Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

15. nedeľa po Svätej Trojici

1.Petra 5,5b-11

Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. 6 Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás vo svojom čase povýšil. 7 Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. 8 Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zhltol. 9 Vzoprite sa mu pevní vo viere, vedomí si toho, že také isté utrpenia doliehajú na spoločenstvo vašich bratov vo svete. 10 Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, vás po krátkom utrpení zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ. 11 Jemu moc na veky vekov. Amen.

Ako žiť kresťansky? Každý veriaci človek prežíva zápasy s hriechom a diablom a prinášajú mu do života mnohé starosti, a niekedy aj trápenie. Vtedy môžeme upadnúť do zúfalstva, ustarostenosti, ako hovorí apoštol Pavol: Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Vďaka Pánu Bohu, že máme vysloboditeľa Pána Ježiša! – – Apoštol Peter nás dnes vyzýva k mnohým zámenám, ktoré nahradia hriech a diabla a nastolia Boží život v kresťanoch. Máme to konať spoločne a vzájomne sa povzbudzovať. Ide o tieto veci: Hriech pýchy nahradiť darom Božej pokory. Ťažobu malovernosti v ustarostenosti nahradiť spoľahnutím sa na Pána Ježiša, že sa o nás postará. Diablovo revanie ako lev, čo nás chce zožrať, nahradiť bdelosťou v triezvom stave, keď pevne stojíme vo viere v Krista. Iste by sme vedeli pokračovať ďalšími príkladmi, akú zámenu chce Duch Svätý konať s nami v spoločenstve cirkvi. Nakoniec je istou pravdou, že keď máličko potrpíme aj v boji s hriechom a diablom, potom nás raz Pán Ježiš postaví v dokonalosti do Božej slávy na Svoj pevný základ.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že nám dávaš spoločenstvo cirkvi, kde sme vedení mnohým spôsobom ako kresťansky žiť. Sme radi, že berieš z nás bremená ustarostenosti v zápase s hriechom a diablom a dávaš nám mnohé požehnania: pokoru, spoľahnutie sa, bdelosť, triezvosť a vieru. Tebe buď moc teraz i naveky vekov. Amen.

Hospodin chráni cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy. Žalm 146,9

Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí vďaka nej prijali ako hostí anjelov, hoci o tom nevedeli. Židom 13,2

Matúš 6,25-34 • 1.Mojžišova 2,4b-9(10-14)15(18-25) 46 • Žalm 46 • Modlíme sa za: Časopis Evanjelický posol spod Tatier

Lukáš 13,31-35

31 V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Choď a odíď odtiaľto preč, lebo Herodes ťa chce zabiť.“ 32 Odpovedal im: „Choďte a povedzte tej líške: ‚Hľa, vyháňam démonov. Dnes i zajtra uzdravujem, a tretieho dňa dokončím svoje dielo.‘ 33 Ale dnes, zajtra i pozajtra musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. 34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! 35 Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Neuvidíte ma, kým nepríde čas, keď poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“

„Nechceli ste.“ Ježiš je už na ceste z Galiley (Herodesovho územia) do Jeruzalema. Nie je teda celkom jasné, čo majú farizeji na mysli, keď Mu hovoria, aby odtiaľ odišiel. Je zaujímavé, že varovanie prichádza vtedy, keď Ježiš vystríhal Svojich súčasníkov, že iba kvôli povrchným znalostiam o Ňom nebude im zaručený prístup do kráľovstva Božieho. Ježiš vo Svojej odpovedi farizejom nazýva Herodesa líškou. Líška v palestínskom poňatí bola obrazom nevýznamného a nízko postaveného človeka voči významnej – dôležitej, veľkej osobnosti. Označením líška naznačuje teda Ježiš Herodesov charakter. Tu sa nám tlačí na jazyk otázka: čo by z Kristových úst zaznelo na našu adresu, ako by nás Pán pomenoval? Náš text v závere obsahuje veľmi vážne slová: „…koľkokrát som chcel zhromaždiť Svoje dietky… a nechceli ste!“ Je to výpoveď, v ktorej je ukrytá hlboká bolesť. Čo všetko bol Ježiš ochotný pre nás urobiť!? A predsa – o mnohých platí: „a nechceli ste!“ Keď Jeho slová konfrontujeme s naším životom, čo by nám Pán vytkol, s čím by nebol spokojný? Kým je čas milosti, s bázňou a trasením pracujme na svojom spasení, aby aj o nás nemuseli platiť slová: „Zanecháva sa vám dom váš pustý.“

Modlitba: Svätý Bože, ďakujeme Ti, že i napriek nášmu mnohému vzdoru nám ešte zhovievaš. Prosíme však, pridaj nám viery, aby sme čas milosti nepremeškali. Amen.

Nebojte sa, nech spevnejú vaše ruky! Zachariáš 8,13

Ježiš povedal: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, Ja som premohol svet!“ Ján 16,33

2.Tesaloničanom 2,13-17 • Modlíme sa za: Bátovce (DNS)

Lukáš 13,22-30

22 Ježiš prechádzal cestou do Jeruzalema cez mestá i dediny a učil. 23 Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: 24 „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, sa budú usilovať vojsť, ale nebudú vládať. 25 Keď hospodár vstane a zavrie dvere a vy zostanete stáť vonku, budete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ Ale on vám odpovie: ‚Nepoznám vás. Odkiaľ ste?‘ 26 Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli a pili sme s tebou a učil si na našich uliciach.‘ 27 Ale on vám povie: ‚Nepoznám vás. Odkiaľ ste? Všetci páchatelia neprávosti, odstúpte odo mňa!‘ 28 Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte, že Abrahám, Izák, Jákob a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, ale vy ostanete vyhodení vonku. 29 A mnohí budú prichádzať od východu i západu, od severu i juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. 30 A tak sú poslední, čo budú prví, a sú prví, čo budú poslední.“

Chráňme sa povrchnej zbožnosti. Evanjelista Lukáš v 13. kapitole zachytil viac Ježišových výrokov, ktoré (vzhľadom na Jeho putovanie do Jeruzalema a údel, ktorý Ho tam čakal) dostávajú mimoriadny význam. Dá sa povedať, že otázka ohľadom počtu spasených je tematicky prepojená aj s predchádzajúcimi časťami tejto kapitoly (bdelosť, pokánie, nezadržateľnosť príchodu Božieho kráľovstva). Pán Ježiš neznámemu mužovi neodpovedá priamo, nepovie mu počet, ale jeho pozornosť upriamuje k praktickému úsiliu, ktoré musia ľudia vynaložiť, aby onen cieľ dosiahli. Obraz „tesnej brány“ (u Matúša „úzkej cesty“) naznačuje, že vstup do Božieho kráľovstva vyžaduje určitú námahu, zápas. Výpoveď o tom, že mnohí nebudú mať pri vstupe úspech, je naliehavou výzvou k nášmu sebaskúmaniu, dokiaľ je ešte čas. Doslova mementom sú pre nás výroky: „Jedávali a píjali sme s Tebou a na našich uliciach si učil“ – a na toto ich „ospravedlnenie“ prichádza Jeho prekvapivý verdikt: „Neviem, odkiaľ ste.“ Z toho jasne vyplýva, že Hospodár – náš Pán – pozná do detailov moju i tvoju zbožnosť. Pred Ním neobstojí nič formálne, polovičaté, čosi „len tak navonok“. Skúmajme i teraz, čo by mne či tebe Pán povedal k súčasnému stavu nášho duchovného žitia. Náš text nám naznačuje, ako byť medzi tými, ktorí budú stolovať s Pánom v Jeho kráľovstve.

Modlitba: Svätý Bože, slabí sme, a preto Ťa i teraz prosíme o silu kráčať po onej úzkej ceste, ktorá jediná vedie do Tvojho kráľovstva. Amen.

Mnohí hovoria o mne: „Ani Boh mu nepomôže!“ – Ty však, Hospodin, si môj štít, si moja sláva; pozdvihuješ mi hlavu. Žalm 3,3-4

Jeden z malomocných, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. Lukáš 17,15

Ján 13,31-35 • Modlíme sa za: Batizovce (TaS)

Lukáš 13,18-21

18 Potom povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? 19 Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade, kde vyrástlo na veľký strom a nebeské vtáky hniezdili v jeho konároch.“ 20 A ďalej hovoril: „K čomu prirovnať Božie kráľovstvo? 21 Podobá sa kvasu, ktorý žena vzala a zamiesila do troch mier múky, až všetko vykvasilo.“

Keď nepatrné prináša úžitok. V podobenstvách o horčičnom zrne a kvase Pán Ježiš vyberá príklady z bežného života, a predsa obidve ukrývajú tajomný zázrak prebývania Božieho kráľovstva v našom svete. Prvé podobenstvo rozpráva o človeku – mužovi, druhé o žene. Prvé je spojené s prostredím poľa (exteriéru), druhé je z prostredia domu (interiéru). Semienko i kvas je Božie slovo, ktoré bolo človeku zverené do rúk – mužom i ženám bez rozdielu. Človek, ktorý prijal Božie slovo, sa stáva jedným ohnivkom reťaze pri raste Božieho kráľovstva tu na zemi. Keď sadí semienka Božieho slova, keď do cesta „mnohých slov“ vloží dobrý kvas, stáva sa mužom či ženou z podobenstva a pomáha k rastu Božieho kráľovstva. Božie kráľovstvo tak preniká rôznym spôsobom do rôznych úsekov života. Nanovo v cirkvi (interiéri), ako aj mimo nej (exteriéri). A to najdôležitejšie prichádza v závere podobenstiev: Ľudské úsilie, Pánom Bohom požehnané a rozhojnené, prináša úžitok. Vtáci, ktorí hniezdia v korunách stromov, môžu byť podľa židovského výkladu stotožňovaní s pohanmi. Ak sadenie semienok Božieho slova spôsobí, že i ľudia mimo cirkvi budú chcieť byť v blízkosti Božieho kráľovstva, či sa stať jeho súčasťou, potom nebolo naše úsilie márne. Ak dokážeme svojím dobrým kvasom ovplyvniť aj veľkú hrudu cesta, do ktorej je vmiešané, tak vytrvajme i naďalej. Prajem všetkým nám, aby nás tieto podobenstvá s pomocou Ducha Svätého nanovo povzbudili ku zvestovaniu Božieho slova.

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, ďakujeme za Tvoje podobenstvá, ktoré vkladáš do bežných situácií ľudského života, aby sme im aj my lepšie rozumeli a poznali viac Teba i svoje zlyhania. Uč nás, prosíme, múdro ukladať naše slová – tak, ako si to dokázal Ty. Prosíme za vzrast Tvojho kráľovstva tu na zemi. Daj, nech sme Tvojou láskou premieňaní každý nový deň nášho života. Amen.

Ten, čo utvára vrchy a tvorí vietor a človeku oznamuje, čo mieni, čo robí ranný svit temnotou a kráča po výšinách zeme, sa volá Hospodin, Boh zástupov! Amos 4,13

Haleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh. Zjavenie 19,6

1.Kronická 29,9-18 • Modlíme sa za: Bardejov (ŠZS)

4.Mojžišova 27,12-23

12 Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystúp na tento vrch v pohorí Abarím a pozri na krajinu, ktorú som dal Izraelitom! 13 Uvidíš ju a budeš pripojený k svojmu ľudu, tak ako bol pripojený tvoj brat Áron. 14 Keď sa totiž pospolitosť na púšti Cin búrila pre vodu proti mne, obaja ste mi odmietli vzdať posvätnú úctu pred nimi. Šlo o vodu Meriby v Kadéši na púšti Cin.“ 15 Vtedy Mojžiš povedal Hospodinovi: 16 „Kiež Hospodin, Boh duchov všetkých živých bytostí, ustanoví nad pospolitosťou muža, 17 ktorý by pred ňou vychádzal i vchádzal a ktorý by ju vyvádzal i privádzal, aby Hospodinova pospolitosť nebola ako ovce bez pastiera!“ 18 Hospodin povedal Mojžišovi: „Vezmi Núnovho syna Jozuu, muža obdareného Duchom, a polož naňho ruku! 19 Postav ho pred kňaza Eleazára i pred celú pospolitosť. Daj mu pred ňou poverenie 20 a prenes naňho časť svojej dôstojnosti, aby ho poslúchala celá pospolitosť Izraelitov. 21 Bude prichádzať pred kňaza Eleazára a ten vyžiada preňho pred Hospodinom rozhodnutie podľa obradu urím. Na jeho pokyn budú vychádzať a na jeho pokyn budú vchádzať všetci Izraeliti, teda on i celá pospolitosť.“ 22 Mojžiš urobil, ako mu prikázal Hospodin. Vzal Jozuu, postavil ho pred kňaza Eleazára i pred celú pospolitosť. 23 Položil naňho ruky a dal mu poverenie, ako Hospodin prikázal prostredníctvom Mojžiša.

Kto seje a kto žne? Každý z nás je občas sebastredný. Máme pocit, že my vieme všetko najlepšie a nikto iný to tak nedokáže. Ale občas treba zveriť službu či prácu aj iným. Rovnako ako Mojžiš. Bol to výnimočný muž: mal výsadu rozprávať sa s Pánom Bohom, videl Boží chrbát, vyviedol Izrael z Egypta a mal rozhodovaciu právomoc, robil zázraky… Jednoducho úžasný muž. No veľkosť nespočíva iba v tom, že sme hore a máme pocit, že sme úžasní, že pracujeme pre Pána Ježiša neustále, že sme skvelí v modlitbách a sme prirodzenou autoritou v cirkvi. Veľkosť Mojžiša spočívala tiež v jeho postoji – nebol sebastredný a namyslený. Keď Pán Boh uznal, že je vhodné pripraviť si jeho nástupcu, Mojžiš sa nezdráhal. Uznal svoju vinu v neposlušnosti národa. Vedel, že Boh je dôležitejší než ľudskí vodcovia. Bol poslušný, keď Pán Boh povedal, že jeho služba končí. A mal nádej, že Józua bude viesť Izrael ako Boží ľud. Odovzdať žezlo iným si vyžaduje obrovskú pokoru. Vychovať si nástupcu a dôverovať Bohu, že On tu bude aj bez ohľadu na vodcov, to si vyžaduje obrovskú vieru. Nech je nám v tom Mojžiš inšpiráciou. Lebo nie my sme spasiteľmi cirkvi či sveta, ale Pán Boh, a ak si On povoláva našich nástupcov, bude stavať na tom, čo sme vybudovali my – lebo jeden seje a druhý žne. Ale Ten, kto dáva vzrast, je Trojjediný Boh.

Modlitba: Pane, udržuj si cirkev Svojou láskou a starostlivosťou, a ak to uznáš za dobré, použi si nás pri tom. Amen.

Pomôž nám, Bože, naša spása, pre slávu Svojho mena! Vysloboď nás a odpusť nám hriechy pre Svoje meno! Žalm 79,9

V Jeho mene sa bude všetkým národom hlásať pokánie na odpustenie hriechov. Lukáš 24,47

Filemonovi 1-16(17-22) • Modlíme sa za: Banská Štiavnica (HoS)

4.Mojžišova 24,1-25

1 Bileám videl, že Hospodinovi sa páči, aby žehnal Izrael. Nepokúšal sa teda, ako už dvakrát predtým, o preklínanie, ale obrátil sa tvárou k púšti. 2 Keď sa Bileám rozhliadol a videl, ako Izrael táborí podľa svojich kmeňov, spočinul na ňom Boží duch 3 a vyslovil svoj výrok: „Výrok Bileáma, syna Beóra, výrok muža s otvorenými očami; 4 výrok toho, kto počúva Božie slová, ktorý vidí zjavenia Všemohúceho, padá do vytrženia a má otvorené oči: 5 Aké krásne sú tvoje stany, Jákob, príbytky tvoje, Izrael! 6 Rozprestierajú sa ako údolia, ako záhrady pri rieke, ako aloa, čo sadil Hospodin, ako cédre pri vode. 7 Voda bude tiecť z jeho vedier, jeho siatiny budú v hojnej vlahe. Vznešenejší ako Agag bude jeho kráľ, zvelebené bude jeho kráľovstvo. 8 Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je preňho ako roh byvola. Pohltí národy, svojich nepriateľov, kosti im rozdrví, ich šípy poláme. 9 Uložil sa, odpočíva ako lev a levica. Kto ho vyruší? Kto ťa požehná, nech je požehnaný! Kto ťa prekľaje, nech je prekliaty!“ 10 Nato vzplanul Balákov hnev proti Bileámovi a plesol rukami. Balák potom povedal Bileámovi: „Zavolal som ťa preklínať mojich nepriateľov a ty už tretíkrát žehnáš. 11 Ber sa preč! Povedal som: Veľmi ťa poctím, ale Hospodin ťa pocty zbavil.“ 12 Bileám však povedal Balákovi: „Nepovedal som tvojim poslom, ktorých si poslal ku mne: 13 ‚Keby mi dal Balák plný palác striebra a zlata, nemohol by som prestúpiť rozkaz Hospodina a čokoľvek svojvoľne vykonať. Čo povie Hospodin, to budem hovoriť‘? 14 Teraz idem k svojmu ľudu. Poď teda, oznámim ti, čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v budúcnosti.“ 15 Nato vyslovil svoj výrok: „Výrok Bileáma, syna Beóra, výrok muža s otvorenými očami; 16 výrok toho, kto počúva Božie slová, kto má poznanie od Najvyššieho, kto vidí zjavenia Všemohúceho, padá do vytrženia a má otvorené oči: 17 ‚Vidím ho, ale zatiaľ neprítomného, hľadím naňho, ale nie zblízka. Vychádza hviezda z Jákoba, povstáva žezlo z Izraela. On prerazí spánky Moába i temeno všetkých Šétovcov. 18 Podrobí si Edóm, zmocní sa Seíru, svojho nepriateľa, no Izrael získa moc. 19 Z Jákoba povstane ten, ktorý zničí všetko, a zahubí tých, čo ušli z mesta.‘“ 20 Keď zasa uzrel Amaléka, vyslovil svoj výrok: „Amalék bol prvý z národov, no jeho budúcnosť bude večná záhuba.“ 21 Keď uvidel Kénitov, vyslovil svoj výrok: „Tvoje sídlo je pevné, tvoje hniezdo spočíva na skale. 22 No predsa, Kéniti, budete zničení, keď vás Aššúr odvlečie do zajatia!“ 23 Znova vyslovil svoj výrok: „Ktože len zostane nažive, keď to Boh urobí? 24 Lode od brehov Kittímu pokoria Aššúra i Ebera, no nakoniec aj ten zahynie.“ 25 Potom Bileám vstal, vrátil sa do svojho domova a Balák šiel tiež svojou cestou.

Prekliatie a požehnanie. Dva protiklady (ktoré často nachádzame v Starej zmluve) sa spájajú s predstavou, že existujú bytosti, z ktorých vychádza sila schopná meniť dobré na zlé a život na smrť. V našom texte má veštec Bileám schopnosť disponovať takýmito nadprirodzenými silami, a preto sa kráľ Bálák na neho obracia so žiadosťou, aby vyriekol kliatbu nad izraelským národom. Bileám po stretnutí s Bohom poznáva, že zdrojom trestajúcej (ale rovnako aj žehnajúcej) moci nie je on sám, ale Boh, ktorý vyviedol Izrael z Egypta. Preto ani za cenu plného domu striebra a zlata, ktoré mu sľubujú moábske kniežatá, by nemohol prekliať izraelský ľud, pretože to nie je v jeho moci. Zamýšľané prekliatie sa zmenilo na požehnanie. Také sú Božie úmysly. Zlé sa zmení na dobré (a ani o tom netušíme) tak, ako ani izraelský ľud netušil, že sa nad nimi „sťahujú mračná pohromy“ a Bálák sa snaží o ich skazu. Ale tu zasiahol Boh Svojou ochrannou rukou. Náš Pán dáva poznávať, že kým patríme Jemu, On riadi naše cesty a nemusíme sa viac báť prekliatia. Buďme Bohu za Jeho ochranu vďační a neprestávajme Mu za to ďakovať.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za všetko dobré, čím nás zahrňuješ, ďakujeme Ti za pomoc a povzbudenie v ťažkých chvíľach, aj za ochranu na našich každodenných cestách, o ktorej niekedy ani netušíme. Amen.

Ja vás oslobodím od všetkých vašich poškvŕn. Ezechiel 36,29

Boh nás nepovolal k nečistote, ale k posväteniu. 1.Tesaloničanom 4,7

Galaťanom 5,22-26 • Modlíme sa za: Banská Bystrica – Radvaň (ZvS)

4.Mojžišova 23,13-30

13 Balák mu na to povedal: „Poď so mnou na iné miesto, odkiaľ ten ľud uvidíš. Ty si zatiaľ videl len jeho časť, nevidel si ho celý. Odtiaľ mi ho prekľaješ!“ 14 Odviedol ho teda na Cófimské pole pri vrchole Pisgy, kde postavil sedem oltárov a na každom z nich obetoval býčka s baranom. 15 Bileám povedal Balákovi: „Ostaň tu pri svojej spaľovanej obete a ja zatiaľ počkám na stretnutie.“ 16 Hospodin sa stretol s Bileámom, vložil mu do úst slová a povedal: „Vráť sa k Balákovi s posolstvom!“ 17 Keď sa Bileám vrátil k Balákovi, videl ho stáť pri jeho spaľovanej obete spolu s moábskymi kniežatami a Balák sa ho spýtal: „Čo hovoril Hospodin?“ 18 Vtedy Bileám vyslovil svoj výrok: „Povstaň, Balák, a počúvaj, dávaj pozor, syn Cippóra! 19 Boh nie je človek, aby klamal, nie je syn človeka, aby ľutoval. Povie azda a nespraví? Sľúbi a nesplní? 20 Dostal som príkaz požehnávať; on žehnal, nemôžem to zmeniť. 21 Neprávosť nevidieť v Jákobovi, nebadať zlobu v Izraeli. Hospodin, jeho Boh, je s ním; jasot znie na počesť kráľa. 22 Boh, čo ho vyviedol z Egypta, je preňho ako roh byvola. 23 Nieto kliatby proti Jákobovi, nijakej veštby proti Izraelu. Teraz sa povie Jákobovi, Izraelovi, čo koná Boh. 24 To je ľud! Vstáva ako levica, dvíha sa ako lev. Neľahne si, kým nezhltne korisť, kým nevypije krv usmrtených.“ 25 Nato Balák povedal Bileámovi: „Keď už ho nemôžeš prekliať, aspoň ho nežehnaj!“ 26 Bileám odpovedal Balákovi: „Nevravel som ti, že musím urobiť všetko, čo mi povie Hospodin?“ 27 Potom Balák povedal Bileámovi: „Poď, zavediem ťa na iné miesto, možno sa zapáči Bohu, aby si ho odtiaľ preklial.“ 28 Balák zaviedol Bileáma na vrchol Peóru, ktorý vyčnieva nad pustatinou. 29 Potom Bileám povedal Balákovi: „Postav tu sedem oltárov a priprav mi sedem býčkov a sedem baranov!“ 30 Balák urobil tak, ako si želal Bileám a na každom oltári obetoval jedného býčka a jedného barana.

Obete prinášané na oltár lásky sú prejavom vzťahu medzi človekom a Bohom. Modlitby spolu s prinášaním zápalných obetí boli základným náboženským prejavov snáď vo všetkých náboženstvách a pramenili zo zvyklostí ľudí, ktoré praktikovali už pred mnohými tisíckami rokov. Kráľ Bálák veril, že jeho obeť mu nakloní priazeň moábskych bohov, aby Izraelcov prekliali, a tým im priniesli skazu a smrť, pretože Izraelci boli silným národom a on mal z nich strach. Pripravuje obetné dary: postaví 7 oltárov a obetuje 7 baranov a 7 býkov, a z tohto obetného miesta žiada Bileáma, pohana a veštca, aby preklial Izraelitov. Ale kým Bálák stojí pri svojej zápalnej obeti a čaká, Boh sa stretáva s Bileámom a výsledkom tohto stretnutia je, že Bileám žehná Izraelcom namiesto toho, aby ich preklínal. Bálákova snaha podmaniť si a zahubiť izraelský ľud zlyháva. Jeho obeť nepomáha, márne sa o to opakovane snaží. Hospodin vkladá slová do úst Bileámových, a tak Bálák už druhýkrát počuje len slová požehnania. Víťazí izraelský ľud, pretože na jeho strane stojí Hospodin. Nezabúdajme ani dnes prinášať obetné dary „na oltár“ a darujme svoju lásku, porozumenie, pomoc, budujme medziľudské vzťahy, vzdávajme sa niečoho zo svojho pre dobro druhých a pre Boha.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Otče, za tú najdokonalejšiu obeť – obeť Tvojho Syna Ježiša Krista, ktorá obnovila vzťah človeka s Tebou a stala sa základným pilierom našej spásy a večného života. Amen.

Nádherné a velebné je Jeho dielo, Jeho spravodlivosť bude trvať navždy. Žalm 111,3

Aby som bol v Kristovi ako človek bez vlastnej spravodlivosti, ktorá je zo Zákona, ale aby som mal spravodlivosť skrze vieru v Krista, spravodlivosť z Boha, založenú na viere.  Filipanom 3,9

5.Mojžišova 26,1-11 • Modlíme sa za: Banská Bystrica (ZvS)

14. nedeľa po Svätej Trojici

Rimanom 8,14-17

14 Lebo všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia. 15 Veď ste neprijali ducha otroctva, aby ste opäť žili v strachu, ale prijali ste Ducha synovstva, v ktorom voláme: „Abba, Otče.“ 16 Tento Duch sám dosvedčuje nášmu duchu, že sme Božie deti. 17 Ale ak sme deti, sme aj dedičia, Boží dedičia a Kristovi spoludedičia, aby sme, ak spolu trpíme, boli spolu aj oslávení.

Voláme: Abba Otče! Každý z nás patrí do nejakej rodiny. Iste nie všetko je dokonalé, ale vieme sa stotožniť s tým, že sme pre niekoho synmi a dcérami, alebo sme pre niekoho otcami alebo mamami. Je radostné patriť do rodiny, kde je láska a prijatie. Vtedy sa stáva naše synovstvo darom a požehnaním. Oveľa úžasnejšia vec je patriť do Božej rodiny. Vierou prijímame Ducha Svätého a On nás vedie k vďake, že sme sa stali Božími synmi a dcérami. Ak sme spomínali naše pozemské rodiny, tam môže byť strach, či vyhovieme nárokom príbuzných, a tak sa stávame otrokmi ľudí. V Božom kráľovstve však nemusíme dokazovať, že sme hodní prijatia. V Božej rodine platí úžasná milosť, lebo Pán Ježiš prišiel medzi nás, aby nám daroval synovstvo, kde nemusíme nič dokazovať, lebo za všetky naše hriechy a nedokonalosti zomrel na kríži. Veriaci človek má Ducha Svätého, ktorý mu svedčí, že je nadovšetko milovaný syn alebo dcéra, že mu patrí Božie dedičstvo – teda večné prebývanie s Pánom Ježišom, a že môže v pokore volať k Pánu Bohu – Abba – Otecko! Naša vďaka voči Pánu Bohu je, že kým tu chvíľku v časnosti aj potrpíme pre Božie kráľovstvo, potom raz vo večnosti budeme žiť v Božej sláve.

Modlitba: Milý Duchu Svätý, sme vďační, že vierou prebývaš v našich srdciach a svedčíš nám, že sme synovia a dcéry Božie. Sme plní vďačnosti, že môžeme volať k nášmu nebeskému Pánu Bohu: Abba Otče – Otecko. Amen.

Rút však povedala: „Nenúť ma, aby som ťa opustila a odvrátila sa od teba. Kamkoľvek pôjdeš ty, ta pôjdem i ja, a kde budeš bývať ty, budem bývať i ja. Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“ Rút 1,16

Boaz s Rút splodil Obéda, Obéd splodil Izaja, Izaj splodil kráľa Dávida. Dávid splodil s Uriášovou manželkou Šalamúna, … Jákob splodil Jozefa, manžela Márie, z ktorej sa narodil Ježiš, nazývaný Kristus. Matúš 1,5.6.16

Lukáš 17,11-19 • 1.Mojžišova 28,10-19a(19b-22) • Žalm 20 • Modlíme sa za: Časopis Cestou Svetla

4.Mojžišova 23,1-12

1 Bileám povedal Balákovi: „Postav mi tu sedem oltárov a priprav mi sedem býčkov a sedem baranov!“ 2 Balák urobil, ako žiadal Bileám. Potom Balák a Bileám obetovali býčka a barana na každom oltári. 3 Bileám povedal Balákovi: „Postav sa k svojej spaľovanej obete a ja odídem. Azda sa mi Hospodin ukáže a oznámim ti, čo mi zjaví.“ Potom sa Bileám odobral na osamelé miesto. 4 Boh mu vyšiel v ústrety a Bileám mu povedal: „Pripravil som sedem oltárov a na každom z nich som obetoval býčka a barana.“ 5 Potom Hospodin vložil Bileámovi do úst slová a povedal: „Vráť sa k Balákovi s posolstvom!“ 6 Keď sa k nemu vrátil, stál pri svojej spaľovanej obete spolu so všetkými moábskymi kniežatami. 7 Vtedy vyslovil svoj výrok: „Z Aramu ma priviedol Balák, z východných vrchov moábsky kráľ: Poď preklínať Jákoba, poď zlorečiť Izraelovi! 8 Ako môžem preklínať, keď Boh nepreklína, ako mám zlorečiť, keď Hospodin nezlorečí? 9 Vidím ho z vrcholu skál, z pahorkov naňho hľadím. Vidím ľud, čo býva oddelene, a nepatrí k pohanom. 10 Kto zráta Jákobovcov? Je ich ako prachu! Kto spočíta Izraelitov? Je ich ako piesku! Kiežby som zomrel smrťou spravodlivých, kiežby som skonal ako oni!“ 11 Nato Balák povedal Bileámovi: „Čo si mi to urobil? Priviedol som ťa, aby si mojich nepriateľov preklial, a ty ich stále žehnáš!“ 12 On odpovedal: „Nesmiem azda povedať to, čo mi do úst vložil Hospodin?“

Keď Boh za nás, kto proti nám? Božia ochrana je najistejšia. Oku lahodiaci obraz poskytovali stany Izraelitov, ktoré sa rozprestierali v údolí pod vrchom Bámot-Baál. Všetko vyzeralo tak pokojne a bezpečne. Bol to však len zdanlivý pokoj. Na kopcoch okolo tábora to už bolo iné. Bálák so svojimi kniežatami tam zhromažďoval nepriateľské vojská, túžiac zničiť Boží ľud. Napriek tejto hrozbe ľud prebýval v pokoji, ktorý mu dával sám Hospodin. Boží pokoj spočíva na všetkých, ktorí v Neho skladajú nádej. Ako hovorí žalmista: „Kto v skrýši Najvyššieho prebýva a odpočíva v tôni Všemohúceho, ten vraví Hospodinovi: Moje útočisko, hrad môj, môj Boh, ja v Neho dúfam!“ Kto v ochrane Pánovej prebýva, prežije predivnú moc Božiu. Hospodin prinúti aj nepriateľské sily, aby mu žehnali a pomáhali. Svojich verných nezanechá a neopustí. – – Možno stojíš pred problémom, ktorý ohrozuje tvoj pokoj, alebo je ohrozené tvoje zdravie, či tvoja existencia… Zver sa do Božej ochrany. Uvaľ na Neho svoju cestu v mene Ježiš. Uvidíš, že nad všetkými silami zla panuje Jeho úžasná sila lásky. Bude tvojím pokojom až do konca.

Modlitba: Pane, ďakujem Ti, že môžem prebývať v Tvojej skrýši. Vďaka Ti za Pána Ježiša Krista, ktorý zvíťazil nad mojimi nepriateľmi a ja mám v Ňom Tvoj pokoj. Amen.

Nauč ma plniť Tvoju vôľu, veď Ty si môj Boh. Kiež ma Tvoj dobrý duch vedie po rovnej zemi. Žalm 143,10

Všetci, ktorých vedie Boží Duch, sú Boží synovia. Rimanom 8,14

Júdu 1.2.20-25 • Modlíme sa za: Bánovce nad Bebravou – Horné Ozorovce (PoS)

4.Mojžišova 22,21-41

21 Bileám ráno vstal, osedlal si oslicu a odišiel s moábskymi kniežatami. 22 Jeho odchod roznietil Boží hnev. Hospodinov anjel sa mu postavil do cesty, aby mu prekážal v jazde na oslici. Bileáma sprevádzali aj dvaja jeho sluhovia. 23 Keď oslica uvidela Hospodinovho anjela stáť v ceste s vytaseným mečom v ruke, odbočila z cesty a šla do poľa. Bileám bil oslicu, lebo odbočila z cesty. 24 Hospodinov anjel sa postavil na chodník medzi vinicami, kde bol múr z jednej i z druhej strany. 25 Keď oslica znova uvidela Hospodinovho anjela, pritisla sa k múru a Bileámovi pritlačila oň nohu. No Bileám ju znova zbil. 26 Hospodinov anjel ho opäť predišiel a zastal na úzkom mieste, kde sa nedalo vyhnúť ani napravo, ani naľavo. 27 Keď oslica uvidela Hospodinovho anjela, padla pod Bileámom. Bileám sa nahneval a začal biť oslicu palicou. 28 Vtedy Hospodin otvoril oslici ústa a ona povedala Bileámovi: „Čo som ti urobila, že ma už tretíkrát biješ?“ 29 Bileám jej odvetil: „Svojvoľne si si počínala voči mne. Keby som mal poruke meč, hneď by som ťa zabil.“ 30 Oslica mu odpovedala: „Či nie som tvoja oslica, na ktorej oddávna až dodnes jazdíš? Správala som sa niekedy k tebe takto?!“ On odpovedal: „Nie.“ 31 Vtedy Hospodin otvoril Bileámovi oči, takže zazrel Hospodinovho anjela stáť na ceste s vytaseným mečom v ruke. Bileám sa mu hlboko poklonil a padol pred ním na tvár. 32 Hospodinov anjel mu povedal: „Prečo si už trikrát zbil svoju oslicu? Ja som prišiel, aby som ti prekážal v ceste, lebo ťa vedie do záhuby. 33 Oslica ma videla a trikrát sa mi vyhla. Keby sa mi nebola vyhla, bol by som ťa zabil a ju by som nechal nažive.“ 34 Bileám odpovedal Hospodinovmu anjelovi: „Zhrešil som, lebo som nevedel, že sa mi staviaš do cesty, no teraz, ak ti je to proti vôli, vrátim sa.“ 35 Hospodinov anjel však povedal Bileámovi: „Choď s mužmi, no budeš hovoriť len to, čo ti poviem!“ Bileám teda šiel s Balákovými kniežatami. 36 Keď sa Balák o Bileámovom príchode dopočul, vyšiel mu v ústrety do Ír-Moábu pri Arnóne na hranici územia. 37 Balák dohováral Bileámovi: „Či som opätovne neposlal po teba, aby ťa zavolali? Či by som si ťa naozaj nevedel uctiť?“ 38 Bileám odpovedal Balákovi: „Pozri, teraz som prišiel k tebe. Budem však môcť niečo vôbec povedať? Povedať môžem len to, čo mi do úst vloží Boh.“ 39 Potom šiel Bileám s Balákom a prišli do Kirjat-Chucótu. 40 Balák tam obetoval hovädzí dobytok i ovce a poslal z toho Bileámovi i kniežatám, čo boli s ním. 41 Nasledujúce ráno Balák vzal so sebou Bileáma a vyviedol ho na Baalovo posvätné návršie Bamót-Baal, odkiaľ bolo vidieť až na kraj tábora ľudu.

Za čo sa modlíš? Modlíš sa, aby sa stala tvoja, alebo Božia vôľa? Nejeden pokúša Pána Boha, aby sa stala jeho vlastná vôľa. Príklad odovzdania sa do Božej vôle nám ukázal Pán Ježiš, keď sa modlil: „Abba, Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo Mňa tento kalich; avšak nie, čo Ja chcem, ale čo Ty.“ Tvár Pánova bola neustále obrátená hore k Otcovi a Jeho túžbou bolo plniť vôľu Otca. Dal nám príklad a naučil nás správne sa modliť: hľadať Božiu vôľu. Žiaľ, neraz sa dáme zviesť pokušiteľovi, aby sme sa domáhali splnenia svojej vôle. Kam to môže dospieť, to nám ukazuje Písmo na prorokovi Bileámovi. Prorokovi nestačilo raz počuť, že cesta prekliatia Izraela je Hospodinovi odporná, znovu sa dopytoval Hospodina, či by neuspel. Chcel Pánu Bohu nanútiť svoju vôľu a zapáčiť sa aj Bálákovi. Pán Ježiš odmietol ísť proti vôli Otcovej: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha. Pán Boh sa stal Bileámovi nezdolateľným protivníkom. Podobne sa stane protivníkom všetkých, ktorí presadzujú svoju vôľu. Zabúdajú na to, že Hospodin je prozreteľný a nechce, aby Jeho dar škodil stvorenstvu, ktoré miluje. Naša cesta bude mať úspech len vtedy, keď ju požehná Pán. V dôvere prosme: Otče náš… buď vôľa Tvoja.

Modlitba: Pane, odpusť mi moje zlyhania, keď som chcel nasilu presadiť svoju vôľu proti Tvojej. Odpusť, keď som sa spoliehal na pomoc mimo Teba. Prišiel si, aby si ma zachránil, a chceš, aby som Ti dôveroval. Zmocni sa ma Svätým Duchom a daj silu verne nasledovať Tvoju vôľu. Amen.

Zvyšok Júdovho domu, ktorý sa zachráni, zapustí korene a vydá ovocie. 2.Kráľov 19,30

Ježiš hovorí: „Zostaňte vo Mne a Ja vo vás. Podobne ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo Mne.“ Ján 15,4

Jakub 2,5-13 • Modlíme sa za: Badín (ZvS)