Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Lukáš 1,57-66

57 Alžbete nadišiel čas pôrodu i porodila syna. 58 Keď jej susedia a príbuzní počuli, že ju Pán obdaroval milosrdenstvom, radovali sa s ňou. 59 Na ôsmy deň prišli obrezať dieťa a chceli ho nazvať otcovým menom — Zachariáš. 60 Ale matka povedala: „Nie, bude sa volať Ján.“ 61 Oni hovorili: „Veď nemáš v rodine nikoho, kto by sa tak volal.“ 62 Obrátili sa na jeho otca, aké mu chce dať meno. 63 On požiadal o tabuľku a napísal: „Jeho meno je Ján.“ Všetci sa tomu čudovali. 64 Hneď sa mu otvorili ústa, rozviazal jazyk i prehovoril, a velebil Boha. 65 Vtedy sa všetkých susedov zmocnil strach a po celom hornatom judskom kraji sa rozprávalo o týchto udalostiach. 66 Všetci, čo to počuli, uchovali si to vo svojom srdci a vraveli: „Čím len bude toto dieťa?“ Pánova ruka totiž bola s ním.

Výber mena. Po prečítaní známeho biblického textu sa mi v hlave ako prvá vynorila spomienka na výber mien pre naše deti. Pred 11 rokmi som od gynekológa prišla s papierikom, kam bolo treba napísať chlapčenské aj dievčenské meno pre bábätko v brušku. S manželom sme diskutovali, hľadali a uvažovali a akosi prirodzene nám na um prichádzali mená našich predkov. Mamy, starej mamy, starého otca – z rešpektu alebo z vďačnosti voči nim. Následne sme pátrali po biblickom pôvode mena. Odovzdať meno otca synovi bolo za čias Pána Ježiša aj podľa biblického textu prirodzené a očakávané. Pri Jánovi Krstiteľovi sa však už pred jeho narodením prejavila Božia vôľa a predurčenie – búrať mýty, predsudky a pravidlá a výzva nasledovať Boží hlas. „Jeho meno je Ján.“ Úprimne, neviem, ako by som sa cítila, keby mená pre moje deti boli predurčené. Možno by mi odľahlo, možno by som neverila – ako Zachariáš, možno by sa ma zmocnil strach ako „ľudí po celom hornatom judskom kraji.“ Ale v jedno chcem dúfať: prijala by som Božiu vôľu s pokorou a s nadšením by som očakávala Božie zázraky v živote svojho dieťaťa. Ako by ste na Boží hlas reagovali vy?

Modlitba: Mocný Bože, odovzdávame Ti našich potomkov, prosíme o vedenie ich životov. Nech sa pri nich, aj pri nás všetkých deje Tvoja vôľa. Amen.

Veď ja viem o svojich previneniach, svoj hriech mám stále na mysli. Žalm 51,5

Ale ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý: Odpustí nám hriechy a očistí nás od všetkej neprávosti. 1.Jána 1,9

Izaiáš 7,10-14 • Modlíme sa za: Dolné Strháre (NoS)

4. adventná nedeľa

Filipanom 4,4-7

4 Ustavične sa radujte v Pánovi. Opakujem: Radujte sa! 5 Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko! 6 Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. 7 A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.

O radosti. Neviem, či Pavel niekedy niečo opakoval. Teda okrem tohto miesta, kde opakuje Filipským, aby sa radovali v Pánovi. Dokonca povie, aby sa radovali vždy! – – Spomínam si, ako raz na jednom mládežníckom podujatí toto slovo Biblie prezentovali veľmi kreatívnym spôsobom. Z reproduktorov sa ozval hlas ako z obecného rozhlasu. „Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa!“ A potom znovu zaznelo: „Opakujem: radujte sa! Opakujem: radujte sa!“ Nuž áno, v obecných rozhlasoch treba správy zopakovať, aby ich zachytili aj tí, čo začnú počúvať neskôr. No v Biblii sa to väčšinou takto nezvyklo. Písacie pomôcky boli drahé, papyrusom sa šetrilo, písalo sa len to najpodstatnejšie. Pavel práve toto slovo potrebuje zopakovať. Prečo? Skúste sa niekedy pozrieť na to, či na nás kresťanoch vidieť radosť v Pánovi. Neviem, či to vnímate, ale napríklad v chrámoch nájdete kresťanskú radosť (hádam) ako poslednú. Podobne by to možno bolo na biblických hodinách a vôbec, poznáte nejakého radostného kresťana? Nečudo, že nám práve toto opakovať treba! Že naša radosť je v Pánovi a že ju treba objavovať a aj ňou žiť. „Opakujem: radujte sa!“

Modlitba: Bože, ďakujem, že si nás stvoril aj pre radosť. Odpusť, že málo žijeme Duchom, ktorý sa snaží vypestovať ju v nás. Prosím, nech pokračuje a urobí z nás oázu radosti pre svet. Amen.

Veď Ty si moja nádej, Pane, Hospodin, Tebe dôverujem od mladosti. Žalm 71,5

Lebo v nádeji sme boli spasení. Ale nádej, na ktorú možno pozerať, nie je nádejou. Veď či niekto dúfa v to, čo vidí? Ak však dúfame v to, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame. Rimanom 8, 24-25

Lukáš 1,26-38(39-56) • Izaiáš 62,1-5 • Žalm 102 • Modlíme sa za: Evanjelické školstvo

Lukáš 1,39-56

39 V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáhľala sa do judského mesta v hornatom kraji. 40 Vošla do Zachariášovho domu a pozdravila Alžbetu. 41 Keď Alžbeta počula Máriin pozdrav, pohlo sa dieťa v jej lone a Alžbetu naplnil Duch Svätý. 42 Zvolala mocným hlasom: „Požehnaná si medzi ženami a požehnaný je plod tvojho lona! 43 Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne? 44 Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone. 45 Blahoslavená, ktorá uverila, lebo sa splní, čo jej oznámil Pán.“ 

46 Vtedy Mária prehovorila: „Velebí moja duša Pána 47 a môj duch zajasal v Bohu, mojom Spasiteľovi, 48 lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, 49 pretože veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno, 50 a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja. 51 Prejavil silu svojím ramenom; rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú; 52 mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. 53 Hladných nasýtil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno. 54 Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na milosrdenstvo, 55 ako sľúbil našim otcom: Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“ 56 Mária zostala s Alžbetou asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.

Overovať si Božie sľuby nie je prejavom nevery či nedôvery. Mária po anjelskej návšteve šla navštíviť svoju príbuznú Alžbetu, o ktorej jej bolo povedané, že hoci je neplodná, čaká dieťa! Nielen Mária, ale aj Alžbeta zažila nebeskú návštevu. Vedená Duchom Božím, pozdravila Máriu slovami zo Samuelovho proroctva, ktoré naznačujú, že vie, aké dieťa sa Márii narodí – Pán a Spasiteľ. Alžbeta ešte nevidela narodeného Božieho Syna, ale vedela, že v Ňom prišla milosť na svet. Obe ženy po stretnutí s Bohom jednoznačne vyznávajú: Je to Boh, ktorý urobil obidve tieto zvláštne veci! – – Toto je dôležitý aspekt pre nás: Vždy vidieť, že je to Boh, kto robí zázraky v našom živote. Dáva prísľuby a plní ich Svojou mocou. On a len On. Preto Mária vo svojom radostnom svedectve odvracia pozornosť celého sveta od seba a sústreďuje ju na jediného: na Hospodina, na Jeho Pomazaného. – – Hoci sa mnohé veci v našom živote ešte nestali, v Pánovi Ježišovi ich máme prisľúbené a môžeme Bohu veriť, že sa aj stanú. No sme v tom dôležití aj my: pozýva nás k odvahe zveriť sa výhradne do Jeho rúk. Vidieť Ho ako jediného garanta celého života. A potom aj my vyznáme: Mocný učinil so mnou veľké veci!

Modlitba: Bože, ďakujem za spoločenstvo, v ktorom si môžeme overovať Tvoje vedenie. Odpusť, že sa často rozhodujem bez Teba. Upevňuj Cirkev – Tvoje telo, nech sa navzájom povzbudzujeme vo viere. Amen.

Moje srdce i telo plesajú v ústrety živému Bohu. Žalm 84,3

Alžbeta povedala Márii: „Ako to, že matka môjho Pána prichádza ku mne? Hľa, len čo mi v ušiach zaznel tvoj pozdrav, od radosti sa pohlo dieťa v mojom lone.“ Lukáš 1,43-44

Zjavenie Jána 3,7-13 • Modlíme sa za: Dolné Sŕnie (PoS)

Lukáš 1,26-38

26 V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta menom Nazaret, 27 k panne zasnúbenej mužovi menom Jozef, z domu Dávida. Meno panny bolo Mária. 28 Keď vošiel k nej, povedal: „Raduj sa, milosti plná! Pán s tebou.“ 29 Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo je to za pozdrav. 30 Anjel pokračoval: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. 31 Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. 32 On bude veľký. Bude sa volať synom Najvyššieho a Pán, Boh, mu dá trón jeho otca Dávida. 33 Bude kraľovať nad Jákobovým domom naveky a jeho kráľovstvu nebude konca.“ 34 Mária odpovedala anjelovi: „Ako sa to stane? Veď ja nepoznám muža.“ 35 Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a zatôni ťa moc Najvyššieho, a preto aj dieťa bude sväté a bude nazvané ‚Boží Syn‘. 36 Pozri, aj tvoja príbuzná Alžbeta, ktorú pokladali za neplodnú, počala vo svojej starobe syna a je už v šiestom mesiaci, aj keď o nej hovorili, že je neplodná, 37 lebo u Boha nič nie je nemožné.“ 38 Na to Mária odpovedala: „Som služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ A anjel od nej odišiel.

Zmeny. Nemám rád neohlásené zmeny v pravidelnej doprave. Hoci nejde o život, sú to nepríjemné veci. Vyrušujú nás. Občas nás aj Boh vyruší zo zabehnutých stereotypov. Tak oddávna vstupoval do zabehnutých životov ľudí: Abram sa stal vyvoleným. Boh mu zmenil bydlisko i meno. Z Petra sa stal rybár ľudí. Mária, milé slobodné dievča, prekvapená Božím obsadením do roly matky Božieho Syna sa necítila „milosťou obdarená“. Skôr šokovaná. Ale nezavrela si srdce, počúvala anjela ďalej: „Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha! Porodíš Spasiteľa!“ Čo viac si môže človek želať?! Ale: Ako sa to stane? Po otázke je aj odpoveď: Pane, chcem to prijať, chcem sa Ti oddať! – – Nepodceňujme, čo Boh môže spraviť cez nás, keď sa Mu vložíme do rúk. Platí: „Kto sa ponižuje, bude povýšený“ (Mt 16,25). „Som služobnica Pána! Nech sa stane podľa Tvojho slova!“ Všimnime si, ako sa jej odpoveď podobá neskoršej odpovedi Pána Ježiša v Getsemanskej záhrade: „Nech sa stane Tvoja vôľa!“ Obaja vedení jedným Duchom. – – Drahý priateľ, môžeme poznať Boha, pretože Mária a Ježiš sa rozhodli poslúchnuť Ho. Kristov život, smrť, vzkriesenie. To sú veci, ktoré menia náš život. Máriiným aj Ježišovým „áno“ sa zmenil celý svet. Keď ty povieš Ježišovi „áno“, zmení sa tvoj život a cez teba i životy ďalších.

Modlitba: Bože, ďakujem za zmeny, ktoré robíš v našich životoch, hoci sú náročné. Odpusť, že viac milujem svoju istotu než Tvoje cesty. Upevňuj mi vieru, nech sa nechám viesť, kde ma Ty chceš mať. Amen.

Hospodin spasí Izrael večnou spásou. Nezahanbíte sa, nebudete potupení na večné veky. Izaiáš 45,17

Anjel hovorí Jozefovi: „Mária porodí syna a dáš Mu meno Ježiš, lebo On zachráni Svoj ľud z jeho hriechov.“ Matúš 1,21

Jeremiáš 30,8-11a • Modlíme sa za: Dolné Saliby (BaS)

Lukáš 1,18-25

18 Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ 19 Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel, ktorý stojí pred Bohom, a má poslanie prehovoriť s tebou a odovzdať ti túto radostnú zvesť. 20 Hľa, onemieš a nebudeš schopný prehovoriť až do dňa, keď sa to stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia vo svojom čase.“ 21 Ľud čakal na Zachariáša a čudoval sa, že sa tak dlho zdržiava v chráme. 22 Keď však vyšiel, nebol už schopný k nim prehovoriť. A tak spoznali, že mal v chráme videnie; robil im posunky a zostal nemý. 23 Len čo sa skončili dni jeho kňazskej služby, odišiel domov. 24 Po týchto dňoch jeho manželka Alžbeta počala a skrývala sa päť mesiacov. Hovorila: 25 „Toto mi urobil Pán v dňoch, keď milostivo zhliadol, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“

Pochybnosti. V mysli pragmaticky uvažujúceho človeka bývajú pochybnosti bežným javom. Ľudia uvažujú logicky, snažia sa veci uchopiť rozumovo. Božie slovo v mnohých prípadoch protirečí racionálnym argumentom. Človek nevie pochopiť či logicky zdôvodniť Božie konanie. – – Dnešný príbeh sa zameriava na Zachariášovu pochybnosť o Božom prísľube potomka. Keď sa mu počas služby v chráme zjavil anjel Gabriel a zvestoval zasľúbenie syna, Zachariáš zapochyboval. Pre starší bezdetný pár je to už z ľudského hľadiska nemožné. Sám Zachariáš povedal: „Veď som starý a moja manželka je tiež v rokoch.“ Hoci sa z predchádzajúcich veršov tejto kapitoly dozvedáme, že sa za potomka modlil, teraz pochybuje. Rozum mu hovorí niečo iné. Logicky mu to nesedí. Hospodin mu však napriek tomu zasľubuje syna. – – Biblia nám ponúka niekoľko príbehov, v ktorých Božia moc víťazí nad ľudským rozumom: Narodenie Izáka, prechod cez Červené more, počatie Ježiša, nasýtenie zástupov, vzkriesenie Lazara a mnoho iného, nevynímajúc práve počatie Jána Krstiteľa. Všemohúci Hospodin stojí nad každou situáciou nášho života. On víťazí aj nad tým, čo je logicky nevysvetliteľné a rozumom nepochopiteľné. V odovzdanej dôvere do Božích rúk zaznievajú aj nám slová: „Lebo Bohu nič nebude nemožné“ (J 1,37).

Modlitba: Bože, ďakujem, že si viac, než viem pochopiť. Odpusť, že niekedy pochybujem o Tvojom slove. Veď ma Tvojím Duchom, nech jasne chápem Tvoje zámery a prijímam ich. Amen.

Jákob povedal Jozefovi: „Choď a pozri, či sú bratia a stáda v poriadku.“ 1.Mojžišova 37,14

Venujme pozornosť jeden druhému, aby sme sa povzbudzovali k láske a dobrým skutkom. Hebrejom 10,24

Izaiáš 11,10-13 • Modlíme sa za: Dolná Strehová (NoS)

Lukáš 1,1-17

1 Hoci sa už mnohí pokúšali vyrozprávať rad-radom udalosti, ktoré sa u nás stali, 2 ako nám to podali tí, čo boli od začiatku očitými svedkami a služobníkmi slova, 3 predsa som aj ja uznal za dobré dôkladne a postupne prebádať všetko od začiatku a napísať ti, vznešený Teofil, 4 aby si poznal spoľahlivosť náuky, do ktorej ťa zasvätili.

5 Za dní judského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka bola z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. 6 Obaja boli spravodliví pred Bohom, bezúhonne si počínali podľa Pánových príkazov a ustanovení. 7 Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli už v pokročilom veku. 8 Raz, keď Zachariáš konal pred Bohom kňazskú službu podľa poriadku svojej triedy, 9 podľa obyčaje kňazskej služby pripadol na neho lós, aby vošiel do Pánovho chrámu a zapálil kadidlo. 10 Počas kadidlovej obety sa vonku modlilo veľké množstvo ľudu. 11 Zachariášovi sa zjavil Pánov anjel, ktorý stál po pravej strane kadidlového oltára. 12 Pri pohľade na neho sa Zachariáš preľakol a doľahla naňho hrôza. 13 Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, tvoja modlitba bola vypočutá. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. 14 Budeš sa radovať a plesať, a mnohí sa potešia z jeho narodenia. 15 Veď bude veľký pred Pánom, nebude piť víno ani opojné nápoje a bude plný Ducha Svätého už v matkinom lone. 16 Mnohých z izraelských synov obráti k Pánovi, ich Bohu. 17 On sám pôjde pred ním v Eliášovom duchu a v jeho sile, aby obrátil srdcia otcov k deťom a neposlušných k múdrosti spravodlivých, a prichystal tak Pánovi pripravený ľud.“

Vypočuté modlitby. V Božom slove nachádzame mnoho biblických postáv, ktorých život dostal skrze modlitbu úplne iný, nový zmysel. Jednou z týchto postáv je Zachariáš, ktorého manželstvo bolo bezdetné. Túžil po dieťati a s touto túžbou prišiel k Bohu v modlitbe. Veril, mal nádej a predkladal to Hospodinovi. On počul jeho volanie, videl do jeho srdca a po mnohých rokoch mu požehnal syna. Anjel Gabriel, ktorý sa mu zjavil v chráme, povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo vypočutá bola tvoja modlitba; manželka Alžbeta porodí ti syna; dáš mu meno Ján…“ – – V modlitbe máme možnosť i my prichádzať pred svätého a mocného Boha. On počúva, pozná naše životné situácie a vidí ešte ďalej. On vie, čo je pre nás v danú chvíľu najlepšie. Prichádzajme pred Neho so svojimi radosťami i starosťami, so svojimi túžbami, s prosbou i vďakou. Hospodin odpovedá na naše modlitby, hoci odpoveď nemusí prísť hneď a nemusí byť podľa našich predstáv. V pokore preto vždy prosme o Božiu vôľu v našich životoch. – – Hoci Zachariáš a Alžbeta dlho nemohli mať deti, Božou vôľou bolo, aby sa im narodil syn, ktorý pripraví cestu pre Mesiáša. Hospodin splnil Zachariášovu modlitbu a zároveň ukázal Svoju veľkú moc. On, ktorý požehnal starší bezdetný pár dieťaťom, sa oslávil. Ako kresťania túžme predovšetkým po tom, aby bolo v našich životoch, resp. skrze nás oslávené Jeho meno.

Modlitba: Bože, ďakujem, že vypočuješ modlitby, ktoré vedú k naplneniu Tvojho cieľa. Odpusť, že mi ide často viac o moje ciele, než o tie Tvoje. Veď ma cestou pokory a poslušnosti. Amen.

Hospodin povedal: „Neboj sa, Abrám, ja som tvoj štít, tvoja hojná odmena.“ 1.Mojžišova 15,1

Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol splnenie prisľúbenia. Hebrejom 6,15

2.Korinťanom 1,18-22 • Modlíme sa za: Dobšiná (GeS)

Izaiáš 66,15-24

15 Lebo hľa, Hospodin príde v ohni a jeho vozy sú ako víchor, aby sa odplatil v horlivosti za svoj hnev a za svoju hrôzu v plameňoch ohňa. 16 Lebo hľa, ohňom a svojím mečom sa bude Hospodin súdiť s každým tvorom a mnoho bude tých, čo Hospodin prebodne. 17 „Tí, čo sa posväcujú a očisťujú na ceste do záhrad, nasledujú vodcu v strede, a tí, čo jedia mäso z prasiat, z ohavných zvierat a myší, spolu zahynú,“ znie výrok Hospodina. 18 „Ja však poznám ich skutky aj myšlienky. Prídem zhromaždiť všetky národy a jazyky; prídu a uvidia moju slávu. 19 Položím medzi nich znamenie a z tých, čo unikli, vyšlem k národom Taršíša, Pútu a Lúdu, ktorí naťahujú luk, k národom Tubalu, Javánu a ďalekých ostrovov, ktorí nepočuli o mne správu a nevideli moju slávu, budú ohlasovať moju slávu medzi pohanmi. 20 Všetkých vašich bratov zo všetkých národov prinesú na koňoch, na vozoch, nosidlách, muliciach a ťavách ako obetu pre Hospodina na môj svätý vrch do Jeruzalema,“ hovorí Hospodin; „tak ako prinášajú Izraeliti pokrmovú obetu v čistej nádobe do Hospodinovho domu. 21 Aj z nich si povyberám kňazov a levitov,“ hovorí Hospodin. 22 „Lebo ako nové nebesia a nová zem, ktoré ja tvorím, stoja predo mnou,“ znie výrok Hospodina, „tak bude trvať vaše potomstvo a vaše meno. 23 Stane sa, že pri každom novmesiaci a sobotu čo sobotu sa každý príde pokloniť predo mňa,“ hovorí Hospodin. 24 „Vyjdú a budú hľadieť na mŕtvoly mužov, ktorí sa postavili proti mne. Áno, ich červ neumrie a oheň nevyhasne. Každému budú odpudzujúci.“

Zdroj večnej nádeje. Obrovskou nádejou kresťanskej dobrej správy je vízia budúcnosti. V nej naše predošlé, pozemské skúsenosti nebudú stáť ani za zmienku – ani na myseľ neprídu. Keď sa dennodenne boríme s prekážkami a prekonávame problémy pozemského života, mávame beznádejné pocity a realita nás často tlačí až do depresie. Áno, je tu tá nedokonalosť až príliš prítomná. Na citlivú dušu je toho skutočne priveľa. A pritom máme zostať citliví, vnímaví, milosrdní a dobrí. Dá sa to vôbec? Odkiaľ načerpávať životodarnú energiu, hlbokú nádej a zmysluplnú perspektívu? No práve z tohto textu – z Božej prognózy o konečnom stave vecí! Radujte sa na večné veky z toho, čo stvorím! O Božom stvoriteľskom potenciáli, videné ľudským okom, nemáme pochýb – o čo viac musí byť napnuté naše očakávanie vo veci zdokonalenia a zavŕšenia Jeho osláveného diela v Božej večnej krajine?

Modlitba: Bože, ďakujem za krásnu Večnosť, ktorú si nám pripravil. Odpusť, že ma príliš lákajú dočasné veci. Daj mi myseľ Kristovu, nech vo mne zomrie uctievanie človeka a žijem pre Teba. Amen.

Na súde opäť zavládne spravodlivosť, pôjdu za ňou všetci, čo majú úprimné srdce. Žalm 94,15

Ježiš hovorí: „Či sa Boh nezastane Svojich vyvolených, ktorí k Nemu volajú dňom i nocou? Vari bude meškať s pomocou pre nich? Hovorím vám: Hneď sa ich zastane.“ Lukáš 18,7-8

Sofoniáš 3,14-20 • Modlíme sa za: Dobroč (NoS)

Izaiáš 66,5-14

5 Počujte slovo Hospodina, vy, čo sa chvejete pred jeho slovom. Vaši bratia, ktorí vás nenávidia, čo vás odstrkujú pre moje meno, hovoria: „Nech Hospodin ukáže svoju slávu, nech vidíme vašu radosť!“ Oni však budú zahanbení. 6 Hlasný hrmot sa ozýva z mesta, hluk z chrámu. Je to hlas Hospodina; spláca odplatu svojim nepriateľom. 7 Prv než prišli bolesti, porodila, prv než prišli na ňu kŕče, priviedla na svet chlapca. 8 Kto kedy niečo také počul? Kto kedy niečo také videl? Či sa zrodí zem za jeden deň? Či sa naraz narodí celý národ? Veď rodila aj porodila dcéra Siona svojich synov. 9 „Či ja otvorím život a nedám zrodiť sa dieťaťu?“ hovorí Hospodin. „Či ja, čo umožňujem zrod dieťaťa, uzavriem lono?“ hovorí tvoj Boh. 10 Radujte sa s dcérou jeruzalemskou! Plesajte v nej všetci, čo ju milujete. Tešte sa s ňou preveľmi všetci, čo sa nad ňou rmútite, 11 aby ste mohli sať a nasýtiť sa z pŕs jej útechy, aby ste mohli čo najviac vypiť a potešiť sa z ňadra jej slávy. 12 Lebo takto hovorí Hospodin: „Hľa, ja privádzam k nej pokoj ako rieku a slávu národov ako rozvodnený potok. Budete sať, v náručí vás budú nosiť a na kolenách vás budú láskať. 13 Ako keď niekoho potešuje matka, tak vás ja budem potešovať; v Jeruzaleme budete potešení.“ 14 Uvidíte to a zaraduje sa vám srdce a vaše kosti ožijú ako zeleň a vyjde najavo, že Hospodinova ruka je s jeho služobníkmi, ale jeho nepriateľov odsudzuje.

Robili ste, čo sa Mi nepáči, a vyvolili ste si, v čom nemám záľubu. V skutočnosti sa mi to javí ako veľmi jednoduché: Boh stvoril DOBRÝ život, DOBRÝ svet a v jeho strede DOBRÉHO človeka. Všetko malo fungovať veľmi DOBRE. Ak Božia reč hovorí o sklamaní z našich činov a o veciach, v ktorých Boh nemá záľubu, myslím, že hovorí o absencii DOBRA v jeho mnohých podobách v našom živote. Áno, potrebujeme sa navrátiť k Bohu ako k nezištnému DOBRU, s ktorým sme stratili kontakt a preto sme ho zabudli konať. Odumrela v nás táto Božia sila. Moc DOBRA – dobrodenia, dobročinnosti, dobromyseľnosti, dobrorečenia – prostá žitá DOBROTA. Len si spomeňme, akým balzamom pre dušu je stretnúť DOBRÉHO človeka, súcitného lekára, ohľaduplného policajta, obetavého priateľa či milú predavačku. Je to málo alebo stačí? Veď o čo viac ide v živote? O kopu peňazí, kariéru v zamestnaní, luxus a blahobyt? Povedzme si, načo sú nám všetky sväté rituály, ak nevedú k DOBROTE?

Modlitba: Bože, ďakujem, že si dobro. Odpusť, že máme niekedy radšej svoje náboženstvo založené na našom srdci a práve to dobro sa preto stráca. Ži skrze nás Tvoju lásku. Amen.

Buď mi skalným útočiskom, kam smiem kedykoľvek prísť. Rozhodol si, že ma zachrániš. Žalm 71,3

Ježiš trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče Môj, ak je to možné, nech Ma minie tento kalich. No nie ako Ja chcem, ale ako Ty.“ Matúš 26,39

Matúš 3,1-6 • Modlíme sa za: Dobrá Niva (ZvS)

3. adventná nedeľa

Rimanom 15,4-13

4 Veď čo bolo kedysi napísané, bolo napísané nám na poučenie, aby sme pre trpezlivosť a útechu z Písem mali nádej. 5 Nech vám Boh trpezlivosti a útechy dá o sebe navzájom zmýšľať podľa Krista Ježiša, 6 aby ste jednomyseľne, jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. 7 Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu. 8 Hovorím totiž, že Kristus sa pre Božiu pravdu stal služobníkom obrezaných, aby potvrdil prisľúbenia dané otcom 9 a aby pohania za milosrdenstvo oslavovali Boha, ako je napísané: Preto ťa budem chváliť medzi národmi, ospevovať budem tvoje meno. 10 A opäť hovorí: Pohania, radujte sa s jeho ľudom! 11 A opäť: Chváľte Pána, všetky národy a oslavujte ho, všetci ľudia! 12 A inde zasa Izaiáš hovorí: Bude koreň Izaja a v toho, ktorý povstane vládnuť nad pohanmi, budú dúfať pohania. 13 Nech vás Boh nádeje naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby sa vaša nádej rozhojnila mocou Ducha Svätého.

Prijímajte sa vospolok. Povinnosť silných vo viere. Tieto slová sú dobrým úvodom k našej téme – jednota veriacich. Pamätám si, ako začiatkom 90. rokov odišla časť našej evanjelickej mládeže s tým, že tu sa už nedá viacej rásť vo viere. Vtedy im brat farár J. B. Hroboň povedal: „Ak chcete rásť vo viere, tak poďte so mnou do nemocnice a slúžte tým najslabším, chorým a upadajúcim, uvidíte, kde všade ešte môže vaša viera podrásť.“ Vybrali si odchod k charizmatikom a dnes sú poväčšine nikde. Sila našej viery a nádeje sa prejavuje v službe. Nikdy viac neporastie, ako keď sa skloní a pokorí. A v tom je aj tajomstvo jednoty cirkvi. V službe založenej na Písme a Božej láske. Je to ako s našimi deťmi. Najviac hlúpostí narobia, keď sa nudia. Rovnako aj cirkev nedokáže vytvoriť jednotu, ak (sa nudí a) si neslúži. – – Je to výzva aj pre našu ECAV a bojkotujúcich z ASLOZ-u. Ak Boh vo Svojej milosti dokázal priviesť k Sebe obrezaných aj neobrezaných, dokáže to aj pri nás. Máme si navzájom začať slúžiť. A začať majú práve tí silní vo viere. Tento zápas nebude jednoduchý, ale má nádherné zasľúbenie, ktoré apoštol zhrnul do veršov 9-12. Pán cirkvi čaká na teba, na tvoju modlitbu, na tvoju službu, na tvoju silnú vieru.

Modlitba: Bože, ďakujem, že nás vedieš k jednote Ducha vo zväzku pokoja. Odpusť, že sa málo zjednocujeme v službe. Veď nás po Tvojich cestách pokornej lásky. Amen.

Nespoliehajte sa však na takéto klamlivé reči: „Hospodinov chrám, Hospodinov chrám, Hospodinov chrám je toto!“ Ale skutočne napravte svoje cesty a skutky… Jeremiáš 7,4-5

Požehnaný Pán, Boh Izraela, lebo navštívil a vykúpil Svoj ľud, a umožní nám, aby sme Mu slúžili bez strachu vo svätosti a v spravodlivosti pred Jeho tvárou po všetky naše dni. Lukáš 1,68.74.75

Lukáš 1,67-79 • 1.Korinťanom 4,1-5 • Izaiáš 40,1-11 • Žalm 130 • Modlíme sa za: Ekumenickú pastoračnú službu v OS a OZ SR

Izaiáš 66,1-4

1 Takto hovorí Hospodin: „Nebesia sú mojím trónom a zem podnožkou pre moje nohy. Aký je to dom, čo mi postavíte, a aké miesto mi dáte na odpočinok? 2 Veď všetky tieto veci urobila moja ruka a všetky sú moje,“ znie výrok Hospodina. „Na toho zhliadnem, kto je pokorný, má skrúšeného ducha a trasie sa pred mojím slovom. 3 Ten, čo zabíja vola, akoby zabíjal človeka, kto obetuje jahňa, akoby vykrúcal krk psovi, kto prináša pokrmovú obetu, akoby obetoval bravčovú krv, kto páli kadidlo, akoby žehnal modlu. Tak ako si oni zvolili vlastné chodníky a v ohavnostiach sa kochali, 4 aj ja si zvolím ich nešťastie a privediem na nich hrôzy. Pretože som volal, a nik neodpovedal, hovoril som, ale nepočúvali, robili, čo je zlé v mojich očiach, a vyvolili si to, v čom nemám záľubu.“

Boh nepotrebuje chrám s prázdnymi srdcami. Je zvláštne počuť, že Boh nepotrebuje chrám. Aj toto konštatovanie zaznieva z úst mnohých ľudí. Ja ale doplním: Boh ťa chce mať v chráme – v spoločenstve veriacich kresťanov. Ale maj tam otvorené srdce. Prichádzaj s otvoreným srdcom do chrámu, do cirkevného zboru a ver mi, viac si odnesieš, ako dáš. Takto je to myslené. Navzájom sa potrebujeme v cirkvi. Potrebujeme spojiť svoje srdcia (spievame to aj v liturgii pred Večerou Pánovou: Hore srdcia naše), nie je to úžasné? Otvorené srdce je znakom pokory. A kto je pokorný v zmysle Izaiášových slov, ten ožíva v duchu – v Duchu Svätom. Ten, kto sa chveje, má rešpekt pred Božími prikázaniami, pred Božími slovami, na toho Boh zhliadne. Koľko zatvorených sŕdc sedí v našich kostoloch? Koľkokrát máme my zatvorené srdcia, keď otvárame dvere a vstupujeme do chrámu Božieho? Boh potrebuje tvoje srdce. Otvor Mu ho. Chce ti dať pokoj, lásku a byť s tebou. Veď aj onedlho po advente bude znieť: Immanuel – Boh je s nami. A to môže počuť len ten, kto má otvorené srdce. Lebo táto zvesť je počuteľná srdcom a nie ušami. Boh nepotrebuje chrám s prázdnymi srdcami, ale potrebuje plné srdcia v tomto prázdnom svete.

Modlitba: Bože, ďakujem, že Tvojím chrámom je Kristovo telo, teda my. Odpusť, že nežijem plne toto spoločenstvo. Zjednocuj nás, prosím, a buduj z nás Svoj svätý chrám. Amen.

Prečo si znevážil Hospodinovo slovo a dopustil sa toho, čo sa Mu nepáči? 2.Samuelova 12,9

Ja biedny človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Bohu vďaka skrze Ježiša Krista, nášho Pána. Rimanom 7,24-25

1.Tesaloničanom 4,13-18 • Modlíme sa za: Dlhá Ves (GeS)