4.Mojžišova 20,1-13

1 V prvom mesiaci prišla celá pospolitosť Izraelitov na púšť Cin. Ľud sa utáboril v Kadéši, kde zomrela Mirjam, a kde ju aj pochovali. 2 Pospolitosť nemala vodu. Preto sa zhromaždili okolo Mojžiša a Árona. 3 Ľud sa hádal s Mojžišom. Dohovárali mu: „Kiežby sme boli už vtedy pomreli, keď zahynuli naši bratia pred Hospodinom! 4 Prečo ste vyviedli Hospodinovo zhromaždenie na túto púšť? Máme tu pomrieť spolu s dobytkom? 5 Prečo ste nás len vyviedli z Egypta a doviedli na toto nevľúdne miesto, kde sa nedá pestovať obilie ani figy, ani vinič, ani granátové jablká; ba nie je tu ani pitná voda?“ 6 Mojžiš a Áron odišli od zhromaždenia ku vchodu do stanu stretávania a padli na tvár. Tam sa im zjavila Hospodinova sláva. 7 Hospodin povedal Mojžišovi: 8 „Vezmi si palicu a so svojím bratom Áronom zvolaj pospolitosť, pred ňou sa prihovorte skale a bude z nej tiecť voda. Tak im vyvedieš vodu zo skaly a napojíš ľud i dobytok. 9 Mojžiš vzal teda palicu, ktorá bola pred Hospodinom, ako mu prikázal Hospodin.“ 10 Nato zvolal Mojžiš s Áronom zhromaždenie pred skalu a povedal: „Počujte, vzbúrenci! Máme vám z tejto skaly vyviesť vodu?“ 11 Mojžiš zodvihol ruku a palicou dvakrát udrel skalu. Vyrazil z nej silný prúd vody, takže sa napila celá pospolitosť i dobytok. 12 Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: „Pretože ste neuverili, keď ste mali pred očami Izraelitov dosvedčiť moju svätosť, neuvediete toto zhromaždenie do krajiny, ktorú mu dám.“ 13 Sú to vody Meriby, kde sa Izraeliti protivili Hospodinovi a kde im on prejavil svoju svätosť.

Veriaci musia neveriacim ukazovať na Pána Boha. Izraelci sú už skoro na konci svojho putovania. Oáza, kam prídu, sa nachádza iba 75 kilometrov od hranice zasľúbenej zeme. Oni to možno ani netušia, ale my vieme, ako blízko už sú. Po toľkých rokoch, po toľkých ťažkostiach, po toľkých Božích zázrakoch sa blíži koniec ich putovania. No ich zase premôže nevera. Opäť sa ich zmocní zúfalstvo zo smädu, opäť zabudnú na Božiu ruku, opäť sú v panike, opäť ľutujú svoje rozhodnutia. Stojí pri nich aj Mojžiš a Áron, muži, ktorí s nimi kráčajú celý čas, ktorí sa stretávajú s Hospodinom, ktorí zblízka pozorujú Božie konanie a počúvajú Božie slová. A keď vypukne panika a šíri sa nedôvera v Boha, odídu sa modliť a prosiť o pomoc. Keď sa vrátia, keď im Boh povie, čo majú robiť – Mojžiš spraví chybu. Nevieme, či ho ovládol hnev na svoj ľud, alebo či sám pochyboval, alebo či to bola dokonca pýcha. Zrazu ale nehovorí o tom, čo spraví Boh a ako Boh ochráni Svoj ľud, ale povýšenecky sa spýta ľudí, či im on má dať vodu zo skaly. Trest za túto neveru je veľký. – – My všetci sme Mojžišmi a Áronmi dneška. My sme Boží muži a Božie ženy, ktorí sa hýbu medzi týmto bezradným, zmäteným a neveriacim ľudom. Nepodľahnime ako Mojžiš, ale stále ukazujme ľuďom na Boha, na Jeho mocné skutky, na Jeho lásku. Nenechajme sa prevalcovať pochybnosťami. A živá voda vytryskne zo skaly.

Modlitba: Pane Bože, prosím Ťa, daj mi vytrvalú vieru. Pomôž mi, aby moja viera mohla byť príkladom a pomocou aj pre iných stratených ľudí. Stoj pri mne, nech neprepadnem nevere a pochybnostiam. Amen.

V toho Boha dúfam, nebojím sa. Čo mi môže urobiť človek? Žalm 56,12

Cirkev mala pokoj v celom Judsku, Galilei a Samárii. Vnútorne i navonok rástla, žila v bázni pred Pánom a povzbudzovaná Svätým Duchom vzrastala počtom. Skutky apoštolov 9,31

Skutky apoštolov 9,31-35 • Modlíme sa za: Žilina (TuS)