Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Lukáš 7,1-10

1 Keď skončil svoju reč k ľudu, ktorý ho počúval, vošiel do Kafarnauma. 2 Tam mal istý stotník sluhu, ktorého si veľmi cenil, a ten bol na smrť chorý. 3 Keď sa stotník dozvedel o Ježišovi, poslal k nemu niekoľkých židovských starších s prosbou, aby prišiel a zachránil mu sluhu. 4 Tí prišli k Ježišovi a naliehavo ho prosili: „Zaslúži si, aby si mu to urobil. 5 Veď miluje náš národ, a postavil nám synagógu.“ 6 Ježiš išiel teda s nimi. Keď už bol neďaleko jeho domu, stotník poslal k nemu priateľov s odkazom: „Pane, neunúvaj sa, lebo nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. 7 Nepovažoval som sa preto ani za hodného prísť k tebe. Ale povedz len slovo a môj sluha ozdravie. 8 Veď aj ja som človek podriadený vrchnosti a mám pod sebou vojakov. Keď poviem jednému: ‚Choď!‘, tak ide. A druhému: ‚Poď sem!‘, tak príde. A svojmu sluhovi: ‚Urob to!‘, tak to urobí.“ 9 Keď to Ježiš počul, začudoval sa. Obrátil sa k zástupu, ktorý išiel za ním, a povedal: „Hovorím vám, takú veľkú vieru som nenašiel ani v Izraeli.“ 10 Keď sa poslovia vrátili domov, našli sluhu zdravého.

Choď za Ježišom. Neraz sa ocitáme v situácii, keď prosíme Pána o pomoc. Či je to choroba, neisté rodinné, pracovné položenie, zničené vzťahy, ktoré sa narušili pre nepremyslené slová, chybné konanie. Nespíme, trápime sa, uvažujeme. – – V našom biblickom texte nám stotník ukazuje, ako žiť vo chvíľach, ktoré nemáme v rukách: Veril Ježišovi. Veril, že On pozná najlepšie to, čím práve žije. Veril, že toto sú okamihy, ktoré Ježiš pozná, do ktorých príde. – – Náš život potrebuje modlitby. My sami sa každý deň nájdeme v situáciách, keď končia naše schopnosti, túžime si premodliť určité okamihy. Pozývame Ježiša, aby nás v nich predbehol. Stotník prichádza za Ježišom vo chvíli, keď pomoc potrebuje iný človek. Do svojho volania k Ježišovi vkladá priateľa, pomocníka, sluhu. Prichádza pokorne, s dôverou. Aj to je skutok lásky, keď sa modlíme za druhých. Možno aj ty máš niekoho, kto potrebuje modlitby. Povedz Ježišovi o svojich blízkych, modli sa za priateľov i nepriateľov. Dôveruj Mu.

Modlitba: Bože, ďakujem, že nás počúvaš. Odpusť, že k Tebe málo hovorím s vďakou, úctou či prosbou. Daruj mi vieru a veď ma Kristovým Duchom k rozhovoru s Tebou. Amen.

Pozri, Ja som Hospodin, Boh celého tvorstva, je pre Mňa azda nejaká vec nemožná? Jeremiáš 32,27

Keď Ho učeníci uvideli, klaňali sa Mu. No niektorí pochybovali. Ježiš pristúpil a povedal im: „Daná Mi je všetka moc na nebi aj na zemi.“ Matúš 28,17-18

Judit 4,1-15 (1-14) • Modlíme sa za: Veľké Uľany (BaS)

1.Mojžišova 15,1-6

1 Po týchto udalostiach zaznelo Abrámovi vo videní Hospodinovo slovo: „Neboj sa, Abrám, ja som tvoj štít, tvoja hojná odmena.“ 2 Abrám povedal: „Pán, Hospodin, čože mi dáš?! Veď odchádzam bezdetný a dedičom môjho domu bude damaský Eliezer.“ 3 Abrám ešte dodal: „Veď si mi nedal potomka a môj sluha, narodený v mojom dome, má byť mojím dedičom?“ 4 Hospodin mu však povedal: „On nebude tvojím dedičom. Tvojím dedičom bude ten, čo vyjde z teba.“ 5 Vyviedol ho von a povedal mu: „Len sa pozri na nebo a spočítaj hviezdy, ak ich môžeš spočítať,“ a dodal: „Toľko bude tvojho potomstva.“ 6 Abrám uveril Hospodinovi a on mu to počítal za spravodlivosť.

Abrámovi zaznelo slovo Hospodinovo vo videní. Bolo to ráno alebo večer? V čase, keď sa v súkromí modlil, alebo počas práce? Nevyberáme si, kedy k nám Hospodin hovorí. Abrám toto slovo (videnie) od Hospodina započul a utvrdilo ho o Božej priazni.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje Slovo. Odpusť, že si ho tak málo pripúšťam k srdcu. Veď ma Tvojím Duchom a pridávaj mi vieru, nech mám viac chuti vnímať Ťa a poslúchať. Amen.

Ako zem vyháňa svoje rastliny a ako záhrada dá vyklíčiť svojmu semenu, tak Pán, Hospodin, dá vyklíčiť spravodlivosti a chvále pred všetkými národmi. Izaiáš 61,11

Božie kráľovstvo sa podobá horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade, kde vyrástlo na veľký strom a nebeské vtáky hniezdili v jeho konároch. Lukáš 13,18-19

Judit 2,28-3,10 (2,18-3,12) • Modlíme sa za: Veľké Leváre (BaS)

Hebrejom 11,1-7

1 Viera je podstatou toho, v čo dúfame, a zdôvodnením toho, čo nevidíme, 2 lebo pre ňu získali predkovia dobré svedectvo. 3 Vo viere chápeme, že Božie slovo stvárnilo svet tak, že z neviditeľného povstalo viditeľné. 4 Vo viere Ábel priniesol Bohu lepšiu obetu ako Kain a ňou si získal svedectvo, že je spravodlivý, a Boh vydal o jeho daroch svedectvo; a ňou ešte aj ako mŕtvy hovorí. 5 Pre vieru bol Henoch prenesený, aby neuzrel smrť, a nenašli ho, lebo Boh ho preniesol. Ešte pred prenesením dostal svedectvo, že sa páči Bohu. 6 Bez viery však nie je možné zapáčiť sa Bohu. Veď kto pristupuje k Bohu, musí veriť, že Boh je a že odmeňuje tých, čo ho hľadajú. 7 Vo viere Noach, Bohom poučený o tom, čo ešte nebolo vidieť, s bázňou postavil koráb na záchranu svojej rodiny. Vierou odsúdil svet a stal sa dedičom spravodlivosti, ktorá je z viery.

Viera dáva odpoveď aj na témy, ktorým nerozumieme. Ábel obetoval to najlepšie zo svojho stáda. Na prvý pohľad to nedáva zmysel – zabiť najlepšie kusy a nemať z toho úžitok. Ak mám niečo obetovať, tak obetujem to, čo mi bude najmenej chýbať. To je logické. Viera mení perspektívu. Ábel vierou dal to najlepšie. V jeho viere bola láska k Hospodinovi (dal Mu to najlepšie), uznanie Božej zvrchovanosti a svojej ľudskosti (tzn. je len človek a nie je múdre spoliehať sa v živote len na seba) a dôvery v Hospodina – Ábelovi nebudú chýbať jeho najlepšie kusy zo stáda, lebo Hospodin sa o neho postará lepšie, ako by sa o seba postaral sám. – – Vierou zisťujeme, že náš život, budúcnosť atď. nemáme v rukách, a to je podstata. Viera nie je len jednou z možností, je to jediná cesta. „Je podstatou toho, čoho sa nádejame,“ nového večného života, ktorý vierou žijeme už teraz. Viera robí rozdiel. Ísť do kostola a ísť do kostola s vierou je rozdiel. Ráno vstať a vstať s vierou. Rozprávať sa s ľuďmi s vierou. Viera nás preberá k životu. Odvracia nás od formálneho plnenia prikázaní – k tomu, aby sme prikázania žili (nielen obetovať, ale obetovať s vierou). Viera nás niekedy vedie robiť veci, ktoré by sme inak nikdy nerobili a majú z toho úžitok aj iní (Nóach a koráb). Viera vyžaduje vytrvalosť. Kde vieru zobrať? Možno v modlitbe: „Pane, prispor mi viery.“

Modlitba: Bože, ďakujem, že si múdrejší, ako my ľudia. Odpusť, že niekedy si myslím opak a namiesto viery rozmýšľam, ako to urobiť lepšie, než prikazuješ. Posilňuj vo mne vieru, nech Ťa poslúcham a prijímam Tvoje dobré dary. Amen.

Hospodin oznámil Svoju spásu, Svoju spravodlivosť zjavil pred očami národov. Žalm 98,2

Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Matúš 5,6

Judit 2,14-27 (7-17) • Modlíme sa za: Veličná (LOS)

17. nedeľa po Svätej Trojici

Matúš 15,21-28

21 Ježiš odtiaľ vyšiel a utiahol sa do okolia Týru a Sidonu. 22 Tu vyšla istá kanaánska žena z toho kraja a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Moja dcéra je hrozne posadnutá démonom.“ 23 On jej však neodpovedal ani slovo. Jeho učeníci prišli a prosili ho: „Zbav sa jej, lebo kričí za nami.“ 24 Odpovedal im: „Som poslaný iba k ovciam, ktoré sa stratili z domu Izraela.“ 25 No ona prišla, klaňala sa mu a hovorila: „Pane, pomôž mi!“ 26 On jej však povedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ 27 No ona povedala: „Áno, Pane, veď aj šteňatá sa živia omrvinkami, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ 28 Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako si želáš!“ A v tú hodinu jej dcéra ozdravela.

Byť na vedľajšej koľaji. Neviem, ako by ste sa cítili, keby ste dostali najavo, že len zavadziate, či ste prekážkou toho, aby ostatným bolo dobre? Keby vaša zúfalá potreba a kričanie o pomoc boli len výkrikom do tmy. Skrátka, stojíte na vedľajšej koľaji a všetko podstatné sa deje mimo vás. A dokonca Pán Boh koná mimo vás. Aj pre mňa je ťažké pokorne prosiť o odrobinku Božej dobroty a priazne – ako to urobila žena v našom príbehu. A jej postoj bol odmenený: jej dcéra bola uzdravená. – – Tento príbeh môže vyvolávať dojem, že Pán Ježiš má rád tých Svojich, dnes by sme povedali kresťanov – Božie deti, a tí ostatní: hriešnici, bezbožníci, sa najprv musia obrátiť, aby sa o nich zaujímal. Boh však nie je prijímačom osôb ani nerobí kategórie ľudí – miluje všetkých rovnako. Pokora a volanie o pomoc ženy spôsobili, že upresnil jadro a opravdivosť viery. – – Keď píšem tieto riadky, mám rovnakú túžbu byť osamote, mať pokoj od všetkých, cítim sa, akoby som už všetko zo seba vydal a som prázdny. Ale Pán Ježiš ma učí cez tento príbeh ešte niečo: dostal som toľko Jeho dobroty a lásky, že som povinný dávať aspoň tie omrvinky Božej lásky núdznym okolo seba, ktorí to tak zúfalo potrebujú.

Modlitba: Bože, ďakujem, že máš rád všetkých ľudí. Odpusť, že ich ja rozdeľujem a posudzujem. Rozlej vo mne Tvojím Duchom lásku ku všetkým. Amen.

On bude pokojom. Micheáš 5,4

Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania.

Rimanom 10,9-17(18) • Izaiáš 49,1-6 • Galaťanom 3,26-29 • Žalm 138 • Modlíme sa za: Važec (LOS)

Rimanom 4,18-25

18 Proti nádeji v nádeji uveril, že sa stane otcom mnohých národov podľa slov: Také veľké bude tvoje potomstvo. 19 Mal skoro sto rokov a videl svoje odumreté telo i odumreté materské lono Sáry, no predsa neoslabol vo viere. 20 Nezapochyboval v neviere o Božom prisľúbení, ale naopak, stal sa silným vo viere a tak vzdal slávu Bohu. 21 Bol pevne presvedčený, že ten, ktorý dal sľub, môže ho aj splniť. 22 Preto mu to bolo zarátané za spravodlivosť. 23 Nie však iba pre neho bolo napísané, že mu bolo zarátané, 24 ale aj pre nás. Zarátané má byť nám, čo veríme v toho, ktorý vzkriesil z mŕtvych Ježiša, nášho Pána. 25 On bol vydaný za naše previnenia a vzkriesený pre naše ospravedlnenie.

Chcem zobrať Pána Boha za slovo. Často začíname deň s otázkou: Čo ma dnes asi tak čaká? Ľudská skúsenosť hovorí: Dobre urobíš, keď budeš rátať so všetkým. Božie slovo nám otvára mnohé nádeje. Pre nás všetkých táto nádej znamená istotu zabezpečeného neobmedzeného životného šťastia pre zásluhy Kristove. Ale ako je to s mojimi životnými snami? S ktorými Božími uisteniami vo svojom pozemskom živote smieme počítať? – – Abrahám dostal Božie uistenie o potomstve: Stane sa otcom mnohých národov. Uveril tomu. Zobral Boha za slovo a nevzdával sa toho, čo mu Boh sľúbil. Hoci mal sto rokov a Sára 90. Uveril v to, čo sa javí ako nemožné. A stalo sa. Rabíni učili radikálnu teologickú poučku: „Čo je napísané o Abrahámovi, to je napísané aj o jeho deťoch.“ – – Aj my sme Abrahámove deti. Každý z nás máme svoju cestu. V modlitbách ďakujeme za vystrojenie darmi, ktoré sme prijali a prosíme o vedenia Božieho Ducha. Očakávame pochopenie Božích plánov pre svoju cestu. Dávame sa pozvať k novým rozhodnutiam, aj keď už nie sme vo veku, keď sa bežne robia nové rozhodnutia o službe. Keď sme uverili v Božie sľuby, nevzdávajme sa ich. Boh dáva dary a pozýva v každom veku do služby. Tešme sa z toho, že umožňuje to, čo je prekvapivé a dobré.

Modlitba: Vďaka, Bože, že máš s nami ešte stále Svoje plány. Otváraš pochopenie Tvojej vôle pri nás. Vytváraš predpoklady pre uskutočnenie Tvojich plánov. V každom veku nám vkladáš do srdca cesty, ktoré chceš uskutočniť pri Tvojom diele lásky a milosti vo svete. Ďakujeme za to, že môžeme spoliehať na splnenie Tvojej vôle. Amen.

Veselé srdce rozjasňuje tvár, kým bolesť srdca ubíja ducha. Príslovia 15,13

Etiópsky eunuch natešený pokračoval v ceste. Skutky apoštolov 8,39

Judit 2,1-13 (1-6) • Modlíme sa za: Uhrovec (PoS)

Zjavenie Jána 2,8-11

8 Anjelovi cirkvi v Smyrne napíš: ‚Toto hovorí Prvý a Posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil: 9 Poznám tvoje súženie aj chudobu — ale si bohatý —; poznám i rúhanie tých, čo hovoria o sebe, že sú Židia, no nie sú, sú však synagógou satana. 10 Neboj sa toho, čo máš vytrpieť! Hľa, diabol niektorých z vás uvrhne do väzenia, aby ste prešli skúškou, a budete sužovaní desať dní. Buď verný až do smrti a dám ti veniec života! 11 Kto má uši, nech počúva, čo Duch hovorí cirkvám: Kto zvíťazí, tomu druhá smrť neuškodí.‘

Dokážem byť verný celý život? „Život je dlhý pre jednu lásku…“ v jednej často hranej populárnej piesni opakovane zaznieva toto vyznanie. My dnešní ľudia máme radi zmenu: Zmena, to je život. Pestrosť programu a cieľov. Obľubujeme to. Jednotvárnosť unavuje. – – List Vzkrieseného Ježiša do Smyrny pozýva k vernosti na celý život. Ten, čo zomrel za mňa i za teba, ponúka Svoje spoločenstvo ponad všetky prekážky života. Odmenou nám bude veniec života. Hodnota venca je v tom, že nám neuškodí ani druhá smrť, hovorí Ježiš. – – Smyrna vraj bola veľmi krásnym miestom pre život. Muselo byť ohromné žiť v tomto meste. My tiež žijeme v krajine, ktorá je nádherná. Kým nám ako tak slúži zdravie, alebo sme si navykli na naše obmedzenia, tešíme sa z každej hodiny nášho života. Víťaz Ježiš nám hovorí, že aj keby prišlo to, čo dokáže pokaziť radosť a narušiť pokoj, tak Jeho láska platí. Jediná láska, pre ktorú život nie je dlhý, je Jeho láska ku mne. Jeho láska ostáva pri mne. Dokážem sa z nej tešiť celý život? Ak áno, bude to pevným základom, na ktorom môžem rozvíjať svoje pestré plány kompatibilné s Jeho vôľou.

Modlitba: Vďaka, Pane, za miesto, kde si ma postavil do života. Za dary, ktoré si mi dal, vzťahy a podporu, ktoré prežívam. Vďaka za to, že Tvoja vernosť v Duchu Svätom platí. Ďakujem teraz najmä za Tvoje pozvanie k vernosti. Prosím o Tvoje požehnanie dnes a počas celého života. Amen.

Boh sám rozprestiera nebesia a kráča na morských vlnách, je tvorcom Veľkého voza aj Orióna, Plejád aj súhvezdí juhu. Jób 9,8-9

Máme jedného Boha Otca, z ktorého je všetko a my sme tu pre Neho, a jedného Pána Ježiša Krista, skrze ktorého je všetko a aj my sme skrze Neho. 1.Korinťanom 8,6

Judit 1,1-16 (1-11) • Modlíme sa za: Uhorské (NoS)

Filipanom 1,18b-26

Len nech sa akýmkoľvek spôsobom, či naoko, alebo úprimne, zvestuje Kristus. Z toho sa radujem a aj sa budem radovať. 19 Viem predsa, že mi to poslúži na spásu pre vašu modlitbu a pomoc Ducha Ježiša Krista. 20 Túžobne očakávam a dúfam, že v ničom nebudem zahanbený, ale že so všetkou otvorenosťou, ako vždy aj teraz, bude oslávený Kristus na mojom tele, či životom, alebo smrťou. 21 Veď pre mňa žiť je Kristus a umrieť je zisk. 22 Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si zvoliť. 23 Ťahá ma to na obe strany: túžim zomrieť a byť s Kristom, a to by bolo oveľa lepšie, 24 ale pre vás je potrebnejšie, aby som ostal v tele. 25 Na to sa spolieham a viem, že zostanem a budem s vami všetkými na vaše napredovanie a na radosť z viery, 26 aby ste sa mnou mohli ešte viac chváliť v Kristovi Ježišovi, keď zasa prídem k vám.

Pre čo žijete? Čo je zmyslom vášho života? Pre apoštola Pavla to bolo jasné: Žil pre Krista. Žiadna túžba po sláve, žiadna túžba po majetku alebo moci. Žil, aby miloval, chválil Pána Ježiša a slúžil Mu. Nemyslel na svoju vlastnú pohodu, ale na prospech ľudí okolo neho. Jeho radosť nebola závislá na vonkajších okolnostiach a bol rád, že sa zvestuje evanjelium, nech už to robil ktokoľvek. Túžobne čakal na Krista a zmyslom jeho života bolo zvestovať Jeho slovo. Kristus bol dôvodom jeho existencie, a preto aj vyznal: „… lebo mne žiť je Kristus a zomrieť zisk.“ – – Túto vetu asi nedokáže povedať iba tak hocikto. Dokážeme to my? Môžeme aj my dnes s pokorou vyznať, že naším životom je Kristus? Že nám nezáleží na ničom viac, ako na tom, aby bol oslávený v našom živote? A keby nás povolal aj hneď teraz, smrť by pre nás bola iba ziskom? Aj dnes nás Pán Boh volá, aby sme sa na Neho v dôvere spoľahli. Nie iba v niektorej oblasti života, ale úplne. Pretože On je všemohúci Boh a stojí na našej strane.

Modlitba: Bože, ďakujem za dar Pána Ježiša. Odpusť, že si Ho málo vážim. Pridaj mi úctu k Nemu, aby som sa dokázal vzdať každej príťaže a aby si mohol cezo mňa urobiť veľa dobrého. Amen.

Hospodin, nesúď sa so Svojím služobníkom; veď pred Tebou nikto zo živých nie je spravodlivý. Žalm 143,2

Ježiš povedal žene: „Odpúšťajú sa ti hriechy. Tvoja viera ťa zachránila. Choď v pokoji!“ Lukáš 7,48.50

1.Makabejských 4,52-61 • Modlíme sa za: Turíčky (NoS)

Marek 5,21-24.35-43

21 Keď sa Ježiš opäť preplavil člnom na druhý breh, zhromaždil sa okolo neho pri mori veľký zástup. 22 Tu prišiel k nemu jeden z predstavených synagógy menom Jairos. Len čo uzrel Ježiša, padol mu k nohám 23 a úpenlivo ho prosil: „Dcérka mi umiera. Poď, polož na ňu ruky, aby vyzdravela a žila!“ 24 Ježiš s ním odišiel. Nasledoval ho veľký zástup a tlačili sa na neho.

35 Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy a vraveli: „Tvoja dcéra zomrela, načo ešte unúvaš učiteľa?“ 36 Avšak Ježiš prepočul to, čo hovorili, a povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ 37 Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. 38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: „Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.“ 40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. 43 Ježiš im dôrazne prikázal, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.

O čo dnes prosíš Pána Boha? Jairovou túžbou bola iba jedna vec: Chcel, aby Ježiš prišiel k nemu domov a uzdravil mu dcéru. Padol Mu k nohám a s dôverou Ho žiadal o Jeho dotyk. Okolnosti však zapríčinili, že sa Ježiš nestihol dostať ku chorému dievčaťu. Zomrela. Zdalo sa, že už nie je žiadna nádej a Pán sa už ani nemusí namáhať prísť. Spasiteľ však jej otcovi povedal: „Neboj sa, len ver.“ A Jairovu dcéru vrátil k životu… – – V tomto príbehu sú veľké emócie. Strach, úzkosť, beznádej, výsmech, úžas. A taký je skutočne život. Často nás v ňom niečo premáha. Skúsme sa teda zamyslieť – v akej oblasti dnes potrebujeme počuť vetu: „Neboj sa, len ver,“ aj my? Nie je totiž ešte neskoro o niečo prosiť Ježiša, aj keď niektoré okolnosti svedčia o konci. Nenechajme sa oklamať strachom, že už nie je žiadna nádej. Žiadajme Spasiteľa o pomoc. Volajme na Neho, aby prišiel. Nikto iný totiž nemá posledné slovo, iba On. Viera je tajomstvo sily, ktoré premáha život aj smrť. A On počuje každé volanie srdca. Necháme teda dnes nad sebou zvíťaziť strach, alebo vieru?

Modlitba: Bože, ďakujem za dar viery. Odpusť, že niekedy upadám do strachu a beznádeje. Upevňuj vo mne vieru, že všetko slúži na dobro milujúcim Boha a tvor vo mne lásku k Tebe. Amen.

Vychádza hviezda z Jákoba, povstáva žezlo z Izraela. 4.Mojžišova 24,17

Ja, Ježiš, som poslal Svojho anjela, aby vám v cirkvách svedčil o týchto veciach. Ja som koreň a rod Dávida, jasná ranná hviezda. Zjavenie Jána 22,16

1.Makabejských 4,36-51 • Modlíme sa za: Turčianske Jaseno (TuS)

Izaiáš 38,9-20

9 Ďakovná pieseň judského kráľa Chizkiju, keď bol chorý a vyzdravel zo svojej choroby. 10 Ja som povedal: „V polovici svojich dní musím odísť, do brán podsvetia som vykázaný na zvyšok mojich rokov.“ 11 Povedal som: „Neuvidím Hospodina v krajine živých, neuzriem už človeka medzi obyvateľmi sveta. 12 Môj príbytok je strhnutý, odťahuje sa odo mňa sťa pastiersky stan. Ako tkáč som dotkal svoj život, veď si ma odstrihol od vlákna. Vo dne v noci ma vydávaš napospas. 13 O pomoc volám až do rána. Ako lev drví všetky moje kosti, vo dne v noci ma vydávaš napospas. 14 Pištím ako lastovička, kvílim ako holubica. Moje oči meravo hľadia do výšky: Pane, som v tiesni, zastaň sa ma! 15 Čo môžem hovoriť? Veď čo mi on povedal, to aj urobil. Budem ťa chváliť po všetky svoje roky, aj keď mám horkosť v duši. 16 Pane, žijem, lebo moje srdce dôveruje tebe, len v tom je život môjho ducha. Uzdrav ma a dopraj mi žiť! 17 Hľa, moja veľká trpkosť mi dodala pokoj. Ty si mi zachránil život pred hrobom záhuby, lebo všetky moje hriechy si zahodil za chrbát. 18 Veď podsvetie ťa nebude velebiť ani smrť ťa nebude chváliť a tí, čo zostupujú do hrobu, už nedúfajú v tvoju vernosť. 19 Len živý, živý ťa velebí ako ja dnes; otec synom zvestuje tvoju vernosť. 20 Hospodin ma zachránil, preto chcem hrať na strunové nástroje po všetky dni svojho života pred Hospodinovým domom.“

Čo môžem hovoriť? Úprimné volanie kráľa Chizkiju, ktorý mal v tom čase iba 39 rokov (porovnaj 2.Kráľov 18,2 a 20,6). Je pochopiteľné, že je nespokojný a sťažuje sa pred Bohom. Ešte predsa nie je jeho čas, prečo ho Boh „odstrihol od osnovy“? Prečo po veľkom Božom víťazstve, keď musela pred bránami Jeruzalema kapitulovať obrovská Asýrska armáda, prichádza takáto zdanlivo nezmyselná rana? Kráľa vedie k zlomenosti. Plače pred Bohom a volá na Neho, „stene ako holubica,“ prosí o milosť. Až prichádza do bodu odovzdanosti: „Čo môžem hovoriť?“ Odovzdanosť Bohu – tá nás oslobodzuje od potreby našich ľudských vysvetlení a riešení. V odovzdanosti prichádza aj Chizkijovo vyznanie: „Pane, napriek tomu budem žiť…“ A je inšpiráciou aj pre nás, ktorí dnes žijeme v Kristovi. Môžeme cez akékoľvek okolnosti s vierou vyznať: „Napriek tomu budem žiť!“ Chizkija dostal z Božej milosti ešte 15 rokov života tu na zemi a zaviazal sa chváliť Hospodina po všetky tieto dni. Aj my sme dnes dostali milosť žiť ďalší deň. A možno ešte aj ďalší po ňom. Tak nech je aj náš život chválou Jeho dobroty po všetky naše dni.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju múdrosť a moc. Odpusť, že ich málo prijímam. Uč ma žiť vo vzťahu s Tebou a prijímať Tvoju dobrú moc a múdrosť. Amen.

Rok korunuješ Svojou dobrotou. Žalm 65,12

Boh dobre robil, keď vám z neba dával dážď a úrodné časy, a keď vás sýtil pokrmom a vaše srdcia radosťou. Skutky apoštolov 14,17

1.Makabejských 4,26-35 • Modlíme sa za: Turany (TuS)

Rimanom 6,19-23

19 Hovorím ľudským spôsobom pre slabosť vášho tela. Veď ako ste odovzdali svoje údy do služby nečistote a neprávosti na páchanie neprávosti, tak teraz odovzdajte svoje údy do služby spravodlivosti na posvätenie. 20 Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní od spravodlivosti. 21 Aký osoh ste mali vtedy? Teraz sa za tie veci hanbíte. Lebo ich koncom je smrť. 22 Teraz však, oslobodení od hriechu, stali ste sa otrokmi Boha a máte svoje ovocie na posvätenie a nakoniec večný život. 23 Lebo mzdou hriechu je smrť a darom Božej milosti je večný život v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.

Slobodný otrok. Obraz otroctva bol v Rímskej ríši všetkým dobre známy: Pán vládne, otrok poslúcha. Dnes tomu síce nehovoríme „otroctvo“, ale pánov, ktorí nám chcú vládnuť, je okolo nás dosť. Napríklad strach: Ak sa budeš dostatočne báť, určite sa zaviažeš platiť mesačne nejaké životné poistenie. Strach vládne, ty platíš. Alebo nespokojnosť: Ak budem zarábať viac, budem si môcť dovoliť ešte toto a cestovať ešte tam. Nespokojnosť vládne, ty pracuješ stále viac. Zaujímavé je, že Biblia nám neradí oslobodiť sa spod otroctva, ale vybrať si iného pána. Otrok si môže vyberať? Ako je to možné? ÁNO! Môžeme si vybrať, pretože prišiel dobrý Pán Spravodlivosť a za obrovskú cenu nás kúpil od pána Hriechu (v. 18) a – toto je škandál milosti – dáva nám slobodu si vybrať: slúžiť hriechu, alebo Bohu. Neslúžiť nikomu sa nedá – môžeme si byť pánmi zdanlivo sami, ale nakoniec budeme aj tak otrokmi našej vlastnej sebalásky, našich vášní, túžob… a to je najhoršie otroctvo. A ako si to môžeme vybrať? Poslušnosťou: „ste otrokmi toho, koho poslúchate.“ Avšak ten výber nie je celkom objektívny – ak ma Boh vykúpil z otroctva výmenou za vlastného Syna a dal mi slobodu, až do smrti ma to viaže poslúchať Ho. Jednoducho neviem inak. Som slobodný otrok Jeho lásky.

Modlitba: Bože, ďakujem za slobodu od hriechu. Odpusť, že niekedy chcem slobodne hrešiť. Daj mi schopnosť rozlíšiť hriech a odpor voči nemu. Amen.

Pán, Hospodin, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Izaiáš 50,7

Ale keď Peter videl, že vietor je silný, zľakol sa, začal sa topiť a kričal: „Pane, zachráň ma!“ Matúš 14,30

1.Makabejských 4,1-25 • Modlíme sa za: Turá Lúka (MyS)