Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Lukáš 3,1-6

1 V pätnástom roku vlády cisára Tibéria, keď Pontský Pilát spravoval Judeu, Herodes bol tetrarchom v Galilei, jeho brat Filip tetrarchom na území Iturey a Trachonitidy a Lyzaniáš bol tetrarchom v Abiléne, 2 za veľkňazov Annáša a Kajfáša zaznelo na púšti Božie slovo Jánovi, synovi Zachariáša. 3 Chodil po celom okolí Jordánu a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, 4 ako je napísané v knihe výrokov proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti: Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! 5 Každá dolina bude zaplnená, každý vrch a kopec sa zníži, čo je krivé, bude priame, čo je hrboľaté, bude rovnou cestou. 6 A každý tvor uvidí Božiu spásu.

 Pripravujte cestu Pánovi. Aj týmito slovami sa nám prihovára náš Boh na začiatku nového roku, v našej dobe, uprostred všetkých tých udalostí, ktoré zmietajú súčasnou realitou a ohrozujú nás z každej strany. Politika bez ohľaduplnosti a pravdy, náboženstvo, ktoré sa mení na ľudský spolok bez živej viery v Ježiša, vzťahy narušené – takmer zlikvidované, rozpad rodiny… Príroda narušená a ohrozená následkami priemyselnej revolúcie… Boh sa nám prihovára slovami proroka Izaiáša: Pripravujte cestu Pánovi. Ale ako pripravovať cestu Pánovi, aby mohol kráčať uprostred nás, aby mohol byť prítomný v našich rodinách, spoločnosti, cirkvi, politike, ekonomike, v našich vzťahoch? Jediný dobrý spôsob je nám dobre známy: Pokánie čiňte: Každé údolie nech je vyrovnané, každý vrch a kopec znížený; čo je krivé, nech sa vyrovná, a hrboľaté cesty nech sú uhladené… Ide o naše vzťahy: vzdať sa sebectva, pýchy, posudzovania druhých, povyšovania seba a našich… A každý musí začať u seba. Aj predstavitelia politiky a náboženstva. A potom my, doma, v rodine, v blízkom okolí… Lebo jedine tak ľudia uvidia spasenie Božie, uvidia mocné skutky Božie, uvidia, že Boh je naozaj láska.

Modlitba: Pane náš, prosíme, daj nám Ducha pokory a pokánia aj na začiatku nového roku, aby si mohol aj skrze nás zjavovať Svoju spásu národom. Amen.

Kto sa trasie pred ľuďmi, kladie si pascu, ale kto dôveruje Hospodinovi, bude v bezpečí. Príslovia 29,25

Neboj sa, maličké stádo, lebo sa zapáčilo vášmu Otcovi dať vám kráľovstvo. Lukáš 12,32

Jozua 24,1-2a.13-18.25.26 •  Modlíme sa za: Istebné (LOS)

Heslo roka 2025

 JANUÁR

  Nový rok

Jakub 4,13-15

13 A teraz vy, ktorí hovoríte: „Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme obchodovať a zarábať“ — 14 vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom. Veď ste para, ktorá sa na chvíľu ukáže a potom mizne. 15 Namiesto toho by ste mali povedať: „Ak bude Pán chcieť, budeme žiť a vykonáme to alebo ono!“

„Staň sa vôľa Tvoja!“ – – Svoju vôľu milujeme až príliš. Radi plánujeme a realizujeme, ale neradi sa radíme s Pánom. – – Dnes sa veľa hovorí o „nevyžiadaných radách“ – ako nám vraj ubližuje, keď nám niekto poradí bez toho, aby sme ho vyzvali. Dokonca je bežné, že človek je rozhodnutý urobiť X, ale keď mu poradia: „Urob X!“, radšej spraví „Y“, len aby dokázal, že je slobodný. – – Raz som vymyslel „palcové Evanjelium“: Palec si jedného dňa povedal: „Som uväznený na ruke. Kam ide, musím ísť aj ja.“ Vtom prišiel satan: „Pomôžem ti, chceš?“ „Áno,“ odvetil prst. Zvodca ho oddelil od ruky a nechal padať, až kým neskončil dole v ohni, kde zomrel. Našťastie Boží Syn prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo (Lukáš 19,10). Zobral palec, oživil ho a vrátil do tela: „Pozri, keď ide ruka na pekné miesto, ideš s ňou. Keď príde nebezpečenstvo, bránite sa spolu a spolu si pomáhate.“ – – Aj my sme občas ako palec, ktorý sa nechal oddeliť od Boha. Potrebujeme oživenie a návrat do Pána, a teda aj Jeho tela. Nehovorme teda: „vypravíme sa do tohto alebo tamtoho mesta, pobudneme tam a budeme…“, ale: „Ak Pán bude chcieť, budeme živí a vykonáme…!“ – nechajme sa pokorne viesť.

Modlitba: Bože, odpusť, že mi často chýba viera v Teba, lebo príliš verím sebe a sám sa chcem rozhodovať. Prosím, daj mi srdce ochotné nasledovať Ťa. Amen.

Hospodin mi však povedal: „Nehovor: ‚Ja som chlapec‘, lebo pôjdeš, ku komukoľvek ťa pošlem, a povieš všetko, čo ti prikážem!“ Jeremiáš 1,7

Pavol píše: „Ja sa nehanbím za evanjelium.“ Rimanom 1,16

Lukáš 4,16-21 • Jozua 1,1-9 • Žalm 19 •  Modlíme sa za: Modlitebné spoločenstvo

Závierka občianskeho roka. Silvester

Lukáš 2,41-52

41 Jeho rodičia každoročne putovali do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. 42 Keď mal dvanásť rokov, tiež sa ta vybrali na sviatky, ako bývalo zvykom. 43 Po skončení sviatočných dní, keď sa vracali domov, chlapec Ježiš zostal v Jeruzaleme a jeho rodičia o tom nevedeli. 44 Keďže sa domnievali, že je niekde v skupine pútnikov, prešli deň cesty, potom ho hľadali medzi príbuznými a známymi. 45 Keď ho nenašli, vrátili sa do Jeruzalema a hľadali ho tam. 46 Po troch dňoch ho našli v chráme, ako sedí medzi učiteľmi, počúva ich a vypytuje sa. 47 Všetci, čo ho počúvali, boli ohromení jeho rozumnosťou a odpoveďami. 48 Keď ho zbadali, stŕpli od úžasu a jeho matka mu povedala: „Dieťa moje, čo si nám to urobilo? Pozri, tvoj otec a ja sme ťa s úzkosťou hľadali.“ 49 On im odpovedal: „Ako to, že ste ma hľadali? Či ste nevedeli, že sa mám zaoberať tým, čo patrí môjmu Otcovi?“ 50 No oni neporozumeli slovu, ktoré im povedal. 51 Vrátil sa s nimi, prišiel do Nazareta a bol im poslušný. Jeho matka však uchovávala všetky jeho slová vo svojom srdci. 52 A Ježiš napredoval v múdrosti, veku a obľube u Boha i u ľudí.

Aj Ježiš musí? Tridsať rokov Ježišovho života je v Biblii zahalených mlčaním. Len raz sa toto ticho preruší a to práve touto udalosťou. Prečo práve ňou? Lebo ona predznamenáva celý ďalší Ježišov život: Ježiš sa rodičom stratí. Nakoniec Ho nájdu v chráme sedieť medzi učiteľmi, počúvať a spytovať sa ich. Chlapec z chudobnej vidieckej rodiny „školí“ školených teológov! Mária Mu to vyčíta slovami: „Synu, čo si nám to vykonal?“ Ale Ježiš hovorí: „Čo, že ste Ma hľadali? Či ste nevedeli, že ja musím byť vo veciach Svojho Otca?“ Toto sú vôbec prvé Ježišove slová, ktoré prezrádzajú, že už od detstva mal hlboké vedomie Svojho božského synovstva. On nepatrí predovšetkým Svojim rodičom, ale Svojmu Otcovi. Preto Ježiš musí byť vo veciach Svojho Otca. Musí. Jeho celý ďalší život bude stáť pod týmto musí. Ale čo sú to tie Otcove veci, v ktorých Ježiš musí byť? Je to dielo záchrany, ktoré Ho Otec poslal vykonať. Preto Ježiš neskôr povie: „Syn človeka musí mnoho trpieť, musí byť zavrhnutý staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť usmrtený a tretieho dňa vstať z mŕtvych“ (L 9,22). Tak ako pre Ježiša, aj pre nás platí, že musíme byť vo veciach nášho nebeského Otca. On musel, aby nás zachránil, my musíme, lebo sme zachránení a Božia vôľa je aj pre nás záväzná.

Modlitba: Ježišu, ďakujem, že si sa kvôli nám vzdal Svojho majestátu a stal sa človekom, ktorý niečo musí. Odpusť, že Ťa v tomto málo nasledujem. Zbav ma pýchy a sebectva a zachraňuj cezo mňa ľudí. Amen.

Tento Boh je na večné veky naším Bohom. On nás bude večne viesť. Žalm 48,15

Ježiš povedal: „Ja som cesta, pravda i život.“ Ján 14,6

Matúš 13,24-30 • Rimanom 8,31b-39 • Kazateľ 3,1-15 • Izaiáš 51,4-6 • Modlíme sa za: Evanjelickú a.v. cirkev na Slovensku

Lukáš 2,36-40

36 Vtedy žila aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra z Ašérovho kmeňa. Mala už pokročilý vek. Keď sa vydala, žila s mužom sedem rokov, 37 potom do osemdesiatich štyroch rokov ako vdova. Neodchádzala z chrámu, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. 38 Práve v tej chvíli prišla aj ona, velebila Boha a všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema, rozprávala o dieťati. 39 Keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.

Život v Božej prítomnosti. V Biblii nie je zachytené ani jedno jej slovo a aj napriek tomu vieme, že po stretnutí s Ježišom chválila Boha a rozprávala o Ňom všetkým. O tejto žene, ktorej meno je Anna, čo v preklade znamená „Boh je milostivý“, vieme dosť veľa údajov. Vieme meno jej otca, píše sa, že bola dcéra Fanuelova, čo v preklade znamená „Boh je svetlo“. Vieme aj to, že pochádzala z kmeňa Ašer, to v preklade znamená „šťastie“. Bola pokročilá vekom a žila s mužom sedem rokov od svojho panenstva; bola to vdova osemdesiatštyriročná. Prežila ťažký život, a predsa v Božej blízkosti a prítomnosti. Ona ani nevychádzala z chrámu, pôstom a modlitbami slúžiac Bohu vo dne v noci. Život v Božej prítomnosti sa premieňa z ťažkého na Bohom požehnaný život. Je to život plný milosti, svetla a šťastia. Je to život človeka, ktorý osobne stretne Krista, tak, ako Ho stretla Anna v Ježišovi. Preto sme aj my pozvaní žiť a prežiť svoj život napriek všetkým bolestiam a ťažkostiam v Božej prítomnosti, v chráme a na modlitbách, v spoločenstve Božieho ľudu s Pánom Ježišom. Nevzďaľujme sa od Neho.

Modlitba: Bože, ďakujem za ľudí, čo žijú na modlitbách a pôstoch. Odpusť, že nemám tú vytrvalosť. Posilňuj ma na vnútornom človeku pre duchovné zápasy. Amen.

Veľký a všemocný je náš Pán, Jeho múdrosť je nesmierna. Žalm 147,5

Chlapček rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola s Ním. Lukáš 2,40

Izaiáš 63,7-14 • Modlíme sa za: Dudince (HoS)

1. nedeľa po Vianociach

1.Jána 1,1-4

1 Čo bolo od počiatku, čo sme počuli, čo sme na vlastné oči videli, na čo sme hľadeli a čoho sa naše ruky dotýkali, to vám zvestujeme: Slovo života. 2 A ten život sa zjavil; my sme ho videli, svedčíme o ňom a zvestujeme vám večný život, ktorý bol u Otca a zjavil sa nám. 3 Čo sme teda videli a počuli, hlásame aj vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. My však máme spoločenstvo s Otcom a jeho Synom Ježišom Kristom. 4 Toto píšeme, aby naša radosť bola úplná.

Dôvody zvestovania a písania. Prečítali sme si úvodné slová listu učeníka Jána, toho učeníka, ktorého Ježiš tak veľmi miloval. Pri čítaní Jánovho listu môžeme mať dôveru, že to, čo on napísal, zodpovedá skutočnosti, je teda svedkom nanajvýš dôveryhodným. Ako dôvod svojho písania uvádza zvestovanie a svedectvo o Slove života. Očakávaným dôsledkom Jánovho zvestovania má byť vytváranie spoločenstva. Ján píše: „Čo sme videli a počuli, zvestujeme vám, aby ste aj vy mali spoločenstvo s nami. Naše spoločenstvo, aby bolo s Otcom a s Jeho Synom Ježišom Kristom.“ Ďalším dôvodom, prečo svoj list píše, je to, aby on i čitatelia jeho slov zvestovania boli naplnení radosťou a to radosťou úplnou. V čase, keď čítame tieto slová, blížime sa ku koncu roka 2024, v ktorom sme tiež kráčali sprevádzaní svedectvom Božieho slova. Možno je namieste otázka: Nakoľko sme toto svedectvo zažívali ako spoločenstvo s Otcom a Jeho Synom Ježišom Kristom? Pridajme ešte jednu otázku: Aké svedectvo sme my sami vydali o tom, ako sa našich životov dotýkalo Slovo života a ako to bolo s našou radosťou, ktorá vstupuje do nášho života aj cez naše svedectvo?

Modlitba: Nebeský Otec, ďakujeme za Tvoje slovo. Ďakujeme, že v Duchu Svätom môžeme cez Tvoje slovo deň čo deň vstupovať do spoločenstva s Tebou i s Tvojím Synom a naším Pánom a Spasiteľom Ježišom Kristom. Amen.

Veď aj vrabec si nájde domov a lastovička hniezdo, kde si kladie mláďatá pri Tvojich oltároch, Hospodin zástupov, môj Kráľ a môj Boh. Žalm 84,4

Líšky majú svoje nory a nebeské vtáky hniezda, Syn človeka však nemá kde hlavu skloniť. Matúš 8,20

Lukáš 2,(22-24)25-38(39-40) • Izaiáš 49,13-16 • Matúš 2,13-18(19-23) • Žalm 2 • Modlíme sa za: Evanjelické zbory v bývalej Juhoslávii

Lukáš 2,25-35

25 V Jeruzaleme vtedy žil človek menom Simeon. Bol to človek spravodlivý a zbožný, očakával potechu Izraela a Duch Svätý bol s ním. 26 Duch Svätý mu zjavil, že nezomrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. 27 Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo predpisoval Zákon, 28 aj on si vzal dieťa do náručia a velebil Boha slovami: 29 „Teraz, Pane, prepustíš v pokoji svojho služobníka podľa svojho slova, 30 lebo moje oči uvideli tvoju spásu, 31 ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: 32 svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre tvoj ľud Izrael.“ 33 Jeho otec i matka žasli nad tým, čo sa o ňom hovorilo. 34 Simeon ich požehnal a jeho matke Márii povedal: „Hľa, tento je určený mnohým v Izraeli na pád a na povstanie i na znamenie, ktorému budú odporovať 35 — a tvoju vlastnú dušu prenikne meč —, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

Návrat domov. V našom biblickom texte máme pred očami staručkého muža menom Simeon, ktorý odchádza na poslednú cestu, ale vie, že neodíde skôr, ako by sa naplnilo to, čo mu prisľúbil Hospodin. Čo mu to vlastne Hospodin sľúbil? Prostredníctvom Ducha Svätého mu oznámil, že neuzrie smrti prv, ako by videl Pomazaného Pánovho, teda Krista (v.26). Boh mu to zasľúbil preto, lebo Simeon bol spravodlivý a bohabojný. To neznamená, že bol bez hriechu (to tu nie je nikto), ale Simeon žil podľa Božieho zákona, vo viere a mal veľkú úctu a rešpekt voči Bohu. Preto si ho vybral Boh a dal mu Svoje zasľúbenie. Simeon nenašiel Spasiteľa sám od seba, bol vedený Duchom Božím, ktorý ho priviedol do chrámu (v.27), kde sa stretol so Spasiteľom. A vtedy sa pokojne odovzdal do Božej vôle, nech je akákoľvek, lebo jeho oči videli spasenie. Tá správa o narodenom Spasiteľovi sa opäť počas Vianoc dostala ku mnohým. Ale ak sa Kristus narodil len niekde v judskom Betleheme, tak sa človeku narodil na pád. Ak sa narodil v mojom srdci, tak sa mi narodil na spasenie (v.35). A potom sa budem raz môcť vrátiť domov, kam skutočne patrím – k nebeskému Otcovi, lebo moje srdce spoznalo v narodenom Pánovi svoje spasenie.

Modlitba: Nebeský Otče, ďakujem, že v narodenom Ježišovi si nám ponúkol spásu. Pomôž nám, aby sme Ho prijali za svojho Spasiteľa, a tak sme sa raz mohli vrátiť tam, kam skutočne patríme – k Tebe do večnosti. Amen.

Kto sa zľutuje nad biednym, požičiava Hospodinovi, ktorý mu odplatí jeho dobročinnosť. Príslovia 19,17

Dávajte a bude dané aj vám — mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám. Lukáš 6,38

Matúš 2,13-18 • Modlíme sa za: Drženice (DNS)

Lukáš 2,21-24

21 Keď uplynulo osem dní a bolo ho treba obrezať, dali mu meno Ježiš, ktorým ho anjel nazval skôr, ako bol počatý v matkinom lone. 22 Keď uplynuli dni ich očisťovania podľa Mojžišovho zákona, odniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, 23 lebo Pánov zákon predpisuje, že každý mužský potomok, ktorý otvára materské lono, má byť zasvätený Pánovi. 24 A aby obetovali pár hrdličiek alebo dva holúbky, ako káže Pánov zákon.

Meno Ježiš = meno kresťan. Dnes nikomu ani len nenapadne dať dieťaťu – chlapcovi – meno Ježiš. Otázka znie: prečo? Existujú síce krajiny (štáty Ameriky, kde to je ešte zaužívané, Jesus alebo Joshua), ale nám sa to zdá veľmi zvláštne, lebo asi nepoznáme žiadneho muža, ktorý je nositeľom takéhoto mena. Ježiš Kristus dostal toto meno také, aké vyvolil Boh – Otec. A predsa, aj keď to meno fyzicky takmer nikto nemá napísane v rodnom liste alebo v občianskom preukaze, každý, kto verí v Krista, je nositeľom tohto mena. Viera v Boha sa neskrýva v Jeho mene. Je to viera, ktorá je vierou v meno Boha – Ježiša Krista. Je to viera, ktorá sa pevne drží Ježiša, ale nepozerá na Neho ako svet pozerá na hocijakú celebritu a jej „dobré meno“. Ježiš dostal meno prv, ako sa narodil. Týmto menom sa stala Božia vôľa, že Jeho Syn je Synom človeka a Synom Božím, že pozná Otca a chce, aby sme Ho v Jeho mene poznali aj my – deti človeka. Meno Ježiš je meno Spasiteľa (znamená: Boh spasí). Nech je preto meno Ježiš mojím menom – ako sa menujem kresťanom. Lebo Ježiš je Mašiah, Kristus, Spasiteľ, a to meno je stelesnením lásky Boha k nám, milosti, požehnania Jeho rúk. Je vzácnou perlou, pokladom vtedy, ak neostáva iba zapísané na papieri, ale vtedy, keď je vryté do nášho srdca.

Modlitba: Ježišu, ďakujem, že Tvoje meno obsahuje našu záchranu. Odpusť, že si ho príliš málo vážim. Rozlievaj vo mne hlbokú a vrelú lásku k Tebe, nech milujem aj Tvoje meno. Amen.

Všetky končiny zeme uzreli spásu nášho Boha. Žalm 98,3

Aby sme očakávali blahoslavené splnenie nádeje a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Títovi 2,13

Ján 21,20-24 • Modlíme sa za: Drienovo (HoS)

2. slávnosť vianočná

Lukáš 2,15-20

15 Len čo sa anjeli vrátili do neba, pastieri sa rozhodli: „Poďme teda do Betlehema a pozrime, čo sa tam stalo — čo nám oznámil Pán.“ 16 Poponáhľali sa a našli Máriu, Jozefa a dieťatko uložené v jasliach. 17 Keď to uvideli, vyrozprávali, čo im bolo povedané o tomto dieťati. 18 Všetci, čo to počuli, čudovali sa tomu, čo im rozprávali pastieri. 19 Ale Mária si všetky tie slová zachovala vo svojom srdci a premýšľala o nich. 20 Pastieri sa potom vrátili, oslavovali a chválili Boha za všetko, čo počuli a videli, ako im bolo povedané.

O čom hovoria betlehemskí pastieri. Nebesá sa otvorili. Pastieri videli niečo neslýchané. Vždy, keď ľudia mali príležitosť stretnúť sa s anjelmi, vždy to bolo (a podnes je) niečo zvláštne, neslýchané, často vzbudzujúce strach. Dnes nám znie to anjelské: „Nebojte sa!“ do každého nášho strachu. Boh do tmy chladného kozmu posiela hviezdu jasne žiarivú: Svojho Syna Ježiša Krista, ktorá nám udáva smer nášho života a zasľubuje, že nás Boh miluje a odteraz vždy bude s nami. – – Všimnime si, ako anjelská správa dáva do pohybu ľudí. Pastieri sú odhodlaní zniesť aj riziko: „Poďme a viďme,“ lebo vedia, že nesú do Betlehema úžasnú správu a chcú vidieť Krista. – – Všetci ostatní sa divili, ale nestačí sa iba diviť a obdivovať, treba veriť. – – Mária nám ukázala, ako má kresťan nakladať s posolstvom Vianoc. Mária zachovávala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci. Zachovávať a premýšľať to sú slová rodiacej sa viery. – – Svedectvo Vianoc nie je iba to vonkajšie, to, čo sprevádza vianočnú atmosféru, ale predovšetkým to, čo nám po nich zostane v srdci na premýšľanie. V srdci, ktoré je centrom človeka, centrom viery. Lebo: „Kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.“

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvojho Syna, ktorý prišiel s láskou a vyviedol nás z nesprávneho strachu pred Tebou. Odpusť, že pre nás nie si vždy tým najväčším pokladom. Nech Tvoj dobrý Duch vo mne roznieti lásku ku Kristovi. Amen.

„Spoznajú, že Ja, Hospodin, ich Boh, som s nimi a že oni, dom Izraela, sú Mojím ľudom,“ znie výrok Pána, Hospodina. Ezechiel 34,30

V Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán. Lukáš 2,11

Matúš 1,18-25 • Hebrejom 1,1-4(5-14) • Izaiáš 7,10-14 • Rimanom 1,1-7 • Modlíme sa za: Drienčany (RiS)

1. slávnosť vianočná

Lukáš 2,1-14

1 V tých dňoch cisár Augustus vydal príkaz vykonať súpis ľudu na celom svete. 2 Tento prvý súpis sa konal, keď v Sýrii vládol Kyrenios. 3 A všetci sa šli dať zapísať — každý do svojho mesta. 4 Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida, 5 aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave. 6 Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu. 7 A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta. 8 V tom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli na poli a strážili svoje stádo. 9 Zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach. 10 Ale anjel im povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude radosťou pre všetkých ľudí, 11 lebo v Dávidovom meste sa vám dnes narodil Spasiteľ, Kristus Pán. 12 Toto vám bude znamením: Nájdete dieťatko zavinuté do plienok a uložené v jasliach.“ 13 Odrazu sa s anjelom zjavilo množstvo nebeských zástupov, ktoré chválili Boha a volali: 14 „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom, ktorých on miluje.“

Rok 0. S čím všetkým si spájame Vianoce? Zľavy v obchodoch, zhon, darčeky, rodinná pohoda, prázdniny, dovolenka, vianočný kapor, stromček, Tichá noc. Je toho určite viac, niečo nás oslovuje viac, iné menej, niečo máme radšej, iné ani veľmi nie. Ale to najdôležitejšie napísal stručne a výstižne Lukáš: „Naplnili sa dni, aby porodila.“ Pretože toto sú Vianoce. Príchod Božieho Syna na svet. Stvoriteľ sa skláňa k stvorenstvu. Božie kráľovstvo uprostred ľudí. V Biblii čítame, čo všetko bolo s Ježišovým narodením spojené: Sčítanie ľudí na rozkaz cisára Augusta, betlehemské jasličky, sláviaci pastieri. Tieto udalosti mali svoj význam a boli dôležité. Na druhej strane ale potrebujeme vedieť, že sú len vedľajšou súčasťou vopred pripraveného a úžasne uskutočneného Božieho plánu na záchranu človeka. Dajme si pozor, aby nás atmosféra a krása Vianoc neobrala o ich podstatu. Zastavme a zamyslime sa v tento sviatočný deň. Ježišovo narodenie malo a má zásadný význam pre históriu ľudstva – preto je to rok 0, preto sa vtedy začal nový letopočet. Aký význam dávame Jeho narodeniu my? Ty a ja?

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvojho Syna. Odpusť, že si Ho tak málo vážime v každodennom zhone. Nech Tvoj Duch plní naše srdcia láskou k Nemu. Amen.

Prijmem vás za Svoj ľud a budem vaším Bohom. 2.Mojžišova 6,7

Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec, aby sme sa volali Božími deťmi. A nimi sme. 1.Jána 3,1

Ján 1,1-5.9-14(16-18) • Títovi 3,4-7 • Izaiáš 52,7-10 • Modlíme sa za: Drážovce (HoS)

Štedrý večer. Nocturna natalis

Lukáš 1,67-80

67 Jeho otec Zachariáš, naplnený Duchom Svätým, prorokoval takto: 68 „Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil svoj ľud 69 a vzbudil nám mocného Spasiteľa v dome svojho služobníka Dávida, 70 ako oddávna hovoril ústami svojich svätých prorokov, 71 že nás oslobodí od našich nepriateľov a z rúk všetkých, čo nás nenávidia. 72 Preukázal milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú zmluvu, 73 na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi; 74 umožní nám, aby sme po vyslobodení z rúk nepriateľov slúžili mu bez strachu 75 vo svätosti a v spravodlivosti pred jeho tvárou po všetky naše dni. 76 A ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pôjdeš pred Pánom, aby si pripravil jeho cesty; 77 a dal poznať jeho ľudu spásu v odpustení hriechov 78 z hĺbky milosrdenstva nášho Boha, ktorým nás navštívi Vychádzajúci z výsosti, 79 aby sa zjavil tým, čo sedia v tme a v tôni smrti, a upriamil naše kroky na cestu pokoja.“ 80 Chlapček rástol a mocnel na duchu. Žil na osamelom mieste až do dňa, keď verejne vystúpil pred Izraelom.

Ako sa pripravovať na príchod Mesiáša? To, čo oddávna predpovedali proroci; to, čo Pán Boh sľúbil vo Svojej zmluve s Abrahámom; to, čo túžobne očakával národ izraelský, sa stalo skutočnosťou: Spasenie. Záchrana v prichádzajúcom Mesiášovi. Deje sa to najväčšie a najviac, čo Boh zasľúbil. Záchrana sveta. – – Ján Krstiteľ predchádza Mesiáša, Pána Ježiša, pripravuje Mu cestu. Ako? Výzvou k pokániu a krstom pokánia. Učí nás, čo znamená spasenie, ako čítame vo verši 77: „Učil Jeho ľud známosti spasenia, totiž, že náš Boh odpustí hriechy.“ Tomu nás učí dnešné Božie slovo. Adventné obdobie aj Štedrý deň sú pre nás výzvou pripraviť sa na príchod Mesiáša – v pokání. Poznaj sám seba. Poznaj, v čom potrebuješ pomoc a záchranu a príď, očakávaj a získavaj.

Modlitba: Otče nebeský. Z hĺbky srdca Ti ďakujeme za dar spasenia, ktorý sme dostali v Pánovi Ježišovi Kristovi. V Ňom si zo Svojho milosrdného srdca vzhliadol na nás ako vychádzajúce slnko z výsosti. Vyviedol si nás z tmy a tône smrti na svetlo života a upravil si naše nohy na cestu pokoja. Tento dar spasenia chceme prijať s úprimným a čistým srdcom, preto prosíme o odpustenie našich hriechov. Vyznávame Ti každú našu neprávosť. Prosíme o Tvoje odpustenie. Daj nám prežiť ozajstnú radosť z Tvojho príchodu a upevni našu vieru v očakávaní na Tvoj druhý príchod, kedy bude Tvoje spasenie v sláve a dokonalosti už naveky. Amen.

Každý z vás nech daruje podľa svojich možností z požehnania, ktoré mu dá Hospodin, tvoj Boh. 5.Mojžišova 16,17

Mudrci otvorili svoje klenotnice a obetovali Mu dary: zlato, kadidlo a myrhu. Matúš 2,11

Lukáš 2,1-20 • Galaťanom 4,4-7 • Izaiáš 9,1-6 • Modlíme sa za: Dolný Kubín (LOS)