Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Lukáš 21,5-19

5 Keď niektorí hovorili o chráme, ako je vyzdobený krásnymi kameňmi a ďakovnými darmi, povedal: 6 „Prídu dni, keď z toho, čo vidíte, nezostane kameň na kameni. Všetko bude zničené.“ 7 Opýtali sa ho: „Učiteľ, kedy to bude? Aké bude znamenie, keď sa to začne diať?“ 8 On odpovedal: „Dajte si pozor, aby vás nezviedli. Lebo prídu mnohí a budú v mojom mene hovoriť: ‚Ja som!‘ a ‚Ten čas je už blízko!‘, no nechoďte za nimi! 9 A keď budete počuť o vojnách a nepokojoch, neľakajte sa! Najprv musí prísť toto, ale koniec nebude hneď.“ 10 Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. 11 Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, hrôzy a veľké znamenia z neba. 12 Ale pred tým všetkým položia na vás ruky a budú vás prenasledovať. Vydajú vás synagógam a uväznia. Budú vás vláčiť pred kráľov a vladárov pre moje meno. 13 To vám bude príležitosťou na svedectvo. 14 Zaumieňte si teda, že sa nebudete dopredu pripravovať, ako sa brániť. 15 Ja vám totiž dám výrečnosť a múdrosť, ktorej ani všetci vaši protivníci nebudú môcť odolať a protirečiť. 16 Zradia vás aj rodičia, bratia, príbuzní a priatelia a niektorých z vás aj usmrtia. 17 Všetci vás budú nenávidieť pre moje meno. 18 Ale ani vlas sa vám z hlavy nestratí. 19 Ak vytrváte, získate život.

Vytrvalosť. Možno by mnohých z nás potešil vopred oznámený plán života. Samozrejme, vždy mysliac skôr na ten pozitívnejší charakter odkazu. Je tiež však pravda, že mnohé, najmä tie nepríjemné oznámenia v našom živote berieme na ľahkú váhu s tým, že ešte nezaznel ten správny plán pre nás…. Radšej vykľučkovať, ako niesť zodpovednosť (ak ešte nemusíme). Ale ak nás prepadne vopred oznámený plán s nie najlepšou perspektívou pozemskej budúcnosti, vtedy sa človek zľakne. V strachu potom zabúda milovať a dôverovať Tomu, ktorý do všetkého vstupuje aj s prvotným oznamom: „ak vytrváte, získate život“. Áno, je pravda, že viac pozeráme na to ľudské, ale čo nám to pomôže? Pán Ježiš práve preto Svojim najbližším vopred oznamuje plán, ktorý vyzerá drasticky, a vlastne on drastickým aj skutočne je. Veď v tom, čo čítame, je vlastne všetko naruby. To však v nás nemá vyvolať strach, ale dôveru v Božiu pomoc v slovách: „Zaumieňte si teda, že si nebudete dopredu robiť starosti, ako sa brániť. Ja vám totiž dám výrečnosť a múdrosť, voči ktorej nikto nezvíťazí.“ Ježiš nám totiž hovorí: Svet a budúcnosť je v Mojich rukách.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že pri Tebe sa nemusíme starostiť, lebo milujúcim Boha všetky veci slúžia na dobré. Odpusť nám, že si starosti napriek tomu robíme. Oživuj v nás vieru v Teba, nech je silná a stála, nech prinášame ovocie lásky, radosti a pokoja. Amen.

„Syn si ctí otca, sluha svojho pána. Ak som teda otec, kde je úcta voči Mne?“ hovorí Pán. Malachiáš 1,6

Nech je požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, Otec milosrdenstva a Boh všetkej útechy.  2.Korinťanom 1,3

Ján 6,30-35(36) • Modlíme sa za: Neded (DNS)

Otázky na rozjímanie: 

Ako reagujem na nepríjemné oznámenia alebo výzvy v mojom živote? Dôverujem Bohu aj v ťažkých chvíľach?

Čo znamená pre mňa vytrvalosť v strachu a neistote, a ako môžem dôverovať Božej pomoci v týchto situáciách?

Aké sú moje najväčšie obavy z budúcnosti, a ako môžem aplikovať Ježišovské slová o Božej výrečnosti a múdrosťi v mojom živote?

APRÍL

Lukáš 21,1-4

1 Keď sa rozhliadol, zbadal boháčov, ako hádžu svoje dary do chrámovej pokladnice. 2 Videl aj akúsi chudobnú vdovu, ako ta hodila dve drobné mince, 3 a povedal: „Veru, hovorím vám, táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci. 4 Lebo oni vhodili dary zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe vhodila všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“

Deti majú takú hru: do odlišných otvorov vkladajú rôzne predmety. Ak však predmet nemá rovnaký tvar a veľkosť ako daný otvor, je z toho len neúspešný buchot. Tá hra je metaforou správania sa dospelých. Vytýčili sme si ciele a podľa ich dôležitosti sa do nich snažíme investovať primerané množstvo času, peňazí a energie. Ako je pre nás dôležitý Boh? Ak by mal v takej detskej hre svoj otvor, čo by sme doň vložili, aby to dobre zapasovalo? Primerané by bolo vložiť všetko. A vlastne nie je nič, čo by už aj tak nevlastnil. Pre chudobnú vdovu sú všetkým dva haliere. Odovzdá ich Bohu, a už onedlho Boží Syn aj jej odovzdá Svoje postavenie, bolesť, Svoj život. Kto dáva Bohu, nestráca. Aj Ján Hus sa vydáva na cestu do Kostnice s ochotou dať všetko. Blízkym na rozlúčku napísal, že ak je prospešnejšie, aby kázal, chce slúžiť; ak je pre Božie kráľovstvo lepšie obetovať sa, nech sa tak stane. Bach zas do úplného vyčerpania odovzdáva svoje talenty, až jeho chorý zrak definitívne utonie v tme. Vravel, že cieľom hudby nemôže byť nič iné než osláviť Boha a osviežiť ľudské duše. – – Možno pred tebou nestoja skúšky ako pred Jánom Husom a nemáš talent ako J. S. Bach, no aj ty máš svoje všetko. Neprehliadni to, aj keby to boli len dva haliere. Boh hľadí na ľudské srdce, nie na ľudskú matematiku. Čo dnes môžeš odovzdať Bohu?

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že si všímaš slabých a posilňuješ ich. Odpusť nám, prosím, že nedávame na Tvoje dobré dielo z nedostatku, ale len z prebytku. Oživuj v nás vieru, nech konáme dobro tak, ako Ty chceš. Amen.

On obhajuje právo utláčaných, hladným dáva chlieb. Žalm 146,7

Ten, ktorý dáva rozsievačovi osivo a chlieb na jedenie, dá a rozmnoží aj vaše osivo a dá vzrast plodom vašej spravodlivosti. 2.Korinťanom 9,10

Jób 9,14-23.32-35 • Modlíme sa za: Necpaly (TuS)

Otázky na rozjímanie: 

Ako môžem podobne ako chudobná vdova odovzdať Bohu všetko, čo mám, aj keď to môže byť v očiach sveta málo?

Čo môj život a moje rozhodnutia hovoria o tom, ako dôležitý je pre mňa Boh?

Aké sú moje „dva haliere“, ktoré môžem dnes odovzdať Bohu, aby som oslávil Jeho lásku a milosť?

Lukáš 20,41-47

41 Ježiš im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn? 42 Veď sám Dávid v knihe Žalmov hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, 43 kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám. 44 Dávid ho teda volá Pánom. Ako potom môže byť jeho synom?“ 45 Keď ho všetok ľud počúval, svojim učeníkom povedal: 46 „Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, majú radi pozdravy na námestiach, popredné stolce v synagógach a čestné miesta na hostinách. 47 Vyjedajú domy vdov a predstierajú, že sa dlho modlia. Týchto postihne prísnejší súd.“

Veľkolepý pohrebný sprievod sa zastavil pred kapucínskou kryptou. Jej dvere však zostávajú zatvorené. Keď na ne zaklope ceremoniár pohrebu, z druhej strany sa ozve otázka: „kto žiada o vstup?“ „Mária Terézia, arcivojvodkyňa rakúska, kráľovná uhorská, kráľovná česká,“ atď. „Tú nepoznáme,“ ozve sa spoza dverí. Po druhom zaklopaní zaznie už len skrátený titul cisárovnej. Odpoveď však zostáva rovnaká: „Tú nepoznáme.“ Keď sa kapucín tretíkrát opýta: „Kto žiada o vstup?“, odpoveďou je len „Mária, hriešny človek.“ Dvere sa otvoria, rakva vojde do krypty Habsburgovcov. – – Každý človek si v sebe nesie túžbu niečo znamenať. Vo svete či chráme, či v dejinách. Aby sme mohli byť niečo viac, často potrebujeme, aby ostatní boli o niečo menej, a tak si neváhame budovať svoju identitu aj na úkor iných. Ak nakoniec uspeješ, tvojou odmenou bude dym a poľná tráva – formálne pozdravy, drahé šaty, čestné miesta. – – Jediná skutočne dôležitá identita spočíva v tom, kým si vo vzťahu s Bohom. Si hriešnikom? Určite áno. Ale si aj Božím dieťaťom v krvi Ježiša Krista preliatej na kríži? Každý môže byť synom či dcérou Vládcu času a Stvoriteľa všetkého. Každý môže byť vykúpený Tým, pred kým sa koria aj dávni i súčasní panovníci.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že Ty si všetkým, a tak nemusíme zápasiť o to, aby sme ukázali, že sme dôležití. Odpusť nám, že na Teba niekedy zabúdame a riešime veci na svoju slávu. Veď nás cestou pokory a Svojej milosti. Amen.

Nech Ťa chvália, Hospodin, všetky Tvoje skutky, nech Ti dobrorečia Tvoji verní! Žalm 145,10

Spievajte vo svojich srdciach Bohu žalmy, hymny, duchovné piesne. Kolosanom 3,16

Ján 6,26-29 • Modlíme sa za: Nandraž (GeS)

Otázky na rozjímanie: 

Ako môžem rozlíšiť skutočnú duchovnú identitu od formálnych pozícií alebo sociálnych statusov, a čo znamená pre mňa byť Božím dieťaťom?

Čo môžem urobiť, aby som sa chránil pred pýchou a formálnosťou, a ako môžem skutočne slúžiť Bohu a ľuďom?

Ako môžem aplikovať Ježišovské slová o skromnosti a pokore v mojom každodennom živote, aby som bol skutočne pokorný a Božím dieťaťom?

4. nedeľa pôstna – LAETARE

Ján 12,20-24

20 Niektorí z tých, čo prišli na sviatky vykonať poklonu Bohu, boli Gréci. 21 Pristúpili k Filipovi, ktorý bol z galilejskej Betsaidy, a prosili ho: „Pane, chceme vidieť Ježiša!“ 22 Filip šiel a povedal to Ondrejovi. Ondrej a Filip to šli povedať Ježišovi. 23 Ježiš im povedal: „Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. 24 Amen, amen, hovorím vám: Ak pšeničné zrno, ktoré padne do zeme, neodumrie, zostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu.

Chceš vidieť Ježiša? – – Dnešná nedeľa nesie pomenovanie „Radujte sa“. Nakoniec každá jedna nedeľa sa nesie v znamení radosti. Radosti z toho, že Pán Ježiš slávne vstal z mŕtvych a že porazil zlo v jeho najhlbšej podstate. On žije a kraľuje na veky vekov. – – Dnešné svedectvo nám prezrádza, že do Jeruzalema prichádza skupinka gréckych prozelytov. Boli to muži, ktorí konvertovali na judaizmus. A dôvodom ich návštevy je: Chceme vidieť Ježiša! (v.21). Merali dlhú cestu, aby sa mohli s Ježišom stretnúť. Niet nič krajšieho a radostnejšieho ako to, keď v srdci človeka je úprimná túžba po osobnom stretnutí s Pánom Ježišom. Keď si želáme byť v spoločenstve s Ním a počúvať Jeho slovo, ako to urobila i Mária v Betánii (L 10,38-42). My už nemusíme putovať do Jeruzalema, aby sme sa stretli s Ježišom, lebo On je uprostred nás vo Svojom Svätom Duchu. Smieme Ho vidieť a poznávať v Božom slove, vo sviatostiach, v spoločenstve i na modlitbách. Možností je dosť. Využívajme ich k tomu, aby sme sa s Ním nielen stretli, ale aj stále stretávali.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujeme, že Ty si živý Boh. Zjavuj sa nám, prosíme, aby sme Ťa aj my videli a mali s Tebou spoločenstvo lásky. Ďakujeme za dar Ducha Svätého, ktorý v našom srdci zapaľuje túžbu po Tebe. Amen.

On, Hospodin, je náš Boh, Jeho rozhodnutia platia na celej zemi. Žalm 105,7

Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Matúš 5,10

2.Korinťanom 1,3-7 • Izaiáš 54,7-10 • Žalm 84 • Modlíme sa za: Spoločenstvo evanjelických žien

Otázky na rozjímanie: 

Ako môžem vyjadriť túžbu po osobnom stretnutí s Ježišom v mojom každodennom živote, najmä prostredníctvom modlitby a Božieho slova?

Čo znamená pre mňa byť ochotný „odumrieť“ ako pšeničné zrno, aby som mohol priniesť úrodu v službe Bohu a ľuďom?

Ako môžem využívať možnosti, ktoré mám k dispozícii, aby som sa stretával s Ježišom v spoločenstve, sviatostiach a modlitbách?

Lukáš 20,27-40

27 Prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a spýtali sa ho: 28 „Učiteľ, Mojžiš nám napísal: Ak niekomu zomrie brat, ktorý mal manželku, ale ostal bezdetný, vezme si ju za manželku jeho brat a splodí svojmu bratovi potomstvo. 29 Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. 30 Vzal si ju druhý, 31 potom tretí a takto všetci siedmi. No všetci pomreli a nezanechali deti. 32 Napokon zomrela aj žena. 33 Ktorému z nich teda bude tá žena po vzkriesení manželkou? Veď siedmi ju mali za ženu!“ 34 Ježiš im povedal: „Synovia terajšieho veku sa ženia a vydávajú. 35 Ale tí, čo budú uznaní za hodných dosiahnuť budúci vek a zmŕtvychvstanie, už sa viac neženia ani nevydávajú. 36 Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. 37 A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš pri kre, keď Pána nazýva Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. 38 Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ 39 Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si povedal.“ 40 A už sa ho viac neodvážili na nič vypytovať.

Božie sľuby. Komu a čo sme naposledy sľúbili? Dieťaťu, že sa s ním pôjdeme hrať? Kamarátovi, že pôjdeme na čaj? Že prídem navštíviť chorého príbuzného? Že sa ozvem? Poznáme však aj ten pocit, že hoci nám niekto dáva sľub, tak tušíme, že ho nesplní. So zahanbením sa prichytíme pri tom, že ani ja som nie vždy sľúbené splnil/a. Téma dôvery je dôležitá pre každý vzťah. Jednou z najdôležitejších skutočností je, že Bohu môžeme plne dôverovať. Pán Boh plní Svoje sľuby. V rozhovore so sadukajmi Pán Ježiš jasne pripomína, že Pán je Bohom živých, nie mŕtvych. On jasne koriguje aj naše predstavy o večnosti a zároveň nás pozýva zakúsiť vzťah s Bohom, ktorý plní Svoje sľuby. On bol s Mojžišom, ktorý Izraelcov priviedol do zasľúbenej zeme, bol s Abrahámom, ktorý sa dočkal potomka so Sárou. On prišiel na zem v Ježišovi Kristovi, ktorý sa nám predstavil ako dobrý Pastier, Cesta, Pravda, Dvere. Ponúka nám vzťah dôvery, že po časnom živote je i večný. Všetky tie zasľúbenia, ktoré dal Ježiš – sa neskončili Jeho smrťou, veď platia Jeho slová: „Nebo a zem sa pominú, ale Moje slová sa nikdy nepominú.“ Do každodennej reality si môžeme osvojiť povzbudenie: Hoci je prítomnosť ťažká, vy máte pred sebou budúcnosť. O túto budúcnosť som sa postaral Ja, tvoj Hospodin. Je to sľub, ktorý Boh plní aj pri tebe!

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že si nás nenechal bez zasľúbení, ktoré aj plníš. Odpusť, že sa na ne niekedy nevieme spoliehať. Posilni našu vieru Svojím Slovom a Duchom. Amen.

Hospodin je vo Svojom svätom chráme. Zmĺkni pred Ním, celá zem! Habakuk 2,20

Ježiš ich učil a hovoril: „Či nie je napísané: ‚Môj dom sa bude nazývať domom modlitby pre všetky národy?‘“ Marek 11,17

Matúš 16,24-27(28) • Modlíme sa za: Mýto pod Ďumbierom (ZvS)

Lukáš 20,20-26

20 Striehli na neho a poslali sliedičov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať moci a súdu vladára. 21 Spýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš, neuprednostňuješ nikoho, ale učíš Božiu cestu podľa pravdy. 22 Smieme platiť cisárovi daň, či nie?“ 23 On však spoznal ich lesť a povedal im: 24 „Ukážte mi denár! Čí obraz a nápis je na ňom?“ Oni odpovedali: „Cisárov.“ 25 Na to im povedal: „Odovzdajte teda cisárovi, čo je cisárovo, a Bohu, čo je Božie!“ 26 Nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom. Užasli nad jeho odpoveďou a zamĺkli.

Čo dať Bohu? Lukášovo evanjelium v 20. kapitole opisuje niekoľko stretnutí Ježiša s vodcami židovského národa. Tí mu kladú otázky s cieľom spochybniť Jeho autoritu. Dilema, pred ktorú postavili Ježiša, bola jasná. Ak by povedal, že dane sa majú platiť, mohol by byť obvinený z popierania Božej zvrchovanosti nad Izraelom, čím by sa stal nepopulárnym medzi Židmi. Ak by povedal, že dane by sa nemali platiť, stal by sa nepriateľom Ríma. Pán Ježiš však dáva jasnú odpoveď. – – Čo mám dať Bohu ja? Je to otázka, ktorá v našom živote nikdy nestráca na aktuálnosti. Celú svoju bytosť máme zasvätiť Bohu, pretože v sebe nosíme Jeho obraz. Je On naozaj tým najdôležitejším v mojom živote? Komu patrí moje srdce? Ježiš Kristus hovoril o možnosti voľby v živote človeka. Alternatívy sú jasné: usporiadať si svoj život podľa hodnôt tohto sveta – alebo podľa hodnôt evanjelia. Nikdy nie je neskoro vybrať si cestu života s Bohom; vždy môžeme svoj život reorganizovať podľa Božích princípov. Máme dať Bohu to, čo Mu patrí. Zlatá minca patrí cisárovi, pretože nesie jeho podobizeň. Ale minca, ktorá patrí Bohu, je človek, lebo je v ňom vyrytý Boží obraz. Kto odovzdá svoj život Bohu, nemusí sa obávať straty jeho hodnoty, naopak, získava tým večnosť.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Ježišu, za Tvoju múdrosť. Odpusť, že mnohokrát riešime zložité veci života bez nej. Veď nás Svojím Duchom, nech každú duchovnú nástrahu prekonáme v Tebe. Amen.

Ako vznášajúce sa vtáky, tak zatieni Hospodin zástupov Jeruzalem, ochráni ho a vyslobodí, ušetrí ho a zachráni. Izaiáš 31,5

Ježiš hovorí učeníkom: „Choďte radšej za ovcami, ktoré sa stratili z domu Izraela. Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.‘“ Matúš 10,6-7

Marek 9,38-41(42-47) • Modlíme sa za: Myjava (MyS)

Lukáš 20,9-19

9 Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval. 10 Keď prišiel čas, poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a poslali späť naprázdno. 11 Potom k nim poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a vrátili naprázdno. 12 Poslal aj tretieho a aj toho doráňali a vyhodili. 13 Vtedy pán vinice povedal: ‚Čo mám robiť? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.‘ 14 No keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa medzi sebou a povedali si: ‚Toto je dedič. Zabime ho, aby dedičstvo ostalo nám.‘ 15 Tak ho vyvliekli z vinice a zabili. Čo im potom urobí pán vinice? 16 Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“ Keď to počuli, povedali: „V žiadnom prípade!“ 17 On sa na nich zahľadel a povedal: „Čo to teda znamená, keď je napísané: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa uholným kameňom? 18 Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho ten kameň padne, toho rozmliaždi.“ 19 Zákonníci a veľkňazi sa usilovali už v tú hodinu položiť na neho ruky, ibaže sa báli ľudu. Uvedomili si totiž, že toto podobenstvo povedal o nich.

Na zlej strane. Podobenstvo o zlých vinohradníkoch sa farizejom a zákonníkom z úst Pána Ježiša počúvalo ťažko. Veľmi rýchlo pochopili, že hovorí o nich, že oni sú tí zlí vinohradníci, ktorí nedávajú Bohu podiel z úrody vinice. Robia pravý opak, keď prenasledujú Jeho prorokov, nepočúvajú ich, vraždia ich a nakoniec zabijú ešte aj Božieho Syna. To podobenstvo sa naplnilo a s pokorou musíme priznať, že z ich zlého rozhodnutia sme najviac vyťažili my. Nie sme súčasťou židovského vyvoleného národa, a predsa sme sa dostali k spáse, poznáme Krista a Božiu milosť. Pán vinice „zahubil vinohradníkov a vinicu prenajal iným“ (obrazne). Ale keď čítam dnes toto Ježišovo podobenstvo, tak sa cítim ako tí farizeji a zákonníci a chápem, že je reč aj o mne, o našom Slovensku, o kresťanskej Európe. Aj my dnes patríme k ľuďom, ktorí nechcú počúvať, ktorí ignorujú Boha a Jeho požiadavky, ktorí umlčujú ľudí, z úst ktorých počuť Boží hlas. Viete, čo urobí Pán vinice s takými vinohradníkmi? Príde, zahubí ich a vinicu prenajme iným. Kresťanstvo v Európe a v ďalších vyspelých krajinách upadá, ale sú krajiny, kde kresťanov pribúda. Pán Boh skutočne to bohatstvo spásy dáva tým, ktorí Ho prijímajú, ktorí majú otvorené srdcia a odovzdajú Bohu to, čo Mu skutočne patrí. Je ozaj nepríjemné stáť v Ježišovom podobenstve na zlej strane.

Modlitba: Odpusť mi, Bože, že Ti nedokážem dať zo svojho života to, čo Ti patrí, a že som ako zlý vinohradník, ktorý Ťa odmieta a ignoruje. Amen.

V zhromaždeniach zvelebujte Boha, Hospodina! Žalm 68,27

Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a spoločne jedávali pokrm s radosťou a úprimným srdcom. Chválili Boha a tešili sa priazni celého ľudu. Skutky apoštolov 2,46-47

1.Tesaloničanom 2,13.14(15.16)17-20 • Modlíme sa za: Muránska Dlhá Lúka (GeS)

Lukáš 20,1-8

1 Jedného dňa, keď Ježiš učil ľud v chráme a zvestoval evanjelium, pristúpili k nemu veľkňazi a zákonníci so staršími 2 a povedali mu: „Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto ti dal túto moc?“ 3 On im odpovedal: „Aj ja sa vás niečo opýtam. Povedzte mi: 4 Jánov krst bol z neba a či od ľudí?“ 5 Oni uvažovali a medzi sebou si hovorili: „Ak povieme, že z neba, povie: ‚Prečo ste mu neuverili?‘ 6 Ale ak povieme: ‚Od ľudí,‘ všetok ľud nás ukameňuje, lebo ľud je presvedčený, že Ján je prorok.“ 7 Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ. 8 A Ježiš im povedal: „Teda ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.“

Máš nejakú moc? Dostali ste už niekedy v živote takú otázku ako Pán Ježiš? Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto Ti tú moc dal? Veriaci ľudia sa v tomto svete nepovažujú za mocných a vplyvných ľudí. Väčšinou sa vnímame viac ako bezmocní, ako ľudia, ktorí majú malý vplyv, ktorí máločo môžu zmeniť a so svojím pohľadom na svet sú skôr iným ľuďom na smiech. Ale moc veriaceho človeka sa vie prejaviť v ťažkých okamihoch života, v krízových situáciách, keď treba niekomu pomôcť, keď nesú ťažký životný kríž, keď v pokore zápasia s bolesťou, či chorobou, keď nezištne dokážu iným ľuďom pomáhať, a nič za to nečakajú. Keď trpia a nereptajú a nenadávajú, ale nesú tú ťarchu s pokorou. Práve vtedy je vidieť zvláštnu silu, ktorú majú slabí ľudia. Apoštol Pavol to zbadal na svojom vlastnom živote. Raz povedal, že Božia moc sa dokonáva v slabosti, a práve vtedy, keď som na konci s ľudskými silami, práve vtedy je vidieť ohromnú moc Pána Ježiša Krista, ktorý pôsobí vo mne. – – Cítiš sa, milý brat, milá sestra, dnes slabý/á? To nevadí, pretože práve v tej slabosti bude najlepšie viditeľná moc Pána Ježiša Krista, ktorý v tebe pôsobí. A o to nám vlastne v tomto svete ide.

Modlitba: Pane Ježišu, vidíš moju slabosť a moju nemohúcnosť, ale prosím, keď ma budú potrebovať ľudia, či tento svet, aby na mne bola viditeľná Tvoja sila a Tvoja moc. Amen.

Tento úbožiak volal, Hospodin ho vypočul a vyslobodil ho zo všetkých súžení. Žalm 34,7

Ježiš hovorí: „Poďte ku Mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; Ja vám dám odpočinúť.“ Matúš 11,28

Matúš 19,16-26 • Modlíme sa za: Mošovce (TuS)

Lukáš 19,41-48

41 Keď sa už priblížil a uzrel mesto, zaplakal nad ním 42 a povedal: „Kiežby si aj ty, aspoň v tento deň, spoznalo, čo ti prináša pokoj! Teraz je to však skryté pred tvojimi očami. 43 Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán. 44 Zrovnajú ťa so zemou a s tebou aj tvoje deti, a nenechajú v tebe kameň na kameni, pretože si nepoznalo čas svojho navštívenia.“ 45 Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov 46 a povedal im: „Je napísané: Môj dom bude domom modlitby. Vy ste však z neho urobili pelech lotrov.“ 47 A deň čo deň učil v chráme. No veľkňazi, zákonníci a vodcovia ľudu sa ho usilovali zahubiť. 48 Nevedeli však, čo robiť, lebo všetok ľud na ňom lipol a počúval ho.

Čím je pre nás Boží dom? Nedávno som vypozoroval tri udalosti. Pri prenosoch našich služieb Božích cez médiá, ak je zapnuté nahrávanie pred začiatkom, počuť vždy veľkú vravu. Cirkevná tlač písala, že v jednom zbore pri konfirmácii uvádzali pamätnú bankovku. Dcéra mi poslala fotku z Londýna, kde z kostola bola urobená reštaurácia. Ľudia jedli pri stoloch, v pozadí oltár a kazateľnica. Všetko situácie v Božom dome – spojené s uspokojovaním kultúrnych a telesných potrieb človeka. A popri tom som si uvedomil, že naše chrámy vo väčšine zborov sú okrem jedných služieb Božích týždenne zatvorené. – – Pán Ježiš by dnes rovnako nad tým zaplakal. Cez Jeho slovo sme upozornení, že naše chrámy majú byť domom modlitby, kde by sme sa mali každý deň stretávať so živým Bohom a počúvať Ho s radosťou. Prosme dnes, aby cez osobnú i spoločnú modlitbu v našich chrámoch sme túžili vzrastať na duchovnom človeku a nechali sa plniť Božím Duchom. Úprimná modlitba je kľúčom k prebudeniu v cirkvi.

Modlitba: Drahý Bože, daj, aby naše chrámy boli miestom uctievania, hľadania Pravdy a Lásky, ktorou si Ty sám. Amen.

Noach bol spravodlivý a bezúhonný muž medzi svojimi vrstovníkmi. Noach chodil s Bohom. 1.Mojžišova 6,9

Rovnako, ako je svätý Ten, čo vás povolal, aj vy buďte svätí v celom svojom počínaní. 1.Petra 1,15

Jób 7,11-21 • Modlíme sa za: Moravské Lieskové (PoS)

Lukáš 19,28-40

28 Po týchto slovách kráčal vpredu a uberal sa do Jeruzalema. 29 Keď sa priblížil k Betfagé a Betánii, k vrchu, ktorý sa volá Olivový, poslal dvoch učeníkov 30 so slovami: „Choďte do dediny, ktorá je naproti. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nikto nikdy nesedel. Odviažte ho a priveďte! 31 Ak sa vás niekto spýta: ‚Prečo ho odväzujete?‘, odpovedzte takto: ‚Pán ho potrebuje.‘“ 32 Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. 33 Keď odväzovali osliatko, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ 34 Oni odpovedali: „Pán ho potrebuje.“ 35 Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. 36 Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. 37 Keď sa približoval k úpätiu Olivového vrchu, začal celý zástup učeníkov mocným hlasom radostne chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli. 38 Volali: „Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ 39 Vtedy mu niektorí farizeji zo zástupu povedali: „Učiteľ, napomeň svojich učeníkov!“ 40 On však odpovedal: „Hovorím vám: Ak budú títo mlčať, kamene budú kričať.“

Skutočný učeník nielen počúva, ale aj poslúcha. Pán Ježiš má pred príchodom do Jeruzalema za sebou dlhú cestu s prevýšením 1 200 metrov, ktorú absolvoval pešo. Na ten zostávajúci krátky úsek nepotreboval sa niesť na nejakom zvieratku kvôli únave alebo nevládnosti. Ale túžil, aby v Ňom spoznali Mesiáša aj tí, ktorí poznali Zachariášovo proroctvo: „Ajhľa, tvoj kráľ prichádza k tebe krotký, spravodlivý a plný spásy, pokorný sediac na oslovi, na osliatku, na mláďati oslice.“ Povedal Svojim učeníkom, aby šli do vedľajšej dediny a priviedli osliatko. Oni o Jeho slove nielen premýšľali, ale i šli. Aj cez ich poslušnosť mohli viacerí vidieť v Pánovi Ježišovi Mesiáša – skutočného Záchrancu. – – Aký som ja dnes učeník? Ten, čo len počúva a urobí si po svojom, alebo ten, čo poslúchne Jeho slovo? Modlime sa, aby poslušnosťou Jeho slovu aj cez naše životy mohol byť Pán Ježiš predstavený ako Mesiáš – jediný Záchranca. Generácia žijúca dnes na tejto zemi to potrebuje poznať s rovnakou naliehavosťou ako generácia, ktorá pozorovala Pána Ježiša na ceste do Jeruzalema. Našou poslušnosťou Jeho slovu môže byť i dnes vzdávaná sláva Ježišovi.

Modlitba: Svätý Bože, urob mocou Svojho Ducha i z nás činiteľov Tvojho slova, a nielen poslucháčov, ktorí oklamávajú samých seba. Amen.

On je Hospodin. Nech urobí, čo uzná za dobré. 1.Samuelova 3,18

Ježiš im povedal: „Poďte sa najesť!“ A ani jeden z učeníkov sa neodvážil opýtať sa Ho: „Kto si Ty?“, lebo všetci vedeli, že je to Pán. Ján 21,12

Lukáš 14,(25.26)27-33(34-35) • Modlíme sa za: Mokrá Lúka (GeS)