Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

1.Kroník 29,9-18

9 Ľud sa radoval z ich milodarov, lebo z celého srdca ochotne obetovali Hospodinovi. Ba i kráľ Dávid sa nesmierne radoval. 10 Dávid dobrorečil Hospodinovi pred celým zhromaždením takto: „Zvelebený buď Hospodin, Boh nášho praotca Izraela, od vekov až naveky! 11 Tvoja je, Hospodin, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i veleba. Patrí ti všetko na nebi i na zemi. Tvoje je, Hospodin, kráľovstvo; vypínaš sa nad všetkým ako hlava. 12 Bohatstvo a česť sú od teba. Ty vládneš nad všetkým. V ruke máš silu a moc. Na tebe záleží, či urobíš niekoho veľkým a mocným. 13 Teraz však, Bože náš, ďakujeme ti a chválime tvoje slávne meno. 14 Ako to, že ja a môj ľud sme sa zmohli na toľké milodary? Keďže všetko od teba pochádza, dali sme ti vlastne z tvojho. 15 Pokladáš nás len za cudzincov a prišelcov, akými boli všetci naši predkovia. Náš pozemský čas je ako tieň bez nádeje. 16 Hospodin, Bože náš, všetka táto hojnosť, čo sme ti prichystali na stavbu domu pre tvoje sväté meno, pochádza od teba a tvoje je všetko. 17 Viem však, Bože môj, že skúmaš srdce a obľubuješ si úprimnosť. Z úprimného srdca som priniesol všetky tieto milodary a teraz pozorujem, že i tu prítomný tvoj ľud rád obetuje. 18 Hospodin, Bože našich praotcov Abraháma, Izáka a Izraela, zachovaj navždy takéto zmýšľanie svojho ľudu a jeho srdce pripútaj k sebe.

Ďakujme za všetko. Život v časnosti nie je jednoduchý. Máme veľa dôvodov na radosť, no na každý deň máme aj dostatok problémov a starostí. Niektoré sú menšie, iné väčšie, no všetky nás tak nejako otravujú. Ale potom sú tu aj momenty, keď je úplne najhoršie. Vtedy to už nie sú ani tak problémy, skôr sú to monštrá z hororov, ktoré nás desia do špiku kostí. Lenže ani malé, ani väčšie starosti a bolesti, a ani tie najhoršie a najstrašnejšie momenty nášho života nevyrieši, keď budeme frustrovaní, nahnevaní, keď budeme bedákať a lamentovať. Lebo všetko to nás má posúvať vpred. V živote a hlavne vo viere. Náročnejšie, než sa hnevať, je v takej chvíli oslavovať Hospodina a ďakovať Mu. Nie za problémy, ale za všetko, čo nám dáva. Lebo bez Neho by sme nemali nič, ani by sme neboli. Každý nádych je Jeho darom, každý prežitý moment, nielen ten pekný, ale aj ten náročný, je milosťou. Ak by sme potrebovali inšpiráciu – ako a za čo ďakovať, môžeme sa pozrieť na kráľa Dávida. On žil skutočnosťou, že Pán Boh mu dal všetko. Jeho žalmy nám dodnes môžu slúžiť ako návod na našu vďačnosť. Preto nech sa deje, čo sa deje, ďakujme nášmu nebeskému Otcovi. On je hoden všetkej našej vďaky a chvály.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si dobrý a dávaš nám, čo potrebujeme. Odpusť, že mám iný názor na život a potom reptám. Daj mi myseľ Kristovu, nech Ťa nasledujem s radosťou a pokojom. Amen.

Spas ľud Svoj! Požehnaj Svoje dedičstvo! Buď mu pastierom naveky! Žalm 28,9

Pri pohľade na zástupy ich Ježišovi prišlo ľúto, lebo boli zbedačení a sklesnutí ako ovce bez pastiera. Matúš 9,36

1.Makabejských 1,41-64 (43-68) • Modlíme sa za: Švedlár (KoS)

Filemonovi 1-16(17-22)

1 Pavol, väzeň Krista Ježiša, a brat Timotej milovanému Filemonovi, nášmu spolupracovníkovi, 2 sestre Apfii, nášmu spolubojovníkovi Archippovi a cirkvi, ktorá je v tvojom dome: 3 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. 4 Ďakujem svojmu Bohu vždy, keď ťa spomínam vo svojich modlitbách, 5 keď počúvam o tvojej láske a viere, ktorú máš v Pána Ježiša a pre dobro všetkých svätých. 6 Kiežby sa tvoja účasť na spoločnej viere prejavila v tom, že spoznáš, čo všetko dobré môžeme urobiť pre Krista. 7 Veľmi som sa totiž zaradoval a povzbudil z tvojej lásky, brat môj, pretože sa vďaka tebe osviežili srdcia svätých. 8 Hoci by som ti v Kristovi mohol smelo rozkázať, čo sa patrí, 9 pre lásku ja, Pavol, starec a teraz i väzeň pre Ježiša Krista radšej prosím: 10 Prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v putách. 11 Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe, aj mne. 12 Poslal som ti ho naspäť, je mi drahý ako moje srdce. 13 Chcel som si ho nechať pri sebe, aby mi namiesto teba slúžil, keď som v putách pre evanjelium. 14 Ale nechcel som urobiť nič bez tvojho súhlasu, aby tvoja dobrota nebola vynútená, ale dobrovoľná. 15 Veď azda preto na chvíľu odišiel, aby si ho prijal navždy, 16 už nie ako otroka, ale viac ako otroka, ako milovaného brata, milého najmä mne, no tým viac tebe — aj podľa tela, aj v Pánovi.

(17 Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého. 18 Ak ťa však v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžný, pripíš to na môj účet. 19 Ja, Pavol, píšem vlastnou rukou; ja to zaplatím. Nechcel by som ti pripomínať, že si mi dlžný aj samého seba. 20 Áno, brat, kiežby som mal z teba úžitok v Pánovi. Poteš moje srdce v Kristovi! 21 Písal som ti v dôvere v tvoju poslušnosť; veď viem, že urobíš aj viac, ako hovorím. 22 Súčasne však prosím: Priprav mi pohostinné prístrešie. Lebo dúfam, že pre vaše modlitby vám budem vrátený ako dar. 23 Pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň v Kristovi Ježišovi, 24 aj moji spolupracovníci Marek,

Aristarchos, Démas a Lukáš. 25 Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom.)

Obyčajná slušnosť. Tá v poslednej dobe veľmi chýba. Je to vidieť všade naokolo, v našich vzťahoch. Chýba vzájomná úcta, porozumenie. Jednoducho, trpíme akútnym nedostatkom lásky. Problémy začínajú v rodinách, vzťahy samotných rodičov a detí sú narušené, chýba v nich rešpekt; a v rozšírenej rodine – tam to býva ešte horšie. Susedské vzťahy sú chladné, a radšej, ako prísť na návštevu, si medzi sebou postavíme vysoký plot. Tým, ktorí nám poskytli nejakú službu, už ani nepoďakujeme, lebo veď my za služby platíme. A na oplátku, z rovnakého dôvodu nepoďakuje takmer nik ani nám. Píšu sa na túto tému rôzne články, vedci publikujú štúdie. A je nám stále len horšie. A pritom by stačilo na nápravu tak málo. Vpustiť naspäť do nášho každodenného života Pána Ježiša. Lebo tam, kde je On prítomný, tam je aj Jeho láska. Ona nás učí ďakovať a prosiť, slúžiť a byť poslušný a mnoho iného, čo nám chýba. Pretože Kristus je stelesnená láska a ak Mu dáme priestor, tak Svojou láskou vyplní celý náš život. Dovoľme Mu to už dnes, aj zajtra, aj stále.

Modlitba: Bože, ďakujem za Ježiša a jednoduché dobro. Odpusť, že ideme po príliš zložitých cestách, ktoré sú chladné. Daj nám vieru, ktorá víťazí nad svetom. Amen.

Eliáša sa dotkol anjel a povedal mu: „Vstaň a jedz!“ Vstal teda a najedol sa i napil a posilnený tým pokrmom putoval štyridsať dní a štyridsať nocí až na Boží vrch Horeb. 1.Kráľov 19,5.8

Nehovorte teda ustarostene: Čo budeme jesť? Čo budeme piť? Čo si oblečieme? Matúš 6,31

1.Makabejských 1,29-40 (30-42) • Modlíme sa za: Švábovce (TaS)

Galaťanom 5,22-26

 22 No ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, 23 miernosť, sebaovládanie. Proti takýmto veciam nie je zákon. 24 Tí, čo patria Ježišovi Kristovi, ukrižovali svoje telo s vášňami a žiadosťami. 25 Ak žijeme Duchom, podľa Ducha aj konajme! 26 Nehľadajme márnu slávu, nedráždime sa navzájom a nezáviďme jeden druhému!

Kto vládne? Keď čítame opis toho, ako sa prejavuje Boží Duch v živote človeka, môže sa zdať, že je nemožné oplývať všetkými vlastnosťami – sú to vlastne super-schopnosti. No toto uvedomenie nás nemá viesť k frustrácii, ale k pravej podstate toho, ako to funguje. V Biblii sa nepíše, že správny kresťan je láskavý, mierny, radostný, zhovievavý… píše sa tam, že je to ovocie – práca Ducha. Človek je len pôda – ak prijmeme a vyznáme Ježiša ako svojho Pána, On do nás vloží Svojho Ducha. Ďalším krokom je vytvorenie vhodného prostredia pre rast. Ak stretneme láskavých, radostných či zhovievavých ľudí, buďme si istí, že to všetko dobro nie je z nich. Oni len dovolili Duchu, aby pôsobil. Samozrejme, niečo to stálo. Ak rastie Duch, nemôže rásť „telo“. Nemôžem byť láskavý, ak pritom závidím, ani zhovievavý, ak neviem odpustiť. Každý deň je pred nami rozhodnutie, čomu dovolíme prevládať. Duchu či telu? Otvorme svoje vnútro a dovoľme, nech Duch vedie naše ústa, kroky aj myšlienky. Staneme sa „sladkým“ zastavením pre ľudí okolo nás. Nie pre márnu svetskú slávu, ale na oslavu Toho, ktorý jediný v nás koná dobré dielo. A ho aj dokončí, ak Mu to dovolíme.

Modlitba: Bože, ďakujem, že v nás pestuješ ovocie Ducha, hoci je to niekedy bolestivé. Odpusť, že občas dávam prednosť telu, ktoré rodí sváry, rozbroje a iné zlé veci. Posilňuj ma na vnútornom človeku a orezávaj na mne všetko, čo bráni ovociu Ducha. Amen.

Obkľučuješ ma zo všetkých strán, Svoju ruku kladieš na mňa. Žalm 139,5

Boh od nikoho z nás nie je ďaleko. V ňom žijeme, hýbeme sa a sme. Skutky apoštolov 17,27-28

1.Makabejských 1,16-28 (17-29) • Modlíme sa za: Štrba (TaS)

5.Mojžišova 26,1-11

 1 Keď prídeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, do vlastníctva, obsadíš ju a budeš v nej bývať, 2 vezmi prvotiny zo všetkých plodín, ktoré poznášaš zo zeme, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, vlož ich do koša a choď na miesto, ktoré si vyvolí Hospodin, tvoj Boh, aby tam prebývalo jeho meno. 3 Choď ku kňazovi, ktorý tam práve bude, a povedz mu: ‚Dnes vyhlasujem pred Hospodinom, svojím Bohom, že som prišiel do krajiny, o ktorej Hospodin našim otcom pod prísahou sľúbil, že nám ju dá.‘ 4 Potom kňaz vezme kôš z tvojej ruky a položí ho pred oltár Hospodina, tvojho Boha. 5 Ty však pred Hospodinom, svojím Bohom, povieš: ‚Môj otec bol blúdiaci Aramejčan. S malým počtom ľudí zostúpil do Egypta a tam žil ako cudzinec. Tam sa stal veľkým, mocným a početným národom. 6 Egypťania však s nami zle zaobchádzali, trýznili nás a kruto zotročovali. 7 Volali sme k Hospodinovi, Bohu našich otcov, Hospodin nás vypočul, pozrel na naše poníženie, námahu a útlak. 8 Hospodin nás vyviedol z Egypta mocnou rukou a vystretým ramenom, veľkou hrôzou, znameniami a zázrakmi. 9 Priviedol nás na toto miesto a dal nám túto krajinu, krajinu oplývajúcu mliekom a medom. 10 Teraz som teda priniesol prvotiny plodín zeme, ktorú si mi, Hospodin, dal!‘ Polož to pred Hospodina, svojho Boha, a pokloň sa pred Hospodinom, svojím Bohom. 11 Raduj sa zo všetkého dobrého, čo Hospodin, tvoj Boh, dal tebe a tvojmu domu. Raduj sa spolu s levitom a s cudzincom, ktorí bývajú v tvojom kraji.

Výzva k vďačnosti. Ešte pred vstupom do zasľúbenej zeme dáva Hospodin Izraelitom inštrukcie. Inštrukcie sú jasné: priniesť prvotiny zo všetkého, vyhlasovať skutky Božej vernosti a radovať sa zo všetkého, čo im Hospodin dal. Je táto výzva potrebná? Je možné, žeby ľud, ktorý žil 40 rokov na púšti, nebol vďačný, keď sa dostane do krajiny oplývajúcej mliekom a medom? Azda to Boh povedal preto, lebo dosť dobre pozná Svoje deti. Vie, ako rýchlo zabúdame, čo všetko pre nás spravil. Vie, ako často malým nedostatkom dávame veľkú váhu a prestávame vidieť všetko dobré, čo máme. V čase skúšok a sucha neprestávame prosiť, no v zasľúbenej zemi zabúdame ďakovať. Pozrime sa na svoj život: Oslavujeme Boha za svoje víťazstvá, za Jeho vernosť a pomoc? Investujeme svoje slová, skutky, peniaze do toho, aby iní počuli o tom, ako Boh v našom živote koná? Výzva k vďačnosti je tu aj pre nás. Či sme aktuálne v údolí alebo na výšine. Púšťou nás verne prevedie a v zasľúbenej krajine čaká, že na Neho nezabudneme.

Modlitba: Bože, ďakujem za všetko, čo pre nás robíš. Odpusť, že si to málo všímam a viac ma zaujímajú veci, ktoré nie sú dokonalé a reptám kvôli nim. Duchu Svätý, rozlej mi do srdca lásku k Bohu. Amen.

Hospodin uzdravuje skrúšených srdcom a obväzuje im rany. Žalm 147,3

Jeho ranami ste boli uzdravení. 1.Petrov 2,24

1.Makabejských 1,1-15 (1-16)* • Modlíme sa za: Štítnik (GeS)

SEPTEMBER

14. nedeľa po Svätej Trojici

Lukáš 17,11-19

11 Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš naprieč Samáriou a Galileou. 12 Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už zďaleka zastali 13 a hlasno kričali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ 14 Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte a ukážte sa kňazom!“ A keď odchádzali, boli očistení. 15 Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. 16 Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán. 17 Vtedy Ježiš povedal: „Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? 18 Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ 19 A jemu povedal: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.“

Uzdravený alebo zachránený? Raz sme sa modlili za človeka, ktorý mal ťažkú chorobu, ale nebol presvedčený veriaci. Po čase, keď som ho stretol, pýtal som sa na jeho zdravotný stav. S radosťou hovoril o zlepšení výsledkov. Na to som zareagoval slovami: „Vďaka Bohu.“ On mi na to povedal: „Hlavne vďaka ľuďom, ktorí pri mne stáli, liekom, zmene štýlu života…“ Keď príde na človeka núdza, napríklad v podobe choroby, hľadá pomoc na rôznych miestach. Vtedy sa aj neveriaci najskôr začne modliť. Aj desiati malomocní hlasno kričali na Ježiša: „Zmiluj sa nad nami.“ Oni asi neboli neveriaci, ale zaiste poznali pochybnosti, ktoré o Ježišovi mali mnohí, hlavne zákonníci a farizeji. Teraz išlo o život, preto všetko šlo bokom a práve intenzita ich volania svedčila, aké je uzdravenie pre nich dôležité. Malomocní boli uzdravení, až keď odchádzali od Ježiša. A v tej chvíli sa ukázalo, čo je pre nich najdôležitejšie. Iba jeden sa vrátil, aby poďakoval. Aj preto tento Samaritán počul slová: „Tvoja viera ťa zachránila.“ Uzdravenie je dôležité, ale oveľa dôležitejšie je uzdravenie a záchrana v Kristu, ktorému hovoríme aj spása. Chceš byť zachránený pre Božie kráľovstvo? Vzdávaj chválu Bohu za všetko.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje uzdravenie. Odpusť, že si ho málo vážim. Uzdravuj ma hlavne na duchu, aby som nezabudol na Tvoje dary pre mňa. Amen.

Pane, býval si nám príbytkom z pokolenia na pokolenie. Skôr ako sa vrchy zrodili, skôr než vznikla zem a svet, od vekov naveky Ty si Boh. Žalm 90,1-2

Ježiš učeníkom odpovedal: „Majte vieru v Boha!“ Marek 11,22

Rimanom 8,14-17 • 1.Mojžišova 28,10-19a(19b-22) • Žalm 146 • Modlíme sa za: Šivetice (GeS)

Marek 10,28-31

28 Tu sa ozval Peter: „Pozri, my sme opustili všetko a nasledovali sme ťa.“ 29 Ježiš odpovedal: „Amen, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom, bratov alebo sestry, matku alebo otca, deti alebo polia pre mňa a pre evanjelium, 30 aby nedostal teraz v tomto čase stonásobne viac: domy, bratov, sestry, matky, deti i polia, hoci s prenasledovaním, a v budúcom veku večný život. 31 Mnohí prví budú poslední a poslední budú prví.“

Čo za to? Pri preberaní 3. Božieho prikázania sa pán farár na hodine náboženstva snažil deti priviesť k tomu, aby v nedeľu nezabúdali prísť do chrámu Božieho. Hovoril im o potrebe schádzania Božej rodiny pri počúvaní Božieho Slova a spoločnej chvále Pána Boha na Službách Božích. Na to sa jeden žiak prihlásil a spýtal sa: „A čo mi dáte, pán farár, za to, keď prídem v nedeľu do kostola? Neviem, či sa mi to oplatí.“ Na prvý pohľad sa nám môže táto otázka zdať nevhodná, prehnaná či drzá. Neraz to však môže byť aj naša vlastná otázka: Čo za to, že slúžim v zbore, cirkvi, či už ako laik, presbyter, kantor, kostolník, vedúci mládeže, učiteľ detskej besiedky, dozorca, farár? Kto moju službu skutočne ocení? „Čo za to dostaneme, že sme všetko zanechali?“ Veď koľko pracovníkov sa v cirkvi cíti nedocenených a sklamaných? Nehľadajme odmenu. Buďme vďační, že slúžiť môžeme. Nech sú popri slovách Pána Ježiša z dnešného textu pre nás povzbudením aj slová jedného z našich bratov biskupov: „Služba je privilégium! Boh ťa povolal do služby na tom najväčšom, najbohatšom, najmocnejšom, večnom, dokonalom kráľovstve a čokoľvek, čo ty môžeš spraviť, je privilégium a pocta.“

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju odmenu za našu službu. Odpusť, že si viac cením vrabca v časnosti ako holuba vo Večnosti. Usmerňuj moju vieru na Krista. Amen.

„Budú Mi,“ hovorí Hospodin zástupov, „zvláštnym vlastníctvom. Budem k nim zhovievavý, ako je zhovievavý otec k synovi, ktorý mu slúžil.“ Malachiáš 3,17

Ježiš hovorí: „Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi.“ Matúš 5,9

Júdov 1.2.20-25 • Modlíme sa za: Šamorín (BaS)

Marek 10,17-27

17 Keď vyšiel na cestu, pribehol ktosi k Nemu, a padnúc pred Ním na kolená, spýtal sa Ho: Čo robiť, dobrý Majstre, aby som bol dedičom večného života? 18 Ježiš mu povedal: Čo ma menuješ dobrým? Nikto nie je dobrý, jedine Boh. 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepoškodíš, cti si otca i matku: 20 Odpovedal Mu: Majstre, toto všetko som zachovával od mladosti. 21 Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď vezmi kríž a nasleduj ma. 22 Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku. 23 Poobzeral sa teda Ježiš a povedal svojim učeníkom: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky! 24 Učeníci však žasli nad Jeho slovami. Ale Ježiš im znova odpovedal: Deti moje, ako ťažko je vojsť do kráľovstva Božieho tým, čo dúfajú v majetok. 25 Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho. 26 Oni ešte väčšmi užasli a hovorili medzi sebou: Kto teda môže byť spasený? 27 Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné.

Na čom skutočne záleží? Dnešný text nám predstavuje takmer dokonalého muža. Na prvý pohľad by mu už v živote nemuselo nič chýbať. Je mladý, úspešný, bohatý a bohabojný. Niečo ho však predsa trápi: Nevie, ako môže získať večný život. Časný život má pod kontrolou a rád by si zaistil aj večnosť. Preto prichádza za Ježišom. Je však zvláštne, že mladík prišiel k Pánovi Ježišovi s veľkým nadšením a obrovskou úctou, ale po rozhovore s Ním zosmutnel a sklamaný odišiel. Stalo sa to preto, lebo nebol ochotný vzdať sa vecí, ktoré pokladal vo svojom doterajšom živote za dôležité. Nebol ochotný sa odpútať od vlastných predstáv o živote, od svojho bohatstva a bezpečia, ktoré si sám vytvoril. Nechcel sa meniť a vydať sa na cestu nasledovania dobrého Majstra. – – Možno aj nás niečo pripútalo k časnosti. Naše predstavy o nutnosti sami sa o seba postarať v každej oblasti života, mať svoj život pevne v rukách a na nikom nebyť závislí. Veď zaiste poznáme staré úslovie: „Pomôž si človeče, aj Pán Boh ti pomôže.“ Dnes sme znova pozvaní všetko zanechať a odhodlať sa k pravému, nefalšovanému nasledovaniu Pána Ježiša. Je to celoživotný program, ktorý môžeme s vďačnosťou uskutočňovať snáď aj krok po kroku či krôčiku. Keď Pána nasledujeme a dôverujeme Jeho vedeniu, máme pre čo žiť, a to dáva nášmu životu skutočný zmysel.

Modlitba: Bože, ďakujem za Večnosť, ktorú si nám pripravil. Odpusť, že príliš verím v časné veci a potom mi uniká viera spásonosná. Posilňuj ma na duchu, prosím. Amen.

Hospodinove zámery sú večné. Žalm 33,11

V Kristovi sme sa stali aj dedičmi predurčenými podľa rozhodnutia Toho, ktorý koná všetko podľa zámeru Svojej vôle. Efezanom 1,11

Jakub 2,5-13 • Modlíme sa za: Šahy (HoS)

Marek 10,13-16

13 Prinášali k nemu deti, aby sa ich dotýkal; ale učeníci im dohovárali. 14 Keď to Ježiš videl, namrzel sa a povedal im: Dovoľte deťom prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takých je kráľovstvo Božie. 15 Veru vám hovorím: Kto neprijme kráľovstvo Božie ako dieťa, nikdy nevojde doň. 16 A bral ich do náručia, kládol ruky na ne a požehnával ich.

Namrzený Ježiš. Nečítame v Písme veľmi často o tom, že by bol Ježiš namrzený. Jedna z vecí, ktorá sa Mu zjavne nepozdáva, je triedenie ľudí na hodných a menej hodných Ježišovej prítomnosti. Aj keby to mali byť deti, ktoré veciam dospelých až tak nerozumejú. Možno je to o to zarážajúcejšie, keď vidí, ako to robia tí, ktorí by to robiť nemali: Jeho žiaci – učeníci. A veru nenechá to len tak. Nebojí sa vziať deti na ruky. Zastane sa tých, ktorí túžia po Jeho prítomnosti. Navyše, túto chvíľu využíva aj na „edukatívne okienko“, aby nielen učeníkov, ale nás všetkých naučil, aký dôležitý je pre Neho aj ten najmenší a ako aj ten najmenej pravdepodobný človek môže byť príkladom pre iných. Je tu ešte jeden zaujímavý moment hodný povšimnutia: Hoci je na začiatku spomenuté, že bol Ježiš namrzený, neskončilo to výbuchom. Naopak. Prinieslo to požehnanie, lebo pravda je tu snúbená s láskou. Koľko sa toho ešte musíme naučiť!

Modlitba: Bože, ďakujem, že máš rád deti. Odpusť, že ich málo prinášam do Tvojej prítomnosti. Veď ma Tvojím Duchom, nech im viem čo najlepšie odovzdať Teba. Amen.

Kto pripraví krkavcovi úlovok, keď jeho mláďatá volajú k Bohu a blúdia bez potravy? Jób 38,41

Tak nič nie je ten, čo sadí, ani ten, čo polieva, iba Boh, ktorý dáva vzrast. 1.Korinťanom 3,7

2.Korinťanom 8,10-17 • Modlíme sa za: Svit (TaS)

Marek 10,1-12

1 Keď sa odobral odtiaľ, prišiel do končín Judska a na druhú stranu Jordánu. Opäť sa zhromaždili k Nemu zástupy a On ich podľa svojho zvyku zase vyučoval. 2 I pristúpili farizeji a pokúšajúc Ho, spýtali sa: Či je mužovi dovolené prepustiť manželku? 3 Odpovedal im: Čo vám prikázal Mojžiš? 4 A oni povedali: Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť ju. 5 Ale Ježiš im povedal: Pre tvrdosť vášho srdca napísal vám to prikázanie. 6 Od počiatku stvorenia však stvoril ich Boh ako muža a ženu. 7 Preto opustí človek otca i matku a bude sa pridŕžať svojej manželky, 8 a budú dvaja jedno telo; takže už nie sú dve telá, ale jedno. 9 Čo teda Boh spojil, človek nerozlučuj! 10 Keď prišli do domu, znovu sa Ho učeníci na to spytovali. 11 Povedal im: Kto by prepustil svoju ženu a vzal si inú, cudzoloží s ňou. 12 A ak ona prepustí muža a vydá sa za iného, cudzoloží tiež.

Ku koreňom. V období reformácie bolo medzi učencami populárne heslo: ad fontes = ku koreňom. Týmto prístupom sa riadili aj reformační učenci vrátane Martina Luthera. Pri výklade Písma sa orientovali na pôvodné jazyky, teda na hebrejčinu a gréčtinu. Nestačil im dlho používaný latinský preklad, chceli ísť bližšie k zdroju. Ku koreňom, aby lepšie rozumeli. Veľmi podobnú vec urobil Ježiš, keď Ho prišli pokúšať farizeji s otázkou ohľadom prepustenia manželky: Môže muž prepustiť manželku, či nemôže? Ježiš nepristúpi na ich zákernú hru, ale majstrovsky to využije na to, aby šiel „ku koreňom“. Áno, rokmi sa to síce vyvinulo tak, že za istých okolností môže človek prepustiť manželku. Lenže nad týmto je stále platný Boží pohľad a v Božom pláne niečo také nebolo. A práve na tento Boží pohľad a poriadok Ježiš upriamuje zrak človeka. Ak chceme dobre rozumieť životu, ak majú byť naše vzťahy čo najlepšie, je nutné, aby sme nehľadali výhovorky, ale išli ku koreňom; aby sme stále mali pred očami Hospodina, Jeho dielo, Jeho poriadok a Jeho vôľu. A Ježišova diskusia s farizejmi nám pripomína, že najlepšie nám Otcovu vôľu zjavil práve On.

Modlitba: Bože, ďakujem za dobré korene, ktoré si nám dal. Odpusť, že svojím tvrdým srdcom Ti kazím svet. Obmäkči ma zvnútra a veď po Tvojich dobrých cestách. Amen.

Teraz sa srdcom a celou bytosťou zamerajte na hľadanie Hospodina, svojho Boha. 1.kroník 22,19

Filip našiel Natanaela a povedal mu: „Našli sme Toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone i Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Ján 1,45

5.Mojžišova 24,(10-15)17-22 • Modlíme sa za: Svätý Peter (DNS)

Marek 9,42-5

42 Ktokoľvek by zviedol na hriech jedno z týchto maličkých veriacich, lepšie by bolo, keby mu oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do mora. 43 Ak ťa zvádza ruka, odtni si ju; lepšie ti o jednej ruke vojsť do života, než s oboma do pekla, do neuhasiteľného ohňa 44 kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. 45 A ak ťa zvádza noha, odtni si ju; lepšie ti o jednej nohe vojsť do života, než s oboma byť uvrhnutý do pekla 46 kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. 47 A ak ťa zvádza oko, vylúp si ho; lepšie ti jednookému vojsť do kráľovstva Božieho, ako s obidvoma očami byť uvrhnutý do pekla, 48 kde ich červ neumiera a oheň nevyhasína. 49 Lebo každého osolí oheň a každú obeť osolí soľ. 50 Soľ je dobrá; ale ak sa soľ stane neslanou, čím ju osolíte? Majte v sebe soľ a žite spolu v pokoji.

Výstraha pred následkami zvodu. Hriech je v našej spoločnosti často buď neznámym pojmom, alebo naopak, propagáciou niečoho príťažlivého bez vážnejšieho rizika či následkov. Preto sa z času na čas stretáme s oxymoronmi ako napríklad: „Stojí to za hriech. Jedlo je hriešne dobré. Ona je hriešne krásna…“ Veď kto by si dnes z hriechu niečo robil? Koncept hriechu v zmysle „minúť sa cieľa“ (hamartia) od Stvoriteľovho zámeru, a teda niečoho, čo má vážne dôsledky na našu budúcnosť, dnes výrazne vybledol. Pán Ježiš ho však kreslí na krikľavo. Hraničná maľba následkov zvodu cez ruku, nohu a oko by mala byť pre všetkých poslucháčov (čitateľov) silným mementom, varovaním, aby sme sa vyhli miestu, kde červ neumiera a oheň nevyhasína. Pán Ježiš radikálne maľuje obraz odplaty, ktorá je v nepriaznivom výsledku fatálna. Na základe zaznamenanej Kristovej interakcie s hriešnikmi je zrejmé, že Pán nepovzbudzuje k extrémnemu správaniu (to by sme dnes boli mnohí bez končatín či zraku), ale k jasnému porozumeniu následkov po podľahnutí životným zvodom. Vezmime teda do úvahy Kristovu výzvu. Nezvádzajme iných k žitiu mimo Jeho zámer a my sami, znepriateľme si až do krvi život v hriechu (Židom 12,4). Potom budeme ľuďmi soli, svetla a nositeľmi pokoja.

Modlitba: Bože, ďakujem za výstrahou pred zvádzaním. Odpusť, že mu občas podľahnem. Prenikaj ma Tvojím Duchom a chráň pred duchom zlým, nech odolám v pokušeniach. Amen.

Hospodinove príkazy sú správne, srdce napĺňajú radosťou. Žalm 19,9

Ježiš povedal: „Blahoslavení sú skôr tí, čo počúvajú a zachovávajú Božie slovo. Lukáš 11,28

Ámos 5,4-15 • Modlíme sa za: Svätý Kríž – Lazisko (LOS)