Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2.Mojžišova 35,4-29

4 Mojžiš celej pospolitosti Izraelitov vyhlásil: „Hospodin prikázal toto: ‚Vyberte z toho, čo máte, pre Hospodina na obetu pozdvihovania. 5 Nech každý ochotne prinesie obetu pozdvihovania pre Hospodina: zlato, striebro, bronz, 6 fialový a červený purpur, karmazín, jemné plátno, koziu srsť, 7 červeno sfarbené baranie a tachašové kože, akáciové drevo, 8 olej na svietenie, balzamy do oleja na pomazanie, voňavé kadidlo, 9 ónyxové kamene a iné drahokamy na výzdobu efódu a náprsníka. 10 Každý z vás, kto má dar zručnosti, nech príde a urobí všetko, čo Hospodin prikázal: 11 príbytok, jeho stan, prikrývku, spony, dosky, žrde, stĺpy, podstavce, 12 archu a jej žrde, vrchnák a vnútornú oponu, 13 stôl a jeho žrde, aj všetko náradie i s predkladanými chlebmi, 14 svietnik na svietenie s náradím, lampy a oleje na svietenie, 15 kadidlový oltár a jeho žrde, olej na pomazanie, voňavé kadidlo, záclonu ku vchodu do príbytku, 16 oltár na spaľované obety a k nemu bronzové rošty, jeho žrde, všetko príslušné náradie a umývadlo s podstavcom, 17 plachty pre nádvorie, jeho stĺpy s podstavcami a záclonu na bránu do nádvoria, 18 kolíky pre príbytok, kolíky pre nádvorie a príslušné povrazy, 19 utkané rúcha na službu vo svätyni, sväté rúcha pre kňaza Árona a rúcha pre jeho synov, na kňazskú službu.‘“ 20 Potom celá pospolitosť Izraelitov odišla od Mojžiša. 21 Každý, kto bol ochotný a koho pobádala myseľ, prišiel s obetou pozdvihovania pre Hospodina na zhotovenie stanu stretávania, na všetku jeho službu a na posvätné rúcha. 22 Prichádzali muži i ženy s ochotným srdcom a prinášali náramky, krúžky, prstene, prívesky a všelijaké zlaté predmety. Každý, kto chcel obetovať Hospodinovi zlato, priniesol ho ako podávanú obetu. 23 Každý kto mal fialový a červený purpur, karmazín, jemné plátno, koziu srsť, červeno sfarbené baranie a tachašové kože, priniesol ich. 24 Kto chcel priniesť obetu pozdvihovania v striebre a bronze, priniesol to ako obetu pozdvihovania Hospodinovi. Každý, kto mal akáciové drevo, súce na zhotovenie bohoslužobného diela, priniesol ho. 25 Aj všetky zručné ženy vlastnoručne priadli a prinášali hotovú priadzu, fialový a červený purpur, karmazín a jemné plátno. 26 Všetky ženy, ktoré mali ochotné srdce a vrodenú zručnosť, priadli koziu srsť. 27 Vodcovia prinášali ónyxové kamene a iné drahokamy na výzdobu efódu a náprsníka, 28 balzam a olej na svietenie i olej na pomazanie a voňavé kadidlo. 29 Izraeliti, každý muž a žena, ktorých nabádalo srdce priniesť dar Hospodinovi na zhotovenie celého diela, ktoré prostredníctvom Mojžiša rozkázal vykonať Hospodin, prinášali dobrovoľné dary Hospodinovi.

Dať to, čo môžeš. Dať prvé a posledné. Zvykneme to hovoriť vtedy, keď vieme obetovať a dať veľmi veľa. Niekedy však dávame prvé, aby sme si zvyšok nechali, alebo posledné ako odrobinku, čo zostala na koniec. Preto je fajn, ak dávame to, čo môžeme. Presne tak ako tí, ktorí prispeli k vybudovaniu svätostánku. Ich dávanie bolo typické ochotou, vnútorným pobádaním, výtvorom zručnosti a dobrovoľnosťou. Ako je to s naším dávaním v cirkvi, v živote? Ak chceme spolu vybudovať niečo skvelé a úžasné, ak chceme postaviť Boží stánok medzi nami (v zmysle vybudovania spoločenstva, ktoré bude svedectvom o Pánovi), potom by nám nemali chýbať tieto znaky nášho dávania. Buďme ochotní a nie leniví. Načúvajme Božiemu hlasu v našom srdci a nie hlasu, ktorý nám hovorí, že ak dáme, sami budeme mať málo. Máme dary od Ducha Svätého, nevyhovárajme sa, ale využime ich a buďme zruční. A nakoniec: vnímajme naše dávanie ako niečo, čo chceme urobiť zo svojej viery a lásky a nie ako povinnosť, ktorá nás zaťažuje. Ak by každý dal, čo môže (a chce), vybudujeme spolu niečo nádherné, zmysluplné a k Božej sláve.

Modlitba: Pane Bože, prosím: pomôž mi uvedomiť si, že si mi dal dostatok rôznorodých darov, aby som sa s nimi delil. Nech je moje srdce ochotné k dávaniu toho, čo si mi zveril. A to všetko pre Tvoje oslávenie, ľuďom k pomoci a mne samému na úžitok. Amen.

„Toto však bude zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po týchto dňoch,“ znie výrok Hospodina. „Svoj zákon vložím do ich vnútra a vpíšem ho

Sú to Izraeliti, im patrí synovstvo aj sláva, aj zmluvy, im bol daný Zákon aj bohoslužba, aj prisľúbenia. Rimanom 9,4

Skutky apoštolov 10,(21-23)24-36 • Modlíme sa za: Rimavská Píla (RiS)

2.Mojžišova 34,27-35

27 Potom Hospodin Mojžišovi povedal: „Napíš si tieto slová, lebo podľa nich som uzavrel zmluvu s tebou a s Izraelom!“ 28 Bol tam s Hospodinom štyridsať dní a štyridsať nocí. Nejedol chlieb ani nepil vodu. Na tabule napísal slová zmluvy, desať slov. 29 Keď Mojžiš schádzal z vrchu Sinaj, mal pri zostupe v rukách dve tabule svedectva. Mojžiš nevedel, že mu po rozhovore s Hospodinom pokožka tváre žiarila. 30 Keď Áron a všetci Izraeliti videli, že Mojžišovi žiari pokožka na tvári, báli sa k nemu priblížiť. 31 Keď ich Mojžiš zavolal, prišli k nemu Áron a všetci vodcovia pospolitosti. Keď sa s nimi rozprával, 32 priblížili sa k nemu aj ostatní Izraeliti. Rozpovedal im všetko, čo mu Hospodin na vrchu Sinaj prikázal. 33 Keď Mojžiš prestal hovoriť, dal si na tvár závoj. 34 Kedykoľvek predstupoval Mojžiš pred Hospodina, aby sa s ním rozprával, odkladal si závoj, kým sa nevrátil späť. Keď vyšiel, oznamoval Izraelitom, čo mu bolo prikázané. 35 Keď Izraeliti pozreli na Mojžišovu tvár, videli, že mu pokožka na tvári žiari. Mojžiš si na tvár dával závoj, kým sa nešiel rozprávať s Hospodinom.

Bližšie k Bohu? Žijem pod najvyššími horami Slovenska. Každé ráno z okna vidím, či sú tam, alebo sa schovali za mraky. Často ma lákajú, ale už sa tak často zlákať nechám. Keď už na túre som a lopotím sa na vrchol, zakaždým mi začnú v hlave znieť slová dávnej mládežníckej piesne: K horám Božím volám, pomôž mi dnes, pomôž mi dnes. Môj strážca nedopustí, môj strážca nedrieme, môj strážca je Boh sám, k Nemu idem, nádej v Ňom mám. Vtedy mám pocit, že som bližšie k Bohu, a nie je to nadmorskou výškou. Každým Božím slovom či vyslovenou modlitbou vstupujeme do Božej prítomnosti – v akej sa ocitol aj Mojžiš na Sinaji. Vrátil sa zo stretnutia s Hospodinom premenený aj navonok. Jeho tvár žiarila odbleskom Božej slávy až tak, že sa ho ľudia báli kvôli svojim hriechom. Mojžiš však potreboval byť v Božej blízkosti, aby národ, ktorého bol vodcom, šiel správnou cestou. Potrebujeme to aj my. Nemusíme chodiť po horách. Postačí iba jeden krok a pohľad „hore“.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju prítomnosť, ktorá je v Duchu a Pravde. Odpusť, že niekedy radšej blúdim po morálnych hlbinách než prebývam na Tvojom svätom vrchu. Posväcuj ma Tvojím Duchom stále viac a viac. Amen.

Prečo hovoríš Jákob, prečo vravíš, Izrael: „Skrytá je moja cesta pred Hospodinom a moje právo uniká môjmu Bohu?“ Izaiáš 40,27

Ježiš povedal učeníkom: „Vy nechápaví a leniví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemusel Kristus toto všetko pretrpieť a tak vojsť do Svojej slávy?“ Lukáš 24,25-26

Matúš 22,1-14 • Modlíme sa za: Richvald (ŠZS)

2.Mojžišova 34,1-10

1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Vykreš dve kamenné tabule, ako boli predchádzajúce. Ja na ne napíšem slová, čo boli na predchádzajúcich tabuliach, ktoré si rozbil: 2 Buď pripravený! Ráno vystúpiš na vrch Sinaj a na jeho končiari sa postavíš ku mne. 3 Nikto však nesmie vystúpiť s tebou a nikto nech sa neukazuje na celom vrchu. Ba ani ovce, ani dobytok sa nesmú pásť oproti tomuto vrchu.“ 4 Mojžiš teda vykresal dve kamenné tabule, ako tie predchádzajúce. Včasráno vstal, vystúpil na vrch Sinaj, ako mu prikázal Hospodin a vzal do rúk obe kamenné tabule. 5 Keď Hospodin zostúpil v oblaku, Mojžiš sa tam k nemu postavil a vzýval meno Hospodina. 6 Hospodin prechádzal pred ním a volal: „Hospodin, Hospodin! Milosrdný, láskavý, zhovievavý, veľmi milostivý a verný Boh! 7 Preukazuje milosť tisícom, odpúšťa vinu, zločin a hriech, ale nič nenecháva nepotrestané. Trestá vinu otcov na synoch a vnukoch do tretieho a štvrtého pokolenia.“ 8 Mojžiš sa rýchlo sklonil až po zem, klaňal sa 9 a hovoril: „Pane, ak som získal tvoju priazeň, prosím, Pane, poď medzi nás! Je to síce tvrdošijný ľud, ale odpusť nám viny a hriechy a prijmi nás ako svoje vlastníctvo.“ 10 Vtedy Hospodin povedal: „Ja s vami uzavriem zmluvu. Pred všetkým tvojím ľudom budem robiť divy, aké sa nestali na celej zemi ani v nijakom národe. Všetok ľud, uprostred ktorého si, uvidí Hospodinovo dielo. To, čo s tebou urobím, vyvolá úžas.

Na druhý pokus? Už po druhýkrát Hospodin, Stvoriteľ neba i zeme, ponúka Svojmu vyvolenému národu dobrý a požehnaný život. Robí to z lásky formou zmluvy založenej na slobodnej vôli obidvoch strán. Nebolo to preto, že Izraeliti boli výkvetom národov. Sám Mojžiš priznal, že sú nedbanliví a tvrdošijní. Veď Boh už prvým ľuďom zjavil Svoju vôľu: skrze zmluvu s Nóachom a neskôr s Abrahámom ponúkal požehnaný život všetkým národom, nielen jednému. Boh vo Svojom pláne záchrany hriešneho človeka počíta s každým, pretože každý človek bol stvorený na Jeho obraz. Národ izraelský bol odlišný iba tým, že prijal Božiu ponuku byť svetlom pre ostatné národy, aby už z diaľky mohli vidieť nie ich inakosť, ale slávu Hospodina, ktorý je reálne prítomný uprostred Svojho ľudu. Máme aj my „podpísanú“ s Bohom takúto zmluvu? Alebo sme ju už mali a zrušili? Možno dnes máme ďalší pokus – ako ho mal aj Mojžiš a jeho ľud. Veď Hospodinova trpezlivosť s ľudskou nedokonalosťou je veľká a Jeho milosrdenstvo je mnohokrát väčšie než Jeho trestajúca spravodlivosť.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju vytrvalosť a odpúšťanie. Potrebujem to, lebo bez Teba zlyhávam. Prosím, ži vo mne a dávaj silu odolať každému pokušeniu. Amen.

Hospodin zástupov je s nami. Jákobov Boh je náš hrad. Žalm 46,8

Keď Ježiš vystúpil z člna, videl veľký zástup a zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. Marek 6,34

Ján 6,47-51 • Modlíme sa za: Revúca (GeS)

7. nedeľa po Svätej Trojici

Ján 6,1-15

1 Potom Ježiš odišiel na druhú stranu Galilejského, čiže Tiberiadského mora. 2 Šiel za ním veľký zástup ľudí, pretože videli znamenia, ktoré robil na chorých. 3 Ježiš vystúpil na vrch a posadil sa tam so svojimi učeníkmi. 4 Blížila sa Pascha, židovský sviatok. 5 Keď Ježiš pozdvihol oči a videl, že k nemu prichádza veľký zástup, povedal Filipovi: „Kde nakúpime chleba, aby sa títo najedli?“ 6 Ale to povedal preto, že ho chcel vyskúšať, lebo sám vedel, čo urobí. 7 Filip mu odpovedal: „Ani za dvesto denárov chleba nebude dosť, aby sa každému ušlo aspoň trochu.“ 8 Jeden z jeho učeníkov, Ondrej, brat Šimona Petra, mu povedal: 9 „Je tu chlapec, ktorý má päť jačmenných chlebov a dve ryby; ale čo je to pre toľkých?“ 10 Ježiš prikázal: „Usaďte ľudí!“ Na tom mieste bolo mnoho trávy. Posadalo si tam teda okolo päťtisíc mužov. 11 Ježiš vzal chleby, dobrorečil a rozdával sediacim; podobne aj z rýb toľko, koľko chceli. 12 Keď sa nasýtili, povedal svojim učeníkom: „Pozbierajte nalámané zvyšky, aby nič nevyšlo nazmar!“ 13 Po tých, čo jedli, pozbierali teda nalámané zvyšky piatich jačmenných chlebov a naplnili nimi dvanásť košov. 14 Ľudia, ktorí videli znamenie, čo vykonal Ježiš, hovorili: „Toto je naozaj prorok, ktorý má prísť na svet.“ 15 Keď Ježiš spoznal, že chcú prísť a zmocniť sa ho, aby ho urobili kráľom, odišiel znova na vrch, aby bol celkom sám.

Úžasná starostlivosť. Niekedy sa na nás nahrnie príliš veľa toho, čo nás oberá o sily. Ubíjajú nás choroby, starosti či sklamania v rodine, v práci, v susedstve a možno aj problémy finančné. Strácame pritom potrebný pokoj, pohodu a radosť. Niekedy zisťujeme, že naše vlastné sily sú prikrátke. Cítime sa bezmocní, vyčerpaní, smutní, ustráchaní. A keď si nás okrem toho v takom položení ani nikto nevšimne, je tá naša bolesť o to väčšia. Práve v takých chvíľach človek zvlášť túži po niekom, kto má pre bolesť iných dostatok času, kto sa vie úplne vcítiť do ich situácie, kto dokáže skleslú, unavenú a vyčerpanú dušu znovu pozdvihnúť a občerstviť. Aký šťastný môže byť každý úprimne veriaci človek, lebo vie, že tou cestou istoty je Pán Ježiš. Biblia je plná dojímavých príbehov o tom, s akou obrovskou túžbou a nadšením prichádzali mnohí k Nemu. Niekedy sa za Ním hrnuli doslova tisícky ľudí, mnohí kráčali za Ním z posledných síl a s množstvom rozličných bremien. Ale ponáhľali sa k Nemu plní nádeje, veriac, že neodídu bez pomoci. A On ich skutočne občerstvil, nasýtil na tele i duši. Dokážeš sa Mu, milý priateľ, aj ty úplne odovzdať? Možno túto dokonalú a starostlivú lásku, ktorá je tu vždy pre teba, práve teraz zvlášť potrebuješ.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti za Tvoju úžasnú starostlivosť. Prichádzam aj dnes k Tebe a prinášam Ti s dôverou všetko, čo mám na srdci. Túžim sa Ti úplne odovzdať aj so svojimi starosťami, bolesťami i bremenami. Objím ma, prosím, pozdvihni a občerstvi. Amen.

Hospodinovi patrí zem i to, čo ju napĺňa, svet i tí, čo ho obývajú. Žalm 24,1

A tak teda už nie ste cudzinci a prisťahovalci, ale ste spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny. Efezanom 2,19

Skutky apoštolov 2,41-47 • 2.Mojžišova 16,2-3.11-18 • Žalm 119,25-32 • Modlíme sa za: Východný dištrikt

2.Mojžišova 33,12-23

12 Mojžiš povedal Hospodinovi: „Pozri, ty mi hovoríš: ‚Vyveď tento ľud,‘ ale neoznámil si mi, koho chceš so mnou poslať, hoci si mi povedal: ‚Poznám ťa po mene, ba aj moju priazeň si si získal.‘ 13 Ak som teda u teba našiel priazeň, daj mi poznať svoju cestu, aby som ťa poznával a neustále mal tvoju priazeň. Pozri, veď tento národ je tvoj ľud!“ 14 On odpovedal: „Ja sám pôjdem s vami a privediem vás k odpočinku.“ 15 Mojžiš mu odpovedal: „Ak nepôjdeš s nami, ani nás odtiaľto nevyvádzaj! 16 Ako inak poznám, že som spolu s tvojím ľudom získal tvoju priazeň, ak nie podľa toho, že pôjdeš s nami? Tým sa budem spolu s tvojím ľudom líšiť od ostatných národov na zemi.“ 17 Hospodin povedal Mojžišovi: „Aj to, o čo si prosil, urobím, lebo si získal moju priazeň a poznám ťa podľa mena.“ 18 On však povedal: „Ukáž mi svoju slávu!“ 19 Hospodin mu povedal: „Ukážem ti všetku svoju dobrotu a vyslovím pred tebou svoje meno Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa chcem zmilovať, a zľutujem sa, nad kým sa chcem zľutovať.“ 20 A ešte mu povedal: „Mňa nemôžeš vidieť, lebo mňa nikto nemôže vidieť a zostať pritom nažive.“ 21 Hospodin povedal: „Tu pri mne je miesto, vystúp na skalu! 22 Keď tadiaľ pôjde moja sláva, položím ťa do skalnej trhliny, a kým prejdem, zakryjem ťa svojou dlaňou. 23 Keď odtiahnem svoju dlaň, uvidíš ma iba od chrbta. Moja tvár sa nedá vidieť.“

Pán Boh nás vedie! Mojžiš vo svojich rozhovoroch s Pánom Bohom mal dosť veľké nároky. Vyzerá to, akoby on diktoval Pánovi, čo má robiť: Veď nás, poď pred nami, inak nepôjdeme nikam. Kladie podmienky? Na prvý pohľad to takto vyzerá, ale robí vlastne to najdôležitejšie pre seba a svoj ľud. Čo viac si môžu priať ako Božiu blízkosť a sprevádzanie? Nech Pán pôjde pred nimi a oni Ho budú nasledovať. Ukáže im cestu, nenechá ich samých, pomôže. Toto by sme mali chcieť aj my, veriaci ľudia, pre seba, svojich blízkych, svoju cirkev, spoločnosť. Prosme Pána Boha, aby nás viedol v živote, ukazoval cestu, keď sa my sami nevieme rozhodnúť, bol nám nablízku a chránil nás. On to s radosťou urobí, keď Mu budeme dôverovať. Prosme Ho o Jeho vedenie, majme pritom na mysli Jeho zasľúbenia! Pán Ježiš je toho dôkazom. Je prejavom Božej slávy, lásky a milosti. Mojžiš nemohol vidieť Božiu tvár, pretože bol hriešny ako všetci ľudia. My dnes môžeme vidieť Božiu láskavú tvár v Pánovi Ježišovi a vidieť Jeho slávu vo vzkriesení na tretí deň. Pán Ježiš je pre nás zosobnením Pána Boha. Vďaka Mu za to, že nás vedie a dal nám možnosť vidieť Jeho tvár vo večnosti – vierou v Pána Ježiša! Prosme Ho, aby nás viedol životom a bez Neho neurobme ani krok. Nezabudnime: Pán Boh nás vedie!

Modlitba: Bože, ďakujem, že ma vedieš. Odpusť, že napriek tomu niekedy odchádzam na svoje cesty. Upevňuj ma vo viere, nech sa spolieham iba na Tvoje smerovanie životom. Amen.

Kto to vykonal a spôsobil? Ten, čo od začiatku povoláva pokolenia, Ja, Hospodin, som prvý a budem aj s poslednými — Ja som to! Izaiáš 41,4

Neboj sa! Ja som Prvý a Posledný a Živý. Zjavenie Jána 1,17

Zjavenie Jána 3,1-6 • Modlíme sa za: Rejdová (GeS)

2.Mojžišova 33,7-11

7 Mojžiš vzal stan a postavil si ho mimo tábora, ďalej od tábora a nazval ho stanom stretávania. Keď niekto hľadal Hospodina, vychádzal k stanu stretávania, ktorý bol mimo tábora. 8 Keď Mojžiš vychádzal k stanu, všetok ľud vstal, každý sa postavil ku vchodu svojho stanu a hľadel na Mojžiša, kým nevošiel do stanu. 9 Len čo Mojžiš vošiel do stanu, oblačný stĺp zostúpil, zastal pri vchode do stanu a Hospodin sa rozprával s Mojžišom. 10 Keď všetok ľud videl, že oblačný stĺp stojí pri vchode do stanu, ľud vstával a hlboko sa klaňal, každý pri vchode do svojho stanu. 11 Hospodin sa rozprával s Mojžišom z tváre do tváre, ako keď sa niekto rozpráva so svojím priateľom. Potom sa vrátil do tábora. Jeho mladý služobník Jozua, Núnov syn, sa však zo stanu nevzďaľoval.

Miesto stretnutia s Pánom Bohom. Stanovanie nepatrí k mojím najobľúbenejším spôsobom oddychu. Stan neposkytuje pohodlie, ktoré dá posteľ a teplá, čistá izba s kúpeľňou. V tomto prípade mal stan úplne inú funkciu. Dnes by sme povedali, že bol kostolom, miestom stretnutia, rozhovoru s Pánom Bohom. To už je niečo iné! Stan sa stal miestom stretnutia s Pánom neba i zeme. Keď niekto potreboval byť s Ním, vyšiel von z tábora a šiel k stánku stretnutia, ale stretnutie sprostredkoval Mojžiš. Je to krásny obraz toho, ako aj my máme hľadať Pána Boha a tráviť čas s Ním. Odísť od svojich povinností, práce, preč z domu – do ticha. My máme výhodu, lebo nepotrebujeme prostredníka, môžeme s Ježišom či Otcom nebeským hovoriť priamo, osobne (2Kor 3,7-18). Alebo je naším Prostredníkom Pán Ježiš. Jeho kríž je miestom stretnutia kdekoľvek. Doma, v kostole či v prírode. Nezabudnime však na úctu a to, s Kým sa zhovárame. Pretože v stánku stretnutia – teda v modlitbe – je prítomný sám Boh! Hovorme s Ním ako s Priateľom, no v úcte a pokore. Doma, v prírode, v kostole, bez telefónov, správ, TV. On je tu a teraz. Chce sa s nami zhovárať, tak nečakajme a poďme k Nemu, nášmu Pánovi a Priateľovi.

Modlitba: Bože, ďakujem za možnosť rozprávať sa s Tebou. Odpusť, že Ti nechávam príliš málo priestoru, lebo ma strhávajú veci tohto sveta. Veď ma cestou umŕtvovania telesnosti a posilňuj ma na vnútornom človeku. Amen.

Nevypadlo jediné slovo zo všetkých vzácnych sľubov, ktoré sprostredkoval Jeho služobník Mojžiš. 1.Kráľov 8,56

A počnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov, vykladal im Ježiš, čo sa naňho vzťahovalo vo všetkých Písmach. Lukáš 24,27

1.Jána 5,6-10 • Modlíme sa za: Ratkovské Bystré (GeS)

2.Mojžišova 32,30-33,6

30 Na druhý deň povedal Mojžiš ľudu: „Dopustili ste sa veľkého hriechu, ale teraz vystúpim k Hospodinovi, azda ho uzmierim za váš hriech.“ 31 Mojžiš sa vrátil k Hospodinovi a povedal: „Ach, tento ľud sa dopustil veľkého hriechu, urobil si zlatých bohov. 32 Strpíš ešte ich hriech? Ak nie, tak ma vymaž zo svojej knihy, ktorú píšeš!“ 33 Hospodin však Mojžišovi povedal: „Zo svojej knihy vytriem toho, kto zhrešil proti mne. 34 Ty teraz choď a veď ľud na miesto, o ktorom som ti povedal. Môj anjel pôjde pred tebou. Keď však príde deň môjho navštívenia, potrestám ich za ich hriech.“ 35 Hospodin trestal ľud, pretože si urobili teľa, ktoré zhotovil Áron.

33:1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Odíď odtiaľto aj s ľudom, ktorý si vyviedol z Egypta, do krajiny, ktorú som pod prísahou sľúbil Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi, keď som povedal: Dám ju tvojmu potomstvu. 2 Pošlem pred tebou anjela a vyženiem Kanaánčanov, Amorejčanov, Chetitov, Perizzejcov, Chivvijov a Jebúsejov. 3 Prídeš do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ja však nepôjdem s vami, lebo ste tvrdošijný ľud. Inak by som vás musel cestou vyhubiť.“ 4 Keď ľud počul túto zlovestnú reč, zosmutnel a nikto si na seba nevzal nijakú ozdobu. 5 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Povedz Izraelitom: ‚Ste tvrdošijný ľud! Keby som čo len chvíľu šiel s vami, musel by som vás vyhubiť. Teraz však odložte zo seba svoje ozdoby, nech viem, ako s vami naložím.‘“ 6 Od vrchu Horeb už Izraeliti nenosili ozdoby. 

Opustení, sprevádzaní. Ľud spáchal hriech. Mojžiš vyprosuje odpustenie. Hospodin trestá, no neopúšťa. Ak Mojžiš rozbil dosky zákona a nastala náboženská vojna, krviprelievanie a boj na život a na smrť, počítali by sme, že končí celá výprava za slobodou. Odišli z otroctva, nasledovali Mojžiša, ktorého poslal na ich záchranu Boh Abraháma, Izáka a Jákoba. Pod vrchom Sinaj vypovedali vernosť svojmu Vodcovi a vrátili sa k pohanským bôžikom. Rozpad bol krvavý. Plán záchrany stroskotal, sľuby sa nenaplnia. „Ja však nepôjdem s tebou, aby som ťa cestou nezničil,“ hovorí Hospodin Mojžišovi, ale na cieli trvá: „choď… do krajiny… ktorú som zasľúbil“ a: „… pred tebou pošlem anjela.“ Ľud je tvrdohlavý, hriešny, ďaleko od Božej svätosti, nehodný. A uvedomuje si to. Zaslúži si opustenosť. Pán sa mu vzďaľuje. Alebo on sa vzďaľuje Pánovi? Koná však pokánie a Ten, ktorý ho sprevádzal, vo Svojom pláne a zámere nepopustí. Bude ich aj naďalej sprevádzať a dovedie do cieľa. – – Kristus bol síce ukrižovaný a snažili sa mnohí o Jeho odstránenie zo spoločenstva ľudí, vrátil sa však v moci vzkriesenia a Svojich sprevádza, aby dosiahli život večný. Sme opustení? Nie, sme sprevádzaní!

Modlitba: Bože, ďakujem za Pána Ježiša a Tvoju vernosť napriek našim zlyhaniam. Odpusť, že si robím rôzne modly a vytláčam Ťa zo života. Prosím, stále ma veď a očisťuj, nech konám, čo sa Ti páči pod Tvojím vedením. Amen.

Miesto toho, aby im hovorili: „Vy nie ste Môj ľud,“ budú im hovoriť: „Deti živého Boha“. Ozeáš 2,1

Už nie si otrok, ale syn; a ak syn, tak skrze Boha aj dedič. Galaťanom 4,7

Matúš 18,1-6 • Modlíme sa za: Ratková (GeS)

2.Mojžišova 32,15-29

15 Mojžiš sa obrátil a zostúpil z vrchu s dvoma tabuľami svedectva v ruke. Tabule boli popísané z jednej i z druhej strany. 16 Tie tabule boli Božím dielom, aj písmo, vyryté na tabuliach, bolo Božie. 17 Keď Jozua počul veľký krik ľudu, povedal Mojžišovi: „V tábore je vojnový pokrik.“ 18 On však odpovedal: „To nie je pokrik víťazov, to nie je pokrik porazených, ja počujem hlas spevu.“ 19 Keď sa priblížil k táboru a uvidel teľa a tancujúcich, Mojžiš sa rozhneval, odhodil tabule a rozbil ich na úpätí vrchu. 20 Potom vzal teľa, ktoré si zhotovili, spálil ho v ohni, zomlel na prach, nasypal do vody a dal Izraelitom piť. 21 Mojžiš povedal Áronovi: „Čo ti urobil tento ľud, že si ho uviedol do takého veľkého hriechu?“ 22 Áron odpovedal: „Nech sa nehnevá môj pán! Ty predsa poznáš tento ľud, že má sklon k zlému. 23 Povedali mi: ‚Urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami! Veď nevieme, čo sa stalo s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.‘ 24 Povedal som im: ‚Kto má zlato, nech si ho strhne a prinesie mi ho.‘ Hodil som to do ohňa a vyšlo z neho toto teľa.“ 25 Mojžiš videl, že ľud sa správa neviazane, lebo Áron im povolil uzdu na škodoradosť ich protivníkov. 26 Mojžiš sa postavil do brány tábora a zvolal: „Kto je za Hospodina, ku mne!“ Okolo neho sa zhromaždili všetci Léviovci. 27 On im povedal: „Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: ‚Nech si každý pripáše meč na bedrá. Prejdite po tábore od jednej brány k druhej a nech každý zabije svojho brata, každý svojho priateľa a každý svojho príbuzného.‘“ 28 Léviovci urobili tak, ako rozkázal Mojžiš. V ten deň padlo z ľudu asi tritisíc mužov. 29 Potom Mojžiš povedal: „Ujmite sa dnes služby Hospodinovi, všetci, čo ste boli proti svojmu synovi alebo bratovi, aby ste dnes dostali požehnanie.“

Na život a na smrť. Tak sa niekedy označuje vážnosť situácie, do ktorej sa človek môže dostať. Ide o všetko. Buď z tej situácie človek vyjde živý, alebo zomrie. Najčastejšie sa do nich dostávajú vojaci vo vojne, bojovníci v boji. Príbeh Zlaté teľa, ako ho prekladatelia pomenovali, sa rozpráva už malým deťom na náboženstve alebo nedeľnej besiedke. V základnom podaní je vážny, naplnený zlyhaním, hriechom, hnevom a nápravou, ale rozprávaný celkom zjemnene. Spomenie sa, že Mojžiš rozbil Áronom zhotovenú sochu bôžika, aj to, že Mojžiš dal prach z nej vysypaný do vody ľuďom piť, ale o vraždení, ktoré v tábore nastalo, pri ktorom „padlo z ľudu asi tisíc mužov,“ sa radšej nerozpráva. A o „zasvätení do služby Hospodinovej, a to každý za cenu svojho syna alebo svojho brata,“ sa radšej mlčí celkom. Priveľký masaker, krvavý príbeh, horor. – – A príbeh z Golgoty? Nie je aj ten stálym opakovaním v náboženskom opare zmenený na „rozprávku“, zbavený svojej krvavosti a hrôzostrašnosti? To mučenie a zavraždenie Božieho Syna? Čoho je človek schopný! Odstraňovať blížneho, siahať na jeho život, vraždiť a zabíjať. Kto nás k tomu vedie? Onen „hlas“ sľubujúci: „Budete ako Boh.“ Každý deň by sme mali ďakovať za to, že okrem tohto „hlasu“ máme možnosť počuť aj Toho, ktorý hovorí: „Tak Boh miloval svet…“ Áno, je to naše rozhodnutie „na život a na smrť“.

Modlitba: Bože, ďakujem za svet, ktorý si stvoril na počiatku a bol bez smrti a zla. Odpusť, že sme si vybrali poznanie „dobra a zla“ a to zlo nás prenasleduje. Nasmeruj našu vieru na Teba, dobrého Boha a veď nás do dobrej večnosti. Amen.

Niet nikoho, kto by čokoľvek vytrhol z Mojej ruky. Kto zvráti to, čo urobím? Izaiáš 43,13

Nech sa teda nikto nechváli ľuďmi, veď všetko je vaše. Vy ste však Kristovi a Kristus je Boží. 1.Korinťanom 3,21.23

Skutky apoštolov 16,23-34 • Modlíme sa za: Rastislavice (DNS)

2.Mojžišova 31,18-32,14

18 Keď Hospodin na vrchu Sinaj dokončil svoj rozhovor s Mojžišom, dal mu dve tabule svedectva, kamenné tabule písané Božím prstom.

32, 1 Keď ľud videl, že Mojžiš dlho nezostupuje z vrchu, zhromaždil sa k Áronovi a povedal mu: „Vstaň, urob nám bohov, ktorí pôjdu pred nami! Veď nevieme, čo je s Mojžišom, s mužom, ktorý nás vyviedol z Egypta.“ 2 Áron im odpovedal: „Postrhávajte zlaté náušnice, čo majú na ušiach vaše ženy, vaši synovia i vaše dcéry a prineste mi ich!“ 3 Všetok ľud si postŕhal z uší zlaté náušnice a priniesli ich Áronovi. 4 On to od nich vzal, zhotovil formu a ulial podobu teľaťa. Oni povedali: „To sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta.“ 5 Keď to Áron videl, postavil pred ním oltár a oznámil: „Zajtra bude Hospodinova slávnosť.“ 6 Na druhý deň včasráno vstali, priniesli spaľované obety i obety spoločenstva. Ľud sa posadil, jedol a pil; potom vstali a zabávali sa. 7 Hospodin povedal Mojžišovi: „Zostúp dolu! Tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. 8 Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil. Uliali si podobu teľaťa, klaňajú sa mu, prinášajú mu obetu a vykrikujú: ‚Toto sú tvoji bohovia, Izrael, ktorí ťa vyviedli z Egypta.‘“ 9 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Videl som tento ľud; je to tvrdošijný ľud. 10 Teraz ma už nechaj, nech proti nim vzplanie môj hnev a vyhubím ich. Z teba však urobím veľký národ.“ 11 Mojžiš sa však usiloval obmäkčiť Hospodina, svojho Boha, a povedal: „Hospodin, prečo planie tvoj hnev proti tvojmu ľudu, ktorý si svojou veľkou silou a mocnou rukou vyviedol z Egypta? 12 Prečo majú Egypťania hovoriť: ‚Zlomyseľne ich vyviedol, aby ich vyvraždil na vrchoch a zmietol z povrchu zeme?‘ Odvráť svoj prudký hnev, upusť od zlého úmyslu proti svojmu ľudu. 13 Rozpomeň sa na Abraháma, Izáka a Izraela, svojich služobníkov, ktorým si prisahal sám na seba a ktorým si prisľúbil: ‚Rozmnožím vaše potomstvo ako hviezdy na nebi a celú túto krajinu, o ktorej som vám hovoril, dám vášmu potomstvu, aby ju navždy vlastnilo.‘“ 14 Hospodin sa zľutoval a upustil od zla, ktoré ohlásil svojmu ľudu.

Jediný Boh. Ľudia si dokážu z rôznych vecí urobiť vlastných „bôžikov“ – modly. Aj ľud Izraela si urobil zlaté teľa, aby sa mu klaňal. Ale Pán Boh nás varuje pred takýmito falošnými bôžikmi. Nemôžeme slúžiť dvom Pánom. Ľud Izraela v strachu a obavách zlyhal. Aj Ježišov učeník Tomáš chcel vidieť, aby uveril, ale Pán Ježiš mu povedal: pretože si Ma videl, uveril si, blahoslavení, ktorí nevideli, a predsa uverili. Tak aj my máme istotu v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, ktorý nám vyjavil nášho Nebeského Otca. Vieme, že Boh nás miluje a že sa o nás stará. V nás pôsobí živá viera vedená Duchom Svätým, ktorá napĺňa ľudské srdce dôverou a silou veriť. Aj keď naším fyzickým zrakom nevidíme, práve viera nás vedie aj za hranice nášho ľudského vnímania a chápania.

Modlitba: Milostivý Bože, prosíme Ťa dnes o dar úprimnej viery, ktorá prekonáva všetky prekážky. Dávaj nám, prosíme, istotu, aby sme si nehľadali v živote iných „bôžikov“, pretože Ty si jediný, večný Boh. Dávaj nám na pamäť to, že nebudeme mať iných bohov, okrem Teba. Amen.

Nech je nám Boh milostivý a žehná nás. Žalm 67,2

Ježiš deti bral do náručia, kládol na ne ruky a požehnával ich. Marek 10,16

1.Mojžišova 32,23-32(33) • Modlíme sa za: Rankovce (KoS)

2.Mojžišova 25,1-22

1 Hospodin oslovil Mojžiša: 2 „Povedz Izraelitom, aby vybrali pre mňa príspevok. Prijmite ho od každého, kto mi ho chce dať dobrovoľne. 3 Prijmite takéto dary: zlato, striebro a bronz, 4 fialový a červený purpur, karmazín, jemné plátno, koziu srsť, 5 červeno sfarbené baranie a tachašové kože, akáciové drevo, 6 olej na svietenie, balzam do oleja na pomazanie, voňavé kadidlo, 7 ónyxové kamene a iné drahokamy na výzdobu efódu a náprsníka. 8 Nech mi urobia svätostánok, aby som mohol bývať medzi vami. 9 Všetko urobte presne podľa toho, čo ti ukazujem ako vzor príbytku a celého jeho zariadenia. 10 Z akáciového dreva urobte archu dva a pol lakťa dlhú, jeden a pol lakťa širokú a jeden a pol lakťa vysokú. 11 Zvnútra i zvonka ju obložíš rýdzim zlatom a okolo nej urobíš zlatú obrubu. 12 Uleješ pre ňu aj štyri zlaté krúžky a pripevníš ich k jej štyrom nohám: dva krúžky na jednom boku a dva krúžky na druhom boku. 13 Potom zhotovíš žrde z akáciového dreva a obložíš ich zlatom. 14 Žrde zastrčíš do krúžkov po bokoch archy, aby sa pomocou nich dala nosiť. 15 Žrde zostanú v krúžkoch archy; nesmú sa z nich vyťahovať. 16 Do archy vložíš napísané Svedectvo, ktoré ti dám. 17 Urobíš vrchnák z rýdzeho zlata dva a pol lakťa dlhý a jeden a pol lakťa široký. 18 Urobíš aj dvoch cherubov z tepaného zlata. Dáš ich na obidva konce vrchnáka. 19 Jedného cheruba upevníš na jednom a druhého na druhom konci. Na vrchnák zhotovíte cherubov na obidva konce. 20 Cherubi budú mať dohora rozpäté krídla, budú nimi prikrývať vrchnák. Tvárami budú obrátení k sebe s pohľadom upretým na vrchnák. 21 Vrchnák položíš na archu a do nej vložíš Svedectvo, ktoré ti dám. 22 Tam sa budem s tebou stretávať a z vrchnáka medzi cherubmi na arche svedectva sa budem s tebou rozprávať o všetkom, čo ti prikážem pre Izraelitov.

Boh pozýva k dávaniu. V dávnych dobách Izraela dostal Mojžiš príkaz na to, aby sa ľudia vyzbierali na svätostánok. Bez darov ochotných ľudí by nebolo možné vybudovať miesto, kde sa mali stretávať. Aj naši predkovia postavili chrámy Božie na to, aby sa tam mohli schádzať a oslavovať Pána Boha. Bez ich ochotného dávania a pomoci a viery by sme ich nemali také, ako ich poznáme dnes. Je obdivuhodné, keď sa pozrieme na tie stavby, skromné aj nádherné a predsa pekne zhotovené. Ale to je len jedna, tá viditeľná časť. Nič z toho by nedokázali bez úprimnej viery a požehnania od Pána Boha. Aj v žalme 127,1 nachádzame o tom slovo: „Ak Hospodin nestavia dom, márne sa namáhajú stavitelia.“ Pán Boh nás pozýva k službe, k ochotnému dávaniu, ale aj budovaniu. Dnes najmä tých vnútorných chrámov, ktorými sú naše srdcia. A tak je tu otázka: Chceme budovať duchovný dom Hospodinov? Božie slovo nám dáva radu, ako na to. On sa nám dal ako prvý skrze Pána Ježiša Krista, ktorý nám vydobyl večný život, aby sme my mohli pokračovať – dávať z toho, čo nám On daroval.

Modlitba: Drahý náš nebeský Otče, vďaka Ti za to, že Ty pozývaš ľudí k službe. Pomáhaj aj nám, aby sme boli ochotní Tebe slúžiť. Amen.

Lebo na vlastné oči ste videli všetky veľké skutky, ktoré Hospodin konal. 5.Mojžišova 11,7

Keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom Pána Ježiša Krista, nepridŕžali sme sa nejakých vymyslených bájí, lebo sami sme boli očitými svedkami Jeho velebnosti. 2.Petrov 1,16

2.Mojžišova 14,15-22 • Modlíme sa za: Pukanec (DNS)