Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Marek 6,1-6

1 Potom odtiaľ odišiel a vrátil sa do svojej domoviny. Učeníci ho nasledovali. 2 Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho množstvo ľudí, ktorí sa s úžasom pýtali: „Odkiaľ to ten človek má? Aká je to múdrosť, ktorej sa mu dostalo? Aké mocné činy sa dejú jeho rukami! 3 Nie je to ten tesár, syn Márie a brat Jakuba, Jozesa, Júdu a Šimona? A nežijú jeho sestry u nás?“ I pohoršovali sa nad ním. 4 Nato im Ježiš povedal: „Prorok nie je bez cti, iba ak vo svojej domovine, medzi svojimi príbuznými a vo vlastnom dome.“ 5 Nemohol tam vykonať nijaký mocný čin, iba čo na niektorých chorých položil ruky a uzdravil ich. 6 A čudoval sa ich neviere. Potom chodil po okolitých dedinách a vyučoval.

Zvestuj… Keď Ježiš učil v sobotu v synagóge, ľudia Ho pozorne počúvali, veľmi sa divili a nechápali, odkiaľ má to učenie, akou múdrosťou disponuje a čo sú to za prejavy moci, čo sa dejú Jeho rukami. Boli prekvapení v tom najpozitívnejšom zmysle slova.

Zaujímavé je, že akonáhle si uvedomili, že je to Ježiš, ten tesár, syn Márie a brat viacerých mužov a žien, ktorých poznajú a žijú medzi nimi, zrazu nastáva obrat. Z ľudí, ktorí žasli nad Ježišovou múdrosťou a mocou, sú zrazu pohoršení skeptici. Veď to predsa nejde, aby mal tesár z ich kraja takú moc slova a robil zázraky. Takže samotné posolstvo je nádherné, ale posol sa im nepozdáva. Rovnako to vidíme aj pri šírení evanjelia v Skutkoch apoštolov – apoštoli často musia doslova utiecť, avšak moc evanjelia spôsobuje, že ľudia sa stávajú veriacimi v Krista. Ako Ježišovi nasledovníci sme povolaní svedčiť ľuďom okolo seba o tom, čo On urobil v našich životoch. A pri vydávaní svedectva sa môžeme stretnúť s rôznymi reakciami. Kiežby boli vždy pozitívne. Ale nebuďme prekvapení, ak sa stretneme s pohoršením, skepticizmom či odmietnutím. Pamätajme na to, že evanjelium má moc a nedajme sa odradiť negatívnymi reakciami. Nikdy nevieme, kedy sa Pán niekoho dotkne práve vďaka tomu, že v poslušnosti budeme o Ňom svedčiť.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoj plán spásy, ktorý často nechápeme. Odpusť, že je nám ťažko vidieť v tesárovi Božieho Syna. Daruj nám múdrosť, aby sme Tvoj plán záchrany ľudstva prijali s radosťou. Amen.

Bože, na svojom lôžku myslím na Teba, pri výmene stráží o Tebe rozjímam. Žalm 63,7

Pán Ježiš Kristus zomrel za nás, aby sme spolu s Ním žili – či bdieme a či spíme. 1.Tesaloničanom 5,9-10

Izaiáš 51,1-6(7) • Modlíme sa za: Sládkovičovo (BaS)

Marek 5,35-43

35 Kým ešte hovoril, prišli ľudia z domu predstaveného synagógy a vraveli: „Tvoja dcéra zomrela, načo ešte unúvaš učiteľa?“ 36 Avšak Ježiš prepočul to, čo hovorili, a povedal predstavenému synagógy: „Neboj sa, len ver!“ 37 Nikomu inému nedovolil, aby ho sprevádzal, len Petrovi, Jakubovi a Jakubovmu bratovi Jánovi. 38 Keď prišli do domu predstaveného synagógy, videl veľký rozruch, plačúcich a nariekajúcich. 39 Vošiel dnu a povedal im: „Prečo robíte taký rozruch a plačete? Dieťa nezomrelo, ale spí.“ 40 A vysmiali ho. No Ježiš všetkých vyhnal, vzal so sebou otca a matku dieťaťa aj tých, čo boli s ním, a vošiel do izby, kde ležalo dieťa. 41 Chytil dieťa za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ 42 Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. 43 Ježiš im dôrazne prikázal, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.

Ako reaguješ? V texte je príklad toho, ako zvyčajne ľudia reagujú na udalosti okolo seba. Zároveň vidíme, ako na tie isté udalosti reaguje Ježiš. Keď prišli Jairovi povedať, že jeho dcéra zomrela, reakciou ľudí bolo, že už nemá význam, aby k nej Ježiš prišiel. Jeho reakciou však boli slová: „Neboj sa, len ver.“ Keď Ježiš napomínal plačúcich, aby nerobili hluk, že dieťa nezomrelo, ale spí, reagovali výsmechom – vedia predsa jasne rozlíšiť spiaceho človeka od mŕtveho. Čo On na to? Vyzýva telo bez známok života: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ A na záver čítame o reakcii davu ľudí na dievča, ktoré vstalo a chodí: „… z veľkého úžasu boli ako bez seba.“ Je celkom prirodzené, že na to, čo sa deje okolo nás, reagujeme ľudsky – vyhodnotíme situáciu, zvážime možné riešenia a urobíme rozhodnutie. To však znamená, že žijeme videním, teda tým, čo vidíme. Biblia nás však nabáda, aby sme žili vierou a nie videním (2 Kor 5,7). Pokorná viera vie (a očakáva), že nad našimi myšlienkami sú tie Božie a že naše vyhodnotenie a riešenie situácie nemusí byť to najlepšie. Ak dôverujeme Ježišovi, uvedomujeme si, že práve Jeho reakcie sú tie správne. Preto aj pre nás platí Pánova výzva: „Neboj sa, len ver.“ Dôverujme Mu očakávajúc Jeho riešenia vo všetkých našich životných situáciách.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju moc, ktorá aj kriesi mŕtvych, keď je to dôležité pre evanjelium. Odpusť, že často reagujem ľudsky a chýba mi viera Božia. Posilňuj ma Tvojím Duchom, nech horlím za Jeho dary. Amen.

Hospodin kráča pred vami, Boh Izraela uzatvára vaše rady. Izaiáš 52,12

Ježiš cestou zbadal Alfejovho syna Léviho, ako sedí na mýtnici. Povedal mu: „Nasleduj Ma!“ On vstal a nasledoval Ho. Marek 2,14

Rimanom 11,1-6(7-10)11.12 • Modlíme sa za: Skalica (MyS)

10. nedeľa po Svätej Trojici

Marek 12,28-34

28 Vtedy pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počul hádať sa, a vidiac, že im správne odpovedal, opýtal sa Ho: Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých? 29 Ježiš odpovedal, že prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. 30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. 31 Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania. 32 Tu povedal Mu zákonník: Dobre, Majstre, pravdu si povedal, že jeden je Boh a niet iného okrem Neho; 33 a milovať Ho z celého srdca a z celej mysle a z celej sily, a milovať blížneho ako seba samého je omnoho viac ako všetky zápaly a obete. 34 Keď Ježiš videl, ako rozumne odpovedal, riekol mu: Nie si ďaleko od kráľovstva Božieho. A nikto sa Ho viac neopovážil spytovať.

Čo je najdôležitejšie? Pán Ježiš často dostával otázky. Tak nám o tom svedčia evanjeliá. Aj dnes prichádza k Nemu zákonník s otázkou, ktoré z Božích prikázaní je najdôležitejšie. Pán Ježiš zákonníkovi (ale aj nám) pripomína, že najdôležitejšie prikázanie je prikázanie lásky. Lásky k Pánu Bohu a lásky k blížnemu. Vedel to Pán Ježiš. Vedel to aj zákonník, ktorý sa Ho pýtal. Vieme to aj my? Určite áno. Veď to čítame v Biblii. Počuli sme to už veľakrát v kázňach. Potrebujeme vedieť, že prikázanie lásky je prvé prikázanie. Je dôležité pre náš život. Ak to vieme, tak sme blízko Božieho kráľovstva. Tak ako bol aj zákonník, ktorý sa rozprával s Pánom Ježišom. Ja však nechcem byť len blízko Božieho kráľovstva. Ja chcem byť v Božom kráľovstve. Chcem v ňom žiť. Chceš to aj ty? To je možné len vtedy, ak to najdôležitejšie a najväčšie prikázanie – prikázanie lásky k Bohu a k blížnemu, budeme nielen teoreticky poznať, ale najmä prakticky žiť. Vtedy budeme nielen blízko Božieho kráľovstva, ale budeme v ňom. A to je to najdôležitejšie.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si nás stvoril pre lásku. Odpusť, že sa niekedy nechávam strhnúť svetom k sebectvu. Rozlievaj mi lásku v srdci a premieňaj ma od základu. Amen.

Hospodin koná, čo chce, na nebi i na zemi, v moriach i vo všetkých hlbinách. Žalm 135,6

Nebuďte leniví v horlivosti. Dajte sa rozohňovať Duchom. Slúžte Pánovi. Rimanom 12,11

Rimanom 11,25-32 • 2.Mojžišova 19,1-6 • Zachariáš 8,20-23 • Žalm 122 • Modlíme sa za: Západný dištrikt

Marek 5,21-34

21 Keď sa Ježiš znova preplavil loďou na druhú stranu, zhromaždil sa k Nemu veľký zástup, keď bol ešte pri mori. 22 Tu prišiel jeden z predstavených synagógy, menom Jairos, a keď Ho uzrel, padol Mu k nohám 23 a veľmi Ho prosil: Dcéra mi umiera, príď teda, polož na ňu ruku, aby ozdravela a žila. 24 A šiel s ním; nasledoval Ho veľký zástup a tlačili Ho. 25 Medzitým akási žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok 26 a mnoho trpela od mnohých lekárov a strovila všetko, čo mala, a nič jej neosožilo, ale naopak: bolo jej vždy horšie, – 27 keď počula o Ježišovi, prišla v zástupe odzadu a dotkla sa Mu rúcha. 28 Lebo si povedala: Ak sa Mu čo aj len rúcha dotknem, ozdraviem! 29 A hneď vyschol prameň jej krvi a pocítila v tele, že je vyliečená z múk. 30 Ale Ježiš hneď pocítil, že vyšla z Neho sila, obrátil sa v zástupe a spýtal sa: Kto sa mi dotkol rúcha? 31 I povedali Mu učeníci: Vidíš, že sa zástup tlačí na Teba, a spytuješ sa: Kto sa ma dotkol? 32 Obzrel sa, aby videl tú, ktorá to spravila. 33 No žena, ktorá vedela, čo sa s ňou stalo, prestrašená a trasúc sa pristúpila, padla pred Ním a povedala Mu celú pravdu. 34 On jej povedal: Dcéra, tvoja viera ťa zachránila; choď v pokoji a buď uzdravená zo svojho trápenia.

Nevyčerpateľný zdroj sily a energie. Úprimne povedané: zažiť v živote situáciu, akú zažila chorá žena, je niečo úžasné. Tu myslíme na šťastný koniec dosiahnutý v podobe uzdravenia zo svojho trápenia. Ako v minulosti, tak aj dnes môže trápenie mať rôzne podoby: Malé, veľké, duševné, telesné, psychické a iné. Viera v Boží dotyk je fascinujúca, len sa dotknúť a problém je vyriešený. Keby to bolo také jednoduché aj v praxi, iste by sa na túto cestu dalo oveľa viac ľudí. Viera, že človek môže byť uzdravený z akéhokoľvek hriechu a nemoci, dáva človeku priestor, v ktorom človek žije v Božej prítomnosti. Kto si je toho vedomý, ten sa nemusí báť nijakých okolností a ťažkostí, ktoré prináša život. Človek sa tak stáva predmetom záujmu a lásky u samého Boha. Toto vedomie nám pomáha kráčať týmto svetom slobodnejšie a radostnejšie. Toto je cesta a spôsob života aj dnes pre každého. Aj pre teba, lebo môžeš mať istotu, že Boh je nevyčerpateľný zdroj sily a energie. Tomu ver.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju lásku k nám. Odpusť, že niekedy mám pocit, že sa o mňa nezaujímaš. Posilňuj vo mne vieru a veď moje modlitby, nech vidím uzdravenie, kde Ty chceš. Amen.

V Teba dúfajú tí, čo poznajú Tvoje meno, veď Ty, Hospodin, neopúšťaš tých, čo Ťa hľadajú. Žalm 9,11

Ježiš hovorí: „Všetci, ktorých Mi dáva Otec, kto príde ku Mne, a toho, kto prichádza ku Mne, neodoženiem.“ Ján 6,37

Lukáš 12,42-48 • Modlíme sa za: Sirk (GeS)

Marek 5,1-20

1 Potom prišli na druhú stranu mora, do kraja Gerazénov. 2 A hneď, ako vystúpil z lode, vyšiel Mu z hrobov naproti človek nečistého ducha; 3 býval totiž v hroboch, a nikto ho nemohol sputnať ani reťazami. 4 Často ho síce sputnali a zviazali, ale roztrhal reťaze a polámal putá a nikto ho nevládal skrotiť. 5 Tak býval celé dni a noci v hroboch a po vrchoch, kričal a tĺkol sa kameňmi. 6 Keď uvidel zďaleka Ježiša, pribehol a hodil sa pred Ním, 7 potom skríkol silným hlasom: Čo Ťa do mňa, Ježiš, Syn najvyššieho Boha? Zaklínam Ťa Bohom, nemuč ma! 8 (Ježiš) mu totiž povedal: Duch nečistý, vyjdi z toho človeka! 9 A spýtal sa ho: Ako sa voláš? Odpovedal: Moje meno je Légia, lebo nás je mnoho. 10 A veľmi Ho prosil, aby ich nevyháňal z krajiny. 11 Pásla sa tam na svahu vrchu veľká črieda svíň. 12 I prosili Ho duchovia: Pošli nás do svíň, aby sme vošli do nich. 13 A povolil im. Vyšli teda nečistí duchovia a vošli do svíň; i rútila sa asi dvojtisícová črieda svahom do mora a potopila sa v mori. 14 Pastieri však utiekli a vyrozprávali to po meste i po osadách; a ľudia vyšli pozrieť, čo sa stalo. 15 A príduc k Ježišovi, videli démonom posadnutého, ktorý mal Légiu, sedieť oblečeného a pri rozume, i preľakli sa. 16 Tu im očití svedkovia rozprávali, ako to bolo s tým posadnutým a so sviňami. 17 I prosili Ho, aby odišiel z ich končín. 18 A keď vstupoval na loď, prosil Ho onen bývalý posadnutý, aby mohol ísť s Ním. 19 Ježiš mu však nedovolil, ale mu riekol: Choď domov k svojim a zvestuj im, čo ti urobil Pán, a že sa zmiloval nad tebou. 20 A on odišiel a začal rozhlasovať po Desaťmestí, čo veľké mu urobil Ježiš; a všetci sa divili.

Čo môže urobiť Pán? Biblicky text nám predstavuje zlo, ktoré je možno len ťažko ovládať ľudskými spôsobmi a postupmi. Zo všeobecného i osobného hľadiska sa zlo nedá dať ani do okov, ani do reťazí. Môžeme spútať zlého človeka, ale zlobe a nenávisti nevieme nasadiť putá. Ani hriech nevieme v tomto svete zatvoriť, ale vieme sa uzavrieť pred hriechom. Ľudské spôsoby, ako to urobiť, zlyhali a zlyhávajú. Tu pomôže len Boží spôsob a postup: Postup lásky, milosti a odpustenia. Najprv to overme na svojom živote a potom sa staneme svetlom sveta a soľou zeme. Zlo a hriech oberajú človeka o ľudskú dôstojnosť a berú človeku jeho základnú identitu lásky a stvorenia na Boží obraz. Človek stvorený na Boží obraz musí tak prejsť cestu od hnevu, zlosti, nenávisti – na cestu viery a nádeje. A to je veľký posun od hriechu a nenávisti k viere a láske. Ježiš nás volá – pozýva, aby sme ako ľudia prešli od sebectva k láske, od hriechu k pokániu, od egoizmu k darovaniu, od smrti k životu. To je spôsob života, ktorý je možný jedine v Bohu. A to je odpoveď nášho života na to, čo robí pri nás a s nami náš Pán.

Modlitba: Bože, ďakujem za možnosť oslobodzovať od nečistých duchov. Odpusť, že ju málo využívam. Prosím, veď nás, aby sme vedeli rozoznať, kedy treba človeka oslobodiť, a urob to. Amen.

Bože, zatriasol si krajinou a rozštiepil si ju. Zaceľ jej trhliny, lebo sa otriasa. Žalm 60,4

Učeníci zobudili Ježiša a povedali Mu: „Učiteľ, nedbáš, že hynieme?“ Vstal, pohrozil víchru a prikázal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho. Marek 4,38-39

Jeremiáš 1,11-19 • Modlíme sa za: Senné (NoS)

AUGUST

Marek 4,35-41

35 V ten istý deň, keď sa zvečerilo, povedal: Prejdime na druhú stranu! 36 I opustili zástup a vzali Ho so sebou tak, ako bol na lodi; aj iné lode boli s Ním. 37 Vtedy strhla sa veľká povíchrica a vlny sa valili do lode, že sa už napĺňala. 38 On však spal v tyle lode na hlavnici. Zobudili Ho, volajúc: Nedbáš, Majstre, že hynieme? 39 A On, prebudiac sa, pohrozil vetru a povedal moru: Zmĺkni, utíš sa! I prestal víchor a nastalo veľké utíšenie. 40 Potom im povedal: Čo sa tak strachujete? Ako to, že nemáte viery? 41 I báli sa veľkou bázňou a hovorili medzi sebou: Kto je to, že Ho aj vietor, aj more poslúchajú?

Dôveruj Bohu! V letnom období nás často prekvapia búrky z tepla. Ak sme práve na turistike alebo na kúpalisku, vtedy nás to najmenej poteší. Čím skôr sa snažíme použiť dáždnik alebo nájsť vhodný prístrešok, jednoducho urobiť čokoľvek, aby sme si s touto situáciou poradili. Učeníci to mali neporovnateľne ťažšie. S búrkou prišiel aj silný vietor, ktorý spôsoboval vlny a tie sa zapierali do strán loďky. Pravdepodobne ju rozhojdali až natoľko, že sa učeníci báli najhoršieho. No kým sa oni strachujú, Pán Ježiš spí. V strachu o svoj život kričia a čakajú, že zasiahne a zachráni ich. Že sa obráti k vetru a k vlnám, no On sa namiesto toho obrátil k nim a vyčítal im slabú vieru. – – Nesprávame sa ako Ježišovi učeníci v dnešnej dobe rovnako? Hovoríme, že veríme v Božiu moc a pomoc. V spoločenstve oduševnene spievame piesne o živej viere v skúškach aj v trápení. Niekedy ale stačí celkom malá skúška našej viery a my spolu s učeníkmi plačeme, kričíme, bojíme sa a vyčítame Pánu Bohu, že pri nás nestojí tak, ako si to práve predstavujeme. Nezabudnime, že svet nás sleduje. Vydajme aj v skúškach, ktoré prichádzajú, svedectvo našej živej viery. Prosme o silu od Pána Boha, aby sme vyznali pred svetom, že Mu dôverujeme za každých okolností.

Modlitba: Bože, ďakujem, že Ti môžeme dôverovať v každej búrke života. Odpusť, že napriek tomu moja viera nie je pevná. Premeň moje srdce, nech verím pevne a stálo. Amen.

„Deň Hospodina je veľký a veľmi hrozný. Kto ho môže zniesť? Teraz však,“ znie výrok Hospodina, „vráťte sa ku Mne celým srdcom!“ Joel 2,11-12

Ježiš hlásal Božie evanjelium a hovoril: „Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie kráľovstvo. Kajajte sa a verte v evanjelium!“ Marek 1,14-15

1.Timotejovi 4,6-16 • Modlíme sa za: Senica – Čáčov (MyS)

Marek 4,30-34

30 A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme? 31 Je ako horčičné zrnko, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých semienok na zemi, 32 ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako všetky iné rastliny a vyháňa také veľké konáre, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“ 33 A mnohými podobenstvami im vravel Slovo, podľa toho, ako boli schopní počúvať. 34 Bez podobenstva im ani nehovoril, ale svojim učeníkom osamote všetko vysvetľoval.

Semienko a strom. Prežívame horúce letné obdobie, keď sú naše záhradky v plnej kráse. Koreňová i listová zelenina, strukoviny, jednoducho, všetko, čo rastie, je dôkazom Božej starostlivosti o nás. Áno, človek sadí, polieva, okopáva, stará sa, ale sám Hospodin je tým, Kto požehnáva naše snaženie a dáva vzrast. – – Horčica, o ktorej čítame, sa pestuje v celej Európe. Hoci jej zrnko je veľmi maličké, stonka siaha až do jedného metra. Drobné semienka obsahujú dvadsaťpäť percent oleja a dvadsaťpäť percent proteínov. Keď zrnká horčice rozomelieme, získame typickú, výraznú, jemne štipľavú chuť, ktorú radi používame v kuchyni. Nie je to zvláštne? Stačí jej tak málo, no jej účinky cítime okamžite. – – Podobne aj my. Nemusíme byť ani vysokí, ani mať skvelý hlas alebo vyštudovať prestížnu školu. Pre život vo svete je rozhodujúca naša viera v Pána Boha a schopnosť spoľahnúť sa na Neho vo vedomí, že On má všetko pevne vo Svojich rukách. Prosme spoločne o dar viery. Ak bude aspoň taká ako horčičné zrnko, Pán Boh si nás zaiste použije pre Svoje dielo. Doma, v zbore, v zamestnaní, kdekoľvek. Neboj sa aj dnes odovzdať do Jeho služby a Pán Boh bude konať Svoje dielo aj cez teba! Zo semienka vyrastie strom viery pre mnohých.

Modlitba: Bože, ďakujem za vieru, ktorú nám dávaš, a život, ktorý chceš žiť skrze nás. Odpusť, že často viac verím iným osobám, či veciam. Amen.

Potom spoznáte, že Ja som Hospodin, keď to urobím s vami pre Svoje meno, a nie podľa vašich zlých ciest ani podľa vašich zlých skutkov. Ezechiel 20,44

Boh dokazuje Svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. Rimanom 5,8

1.Korinťanom 10,23-31 • Modlíme sa za: Senica (MyS)

Marek 4,26-29

26 Ďalej povedal: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme. 27 Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako. 28 Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase. 29 Keď potom vydá úrodu, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“

Naša úloha – Jeho úloha. Božia úloha je dať zrnu život a rast. Naša úloha je hlavne zasiať zrno a pripraviť sa na žatvu. Bez rozsievania Božieho Slova nemôžeme čakať úrodu! – – Náš priateľ Michal pracoval roky vo veľkom strojárenskom podniku. Keď prišla náboženská sloboda, odišiel pracovať do misijnej služby deťom. Pozvali ho na oslavy 50 rokov od založenia podniku. Z masmédií prišiel za ním reportér s otázkou: „Pán Michal, kde pracujete dnes?“ „Učím deti Božie Slovo!“ Reportér si potom vyhľadal ďalšieho bývalého pracovníka. „Pán Šandor, kde vy pracujete dnes?“ „Ja zvestujem Božie Slovo vo väznici pre tých, ktorí ako deti nepočúvali, keď ich učil môj priateľ Michal.“ – – „Zvestuj slovo, buď pohotový vhod-nevhod…“ (2Tim 4,2a).

Pieseň: ES 288

Ja som priviedol vodu na púšť a rieky na pustatinu, aby som napojil Svoj ľud, Svojho vyvoleného. Izaiáš 43,20

Ježiš povedal žene: „Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám Ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“ Ján 4,14

1.Kráľov 3,16-28 • Modlíme sa za: Senec (BaS)

Marek 4,21-25

21 Ďalej im povedal: „Vari sa prináša lampa nato, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? Či nie nato, aby ju postavili na svietnik? 22 Nič nie je také skryté, aby nebolo odhalené, a nič také utajené, aby to nevyšlo najavo. 23 Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“ 24 Ďalej im hovoril: „Dávajte si pozor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám bude namerané, ba ešte aj pridané, 25 lebo kto má, tomu bude pridané, a kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má.“

Svetlo patrí na svietnik! Čím je vyšší svietnik, tým ďalej preniknú do tmy svetelné lúče. Pán Ježiš učí Svojich učeníkov a nasledovníkov: „Ja som svetlo sveta“ (J 8,12) a my máme byť Jeho svietnikmi. – – V tomto roku sme si pripomenuli na Legionárskej v Bratislave 10 rokov od smrti nášho brata farára Jána Greša. Svedectvo členky spevokolu: „Pred 26 rokmi som túžila po viere. Existovali však vo mne mnohé bariéry. Pán Boh moju túžbu naplnil. Umožnil mi v nemocnici poznať brata farára Greša. Z neho vyžarovala tichosť, dobrota, porozumenie, veľká životná skúsenosť a múdrosť. Neskôr cez jeho kázne a službu v zbore ma priviedol k Pánu Ježišovi a k aktívnej službe v cirkevnom zbore.“ – – Milan Rúfus: „Nie, že nás bolo všade plno, lež to, že ľuďom chýbame, je našou chválou.“

Pieseň: ES 315

Hospodin si nakloní naše srdcia k Sebe, aby sme kráčali po všetkých Jeho cestách.  1.Kráľov 8,58

Nikto nemôže povedať: „Ježiš je Pán!“, iba ak v Duchu Svätom. 1.Korinťanom 12,3

Lukáš 16,10-13 • Modlíme sa za: Sazdice (HoS)

9. nedeľa po Svätej Trojici

Matúš 13,44-46

44 Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti šiel a predal všetko, čo mal, a kúpil to pole. 45 Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. 46 Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko, čo mal, a kúpil ju.

Najdrahšia perla. Údajne najväčšiu a aj najdrahšiu perlu na svete vlastnila francúzska kráľovná Mária Antoinetta. V roku 2019 túto perlu vydražili za viac ako 32 mil. eur. Je to obrovská suma, ktorú bol ochotný niekto za ňu zaplatiť. Existuje však perla, ktorá má ešte väčšiu cenu. Ešte väčšiu hodnotu. Tou perlou je Božie kráľovstvo. Tak to hovorí Pán Ježiš a okrem perly prirovnáva toto kráľovstvo aj k vzácnemu pokladu. V oboch prípadoch ľudia, ktorí chcú získať poklad a perlu, predajú všetko. Keď ide o zásadné a dôležité hodnoty, vtedy nepozeráme na čas, sily ani financie. Ak ide o niečo, na čom nám záleží, tak sme ochotní stratiť veľmi mnoho. Niekedy aj všetko. Pán Ježiš stratil všetko, aby sme boli súčasťou Božieho kráľovstva. Zaplatil za to Svojím životom, aby sme boli Jeho. My už platiť nemusíme. Čo sme však pre Božie kráľovstvo ochotní stratiť my? Koľko času, síl aj financií strácame v službe pre Pána Boha, pre spoločenstvo cirkvi či pre konkrétnych ľudí? Dokážme svojím životom, že Božie kráľovstvo má pre nás väčšiu hodnotu ako najväčší poklad či najdrahšia perla na svete.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si taký vzácny a vzácny je aj dar spasenia. Odpusť, že sa radšej pozerám na iné dary. Upriamuj môjho ducha na Krista a Jeho dar spásy. Amen.

Hospodin je so mnou, nebojím sa. Čo mi urobí človek? Žalm 118,6

Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Rimanom 8,35

Filipanom 3,(4b-6)7-14 • Jeremiáš 1,4-10 • Žalm 119,41-48 • Modlíme sa za: Wycliffovu misiu