Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Ezechiel 34,1-16

Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 2 „Človeče, prorokuj proti pastierom Izraela! Prorokuj a povedz tým pastierom: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Beda pastierom Izraela, ktorí pasú samých seba! Či pastieri nemajú pásť stádo? 3 Jete tuk, odievate sa vlnou, zabíjate tučné zvieratá, ale stádo nepasiete. 4 Slabé ste neposilňovali, choré neliečili, poranené neobväzovali, porozháňané nezavracali ani stratené nevyhľadávali, ale ovládali ste ich mocou a násilím. 5 Rozpŕchli sa, boli bez pastiera, slúžili za potravu všelijakej divej zveri a boli rozptýlené. 6 Moje ovce blúdili po všetkých vysokých kopcoch. Moje ovce sú rozptýlené po celej šírej krajine, ale ich nik nehľadá. 7 Preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodina: 8 Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚pretože moje stádo sa stalo korisťou a moje ovce slúžili za pokrm všelijakej divej zveri, pretože nebolo pastiera a pastieri sa nestarali o moje stádo, ale pásli samých seba, a moje stádo nepásli,‘ 9 preto, pastieri, počúvajte slovo Hospodina: 10 Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, ja som proti pastierom, budem požadovať svoje stádo z ich ruky a nedovolím im pásť stádo. Pastieri už nebudú vypásať samých seba, lebo vytrhnem svoje ovce z ich úst a už im viac nebudú pokrmom.‘ 11 Takto totiž vraví Pán, Hospodin: ‚Hľa, tu som, pozhľadávam svoje ovce a postarám sa o ne. 12 Ako sa pastier stará o svoje stádo v deň, keď je uprostred svojho rozptýleného stáda, tak sa aj ja postarám o svoje ovce a vytrhnem ich zo všetkých miest, do ktorých boli zahnané za oblačného a tmavého dňa. 13 Vyvediem ich spomedzi národov, zhromaždím ich z krajín, dovediem ich na vlastnú pôdu a budem ich pásť na izraelských vrchoch, v údoliach riek a na všetkých osídlených miestach krajiny. 14 Na dobrej paši ich budem pásť a na vysokých izraelských vrchoch bude ich pastvina. Tam budú líhať na dobrej pastve a na výživnej paši sa budú pásť na vrchoch Izraela. 15 Ja sám budem pásť svoje stádo a ja mu umožním odpočívať,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 16 ‚Stratené vyhľadám, porozháňané zavrátim, poranené obviažem a choré posilním, ale tučné a silné vyhubím. Budem ich pásť, ako sa patrí.‘

Poslanie. V detstve sme na základnej škole pomáhali vyučujúcemu v triede ako týždenníci. Môj spolužiak jedného dňa napísal na tabuľu: „Boli dobrí aj zlí“ a vymenoval všetkých prítomných podľa svojho úsudku. Urobil to preto, aby pomohol svojmu poslaniu. Pán učiteľ ho musel poopraviť a jeho zápis zmeniť. – – Sme podobne zaskočení a prekvapení proroctvom Božieho slova. Hovorí sa tu na prvý pohľad o neverných pastieroch. Rovnako o ich rozhodovaní nad telom a dušou Božieho ľudu. Avšak v Božom pláne spásy nie je zahynutie Božieho ľudu, ale ich spasenie a zachrána. Preto posiela Svojho Syna Ježiša Krista.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, za Tvoj dobrý plán. Odpusť, že ho niekedy kazíme ako zlí pastieri. Daj, nech v každom vzťahu pôsobíme na dobré pod vplyvom Tvojho Ducha, ktorý z nás robí dobrých pastierov. Amen.

Nech sa v Tebe tešia a radujú všetci, čo Ťa hľadajú. Žalm 40,17

Volali: „Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom!Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Lukáš 19,38

Ján 18,28-32 • Modlíme sa za: Dolné Saliby (BaS)

Ezechiel 33,21-33

21 V dvanástom roku, v desiatom mesiaci, piateho dňa mesiaca nášho zajatia prišiel ku mne utečenec z Jeruzalema a povedal: „Mesto je dobyté!“ 22 Večer pred príchodom utečenca bola nado mnou Hospodinova ruka. On mi otvoril ústa na ten čas, keď tamten prišiel ráno ku mne. Tak sa mi otvorili ústa, takže som už nebol nemý. 23 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 24 „Človeče, obyvatelia týchto zrúcanín na pôde Izraela hovoria: ‚Abrahám bol jediný, a predsa zabral do vlastníctva krajinu. Nás je však mnoho, teda nám bola daná krajina do vlastníctva.‘ 25 Preto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Jete mäso s krvou a oči pozdvihujete k svojim modlám, prelievate krv, a predsa chcete vziať krajinu do vlastníctva? 26 Spoliehate sa na svoj meč, páchate ohavnosť a jeden poškvrňuje ženu druhého, a predsa chcete vziať krajinu do vlastníctva?‘ 27 Takto im povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Ako žijem: Tí, čo sú v zrúcaninách, padnú mečom. Tých, čo sú na poli, dám za potravu divej zveri. Tí, čo sú na ťažko prístupných miestach a v jaskyniach, pomrú na mor. 28 Zmením krajinu na púšť a pustatinu, zanikne jej pyšná sila a vrchy Izraela spustnú natoľko, že nebude mať kto nimi prechádzať. 29 Potom spoznajú, že ja som Hospodin, keď zmením krajinu na púšť a pustatinu za všetky ohavnosti, ktoré spáchali.‘ 30 Človeče, synovia tvojho ľudu vravia medzi sebou proti tebe popri múroch a pri vchodoch do domov. Jeden hovorí druhému a brat bratovi: ‚Poďte a počujte, aká reč vychádza od Hospodina!‘ 31 Prichádzajú k tebe, ako sa schádza ľud, pred tebou sedia ako môj ľud, počúvajú tvoje slová, ale nekonajú podľa nich. Veď svojimi ústami ukazujú mnoho lásky, ale v ich ústach je lož a ich srdce túži len po zisku. 32 Hľa, ty si pre nich ako ten, čo spieva piesne o láske pekným hlasom a čo vie dobre hrať na strunovom nástroji. Počúvajú tvoje reči, ale nekonajú podľa nich. 33 Keď sa toto splní, a určite sa to splní, spoznajú, že bol medzi nimi prorok.“

Uši majú, a nepočujú. Hospodin vracia prorokovi reč, aby mohol zvestovať domu Izraela pravdu – prichádzajúci trest pre ich neveru. Prichádza k nemu utečenec so správou: „Mesto Jeruzalem je dobité. Stáva sa realitou, čo bolo predpovedané“ (Ez 24,27). Ale synovia Izraela počujú iba to, čo chcú počuť. Pre nich nie je reč prorokova dosť výrazná a ohromujúca, znie im len ako „pieseň o láske a hra na strunovom nástroji“. Ako keby som počula mnohých príležitostných poslucháčov v chráme: „To bola pekná kázeň.“ „Pekne ste spravili ten sobáš.“ Ale nič viac. Žiadne dôsledky pre praktický život. Žiadna „metanoja“. Prijali iba polovičnú pravdu. Nuž, takým poslucháčom niet pomoci. O nich platí slovo proroka Izaiáša: „Počúvajte len počúvajte, ale nerozumejte, hľaďte len hľaďte, ale nechápte! Zatvrď srdce tohto ľudu a jeho uši zapchaj a jeho oči zastri, aby svojimi očami nevidel a ušami nepočul, aby jeho srdce nechápalo, a tak aby sa neobrátil a neuzdravil“ (Iz 6,9-10). Raz však spoznajú, že bol medzi nimi prorok.

Modlitba: Drahý Pane Ježiši Kriste, veď nás, prosím, Svojím Duchom Svätým, aby sme poznali Tvoju pravdu a boli aj činiteľmi Slova, a nielen poslucháčmi, ktorí oklamávajú sami seba. Amen.

Pre Svoje meno odďaľujem Svoj hnev a kvôli Svojej sláve umierňujem sa voči tebe, aby som ťa nezničil. Izaiáš 48,9

Anjel povedal Jozefovi: „Mária porodí syna a dáš Mu meno Ježiš, lebo On zachráni Svoj ľud.“ Matúš 1,21

1.Korinťanom 14,26-33 • Modlíme sa za: Dolná Strehová (NoS)

Ezechiel 24,15-27

15 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 16 „Človeče, beriem ti náhlou smrťou, čo je najvzácnejšie tvojim očiam. Nesmúť však a neplač! Nevyroň ani slzu! 17 Tíško vzdychaj a nedrž smútok za mŕtvou! Turban si zaviaž a sandále si obuj na nohy! Nezakry si ani fúzy, ani chlieb smútku nejedz!“ 18 Ráno som to vyrozprával ľudu. Večer mi zomrela žena. Potom ráno som splnil, čo mi bolo prikázané. 19 Ľudia mi hovorili: „Či nám nevysvetlíš, čo to znamená pre nás, že si takto počínaš?“ 20 Odpovedal som im: „Zaznelo mi slovo Hospodina: 21 Povedz domu Izraela: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Poškvrním svoju svätyňu, vašu pyšnú pevnosť, čo je najvzácnejšie vašim očiam a po čom túži vaša duša. Vaši synovia i vaše dcéry, ktorých ste zanechali, padnú mečom. 22 Budete si počínať tak, ako si počínam ja: nezakryjete si fúzy ani chlieb smútku nebudete jesť. 23 Turbany budete mať na hlavách a sandále na nohách. Nebudete ani žalostiť, ani plakať, ale budete chradnúť pre svoje viny a budete vzdychať jeden druhému. 24 Tak vám bude Ezechiel znamením, keď budete robiť všetko, čo robil on. Keď to príde, spoznáte, že ja som Pán, Hospodin.‘ 25 Ty, človeče, v ten deň, keď im odnímem ich pevnosť, ktorej krása im bola radosťou, čo bolo najvzácnejšie ich očiam a túžbou ich sŕdc — ich synov a ich dcéry, 26 v ten deň príde k tebe utečenec a oznámi to tvojim ušiam. 27 V ten deň sa ti otvoria ústa, budeš hovoriť s utečencom, nebudeš už nemý, a tak im budeš znamením. Potom spoznajú, že ja som Hospodin.“

Byť svedkom Božím v každom čase. Je čas Božieho hnevu. Pre neveru a falošnú istotu Izraelcov prichádza na severné i južné kráľovstvo trest v podobe babylonského zajatia. Hospodin im berie to najvzácnejšie – Božie mesto a Jeho chrám, i synov a dcéry, za ktorými nesmú v zajatí plakať, aby nerozhnevali Babylončanov. Jasným obrazom toho, čo sa stane, má byť sám prorok a smrť jeho milovanej manželky, za ktorou nesmie smútiť obvyklým spôsobom. Prečo? Prečo žiada Hospodin od Svojho sluhu také nelogické a kruté dôkazy úplnej poslušnosti a oddanosti? Robí to s jediným cieľom – zjaviť na jeho živote Svoju moc a slávu a priviesť Svoj ľud k pokániu, záchrane i k pravému poznaniu: „Potom poznajú, že Ja som Hospodin“ (v.27). To je prvoradá úloha každého Božieho služobníka. Zvestujem svojím životom Božiu pravdu aj vtedy, keď nie je príjemná?

Modlitba: Trojjediný Pane Bože, priveď, prosím, celý svet k poznaniu, že Ty Jediný si pravým Bohom a Záchrancom z našich hriechov, a daj nám silu a ochotu vyznávať túto pravdu nielen ústami, ale i svojím životom a službou. Amen.

Preskúmajme a preverme naše cesty a vráťme sa k Hospodinovi! Žalospevy 3,40

Modlím sa, aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti, aby ste boli schopní rozoznávať, čo je podstatné, a aby ste boli čistí a bez úhony pre Kristov deň. Filipanom 1,9-10

Efežanom 5,25-32 • Modlíme sa za: Dobšiná (GeS)

Ezechiel 24,1-14

1 Slovo Hospodina zaznelo mi v deviatom roku, desiateho dňa v desiatom mesiaci: 2 „Človeče, poznač si meno dnešného dňa: presne v tento deň sa vrhol babylonský kráľ na Jeruzalem. 3 Vyslov podobenstvo o dome vzdoru a povedz im: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Postav hrniec, postav, aj vody nalej doň. 4 Polož doň kusy mäsa, samé dobré kusy, stehno i lopatku, naplň ho vyberanými kosťami. 5 Vezmi z najlepších oviec a podlož pod ním. Povar jeho kusy, nech sa varia, a var aj kosti v ňom.‘“ 6 Preto takto vraví Pán, Hospodin: „Beda mestu krviprelievania, hrncu, v ktorom je hrdza a z ktorého hrdza nezíde! Kus po kuse to povyťahuj z neho; bez losovania o poradí. 7 Totiž krv, ktorú prelialo, je v ňom, lebo ju vylialo na holú skalu. Nevylialo ju na zem, aby ju pokryl prach. 8 Vylial som ním preliatu krv na holú skalu, aby nebola prikrytá a vzbudil som tak hnev a vykonal pomstu.“ 9 Preto takto vraví Pán, Hospodin: „Beda mestu krviprelievania! Aj ja nakladiem veľkú hranicu dreva. 10 Naznášaj dreva, roznieť oheň, dovar mäso, vylej polievku a kosti zhoria. 11 Postav ho prázdny na pahrebu, aby sa rozhorúčil, rozžeravil sa jeho kov, roztavila sa v ňom jeho nečistota a stratila sa jeho hrdza. 12 Nadarmo som sa ustával a keďže množstvo jeho hrdze neschádza z neho, do ohňa s jeho hrdzou! 13 Poškvrnila si sa svojou nehanebnosťou a hoci som ťa očisťoval, predsa nie si očistená od svojej nečistoty. Nebudeš už čistá, kým neutíšim svoju prchkosť na tebe. 14 Ja, Hospodin, som to povedal, príde to. Splním to, nenechám to bez povšimnutia, nezmilujem sa ani sa nezľutujem. Podľa tvojich ciest a podľa tvojich skutkov budú ťa súdiť,“ znie výrok Pána, Hospodina.

Samota. Podobenstvo o hrdzavom hrnci, alebo inak povedané: podobenstvo o dôsledkoch hriechu. U proroka Ezechiela sa nám podáva podobenstvo, v ktorom hrniec znázorňuje mesto Jeruzalem, mäso doň vložené sú obyvatelia a hrdza je hriech. Ako sa v podobenstve hovorí, z hrdzavého hrnca bude mäso vybraté. A hrniec, teda Jeruzalem, ostane prázdny. Nič – len samota bude definovať mesto – to spôsobila hrdza – teda hriech. Nie je toto aj náš prípad? Prečo sa cítime v rodine opustení? Prečo sa cítime v spoločenstve osamotení? Prečo pociťujeme samotu, aj keď sme obkolesení inými ľuďmi? Nie je to dôsledok našej hrdze – hriechu? Hriech zapríčinil, že Jeruzalem je opustený. Nie je hriech príčinou aj nášho pocitu opustenosti? – – Potrebujeme sa zbaviť hrdze, ktorá v nás vzniká, aby sa samota a opustenosť mohla premeniť na nový život. A presne to nám ponúka Pán Ježiš: Odstránenie hriechu a nový krásny život s Ním. Preto sa sami seba pýtajme: Chcem ostať hrdzavý a osamotený – alebo Ježišom očistený a vnútorne oživený?

Modlitba: Pane Ježišu, Ty si moja pomoc v boji s hriechom. Ty si moja záchrana a sila. Pomôž mi dostať z môjho vnútra hrdzu hriechu, aby som mohol vďaka Tebe znova pocítiť prijatie a zabudnúť na život v samote. Nechcem byť prázdnou nádobou. Chcem byť Tebou naplnený. Amen.

Pred Hospodinom budem chodiť v krajine živých. Žalm 116,9

Aj vy usudzujte, že ste mŕtvi hriechu, ale žijete Bohu v Ježišovi Kristovi. Rimanom 6,11

Rimanom 13,1-7 • Modlíme sa za: Dobroč (NoS)

Ezechiel 22,1-16

1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 2 „Či ty, človeče, budeš súdiť? Budeš súdiť krvilačné mesto? Oznám mu teda všetky jeho ohavnosti. 3 Povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Je to mesto, v ktorého strede sa prelieva krv, aby nastal jeho čas, a zhotovuje si modly, aby sa poškvrnilo! 4 Krvou, ktorú si vylievalo, si sa previnilo; modlami, ktoré si zhotovilo, si sa poškvrnilo, a priblížilo si si dni súdu, takže nastal koniec tvojich rokov. Preto som ťa vydal národom na zhanobenie a všetkým krajinám na posmech. 5 Blízke i ďaleké mestá sa ti budú vysmievať. Máš poškvrnené meno a si plné zmätku. 6 Pozri, v tebe žili kniežatá Izraela, aby na vlastnú päsť každý prelieval krv. 7 Otca i matku znevažovali v tebe. Na cudzincovi sa uprostred teba dopúšťali násilia. Sirotu i vdovu utláčali v tebe. 8 Mojimi svätyňami si pohrdlo a znesvätilo si moje soboty. 9 Žili v tebe ohovárači, aby prelievali krv, jedávali na vrchoch pri obetách a páchali hanebnosti v tvojom strede. 10 V tebe odkrývali otcovu nahotu, v tebe znásilňovali ženy nečisté pre krvotok. 11 V tebe páchal jeden muž ohavnosť so ženou druhého, iný muž hanebným spôsobom poškvrňoval synovu ženu a iný zas znásilňoval svoju sestru, dcéru svojho otca. 12 V tebe prijímali úplatok, aby mohli prelievať krv; bralo si úžeru a úrok, násilne si vymáhalo zisk od svojho blížneho, no na mňa si zabudlo,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 13 ‚Preto udriem päsťou na tvoj zisk, ktorý si dosiahlo, i na krviprelievanie, ktoré bolo v tebe. 14 Obstojí tvoje srdce? Budú tvoje ruky dosť silné v tie dni, keď zakročím proti tebe? Ja, Hospodin, som povedal a splním. 15 Potom ťa roztrúsim medzi národy, rozptýlim ťa po krajinách, a tak odstránim z teba tvoju nečistotu. 16 Samo sa znesvätíš v očiach národov a spoznáš, že ja som Hospodin.‘“

Kde je nádej?! Ezechiel – 22. kapitola nie je miesto, ktoré by sme radi čítali. Túto časť nepoužívame, keď citujeme veršíky z Biblie. Prorok má súdiť krvilačné mesto. Jeruzalem sa tak volá kvôli jeho zločinom. Hriechy, z ktorých je Jeruzalem obvinený, sú závažné: vražda, modloslužba, neposlušnosť voči rodičom, útlak a vydieranie, znesvätenie soboty, cudzoložstvo, úplatky… atď. A Hospodin teraz udrie päsťou. – Kde je nádej?! – Presne toto je otázka, ktorá mi napadne po prečítaní textu. A veľakrát tak reagujeme aj v našich životoch, keď vidíme následky našich hriechov, ako aj na nás udiera Hospodinova päsť. Lenže – ak by sme sa pozreli na predchádzajúce kapitoly, videli by sme, koľkokrát Hospodin poskytol ľuďom možnosti na zmenu. Nie je to tak aj v našom živote? Ak by sme sa pozreli dozadu, tak by sme videli, koľko milosti nám Boh dáva, aby sme nemuseli pocítiť Jeho päsť! Preto keď pociťujeme vo svojom živote Boží zásah, nezabúdajme, že Boh nám dal predtým neraz možnosť na zmenu. A dáva nám ju aj teraz, aby Jeho päsť na nás nemusela udierať ako na Jeruzalem. Ako to využijeme?

Modlitba: Drahý Pane, veľakrát, keď sme pod ťarchou svojich hriechov, voláme k Tebe o pomoc, lebo sme si doteraz nevšímali, ako si sa nás snažil viesť. Nevšímame si vo svojom živote, že Ty nás chceš uchrániť od zlého. Hriech sa v našom živote rozmnožuje a my si to ani neuvedomujeme. Prehováraj stále do nášho srdca, aby sme na sebe nemuseli pocítiť Tvoju päsť. Amen.

Môj svedok je v nebesiach, Ten, čo sa za mňa prihovára, je na výsostiach. Jób 16,19

Keďže máme vznešeného veľkňaza, ktorý prenikol nebesia, Ježiša, Božieho Syna, držme sa vyznania. Židom 4,14

2.Tesaloničanom 3,6-13 • Modlíme sa za: Dobrá Niva (ZvS)

20. nedeľa po Svätej Trojici

2.Korinťanom 3,3-6(7-9)

3 Veď na vás je zjavné, že ste Kristov list, pripravený našou službou, napísaný nie atramentom, ale Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na tabuliach ľudských sŕdc. 4 Máme teda takúto dôveru v Boha skrze Krista. 5 Nie že by sme boli schopní sami od seba niečo vymyslieť akoby z nás, ale naša schopnosť je z Boha, 6 ktorý nás urobil schopnými byť služobníkmi novej zmluvy, nie litery, ale Ducha; lebo litera zabíja, ale Duch oživuje. (7 Ak teda služba smrti vyrytá písmenami do kameňa bola taká slávna, že synovia Izraela nemohli hľadieť Mojžišovi do tváre pre jej jas, aj keď pominuteľný, 8 ako by služba Ducha nebola oveľa slávnejšia? 9 Ak bola teda služba odsúdenia slávnou, omnoho viac oplýva slávou služba spravodlivosti.)

Nová zmluva. Veľakrát si o sebe myslím, aký som dokonalý kresťan. Potom sa všetko pokazí. Preto je dôležité, aby sme si uvedomili: svoju dokonalosť nenachádzame v nás samých, ale v Bohu! A práve preto, kto odmieta posolstvo kvôli prostredníkovi, odmieta samotného Boha, aj keď sú námietky inak veľmi pochopiteľné. Napríklad: počul som dobrú kázeň, ktorej podstatou bolo, aby sme nežili podľa tela (dnes: litera), ale aby sme chodili podľa Ducha. Neskôr som zistil, že ju kázal alkoholik – ale to u mňa nespochybňuje samotnú zvesť. Vierohodnosť posolstva garantuje nie človek, ktorý ho podáva, ale jeho autor – sám Boh! Preto nie je dôležitý kazateľ, ale kázané evanjelium. A takto sa ukazuje aj úroveň poslucháčov. Keď uctievame Boha v Duchu. Ak veríme v Toho, ktorého On poslal. Ak potom táto viera vylučuje všetku inú vieru, mudrovanie a túžbu po sláve, a ak sa s plnou dôverou zveríme Bohu a Jeho slávu považujeme za dostatočnú na vyriešenie všetkých otázok nášho života.

Modlitba: Oslávený Kriste! Ďakujem Ti, že ma chceš skrze Svojho Ducha obdarovať slávou služby Novej zmluvy – namiesto pominuteľnej slávy zákona. Uspôsob nás, aby sme sa stali hodnými tejto služby, hodnými Tvojho kráľovstva! Odstráň z našich sŕdc mŕtvu literu zákona, a namiesto toho daruj prítomnosť Ducha, aby sme všetko zverili do Tvojich rúk a dôverovali len Tvojej nezmernej láske s nádejou na večný život!

V ten deň sa pripoja k Hospodinovi mnohé národy a budú Mojím ľudom. Zachariáš 2,15

Boh bude s nimi prebývať a oni budú Jeho ľudom; On sám, ich Boh, bude s nimi. Zjavenie 21,3

Marek 10,2-9(10-12)13-16 • 1.Mojžišova 8,18-22; 9,12-17 • Žalm 62 • Modlíme sa za: Evanjelické školstvo

NOVEMBER

Ezechiel 18,1-3.20-32

1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 2 „Ako to, že na pôde Izraela používate takéto príslovie: ‚Otcovia jedli nezrelé hrozno, ale synom stŕpli zuby?‘ 3 Ako žijem,“ znie výrok Pána, Hospodina, „nebudete mať ani používať takéto príslovie v Izraeli!

20 Osoba, ktorá hreší, zomrie! Syn neponesie zodpovednosť za vinu svojho otca ani otec neponesie zodpovednosť za vinu syna. Spravodlivosť spravodlivého bude na jednom a vina bezbožného bude na druhom. 21 Ak sa bezbožný odvráti od akéhokoľvek svojho hriechu, ktorý páchal, a bude zachovávať všetky moje ustanovenia, uskutočňovať právo a spravodlivosť, určite bude žiť. Nezomrie! 22 Nijaké priestupky, ktorých sa dopustil, sa mu nebudú pripomínať. Bude žiť pre svoju spravodlivosť, ktorú konal. 23 Či azda môžem mať záľubu v smrti bezbožného,“ znie výrok Pána, Hospodina, „a nie v tom, aby sa odvrátil od svojej cesty a ostal nažive? 24 Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti, ak spácha neprávosť podobnú ohavnostiam, ktoré páchal bezbožný, ak to robí, môže žiť? Nijaká jeho spravodlivosť, ktorú vykonal, sa nebude pripomínať pre jeho nevernosť, ktorej sa dopustil, ale zomrie pre svoj hriech, ktorý spáchal. 25 Avšak namietate: ‚Pánova cesta nie je správna!‘ Počúvajte, dom Izraela! Nie sú správne moje cesty? Nie sú nesprávne vaše cesty? 26 Ak sa spravodlivý odvráti od svojej spravodlivosti a pácha neprávosť a preto zomrie, zomrie pre svoju neprávosť, ktorej sa dopustil. 27 Ak sa bezbožný odvráti od svojej bezbožnosti, ktorú páchal, a bude uskutočňovať právo a spravodlivosť, ten si zachová dušu pre život. 28 Keď uvidí a odvráti sa od všetkých svojich priestupkov, ktorých sa dopúšťal, určite bude žiť, nezomrie. 29 Dom Izraela však namieta: ‚Pánova cesta nie je správna.‘ Nie sú správne moje cesty, dom Izraela? Nie sú nesprávne vaše cesty? 30 Preto, dom Izraela, každého z vás budem súdiť podľa vašich ciest,“ znie výrok Pána, Hospodina. „Obráťte sa, odvráťte sa od všetkých svojich hriechov, potom vás neprávosť neprivedie k pádu. 31 Odhoďte od seba všetky svoje hriechy, ktorých ste sa dopúšťali, a utvorte si nové srdce a nového ducha. Veď prečo máte pomrieť, dom Izraela?! 32 Veď nemám záľubu v smrti toho, kto musí zomrieť,“ znie výrok Pána, Hospodina. „Obráťte sa a žite!“

Boh dáva každému človeku novú šancu na nový život. Reč je o osobnej zodpovednosti za hriechy. Pán Boh vysvetľuje, že každá osoba je zodpovedná za svoje vlastné činy a nemôže byť trestaná za hriechy svojich predkov. Tu je niekoľko poznámok k textu: – – Každý človek je osobne zodpovedný pred samotným Bohom. Nezáleží na tom, akí boli vaši predkovia. Otázkou je, či vy teraz veríte a žijete svoj život v Božej prítomnosti. – – Boh dáva každému človeku novú šancu na nový život. Dáva ju každému v Ježišovi. Je to skvelý spôsob, ako sa vrátiť na správnu cestu vtedy, keď nás konfrontuje minulosť. – – Ako to konkrétne vyzerá? Má to, čo nám Boh hovorí v Ježišovi, nejaký zmysel pre tvoj a môj život? Môže to formovať naše životy? Nie je to tak, že Boh všetko len zmetie zo stola a povie: Teraz začnite odznova. Boh chce, aby sme sa rozhodli, komu dôverujeme, a dali Jemu moc nad našimi životmi. – – Oslobodení od minulosti môžeme byť len vtedy, ak sa pre nás vzťah s Ježišom stane dôležitejším, ako vzťah s rodičmi alebo inými, ktorí nás ovplyvnili; ak dôverujeme Ježišovi a dáme Jemu moc a vplyv nad našimi životmi – väčšiu, než čomukoľvek a komukoľvek.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že nás informuješ o našej zodpovednosti voči Tebe. Odpusť, že ju často zanedbávame. Oživuj v nás svedomie Svojím Duchom, nech Ťa nasledujeme. Amen.

Vtedy sa nezahanbím, keď budem brať ohľad na všetky Tvoje prikázania. Žalm 119,6

Ježiš hovorí: „Zrno, čo padlo do dobrej pôdy, to sú tí, ktorí počúvajú slovo s dobrým a šľachetným srdcom. Zachovávajú ho a vytrvalo prinášajú ovocie.“ Lukáš 8,15

Lukáš 13,10-17 • Modlíme sa za: Dlhá Ves (GeS)

Pamiatka reformácie

Ezechiel 17,11-24

11 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 12 „Povedz domu vzdoru: ‚Či neviete, čo to znamená?‘ Povedz: ‚Prišiel babylonský kráľ do Jeruzalema, vzal jeho kráľa i kniežatá a zaviedol ich k sebe do Bábelu. 13 Vzal jedného z kráľovského rodu, uzavrel s ním zmluvu a zaviazal ho prísahou, ale vznešených z krajiny odviedol, 14 aby kráľovstvo bolo ponížené a nemohlo povstať, aby zachovávalo zmluvu s ním, a tak obstálo. 15 Ale vzpriečil sa mu a poslal svojich poslov do Egypta, aby mu dali kone a mnoho ľudu. Vydarí sa? Či unikne ten, čo tak robí? Môže sa zachrániť ten, čo ruší zmluvu? 16 Ako žijem,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚zomrie v sídle kráľa, ktorý ho dosadil za kráľa, ktorého prísahu znevážil a ktorého zmluvu zrušil, u neho zomrie v Bábeli. 17 Ani faraón mu nebude pomáhať s veľkým vojskom a ohromným množstvom ľudu vo vojne, keď navŕšia násyp a vybudujú val, aby vyhasili mnoho životov. 18 Znevážil prísahu, zrušil zmluvu a hoci na to dal ruku, predsa tieto veci vykonal. Neunikne!‘ 19 Preto takto vraví Pán, Hospodin: ‚Ako žijem: za mne danú prísahu, ktorú znevážil, a za moju zmluvu, ktorú porušil, privodím trest na jeho hlavu. 20 Rozostriem na neho svoju sieť a chytí sa do môjho osídla, dovediem ho do Bábelu; tam sa budem s ním súdiť pre nevernosť, ktorej sa dopustil voči mne. 21 A všetci jeho vybraní vo všetkých jeho húfoch padnú mečom a tí, čo zostanú, budú rozptýlení do všetkých vetrov; tak spoznáte, že ja, Hospodin, som hovoril.‘ 22 Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Potom vezmem z vysokého cédrového vrchovca a zasadím ho; z vrchovca jeho výhonkov odlomím mládnik a zasadím ho na vysoký a vyčnievajúci vrch. 23 Na vysokom vrchu Izraela ho zasadím, vyženie vetvy, prinesie ovocie a stane sa nádherným cédrom. Budú bývať pod ním všetky vtáky s rozličným perím, v tôni jeho vetiev budú prebývať. 24 Potom všetky poľné stromy spoznajú, že ja som Hospodin a ja som ponížil vysoký strom a vyvýšil som nízky strom, že ja som vysušil ešte zelený strom a priviedol som k rozkvetu suchý strom. Ja, Hospodin, som povedal a splním to!‘“

Uprostred dejinných udalostí Pán Boh prejavuje Svoju moc. Ezechiel to dobre vedel. Sám bol turbulenciami svojej doby plne zasiahnutý. V roku 597 pred n.l. bol odvlečený z Judska do Babylonu s kráľom Jójákimom a hornými desaťtisícimi – najvplyvnejšími ľuďmi z národa. Novým kráľom sa stal Cidkija. Ustanovený bol babylonským kráľom Nebúkadnecarom a prisahal mu pred Hospodinom svoju lojalitu a poslušnosť. Po 10 rokoch Cidkija poruší zmluvu. Je to porušenie zmluvy aj s Hospodinom. Nebúkadnecar tentokrát úplne zničí Jeruzalem, vyrabuje chrám a zrovná ho so zemou. V tom roku – 587 pred Kristom deportuje aj zvyšnú časť Judska do Babylonu. Zdá sa, že už nie je žiadna šanca, dejiny kráľovského domu Dávidovho skončili v rozvalinách. Napriek tomu, že trest tvrdo dolieha na ľud, zaznievajú aj slová nádeje. Pán Boh privodí ešte čas novej milosti domu Dávidovmu. Výhonok, mládnik z cédra zasadený na vysokom vrchu. Pán Ježiš je naplnením predpovede o požehnaní domu Dávidovho, keď aj suchý strom môže Boh priviesť k rozkvetu. Oživenie a novú nádej prináša Pán Boh všade tam, kde je prítomný Kristus. Bez Krista je kresťan a cirkev suchý strom. S Kristom kvitne aj dnes. Pamätajme na to obzvlášť dnes, v deň Pamiatky reformácie!

Modlitba: Pane, daj nové obživenie pre cirkev! Nech z blízkosti voči Pánovi Ježišovi čerpá novú silu. Amen.

„Prečo sa so Mnou pravotíte? Všetci ste sa Mi spreneverili,“ znie výrok Hospodina. Jeremiáš 2,29

Niet totiž rozdielu, lebo všetci zhrešili a nemajú Božiu slávu. Ospravedlňovaní sú zadarmo, Jeho milosťou, vykúpením v Ježišovi Kristovi. Rimanom 3,22-24

Matúš 5,1-10(11-12) • Rimanom 3,21-28 • 5.Mojžišova 6,4-9 • Modlíme sa za: Diakovce (DNS)

Ezechiel 17,1-10

1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 2 „Človeče, povedz hádanku, zostav podobenstvo domu Izraela 3 a povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Veľký orol s veľkými krídlami, dlhými brkami, úplne pokrytý pestrým perím, priletel na Libanon a vzal vrchovec cédra, 4 jeho vrcholný výhonok odlomil, zaniesol ho do krajiny kupcov a zložil v meste obchodníkov. 5 Potom nabral zo semena krajiny a dal ho do úrodnej pôdy, vzal ho k hojným vodám, zasadil ho ako vŕbu. 6 Vypučalo a stalo sa bujným viničom nízkeho vzrastu, ktorý mal obracať letorasty k nemu a jeho korene mali byť pod ním. Tak sa stal viničom, vyháňal konáre a vystieral výhonky. 7 Bol však aj iný veľký orol s veľkými krídlami a mnohým perím. Pozri, vinič vystieral k nemu svoje korene a letorasty obracal k nemu, aby ho zvlažoval lepšie ako záhon, na ktorom bol zasadený. 8 Bol predsa zasadený na dobrom poli, pri hojných vodách, aby sa rozvetvil a prinášal úrodu, aby sa stal nádherným viničom.‘ 9 Povedz: Takto vraví Pán, Hospodin: ‚Vydarí sa? Či onen nevytrhá jeho korene a neobtrhá jeho ovocie, takže vyschne aj jeho vypučané lístie? Nebude treba ani mocné rameno, ani množstvo ľudu, aby ho zdvihli z jeho koreňov. 10 Zasadený je, ale či sa vydarí? Nevyschne azda, keď ho ovanie východný vietor? Vyschne na záhone, kde rástol.‘“

Dôsledky nerozumnej politiky kráľa privádzajú katastrofu pre celý národ. Hospodin oslovil Svojho proroka, aby ľudu dal hádanku a predložil podobenstvo. Tým ich má priviesť ku zamysleniu. Každému bolo ihneď jasné, že nejde o udalosti zo sveta zvierat alebo rastlín, ale o dianie medzi ľuďmi. Veľký orol predstavuje babylonského kráľa. Cédrom je judský kráľ, ktorému Hospodin udelil hodnosť a slávu. Človek však dokáže všetko pokaziť. Prorok pripomína, že vinná réva mala dobré predpoklady pre zdarný rast. Bude však aj s koreňom vytrhnutá zo zeme a v páľave východného vetru bez úžitku uschne. – – Pozemskí králi, politici a tí, ktorí vládnu aj dnes, zlyhajú a sklamú nás. My však máme Kráľa, ktorý nás nikdy nesklame: Ježiš – Vykupiteľ náš – je jediná spása, ktorému svoj život zasvätili aj naši otcovia reformácie. Iba Jemu zasväcujme aj my svoje životy. My nečakáme lepšie časy, ktoré politici sľubujú. My očakávame druhý príchod nášho Pána.

Modlitba: Pane Bože, ďakujeme, že nám dávaš vládu. Odpusť, keď svojimi hriechmi dávame priestor, aby vládol hriech aj cez ňu. Veď aj náš národ cestou pokánia, nech je aj naša vláda stále lepšia a lepšia. Amen.

Obráť sa, Hospodin, vysloboď moju dušu, zachráň ma Svojou milosťou! Žalm 6,5

Boh nás potešuje v každom našom súžení, aby sme aj my mohli potešovať tých, čo sú v akomkoľvek súžení, a to útechou, ktorou aj nás Boh potešil. 2.Korinťanom 1,4

Jeremiáš 17,14-17 • Modlíme sa za: Devičie (HoS)

Ezechiel 16,1-22

1 Potom mi zaznelo slovo Hospodina: 2 „Človeče, oznám Jeruzalemu jeho ohavnosti! 3 Povedz: Takto vraví Pán, Hospodin, Jeruzalemu: ‚Podľa svojho pôvodu a rodu pochádzaš z Kanaánu: tvoj otec bol Amorejčan a tvoja matka bola Chetitka. 4 Vo chvíli tvojho narodenia, v deň, keď si sa narodila, neodrezali tvoju pupočnú šnúru, na očistenie ťa neumyli vodou ani ťa neposolili soľou, ani ťa nezavinuli do plienok. 5 Oko sa nad tebou nezľutovalo, aby ti vykonalo čo len niečo z toho zo súcitu voči tebe, ale pohodili ťa na šíre pole, keď si sa narodila. 6 Keď som prešiel okolo teba a videl som ťa trepotať sa vo vlastnej krvi, povedal som ti, keď si ležala vo svojej krvi: »Ostaň nažive! 7 Vzrastaj ako poľný kvet!« Ty si aj vyrástla, dospela a dozrela si do veku zrelosti. Prsia sa ti vyvinuli a vlasy ti narástli. Bola si však holá a nahá. 8 Keď som prešiel okolo teba a videl som, že nadišiel tvoj čas, čas lásky, zastrel som ťa okrajom svojho plášťa, zakryl som tvoju nahotu, prisahal som ti lásku a uzavrel som s tebou zmluvu,‘ znie výrok Pána, Hospodina, ‚a tak si sa stala mojou. 9 Poumýval som ťa vodou, opláchol som z teba krv a pomazal som ťa olejom. 10 Zaodel som ťa pestrofarebným rúchom, obul som ti obuv z tachašovej kože, zavinul som ťa do jemného ľanu a zahalil hodvábom. 11 Ozdobil som ťa šperkami; dal som ti na ruku náramky i náhrdelník na krk. 12 Potom som ti dal krúžok do nosa i náušnice na tvoje uši i nádhernú korunu na tvoju hlavu. 13 Keď si sa vyzdobila zlatom a striebrom a tvojím odevom bol jemný ľan, hodváb a pestrofarebné rúcho, keď si jedávala jemnú múku, med a olej, preveľmi si opeknela a bola si súca na kráľovskú hodnosť. 14 Šíril sa o tebe chýr medzi národmi pre tvoju krásu, lebo bola dokonalá pre nádheru, ktorou som ťa ja vystrojil,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 15 ‚Avšak spoľahla si sa na svoju krásu, smilnila si pre svoj chýr a zahrňovala si smilstvom každého. Oddala si sa každému, kto šiel okolo. 16 Potom si vzala zo svojich šiat, zhotovila si si pestré obetné výšiny a na nich si smilnila. Také niečo sa ešte nevyskytlo ani sa nevyskytne. 17 Pobrala si svoje ozdobné predmety z môjho zlata a striebra, ktoré som ti daroval, zhotovila si si mužské podoby a smilnila si s nimi. 18 Vzala si pestrofarebné látky, zakryla si ich nimi; môj olej a moje kadidlo si položila pred ne; 19 i môj chlieb, ktorý som ti dal, jemnú múku i olej i med, ktorými som ťa kŕmil, a kládla si to pred ne ako príjemnú vôňu,‘ znie výrok Pána, Hospodina. 20 ‚Potom si pobrala svojich synov i svoje dcéry, ktorých si mi porodila, a obetovala si ich modlám za pokrm. Či bolo málo tvojho smilstva, 21 že si zabíjala mojich synov a dala si ich im, aby ich previedli cez oheň? 22 Pri všetkých svojich ohavnostiach a pri svojom smilstve si si nespomenula na dni svojej mladosti, keď si bola nahá a holá, keď si sa trepotala vo vlastnej krvi.

Odlišnosť Jeruzalema a Božieho vyvoleného ľudu vôbec nespočíva v rodovom pôvode, ani v ľudskej sláve a kráse, ale iba v Božom vyvolení. Hodnota človeka sa odjakživa posudzovala podľa jeho pôvodu. Boží ľud však nemohol rásť bez Božej starostlivosti a dcéra jeruzalemská sa podobala zahodenému dieťaťu, ktoré nikto nechcel. Ale Božou starostlivosťou vyvolený ľud prospieval a rástol do krásy. Je to alegória, ktorou sa chce vykresliť uzavretá zmluva s dospievajúcou jeruzalemskou dcérou. Tá sa však dopúšťala modlárstva a vracala sa ku pohanským praktikám, a tak zabudla na zmluvu, podľa ktorej patrí iba Hospodinovi. – – V súčasnosti (ale aj keď sa pozrieme do dejín) Boží ľud často zabúdal na Božiu lásku a Jeho zmluvu. Podobne sa správame aj my dnes. Pri svätom krste rodičia a krstní rodičia sľubujú vychovávať dieťa v kresťanskej viere, ale stáva sa, že sú deti „obetované“ iným záujmom. Pri konfirmácii aj samotné deti sa ku krstu síce priznajú a vyznajú, ale často neskôr zabúdajú, komu sľúbili odovzdať svoj život. Preto sme znovu a znovu oslovení a volaní k návratu k Ježišovi.

Modlitba: Pane Bože, ďakujeme, že sa pre Teba môže rozhodnúť každý. Odpusť, že sa niekedy upínam na svoju minulosť a nevidím, že moja prítomnosť nie je celkom zakorenená v Tebe. Udržiavaj ma v Kristovi, nech nezablúdim od spasenia. Amen.

Hospodin hovorí: „Ak teda budete pozorne počúvať Môj hlas a budete zachovávať Moju zmluvu, budete Mojím osobným vlastníctvom medzi všetkými národmi; lebo celá zem je Moja.“ 2.Mojžišova 19,5

Ježiš hovorí: „Ak budete zachovávať Moje prikázania, zostanete v Mojej láske, ako aj Ja som zachoval prikázania Svojho Otca a zostávam v Jeho láske.“ Ján 15,10

Ján 9,1-7 • Modlíme sa za: Devičany (DNS)