Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Marek 8,1-9

1 V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: 2 Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. 3 Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. 4 Odvetili Mu učeníci: Ako a kto ich bude môcť nasýtiť chlebom v tomto pustom kraji? 5 Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. 6 Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. 7 Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. 8 I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov zvyškov nazbierali. 9 Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil,

Koľko máš chlebov? V našej krajine, našťastie, netrpíme hladomorom. No položme si otázku, či netrpíme vyslovene hladomorom po Slove Božom? Tam vonku, mimo kostola, mimo spoločenstva kresťanov, v práci, v škole, medzi ľuďmi v čakárni, v obchode, na ulici vidíme mnoho vecí, z ktorých sme smutní, rozrušení. Trápia nás medziľudské vzťahy, trápi nás nezáujem okolia o Božie veci. Pustý to kraj, hrozí, že niektorí poomdlievajú na ceste do večnosti a ani sa tam nedostanú. Dnes sa nás Pán Ježiš pýta: „Koľko máš chlebov?“ Koľko máš darov, ochoty, lásky? Myslíš si, že iba zopár, málo? To nič! Vlož ich do Jeho rúk, On ti ich pomôže rozmnožiť a rozdať ďalej. Ani sa nenazdáš a uvidíš, koľko lásky si schopný ponúknuť a ešte aj omrvinky milosrdenstva pozbieraš. Pomôžme Mu rozširovať Jeho kráľovstvo už tu, na zemi! Žime to Slovo, ktoré počúvame! Šírme ďalej evanjelium o Božej láske zjavenej v Kristovi Ježišovi, že miluje hriešnika, miluje človeka so všetkým; že chce ľudské srdce meniť k dobrému, chce s nami prežiť veselé i smutné chvíle, chce nás dvíhať, keď padáme. Chce nás jednoducho sýtiť.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, za Tvoje dary. Ďakujeme, že nemusíme hladovať. Odpusť, že málo zo svojho prebytku dávame tým, čo potrebujú. Daj nám srdce plné lásky, aby sme stále mysleli na núdznych a dávali im chlieb. Aj Chlieb života, teda Krista. Amen.

Pieseň: ES 213

Autor: Zuzana Alcnauerová

Nenávisť vyvoláva rozbroje, kým láska zakrýva všetky prehrešky. Príslovia 10,12

Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jeden k druhému. Ján 13,35

Rimanom 11,25-32 :: Modlíme sa za: Stará Turá (Po)

Marek 7,31-37

31 Keď (Ježiš) opustil týrsky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilejskému, do prostriedku kraja Desaťmestia. 32 Tu priviedli k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho. 33 On ho vzal stranou, von zo zástupu, vložil mu svoje prsty do uší a slinou sa mu dotkol jazyka. 34 Potom pozdvihnúc oči k nebu, zavzdychol a povedal mu: Effatha! to jest: Otvor sa! 35 I otvorili sa mu uši, jazyk sa mu hneď rozviazal a hovoril správne. 36 I prikázal im (Ježiš), aby nikomu nehovorili; ale čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali. 37 A náramne žasli hovoriac: Všetko dobre učinil; aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.

Skúste si to celé predstaviť… vžiť sa do tohto biblického príbehu z pohľadu tohto človeka. Okolo mňa je nejaký nezvyčajný ruch. Čo sa deje? Prečo ma dvíhajú na nohy? Ústa sa im otvárajú akosi rýchlejšie, ako inokedy… Čo sa deje? Prečo je tu tak veľa ľudí? Kam ma to vedú a prečo sú takí vzrušení? Čo je to za muža uprostred toho davu? Nikdy v živote som ho nevidel? Prečo ma k Nemu vedú? Oni ma naozaj vedú k Nemu… čo mám robiť? Prečo ma vedie von zo zástupu? Kam ma to vedie? Kto to vlastne je? Neotvára ústa. Prečo nič nehovorí? Asi Mu povedali, že nepočujem. Čo to robí? Prečo mi dáva prsty do uší? Asi Mu naozaj povedali, že nepočujem. Prečo mi dáva svoju slinu na jazyk? Asi Mu povedali, že ani nerozprávať neviem. Kam sa to teraz pozerá? Čo tam hore vidí? Už aj ústa otvoril… Čo je to? To je zvuk, to sú hlasy… Ja POČUJEM! Veď ja mám myšlienky na jazyku! Ja ROZPRÁVAM! Toľko teda predstava – aspoň tá moja, čo asi pociťoval, ako to asi prežíval. Dôležitá je pointa – Pán Ježiš. Ten, ktorého ten človek nikdy nevidel a už vôbec o Ňom nepočul – On ho uzdravil. My všetci, aj keď možno počujeme a možno máme rozviazaný jazyk, všetci potrebujeme Kristov uzdravujúci dotyk, aby sme mohli počuť srdcom viery a hovoriť jazykom veriaceho srdca. Effatha!

Modlitba: Ďakujeme, Ježišu, že uzdravuješ. Ďakujeme, že sa Ti môžeme zveriť a vyliečiš naše duše, možno aj telá. Odpusť, že Ti niekedy málo veríme a potom nemôžeš konať viac. Prispor nám viery. Amen.

Pieseň: ES 548

Autor: Matej Alcnauer

Mojžiš hovorí Pánovi: Pozri, veď tento národ je tvoj ľud! 2.Mojžišova 33,13

Pavol píše: Boh vás povolal naším evanjeliom, aby ste získali slávu nášho Pána Ježiša Krista. 2.Tesaloničanom 2,14

Ján 4,19-26 :: Modlíme sa za: Spišské Vlachy (Ta)

Marek 7,24-30

24 Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín týrskych a sidonských. Vošiel do domu, lebo nechcel, aby niekto zvedel o Ňom. Ale nemohol sa utajiť, 25 lebo hneď počula o Ňom žena, ktorá mala dcéru posadnutú nečistým duchom; prišla a padla Mu k nohám. 26 A tá žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. Prosila Ho, aby vyhnal z jej dcéry démona. 27 Ale On jej povedal: Nech sa najprv deti najedia; lebo nie je dobre vziať chlieb deťom a hodiť šteňatám. 28 Ona Mu však odvetila: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia pod stolom z omrviniek po deťoch. 29 Nato jej povedal: Pre tieto (tvoje) slová: Choď! Démon vyšiel z tvojej dcéry. 30 Odišla teda domov a našla dieťa ležať na posteli; démon už vyšiel z neho.

Predbehnutý šteňaťom? Je ozaj obdivuhodné, akú veľkú vieru mala kanaánska žena, keď ju neodradili ani tvrdé Ježišove slová, v ktorých ju prirovnal k šteňatám! Bola to Ježišova skúška, v ktorej jej viera obstála. Tento text často vysvetľujeme, ako prejav Ježišovej láskavosti, keď zo Svojich darov, ktoré mali iného adresáta, dal kúsok aj kanaánskej žene. Skúsme sa však na to pozrieť aj z inej strany. My sme dnes tým vyvoleným Božím ľudom a v opisovanej situácii sme my tými deťmi, ktorým patrí všetka tá nesmierna milosť, všetka tá Kristova uzdravujúca a zachraňujúca moc. To všetko, pre čo Pán Ježiš prišiel a čo priniesol, je naše. To všetko patrí mne a tebe, Božiemu dieťaťu. Máme na to nárok – je to ako doporučený balík plný darov, ktoré prišli na tvoje i moje meno so žltým lístkom, len si ho vyzdvihnúť na pošte. Stačí si to vierou prebrať! Smutné na tom je, že to nerobíme. Len sa pozeráme, ako z toho daru Božej zachraňujúcej milosti si berú ľudia, o ktorých by sme to nikdy nepovedali. Židov predbehli colníci a hriešnici, Samaritáni, či kanaánska žena. A nás? Poobzerajte sa okolo seba. Veriacimi sa stávajú tí, o ktorých by sme to nikdy neboli povedali, ľudia, u ktorých sme to považovali za nemožné. Vyslovené Ježišovým provokačným slovníkom: Deti moje, dávajte si pozor, predbiehajú vás šteňatá!

Modlitba: Pane Ježišu. Ďakujeme za Tvoje dary. Odpusť, že si ich príliš málo vážime. Odpusť, že príliš málo vysvetľujeme ľuďom, ako potrebujú spasenie. Veď nás Svojím Duchom k silnej viere, aby sme boli aj vďační, aj dávajúci Evanjelium. Amen.

Pieseň: ES 245

Autor: Jaroslav Petro

Hospodin je dobrý, Jeho milosť trvá naveky a Jeho vernosť z pokolenia na pokolenie! Žalmy 100,5

Ale keď sa zjavila dobrotivosť nášho Spasiteľa, Boha, a Jeho láska k ľuďom, zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa Svojho milosrdenstva. Títovi 3,4.5

Náreky 1,1-11 :: Modlíme sa za: Spišská Nová Ves (Ta)

Marek 7,17-23

17 Keď potom odišiel od zástupu do domu, spýtali sa Ho učeníci: Čo je to za podobenstvo? 18 Povedal im: Či aj vy ste takí nerozumní? Či nechápete, že nič nemôže poškvrniť človeka, čo zvonku vchádza do neho? 19 Lebo nevchádza mu do srdca, ale do brucha a odtiaľ vychádza do stoky; a tým vyhlásil každý pokrm za čistý. 20 Potom doložil: Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. 21 Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. 23 Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.

Učme sa rozprávať. Delenie mäsa na čisté a nečisté Pán Ježiš zmenil. Učeníci to nechápali, pretože celý život prežili v tom, že je jedlo, ktoré môžu a ktoré nemôžu jesť. Odvtedy prešlo skoro 2000 rokov a my sa stále tvárime, že Ježišovým slovám nerozumieme. Kvôli štíhlej a krásnej postave si ľudia znovu začali dávať pozor na to, čo jedia. Kontrolujú sa, dodržiavajú všelijaké diéty, vysadzujú z jedálnička rôzne druhy potravín a precízne si to strážia. Čo však z úst vychádza, to akoby dnes nikto nekontroloval. Aj úprimne veriacim ľuďom sa stane, že dokážu v hneve preklínať, nadávať, haniť druhého človeka, obviňovať i ponižovať. Pritom si vôbec neuvedomujú, že sa tým poškvrňujú. Darmo sa naoko správame ako zbožní ľudia, sedíme v kostole v prvých laviciach, keď si nevieme ustrážiť vlastný jazyk?! Nevieme sa rozprávať. Aj nesúhlas, aj nespokojnosť, aj iný názor sa dá vyjadriť slušne, bez prehnaných emócií a normálnym slovníkom, v ktorom neznevážime iného. Skúsme si dnes na to spomenúť, keď sa nazlostíme, alebo keď nás niečo, či niekto „vytočí“! Pretože, ak z nás vychádzajú zlé myšlienky, podvody, klamstvá…, to všetko nás poškvrňuje a zároveň tým znevažujeme aj nášho Pána. A skúsme sa aj navzájom napomínať.

Modlitba: Postav stráž, ku našim perám, Pane, nech nehovoríme veci, ktoré sa Ti nepáčia. Postráž aj naše prsty, aby sme nepísali slová, čo nie sú podľa Teba. Amen.

Pieseň: ES 547

Autor: Jaroslav Petro

Chceme ísť s vami, lebo sme počuli, že s vami je Boh. Zachariáš 8,23

Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a spoločne jedávali pokrm s radosťou a úprimným srdcom. Chválili Boha a tešili sa priazni celého ľudu. Skutky apoštolov 2,46-47

Rimanom 11,1-12 :: Modlíme sa za: Spišská Belá (Ta)

10. nedeľa po Svätej Trojici

Blahoslavený národ, ktorého Bohom je Hospodin, ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo. Žalmy 33,12

Rimanom 11,25-32

25 Lebo aby ste si nenamýšľali, bratia, nechcem, aby ste nepoznali tajomstvo, že časť Izraela stala sa zatvrdilou dovtedy, kým nevojde plnosť pohanov. 26 A tak celý Izrael bude spasený, ako je napísané: Príde zo Siona vysloboditeľ, odvráti bezbožnosť od Jákoba; 27 a to bude moja zmluva s nimi, keď im snímem hriechy. 28 Podľa evanjelia sú síce nepriatelia pre vás, ale podľa vyvolenia (sú) milovaní – pre otcov. 29 Lebo Boh neľutuje dary milosti a povolanie. 30 Ako ste totiž vy kedysi neposlúchali Boha, a teraz dostalo sa vám milosrdenstva pre ich neposlušnosť, 31 tak aj oni teraz neuposlúchli, aby pre milosrdenstvo, ktoré sa vám stalo, aj im dostalo sa teraz milosrdenstva. 32 Lebo zavrel Boh všetkých do neposlušnosti, aby sa nad všetkými zmiloval.

Pre všetkých. Pavel spoločenstvu cirkvi v Ríme píše o niečom, čo bolo pre nich tajomstvom a čo v nich vyvolávalo otázky, na ktoré chceli poznať odpoveď. Oznamuje im, že to, čo bolo skryté, čo v nich vzbudzuje otázky, čo im bolo nejasné a bolo možno dôvodom vzájomných nedorozumení, teraz Boh odhaľuje a aj im je dané poznať a pochopiť – a síce Boží zámer. Boh odhaľuje Svoj zámer zjednotiť všetkých v Kristovi. Odhaľuje Svoj plán, podľa ktorého aj Židov, aj pohanov po nejakej dobe ich neposlušnosti vovedie do Svojho kráľovstva. Pavel povzbudzuje svojich čitateľov a zároveň upozorňuje na to, aby ich vzájomné vzťahy neboli zamerané iba na seba: „Nebuďte múdri sami pre seba“, lebo Boží cieľ je teraz jasný : Boh chce všetkých zahrnúť do Svojej milosti. Poznanie pohanov, že aj im sa dostalo cti zúčastniť sa na Božom pláne milosti a spásy, by ich malo naplniť pokorou a nie povýšenosťou. Všetci totiž – pohania aj židia – budú spasení na rovnakom základe, a to vierou v milosť v Ježišovi Kristovi.

Modlitba: Ďakujeme Ti, láskavý nebeský Otče, za Tvoje uistenie, že Tvojou vôľou je zahrnúť aj nás do Tvojej milosti v Tvojom Synovi a našom Pánovi a Spasiteľovi Ježišovi Kristovi.

Pieseň: ES 328

Autor: Pavel Kollár

Spomenul si na nás v našom ponížení, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. Žalmy 136,23

Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi uväznení, pamätajte i na trpiacich, veď aj vy sami ste v tele. Hebrejom 13,3

Marek 12,28-34 :: Žalmy 142 :: Modlíme sa za: Vysokoškolské Biblické Hnutie

Marek 7,1–16

1 I zhromaždili sa k Nemu farizeji a niekoľkí zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema. 2 Keď videli, ako niektorí z Jeho učeníkov jedia chlieb s nečistými, to jest neumytými rukami – 3 farizeji a všetci Židia totiž zachovávajú podanie starších a nejedia skôr, kým si po zápästie neumyjú ruky; 4 alebo keď prídu z trhu, nejedia, dokiaľ sa neočistia; a sú ešte mnohé iné veci, ktoré prevzali a zachovávajú: oplachovanie pohárov, krčiažkov, medených nádob 5 – spýtali sa Ho farizeji a zákonníci: Prečo sa Tvoji učeníci nepridŕžajú podania starších, ale jedia chlieb s nečistými rukami? 6 Odpovedal im: Dobre prorokoval o vás, pokrytcoch, Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; 7 darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). 8 Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa podania ľudského. 9 Potom im povedal: Pekne-krásne rušíte prikázanie Božie, aby ste zachovávali svoje podanie. 10 Veď Mojžiš povedal: Cti si otca a matku! a: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí umrieť. 11 Ale vy hovoríte: Keby niekto povedal otcovi alebo matke: Čo by som ti bol povinný dávať, je korban, totiž dar (sľúbený Bohu), 12 vtedy už nedovolíte, aby urobil niečo pre otca alebo matku. 13 Takto rušíte slovo Božie svojím podaním, ktoré ďalej podávate; a mnoho tomu podobné robíte. 14 Nato znovu povolal k sebe zástup a hovoril: Čujte ma všetci a rozumejte! 15 Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 16 Ak má niekto uši na počúvanie, nech počuje.

„Cti si otca a matku svoju…“ Dodržiavať toto prikázanie znamená preukazovať úctu a poslušnosť rodičom i starým rodičom, ktorých máme milovať a pomáhať im. To všetko z vďaky, že nás vychovávali v láske, harmónii a kresťanskej viere. Celkom jednoduché a jasné. Lenže – čo človek nevymyslí, aby nemusel… Farizeji zaviedli „korban“ (z hebr. slova qor-ban), čo v preklade znamená obeť alebo dar zasvätený Bohu. Dobre vymyslené – farizeji totiž obchádzali zákon tým, že majetok zasvätili chrámu, a tak im neostalo dostatok financií na zabezpečenie rodičov. Nedali, iba zasvätili… Dnes má tento korban novú, zmenenú podobu. Mám iné povinnosti, nemám čas na rodičov. Novú podobu sme dali aj 4. prikázaniu, ktoré v ponímaní dnešnej doby znie: Cti si najprv majetok, peniaze, prestíž a postavenie. A tak sa zbavujeme zodpovednosti voči tým, ktorým by sme mali prejavovať svoju úctu a lásku. Nedodržiavanie prikázania ospravedlňujeme nedostatkom času, pracovnou preťaženosťou, či rýchlym životným tempom. Všimnime si: Boh je len jeden, a predsa si nájde čas na každého. A hovorí nám: Skús to aj ty, dnes aj zajtra a uvidíš, že všetko sa zmení na dobré. Ja budem s tebou – neboj sa, že to nezvládneš.

Modlitba: Odpusť, Bože, že máme svoje náboženské podania, ktorými učičíkame svedomie, ale stratíme čas, alebo prostriedky na to hlavné. Na vieru činnú skrze lásku. Prosíme, oživuj naše srdcia, nech bijú pre Teba a blížnych. Amen.

Pieseň: ES 557

Autor: Alenka Gombašanová

Vdovy, siroty, cudzincov a chudobných neutláčajte. Zachariáš 7,10

Boh si vyvolil, čo je v očiach sveta neurodzené a opovrhované. 1.Korinťanom 1,28

Lukáš 12,42–48 :: Modlíme sa za: Soľ (Šz)

Marek 6,45-56

45 Hneď potom kázal učeníkom vstúpiť na loď a preplaviť sa pred Ním na druhú stranu k Betsaide, zakiaľ nerozpustí zástup. 46 Rozlúčiac sa s nimi, odišiel na vrch modliť sa. 47 Keď sa zvečerilo, loď bola uprostred mora, a On bol sám na zemi. 48 A keď videl, ako sa plavia zmietaní, lebo dul protivný vietor, prišiel k nim o štvrtej nočnej stráži, chodiac po mori, a chcel ich obísť. 49 Ale oni, keď Ho videli chodiť po mori, mysleli si, že je to prízrak, a skríkli, 50 lebo všetci Ho videli a predesili sa. On ich však hneď oslovil a povedal im: Vzmužte sa! Ja som, nebojte sa! 51 I vstúpil k nim na loď a vietor utíchol. A oni boli celkom bez seba, 52 lebo nechápali, čo to bolo s tými chlebmi, keďže ich srdce zatvrdlo. 53 Keď sa preplavili, prišli do Genezaretu a tam pristáli. 54 Ale sotva vystúpili z lode, hneď Ho (ľudia) poznali 55 a rozbehnúc sa po celom kraji, začali na nosidlách prinášať chorých tam, kde počuli, že je. 56 A kamkoľvek vošiel, či do mestečiek alebo do miest a či do osád, vykladali chorých na námestia a prosili Ho, aby sa Mu smeli dotknúť čo len lemu plášťa; a tí, čo sa ho dotkli, boli zachránení.

„I vstúpil k nim na loď a vietor utíchol.“ V období ťažkých skúšok, počas choroby, prekonávania nepriaznivej finančnej, či sociálnej situácie sa dostaví pocit, keď sa nám zdá, že náš život sa podobá malej loďke na rozbúrenom mori, ktorou zmietajú vlny pochybností, neistoty, starostí, strachu o zajtrajší deň. Vlny sú mnohokrát také vysoké, až sa nám zdá, že sa nám prevaľujú ponad hlavu. Ich silu znásobuje aj silnejúci vietor, ktorý vanie z konzumného spôsobu života. Cez ten príval vĺn a burácanie vetra mnohokrát nevidíme, ako k našej loďke kráča po mori Ježiš a nepočujeme Jeho hlas, ktorý k nám volá: „Som tu s tebou. Neboj sa, len ver!“ My sa všemožne snažíme z posledných síl veslovať a hľadáme prístav, v ktorom by sme mohli bezpečne zakotviť, lebo už nemáme energiu ďalej odolávať sile mora. A pritom stačí tak málo… Prestať len bezducho veslovať, začať Ježišovi dôverovať a umožniť Mu vstúpiť na našu loďku – vstúpiť do nášho srdca. V tej sekunde vietor a vlny utíchnu a more života ostane pokojné. Brat, sestra, dovoľme Ježišovi vstúpiť do našich životov! Každý deň, hneď keď sa zobudíš, najlepšie prvou myšlienkou.

Modlitba: Pane Ježišu. Buď v mojom živote tým prvým a najdôležitejším. Potrebujem Ťa, lebo niekedy podlieham starostiam a hriechom. Posilňuj ma stále a veď po úzkej ceste tesnou bránou. Amen.

Pieseň: ES 454

Autor: Alenka Gombašanová

Koho mám v nebi? Keď som s tebou, v ničom na zemi nemám záľubu. Žalmy 73,25

Tu povedal Ježiš Dvanástim: „Aj vy chcete odísť?“ Odpovedal mu Šimon Peter: „Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života a my sme uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.“ Ján 6,67-69

Jeremiáš 1,11-19 :: Modlíme sa za: Slatina nad Bebravou (Po)

Marek 6,30-44

30 Apoštolovia zišli sa k Ježišovi a oznámili Mu všetko, čo robili a učili. 31 Povedal im: Poďte sami na osamelé miesto a odpočiňte si trochu. Lebo toľkí prichádzali a odchádzali, že sa nemali ani kedy najesť. 32 Odplavili sa teda loďou na pusté miesto do samoty. 33 Ale mnohí ich videli odchádzať a dozvedeli sa, kam, preto zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich. 34 Keď Ježiš vystúpil, uzrel veľký zástup, i zľutoval sa nad ním, lebo boli ako ovce, ktoré nemajú pastiera. A začal ich učiť mnohému. 35 Keď už bolo mnoho hodín, pristúpili k Nemu učeníci a hovorili: Kraj je pustý a už je mnoho hodín; 36 rozpusť ich, nech idú po okolitých osadách a dedinách a nakúpia si niečo jedla. 37 Ale On im povedal: Vy im dajte jesť. Odpovedali Mu: Či máme ísť nakúpiť chleba za dvesto denárov a dať im jesť? 38 Opýtal sa ich: Koľko máte chlebov? Choďte pozrieť! A keď pozreli, povedali: Päť, a dve ryby. 39 Vtedy kázal im všetkým posadať si po skupinách do zelenej trávy. 40 I posadali si v radoch po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a obe ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom, aby im podávali; aj obe ryby podelil všetkým. 42 A všetci jedli a nasýtili sa. 43 A ešte aj zvyškov nazbierali dvanásť plných košov, aj z rýb. 44 Tých však, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.

Boh nás nasycuje láskou! Keď sa učeníci vrátili zo svojich ciest, na ktorých boli zmocnení Božou mocou k zázrakom, chceli Pánovi o všetkom porozprávať. Pán ich prekvapil vetou o odpočinku. Práve teraz odpočívať? Oni by chceli ďalej robiť zázraky, a nie ísť niekde do ticha od ľudí. Keďže ich ľudia dobehli, náhle bolo po odpočinku. Odrazu bolo treba urobiť zázrak. Tí istí učeníci pred niekoľkými dňami uzdravovali ľudí, robili zázraky v mene Ježiša a teraz chcú rozpustiť zástupy. Stačí sa vzdať niečoho pre druhých a zázrak majú pred očami. Nie, nemuseli teraz čakať, ako Izraelci na púšti, ktorým Boh zoslal chlieb z neba. Teraz sa stačí podeliť. V dnešnom svete je neraz nevídané, aby sa jeden podelil s druhým. Áno, aj dnes na to treba zázrak zhora. Stačí dať Ježišovi kúsok a On vo Svojom súcite a láske urobí viac, ako si dokážeme predstaviť! Prosme, nech je kresťanská láska vo svete viditeľná stále viac a viac!

Modlitba: Bože, ďakujeme, že si láska. Ďakujeme, že prebývaš v ľuďoch, čo v Teba úprimne a skutočne veria. Ďakujeme, že cez nich Svoju lásku šíriš. Prosíme, konaj ju čo najviac aj cez nás. Amen.

Pieseň: ES 475

Autor: Tibor Molnár

Pre jeho rany sa nám dostalo uzdravenie. Izaiáš 53,5

Ježiš má zomrieť za národ. A nielen za národ, ale aj preto, aby zhromaždil dovedna rozptýlené Božie deti. Ján 11,51-52

1.Korinťanom 9,16-23 :: Modlíme sa za: Sládkovičovo (Ba)

Marek 6,14-29

14 Aj kráľ Herodes počul o Ježišovi, lebo Jeho meno bolo už známe; hovorilo sa: Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto pôsobí v Ňom zázračná moc. 15 Iní hovorili: To je Eliáš, iní zase hovorili: To je prorok ako niektorý z prorokov. 16 Keď to však počul Herodes, povedal: Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych. 17 Herodes totiž dal zlapať Jána a v putách uvrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu, 18 a Ján bol povedal Herodesovi: Nie ti je dovolené žiť so ženou bratovou. 19 Preto Herodias zanevrela na neho a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20 lebo Herodes sa bál Jána vediac, že je spravodlivý a svätý; a dal ho strážiť. Keď ho počúval, bol mnoho razy v rozpakoch, a jednako rád ho počúval. 21 Prišiel však vhodný deň, keď Herodes svojim hodnostárom a vysokým dôstojníkom a popredným Galilejcom vystrojil hostinu na svoje narodeniny. 22 Vtedy vstúpila dcéra onej Herodiady, tancovala a zaľúbila sa Herodesovi a jeho spoluhodovníkom. Kráľ povedal dievčaťu: Zažiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti; 23 aj sa jej zaprisahal: Čo si len zažiadaš, dám ti, až do polovice svojho kráľovstva. 24 Ona vyšla a spýtala sa matky: Čo si žiadať? Odvetila jej: Hlavu Jána Krstiteľa. 25 Hneď sa poponáhľala ku kráľovi a predniesla mu svoju žiadosť: Chcem, aby si mi dal hneď na mise hlavu Jána Krstiteľa. 26 Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spoluhodovníkom nechcel jej odrieknuť. 27 Kráľ teda ihneď poslal kata s rozkazom priniesť hlavu Jánovu. Ten odišiel, sťal ho vo väzení, 28 priniesol jeho hlavu na mise a odovzdal ju dievčaťu, dievča ju dalo zas materi. 29 Keď to počuli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtvolu a vložili do hrobu.

Čím je pre Teba Ježiš? Situácie, kedy si zmýlime niekoho s inou osobou, bývajú väčšinou komické. Možno niekoho oslovíme, lebo si myslíme, že dotyčný je naozaj ten, za koho ho pokladáme. Aj v našom evanjeliu vidíme, že Ježiša dokonca pokladali za Eliáša alebo za iného z prorokov. Herodes si dokonca myslel, že Ján Krstiteľ, ktorému dal na žiadosť Herodiady sťať hlavu, vstal z mŕtvych. O Ježišovi kolovali rôzne názory aj zo strany iných ľudí. Nevidia v Ňom iba znovu prichádzať Jána Krstiteľa, ale aj Eliáša alebo niektorého zo starozákonných prorokov. Z týchto úsudkov vidieť, že ani jeden z nich nepoukazuje na Ježiša, ako na zasľúbeného Mesiáša. Nemali jasno v tom, čím Ježiš naozaj je! Otázka pre nás dnes znie: Ako je to s nami? Pridáme sa aj my k názorom ľudí z evanjelia, alebo dokonca dnešných ľudí, ktorí majú Ježiša len za nejakého dobrého učiteľa, liečiteľa, či idealistu, ktorý zomrel za svoje ideály…? Vo svojom živote máme dosť situácií na to, aby sme mohli vyznať, čím je pre nás Ježiš: Božím Synom, Spasiteľom, Priateľom! Nech to počuje tento svet!

Modlitba: Duchu Svätý, daj nám pravé poznanie Krista. Daj nám Ho vyznávať ale aj žiť. Daj, nech je pre nás skutočným Pánom a Spasiteľom, ktorý riadi náš život. Amen.

Pieseň: ES 451

Autor: Tibor Molnár

Všimni si úpenlivé volanie Svojho služobníka a vzdychy Svojho izraelského ľudu, aby si počul všetko, o čo budú k tebe volať. 1.Kráľov 8,52

Keď ma budete o niečo prosiť v mojom mene, ja to urobím. Ján 14,14

1.Korinťanom 10,23-31 :: Modlíme sa za: Skalica (My)

Marek 6,7-13

7 Nato zavolal si dvanástich a začal ich rozosielať po dvoch; dal im moc nad nečistými duchmi 8 a prikázal im nebrať si na cestu nič okrem palice – ani chlieb, ani kapsu, ani medené peniaze do opaska, 9 iba obuv na nohy; ani druhé spodné rúcho na preoblečenie. 10 Ďalej im povedal: Do ktoréhokoľvek domu prídete, zostaňte tam, kým neodídete odtiaľ. 11 Ak by vás niekde neprijali, ani nevypočuli, odíďte odtiaľ a straste si prach z nôh na svedectvo proti nim. Veru, hovorím vám: ľahšie bude v súdny deň Sodomčanom a Gomorčanom ako tomuto mestu. 12 Vyšli teda a kázali pokánie, 13 vyháňali mnohých démonov, olejom pomazali mnohých nemocných a uzdravovali ich.

Dôvera. Presne tú museli mať učeníci, keď ich Pán Ježiš vysielal do sveta hlásať Jeho evanjelium. Vyzvanie k tomu, aby si skoro nič nebrali, znamenalo, že istotu o zabezpečenie nemajú vkladať do seba, ale výhradne do Neho. Apoštoli si však predsa len mali niečo vziať. Bola to Kristova moc a dôvera, že Spasiteľ vie, čo potrebujú a zabezpečí im to. Ak ťa teda Pán Ježiš k niečomu volá, neprepočítavaj, či sa ti to oplatí. Neboj sa o to, či budeš mať pritom aj vonkajšie zabezpečenie! Boh sa postará. A dá Svojim nasledovníkom Svoju moc, aby bolo vidieť, že On je živým Záchrancom aj dnes. Našou úlohou je teda dôverovať Mu, nie robiť si starosti o to, či máme –obrazne povedané – kapsu alebo druhé spodné rúcho. Alebo či máme v našich zboroch najnovšie počítače, projektory a reproduktory – čo samo o sebe určite nie je zlé – ale dôležité je to, či v našich spoločenstvách vidíme Božiu moc. Práve o nej je svedectvo evanjelistu Mareka – o prvej misii, pričom zaznamenáva jednu dôležitú vec. A tou je skutočnosť, že jej prejavy prichádzali po tom, čo dvanásti kázali o pokání. To je teda predpoklad toho, že v našich životoch budeme vidieť Božiu moc a Jeho konanie aj my. Nebojme sa k Jeho nohám aj dnes zložiť všetku svoju hrdosť, nevieru a myšlienky na sebestačnosť! Dôverujme a On bude konať.

Modlitba: Odpusť nám, Bože, nedostatok viery v Teba. Príliš dôverujeme svojej sile a svojim prostriedkom. Daj, aby sme sa vedeli plne odovzdať do Tvojich rúk, aby si cez nás vedel zachrániť mnohých. Amen.

Pieseň: ES 509

Autor: Danica Fojtíková

Spravodliví sa však tešia a jasajú, pred Bohom radostne plesajú. Žalmy 68,4

Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! Filipanom 4,4

Efežanom 5,15-20 :: Modlíme sa za: Sirk (Ge)