Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Ezechiel 2,1 – 3,3

1 Povedal mi: „Človeče, postav sa na nohy! Chcem s tebou hovoriť.“ 2 Keď hovoril so mnou, vstúpil do mňa duch, postavil ma na nohy a ja som počúval toho, ktorý hovoril so mnou. 3 Povedal mi: „Človeče, posielam ťa k Izraelitom, k odbojnému národu, ktorý sa vzbúril proti mne. Oni, ako aj ich otcovia, odpadli odo mňa až do tohto dňa. 4 Synovia majú drzú tvár a zatvrdnuté srdce. Práve k nim ťa posielam. Oslovuj ich: ‚Takto vraví Pán, Hospodin!‘ 5 Oni si však — či poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru —, uvedomia, že bol medzi nimi prorok. 6 Ty však, človeče, neboj sa ich ani ich rečí. Neboj sa, aj keby ťa obklopovali bodliaky a tŕne, hoci by si sedel aj na škorpiónoch. Neboj sa ich rečí, neľakaj sa ich, lebo sú domom vzdoru. 7 Hovor im moje slová, či poslúchnu, alebo odmietnu, lebo sú domom vzdoru. 8 Ty však, človeče, počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď vzdorovitý ako dom vzdoru! Otvor ústa a zjedz, čo ti dávam!“ 9 Keď som sa pozrel, práve sa vystrela ku mne ruka a v nej bol knižný zvitok. 10 Rozvinula ho predo mnou. Bol popísaný aj na prednej, aj na zadnej strane a mal nadpis: Nárek, vzdych a beda.

3:1 Povedal mi: „Človeče, zjedz všetko, čo máš pred sebou! Zjedz tento zvitok, choď a oslov dom Izraela!“ 2Nato som otvoril ústa a on mi dal zjesť ten zvitok 3 a povedal mi: „Človeče, nakŕm si brucho a naplň si vnútro týmto zvitkom, ktorý ti dávam.“ Keď som ho zjedol, bol v mojich ústach sladký ako med.

Vyslanie k službe. Skúsenosť „stretnutia“ s Božou slávou každého, kto sa pokorí, vedie ďalej. Kňaz Ezechiel celkom jasne počuje Hospodinovo slovo, ktorým ho vysiela k svojmu vlastnému národu. Je Božím zámerom, aby sa každý človek odvrátil od hriechu a kráčal cestou dôvery a poslušnosti voči Hospodinovi. Je to totiž to najlepšie, pre čo sa človek mohol rozhodnúť. Pán vysiela aj dnes Svojich do sveta, aby boli ohlasovateľmi Jeho vôle a zámeru s človekom. Patríš medzi nich aj ty? Možno pochybuješ, možno sa obávaš toho Božieho poverenia – pri pohľade na to, ako svet reaguje na Božie slová a konanie. Ezechielovi adresované slová od Hospodina znejú jasne: Neboj sa ich. Moc ľudského a diablovho vzdoru aj konania voči tým, ktorí zvestujú Hospodina, je veľká. No moc slova Hospodinovho je väčšia. Ním si podmaňuje ľudské srdcia, rodiny aj národy. Svojím časom si Hospodin podmanil zblúdený izraelský ľud. Nástrojom k tomu boli a sú podobní Ezechielovi. Tí, ktorým sa slovo Hospodinovo stalo pokrmom (ktorým sa sýtia deň čo deň), vydávajú svedectvo o Božej sláve. Tá na svet zostupuje v rôznej podobe a jednou z nich je aj život lásky tých, ktorí Mu patria. Patri dnes aj ty medzi nich.

Modlitba: Pane Bože, ďakujeme Ti, že dávaš pokorným milosť. Odpusť, že mi je pýcha príliš blízka. Veď ma cestou pokory, nech nezablúdim od viery a spasenia. Amen.

U Pána, nášho Boha, je milosrdenstvo a odpustenie. Daniel 9,9

V Ježišovi Kristovi máme skrze Jeho krv vykúpenie a odpustenie priestupkov podľa bohatstva Jeho milosti. Efežanom 1,7

Matúš 14,22-33 • Modlíme sa za: Bzince pod Javorinou (PoS)

Ezechiel 1,22-28

22 Nad hlavami živých bytostí bolo čosi ako pevná klenba, ktorá bola leskom podobná ligotavému kryštálu a bola rozprestretá zhora nad ich hlavami. 23 Pod klenbou boli ich krídla rozpäté, pričom jedno sa dotýkalo druhého. Dve krídla každej bytosti zakrývali ich telá. 24 Keď šli, počul som šum krídel ako hučanie veľkej vody, ako hlas Všemohúceho, ako hluk vojenského tábora. Keď bytosti zastali, zvesili krídla. 25 Vždy, keď zaznel hlas sponad klenby, ktorá bola nad ich hlavami, zastali a zvesili krídla. 26 Zhora nad klenbou, ktorá bola nad ich hlavami, bola podoba trónu, ktorý vyzeral ako drahokam zafír. Na podobe trónu bola zhora postava, ktorá vyzerala ako človek. 27 Potom som videl lesk, akoby lesk mosadzného zrkadla, ktorý vyzeral ako oheň zvonka aj zvnútra až hore k miestu, ktoré vyzeralo ako bedrá. Avšak ďalej od miesta, ktoré vyzeralo ako bedrá, videl som niečo podobné ohňu, čo bolo obklopené jagotom. 28 Vyzeralo to ako dúha, ktorá býva na oblaku za daždivého dňa. Tak vyzerala podoba Hospodinovej slávy. Keď som ju videl, padol som na tvár a počúval som hlas, ktorý ma oslovil.

Skúsenosť s Božou slávou. Hospodin podobu Svojej veľkosti votkal do Ním stvoreného sveta. Tak človeka pozorovaním sveta a života Pán konfrontuje so Sebou samým. Sú však momenty a okamihy, v ktorých Hospodin prehovára silnejšie, než spomenutým spôsobom. Neraz sú to chvíle, keď po ťažkých udalostiach hľadíme na to, čo bolo, a tiež čo bude nasledovať. Kňaz Ezechiel odvlečený do babylonského zajatia v dôsledku nevery jeho vlastného ľudu zažíva výnimočne silný okamih: vo videní sa mu zjavuje Hospodin v celej Svojej veľkosti a sláve. A skrze toho Ho poznáva ako Toho, ktorý ďaleko presahuje všetko stvorené a na opis ktorého nestačia ľudské slová. Zažíva ťaživý pocit Jeho prítomnosti, v ktorej mu neostáva nič iné, než pokľaknúť a vzdať slávu. Zažíva Hospodina ako Toho, ktorý ide za človekom, keď sa ocitol v dôsledku svojich vlastných zlyhaní ďaleko od miest k tomu určených. Zažíva Hospodina, ktorý aj napriek súdu, ktorému podrobil ľud, sa Svojho ľudu nevzdáva, ale je mu blízkym, aby ho doviedol k dôvere v Neho. Takým (ako za Ezechiela) zostáva Hospodin dodnes, pričom podobu Svojej slávy a veľkosti nám v Kristovi zjavil omnoho zrozumiteľnejším spôsobom. Padnime na tvár pred Ním a načúvajme Mu pozorne, aby sme mali podiel na Jeho sláve, v ktorej sa raz zjaví celému svetu.

Modlitba: Pane Bože, oslavujeme Ťa, veď Tvoja sláva je veľká a prevyšuje všetko. Odpusť, že si viac vážim mnohé veci, ako Teba. Posilňuj ma na vnútornom človeku, nech Ťa cením nad čokoľvek iné. Amen.

Nepustím Ťa, kým ma nepožehnáš. 1.Mojžišova 32,27

Vtedy k Nemu prinášali deti, aby na ne kládol ruky a modlil sa. Matúš 19,13

Židom 12,1-3 • Modlíme sa za: Bystré (ŠZS)

Ezechiel 1,1-21

1 V tridsiatom roku, piateho dňa štvrtého mesiaca, keď som bol medzi zajatými pri rieke Kebár, otvorili sa nebesá a mal som videnia od Boha. 2 Piateho dňa toho istého mesiaca — bol to piaty rok po odvedení kráľa Jojachína do zajatia — 3 jasne zaznelo slovo Hospodina kňazovi Ezechielovi, synovi Búziho, v Chaldejsku pri rieke Kebár. Tam nad ním spočinula Hospodinova ruka. 4 Videl som, ako sa prihnal búrlivý vietor od severu i veľký oblak a plápolajúci oheň s jasom dookola. Uprostred toho ohňa sa niečo lesklo ako mosadzné zrkadlo. 5 Z jeho stredu vystupovali podoby štyroch živých bytostí, ktoré mali ľudský výzor. 6 Každá mala štyri tváre a každá z nich mala štvoro krídel. 7 Ich nohy boli rovné, ale chodidlá boli ako teľacie a jagali sa ako bronzové zrkadlo. 8 Pod svojimi krídlami na štyroch stranách mali ľudské ruky. Mali štyri tváre a ich štyri krídla 9 sa navzájom dotýkali. Pri chôdzi sa neobracali, lebo vždy šli tvárou vpred. 10 Spredu vyzerala ich tvár ako ľudská, po pravej strane všetky štyri mali leviu tvár, po ľavej strane všetky štyri mali býčiu tvár a zozadu všetky štyri mali orliu tvár. 11 Také boli ich tváre. Ich krídla boli vzopäté nahor, takže krídlami sa vzájomne dotýkali a dvoma si zakrývali telá. 12 Všetky šli tvárou vpred ta, kam chcel ísť duch. Keď šli, neobracali sa. 13 Medzi štyrmi bytosťami bolo niečo, čo vyzeralo ako žeravé uhlíky, ako fakle, ktoré sa pohybovali medzi živými bytosťami. Oheň vydával žiaru a z ohňa šľahali blesky. 14 Živé bytosti pobehovali sem a tam, takže vyzerali ako blesky. 15 Keď som hľadel na tie živé bytosti, pri každej som videl po jednom kolese na zemi. 16 Vzhľad kolies a ich zhotovenie pripomínali lesk chryzolitu a všetky štyri mali tú istú podobu. Zhotovené boli tak, že vyzerali akoby koleso bolo v kolese. 17 Mohli ísť na všetky štyri strany, v chode sa neobracali. 18 Mali bahry a videl som, že ich bahry boli dookola plné očí na všetkých štyroch kolesách. 19 Keď živé bytosti šli, pohybovali sa aj kolesá vedľa nich. Keď sa živé bytosti vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá. 20 Kam chcel ísť duch, ta sa pohli aj kolesá. Vzniesli sa súčasne, lebo duch bytostí bol v kolesách. 21 Keď šli bytosti, pohli sa aj kolesá. Keď bytosti zastali, zastali aj kolesá. Keď sa vzniesli zo zeme, vzniesli sa aj kolesá, lebo duch bytostí bol v kolesách.

Pán Boh neopúšťa. Ezechiel bol spolu s ďalšími Izraelitmi zajatý a odvlečený do Babylona. Jedného dňa mal videnie. Videl slávu Hospodinovu – už nie v jeruzalemskom chráme, ale v Babylone medzi zajatými. Dozvedel sa, že zlovoľnosť v Jeruzaleme sa stala priveľmi závažnou. A tak jednou z Ezechielových úloh bolo varovať Izraelitov pred následkami ich zloby a bezbožnosti. Prorokoval, že napriek všetkému existuje cesta späť. – – Hospodin aj v našich dňoch hovorí k celému svetu. Často veľmi zjavne. A ľudstvo akoby nerozumelo. Alebo nechce rozumieť? Tak ako Izraelci živení falošnými nádejami samozvaných prorokov, ktorí napriek strate krajiny dúfali v skorý návrat zo zajatia. Zaoberali sa viacej formou než obsahom, spoliehali sa na ľudské riešenia, nechápajúc zvesť Božieho súdu. Toto nebezpečenstvo hrozí nielen svetu, ale aj dnešným nasledovníkom Pána Ježiša Krista. Biblia nás učí, ako máme prijať zvesť nášho Otca, ktorá nás usvedčuje z hriešneho konania, a ako sa vrátiť k Nemu. Reagujme preto primerane, nie ako diváci a poslucháči Ezechiela. Vyznajme svoje hriechy, čiňme pokánie a prosme o odpustenie – to je cesta návratu. Veď On vo Svojej láske odpustí všetkým, ktorí Ho v pokore prosia.

Modlitba: Pane, zostaň s nami a zmocňuj nás k tomu, aby sme neklesali pod bremenom a ťarchou dňa, pod krížom života. Otvor nám srdce, aby sme poznali bohatstvo Tvojej lásky a milosrdenstva, ktoré si nám dokázal v obeti Ježiša Krista, nášho Spasiteľa. Otvor nám zrak, aby sme videli aj svojich blížnych, ktorí čakajú a hľadajú pomoc a záchranu. Posilňuj nás, aby sme zostali verní Tvojej pravde a zotrvali na ceste pokoja. Daj nám Svojho Svätého Ducha, aby Tvoje slovo, ktoré sme počuli a za ktoré úprimne ďakujeme, nás povzbudilo a upevnilo vo viere v Teba a v láske k našim blížnym. Ty si zasľúbil vypočuť nás, keď budeme k Tebe volať vo viere a v nádeji Tvojej pomoci. Prosíme Ťa, vypočuj nás podľa Svojej svätej vôle, sprevádzaj nás Svojou milosťou a raz uveď do Svojej slávy. Amen.

Neboj sa, lebo som s tebou! Požehnám ťa. 1.Mojžišova 26,24

Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás požehnal všetkým duchovným požehnaním cez naše spoločenstvo v Kristovi v nebesiach. Efežanom 1,3

Skutky apoštolov 5,34-42 • Modlíme sa za: Bukovec (MyS)

Lukáš 18,18-30

18 Istý popredný muž sa ho opýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som sa stal dedičom večného života?“ 19 Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden — Boh. 20 Poznáš prikázania: Nescudzoložíš! Nezabiješ! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti svojho otca a svoju matku!“ 21 On však povedal: „Toto všetko som zachovával od mladosti.“ 22 Keď to Ježiš počul, povedal mu: „Ešte jedno ti chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ 23 Keď to počul, veľmi sa zarmútil, lebo bol nesmierne bohatý. 24 Keď Ježiš videl, že sa veľmi zarmútil, povedal: „Ako ťažko vchádzajú do Božieho kráľovstva tí, čo majú bohatstvo! 25 Ľahšie je totiž ťave prejsť cez ucho ihly, ako bohatému vojsť do Božieho kráľovstva.“ 26 A tí, čo to počuli, povedali: „Kto potom môže byť spasený?“ 27 On im odpovedal: „Čo je nemožné ľuďom, je možné Bohu.“ 28 Tu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a nasledovali sme ťa.“ 29 On im povedal: „Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustí dom, či ženu, bratov, rodičov alebo deti pre Božie kráľovstvo, 30 aby v tomto čase nedostal mnohonásobne viac a v budúcom veku večný život.“

Žiadny človek sa do neba nedostane sám od seba. Ten, kto koná, kto nám otvára nebo, je Boh – Jeho Syn, Ježiš Kristus. Budovať v otázke spásy, večného života na sebe, na vlastnej slušnosti, morálnosti, cirkevnej príslušnosti, horlivosti, spravodlivosti či sebestačnosti, je nesmierny sebaklam. Príbeh bohatého mládenca ukazuje, že ani vážne pokusy ísť cestou nezávislosti na Kristovi nevedú do cieľa. Do večného života nevedie žiadna z ciest, ktoré obchádzajú Božiu lásku, nijaká z ciest, kde je Boh iba druhoradou hodnotou. Večný život v Božej blízkosti je darom Spasiteľa Ježiša Krista. On nám Svojou smrťou a vzkriesením otvoril nebo. Podľa ľudí je to nemožné. Pre niektorých príliš jednoduché, pre iných priveľmi komplikované. Avšak „čo je nemožné u ľudí, je možné u Boha.“ Sme držaní Tým, kto nás stvoril i vykúpil. Pán podrží každého, kto túži patriť Ježišovi, kto uveril v Ježiša Krista. A Kristus je pevnou – stabilnou skalou aj v najneistejších časoch. Vytrvajme pri Ňom, neodchádzajme smutní.

Modlitba: Prosíme Ťa, nedaj nám pre časné veci zabúdať na ten najvyšší cieľ – na naše spasenie. Zmocni nás Duchom Svojím Svätým, aby sme konali podľa Tvojho svätého slova, aby najvyššie Tvoje prikázanie, prikázanie lásky, nebolo pre nás prázdnym slovom, ale pravidlom života. Daj nám silu a ochotu budovať Tvoju cirkev, Tvoje kráľovstvo lásky a pokoja medzi nami. A raz, keď sa aj náš život skloní k večeru, daj nám uvidieť úsvit nového rána tam, kde Ty žiješ a kraľuješ, požehnaný náš Boh na veky. Amen.

Vyjdete s radosťou a v pokoji vás vyvedú. Izaiáš 55,12

Sedemdesiati dvaja sa vrátili a s radosťou hovorili: „Pane, v Tvojom mene sa nám poddávajú aj démoni!“ On im povedal: „No neradujte sa z toho, že sa vám poddávajú duchovia, ale radujte sa z toho, že vaše mená sú zapísané v nebi.“ Lukáš 10,17.18.20

Lukáš7,1-10 • Modlíme sa za: Budiná (NoS)

Lukáš 18,9-17

9 Tým, čo boli presvedčení, že sú spravodliví a ostatnými pohŕdali, povedal toto podobenstvo: 10 „Dvaja muži vošli do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik. 11 Farizej stál a takto sa v duchu modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodliví, cudzoložníci alebo ako tento mýtnik.‘ 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo získam. 13 Mýtnik však stál v diaľke a neodvážil sa ani len oči zdvihnúť k nebu, bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘ 14 Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a tamten nie. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ 15 Prinášali mu aj nemluvňatá, aby sa ich dotýkal. Keď to videli učeníci, dohovárali im. 16 Ale Ježiš ich privolal a povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 17 Amen, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“

Na koho sa spoliehaš? Tento príbeh je krásny, nádherný, tzv. modelový príklad. Máme pred sebou situáciu dvoch mužov pred oltárom. Obaja sa modlia k Bohu. Modlitba jedného je prijatá a modlitba druhého? Počujeme dobre? NEPRIJATÁ! Neuveriteľné! V čom je problém? V čom je rozdiel? V spoliehaní sa na Hospodina. Prvý muž, farizej, sa spoliehal na seba. Vyrátal všetky svoje slušné skutky, nábožné správanie a svoje hodnoty. Ten zoznam jeho slušného chovania je skutočne milý, obdivuhodný. A… Nestačí pred Bohom? Presne tak. Nestačí! A platí to nielen pre farizeja, že nestačí. Platí to pre teba, i pre mňa. Môžeme žiť morálne veľmi hodnotne, ale nikdy nie dosť sväto pre Boha. Preto, že sme všetci bez rozdielu hriešni, Boh Otec určil princíp spásy (našej záchrany) v krvavej obeti Pána Ježiša za naše hriechy. Z milosti. A… počujete to tam? U publikána? Bože, buď milostivý mne hriešnemu. On sa obrátil pre svoju záchranu na Boha. A urobil to ukážkovo správne. Odišiel ospravedlnený. Prajem ti zo srdca, drahý čitateľ, poslucháč, aby moc tvojej spásy, záchrany, bola v Božej milosti, nie v tvojej sile. Lebo pred Božou tvárou – zo svojej sily takto neobstojíš!

Modlitba: Pane Bože, ďakujeme Ti, že miluješ pokorné a skrúšené srdce. Odpusť, že si niekedy aj z milosti urobím zákon. Veď ma Kristovým Duchom, nech sa nikdy nepovyšujem. Amen.

Zachránil si ma pred smrťou, moje oko pred slzami, moju nohu pred úrazom. Žalm 116,8

Bola medzi nimi žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala. Celý svoj majetok minula na lekárov, ale vyliečiť ju nevedel ani jeden. Odzadu pristúpila k Ježišovi, dotkla sa obruby Jeho rúcha a krvácanie sa ihneď zastavilo. Lukáš 8,43-44

1.Mojžišova 15,1-6 • Modlíme sa za: Budimír (KoS)

Lukáš 18,1-8

1 Rozpovedal im podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať. 2 „V jednom meste bol sudca, ktorý sa nebál Boha, ani človeka sa nehanbil. 3 V tom meste bola aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Zastaň sa ma proti môjmu protivníkovi!‘ 4 On síce dlho nechcel, no potom si povedal: ‚Čo sa aj Boha nebojím a človeka sa nehanbím, 5 zastanem sa tej vdovy, keď ma už toľko unúva. Nech ma napokon nedokaličí!‘“ 6 A Pán dodal: „Počúvajte, čo povedal ten nespravodlivý sudca! 7 Či sa Boh nezastane svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú dňom i nocou? Vari bude meškať s pomocou pre nich? 8 Hovorím vám: Hneď sa ich zastane. Ale či Syn človeka nájde vieru na zemi, keď príde?“

Neodbytnosť rozhodla. Pán Ježiš v príbehu opisuje vdovu, ktorá chodí za miestnym sudcom, aby sa jej zastal v jej nespravodlivej životnej situácii. Vdova vie o sudcovi, že je nečestný, skorumpovaný. Napriek tomu je to pre ňu jediná cesta, aby ju niekto nespravodlivo neokradol, neponížil, nezničil ju. Chodí za sudcom a dožaduje sa čestného rozsudku tak neodbytne, až sudca nakoniec rozhodne v jej prospech. Jej neodbytnosť rozhodla. Pán Ježiš vyzýva teba i mňa, aby sme sa takto neochvejne modlili za naše správne veci pred Otcom nebeským. A nenechali sa oklamať satanom, že náš Otec v nebi nepočuje, nechce nás podporiť, nechce nám pomôcť. Pán Ježiš tu hovorí, že náš Otec nebeský nás vždy počuje a ja som si v tomto absolútne istý, že Pán Boh počuje každú moju modlitbu v mene Ježiša. I keď nie je bezchybná, i keď niekedy mešká s riešením. Dokonca počítam s tým, že mnohé modlitby budú mať riešenie až vo večnosti. Ale nesmie to mňa, ani vás odradiť, aby sme so všetkým horlivo prichádzali pred nášho nebeského Otca. Tak Mu to je milé, tak to má byť. Keď príde Pán Ježiš vo Svojom druhom príchode, nech nájde vieru na zemi! Buďme plní viery, nie zbabelí.

Modlitba: Pane Bože, ďakujeme Ti, že nás vypočuješ, hoci to môže trvať dlhšie. Odpusť, že mám málo trpezlivosti. Pestuj vo mne ovocie Ducha, hlavne pokoj, nech vytrvám na modlitbách. Amen.

Toto hovorí Hospodin: „Nezahojiteľný je tvoj úraz a boľavá je tvoja rana. Uzdravím ťa, vyliečim ťa z tvojich rán,“ znie výrok Hospodina. Jeremiáš 30,12.16.17

Viete predsa, že Ježiš Kristus sa zjavil, aby sňal hriechy, ale v Ňom nieto hriechu. 1.Jána 3,5-6

Židom 11,1-7 • Modlíme sa za: Budikovany (RiS)

17. nedeľa po Svätej Trojici

Rimanom 10,9-17(18)

9 Pretože ak svojimi ústami vyznáš Ježiša ako Pána a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. 10 Lebo srdcom veríme v spravodlivosť, ale ústami vyznávame spásu. 11 Písmo totiž hovorí: Nikto, kto verí v neho, nebude zahanbený. 12 Niet teda rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pánom všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí ho vzývajú. 13 Veď každý, kto by vzýval Pánovo meno, bude spasený. 14 Ako však budú vzývať toho, v ktorého neuverili? Ako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A ako počujú bez kazateľa? 15 Ako budú hlásať, ak nie sú poslaní? Ako je napísané: Aké krásne sú nohy tých, ktorí zvestujú dobré veci. 16 Ale nie všetci poslúchali evanjelium. Izaiáš totiž hovorí: Pane, kto uveril nášmu posolstvu? 17 Teda viera je z počutia, počutie však skrze Kristovo slovo. (18 Ale pýtam sa: Či nepočuli? Ale áno: Po celej zemi rozlieha sa ich hlas a po končiny sveta ich slová.)

Pravidlá hry. Osobne som rád, keď mám vo veciach jasno. Keď viem, na čom som. Asi nikto nemá rád, keď niečomu nerozumie, alebo mu niečo nedáva zmysel. I keď nám niekedy Božie slovo príde ako ťažko pochopiteľné, predsa len v podstatných veciach, v otázkach spásy a večného života, je veľmi jasné, priame a jednoznačné. V tomto smere Biblia nikoho nenecháva na pochybách. Apoštol Pavol to vo svojom Liste Rímskym píše veľmi jednoznačne: Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený; lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie. Písmo totiž hovorí: Ktokoľvek verí v Neho, nebude zahanbený (R 10,9-11). To znamená: nie naše dobré skutky, ale naša viera v zmysle dôvery voči Pánu Bohu nás v Božích očiach robí spravodlivými. Prečo je to tak? Lebo tak sa to Bohu zaľúbilo. On sám takto nastavil „pravidlá hry“. Avšak viera ako taká nemôže a nesmie ostať nemá. A preto je potrebné Krista svojimi ústami vyznávať a žiť tak, aby sme sa za svojho Pána a Spasiteľa nehanbili. Nech nám k vydávaniu takéhoto úprimného kresťanského svedectva napomáha sám náš Otec nebeský.

Modlitba: Drahý náš Bože, Ty sám posilňuj našu vieru v Teba. Prosíme, pomáhaj nám žiť tak, aby sme sa za Teba nehanbili a Ty aby si sa nemusel hanbiť za nás. Amen.

Jeho moc je večná, nikdy nepominie, a Jeho kráľovstvo nebude nikdy zničené. Daniel 7,14

Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky. Židom 13,8

Matúš 15,21-28 • Izaiáš 49,1-6 • Žalm 5 • Modlíme sa za: Detskú misiu

Lukáš 17,20-37

20 Keď sa ho farizeji pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, odpovedal im: „Príchod Božieho kráľovstva sa nedá spozorovať. 21 Ani nepovedia: ‚Hľa, tu je!‘ alebo: ‚Tamto je!‘ Lebo Božie kráľovstvo je medzi vami.“ 22 A učeníkom povedal: „Prídu dni, keď si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 Vtedy vám povedia: ‚Hľa, tam je! Hľa, tu je!‘ Ale vy nechoďte, nebežte za nimi! 24 Lebo ako blesk, keď sa zablýska, ožiari všetko od jedného konca pod nebom až po druhý, tak bude aj Syn človeka vo svoj deň. 25 Ale najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. 26 Ako bolo za dní Noacha, tak bude aj za dní Syna človeka. 27 Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Noach vošiel do korábu. Vtedy prišla potopa a všetkých zahubila. 28 Podobne bolo za dní Lótových: jedli, pili, kupovali, predávali, sadili, stavali. 29 V deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, spustil sa oheň a síra z neba a všetkých zahubil. 30 Tak bude aj v deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31 Kto bude v ten deň na streche a svoje veci bude mať v dome, nech si ich nezíde vziať. Tak ani ten, čo bude na poli, nech sa nevracia. 32 Rozpomeňte sa na Lótovu ženu. 33 Kto sa bude usilovať zachovať si život, stratí ho, ale kto ho stratí, ten si ho zachová. 34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednej posteli. Jeden bude vzatý a druhý ostane.“ 35 Dve budú spolu mlieť. Jedna bude vzatá, druhá ostane. 37 Opýtali sa ho: „Kde, Pane?“ On im povedal: „Kde bude telo, tam sa zhromaždia aj supy.“

Božie kráľovstvo. Ježiš hovorí, že Božie kráľovstvo príde nepozorovateľne. Dokonca hovorí, že ono už prišlo. Božia vláda je prítomná v Ježišovej osobe a Jeho pôsobení. Svojim učeníkom však Ježiš hovorí o budúcom príchode Božieho kráľovstva, ktoré je spojené s príchodom Syna človeka. Ten bude viditeľne a verejne spozorovateľný. Nebude to lokálna, ale univerzálna udalosť. Preto sa nemajú nechať zviesť tými, ktorí vypočítavajú čas Ježišovho druhého príchodu. Ježiš tu s farizejmi hovorí o Božom kráľovstve ako o prítomnej realite a s učeníkmi o ňom hovorí ako o budúcom očakávaní. Ono už prišlo a ešte len príde. Ako tomu máme rozumieť? Božie kráľovstvo je spojené s osobou Božieho Kráľa – Ježiša Krista. Ako sú dva príchody Kráľa, tak sú aj dva príchody kráľovstva. Ježišov prvý príchod bol bez uznania a slávy. Prečo? Lebo najprv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. Takýto bol aj príchod Božieho kráľovstva v minulosti. Prišlo nenápadne, nepozorovane, v skrytosti a také je až dodnes. Ale Ježišov druhý príchod bude verejný, viditeľný, lebo príde v moci a sláve. Taký bude aj budúci príchod Božieho kráľovstva. Učeníci sa ho nedožijú (v.22). Či my áno, nevieme. Vieme však, že On určite príde!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že Tvoje kráľovstvo neprichádza so zbraňami, ale v tichosti a láske. Odpusť, že niekedy riešim veci silou. Veď ma po Tvojich dobrých cestách. Amen.

Hospodin, Pán náš, aké vznešené je Tvoje meno na celej zemi! Žalm 8,2

Ježiš hovorí: „Budete mi svedkami v Jeruzaleme, v celom Judsku i Samárii, až po kraj zeme.“ Skutky apoštolov 1,8

Rimanom 4,18-25 • Modlíme sa za: Brezová pod Bradlom (MyS)

Lukáš 17,11-19

11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš naprieč Samáriou a Galileou. 12 Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už zďaleka zastali 13 a hlasno kričali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ 14 Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte a ukážte sa kňazom!“ A keď odchádzali, boli očistení. 15 Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. 16 Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán. 17 Vtedy Ježiš povedal: „Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? 18 Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ 19 A jemu povedal: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.“

Nevďačnosť. Desiati malomocní sú očistení. Teraz nastáva kritická chvíľa. Uzdravenie ich privádza na križovatku, kde sa ich cesty rozchádzajú. Opäť sa rozdelia na dve skupiny. To rozdelenie nie je len rasové či národnostné, ale najmä duchovné. Uzdravenie ich delí na deväť nevďačných a jedného vďačného. Rozdiel medzi vďačnými a nevďačnými nie je v tom, že jedni ďakujú a druhí nie. S otázkou vďačnosti sme konfrontovaní vtedy, keď riešime celkom inú otázku a tá znie: „Čo urobíme so svojím očisteným životom?“ Deviati svoje malomocenstvo k Ježišovi priniesli, ale svoj očistený život si už nechali pre seba. Tak je to so všetkými, ktorí sú v živote zameraní len na hľadanie pomoci u Boha. Ide im viac o Božiu pomoc, ako o Boha samotného. Keď pomoc dostanú, viac Ho už nepotrebujú. Pre nich je pomoc dôležitejšia než to, že do ich života vstúpil Boh so Svojím zmilovaním, o ktoré prosili. V tom je naša nevďačnosť, že očistený život nedávame Bohu, ale nechávame si ho pre seba. Možno aj nás na začiatku priviedla k Ježišovi potreba pomoci. Mohlo to byť osobné alebo rodinné trápenie, či potreba očistenia nášho znečisteného života. To je v poriadku. Ale už nie je v poriadku, keď Bohu prinášame len naše hriechy, aby ich odpustil, a nie aj náš život, aby ho použil. To je nevďačnosť!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že používaš v mojom živote všetko na dobré. Odpusť, že si to málo všímam a ešte menej Ti ďakujem. Prenikni ma vďakou a láskou. Amen.

Zasadil som ťa ako šľachtený vinič, len pravé semeno. Ako si sa mi mohla premeniť na planý a cudzí vinič? Jeremiáš 2,21

Boh nezavrhol Svoj ľud, ktorý vopred poznal. Rimanom 11,2

Zjavenie 2,8-11 • Modlíme sa za: Brezno (ZvS)

Lukáš 17,1-10

1 Potom povedal svojim učeníkom: „Nie je možné, aby neprišli pohoršenia, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. 2 Lepšie by bolo, keby mu na krk zavesili mlynský kameň a hodili ho do mora, než aby zviedol jedného z týchto maličkých. 3 Dávajte si pozor! Ak sa tvoj brat prehreší, pokarhaj ho! Ak robí pokánie, odpusť mu! 4 A čo by sa aj sedem ráz za deň proti tebe prehrešil a sedem ráz sa k tebe vrátil a povedal by: ‚Ľutujem!‘, odpusť mu!“ 5 Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ 6 Pán povedal: „Ak by ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ‚Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora!‘, poslúchla by vás. 7 Ak máte sluhu, ktorý orie, alebo pasie, kto z vás mu povie, keď sa vráti z poľa: ‚Poď a hneď si sadni k stolu!‘ 8 Vari mu skôr nepovie: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa ja nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? 9 Či azda bude ďakovať sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? 10 Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia. Urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“

Čím sa pochválim? Čo nás môže viesť k tomu, aby sme boli zhovievaví k našim blížnym, ak nás žiadajú o odpustenie? Predovšetkým to, že sme sami plne odkázaní na Božiu milosť a na Jeho odpustenie nám hriešnym. Pán Boh odpustil nám a chce vidieť, že aj my budeme milostiví k našim blížnym, ktorí nás prosia o odpustenie. – – Alebo sa azda môžeme chváliť pred Pánom Bohom za to, že sme urobili prácu, že sme vynaložili veľa úsilia na Pánovej vinici a videli sme úspech? Vari to naše ruky vykonali? Určite aj áno, ale jedine s pomocou Božou a v Jeho moci. S pokorou vyznávame, že sme urobili iba to, čo sme boli povinní vykonať. Vedie nás k tomu záväzok vďaky Pánu Bohu za Jeho milosť nad nami, keď dovolil, aby sme mohli užitočne poslúžiť Jeho plánom, ktoré má so svetom. Zmilúva sa nad nami, pozýva nás k spolupráci, čo viac si teda žiadať od Pána?! Iba ak pokorné srdce plné vďačnosti Pánu Bohu za všetko, čím nás požehnáva. A tiež srdce plné viery voči Pánu Bohu, že je náš Záchranca, na ktorého sme úplne odkázaní.

Modlitba: Dobrotivý Pane náš, sme Ti vďační, že si nás nehodných a hriešnych prijal naspäť k Sebe a zveril si nám aj práce, ktoré máme vykonať. Pomôž, aby sme Ti boli užitoční na Tvojom diele so svetom. Amen.

Hospodin povedal Abrámovi: „V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ 1.Mojžišova 12,1.3

Tí, čo sú z viery, dostávajú požehnanie s veriacim Abrahámom. Galaťanom 3,9

Filipanom 1,18b-26 • Modlíme sa za: Bratislava – Staré Mesto (BaS)