Lukáš 17,11-19

11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš naprieč Samáriou a Galileou. 12 Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už zďaleka zastali 13 a hlasno kričali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ 14 Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte a ukážte sa kňazom!“ A keď odchádzali, boli očistení. 15 Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. 16 Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán. 17 Vtedy Ježiš povedal: „Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? 18 Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ 19 A jemu povedal: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.“

Nevďačnosť. Desiati malomocní sú očistení. Teraz nastáva kritická chvíľa. Uzdravenie ich privádza na križovatku, kde sa ich cesty rozchádzajú. Opäť sa rozdelia na dve skupiny. To rozdelenie nie je len rasové či národnostné, ale najmä duchovné. Uzdravenie ich delí na deväť nevďačných a jedného vďačného. Rozdiel medzi vďačnými a nevďačnými nie je v tom, že jedni ďakujú a druhí nie. S otázkou vďačnosti sme konfrontovaní vtedy, keď riešime celkom inú otázku a tá znie: „Čo urobíme so svojím očisteným životom?“ Deviati svoje malomocenstvo k Ježišovi priniesli, ale svoj očistený život si už nechali pre seba. Tak je to so všetkými, ktorí sú v živote zameraní len na hľadanie pomoci u Boha. Ide im viac o Božiu pomoc, ako o Boha samotného. Keď pomoc dostanú, viac Ho už nepotrebujú. Pre nich je pomoc dôležitejšia než to, že do ich života vstúpil Boh so Svojím zmilovaním, o ktoré prosili. V tom je naša nevďačnosť, že očistený život nedávame Bohu, ale nechávame si ho pre seba. Možno aj nás na začiatku priviedla k Ježišovi potreba pomoci. Mohlo to byť osobné alebo rodinné trápenie, či potreba očistenia nášho znečisteného života. To je v poriadku. Ale už nie je v poriadku, keď Bohu prinášame len naše hriechy, aby ich odpustil, a nie aj náš život, aby ho použil. To je nevďačnosť!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že používaš v mojom živote všetko na dobré. Odpusť, že si to málo všímam a ešte menej Ti ďakujem. Prenikni ma vďakou a láskou. Amen.

Zasadil som ťa ako šľachtený vinič, len pravé semeno. Ako si sa mi mohla premeniť na planý a cudzí vinič? Jeremiáš 2,21

Boh nezavrhol Svoj ľud, ktorý vopred poznal. Rimanom 11,2

Zjavenie 2,8-11 • Modlíme sa za: Brezno (ZvS)