Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

3. nedeľa pôstna – OCULI

Efežanom 5,1-2(3-7)8-9

1 Napodobňujte teda Boha ako milované deti 2 a žite v láske, ako aj Kristus miloval nás a vydal samého seba za nás ako dar a obetu Bohu príjemnej vône.

(3 Smilstvo však a akákoľvek nečistota alebo lakomstvo nech sa medzi vami ani len nespomenú, ako sa patrí na svätých. 4 Viesť mrzké, dvojzmyselné a hlúpe reči sa nepatrí, radšej vzdávajte vďaky. 5 Veď dobre viete, že nijaký smilník alebo nečistý, alebo lakomec, ktorý je modloslužobník, nemá dedičstvo v Kristovom a Božom kráľovstve. 6 Nech vás nikto nezvedie prázdnymi rečami, lebo na neposlušných synov za to prichádza Boží hnev. 7 Nemajte s nimi nič spoločné.)

8 Veď kedysi ste boli tmou, ale teraz ste svetlom v Pánovi. Žite ako deti svetla. 9 Veď ovocie svetla je vo všetkej dobrote, spravodlivosti a pravde.

Napodobňuješ Pána Boha? Keď som bol malý chlapec, veľmi som sa chcel stať kúzelníkom. Mojím vzorom bol svetoznámy iluzionista David Copperfield. Bol som ním natoľko oslovený, že som chcel vyzerať ako on a všetko robiť tak ako on. Je prirodzené, že ak nás niekto inšpiruje a jeho životom sme dotknutí, túžime sa mu podobať. Avšak tým najlepším „kúzelníkom“, ktorý je hodný nasledovania, je Pán Ježiš. Pri pohľade na Neho sa môžeme nechať osloviť tým, ako žil, ako sa správal voči ostatným a ako plne dôverujúc Otcovi sa Mu odovzdal do Jeho rúk. Apoštol Pavol vyzýva Efežanov k rozhodnutiu, aby napodobňovali Boha (v.1). On sa za nás z veľkej lásky obetoval, aby sme mohli žiť. To znamená, že aj my by sme mali rovnako milovať druhých. Naša láska by mala ísť za hranice náklonnosti. Kto to s Bohom myslí naozaj vážne, je pozvaný vyvarovať sa „prázdnych“ rečí (v.4-5). Dnes je to bežné, že hovoríme hlúposti a berieme to už ako samozrejmosť našej každodennosti. Kresťan má svojím životom veľmi konkrétne odzrkadľovať Boží charakter a Jeho prítomnosť. Buďme svojím vnútorným zrakom (v duchu dnešnej nedele) upriamení na Pána. Nech sme Ním natoľko inšpirovaní, že v našom srdci zahorí túžba – byť svetlom Jeho lásky a soľou Jeho svätosti v tomto svete. Nech cez naše svedectvo viery On koná Svoje dielo záchrany.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem za Tvoju veľkú lásku, že si sa rozhodol za mňa zomrieť a zachrániť ma pre večný život. Nauč ma, prosím, byť Tebe podobný a žiť tak, aby to prinieslo Tvojmu svätému menu česť a slávu a ostatným to bolo na požehnanie. Amen.

Ja však budem ospevovať Tvoju silu, za rána budem plesať nad Tvojou milosťou, lebo si mi bol pevnosťou. Žalm 59,17

Pavol píše: „Boh mi však pomáhal, a tak tu v tento deň stojím ako svedok pred malými i veľkými.“ Skutky apoštolov 26,22

Lukáš 9,57-62 • Jeremiáš 20,7-11a(11b-13) • Žalm 34 • Modlíme sa za: Spoločenstvo evanjelickej mládeže

Lukáš 19,11-27

11 Keď to počúvali, pridal ešte podobenstvo, lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už-už zjaví Božie kráľovstvo. 12 Povedal teda: „Istý šľachtic odchádzal do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo a potom sa mal vrátiť. 13 Zavolal si desať sluhov, dal im desať hrivien a povedal im: ‚Obchodujte s nimi, kým neprídem.‘ 14 Ale občania ho nenávideli a vyslali za ním posolstvo s odkazom: ‚Nechceme, aby tento človek nad nami kraľoval.‘ 15 Keď prevzal kráľovstvo a vrátil sa, dal si zavolať sluhov, ktorým dal peniaze, aby zistil, koľko ktorý obchodovaním získal. 16 Prišiel prvý a povedal: ‚Pane, tvoja hrivna získala desať hrivien.‘ 17 On mu povedal: ‚Správne, dobrý sluha, pretože si bol verný v nepatrnej veci, ujmi sa vlády nad desiatimi mestami!‘ 18 Prišiel druhý a povedal: ‚Pane, tvoja hrivna vyniesla päť hrivien.‘ 19 Tomu povedal: ‚Ty vládni nad piatimi mestami!‘ 20 Iný prišiel a hovoril: ‚Pane, hľa, tu je tvoja hrivna. Mal som ju uloženú v šatke. 21 Bál som sa ťa, lebo si prísny človek. Berieš, čo si si neuložil, a žneš, čo si nezasial.‘ 22 Tomu povedal: ‚Zlý sluha! Budem ťa súdiť podľa tvojich slov. Vedel si, že som prísny človek, že beriem, čo som si neuložil, a žnem, čo som nezasial. 23 Prečo si teda nedal moje peniaze peňažníkom a ja by som si ich bol po návrate vybral aj s úrokmi?‘ 24 A prítomným povedal: ‚Vezmite mu hrivnu a dajte ju tomu, čo má desať. 25 Oni mu povedali: Pane, veď ten má desať hrivien!‘ 26 ‚Hovorím vám: Každému, kto má, bude pridané, ale kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má. 27 A napokon, mojich nepriateľov, čo nechceli, aby som nad nimi kraľoval, priveďte sem a zabite ich predo mnou.‘“

Plniť Pánovu vôľu sa oplatí. Ježišovo podobenstvo o hrivnách nás správne usmerní vtedy, ak seba vidíme v úlohe služobníkov a Ježiša Krista ako šľachtica, ktorý odišiel do ďalekej krajiny prevziať kráľovstvo (J 14,2-3). Náš Stvoriteľ a Ten, ktorého poslal na svet, aby „hľadal a spasil čo bolo zahynulo“, nie je ľahostajný voči tomu, čo sám stvoril. Dal nám nielen život, ale každému dal i mnohé prirodzené a nadprirodzené dary. Ich cena je v tom, že sú prostriedkami na dosiahnutie cieľa: každodenne verne, v najmenších veciach, dokazovať život viery. Živá viera funguje ako investícia. Po návrate Kráľa (Mt 25,31) si všetci vypočujú hodnotenie. Prví dvaja sluhovia získali bohatú odmenu (Mt 25,14nn) – účasť na radosti svojho Pána. Ten tretí, hoci sa snažil ospravedlniť svoje pasívne čakanie Kráľovho príchodu, si musel vypočuť prísny rozsudok. Pán od každého z nás očakáva, aby využil čas svojho pozemského života na zveľadenie prijatých darov. Najtvrdší údel je napokon určený tým, „čo nechceli, aby nad nimi kraľoval“ (v. 27). Nechcú patriť do Jeho kráľovstva. Pri Pánovom druhom príchode získajú život a slávu tí, ktorí verne plnili Jeho vôľu a ktorí Božie dary investovali do služby lásky.

Modlitba:Ďakujeme Ti, Pane Bože, že nám dávaš hrivny, aby sme ich zveľaďovali. Odpusť, že sa nechávame zlákať svetom a zakopávame ich. Posilni nás, nech s radosťou a láskou konáme to, na čo si nás stvoril. Amen.

Potom vylejem Svojho ducha na každého človeka. Joel 3,1

Peter hovorí: „Ježiš bol vyvýšený Božou pravicou a prijal od Otca prisľúbeného Ducha Svätého, vylial Ho a vy to teraz vidíte a počujete.“ Skutky apoštolov 2,33

Galaťanom 2,16-21 • Modlíme sa za: Modra – Kráľová (BaS)

Lukáš 19,1-10

1 Potom vošiel do Jericha a prechádzal cezeň. 2 A tu bol muž, menom Zachej, ktorý bol hlavným mýtnikom a bol bohatý. 3 Chcel vidieť Ježiša, aby vedel, kto to je, no pre zástupy ho nemohol zazrieť, lebo bol malej postavy. 4 Bežal teda napred a vyliezol na divý figovník, aby ho odtiaľ videl, lebo tadiaľ mal prechádzať. 5 Keď Ježiš prišiel na to miesto, pozrel hore a povedal mu: „Zachej, poď chytro dolu, lebo dnes musím zostať v tvojom dome.“ 6 On chytro zliezol a s radosťou ho prijal. 7 Všetci, ktorí to videli, reptali: „K hriešnemu človeku si vošiel oddýchnuť.“ 8 Ale Zachej povedal Pánovi: „Pane, polovicu svojho majetku dávam chudobným a ak som niekoho v niečom oklamal, vrátim to štvornásobne.“ 9 Ježiš mu odpovedal: „Dnes prišla spása do tohto domu, veď aj on je Abrahámovým synom. 10 Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo zahynulo.“

Pozvanie ku živej viere? Takých ako Zacheus nie je málo: Mať sa dobre a o iné sa nestarať. Mnohí sú s tým spokojní. Lenže to nie je pevný základ pre zmysluplný život. K takému poznaniu prišiel aj bohatý Zacheus. Keď počul, že okolo prejde Ježiš, uteká dopredu a šplhá sa na figovník. Chce vidieť Ježiša! Ťažko dnes zistíme, či to bola len zvedavosť, alebo sa v ňom prebudilo svedomie. Túto dilemu vyriešil sám Ježiš. Pristúpil ku figovníku a hovorí: Zostúp rýchlo, lebo v tvojom dome musím dnes zostať. Zacheus nepočítal s tým, že Ježiš prišiel do Jericha kvôli nemu. Je oslovený po mene. A vtom sa v ňom udeje niečo neuveriteľné. – – Pánovo slovo „v tvojom dome musím dnes zostať“ je adresované i nám: Ježiš prišiel kvôli mne a hovorí aj mne: Viem, že tvoja smädná duša potrebuje občerstvenie. Viem, že tvoje svedomie potrebuje uzdravujúci balzam. Viem, že si bol lakomý, sebecký a hriešny. Viem, viem… Áno, Pán vie všetko! Vie i to, čo druhí nevedia, že totiž po Jeho návšteve bude celkom iným človekom, novým stvorením. Nedopusťme, aby slovo Božie odznelo naprázdno. Vytvorme preň aj u nás priestor, aby vykonalo to, k čomu ho Boh poslal. Aby Pán so Svojou láskou prebýval v nás, aby nám pomáhal žiť a zachránil nás pred pádom a zahynutím.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že nás vyvádzaš zo sebectva. Odpusť, že často uprednostňujem svoj prospech pred Tvojím kráľovstvom. Premieňaj ma ako Zachea, nech prinesiem veľa ovocia na Tvoju slávu. Amen.

Hospodin poníženým udeľuje milosť. Príslovia 3,34

Vznikla medzi nimi aj hádka, kto z nich je najväčší. Povedal im: „Králi národov panujú nad národmi, a tí, čo majú nad nimi moc, si hovoria dobrodinci. Vy tak nerobte! Kto je medzi vami najväčší, nech je ako najmenší a vodca nech je ako služobník.“ Lukáš 22,24-26

Židom 9,11-15 • Modlíme sa za: Modra (BaS)

Lukáš 18,31-43

31 Vtedy si vzal so sebou Dvanástich a povedal im: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. 32 Vydajú ho pohanom, vysmejú ho, potupia a opľujú. 33 Zbičujú ho a zabijú, ale on na tretí deň vstane z mŕtvych.“ 34 Lenže oni ničomu z toho nerozumeli a zmysel týchto slov im zostal skrytý a nechápali, čo povedal. 35 Keď sa Ježiš blížil k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. 36 Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, vypytoval sa, čo je to. 37 Povedali mu, že prichádza Ježiš Nazaretský. 38 Tu vykríkol: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 39 Tí, čo šli vpredu, mu dohovárali, aby mlčal, ale on kričal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“ 40 Vtom Ježiš zastal a rozkázal, aby ho priviedli. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: 41 „Čo chceš, aby som ti urobil?“ On odpovedal: „Pane, aby som videl!“ 42 A Ježiš mu povedal: „Pozeraj! Tvoja viera ťa zachránila.“ 43 Hneď začal vidieť, nasledoval ho a oslavoval Boha. Všetok ľud, ktorý to videl, vzdával Bohu chválu.

Nie každý, kto vidí, naozaj vidí. V príbehu o slepom človeku pri Jerichu (evanjelista Marek píše, že sa volal Bartimaios) máme dve skupiny ľudí: tých, ktorí šli s Ježišom a videli, a potom je tu žobrák pri ceste, ktorý nevidel. Zdá sa, že je to celkom jasné a jednoznačné, kto je na tom lepšie – tí, ktorí šli s Ježišom, boli svedkami úžasných vecí a tešili sa, že môžu byť v prítomnosti takého skvelého a múdreho človeka. A predsa nám tento príbeh ukazuje niečo iné. Tí, ktorí boli s Ježišom, videli, a predsa nepoznali, kto Ježiš je a o čo Mu ide. Keď slepý človek volal na Ježiša, „dohovárali mu, aby zamĺkol“. Ježiš sa predsa nebude zaoberať nejakými osobnými „malichernosťami“. On má na práci „dôležitejšie“ veci. Keď sa slepý človek pýtal, čo sa deje, povedali mu, že Ježiš Nazaretský ide tadiaľ – videli v Ňom len výnimočného človeka z Nazareta. Slepý človek videl niekoho iného – Mesiáša, Syna Dávidovho. Ten slepý človek dokázal vidieť viac než ostatní. Možno sme na tom podobne: v cirkvi „žijeme s Ježišom“, a predsa nevidíme, nechápeme, nerozumieme, že rovnako aj my potrebujeme zachrániť, uzdraviť, potrebujeme nový pohľad na svet a ľudí okolo nás, na ich túžby aj bolesti.

Modlitba: Pane, daj nech vidím. Nielen seba, ale aj ostatných a najmä Teba. Amen.

Keď som volal k Tebe, odpovedal si mi, dodal si mi odvahu a posilnil si ma. Žalm 138,3

Ježiš hovorí: „Každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria.“  Lukáš 11,10

1.Jána 1,8 – 2,2 • Modlíme sa za: Mníšek nad Hnilcom (KoS)

3.Mojžišova 25,35-43

35 Ak tvoj brat schudobnie a bude upadať, pomôž mu ako cudzincovi a prisťahovalcovi, aby mohol žiť pri tebe. 36 Neber od neho úrok ani úžeru. Boj sa svojho Boha, aby tvoj brat mohol žiť pri tebe. 37 Nepožičiavaj mu peniaze na úrok, ani pokrm mu nedávaj na úžeru. 38 Ja som Hospodin, váš Boh, ja som vás vyviedol z Egypta, aby som vám dal Kanaán a bol vaším Bohom. 39 Ak tvoj brat pri tebe schudobnie a predá sa ti, nezotročuj ho tvrdou prácou. 40 Nech žije pri tebe ako nádenník a prisťahovalec. Nech slúži u teba do jubilejného roka. 41 Potom odíde od teba aj s deťmi a vráti sa k svojmu rodu, do vlastníctva svojich otcov. 42 Veď oni sú moji služobníci, ktorých som vyviedol z Egypta, nemožno ich predávať ako otrokov. 43 Nezaobchádzaj s ním tvrdo a kruto. Boj sa svojho Boha.

Zmena k lepšiemu. V Izraeli malo vlastníctvo presne stanovené pravidlá. Pri zbere úrody sa časť úrody musí nechať na poli, aby si ju mohli chudobní pozbierať. Ak niekto schudobnie ešte viac a stane sa otrokom iného, musí byť po určitom čase prepustený na slobodu. Aj pôda sa každých 50 rokov má vrátiť do rúk pôvodných vlastníkov. Takéto zákony naznačujú, že ľudská realita potrebuje vždy znovu korekciu. Ale ako napraviť svet? Vieme, že zákony nestačia. Lebo zlo, pýcha, sebectvo, strach a hriech ovplyvňujú každého človeka. Ak trpí jeden, ubližuje to všetkým. Kristus obracia smer nášho pohľadu. Zmena k lepšiemu sa nerobí cez zmenu iných, ale cez zmenu seba. Vždy znovu potrebujeme korekciu vlastného života, pričom nástrojom tejto zmeny je viera v Krista – Záchrancu. Je preto skvelé, že základným princípom našej cirkvi je výzva neustálej korekcie: reformácia viery, reformácia vzťahov, reformácia tradícií, reformácia reality. Láska nás mení a „zmocňuje“; dodáva odvahu a nádej do náročných chvíľ. Posilňuje v každodennom zápase o spravodlivosť, úctu, zodpovednosť a slobodu do vzťahov s ľuďmi, prírodou, svetom a vesmírom. Kresťanstvo stojí na zákone lásky a odpustenia. Oslobodzuje ma k tomu, aby som aj dnes vedel/a tvoriť lepší svet.

Modlitba: Pane, pridaj mi lásky aj pre dnešný deň. Amen.

Jób odpovedal Hospodinovi takto: „Pozri, čože Ti ja taký nepatrný odpoviem? Kladiem si ruku na ústa.“ Jób 40,3-4

Pavol píše: „Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný.“ 1.Korinťanom 13,12

Ján 16,29-33 • Modlíme sa za: Michalovce (ŠZS)

3.Mojžišova 25,1-12

1 Hospodin oslovil Mojžiša na vrchu Sinaj: 2 „Povedz Izraelitom toto: ‚Keď prídete do krajiny, ktorú vám dávam, nech aj pôda zachováva sobotu pre Hospodina. 3 Šesť rokov obsievaj svoje role, šesť rokov orezávaj svoju vinicu a zberaj jej úrodu. 4 V siedmom roku nech má pôda sobotu sviatočného odpočinku, sobotu pre Hospodina. Neobsievaj svoje pole ani neorezávaj svoju vinicu. 5 Nezožni, čo ti samo vyrástlo po žatve, neoberaj strapce svojej vinice, ktorú si neorezal, pôda bude mať rok sviatočného odpočinku. 6 Vďaka odpočinku pôdy budeš mať pokrm ty, tvoj sluha, tvoja slúžka, tvoj nádenník i cudzinec, ktorý býva u teba. 7 Aj tvoj dobytok a zvieratá, čo sú v tvojej krajine, budú mať všetku jej úrodu za pokrm. 8 Odpočítaj sedem rokov odpočinku, sedemkrát sedem rokov, a vyjde ti, že obdobie siedmich rokov odpočinku je štyridsaťdeväť rokov. 9 Potom v desiaty deň siedmeho mesiaca daj trúbiť na zvučnom rohu; v Deň zmierenia daj trúbiť na rohu v celej krajine. 10 Tak posvätíte päťdesiaty rok a vyhlásite v krajine slobodu pre všetkých jej obyvateľov. Bude to pre vás jubilejný rok, keď sa každý vráti k vlastníctvu a každý sa vráti k svojmu rodu. 11 Päťdesiaty rok bude pre vás jubilejným rokom. Nebudete siať ani zožínať to, čo samo narastie po žatve, ani neoberajte plody z neobrobenej vinice. 12 Je to jubilejný rok; bude vám svätý. Budete sa živiť tým, čo sa urodí na poli.

Sviatky sú Božím stretnutím s nami. Môžeme ich chápať ako Jeho špeciálny čas schôdzky so Svojím ľudom. Už len siedmy deň stvorenia poukazuje na určený, oddelený čas pre Boha. Kto nedodržiava čas „slávnostného“ či sviatostného odpočinku, kto si nevie urobiť čas na stretnutie so svojím Bohom, neposlúcha Ho a hreší proti blížnym aj proti vlastnému telu. Boh povedal izraelskému národu prostredníctvom Mojžiša, ktoré dni budú sláviť a ako. Svätenie sviatkov malo a má v židovstve hlboký význam. Máme sa z ich príkladu aj my čo učiť. V pripomínaní si sviatkov ide o „nácvik, skúšku, prípravu“ na niečo veľké. Práve dnešný text opisuje výnimočný jubilejný rok ako päťdesiaty, t. j. rok po siedmich sedemročiach. V tomto päťdesiatom roku, na Deň zmierenia, bol ohlásený rok slobody: ľudia dostali späť, o čo prišli, otroci boli prepustení. Išlo o určitý reset z chudoby a od dlhotrvajúcich nerovností v spoločnosti a na poukázanie niečoho väčšieho, čo ešte len príde. O tomto dni hovoril aj Pán Ježiš, keď čítal v synagóge proroctvo o sebe samom: „Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, vyhlásiť milostivý rok Hospodinov“ (Iz 61,1-2 a L 4,18-19).

Modlitba: Ďakujeme, Pane, že si môžeme v pokoji a mieri pripomínať mnohé sviatočné chvíle v civilnom i kresťanskom živote. Najviac sa však tešíme na svadbu Baránkovu, a potom na čas, kedy budeme s Tebou v nebeskom kráľovstve naveky vekov. Amen.

Hospodin, moja sila a moja pevnosť, moje útočisko v deň úzkosti! Jeremiáš 16,19

Pavol píše: „Viem, Komu som uveril, a som presvedčený, že On má moc zachovať, čo mi bolo zverené, až do onoho dňa.“ 2.Timotejovi 1,12

Jób 2,1-10 • Modlíme sa za: Merník (ŠZS)

3.Mojžišova 19,31-37

31 Neobracajte sa na tých, čo vyvolávajú duchov, ani na veštcov. Nevyhľadávajte ich, aby ste sa nimi nepoškvrnili. Ja som Hospodin, váš Boh. 32 Pred šedinami povstaň, starca si ucti a svojho Boha sa boj. Ja som Hospodin. 33 Ak sa do vašej krajiny prisťahuje k tebe cudzinec, neutláčajte ho. 34 Cudzinec, ktorý sa zdržuje u vás, nech je pre vás ako domorodec. Miluj ho ako seba samého, lebo aj vy ste boli cudzincami v Egypte. Ja som Hospodin, váš Boh. 35 Nedopúšťajte sa bezprávia pri súde ani v mierach dĺžky, váhy či objemu. 36 Zadovážte si presnú váhu, presné závažie, presnú efu, presný hín. Ja som Hospodin, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z Egypta. 37 Zachovávajte teda všetky moje ustanovenia a dodržiavajte všetky moje právne predpisy. Ja som Hospodin.‘“

Svätosť a svätý život. Ak chceme dobre žiť, musíme sa vrátiť k prirodzenosti. Prirodzenosť je danosť. Nie je možné o nej zjednávať, ani posúvať hranice. Dnes v spoločnosti obhajovať prirodzenosť znamená takmer zločin. Hlásať prirodzenosť vyžaduje nesmiernu odvahu. Nebudeme žiť dobre, kým nebudeme žiť prirodzene. Na prvý pohľad sa môže zdať, že prirodzenosť je v rozpore so svätosťou. Vôbec nie. Našou prirodzenosťou je, že sme stvorení na Boží obraz ako muž a žena, máme žiť v rodine, máme sa starať o stvorenú zem a o všetko živé na nej. Veľa sa hovorí o ekológii – o čistej planéte, ale mali by sme zdôrazňovať najmä ekológiu čistého srdca a čistého svedomia. A tu sa dostávame ku svätosti. Je to náš každodenný boj proti hriechu a viera v posvätenie. Potom prirodzene nebudeme mať potrebu vyvolávať duchov mŕtvych, vyhľadávať jasnovidcov, budeme si ctiť a milovať starých aj chorých, budeme pohostinní a dobrosrdeční k blížnym aj k cudzincom, budeme spravodliví a nebudeme podvádzať, budeme milovať Božie ustanovenia pre náš život a budeme prežívať radosť a vďačnosť z obete Pána Ježiša, vďaka ktorej sa raz bez strachu z odsúdenia postavíme pred nášho nebeského Otca.

Modlitba: Milostivý a drahý náš Bože, vďaka Tvojmu skvelému plánu stvorenia a len dobrým úmyslom s nami môžeme mať nehasnúcu nádej do každodenných životných zápasov. Vyvyšujeme Ťa, Pane! Amen.

Kto je Boh ako Ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku Svojho dedičstva? Nezostáva navždy pri Svojom hneve, lebo v tom má záľubu, že udeľuje milosť. Micheáš 7,18

Mária povedala: „Boh sa ujal Izraela, Svojho služobníka, lebo pamätá na milosrdenstvo.“ Lukáš 1,54

Galaťanom 6,(11-13)14-18 • Modlíme sa za: Mengusovce (TaS)

2. nedeľa pôstna – REMINISCERE

Boh dokazuje Svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. Rimanom 5,8

Ján 3,14-21

14 A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15 aby každý, kto v neho verí, mal večný život. 16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. 18 Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna. 19 Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21 Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.“

Realita Božej lásky. Asi najznámejší text Nového zákona obsahujúci jadro evanjelia – Ján 3,16 – môže pri hlbšom premýšľaní vyvolať niekoľko otázok, na ktoré sa naše odpovede môžu líšiť. Čo znamená veriť v Neho tak, aby som mal večný život? (Samotný Ježiš hovorí, že nestačí iba prijať historický fakt – tak, ako za Mojžiša sa ľudia museli pozrieť na medeného hada, aby boli uzdravení, nestačilo veriť, že nejaký medený had je.) Čo znamená ísť na svetlo? Prečo ľudia radšej milujú tmu? Ale to, čo mi nakoniec presvitá ako nádej, ako svetlo, ako pointa Ježišových slov je úžasná Božia láska. Túžba Boha po záchrane človeka, ktorá ma ako nasledovníka Ježiša Krista konfrontuje s mojou láskou, mojimi postojmi k ľuďom okolo mňa – koľko a čo som ochotný obetovať pre záchranu iných? (v.16); mám sklon moralizovať ľudí pre ich správanie, ale svoje zlé skutky ospravedlňujem; Ježišovi ide o záchranu každého, o čo ide mne? (v.17); som k sebe samému a pred inými úprimný, pripravený vyjsť s pravdou von? (v.21). Koľko ešte tej Božej úžasnej lásky potrebujem dostať, aby som sa na Ježiša podobal viac? – Aby som bol viac dobromyseľný, dobroprajný, dobrosrdečný, dobročinný.

Modlitba: Pane Ježišu, konaj skrze mňa Svoje skutky lásky a dobra. Amen.

Keď som bol v bezpečí, povedal som si: „Nikdy sa nezachvejem.“… Zmocnil sa ma strach, keď si skryl Svoju tvár. Žalm 30,7.8

Ježiš hovorí: „Aj vy máte teraz zármutok, ale zasa vás uvidím a srdce sa vám bude radovať a vašu radosť vám nikto nevezme.“ Ján 16,22

Rimanom 5,1-5(6-11) • Izaiáš 5,1-7 • Žalm 25 • Modlíme sa za: Slovenskú biblickú spoločnosť

3.Mojžišova 19,1-18

1 Hospodin oslovil Mojžiša: 2 „Oznám celej pospolitosti Izraelitov a povedz: ‚Buďte svätí, lebo ja, Hospodin, váš Boh, som svätý. 3 Každý nech má v úcte svoju matku a svojho otca. Zachovávajte moje soboty. Ja som Hospodin, váš Boh. 4 Neobracajte sa k bôžikom, nerobte si liate modly. Ja som Hospodin, váš Boh. 5 Keď budete prinášať Hospodinovi obetu spoločenstva, prineste ju tak, aby si vás obľúbil. 6 Obetné mäso treba zjesť v deň, keď ho obetujete, alebo v nasledujúci deň. Čo zostane do tretieho dňa, treba spáliť. 7 Keby sa predsa z toho jedlo aj na tretí deň, bolo by to skazené a nezískate obľubu. 8 Kto by z toho jedol, previní sa, lebo znesvätil, čo je sväté Hospodinovi; bude odstránený spomedzi svojho ľudu. 9 Keď nastane žatva a vo svojej krajine budete zberať úrodu, nezožínajte polia až po okraj. Po zbere úrody nezbierajte klasy. 10 Ani svoju vinicu úplne nepooberaj, ani popadané bobule hrozna vo svojej vinici nezbieraj. Nechaj ich chudobnému a cudzincovi. Ja som Hospodin, váš Boh. 11 Nekradnite, neklamte, nepodvádzajte sa navzájom. 12 Na moje meno falošne neprisahajte, aby ste neznesvätili meno svojho Boha. Ja som Hospodin. 13 Neutláčaj svojho blížneho ani ho neolupuj. Nech mzda nádenníka nezostane u teba do rána. 14 Nezloreč hluchému, slepému neklaď prekážky do cesty, ale boj sa svojho Boha. Ja som Hospodin. 15 Pri súde sa nedopúšťajte bezprávia. Nenadŕžaj chudobnému ani mocnému. Súď spravodlivo svojho súkmeňovca. 16 Nesprávaj sa medzi svojím ľudom ako ohovárač ani sa nedožaduj preliatia krvi svojho blížneho. Ja som Hospodin. 17 Neprechovávaj vo svojom srdci nenávisť voči svojmu bratovi. Rozhodne však pokarhaj svojho blížneho, aby si jeho hriech nevzal na seba. 18 Nepomsti sa a neprechovávaj hnev voči príslušníkom svojho ľudu, ale miluj svojho blížneho ako seba samého. Ja som Hospodin.

Svätí buďte. Túto výzvu Izraelcom adresuje Ten, ktorý sám je dokonale svätý. On Jediný má preto právo žiadať posvätené konanie od Svojho stvorenia a zvlášť od Svojho vyvoleného národa – Izraela a neskôr aj cirkvi. Prečítané slová sú v podstate rozšírením Dekalógu a je z nich zrejmá výzva k milosrdenstvu a súcitu s chudobnými, postihnutými, trpiacimi, ale aj k spravodlivému, nestrannému konaniu voči druhým a k neprechovávaniu hnevu a neodpustenia vo svojom srdci. V Novej zmluve sú tieto slová blízke najmä kázni na hore, v ktorej Pán Ježiš Svojim poslucháčom adresuje aj podobnú výzvu: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš Otec nebeský.“ Zdrojom pre naše porovnávania nemajú byť tí, ktorí hovoria: „Nikto nie je svätý, každý má nejaké chyby“, čím chcú ospravedlniť najmä tie svoje vlastné chyby a hriechy. Zdrojom porovnávania a inšpirácie má byť pre nás konanie Nebeského Otca, Jeho milosrdenstvo, odpúšťanie, Jeho spravodlivosť, Jeho svätosť a dokonalosť a do správnej miery tí, ktorí nám v poslušnosti Jeho vôli môžu byť v mnohom príkladom.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že miluješ spravodlivosť. Odpusť, že mne sa to niekedy nedarí. Veď ma Svojím Duchom, nech robím to, čo je naozaj dobré. Amen.

Budú ťa volať novým menom, ktorým ťa označia Hospodinove ústa. Izaiáš 62,2

Ak je niekto v Kristovi, je novým stvorením. Staré veci pominuli, nastali nové. 2.Korinťanom 5,17

 2.Tesaloničanom 3,1-5 • Modlíme sa za: Mašková (NoS)

3.Mojžišova 18,1-6.19-24

1 Hospodin oslovil Mojžiša: 2 „Oznám Izraelitom a povedz im: ‚Ja som Hospodin, váš Boh. 3 Nesmiete sa správať tak, ako to robia v Egypte, kde ste bývali; ani nerobte tak, ako robia v Kanaáne, do ktorého vás vediem, ani sa nesprávajte podľa ich ustanovení. 4 Budete sa správať podľa mojich príkazov a budete zachovávať moje ustanovenia. Podľa nich sa budete správať, lebo ja som Hospodin, váš Boh. 5 Budete zachovávať moje ustanovenia a moje príkazy. Človek, ktorý bude podľa nich konať, bude z nich žiť. Ja som Hospodin. 6 Nikto sa nesmie priblížiť k svojej pokrvnej príbuznej, aby ju svojím pomerom zneuctil. Ja som Hospodin. 19 Nepribližuj sa k žene, aby si mal s ňou pomer v období nečistoty jej obvyklého krvácania. 20 Nebudeš súložiť so ženou svojho blížneho; tým by si sa poškvrnil. 21 Nikoho zo svojho potomstva nedovoľ obetovať Molochovi; nesmieš znesvätiť meno svojho Boha. Ja som Hospodin. 22 Nesmieš obcovať s mužom, ako sa obcuje so ženou. To je ohavnosť. 23 Nesmieš obcovať s nijakým zvieraťom; tým by si sa poškvrnil. Ani žena sa nesmie postaviť pred zviera, aby sa s ním párila. To je hanebnosť. 24 Ničím z toho sa nepoškvrňujte; tým všetkým sa poškvrňovali národy, ktoré vyháňam spred vás.

Zachovávajte Moje ustanovenia. V 2M 19,5-6 čítame: „Ak Ma budete teraz skutočne poslúchať a zachovávať Moju zmluvu, budete Mi vlastníctvom medzi všetkými národmi, lebo celá zem je Moja. Vy Mi budete kňazským kráľovstvom a svätým národom.“ Hospodin po tom, ako Izraelci opustili Egypt, dáva najavo, že ich chce oslobodiť nielen z politického, ale aj z morálneho otroctva, ktoré im bude hroziť aj tam, kam sa poberajú. Majú byť Božím vlastníctvom, svätým národom. Svätý znamená oddelený pre Boha a v slovách slúžiacich ako základ k dnešnému zamysleniu čítame, čo to znamená najmä v sexuálnej oblasti: „Ja som Hospodin, váš Boh, nerobte tak, ako robia v Egypte, v ktorom ste bývali; nerobte ani tak, ako robia v Kanaáne, do ktorého vás vediem; ani podľa ich ustanovení nechodievajte. Konajte podľa Mojich právnych predpisov a Moje ustanovenia zachovávajte, aby ste podľa nich konali.“ Niektoré témy boli v našej domácnosti tabu, keď som bol malý, a aj dnes sa o nich často nevyjadrujem. Myslím si, že nie je dobré radikálne útočiť na iných a príliš rozoberať ich spôsob života. Dobré je žiť tak, ako nám Božie slovo radí, poukazovať na to, na čom spočíva Božie požehnanie, aby sme uprostred tohto novodobého pohanstva zostávali Božím ľudom majúcim zasľúbenie spásy a večného života v Pánovi Ježišovi.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že Tvoje ustanovenia sú jediné dobré. Odpusť, že si niekedy vymýšľame iné zákony. Naplň nás vierou, že máme poslúchať iba Teba, a daj silu žiť podľa nej. Amen.

Hospodin bude kráľom nad celou zemou. V ten deň bude jediný Hospodin a Jeho meno jediné. Zachariáš 14,9

Nieto rozdielu, lebo ten istý je Pánom všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí Ho vzývajú. Rimanom 10,12

Židom 2,11-18 • Modlíme sa za: Martin – Záturčie (TuS)