešujte vospolok a povzbudzujte navzájom, ako aj robíte.

Posledné nedele v cirkevnom roku nám približujú udalosti, ktoré sa udejú v budúcnosti pri Druhom Príchode Pána Ježiša Krista. Sú to veci, ktoré sú zahalené istým rúškom tajomstva, pretože nikto z nás si nevie predstaviť, ako to v skutočnosti bude. Božie Slovo nám však niektoré veci odkrýva. Nevieme, kedy Pán Ježiš príde k súdu, ale vieme, že to bude pre mnohých prekvapenie. Ako „zlodej v noci“. Preto by sme mali byť vierou na Jeho príchod pripravení. Nech sa Jeho príchod uskutoční kedykoľvek, či hneď, o rok alebo o sto, ako kresťania vieme, že sa tak určite stane. Máme bdieť a byť na stretnutie s Ním pripravení. Potom uvidíme to, čomu teraz veríme vo svojich srdciach. Aby sme verili Jeho Slovu, aj tomu, čo pre nás, hriešnych ľudí, urobil a vo večnosti pripravil. A nakoniec treba povedať aj to, čo Pavel píše v poslednom verši. Toto všetko máme vedieť nie preto, aby sme sa báli, ale aby sme sa potešovali a povzbudzovali vo viere.

Modlitba: Ďakujem, Pane Ježišu, že prídeš znova a môžem sa tešiť na Tvoju spravodlivosť. Odpusť, že moje skutky, myšlienky a city spravodlivé nie sú. Premieňaj ma od základu, napĺňaj vierou, nech obstojím v čase veľkého zlomu. Amen.

Pieseň: ES 686

Autor: Peter Švehla

Jozef povedal Putifárovej žene, ktorá ho chcela zviesť: Ako by som teda mohol spáchať takú veľkú neprávosť a zhrešiť proti Bohu?! 1.Mojžišova 39,9

Pavol píše Timoteovi: Ty teda, syn môj, posilňuj sa milosťou v Ježišovi Kristovi. 2.Timotejovi 2,1

Lukáš 17,20-24(25-30) :: Rimanom 8,18-25 :: Žalmy 90 :: Modlíme sa za: Biblickú školu v Martine