Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2. slávnosť veľkonočná

Marek 16,9-20

9 A keď (Ježiš) vstal na úsvite v prvý deň po sobote, zjavil sa najprv Márii Magdaléne, z ktorej kedysi vyhnal sedem démonov. 10 Ona šla a zvestovala to tým, čo bývali s Ním a teraz žalostili a plakali. 11 Tí však, keď počuli, že žije a že Ho videla, neverili. 12 Potom zjavil sa v inej podobe dvom z nich na prechádzke, keď išli do poľa. 13 Aj títo šli oznámiť to ostatným; ale ani im neuverili. 14 Konečne ukázal sa jedenástim, keď sedeli za stolom, a karhal ich nedôveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo Ho videli vzkrieseného. 15 Potom im povedal: Choďte po celom svete, kážte evanjelium všetkému stvoreniu. 16 Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený. 17 A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať démonov, novými jazykmi budú hovoriť, 18 hady budú brať, a keby vypili niečo smrtonosné, neuškodí im; na chorých budú klásť ruky a tí budú zdraví. 19 Keď im to Pán Ježiš dopovedal, bol vzatý do neba a posadil sa po pravici Božej. 20 Oni však vyšli a kázali všade, a Pán im pomáhal a potvrdzoval slová znameniami, ktoré ich sprevádzali. Amen.

Veríte? Pán Ježiš sa ukazuje aj jedenástim. No neprišiel im povedať, akí sú výborní ani aké je výborné, že si spolu posadali za jeden stôl, prípadne, že si na Neho spomínajú, ako to bolo, keď bol s nimi. Iste, ak by si boli úprimne zaspomínali na spoločné časy, prišli by na to, že im povedal, ako to s Ním bude. Pán Ježiš prišiel karhať ich nedôveru a – to je dôležité – tvrdosť srdca. Všetko sa však mení prítomnosťou Pána Ježiša. Je s nimi a posiela ich do celého sveta. Posiela ich kázať evanjelium všetkému stvoreniu. Pominula sa tvrdosť srdca a sú vyslaní oslobodzovať ľudí zo zajatia hriechu. – – Bratia a sestry, uverili ste? Veríte v evanjelium nášho Pána, Ježiša Krista? Nemáte sa na čo vyhovoriť. Iba tvrdosť vášho srdca je prekážkou. Pre veriacich a pokrstených je tu spása, ale pre neveriacich – odsúdenie. To je hlavné posolstvo, ktoré musia ľudia počuť. Nie to, čo dokážeme hovoriť o druhom, aby sme ho ohovorili. Nehovorme, aký je ten druhý zlý, ale rozširujme evanjeliovú zvesť nášho Pána Ježiša Krista! Zomrel za všetkých ľudí. Našou misiou je byť s Pánom Ježišom a kázať evanjelium.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že si prítomný v našich životoch, aj keď Ťa nevidíme. Odpusť naše hriechy. Odním ich od nás, nech lepšie vnímame, že si s nami. Nech o Tebe prirodzenejšie svedčíme a nech hovoríme o druhých ľuďoch s požehnaním a láskou, aj keď sú na nás zlí. Amen.

Pieseň: ES 251

Autor: Ján Brozman

Keď potom Jákob pokračoval v ceste, stretli ho Boží anjeli. 1.Mojžišova 32,2

Ale anjel povedal ženám: Rýchlo choďte povedať jeho učeníkom, že bol vzkriesený z mŕtvych a predchádza vás do Galiley. Tam ho uvidíte. Matúš 28,5.7

Lukáš 24,13-45 :: 1.Korinťanom 15,50-58 :: Modlíme sa za: Liptovský Mikuláš – Palúdzka (Lo)

1. slávnosť veľkonočná. Pascha

Ježiš hovorí: Bol som mŕtvy a, hľa, žijem na veky vekov a mám kľúče smrti a podsvetia. Zjavenie Jána 1,18

Marek 16,1-8

1 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome nakúpili voňavých vecí, aby šli a pomazali Ho. 2 A v prvý deň po sobote, keď slnko vyšlo, prišli k hrobu 3 a hovorili si: Kto nám odvalí kameň od otvoru hrobu? 4 Ale keď pozreli, videli kameň odvalený; a bol veľmi veľký. 5 Keď vošli do hrobu, uzreli mládenca oblečeného do bieleho rúcha sedieť na pravej strane, a preľakli sa. 6 On im však povedal: Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, niet Ho tu; ajhľa, miesto, kam Ho boli položili. 7 Ale choďte, povedzte Jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley; tam Ho uvidíte, ako vám povedal. 8 I vyšli a utiekli od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a boli bez seba; a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli.

Dar a div. Tento príbeh je v čomsi modelový. Prináša vysvetlenie otázky, na čom sa vlastne zakladá naša viera. Je založená na predpokladoch, ktoré vyplývajú z nás samých, ktoré si prinášame na svet a patria k ľudskej prirodzenosti? Je založená na nejakých našich vlastných zbožných túžbach a očakávaniach? Povedané slovami príbehu: Idú ženy k hrobu v samozrejmom očakávaní, že sa niečo zásadné stane, čo bude víťazným a pochopiteľným zavŕšením udalostí s Ježišom? Nie. Ženy idú k hrobu v celej ľudskej bezradnosti. Keď sa im dostane uistenia, že Ježiš vstal, utekajú, naplnené hrôzou a od hrôzy mlčia. Tá správa v nich nemá na čo nadviazať, nemá žiadnu logiku, do ničoho im nezapadá. Ak viera neskôr vznikne, vznikne iba suverénnym Ježišovým pôsobením, nie z ľudských predpokladov. Martin Luther by povedal, že to prvé v našom živote nie je naša túžba po Bohu, spasení a večnosti, ale to prvé v našom živote je stratenosť v sebe samých, nezáujem a neschopnosť milovať Boha a odovzdať sa Mu. Ježiš musí ľudskú dušu presvedčiť o Božej suverenite a o Svojom víťazstve. Musí ju zlomiť pre Seba, nahovoriť si ju pre Seba, pritiahnuť k Sebe. Viera nie je náš produkt, je to Boží dar a div. Takto sa pozeraj aj na svoju vieru!

Modlitba: Odpusť, Bože, keď si robím zásluhy kvôli viere, alebo sa kvôli nej vyvyšujem. Ďakujem, že si ju dal aj mne a prosím, udržiavaj ma v pokore, aby sa vo mne viera udržala. Ďakujem za milosť, ktorá prišla bez mojich zásluh. Amen.

Pieseň: ES 459

Autor: Ivan Eľko

Lebo, hľa, tma bude pokrývať zem a temnota národy, ale nad tebou vyjde Hospodin a jeho sláva sa zjaví nad tebou. Izaiáš 60,2

Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salomé včasráno prvého dňa po sobote, hneď po východe slnka, prišli k hrobu. Hovorili si medzi sebou: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Keď zdvihli zrak, videli, že kameň je už odvalený. Marek 16,1-4

1.Korinťanom 15,1-11 :: 1.Korinťanom 15,(12-18)19-28 :: Modlíme sa za: Organizáciu Ježiš pre každého

Marek 15,42-47

42 Keď sa zvečerilo – keďže bol deň prípravný, to jest deň pred sobotou 43 – prišiel Jozef z Arimatie, vznešený radca, ktorý tiež očakával kráľovstvo Božie, smelo predstúpil pred Piláta a prosil o Ježišovo telo. 44 Pilát sa podivil, že už umrel; zavolal si stotníka a opýtal sa ho, či už dávno umrel. 45 A keď sa to od stotníka dozvedel, daroval mŕtvolu Jozefovi, 46 ktorý kúpil plátno, sňal (Ježiša), zavinul Ho do plátna, položil do hrobu vytesaného v skale a k otvoru hrobu privalil kameň. 47 Ale Mária Magdaléna a Mária, matka Jozefova, dívali sa, kam Ho položili.

Kam sme Ho položili? Biela sobota prináša svedectvo, že vôňa života býva prehlušená vôňou smrti. Koľkokrát až pri hrobe zisťujeme, aká krátkodobá je vôňa pominuteľných vecí. No, čo je ešte horšie, náš vzťah k Bohu a blížnym sa často podobá hrobu zavalenému veľkým kameňom. Bez lásky, dôvery, bez radosti sa život stáva neprístupným pre naše okolie. Každý, kto vo svojom srdci položil Krista do hrobu nezáujmu a zavalil za Ním kameň, sa v konečnom dôsledku sám stáva hrobom. V podstate je mŕtvy, aj keď telesne žije. Kam sme pochovali Krista my? Kam sme Ho položili v našich rodinách? Nemá Kristov hrob podobu zaprášenej Biblie? Zarastenej cesty do chrámu? Pyšných rúk bijúcich sa do pŕs? Podobu neodpustenia, nenávisti, pomstychtivosti? A kam sme neraz pochovali našich blížnych? Neocitli sa za kameňmi našej ľahostajnosti, nevšímavosti, tvrdosti? Zdalo sa, že na Bielu sobotu Kristus odpočíva v hrobe. On v skutočnosti podľa Kréda zostupuje do najhlbšej priepasti, aby preklenul to, čo človeku bolo nemožné – odvalil kameň smrti. Táto Božia moc prináša vôňu nového života – vzťahu k Bohu a blížnym. Lebo život nie je cesta k hrobu, ale k živému Bohu. Kam sme Ho položili? To je otázka Bielej soboty. Aká vôňa sa šíri okolo nás? Vôňa smrti, či života?

Modlitba: Ďakujem, Ježišu, že Ty si živý. Zvíťazil si nad smrťou. Odpusť, že sa k Tebe niekedy chovám ako k neživej veci, ktorú môžem odložiť, kedy sa mi zachce. Prosím, daj mi citlivosť, nech Ťa vždy vnímam; a vieru, nech Ťa nasledujem a poslúcham. Amen.

Pieseň: ES 600

Autor: Peter Mihoč

Ak naše viny hovoria proti nám, konaj, Hospodin, kvôli Svojmu menu! Jeremiáš 14,7

On sám na vlastnom tele vyniesol naše hriechy na drevo, aby sme odumreli hriechom a žili pre spravodlivosť. 1.Petrov 2,24

1.Petrov 3,18-22 :: Modlíme sa za: Liptovský Mikuláš (Lo)

Veľký piatok. Parasceve

Veď Boh tak miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Ján 3,16

Marek 15,24-41

24 Potom Ho ukrižovali a rozdelili si Jeho rúcho tak, že losovali oň, kto čo má dostať. 25 Keď Ho ukrižovali, boli tri hodiny. 26 Jeho vinu označili nápisom: Kráľ židovský. 27 Spolu s Ním ukrižovali dvoch lotrov, jedného sprava, druhého zľava. 28 A naplnilo sa Písmo, ktoré hovorí: A počítali Ho medzi zločincov. 29 A tí, čo tade chodili, rúhali sa Mu, potriasali hlavami a hovorili: Hej, Ty, čo boríš chrám a za tri dni ho vystavíš, 30 zachráň sa, zostúp z kríža! 31 Podobne sa posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a hovorili medzi sebou: Iných zachraňoval, a seba nemôže zachrániť! 32 Kristus, kráľ Izraela! Nech zostúpi teraz z kríža, aby sme videli a uverili! Ešte aj tí Ho potupovali, ktorých s Ním ukrižovali. 33 Keď prišla šiesta hodina, nastala tma po celej zemi až do deviatej hodiny. 34 O deviatej hodine zvolal Ježiš silným hlasom: Eloi, Eloi, lama sabachtaní? to je v preklade: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? 35 A niektorí z tých, čo tam stáli, počujúc to, povedali: Ajhľa, Eliáša volá! 36 A ktosi pribehol, namočil hubku do octu a vložil ju na trstinu, dával Mu piť a hovoril: Nechajte Ho, uvidíme, či príde Eliáš, aby Ho sňal! 37 Ale Ježiš zvolal silným hlasom a vypustil ducha. 38 A chrámová opona sa roztrhla na dvoje od vrchu až do spodku. 39 Keď stotník, ktorý stál naproti Nemu, videl, že takto dokonal, povedal: Tento človek bol naozaj Syn Boží! 40 A boli tam aj ženy, ktoré sa prizerali zďaleka, medzi nimi Mária Magdaléna, Mária, matka Jakuba Malého a Jozefa, a Salome, 41 ktoré Ho nasledovali a posluhovali Mu, keď bol v Galilei, a mnohé iné, ktoré prišli s Ním do Jeruzalema.

Deň, keď sa pravda stala vinou. „Kráľ židovský“. Prečo sa tento titul stal tŕňom v oku a napokon vinou, za ktorú si Ježiš zasluhoval smrť? Prečo je prijatie (P)pravdy také ťažké? Prečo sa často pravda stáva vinou? Filozof F. Nietsche si kládol podobnú otázku, v ktorej sa zrkadlí aj podstata odpovede: Ak by existoval Boh, ako by som sa mohol zmieriť s tým, že ja nie som bohom? „Byť ako Boh“ – rozhodovať o živote, o tom, čo je dobré a čo zlé… Nezomrel Kristus na kríži, ako ovocie tejto ľudskej túžby? Takto sa nápis „Kráľ židovský“ stal vinou a pravda nepohodlnou. Preto je dnešný deň príbehom o veľkom konflikte medzi pravdou a klamstvom, láskou a nenávisťou. Najskôr to vyzeralo tak, že vyhrala nespravodlivosť sveta, ktorá nemá zmilovania nad nevinnými ani slabými. Zdalo sa, že moc silných bude mať v otázke pravdy posledné slovo. Tam, kde umiera „Pravda“, dostáva priestor ríša tmy. Vždy, keď ľudia križujú Krista a keď Ho vynesú na okraj svojho „mesta“, prichádza tma, prázdnota, dezorientácia a strata zmyslu života i nádeje. A predsa aj v tme a blízkosti Golgoty nachádzame svetlo poznania, ktoré za Kristovou smrťou vidí Božie zachraňujúce konanie a odhaľuje pravdu: „Tento človek bol naozaj Syn Boží!“ Nestojme preto zďaleka pri kríži, ale na kolenách blízko neho, aby nápis „Kráľ židovský“ bol označením našej viny, za ktorú On platil.

Modlitba: Ďakujem, Ježišu, že Ty si zvíťazil. Ukázal si, že v láske je víťazstvo prehrou a prehra víťazstvom. Odpusť, že vo vzťahoch sa snažím vyhrávať a tým len zraňujem. Prosím, ži vo mne Tvoju pokornú lásku, ktorá prináša uzdravenie, slobodu a pokoj. Amen.

Pieseň: ES 96

Autor: Peter Mihoč

Haleluja! Blahoslavený muž, ktorý sa bojí Hospodina a v jeho príkazoch má veľkú záľubu! Žalmy 112,1

Jeho ranami ste boli uzdravení. Boli ste totiž ako blúdiace ovce, no teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší. 1.Petrov 2,24-25

Ján 19,16-30 :: 2.Korinťanom 5,(14b-18)19-21 :: Modlíme sa za: Liptovs...

Zelený štvrtok. Dies viridum

Zaistil pamiatku Svojim divom; milostivý a milosrdný je Hospodin. Žalmy 111,4

Marek 15,16-23

16 Vojaci Ho odviedli dnu na nádvorie, do vládnej budovy, a zvolali celý prápor (vojska). 17 Potom Ho obliekli do purpurového plášťa, uplietli veniec z tŕnia, položili Mu ho na hlavu 18 a začali Ho pozdravovať: Buď pozdravený, kráľ židovský! 19 Trstinou Ho bili po hlave, pľuvali na Neho, kľakali pred Ním na kolená a klaňali sa Mu. 20 Keď sa Mu naposmievali, zvliekli z Neho purpurový plášť a obliekli Ho do Jeho rúcha. Potom Ho vyviedli, aby Ho ukrižovali. 21 Akýsi Šimon Kyrenejský, otec Alexandrov a Rúfov, vracal sa z poľa a šiel práve tade; toho prinútili, aby Mu niesol kríž. 22 A viedli Ho na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebečné miesto. 23 Ponúkli Mu víno s myrhou, ale On (ho) neprijal.

„A viedli Ho na miesto Golgotu, čo v preklade znamená „Lebečné miesto“. Ponúkli Mu víno s myrhou, ale Ježiš to neprijal.“ Ak si nesieme vo svojich životoch bremená, ťaží nás nespravodlivosť, náročné dni, choroby, neistota v rozhodnutiach, či iné ťažkosti, snažíme sa uniknúť. Kto z nás by si nechcel zmierniť bolesť, ak by mal takú možnosť?! Pri bolestiach krížov, hlavy, zubov siahame po analgetikách. Ježišovi ponúkli víno zmiešané s myrhou. Podľa židovského Talmudu sa tieto zmiešané látky používali na zmiernenie bolesti. No Ježiš túto pomoc na utíšenie bolesti odmietol. Prežil Svoje utrpenie v plnej sile, bez akéhokoľvek utlmenia a s intenzitou, ktorá k tomu patrila. To všetko urobil z lásky k nám a z poslušnosti voči Svojmu Otcovi. Nie sme naučení bojovať. Pred bolesťou a utrpením utekáme, tíšime ho, miernime. Ježiš si zachoval Svoju česť a trpezlivosť až do konca. – – Koľko toho znesieš ty a aká je tvoja láska? Neboj sa života a toho, čo ti prináša! Boh za teba zabojoval a urobil by to znova.

Modlitba: Drahý Pane, tak málo si vážime cenu, ktorú si zaplatil za nás. Odpusť, že sme slabí, že unikáme bolesti, že Ti nedôverujeme. Prosíme Ťa, pomôž našej nevere, nech máme svedectvo na perách, ktoré vždy povzbudí iných o Tebe. Amen.

Pieseň: ES 110

Autor: Denisa Vargová

Poďme, vyberme sa uzmieriť Hospodinovu tvár a hľadať Hospodina zástupov; pôjdem aj ja! Zachariáš 8,21

Keď zaspievali chválospev, vyšli na Olivový vrch. Marek 14,26

Ján 13,1-15.34-35 :: 1.Korinťanom 11,(17-22)23-26(27-29.33-34a) :: 2.Mojžišova 12,1-4(5)6-8(9)10-14 :: Modlíme sa za: Liptovská Sielnica (Lo)

Marek 15,1-15

1 A hneď na úsvite poradili sa veľkňazi so staršími, zákonníkmi a s celou radou, potom poviazali Ježiša, odviedli Ho a odovzdali Pilátovi. 2 Pilát sa Ho spýtal: Či si Ty kráľ židovský? A On odpovedal: Ty hovoríš. 3 Veľkňazi všeličo žalovali na Neho 4 a Pilát sa Ho znova a znova opytoval: Nič neodpovedáš? Čo všetko žalujú na Teba! 5 Ale Ježiš nič viac neodpovedal, takže sa Pilát divil. 6 Na každý sviatok prepúšťal im však väzňa, ktorého si vyžiadali. 7 Práve bol väznený akýsi Barabbáš s povstalcami, ktorí sa pri vzbure dopustili vraždy. 8 Zástup sa teda valil hore (k Pilátovi) a začal ho žiadať o to, čo im robieval. 9 A Pilát im odpovedal: Či chcete, aby som vám prepustil kráľa židovského? 10 Lebo vedel, že Ho veľkňazi vydali zo závisti. 11 Ale veľkňazi pobúrili zástup, aby im radšej prepustil Barabbáša. 12 Pilát zase prehovoril: A čo urobiť s tým, ktorého voláte židovským kráľom? 13 Oni však znova skríkli: Ukrižuj Ho! 14 Pilát sa ich spýtal: A čo zlé urobil? Ale oni ešte väčšmi kričali: Ukrižuj Ho! 15 Nato Pilát, aby vyhovel ľudu, prepustil Barabbáša, Ježiša však dal zbičovať a vydal Ho, aby Ho ukrižovali.

„Pilát sa Ho spýtal: Či si Ty kráľ židovský? A On odpovedal: Ty hovoríš.“ V každej šachovej partii je kráľ najdôležitejšou figúrkou. Všetky ostatné figúrky majú len jednu úlohu – bojovať za svojho kráľa. Kráľ je pritom najslabšou figúrkou. Je pomalý, zraniteľný, poraziteľný. Silný je vtedy, ak má pri sebe pešiakov, služobníkov, čo bojujú a ochraňujú ho. – – Pilát mal moc a možnosti. Mal svojich strelcov, jazdcov, pešiakov. Bol opevnený vo svojom pretóriu. Ten druhý Kráľ je sám, Jeho „pešiaci“ dezertovali, ušli, zapreli Ho. Ježiš je ponížený Kráľ a Jeho služobníctvo je mimo tejto hry. Tento zápas nie je rovný, zdá sa byť nefér. Nie je možné s takýmto rozložením vyhrať. Ľudský pohľad je však iný ako Boží. Víťazom na tejto zemi je ten, čo vezme život inému. No skutočným víťazom sa stáva ten, kto dokáže darovať život aj za cenu, že stratí svoj vlastný. Taký bol Ježiš. On sa v záťažovej situácii dokázal ako pravý Víťaz. Dokážme sa aj my v zranení, bolesti, chorobe, či smútku ako tí, čo majú vo svojom srdci Víťaza! Nedajme sa premôcť ľudskosťou a zbabelým umývaním rúk – naplňme sa pokorou!

Modlitba: Pane Ježišu, odpusť nám pýchu a zbabelosť, keď utekáme pred problémom, či sami pred sebou. Vlej nám do sŕdc lásku, ktorou by sme premohli moc nepriateľa. Aby sme boli hodní Tvojho kráľovstva. Amen.

Pieseň: ES 98

Autor: Denisa Vargová

Vráť mi radosť z tvojej spásy a podopri ma duchom poslušnosti! Žalmy 51,14

Váš zármutok sa premení na radosť. Ján 16,20

Lukáš 22,1-6 :: Modlíme sa za: Liptovská Porúbka (Lo)

Marek 14,66-72

66 Keď bol Peter dolu vo dvore, prišla jedna zo služobných dievok veľkňazových 67 a uzrúc Petra, ako sa zohrieva, pohliadla na neho a povedala: Aj ty si bol s tým Ježišom Nazaretským! 68 On však zaprel hovoriac: Ani neviem, ani nerozumiem, čo vravíš. Potom vyšiel na nádvorie a kohút zaspieval. 69 Keď ho uzrela služobná dievka, zase začala hovoriť tým, čo stáli okolo: Tento je z nich! 70 A on znovu zaprel. O chvíľu tí, čo stáli okolo, znovu povedali Petrovi: Veru, z nich si, lebo si tiež Galilejec. Veď aj tvoja reč je podobná. 71 Tu sa začal zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte. 72 A hneď kohút druhý raz zaspieval. Vtedy si Peter spomenul na slová, ktoré mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A dal sa do plaču.

Keď sme v našom cirkevnom zbore privítali tieňové divadlo z Komlóša s predstavením „Pašie“, jedným z najsilnejších momentov bola práve scéna, kedy Peter zapieral svojho Pána: postupne pribúdali ruky, ktoré ukazovali na neho a usvedčovali ho z toho, že bol s Ježišom. Táto scéna sa nepochopiteľne odohrala len pár hodín po tom, čo sa Peter pred Pánom zaprisahával, že Ho nezradí. Peter si asi inak predstavoval vernosť svojmu Majstrovi. Upadol do stavu, v ktorom strácal kontrolu nad sebou… Prisahal, zaklínal sa: „Neznám toho človeka.“ Peter sa dostal do situácie, v ktorej urobil najhorší čin svojho života. Koľko takýchto sklamaní, či zrútených predstáv sme zažili aj my? A koľkých sa ešte dožijeme? Udalosti Veľkého týždňa nám ich každoročne pripomínajú. Dobrou správou však bolo, že týmto sklamaním sa tento príbeh neskončil… Vrcholom bolo Veľkonočné ráno. Čas, keď zlyhali predstavy Ježišových protivníkov o tom, že je koniec, že zvíťazili nad Nazaretským. Nikdy teda neprestávajme dúfať v odpustenie, ani keď zlyháme ako Peter. Kiež by aj z nášho srdca zakaždým, keď zlyháme, či zaprieme, vyšla úprimná ľútosť a vyznanie: „Pane, Ty vieš, že ťa milujem.“

Modlitba: Ďakujem, Ježišu, že si urobil všetko pre našu záchranu sám. Nikto Ti nemohol pomáhať, aby nevyzeralo, že je spoluvykupiteľom. Každý musel zlyhať. Ďakujem, že aj moje zlyhania dokážeš obrátiť na Tvoju slávu, ale prosím, aby si cezo mňa vykonal aj mnoho dobra. Amen.

Pieseň: ES 97

Autor: Anna Kukulová

Kráľ Izraela, Hospodin, je uprostred teba, neboj sa viac zlého. Sofoniáš 3,15

Ježiš povedal učeníkom: „Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“ Marek 4,40

Jób 38,1-11; 42,1-6 :: Modlíme sa za: Liptovská Kokava (Lo)

Marek 14,53-65

53 Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zišli všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54 Aj Peter Ho nasledoval zďaleka až do samého veľkňazovho dvora, kde si sadol medzi sluhov a ohrieval sa pri ohni. 55 Veľkňazi a celá rada hľadali svedectvo proti Ježišovi, aby Ho usmrtili, ale nič nenašli. 56 Mnohí síce falošne svedčili proti Nemu, ale ich svedectvá sa nezhodovali. 57 Tu povstali niektorí a falošne svedčili proti Nemu takto: 58 My sme Ho počuli hovoriť: Zborím tento chrám, rukami postavený, a vybudujem za tri dni iný, nie rukami postavený. 59 Ale ani takto sa ich svedectvo nezhodovalo. 60 Potom si zastal veľkňaz uprostred a spýtal sa Ježiša: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe? 61 Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa Ho znova spýtal: Si Ty Kristus, Syn toho Požehnaného? 62 Ježiš povedal: Som, a uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. 63 Nato si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Či ešte potrebujeme svedkov? 64 Počuli ste rúhanie. Čo o tom súdite? A všetci usúdili, že je hoden smrti. 65 Tu niektorí začali pľuvať na Neho a zakryjúc Mu tvár, bili Ho po hlave a hovorili Mu: Prorokuj! Sluhovia ho prevzali a zauškovali.

Obvinený. Prichádza najstrašnejší deň v živote Pána Ježiša Krista. Je po zatknutí v Getsemanskej záhrade. Teraz čaká na Neho súd pred Kaifášom. Keďže nikdy neurobil nič zlé, za čo by si zaslúžil smrť, museli si zavolať falošných svedkov. Žalobu formuluje Kaifáš, ktorý berie iniciatívu do svojich rúk a pýta sa: „Si ty Kristus, Syn toho Požehnaného?“ Pán Ježiš odpovedal: „Som.“ Na toto Ježišovo vyznanie si najvyšší kňaz roztrhol svoje rúcho a odpoveď hneď vyhlásil za rúhanie. Táto otázka je pred nami aj dnes. Je Ježiš Kristus tým, čo o Sebe povedal, alebo je rúhač? Aké poučenie z tohto pre nás plynie? Falošní svedkovia existujú okolo nás aj dnes, preto nebuďme prekvapení, ak sa slová prekrúcajú a ak sa svedčí nepravdivo a účelovo. Klamstvá a falošné svedectvá sú mocné zbrane Satana – otca lži. Počítajme s tým, ale zároveň sa tešme, lebo pravda nakoniec zvíťazila, ako o tom hovorí i verš pašiovej piesne: „Už je kameň privalený, strážený, zapečatený, ale pravdu nepochová, víťazí pravda Kristova.“

Modlitba: Ďakujem, Ježišu, že si vytrval aj v tejto ťažkej skúške. Odpusť, že málo odolávam tlakom. Prosím, ži vo mne, nech hlásam Evanjelium a slúžim Ti, aj keď prichádzajú falošní svedkovia a nepriateľská moc. Amen.

Pieseň: ES 84

Autor: Anna Kukulová

Napísal som im množstvo Svojich zákonov, no pokladajú ich za cudzie. Ozeáš 8,12

„Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas.“ Ján 18,37

Matúš 26,6-13 :: Modlíme sa za: Limbach (Ba)

6. nedeľa pôstna. Kvetná

Syn človeka musí byť vyzdvihnutý, aby každý, kto v neho verí, mal večný život. Ján 3,14.15

Ján 12,12-19

12 Na druhý deň veľký zástup, ktorý prišiel na slávnosti, počujúc, že Ježiš prichádza do Jeruzalema, 13 nabral palmové ratolesti a vyšiel Mu naproti volajúc: Hosana! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, Kráľ izraelský! 14 Keď Ježiš našiel osliatko, posadil sa naň, ako je napísané: 15 Neboj sa, dcéra sionská, ajhľa, tvoj kráľ prichádza, sediac na osliatku oslice. 16 Jeho učeníci sprvu nerozumeli tomu, ale keď Ježiš bol oslávený, vtedy sa rozpomenuli, že to bolo napísané o Ňom a že Mu tak urobili. 17 A zástup, ktorý bol s Ním, keď vyvolal Lazára z hrobu a vzkriesil ho z mŕtvych, svedčil o tom. 18 Zástup mu vyšiel naproti, lebo sa dopočul, že učinil znamenie. 19 A farizeji si hovorili: Vidíte, nič nezmôžete! Ajhľa, svet išiel za Ním!

„Hosana, hosana!“ Koľko času potrebuje človek na to, aby svoje „Hosana!“ zmenil na „Ukrižuj!“? Stačí mu na to pár dní. Tak málo totiž delilo slávnostný vstup do Jeruzalema od Veľkého piatku. Keď farizeji videli nadšenie zástupov, ktoré prevolávali „Hosana!“, hovorili: „Vidíte, nič nezmôžete! Ajhľa, svet išiel za Ním!“ Na jednej strane tým vyjadrili svoju bezmocnosť a na druhej – svoju žiarlivosť na úspech druhého. Sú to však práve títo náboženskí vodcovia, ktorí reprezentujú skutočný postoj Jeruzalema k Ježišovi, pretože o niekoľko dní budú tieto nadšené zástupy stáť vedľa farizejov a spolu s nimi volať: „Ukrižuj, ukrižuj! My nechceme, aby tento kraľoval nad nami!“ Iróniou je, že vo svojej závisti títo vodcovia nevedomky vyslovili hlbokú pravdu, ba až proroctvo: „Ajhľa, svet išiel za Ním!“ Vtedy to ešte pravdou nebolo, ale raz sa naplní. To znamená, že ľudia zo všetkých národov sveta nájdu pokoj vo vláde a pod panstvom tohto Kráľa. No čím sa dá vysvetliť táto všeobecná príťažlivosť Ježiša? Je to tým, že Kristus odpovedá na všeobecnú potrebu človeka. Či už si človek túto potrebu uvedomuje, alebo nie, každý z nás v sebe nosí potrebu Boha. Potrebu zmierenia s Bohom, od ktorého sme sa vzdialili. A Kristus je odpoveďou na tento nepokoj ľudského srdca.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že prinášaš zmierenie s Bohom, ktoré tak potrebujeme. Odpusť, že niekedy na Teba zabúdame, alebo dokonca Ťa vytláčame zo života, lebo sa nám zdá, že bez Teba je to lepšie. Vyučuj nás Svojou láskou stále. Amen.

Pieseň: ES 490

Autor: Stano Grega

V zhromaždeniach zvelebujte Boha, Hospodina.     Žalmy 68,27

Veľký zástup, ktorý prišiel na sviatky, dopočul sa, že Ježiš prichádza do Jeruzalema. Vzali palmové ratolesti, vyšli mu v ústrety a volali: „Hosanna, Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, kráľ Izraela!“  Ján 12,12-13

Filipanom 2,5-11 :: Žalmy 88 :: Marek 14,(1-2)3-9 :: Modlíme sa za: Novohradský seniorát

Marek 14,43-52

43 Hneď nato, keď ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním zástup od veľkňazov, zákonníkov a starších s mečmi a kyjmi. 44 Jeho zradca bol s nimi dohovorený; povedal im totiž: Ktorého pobozkám, ten je; chyťte Ho a spoľahlivo odveďte! 45 Keď teda prišiel, hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Majstre! A pobozkal Ho. 46 Oni však položili ruky na Neho a zlapali Ho. 47 Ale jeden z tých, čo stáli pri Ňom, tasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48 Ježiš im povedal: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, aby ste ma zlapali. 49 Býval som deň čo deň medzi vami, učil som v chráme, ale nezlapali ste ma; ale to preto, aby sa naplnili Písma! 50 I opustili Ho všetci a utiekli. 51 A šiel za Ním mládenec, majúc len plachtu na holom tele; aj toho zlapali. 52 Ale on, pustiac plachtu, ušiel nahý.

Zajatý Boh. Aký nezmysel, aby človek zajal Boha! Aby človek zviazal Bohu ruky a odviedol Ho pred súd! Aby sa človek „zmocnil“ Boha! Aby človek súdil Boha! Je to postavené na hlavu, a predsa to nie je výmysel, ale skutočnosť. Totiž – Boh sa necháva zajať. On sa necháva… zradiť, zviazať, odviesť, odsúdiť, mučiť, zabiť. Ľudská logika vraví: bojuj alebo utekaj. Láska hovorí: nechaj sa! Nepochopiteľná Ježišova láska k nám Ho viedla k zlomovému bodu dejín – Boh sa stáva zajatcom v rukách človeka. Necháva ľudí vládnuť nad Sebou, rozhodovať o Jeho živote, či smrti. Všemohúci Boh sa stáva ovečkou na zabitie. Až tak ďaleko siaha Jeho láska k nám! – – A ako je to s tebou? Rozhoduješ sa podľa racionálneho vzorca, ktorý hovorí: „bojuj alebo utekaj“? Alebo podľa lásky, ktorá v Ježišovom kríži siaha až k tvojmu srdcu a hovorí: „nechaj sa“? Ak vieš, že si na strane Víťaza, nemusíš bojovať, utekať ani sa báť, ako učeníci. Na ceste k víťazstvu Lásky sa môžeš „nechať zajať“ službou iným ľuďom. Vzdať sa v hádkach, vydržať krivdu, „nechať sa“… z lásky. Ako On.

Modlitba: Ďakujem, Ježišu, že si sa nechal zabiť za mňa. Odpusť, že to niekedy len využívam a nenasledujem Ťa. Dávaj do mňa Tvoju myseľ, nech žijem skutočnou láskou, ktorá sa dáva. Amen.

Pieseň: ES 448

Autor: Jozef Grexa ml.

Prečo majú hovoriť pohania: Kde je ich Boh? Náš Boh je na nebesiach, všetko robí podľa Svojej vôle. Žalmy 115,2.3

Lebo jeho neviditeľnú skutočnosť, jeho večnú moc a božstvo možno od stvorenia sveta poznávať uvažovaním zo stvorených vecí. Rimanom 1,20

Lukáš 18,31-43 :: Modlíme sa za: Levoča (Ta)