Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

4.Mojžišova 22,1-20

1 Izraeliti šli ďalej a utáborili sa na moábskych stepiach v Zajordánsku naproti Jerichu. 2 Balák, syn Cippóra, videl všetko, čo urobil Izrael Amorejčanom. 3 Moábčania sa veľmi zľakli ľudu, lebo ho bolo mnoho; priam sa zhrozili Izraelitov. 4 Moábčania nato povedali midjánskym starším: „Tento dav teraz spustoší všetko, čo je okolo nás, ako vôl spása poľnú zeleň.“ V tom čase bol moábskym kráľom Balák, syn Cippóra, 5 ktorý vyslal poslov k Bileámovi, synovi Beóra, do Petóru, čo leží oproti Veľrieke, do jeho vlastnej krajiny, aby ho privolal. Odkázal mu: „Z Egypta vyšiel ľud, pokryl povrch zeme a usadzuje sa oproti mne. 6 Poď teda a pre mňa prekľaj tento ľud, lebo je mocnejší než ja. Azda ho potom porazím a vyženiem z krajiny. Viem totiž, že koho požehnáš, bude požehnaný, a koho prekľaješ, bude prekliaty.“ 7 Moábski a midjánski starší sa vybrali na cestu a vzali so sebou odmenu za veštbu. Keď prišli k Bileámovi, oznámili mu Balákovo želanie. 8 On im povedal: „Dnes prenocujte tu, potom vám odpoviem podľa toho, čo mi oznámi Hospodin.“ Moábske kniežatá zostali u Bileáma. 9 Boh prišiel k Bileámovi a spýtal sa ho: „Kto sú tí muži u teba?“ 10 Bileám odpovedal Bohu: „Moábsky kráľ Balák, syn Cippóra, mi ich poslal s odkazom: 11 ‚Z Egypta vyšiel ľud a pokryl povrch zeme. Poď teda, prekľaj mi ho! Azda ho v boji premôžem a vyženiem.‘“ 12 Boh však povedal Bileámovi: „Nechoď s nimi, nepreklínaj tento ľud, lebo je požehnaný!“ 13 Keď Bileám ráno vstal, povedal Balákovým kniežatám: „Choďte do svojej krajiny, lebo Hospodin mi zakázal ísť s vami.“ 14 Moábske kniežatá vstali, prišli k Balákovi a oznámili mu: „Bileám sa zdráhal ísť s nami.“ 15 Balák znova poslal kniežatá ešte početnejšie a vznešenejšie než predtým. 16 Prišli k Bileámovi a povedali: „Takto hovorí Balák, syn Cippóra: ‚Prosím, nezdráhaj sa prísť ku mne! 17 Preveľmi ťa poctím a urobím všetko, čo mi povieš. Poď, prosím, prekľaj tento ľud v môj prospech!‘“ 18 Bileám odpovedal Balákovým služobníkom: „Keby mi dal Balák toľko striebra či zlata, koľko sa zmestí do jeho paláca, ani tak nemôžem prestúpiť rozkaz Hospodina, svojho Boha —, nič nemôžem vykonať! 19 Zostaňte tu však aj cez noc, aby som sa dozvedel, čo mi ešte oznámi Hospodin.“ 20 V noci prišiel Boh k Bileámovi a povedal mu: „Ak ťa prišli tí muži volať, vstaň a choď s nimi. Rob však len to, čo ti poviem.“

Božia „tajná“ zbraň. Tou zbraňou je strach u Jeho nepriateľov. To, že Izraelci porazili Síchóna a Óga, sa nieslo celou krajinou, a teraz sa „valia“ na moábske územie. Kráľ Bálák v strachu nenašiel lepšie riešenie, než povolať Bileáma, aby preklial tento ľud – v domnení, že ho potom porazí. Izraelci vôbec nemali silné vojsko. Ich sila bola v Hospodinovi, ktorý bojoval za nich a ktorý im vydal do ruky všetkých ich nepriateľov. Pán Boh nedovolil Bileámovi prekliať tento ľud – nie preto, aby ho Bálák neporazil, ale preto, že je to Boží ľud, ktorý si On sám chráni, a nikto nebude preklínať toho, komu On žehná. Bileám to rešpektoval a odmietol ísť k Bálákovi, aj keď mu ponúkal veľkú odmenu. Nakoniec mu Pán Boh dovolil ísť s tým, že bude hovoriť len to, čo mu On dá, aby hovoril. Tak by sme mohli spomínať aj strach v tábore Midjáncov za Gideona a iné boje, kde vojakov porazil strach od Hospodina viac než zbrane. Ale Svojich verných Pán Boh povzbudzuje slovami: Neboj sa, lebo Ja som s tebou, neobzeraj sa v strachu, lebo Ja som tvoj Boh. Posilním ťa, aj ti pomôžem a podopriem ťa Svojou spásonosnou pravicou.

Modlitba: Chválime a oslavujeme Ťa, Pane, náš Bože, že Ty si s nami v našich životných bojoch ako Ten, ktorý bojuje za nás. Daj, aby sme sa nebáli toho, čo má prísť, ale aby sme Ti vo všetkom vedeli dôverovať. Amen.

Prečo dávate peniaze za to, čo nie je chlieb, a vašu robotu za to, čo nenasýti? Pozorne ma počúvajte a budete jesť dobroty, vaše hrdlo si v hojnosti pochutí. Izaiáš 55,2

Ježiš povedal: „Vdova však pri svojej chudobe dala všetko, čo mala na svoje živobytie.“ Marek 12,44

2.Korinťanom 8,10-17 • Modlíme sa za: Baďan (HoS)

4.Mojžišova 21,21-35

21 Izrael vyslal poslov k amorejskému kráľovi Sichónovi s odkazom: 22 „Dovoľ mi prejsť tvojou krajinou! Neodbočíme ani do poľa, ani do vinice, ani nebudeme piť vodu zo studne. Pôjdeme po kráľovskej ceste, kým neprejdeme tvojím územím.“ 23 Sichón však nedovolil prejsť Izraelitom cez svoje územie, ale zhromaždil všetok svoj ľud a vytiahol proti Izraelitom na púšť. Dorazil do Jahacu a bojoval proti nim. 24 Izrael ho však porazil ostrím meča a obsadil jeho územie od Arnónu až po Jabbók, až po Ammónčanov, lebo Jazér leží na ammónskej hranici. 25 Potom Izrael obsadil všetky tamojšie mestá. Usadil sa vo všetkých amorejských mestách, v Chešbóne a v jeho osadách. 26 Chešbón bol totiž sídelným mestom amorejského kráľa Sichóna, ktorý bojoval proti niekdajšiemu moábskemu kráľovi a vzal mu z rúk celú krajinu až po Arnón. 27 Preto skladatelia riekaniek hovoria: „Poďte do Chešbónu! Nech je vystavané a opevnené Sichónovo mesto. 28 Veď oheň vyšľahol z Chešbónu, plameň zo Sichónovho mesta a strávil Ár-Moáb. Spálil arnónske výšiny. 29 Beda ti, Moáb! Stratený si, ľud Kemóša. Tvoji synovia sú utečenci a tvoje dcéry sú v zajatí Sichóna, kráľa Amorejčanov. 30 My sme ich však zničili od Chešbónu až po Dibón. Pustošili sme po Nófach, všetko až po Medebu.“ 31 Keď sa Izraeliti usadili v krajine Amorejčanov, 32 Mojžiš vyslal vyzvedačov, aby preskúmali Jazér. Potom Izraeliti obsadili jeho dediny a vyhnali miestnych Amorejčanov. 33 Nato sa obrátili a šli hore bášanskou cestou. Bášanský kráľ Óg vytiahol so všetkým svojím ľudom do Edrei do boja proti nim. 34 Hospodin povedal Mojžišovi: „Neboj sa ho, lebo som ti ho dal do rúk: všetok jeho ľud i jeho krajinu! Ty s ním však nalož tak, ako si urobil amorejskému kráľovi Sichónovi, ktorý býval v Chešbóne!“ 35 Porazili ho i jeho synov, ako aj všetok jeho ľud, takže nikto neušiel. Potom obsadili jeho krajinu.

Prečo sme takí „rohatí“? S týmto slovom som sa stretla počas svojho pôsobenia v Honte. Bol ním pomenovaný človek, ktorý bol priečny, neochotný a neústupčivý. Aj deťom, ktoré sa „nevedeli zmestiť do kože“, ktoré sa nevedeli pekne hrať s inými deťmi, ale sa s nimi škriepili a ubližovali im, hovorili: „Čo si taký rohatý, prečo sa pekne nehráš?“ A toto slovo mi prišlo na um aj v súvislosti so správaním sa amorejského kráľa Síchóna k putujúcim Izraelcom, ktorí ho slušne požiadali o to, aby mohli prejsť cez jeho krajinu. Ako by sme sa v danej situácii zachovali my? Síchón im nepomohol, ba naopak, vyšiel proti nim s vojskom, bojoval a bol porazený. Rovnako bášánsky kráľ Óg, ktorý vyšiel proti Izraelcom so všetkým svojím ľudom. Pamätajme na to vo svojom živote, i na slová apoštola Jakuba: Kto vie (môže) dobre činiť, a nečiní, hriech má. Izraelci nemali ani zďaleka vycvičené vojsko, ale bojoval za nich Hospodin – ich Boh. Tieto víťazstvá, rovnako ako aj víťazstvo nad faraónom, si pripomínali dlhé roky a boli pre nich posilnením v dôvere svojmu Bohu. Tak Pán Boh bojuje aj za nás v boji proti diablovi a hriechu a zlu.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane náš, že si mocnou rukou a vystretým ramenom viedol Svoj ľud k víťazstvám. Pomáhaj, prosíme, aj nám v boji proti každému zlu. Amen.

Jeremiáš povedal: „Nebudem Ho pripomínať a nepoviem už ani slovo v Jeho mene.“ V srdci ma však slovo pálilo ako blčiaci oheň. Jeremiáš 20,9

Modlite sa aj za nás, aby nám Boh otvoril dvere pre slovo, aby sme hlásali Kristovo tajomstvo, pre ktoré som teraz v putách, aby som to tajomstvo urobil zjavným tak, ako som povinný hovoriť. Kolosanom 4,3-4

5.Mojžišova 24,(10-15)17-22 • Modlíme sa za: Babiná (HoS)

4.Mojžišova 21,4-9

4 Od vrchu Hór šli ďalej smerom k Trstinovému moru, aby obišli územie Edómčanov. Ľud však cestou zmalomyseľnel 5 a reptal proti Bohu a Mojžišovi: „Prečo ste nás vyviedli z Egypta? Aby sme pomreli na púšti? Veď tu niet ani chleba, ani vody a tento biedny pokrm sa nám už oškliví!“ 6 Hospodin poslal na ľud ohnivé hady. Tie štípali ľud a mnohí z Izraela pomreli. 7 Ľudia prichádzali k Mojžišovi a vraveli: „Zhrešili sme, keď sme reptali proti Hospodinovi a proti tebe. Pros za nás Hospodina, aby nás zbavil hadov!“ Mojžiš sa teda modlil za ľud. 8 Hospodin povedal Mojžišovi: „Zhotov ohnivého hada a pripevni ho na žrď! Keď sa ktokoľvek z uštipnutých naň pozrie, zostane nažive.“ 9 Mojžiš teda zhotovil bronzového hada a pripevnil ho na žrď. Keď had niekoho uštipol a uštipnutý pozrel na bronzového hada, zostal nažive.

Predivná Božia moc. Izraelci cestou do Kanaánu neustále reptali, a tak Hospodin poslal ohnivé hady, ktoré ich štípali, takže mnohí pomreli. Kajali sa až zoči-voči smrti a prosili o pomoc od Hospodina. Na Jeho príkaz Mojžiš vyhotovil medeného hada a vyvesil ho na stĺp. Hospodin zasľúbil, že ak sa na tohto serafa pozrie ktokoľvek uštipnutý, ostane nažive. Tí z Izraela, ktorí uverili, boli zachránení. – – Nespokojnosť a nevďačnosť voči Bohu sú často aj našimi spoločníkmi. Podobní Izraelcom sťažujeme sa na prítomnosť a malomyseľne pozeráme do budúcnosti. Keď starý had aj na nás útočí a štípe, nespúšťajme zrak z Golgoty. Tam Boží Syn na vlastnom tele vyniesol hriechy sveta na drevo, aby ich zbavil moci. Ak v pokání prijímame Jeho obeť a veríme, že hriechy, za ktoré umrel, sú aj naše, patríme medzi zachránených. – – Hovorí sa, že čo v srdci nosíš, to očami vidíš. Majme v srdciach vieru a vďačnosť, aby naše oči boli upriamené na dobré veci a naše ústa za ne ďakovali Darcovi. On obnoví aj náš duchovný zrak, aby sme nahliadli až za horizont časnosti tam, kde Ho budeme večne oslavovať.

Modlitba: Pane, ďakujem, že moje jazvy po uštipnutí hriechom si prekryl Svojou láskou. Predivné sú Tvoje plány spásy. Aj keď im nie vždy rozumiem, daj mi takú vieru, aby Tvoja milosť nebola pri mne zbytočná. Amen.

Nebesia rozprávajú o Božej sláve. Žalm 19,2

Oslavujte teda Boha vo svojom tele. 1.Korinťanom 6,20

Amos 5,4-15 • Modlíme sa za: Adamovské Kochanovce (PoS)

4.Mojžišova 20,22-29

22 Z Kadéša odišla celá izraelská pospolitosť a prišla k vrchu Hór. 23 Na vrchu Hór, na hranici Edómska, Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 24 „Áron bude pripojený k svojmu ľudu; nevojde teda do krajiny, ktorú som dal Izraelitom, lebo ste odporovali môjmu rozkazu pri vodách Meriby. 25 Vezmi Árona a jeho syna Eleazára a vyveď ich na vrch Hór. 26 Vyzleč Árona z jeho rúcha a obleč doň jeho syna Eleazára, lebo Áron bude pripojený k svojmu ľudu, tam zomrie.“ 27 Mojžiš urobil, ako mu prikázal Hospodin a pred očami celej pospolitosti vystúpili na vrch Hór. 28 Mojžiš sňal z Árona rúcho a obliekol doň jeho syna Eleazára. Tam, na temene vrchu Hór, Áron zomrel. Potom Mojžiš a Eleazár zišli z vrchu. 29 Celá pospolitosť sa dozvedela, že Áron zomrel a celý dom Izraela oplakával Árona tridsať dní.

Dôsledok neposlušnosti. Tvrdošijní Izraelci sa priblížili k zasľúbenej zemi. Mojžiš aj veľkňaz Áron, ktorý prinášal obete za hriechy a bol ich príhovorcom, však zlyhali. Neposlúchli Hospodinov príkaz. Namiesto prihovorenia sa skale, Mojžiš do nej udrel palicou. Pre neposlušnosť ani jeden z nich do Kanaánu nevstúpil. Áron sa pripojil k svojim predkom a ešte za života jeho kňazské rúcho dostal Eleázár. Bol to Eleázár, ktorý s Józuom doviedli Izraelcov do Kanaánu a rozdelili im krajinu ako dedičný podiel. – – Aj my prechádzame púšťami sveta v ústrety nebeskému kráľovstvu. Sami ľahko zlyhávame. No ak zveríme svoje cesty Ježišovi, On nás vedie k poslušnosti a prihovára sa u Otca za každého pútnika. On, dokonale poslušný Božej vôli, vydal sám Seba za nás, aby nám Jeho obeť opäť otvorila brány raja. Ježiš – večný Veľkňaz – pozýva nás k večnému životu tam, kde je pripravené slávne dedičstvo pre všetkých, ktorí Ho milujú.

Modlitba: Pane, ktosi povedal, že aj pred nebeskou bránou je ešte chodník, ktorý vedie do pekla. Prosím, pomôž nám vytrvať a nezlyhať. Daj nám vojsť do nebeského Kanaánu, kam si iste z milosti prijal aj Mojžiša. Amen.

Hospodin povedal Mojžišovi: Vzbudím im proroka ako si ty spomedzi ich bratov. Do úst Mu vložím Svoje slová a On im povie všetko, čo Mu prikážem. 5.Mojžišova 18,18

Počúvalo Ho množstvo ľudí, ktorí sa s úžasom pýtali: „Odkiaľ to ten človek má? Nie je to ten tesár?“ Marek 6,2.3

Matúš 6,1-4 • Modlíme sa za: Ábelová (NoS)

13. nedeľa po Svätej Trojici

Marek 3,31-35

31 Vtom prišla jeho matka a jeho bratia. Zostali vonku a dali si ho zavolať. 32 Okolo neho sedel zástup. Oznámili mu: „Vonku ťa hľadá tvoja matka a tvoji bratia.“ 33 On im odpovedal: „Kto je moja matka a moji bratia?“ 34 Rozhliadol sa po okolosediacich a povedal: „Hľa, moja matka i moji bratia! 35 Lebo každý, kto plní Božiu vôľu, je môj brat, sestra a matka.“

Kto patrí do Božej rodiny? Keď prišli za Pánom Ježišom Jeho bratia a matka, možno bol zástup prekvapený, ako Ježiš zareagoval. Svojou otázkou, že kto je Jeho matka a bratia, akoby zapochyboval, že sú Jeho rodinou. Ako sa asi mohli cítiť Jeho príbuzní? Pán Ježiš tým však jasne vyjadril, že nie je z tohto sveta. A neprišiel na tento svet, aby sa stal na pár rokov súčasťou rodiny Jozefa a Márie z Nazareta. Mal iné poslanie. Zároveň dal ľuďom okolo Seba dôležitú lekciu o tom, kto je Jeho skutočnou rodinou. Sú to ľudia, ktorí činia Jeho vôľu. Ľudia, ktorí Boha vnímajú ako svojho nebeského Otca. Tí sú Ježišovými súrodencami. Tí sú Jeho rodinou. Čo to však znamená: činiť Božiu vôľu? Čo je Božou vôľou? Naše posvätenie. Predtým ale musí prísť osobná viera v Pána Ježiša, ktorej znakom je pokánie a spoľahnutie sa na to, že Kristova obeť na kríži je postačujúca i za moje hriechy. A potom nasleduje posvätenie. Je to úprimná snaha žiť podľa toho, čo je napísané v Biblii. Z vlastnej sily to nedokážeme. Ale my nie sme na to sami. Je tu Boh Otec, ktorý nás stvoril a miluje, po Jeho pravici sedí Pán Ježiš, náš Záchranca, ktorý sa za nás prihovára. A je tu Duch Svätý, ktorý žije v každom veriacom a dáva mu silu žiť pre Boha. Ďakujme Bohu za to, že smieme byť členmi Jeho rodiny. A žime podľa toho!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že si nás ceníš, keď plníme Tvoju vôľu. Odpusť, že sa nám do toho niekedy nechce. Daj nám srdcia pokorné a poslušné. Amen.

Ja sa však budem radovať v Hospodinovi a jasať v Bohu mojej spásy. Habakuk 3,18

Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Lukáš 15,20

1.Jána 4,7-12 • 3.Mojžišova 19,1-3.13-18.33-34 • Žalm 119,65-72 • Modlíme sa za: Bratislavský seniorát

4.Mojžišova 20,1-13

1 V prvom mesiaci prišla celá pospolitosť Izraelitov na púšť Cin. Ľud sa utáboril v Kadéši, kde zomrela Mirjam, a kde ju aj pochovali. 2 Pospolitosť nemala vodu. Preto sa zhromaždili okolo Mojžiša a Árona. 3 Ľud sa hádal s Mojžišom. Dohovárali mu: „Kiežby sme boli už vtedy pomreli, keď zahynuli naši bratia pred Hospodinom! 4 Prečo ste vyviedli Hospodinovo zhromaždenie na túto púšť? Máme tu pomrieť spolu s dobytkom? 5 Prečo ste nás len vyviedli z Egypta a doviedli na toto nevľúdne miesto, kde sa nedá pestovať obilie ani figy, ani vinič, ani granátové jablká; ba nie je tu ani pitná voda?“ 6 Mojžiš a Áron odišli od zhromaždenia ku vchodu do stanu stretávania a padli na tvár. Tam sa im zjavila Hospodinova sláva. 7 Hospodin povedal Mojžišovi: 8 „Vezmi si palicu a so svojím bratom Áronom zvolaj pospolitosť, pred ňou sa prihovorte skale a bude z nej tiecť voda. Tak im vyvedieš vodu zo skaly a napojíš ľud i dobytok. 9 Mojžiš vzal teda palicu, ktorá bola pred Hospodinom, ako mu prikázal Hospodin.“ 10 Nato zvolal Mojžiš s Áronom zhromaždenie pred skalu a povedal: „Počujte, vzbúrenci! Máme vám z tejto skaly vyviesť vodu?“ 11 Mojžiš zodvihol ruku a palicou dvakrát udrel skalu. Vyrazil z nej silný prúd vody, takže sa napila celá pospolitosť i dobytok. 12 Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: „Pretože ste neuverili, keď ste mali pred očami Izraelitov dosvedčiť moju svätosť, neuvediete toto zhromaždenie do krajiny, ktorú mu dám.“ 13 Sú to vody Meriby, kde sa Izraeliti protivili Hospodinovi a kde im on prejavil svoju svätosť.

Veriaci musia neveriacim ukazovať na Pána Boha. Izraelci sú už skoro na konci svojho putovania. Oáza, kam prídu, sa nachádza iba 75 kilometrov od hranice zasľúbenej zeme. Oni to možno ani netušia, ale my vieme, ako blízko už sú. Po toľkých rokoch, po toľkých ťažkostiach, po toľkých Božích zázrakoch sa blíži koniec ich putovania. No ich zase premôže nevera. Opäť sa ich zmocní zúfalstvo zo smädu, opäť zabudnú na Božiu ruku, opäť sú v panike, opäť ľutujú svoje rozhodnutia. Stojí pri nich aj Mojžiš a Áron, muži, ktorí s nimi kráčajú celý čas, ktorí sa stretávajú s Hospodinom, ktorí zblízka pozorujú Božie konanie a počúvajú Božie slová. A keď vypukne panika a šíri sa nedôvera v Boha, odídu sa modliť a prosiť o pomoc. Keď sa vrátia, keď im Boh povie, čo majú robiť – Mojžiš spraví chybu. Nevieme, či ho ovládol hnev na svoj ľud, alebo či sám pochyboval, alebo či to bola dokonca pýcha. Zrazu ale nehovorí o tom, čo spraví Boh a ako Boh ochráni Svoj ľud, ale povýšenecky sa spýta ľudí, či im on má dať vodu zo skaly. Trest za túto neveru je veľký. – – My všetci sme Mojžišmi a Áronmi dneška. My sme Boží muži a Božie ženy, ktorí sa hýbu medzi týmto bezradným, zmäteným a neveriacim ľudom. Nepodľahnime ako Mojžiš, ale stále ukazujme ľuďom na Boha, na Jeho mocné skutky, na Jeho lásku. Nenechajme sa prevalcovať pochybnosťami. A živá voda vytryskne zo skaly.

Modlitba: Pane Bože, prosím Ťa, daj mi vytrvalú vieru. Pomôž mi, aby moja viera mohla byť príkladom a pomocou aj pre iných stratených ľudí. Stoj pri mne, nech neprepadnem nevere a pochybnostiam. Amen.

V toho Boha dúfam, nebojím sa. Čo mi môže urobiť človek? Žalm 56,12

Cirkev mala pokoj v celom Judsku, Galilei a Samárii. Vnútorne i navonok rástla, žila v bázni pred Pánom a povzbudzovaná Svätým Duchom vzrastala počtom. Skutky apoštolov 9,31

Skutky apoštolov 9,31-35 • Modlíme sa za: Žilina (TuS)

4.Mojžišova 17,16-26

16 Hospodin oslovil Mojžiša: 17 „Povedz Izraelitom a z každého ich kmeňa vezmi po jednej palici, teda od všetkých ich kniežat, spolu dvanásť palíc za ich kmene. Meno každého napíš na jeho palicu. 18 Áronovo meno napíš na palicu Léviho; len jedna palica pripadne na jedného kmeňového náčelníka. 19 Potom ich ulož do stanu stretávania pred Svedectvo, kde sa s vami stretávam. 20 Palica muža, ktorého si vyvolím, vypučí, a tak umlčím reptanie Izraelitov, ktorí proti vám repcú.“ 21 Mojžiš to oznámil Izraelitom a všetky ich kniežatá mu dali spolu dvanásť palíc, po jednej palici od jedného kniežaťa za kmeň. Áronova palica bola medzi ich palicami. 22 Mojžiš uložil palice pred Hospodinom v stane svedectva. 23 Keď Mojžiš na druhý deň vošiel do stanu svedectva, Áronova palica za Léviho kmeň vypučala. Vyhnala puky, rozkvitla a dozreli na nej mandle. 24 Mojžiš vyniesol všetky palice spred Hospodina ku všetkým Izraelitom, aby to videli, a každý si vzal svoju palicu. 25 Hospodin povedal Mojžišovi: „Áronovu palicu zanes späť pred Svedectvo, aby sa zachovala ako výstražné znamenie buričom. Tým urobíš koniec ich reptaniu proti mne a nezomrú.“ 26 Mojžiš urobil celkom tak, ako mu prikázal Hospodin.

Kríž Pána Ježiša je znakom nádeje a Božieho plánu. Izraelci prežili na púšti s Hospodinom už mnoho dobrodružstiev, ale zdá sa, že na to všetko veľmi rýchlo zabúdajú. Ich obavy o život, obavy o plné brucho a o strechu nad hlavou, vždy zvíťazia nad ich vierou a dôverou v Pána Boha. Zakaždým zabudnú na Jeho vôľu, na Jeho plán. Pán Boh sa preto rozhodne urobiť zázrak, ktorý budú mať pred očami natrvalo. Nedá im len záchranu, alebo zázračné jedlo, ktoré zjedia. Dá im znamenie Svojej vôle, ktoré zostane v ich strede a budú naň môcť hľadieť vždy, keď zapochybujú. To, čo im Boh dá, je kus dreva. Mŕtvy kus dreva, na ktorom zjaví Svoju vôľu. Mŕtvy kus dreva, ktorý zrazu prinesie život. Áronova palica, ktorá začne pučať a kvitnúť. Drevo, ktoré zrazu prinesie nový život. – – My dnes nemáme pred sebou Áronovu palicu, ale kríž Pána Ježiša. Aj kríž bol iba mŕtvym drevom, až kým na ňom Pán Boh nezjavil Svoju vôľu pre nás všetkých. Z kusa dreva sa stalo znamenie života, znamenie nádeje, znamenie Božej lásky k nám. Vždy, keď stratíme z obzoru nádej a vieru, pozrime sa na Kristov kríž.

Modlitba: Pane Bože, pomôž mi hľadieť na Tvoj kríž vždy, keď budem pochybovať alebo strácať nádej. Nedaj mi zabudnúť, že ma miluješ a že máš s mojím životom plán. Amen.

Neboj sa náhlej hrôzy, lebo Hospodin sa ti stane oporou. Príslovia 3,25.26

Keď Ho učeníci videli kráčať po mori, prestrašení hovorili: „To je prízrak!“ A od strachu kričali. Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ Matúš 14,26-27

Matúš 12,15-21 • Modlíme sa za: Žibritov (HoS)

4.Mojžišova 14,39-45

39 Keď Mojžiš oznámil tieto slová všetkým Izraelitom, ľud sa veľmi zarmútil. 40 Včasráno vstali, vystúpili na temeno vrchu a povedali: „Vystúpme na miesto, o ktorom hovoril Hospodin, hoci sme zhrešili!“ 41 Mojžiš im však povedal: „Prečo prestupujete príkaz Hospodina?! To sa vám nepodarí! 42 Hospodin nie je medzi vami, preto nevystupujte, aby vás nepriatelia neporazili. 43 Veď tam budú proti vám Amalékovia a Kanaánčania a vy padnete ich mečom. Pretože ste sa odvrátili od Hospodina, Hospodin nebude s vami!“ 44 Oni sa však napriek tomu odvážili vystúpiť na temeno vrchu. Ani archa Hospodinovej zmluvy, ani Mojžiš sa však z tábora nepohli. 45 Amalékovia a Kanaánčania, ktorí bývali na tom pohorí, zostúpili, bili ich a rozháňali až po Chormu.

Pravé pokánie. Izraelský ľud sa po vypočutí Mojžiša zarmútil. Nedôverovali mu, a to ich viedlo k reptaniu, ktoré prinieslo trest. Jeden by myslel, že sa poučili. Ale nie. Napriek tomu, čo im Mojžiš povedal, sa rozhodli, že do zasľúbenej krajiny vstúpia. Ako by si neuvedomovali závažnosť ich priestupku a naďalej išli si vlastnou cestou – cestou, ktorá ich priviedla k smrti. – – Pokánie nás privádza k zmene zmýšľania aj konania, k tomu, že takto už ďalej nechceme žiť, takto nechceme konať. Pravé pokánie nás privádza na kolená, kde vyznávame svoje hriechy, ľutujeme ich natoľko, že sa od nich chceme odvrátiť. Žiadna pretvárka, žiadna faloš. Ale sami to nezvládneme. Ani v tomto nie sme sami, Boh nás nenechal iba tak. Poslal Svojho Syna, aby vzal na Seba všetko to škaredé a pomohol nám žiť taký život, aký je hodný Božieho ospravedlneného dieťaťa. On k nám skrze Ducha Svätého naťahuje ruku a ťahá nás z bahna nášho hriechu. Nebojme sa podať Mu ruku a dať Mu svoje srdce.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že v nás pestuješ radosť. Odpusť, že sa miesto toho zarmútime z nedostatku viery. Uč nás nasledovať Ťa s dôverou. Amen.

Prehovorím Ja, Hospodin. Čo poviem, to sa splní a už sa neoddiali. Ezechiel 12,25

Keďže Písmo predvídalo, že Boh z viery ospravedlňuje pohanov, už vopred ohlásilo Abrahámovi radostnú zvesť: V tebe budú požehnané všetky národy. Galaťanom 3,8

Lukáš 8,1-3 • Modlíme sa za: Žemberovce (DNS)

4.Mojžišova 14,26-38

26 Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 27 „Dokedy budem trpieť túto zlú pospolitosť, čo proti mne ustavične repce? Dosť som sa napočúval reptania Izraelitov proti mne. 28 Povedz im: Ako žijem,“ znie výrok Hospodina, „naložím s vami tak, ako ste o tom predo mnou hovorili. 29 Na tejto púšti popadajú mŕtvoly vás všetkých spočítaných, starších ako dvadsať rokov, čo ste reptali proti mne. 30 Ani jeden z vás nevojde do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že v nej budete bývať, okrem Kaléba, Jefunneho syna, a Jozuu, Núnovho syna. 31 No vaše deti, o ktorých ste vraveli, že sa stanú korisťou, tie do nej uvediem a spoznajú krajinu, ktorou ste vy pohrdli. 32 Vaše mŕtvoly však padnú na tejto púšti. 33 Vaši synovia budú štyridsať rokov pastiermi na púšti. Budú pykať za vašu smilnú nevernosť, kým vaše mŕtvoly zostanú na púšti. 34 Ako ste štyridsať dní skúmali krajinu — rok sa bude počítať za deň —, štyridsať rokov budete pykať za svoje neprávosti, aby ste spoznali môj odpor. 35 Ja, Hospodin, som to povedal a tak urobím celej tejto skazenej pospolitosti, ktorá sa vzbúrila proti mne! Na tejto púšti zahynú!“ 36 Muži, ktorých Mojžiš poslal preskúmať krajinu, tí, čo po svojom návrate popudili celú pospolitosť, aby reptala, pretože o krajine rozširovali lživé správy 37 a krajinu zlomyseľne ohovárali, náhle zomreli pred Hospodinom. 38 Spomedzi tých, čo išli preskúmať krajinu, zostali nažive len Jozua, syn Núna, a Kaléb, syn Jefunneho.,

Nedôvera prináša smrť. Nedôvera je veľký ničomník. Ničí naše vzťahy, nielen medzi nami ľuďmi navzájom, ale ona ničí aj náš vzťah k Pánu Bohu. Vidíme to aj na izraelskom zbore. Reptanie proti Hospodinovi prinieslo zboru Izraelcov smrť. Pre ich neveru, pre ich nedôveru, pre ich reptanie sa nikto z mužov starších ako 20 rokov nedostal do zasľúbenej zeme, musia padnúť mŕtvi na púšti. Nedôvera im priniesla smrť. Niekedy je možno aj nám ťažko dôverovať Bohu, keď prechádzame svojou púšťou (keď nás postihla choroba, keď sme unavení, smutní, alebo sme prišli o milovanú osobu), ľahko je nám vtedy skĺznuť do nedôvery či reptania. Pravdou však je, že my ani v tej najväčšej našej osobnej púšti nie sme sami. Boh je tam stále s nami. Dnes dokonca bližšie – v Ježišovi Kristovi, skrze Ducha Svätého. On nás neopustí. Dôležité je však pridŕžať sa Jeho. Dôverovať Mu pri každom našom kroku, spoliehať sa na Jeho mocné vedenie. Nereptať, ale dôverovať Jeho slovu, lebo Hospodin sám kráča pred tebou, On bude s tebou, nenechá ťa a neopustí; neboj sa a nemaj strach. Dôvera voči Bohu, Jeho slovu (aj vtedy, keď prechádzame našou púšťou), nám prinesie život.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že si dobrý, a preto vôbec nemusíme reptať. Odpusť, že to robíme, lebo nám chýba plná viera. Posilňuj nás na duchu, nech veríme v plnosti. Amen.

Teraz však, Bože náš, veľký, mocný a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň, nepodceňuj všetky útrapy, ktoré nás zastihli. Nehemiáš 9,32

Som totiž presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomné, ani budúce veci, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenie nebude nás môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Rimanom 8,38-39

Ján 4,46-54 • Modlíme sa za: Želiezovce (DNS)

4.Mojžišova 14,1-25

1 V tú noc celá pospolitosť začala kričať a ľud nariekal. 2 Všetci Izraeliti reptali proti Mojžišovi a Áronovi a celá pospolitosť im vyčítala: „Kiežby sme boli radšej pomreli v Egypte alebo tu na púšti! Kiežby sme boli vtedy pomreli! 3 Prečo nás Hospodin vedie do tej krajiny? Aby sme padli mečom, aby sa naše ženy a deti stali korisťou? Nebolo by nám lepšie vrátiť sa do Egypta?“ 4 Navzájom si vraveli: „Vyberme si vodcu a vráťme sa do Egypta!“ 5 Vtedy Mojžiš a Áron padli na tvár pred celou zhromaždenou pospolitosťou Izraelitov. 6 Jozua, syn Núna a Kaléb, syn Jefunneho, dvaja z tých, čo preskúmali krajinu, roztrhli si rúcho 7 a celej pospolitosti Izraelitov povedali: „Krajina, ktorú sme prešli a preskúmali, je krajina mimoriadne dobrá. 8 Ak nám bude Hospodin priaznivo naklonený, dovedie nás do tej krajiny a dá nám ju. Je to krajina oplývajúca mliekom a medom. 9 Len sa nebúrte proti Hospodinovi! Nebojte sa ľudu tej krajiny, lebo ho zjeme ako chlieb. S nami je Hospodin, no ich nechránia ich bohovia. Nebojte sa ich!“ 10 Celá pospolitosť kričala, aby oboch ukameňovali. Vtom sa však pri stane stretávania všetkým Izraelitom ukázala Hospodinova sláva. 11 Hospodin povedal Mojžišovi: „Dokedy ma bude tento ľud znevažovať? Dokedy mi nebude veriť napriek znameniam, ktoré som uprostred neho vykonal? 12 Dopustím naň mor a vydedím ho; z teba však urobím väčší a mocnejší národ, než je on.“ 13 No Mojžiš povedal Hospodinovi: „Dozvedia sa o tom Egypťania, pretože spomedzi nich si vyviedol tento ľud svojou mocou, 14 a povedia o tom obyvateľom tejto krajiny. Tí počuli, že ty, Hospodin, si uprostred tohto ľudu, že ty, Hospodin, si sa dal vidieť z tváre do tváre. Tvoj oblak stojí nad ním a v oblakovom stĺpe kráčaš pred ním vo dne a v ohnivom stĺpe v noci. 15 Ak tento ľud vyhubíš, potom si národy, ktoré počuli správu o tebe, povedia: 16 ‚Pretože Hospodin nemohol voviesť tento ľud do krajiny, ktorú im sľúbil pod prísahou, pozabíjal ich na púšti.‘ 17 Nech sa však teraz prejaví moc môjho Pána vo svojej veľkosti, ako si vyhlásil: 18 ‚Hospodin je zhovievavý a veľmi milosrdný, odpúšťa vinu a priestupok nenecháva bez trestu, ale trestá vinu otcov na synoch do tretieho i štvrtého pokolenia.‘ 19 Odpusť, prosím, vinu tohto ľudu, podľa svojho veľkého milosrdenstva, ako si odpúšťal tomuto ľudu od Egypta až posiaľ!“ 20 Hospodin odpovedal: „Odpúšťam mu, ako si prosil. 21 No tak ako žijem a ako Hospodinova sláva naplní celú zem: 22 z mužov, ktorí videli moju slávu a moje znamenia, ktoré som konal v Egypte i na púšti, a predsa ma už desaťkrát pokúšali a neposlúchli ma, 23 ani jeden neuvidí krajinu, ktorú som sľúbil pod prísahou ich otcom. Neuvidí ju nikto, kto ma znevažuje. 24 No svojho služobníka Kaléba, pretože bol v ňom iný duch a bol mi bezvýhradne oddaný, uvediem do krajiny, do ktorej už vstúpil, a jeho potomstvo ju dostane do vlastníctva. 25 V údolí bývajú Amalékovia a Kanaánčania, preto zajtra sa obráťte a vydajte sa na cestu púšťou k Trstinovému moru!“

Odvaha. Napätie v izraelskom ľude sa stupňuje, ku Kálebovi sa pripája iba jeden vyzvedač – Józua. Spoločne vo viere stoja proti presile národa – viac ako 603-tisíc mužov nad 20 rokov (okrem žien a detí). Tento obrovský národ zabudol na otroctvo a neslobodu. Stačí im, že predtým mali pravidelnú stravu a denný režim bez zodpovednosti. Józua a Káléb sa napriek tejto prevahe odvážne stavajú za dôveru v Boha a povzbudzujú ľud k viere v Božie zasľúbenia. Boh sa k ich viere prizná a prehovorí. Žiaľ, opäť sa len musí hnevať na Svoj ľud. V hneve ich chce zničiť. No Mojžiš z lásky k Bohu obraňuje Jeho povesť. Zabúda na seba. Boh im z lásky zas odpúšťa. – – Preto si nemyslime, že ak nepríde pri našom poklesku trest, že som nič zlé neurobil, ale je to len Božia zhovievavosť. Prístup: veď všetko sa mi prepečie, vedie k záhube a páči sa len diablovi. Preto si uvedomujme svoje hriechy a prosme v modlitbách Boha o odpustenie – tak ako Mojžiš. Nebojme sa pristupovať k nášmu nebeskému Otcovi, ktorý nás má rád a chce nás formovať v duchovnom raste.

Modlitba: Drahý nebeský Otče, prosím, odpusť mi, že často zabúdam na všetko dobré, čo od Teba denne prijímam. Potom, keď príde niečo, čo sa mi nepáči, tak hneď repcem a zabúdam na to všetko dobré, čo od Teba dostávam. Prosím, pomôž aj v ťažkostiach nezabúdať na Tvoju lásku a prítomnosť v mojom živote. Amen.

Hospodin nezavrhne Svoj ľud pre Svoje veľké meno, lebo z vás chce mať Svoj ľud.  1.Samuelova 12,22

Apoštolovia oslavovali Boha, hovoriac: „Boh teda aj pohanom daroval pokánie, aby mali život.“  Skutky apoštolov 11,18

Marek 3,1-10(11.12) • Modlíme sa za: Žehňa (ŠZS)