Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Marek 8,10-13

10 hneď vstúpil na loď spolu s učeníkmi a prišiel do kraja Dalmanuta. 11 Tu vyšli (k Nemu) farizeji a začali sa hádať s Ním; žiadali od Neho znamenie z neba, a tak Ho pokúšali. 12 Povzdychol si a povedal: Prečo žiada znamenie toto pokolenie? Veru, hovorím vám: Nebude dané znamenie tomuto pokoleniu! 13 A opustiac ich, zase vstúpil na loď a preplavil sa na druhú stranu.

Znamenia. Pri čítaní Božieho slova často nachádzame požiadavku konkrétneho človeka alebo celej skupiny ľudí, či národa, aby im Hospodin dal znamenie. Aby ich utvrdil, že Ten, kto k nim prehovára a niečo od nich žiada, je mocný Hospodin. Ani dnes sa na tom až tak veľa nezmenilo. Farizeji však svojou požiadavkou pokúšajú Pána Ježiša. Asi im nestačilo, čo urobil. Alebo sa im to zdalo málo? Nasýtil obrovský zástup ľudí. A oni túžia po ďalšom znamení. Akoby bol Pán Ježiš automatom na priania – ak máte dostatok peňazí, tak vám vyhodí žiadaný tovar. Pána Ježiša majú po svojom boku a nestačí im to. Chcú stále niečo viac. Ježiš má voči nám obrovskú výhodu: Vidí do nášho srdca. Vníma a pozná, čím je naplnené a aké hodnoty v ňom vládnu. Tiež ponúka možnosť, aby sa naše kamenné srdce premenilo na srdce mäsité. Na srdce, ktoré patrí Jemu. On to dokáže. Cez všetko, čo konal, sa o tom utvrdzujeme. A tak majme nielen dnes vnímavé srdcia, aby sme Pánovo konanie neprehliadli. Vnímajme Jeho znamenia, silu a moc a nechajme Ho, aby aj k nám pristúpil a menil nás.

Modlitba: Ďakujeme, Bože, za Tvoju moc. Ty máš silu premeniť aj naše srdce. Daj, aby bolo chápavé a vnímavé na Tvoje mocné skutky. Odpusť, že niekedy aj my podmieňujeme náš vzťah znameniami a prehliadame Tvoju blízkosť. Amen.

Cti svojho otca a svoju matku!  2.Mojžišova 20,12

Preto sa navzájom prijímajte, ako vás aj Kristus prijal na Božiu slávu. Rimanom 15,7

Lukáš 22,54-62 • Modlíme sa za: Spišská Belá (TaS)

Marek 8,1-9

1 V tých dňoch, keď sa zase zišiel veľký zástup a nemali čo jesť, privolal si učeníkov a povedal im: 2 Ľúto mi toho zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť. 3 Ak ich hladných prepustím domov, poomdlievajú po ceste, lebo niektorí z nich sú zďaleka. 4 Odvetili Mu učeníci: Ako a kto ich bude môcť nasýtiť chlebom v tomto pustom kraji? 5 Nato sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem. 6 Rozkázal teda zástupu posadiť sa na zem. Potom vzal tých sedem chlebov, dobrorečil, lámal a dával učeníkom, aby ich podávali, a oni ich rozdávali ľudu. 7 Mali aj niekoľko rybičiek. Aj tie požehnal a kázal rozdávať. 8 I jedli a nasýtili sa. Ešte aj sedem košov zvyškov nazbierali. 9 Bolo ich asi štyritisíc. Potom ich prepustil,

Dôverujme Pánu Bohu! Je príjemné čítať o veľkých zástupoch, ktoré radi počúvali Pána Ježiša Krista. Svojím slovom im chce pomôcť ku spáse, ale pri dnešnom príbehu z Božieho slova vidíme, že ani telesný rozmer života človeka Mu nie je ľahostajný. Vníma, že ten zástup, ktorý s Ním zotrval tri dni, je už hladný. Urobil div, v ktorom vidíme, že je Záchranca. Nie je iba výborný rečník, ale má aj moc, ktorú dokáže prejaviť. Učeníci nevedeli zabezpečiť potravu pre toľkých ľudí. Pán Ježiš však má aj na túto situáciu riešenie. Dobrorečí a zo siedmich chlebov a niekoľkých rybičiek, ktoré niekto daroval pre všetkých, nasýtil celý zástup. Ako to dokázal, nevieme, poznáme iba výsledok. On má moc, ktorá zachraňuje. Zložme svoje starostí k Božím nohám! Dôverujme Mu, že On aj nám vždy pomôže – ako pomohol zástupu zhromaždenému tri dni okolo Pána Ježiša Krista. Zároveň aj sami horlivo otvárajme svoje srdcia i dlane, aby sme boli nápomocní k Božiemu dielu.

Modlitba: Bože, ďakujem, že sa staráš, keď to podporuje šírenie Evanjelia. Odpusť, že Ti nedokážem plne veriť. Posilni ma na vnútornom človeku, nech Ti dávam celý priestor v mojom živote. Amen.

Ja som Hospodin, váš Boh, ktorý som vás vyviedol z Egypta, aby ste im už neboli otrokmi. Odvtedy, čo som polámal vaše ťažké jarmo, môžete chodiť vzpriamene. 3.Mojžišova 26,13

Už vás nenazývam sluhami, pretože sluha nevie, čo robí jeho pán. Nazval som vás priateľmi. Ján 15,15

1.Petrov 5,1-5 • Modlíme sa za: Soľ (ŠZS)

Marek 7,31-37

31 Keď (Ježiš) opustil týrsky kraj, prišiel cez Sidon zase k moru Galilejskému, do prostriedku kraja Desaťmestia. 32 Tu priviedli k Nemu hluchého a zajakavého a prosili Ho, aby položil ruku na neho. 33 On ho vzal stranou, von zo zástupu, vložil mu svoje prsty do uší a slinou sa mu dotkol jazyka. 34 Potom pozdvihnúc oči k nebu, zavzdychol a povedal mu: Effatha! to jest: Otvor sa! 35 I otvorili sa mu uši, jazyk sa mu hneď rozviazal a hovoril správne. 36 I prikázal im (Ježiš), aby nikomu nehovorili; ale čím viac im prikazoval, tým viac to rozhlasovali. 37 A náramne žasli hovoriac: Všetko dobre učinil; aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.

Pán Ježiš – naša pomoc. Blízkosť Pána Ježiša Krista je nám veľkou oporou. To pocítili aj ľudia v krajine, ktorú On navštívil. Mali nádej, že pomôže ich blížnemu, ktorý je hluchý a zajakáva sa. Prosia Ho, aby položil Svoju ruku na chorého. Ich prosbu vypočul. Jeho mocné „Effata!“ otvorilo sluch hluchému, jazyk bol rozviazaný a chorý zrazu rozprával správne. Možno premýšľame, prečo Pán prikázal, aby o tom dive nerozprávali?! Azda preto, že v prvom rade je Pán Ježiš Spasiteľom, teda nie je len lekárom alebo divotvorcom. Priniesť spásu, duchovné zdravie človeku bolo pre Neho to najdôležitejšie. Napriek Jeho príkazu však bola správa o tomto dive rozhlasovaná. Úžas nad Jeho mocou im nedovolil mlčať. Ak sa k Nemu obraciame, On nájde pre nás riešenie. Nie vždy však musí dôjsť k navráteniu telesného zdravia. Ale to najdôležitejšie je, aby sme boli duchovne zdraví. Čo znamená, aby sme v Pánovi Ježišovi Kristovi videli svojho Spasiteľa, Záchrancu, ktorý počíta s nami pre večné spoločenstvo s Ním. Jeho blízkosť povzbudzuje našu vieru, že nám pre pozemský život dá, čo potrebujeme. Ale najmä že nás vtiahne k večnému spoločenstvu s Ním. A to je podstatné. Prosme Ho za seba, prosme Ho aj za blížnych.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju moc nad všetkým zlým aj nad chorobami, či už poskytneš zázrak, alebo prírodný zákon, na základe ktorého sa vyrábajú lieky. Odpusť, že Ti za to málokedy ďakujem. Veď ma k modlitbám za chorých. Amen.

Hospodin, tvoj Boh, vie o tvojej ceste touto veľkou púšťou. 5.Mojžišova 2,7

Preto vzpružte ochabnuté ruky a podlomené kolená. Hebrejom 12,12

Ján 8,3-11 • Modlíme sa za: Sobotište (MyS)

Marek 7,24-30

24 Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín týrskych a sidonských. Vošiel do domu, lebo nechcel, aby niekto zvedel o Ňom. Ale nemohol sa utajiť, 25 lebo hneď počula o Ňom žena, ktorá mala dcéru posadnutú nečistým duchom; prišla a padla Mu k nohám. 26 A tá žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. Prosila Ho, aby vyhnal z jej dcéry démona. 27 Ale On jej povedal: Nech sa najprv deti najedia; lebo nie je dobre vziať chlieb deťom a hodiť šteňatám. 28 Ona Mu však odvetila: Áno, Pane, ale aj šteňatá jedia pod stolom z omrviniek po deťoch. 29 Nato jej povedal: Pre tieto (tvoje) slová: Choď! Démon vyšiel z tvojej dcéry. 30 Odišla teda domov a našla dieťa ležať na posteli; démon už vyšiel z neho.

Stačili omrvinky. Pán Ježiš odchádza na pohanské územie a túži zostať v utajení. Nevyšlo Mu to, lebo hneď o Ňom počula žena, ktorá mala chorú dcéru. No nielen počula, ale ona verila, že je Mesiáš, ktorý má moc uzdravovať, keď kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov!“ (Mt 15,22). Potrebuje pomoc pre seba a pre svoje dieťa. Aj napriek označeniu „šteňatá“ neprestáva bojovať o uzdravenie. Vo vytrvalom zápase o pomoc jej napokon stačia aj „omrvinky“. Úžasná viera, ktorú vysoko ocenil aj Pán Ježiš. Výsledok – dieťa bolo uzdravené. Uvedomujeme si, že aj my sme „šteňatá“? Veď náš pôvod je nežidovský – teda pohanský. To nás však nemá odradiť od viery a zápasov o našu záchranu a o záchranu našich detí, vnúčat či blízkych. Veď stále platí Ján 3,16: „Lebo tak Boh miloval svet, že Svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ Pán Ježiš aj v tomto príbehu ukazuje predzvesť Božieho kráľovstva, kde budú veriaci Židia a veriaci z pohanov. Všetky národy majú podiel na diele vykúpenia. Abrahámovo požehnanie, ktoré bolo zasľúbené všetkým národom zeme (1Moj 22,18), sa viditeľne splnilo pri kanaánskej žene, stotníkovi, Kornéliovi, a plní sa aj vďaka celosvetovej misii až do dnešných dní. Úžasná nádej!

Modlitba: Pane, odpusť, že nás zápas tejto ženy neraz zahanbuje. Prosíme Ťa, pomôž nám a mnohým na celom svete prijať záchranu pre večnosť v Tvojom kráľovstve. Amen.

Spievajte Hospodinovi novú pieseň, spievaj Hospodinovi, celá zem! Žalm 96,1

Učeníci chválili Boha a volali: „Požehnaný, ktorý prichádza ako kráľ v mene Pánovom! Pokoj na nebi a sláva na výsostiach!“ Lukáš 19,38

1.Samuelova 17,38-51 • Modlíme sa za: Smrečany (LOS)

Marek 7,1-23

1 I zhromaždili sa k Nemu farizeji a niekoľkí zákonníci, ktorí prišli z Jeruzalema. 2 Keď videli, ako niektorí z Jeho učeníkov jedia chlieb s nečistými, to jest neumytými rukami – 3 farizeji a všetci Židia totiž zachovávajú podanie starších a nejedia skôr, kým si po zápästie neumyjú ruky; 4 alebo keď prídu z trhu, nejedia, dokiaľ sa neočistia; a sú ešte mnohé iné veci, ktoré prevzali a zachovávajú: oplachovanie pohárov, krčiažkov, medených nádob 5 – spýtali sa Ho farizeji a zákonníci: Prečo sa Tvoji učeníci nepridŕžajú podania starších, ale jedia chlieb s nečistými rukami? 6 Odpovedal im: Dobre prorokoval o vás, pokrytcoch, Izaiáš, ako je napísané: Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; 7 darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). 8 Opustili ste prikázanie Božie a pridŕžate sa podania ľudského. 9 Potom im povedal: Pekne-krásne rušíte prikázanie Božie, aby ste zachovávali svoje podanie. 10 Veď Mojžiš povedal: Cti si otca a matku! a: Kto zlorečí otcovi alebo matke, musí umrieť. 11 Ale vy hovoríte: Keby niekto povedal otcovi alebo matke: Čo by som ti bol povinný dávať, je korban, totiž dar (sľúbený Bohu), 12 vtedy už nedovolíte, aby urobil niečo pre otca alebo matku. 13 Takto rušíte slovo Božie svojím podaním, ktoré ďalej podávate; a mnoho tomu podobné robíte. 14 Nato znovu povolal k sebe zástup a hovoril: Čujte ma všetci a rozumejte! 15 Nič nevchádza zvonku do človeka, čo by ho mohlo poškvrniť, ale čo z človeka vychádza, to poškvrňuje človeka. 16 Ak má niekto uši na počúvanie, nech počuje. 17 Keď potom odišiel od zástupu do domu, spýtali sa Ho učeníci: Čo je to za podobenstvo? 18 Povedal im: Či aj vy ste takí nerozumní? Či nechápete, že nič nemôže poškvrniť človeka, čo zvonku vchádza do neho? 19 Lebo nevchádza mu do srdca, ale do brucha a odtiaľ vychádza do stoky; a tým vyhlásil každý pokrm za čistý. 20 Potom doložil: Čo vychádza z človeka, poškvrňuje človeka. 21 Lebo z vnútra, z ľudského srdca, vychádzajú zlé myšlienky, smilstvá, krádeže, vraždy, 22 cudzoložstvá, lakomstvá, zloby, podvod, rozkošníctvo, zlostný pohľad, rúhanie, pýcha, pochabosť. 23 Všetko toto zlo vychádza z vnútra a poškvrňuje človeka.

Neúspešná vizitácia. Pôsobenie Pána Ježiša vyvolávalo nielen údiv nad zázrakmi, ale aj kontrolu farizejov a zákonníkov nad dodržiavaním množstva predpisov, ktoré sa dejinami rozrástli do veľkých rozmerov. Vyčítajú Mu ako zodpovednému Vodcovi ich porušovanie Jeho učeníkmi. Nešlo však o otázku čistoty v každodennom živote, ale o náboženskú záležitosť. Pán Ježiš odráža útok otvorene a veľmi tvrdo. A to slovami Písma (Iz 29,13) ako v prípade pokúšania na púšti (Lk 4,1-13). Odpoveď dáva útočníkom (v. 6-13), zástupu (v. 14-16) a nakoniec aj učeníkom (v. 17-23). Do ktorej kategórie sa zaradíme? Nectíme aj my Pána Boha často len perami a naše srdce je od Neho ďaleko? Napríklad keď spievame piesne v kostole, odriekame modlitbu Pánovu, vyznanie hriechov… Neopúšťame Božie prikázania a pridŕžame sa ľudských výkladov a nariadení? Je to naša hriešna prirodzenosť, ktorá nás oddeľuje a poškvrňuje. Aj Dávid v 51. žalme, uvedomujúc si svoj hriech, túži po čistom srdci (v. 12). Dovoľme Pánu Ježišovi, aby On vstúpil do nášho srdca, očistil ho a premieňal Svojou láskou a milosťou, aby sme v Jeho sile mohli víťaziť nad všetkým zlom (v. 21-23). Túžme žiť na česť a slávu Jeho mena ako Jeho deti, vykúpené Jeho krvou, ktorá nás očisťuje od každého hriechu.

Modlitba: Pane, odpusť, že často nechávame v našom srdci vládnuť naše hriešne „ja“ a následky sú viditeľné. Pomôž nám prepustiť toto miesto Tebe. Amen.

V nádeji očakávam Tvoju spásu, Hospodin. Žalm 119,166

Ten, čo dosvedčuje tieto veci, hovorí: „Áno, prídem čoskoro!“ Zjavenie Jána 22,20

Matúš 23,1-12 • Modlíme sa za: Slovenské Pravno (TuS)

11. nedeľa po Svätej Trojici

Lukáš 18,9-14

9 A proti tým, ktorí sa spoliehali na seba, že sú spravodliví, a iných za nič nemali, povedal toto podobenstvo: 10 Dvaja mužovia vstúpili do chrámu, aby sa modlili; jeden farizej a druhý publikán. 11 Farizej si zastal a takto sa modlil v sebe: Bože, ďakujem Ti, že nie som ako ostatní ľudia, vydierači, nespravodliví, cudzoložníci, alebo ako aj tento publikán. 12 Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám. 13 Publikán však stál zďaleka a ani oči nechcel pozdvihnúť k nebu, ale bil sa v prsia a hovoril: Bože, buď milostivý mne hriešnemu! 14 Hovorím vám: Tento odišiel do svojho domu ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.

Pýcha a pokánie. Farizej je pyšný človek, spokojný sám so sebou aj so svojím životom. „Nenápadne“ sa chváli: každý deň sa modlí, dvakrát do týždňa sa postí, odvádza desiatky, dôsledne dodržiava Boží zákon. Navonok bol morálny a bezúhonný. Modlitbu vyslovuje formou vďaky Pánu Bohu, ale naplnil ju obsahom plným samochvály svojich výkonov a ponižovania druhých. Nie sme aj my tí, ktorí obhajujeme samých seba, myslíme si, že sme dobrí, spravodliví a zbožnejší ako tí druhí? Naše prijatie a ospravedlnenie Pánom Bohom však nie je určované funkciou v cirkvi, chodením do kostola, dávaním ofier a milodarov alebo tým, že naši predkovia boli veriaci, ale – živým vzťahom lásky. Publikán (ktorého ľudia nemali radi, lebo ho poznali ako vyberača daní, ktorý tým slúžil nepriateľom a tiež peniazom, bol vydieračom a obohacoval sa na ich účet) tým, že sa kajal, zahanbuje farizeja aj nás. Z jeho modlitby cítime, že je bytostne spojený s Pánom Bohom, má k Nemu vzťah a Jemu hovorí svoju prosbu, pred Ním si vylieva svoje srdce. Vie, že Pán Boh vidí do každej oblasti jeho života. Na úplnom dne svojho duchovného života sa spolieha jedine na Božie milosrdenstvo. A Pán ho prijal a on odišiel ospravedlnený, prijatý a v pokoji. Akí odchádzame z Božieho domu my?

Modlitba: Dobrotivý Pane Bože, Ty vidíš aj mňa a čo mám v srdci, keď prichádzam do Tvojho chrámu. Často je plné povýšenosti, pýchy, spokojnosti so sebou, ale aj posudzovania života a konania druhých. Odpusť mi tieto postoje a omyly. Duchu Svätý, uveď ma do poznania a do pravdy. Pokor ma. Osloboď ma. Daj mi prežívať pokoj, lásku, milosť a z Tvojho chrámu vyjsť duchovne obnovený, oslobodený a posilnený. Amen.

Dokážem pred zrakmi pohanov, že som Svätý a spoznáte, že Ja som Hospodin, keď vás uvediem na pôdu Izraela, do krajiny, o ktorej som so zdvihnutou rukou prisahal, že ju dám vašim otcom. Ezechiel 20,41-42

Vo viere Abrahám poslúchol, keď ho Boh volal, aby odišiel na miesto, ktoré mal dostať ako dedičstvo. Odišiel, hoci nevedel, kam ide. Hebrejom 11,8

Efezanom 2,4-10 • 2.Samuelova 12,1-10.13-15a • Galaťanom 2,16-21 • Žalm 145 • Modlíme sa za: Združenie ev. duchovných

Marek 6,45-56

45 Hneď potom prinútil svojich učeníkov nastúpiť do člna a ísť vopred na druhú stranu do Betsaidy, kým on rozpustí zástup. 46 Keď ich prepustil, vybral sa na vrch modliť sa. 47 Nastal večer a čln bol uprostred mora; on sám bol na zemi. 48 Videl ich vyčerpaných od veslovania, lebo vietor dul v protismere. Pred úsvitom šiel k nim, kráčajúc po mori, a chcel prejsť popri nich. 49 Keď ho videli kráčať po mori, nazdali sa, že je to prízrak a vykríkli. 50 Všetci ho totiž videli a preľakli sa. On sa im však hneď prihovoril: „Vzmužte sa! Ja som to! Nebojte sa!“ 51 Potom k nim nastúpil do člna a vietor sa utíšil. Od úžasu zostali celkom ohromení. 52 Nepochopili totiž udalosť s chlebmi; ich srdce bolo zatvrdené.

53 Keď sa preplavili na druhý breh, zakotvili pri Genezarete. 54 Len čo vystúpili z člna, ľudia ho hneď spoznali. 55 Rozbehli sa teda po celom okolí a na miesta, o ktorých počuli, že práve tam je, začali prinášať chorých na nosidlách. 56 A kamkoľvek vchádzal — do dedín, miest alebo osád — ľudia kládli chorých na námestia. Prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho rúcha. Všetci, čo sa ho dotkli, boli uzdravení.

Nikdy neunikneš Božej pozornosti. Strašidelné legendy odpradávna ľudí desili, no zároveň priťahovali sťa magnet. O nadprirodzené príbehy nebola nikdy núdza. No neviem si predstaviť výraz tvárí učeníkov, ktorí odrazu uzreli siluetu človeka chodiacu po mori. Nazdávali sa, že je to duch, fantóm, akési zjavenie: Čo sa to deje? Či sme už všetci zošaleli? No Pán Ježiš ich uistil, že sa nemusia báť. Vstúpil k nim a vietor utíchol. Niekedy máme pocit, že sme uviazli v búrke, niekde uprostred mora, ďaleko od akejkoľvek pomoci. No Boh na nás nezabudol. Búrky však často vydesia tak, že máme problém Boha spoznať. Náš narastajúci stres, tlak či panika nám nedovolí vidieť veci Božím pohľadom. Nazdávame sa, že sme sami. No Ježiš plánoval prejsť okolo lode učeníkov. To neznamená, že sa nehodlal zastaviť a že ich plánoval obísť. Prejsť okolo znamená priniesť zjavenie. Ježiš Svojím suverénnym chodením po mori deklaroval Svoju Božskú identitu. Je možné, že Boh dovolí aj do tvojho života búrku, necenzuruje tvoje predesenie, ale novou situáciou ťa naučí, čo potrebuješ vedieť. Neprestal ťa milovať, neprestal sa o teba starať a neunikáš Jeho pozornosti len preto, lebo si sa ocitol v búrke na mori. Nech ťa vždy povzbudí Jeho uistenie: Neboj sa!

Modlitba: Drahý Ježiš, pomôž mi spoznať Tvoju tvár v búrkach môjho života. Nech je pre mňa uistením, že na mňa pamätáš. Amen.

Ja, Hospodin, milujem právo a nenávidím lup. Izaiáš 61,8

V tejto veci nech nikto nevybočuje z medzí a nech nepodvádza svojho brata, pretože Pán sa za to všetko pomstí. 1.Tesaloničanom 4,6

5.Mojžišova 4,27-35(36-40) • Modlíme sa za: Slovenská Ves (TaS)

Marek 6,30-44

30 Apoštoli sa zišli k Ježišovi a oznámili mu všetko, čo robili a učili. 31 Povedal im: „Poďte vy sami do ústrania na pusté miesto a trochu si odpočiňte!“ Stále tam totiž prichádzalo a odchádzalo množstvo ľudí, takže sa nemali kedy ani najesť. 32 Odplavili sa teda člnom na pusté miesto, kde boli sami. 33 Mnohí ich uvideli odchádzať a spoznali ich; zbehli sa tam pešo zo všetkých miest a predišli ich. 34 Keď Ježiš vystúpil z člna, videl veľký zástup a zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. Začal ich učiť mnohým veciam. 35 Keď už čas značne pokročil, pristúpili k nemu jeho učeníci a povedali: „Toto je pusté miesto a je už veľa hodín. 36 Rozpusť ľudí, aby sa rozišli po okolitých osadách a dedinách a nakúpili si nejaké jedlo.“ 37 Ale on im povedal: „Vy im dajte jesť!“ Opýtali sa ho: „Máme ísť nakúpiť chlieb za dvesto denárov a dať ľuďom jesť?“ 38 On sa ich však opýtal: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť chlebov a dve ryby.“ 39 Prikázal im, aby všetkých usadili po skupinách na zelenú trávu. 40 Posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41 Potom vzal tých päť chlebov a dve ryby, pozdvihol zrak k nebu, dobrorečil, lámal chleby a podával učeníkom, aby ich rozdávali ľuďom. Aj dve ryby rozdelil všetkým. 42 Všetci jedli a nasýtili sa. 43 A ešte nazbierali dvanásť plných košov nalámaných zvyškov z chlebov a rýb. 44 Tých, čo jedli z chlebov, bolo päťtisíc mužov.

Nielen samým chlebom. Čo budeme jesť, či budem mať všetko, čo potrebujem, či budem mať dosť peňazí? V príbehu o nasýtení sú učeníci pod tlakom, pretože vnímajú zástup okolo Pána Ježiša. Majú starosť o to, ako ľudí nasýtiť. Je skvelé myslieť na iných, je dobré byť pozorným a starostlivým kresťanom, no nezabudnime, že Boh otvára príležitosti a nezabúda na Svoje deti. Pamätá na nasýtenie už pri stvorení. Má súcit a včas posiela Svojmu ľudu už v Starom zákone mannu na púšť. Pán Ježiš koná v šľapajach Svojho a nášho Otca. Má na mysli všetkých, aj tých, ktorí Ho počúvali. A hoci sa ľudia vždy radi zhromažďovali tam, kde je veľa jedla aj pitia, v tomto prípade išlo o iný chlieb. Nasycovali sa múdrosťou a Božou charizmou. Zotrvajme pri Ňom, hľadajme Jeho cesty a všetko nám bude pridané. Tak, ako sa stará o Svoje stvorenstvo a o ich každodenný chlieb, o všetky naše potreby, tak sa stará ešte predtým o trvalé hodnoty a spasenie našich duší. Buďme Jeho hosťami každý deň.

Modlitba: Pane, prosím, sýť ma denne chlebom života. Amen.

Zachraňuj vedených na smrť a bráň tých, čo sa tackajú na popravisko. Ak povieš: „Pozri, my sme to nevedeli,“ vari Ten, čo skúma srdcia, tomu nerozumie? Príslovia 24,11-12

Ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy. 1.Korinťanom 12,26

Efezanom 2,11-18 • Modlíme sa za: Slovenská Ľupča (ZvS)

Marek 6,14-29

14 Dopočul sa o ňom kráľ Herodes, lebo jeho meno sa stalo známym. Šírili sa takéto reči: „Ján Krstiteľ vstal z mŕtvych, a preto v ňom pôsobia mocné sily!“ 15 Iní však hovorili: „Je to Eliáš!“ A ďalší hovorili: „Je to prorok, ako jeden z dávnych prorokov.“ 16 Keď to počul Herodes, povedal: „To Ján, ktorého som dal sťať, vstal z mŕtvych.“ 17 Herodes totiž prikázal Jána chytiť a vrhnúť v putách do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, pretože si ju vzal za ženu. 18 Ján totiž Herodesovi dohováral: „Nesmieš žiť so ženou svojho brata.“ 19 Preto Herodias zanevrela na Jána a chcela ho zabiť, ale nemohla. 20 Herodes sa totiž Jána bál, lebo si uvedomoval, že je to spravodlivý a svätý muž, a chránil ho. Keď ho počúval, často bol v rozpakoch, no predsa ho rád počúval. 21 Vhodná chvíľa nastala, keď Herodes usporiadal na svoje narodeniny hostinu pre svojich veľmožov, veliteľov a významné osobnosti z Galiley. 22 Tu vošla dcéra Herodiady, tancovala a zapáčila sa Herodesovi i spolustolovníkom. Kráľ ponúkol dievčaťu: „Žiadaj si odo mňa, čo len chceš, a dám ti.“ 23 Aj sa jej na to zaprisahal: „Čokoľvek si odo mňa budeš žiadať, dám ti, hoci by to bola aj polovica môjho kráľovstva.“ 24 Ona odišla a opýtala sa matky: „Čo si mám žiadať?“ Matka jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa.“ 25 Dievča sa hneď ponáhľalo dnu ku kráľovi a vyslovilo želanie: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“ 26 Kráľ sa veľmi zarmútil, ale pre prísahu a kvôli hodovníkom ju nechcel odmietnuť. 27 Kráľ hneď poslal kata a prikázal priniesť Jánovu hlavu. Ten odišiel a sťal ho vo väzení, 28 priniesol jeho hlavu na mise, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke. 29 Keď sa to dozvedeli Jánovi učeníci, prišli, vzali jeho mŕtve telo a uložili ho do hrobu.

Súd spasenia. Pozvali sme deti z celého mesta navštevujúce predškolské a školské zariadenie na aktivity konané na farskom dvore. Neušlo to pozornosti celého mesta. Dielo Božie sa môže vydariť len s Pánom Ježišom Kristom. – – Po smrti Jána Krstiteľa videl ľud v Jeho osobe i zmŕtvychvstalého dvojníka. Ježiša považovali nielen za vzkrieseného Jána, ale aj za Eliáša alebo iného proroka. Na základe toho aj Herodes povedal: „To Ján vstal, ktorého som dal sťať.“ Ježiš sa mu za jeho prečin zdá ako nezmieriteľný nepriateľ. On navracia zrak a sluch a chudobným prináša evanjelium dodnes pre tých, čo Ho spoznali a prijali. To je Božia spravodlivosť. Herodesovi nepovedal jediné slovo a aj tým ho odsúdil na večné zatratenie.

Modlitba: Bože, ďakujem, že máme možnosť šíriť Tvoje slová života. Odpusť, že to zanedbávame. Daj nám precítiť naliehavosť situácie a vážnosť súdu. Amen.

Hospodin bol s Jozefom a s úspechom sprevádzal všetko jeho úsilie. 1.Mojžišova 39,23

Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, sebaovládanie. Galaťanom 5,22-23

Rimanom 11,(13-16)17-24 • Modlíme sa za: Slavošovce (GeS)

Marek 6,7-13

7 Zavolal si Dvanástich, začal ich vysielať po dvoch a dal im moc nad nečistými duchmi. 8 Prikazoval im, aby si na cestu okrem palice nič nebrali; ani chlieb, ani kapsu, ani peniaze do opaska, 9 na nohy si mali obuť len sandále a nemali si obliekať dvoje šiat. 10 Ďalej im hovoril: „Keď vojdete niekde do domu, zostaňte tam dovtedy, kým odtiaľ neodídete. 11 Ak vás na niektorom mieste neprijmú a nebudú chcieť vypočuť, odíďte odtiaľ. A straste si prach z nôh ako svedectvo pre nich.“ 12 Vyšli teda a vyzývali na pokánie. 13 Vyhnali mnohých démonov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravili ich.

Plná moc. Keď som pred nedávnom dostal list od dieťaťa, zaujala ma jeho úprimnosť. Začína slovami: Milý pán farár, ste dobrý človek a viete pochopiť každého – a nasledovalo vyznanie viery tohto drobného stvorenia. – – Možno tak rozumieť postaveniu učeníkov Pána Ježiša Krista v čase Jeho pozemskej prítomnosti. Ich postavenie je jednoduché, avšak ich poslanie je veľké. Nevystrojil ich vedomosťami, ale plnou mocou nad zlými duchmi. Tak to má byť dodnes so všetkými kresťanmi, keď ich Pán Ježiš posiela do tohto sveta. Má to byť svedectvom ako výzva na pokánie. Môže sa to chápať aj ako svedectvo proti nim na súde. Podobne ako proroci, Ján Krstiteľ aj Pán Ježiš Kristus žiadali podrobenie vôle a mysle Bohu, nie iba rozcítenie.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si nás vystrojil mocou nad zlými duchmi. Odpusť, že ju strácame, alebo nevyužívame. Daj nám myseľ Kristovu, nech na tomto poli prinášame úžitok. Amen.

Bázeň pred Hospodinom vychováva k múdrosti. Príslovia 15,33

Pretože svet z prejavov Božej múdrosti nepoznal Boha svojou múdrosťou, zapáčilo sa Bohu zachrániť bláznovstvom tejto zvesti tých, ktorí veria. 1.Korinťanom 1,21

Ján 4,19-26 • Modlíme sa za: Slatina nad Bebravou (PoS)