Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2.Mojžišova 18,1-12

1 Midjánsky kňaz a Mojžišov tesť Jitro sa dopočul, čo všetko urobil Boh Mojžišovi a Izraelovi, jeho ľudu, že totiž Hospodin vyviedol Izrael z Egypta. 2 Mojžišov tesť Jitro vzal Mojžišovu ženu Cipporu, ktorú Mojžiš poslal späť, 3 a s ňou aj oboch synov. Jeden z nich sa volal Geršóm, lebo Mojžiš povedal: „Som hosťom v cudzej krajine.“ 4 Druhý sa volal Eliezer, lebo povedal: „Boh môjho otca je moja pomoc, zachránil ma pred faraónovým mečom.“ 5 Mojžišov tesť Jitro prišiel k nemu s jeho obidvoma synmi i s jeho ženou na púšť, kde táboril pri Božom vrchu. 6 Odkázal Mojžišovi: „Ja, tvoj tesť Jitro, prichádzam k tebe s tvojou ženou i s obidvoma jej synmi.“ 7 Mojžiš vyšiel v ústrety svojmu tesťovi, poklonil sa mu a pobozkal ho. Vzájomne si zaželali pokoj a vošli do stanu. 8 Potom Mojžiš vyrozprával svojmu tesťovi všetko, čo Hospodin urobil faraónovi a Egypťanom pre Izrael, ako aj o všetkých strastiach, s ktorými sa stretli na ceste, a ako ich Hospodin vyslobodil. 9 Jitro sa tešil zo všetkého dobrého, čo Hospodin urobil pre Izrael, keď ho vyslobodil z područia Egypťanov. 10 Jitro povedal: „Nech je zvelebený Hospodin, ktorý vás vyslobodil z rúk Egypťanov a faraóna, že vyslobodil ľud z područia Egypta. 11 Teraz som poznal, že Hospodin je väčší než všetci bohovia. Stalo sa to, lebo sa povyšovali nad vás.“ 12 Potom Mojžišov tesť Jitro priniesol Bohu spaľovanú obetu i obety s hostinou. Áron a všetci starší Izraela prišli, aby sa zúčastnili spolu s Mojžišom na obetnej hostine pred Bohom.

Záujem o svojich blízkych. Služba a rodina. Mojžiš mal výnimočné poslanie, ktoré mu neumožňovalo viesť riadny rodinný život. Určitý čas musel žiť v odlúčení od Cippóry a svojich dvoch synov. Je pozoruhodné, že práve jeho tesť Jetro si všíma náročnosť jeho služby a zachraňuje rodinu. Ako skúsený Midjánsky kňaz prichádza so vzácnou radou pre svojho zaťa, ako si službu lepšie zorganizovať, aby mal čas aj pre manželku a synov. Záleží mu na rodine dcéry, ale zaujíma sa aj o službu svojho zaťa. A výsledkom tohto stretnutia je vzájomné prežívanie úspechov i strastí, ktoré obaja prežili, spoločná „bohoslužba“, stolovanie pred Bohom, ale najmä radostné svedectvo Mojžiša o Hospodinovej pomoci a vyslobodení a následné vyznanie jeho tesťa: „Požehnaný Hospodin, ktorý vás vytrhol z moci Egypta a z moci faraónovej. Teraz viem, že Hospodin je väčší ako všetci bohovia. Vyslobodil ľud spod nadvlády Egypťanov, pretože sa spupne chovali voči Nemu.“ Skúsme každý deň Jetrovu radu aplikovať vo svojej rodine a budeme prekvapení, akou úžasnou vecou je spolupráca.

Modlitba: Drahý Pane Ježišu Kriste, Ty si ma poveril duchovnou službou i povinnosťami v rodine. Daj mi, prosím, silu, múdrosť a príhodný čas oboje zvládať. A ďakujem za povzbudenie, pochopenie a záujem od svojich najbližších. Amen.

Volaj z plného hrdla a neustávaj, zvýš svoj hlas ako trúba. Oznám Môjmu ľudu jeho neprávosť. Izaiáš 58,1

Odvtedy začal Ježiš hlásať: „Kajajte sa, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“ Matúš 4,17

Lukáš 3,10-18 • Modlíme sa za: Praha (CzS)

2.Mojžišova 17,8-16

8 Potom prišiel Amalék a v Refidime zaútočil na Izraelitov. 9 Mojžiš rozkázal Jozuovi: „Vyber mužov a bojuj proti Amalékovi. Ja sa zajtra postavím na vrchol pahorku s Božou palicou v ruke.“ 10 Jozua urobil, ako mu prikázal Mojžiš a bojoval s Amalékom. Mojžiš, Áron a Chúr vystúpili na vrchol pahorku. 11 Kým mal Mojžiš zdvihnuté ruky, víťazil Izrael; len čo ruky spustil, víťazil Amalék. 12 Keď Mojžišovi ruky ochabli, vzali kameň, podložili mu ho a on si sadol naň. Áron a Chúr mu podopierali ruky jeden z jednej a druhý z druhej strany. Takto zostali jeho ruky zdvihnuté až do západu slnka. 13 Jozua porazil Amaléka a jeho ľud mečom. 14 Hospodin povedal Mojžišovi: „Zapíš to na pamiatku do knihy a oznám Jozuovi, že určite vyhladím aj pamiatku na Amaléka spod nebies.“ 15 Mojžiš postavil oltár a nazval ho „Hospodin je moja zástava“. 16 Povedal totiž: „Ruka sa zodvihla proti Hospodinovmu trónu, Hospodin bude bojovať proti Amalékovi z pokolenia na pokolenie.“

Opri sa o mňa. „Opri sa o mňa, bude ti dobre, svet bude krásny a nebo modré.“ Asi každý z nás pozná túto skladbu skupiny I.M.T. Smile. I keď sa vzťahuje na partnerov opačného pohlavia, rovnako by mohla byť refrénom Árona a Chúra, ktorí posilňovali ochabnuté ruky a ramená Mojžiša a podopierali ho celý deň, až kým slnko nezapadlo. Oni traja držali modlitebnú stráž so zdvihnutou palicou Božou, kým Józua s mužmi nevybojovali víťaznú bitku s Amálékom. Mojžiš by to sám nevládal. „Človeku je vtedy dobre, keď sa má o koho oprieť.“ Túto pieseň si môžem s radosťou zaspievať, keď viem, že je moja služba a zápasy s akýmkoľvek „nepriateľom“ nesená rukami mojich bratov a sestier, zdvihnutých s pevnou dôverou hore k nebesiam. „Moja sila a pieseň je Hospodin, On sa mi stal záchranou“ (Ž 118,14). Túto víťaznú pieseň si môžem spievať každý deň, lebo viem, že mojou „koruhvou“ je Hospodin – mocný a živý Boh naveky.

Modlitba: Dobrotivý Nebeský Otče, ďakujem Ti, že vo chvíľach, keď je môj život a služba v ohrození, môžem sa oprieť o bratov a sestry, ktorých si mi tu vo svete dal. Ďakujem Ti za svoju i duchovnú rodinu. Viem, že už teraz môžem spievať svoju víťaznú pieseň, lebo v Tvojom Synovi som sa aj ja stal/a víťazom raz navždy. Amen.

Spomínajte na divy, ktoré konal, na znamenia a na rozsudky Jeho úst. Žalm 105,5

Za všetko vzdávajte vďaky, lebo to je Božia vôľa v Kristovi Ježišovi. 1.Tesaloničanom 5,18

Ján 1,19-28 • Modlíme sa za: Pôtor (NoS)

2.Mojžišova 17,1-7

1 Celá pospolitosť Izraelitov sa podľa príkazu Hospodina uberala z púšte Sín z jedného stanovišťa na druhé. Utáborili sa v Refidime, ale ľud nemal pitnú vodu. 2 Ľud sa dostal do sporu s Mojžišom. Naliehal naňho: „Daj nám vodu, chceme piť!“ Mojžiš im povedal: „Prečo ma obviňujete; prečo pokúšate Hospodina?“ 3 Ľud, ktorý trpel smädom, reptal proti Mojžišovi a hovoril: „Prečo si nás vyviedol z Egypta? Preto, aby si nás, našich synov i stáda umoril smädom?“ 4 Mojžiš volal k Hospodinovi o pomoc: „Čo mám robiť s týmto ľudom? Veď ma ukameňujú!“ 5 Hospodin povedal Mojžišovi: „Vyjdi pred ľud, vezmi so sebou niektorých starších z Izraela, do ruky si vezmi palicu, ktorou si udrel Níl, a choď! 6 Tam budem stáť pred tebou na skale na Horebe. Keď udrieš skalu, vyjde z nej voda a ľud sa napije.“ Mojžiš to urobil pred očami starších Izraela. 7 To miesto nazval Massa a Meriba, lebo Izraeliti sa tam vadili a pokúšali Hospodina, keď pochybovačne hovorili: „Je medzi nami Hospodin alebo nie?“

Naše putovanie životom. Pokiaľ nám je dobre a máme všetko, čo potrebujeme podľa našich predstáv, je všetko v poriadku. No keď nám začne niečo chýbať, hľadáme vinníka, obviňujeme. Izraelský ľud zase reptal. Pred pár dňami dostali zázračne jedlo. Teraz po niekoľkých dňoch, keď prešli niekoľko kilometrov a vysmädli, namiesto modlitby a slušného požiadania o vodu, čo robia? To, čo je v našej hriešnej prirodzenosti: Zabúdajú na dobré dary od Boha a znova Ho obviňujú z toho, že ich chce zahubiť. Denne sa o nich stará formou manny, pripomína im Svoju prítomnosť formou oblaku, čo ich denne sprevádza, a ukazuje im tú správnu cestu. Aj tak si žiadajú vodu formou nevďačnosti, výčitiek, obviňovania. A Pán Boh opäť odpovedá láskou a posiela Mojžiša s inštrukciami, ako vyviesť vodu pre ľud zo skaly. Mojžiš je ale na ľud, čo mu Pán zveril, nahnevaný a namiesto jedného úderu udrie na skalu dvakrát. Táto „malá“ neposlušnosť ho stojí vstup do zasľúbenej zeme. Preto si skúsme viac všímať, čo všetko nám Pán Boh dáva a s ľuďmi buďme trpezliví. Najlepšie to dosiahneme vtedy, keď svoju modlitbu začneme slovami: Pane Bože, ĎAKUJEM…, namiesto: daj, daj, daj… Skúsme a uvidíme, ako sa zmení náš pohľad na Božie vedenie v našom živote.

Modlitba: Pane Bože, ďakujem Ti v dnešný deň za… Amen.

Počúvajte Ma, vy povýšení v srdci, čo ste ďaleko od spravodlivosti. Priblížil som Svoju spravodlivosť, nie je ďaleko. Izaiáš 46,12-13

Srdcom veríme v spravodlivosť, ale ústami vyznávame spásu. Rimanom 10,10

Matúš 10,26-33 • Modlíme sa za: Pozdišovce (ŠZS)

2.Mojžišova 16,17-36

17 Izraeliti tak aj urobili; niekto nazbieral viac, iný menej. 18 Potom odmeriavali ómerom. Ten, kto nazbieral mnoho, nemal nadbytok. Kto nazbieral málo, nemal nedostatok. Každý nazbieral toľko, koľko potreboval. 19 Mojžiš im povedal: „Nech si z toho nikto neodkladá na ráno!“ 20 Niektorí však Mojžiša neposlúchli a niečo si ponechali na ráno. Sčervivelo im to a zapáchalo. Mojžiš sa na nich rozhneval. 21 Tak zbierali každé ráno podľa toho, kto koľko zjedol. Keď začalo hriať slnko, roztopilo sa to. 22 V šiesty deň si nazbierali dvakrát toľko chleba, dva ómery na osobu. Vtedy prišli všetky kniežatá pospolitosti a hlásili to Mojžišovi. 23 Ten im povedal: „Toto hovorí Hospodin: ‚Zajtra je sviatočný odpočinok, sobota zasvätená Hospodinovi. Čo treba upiecť, upečte, čo treba uvariť, uvarte, čo zostane, odložte a uschovajte do rána!‘“ 24 Odložili si teda na ráno, ako prikázal Mojžiš, a nezapáchalo to, ani červy v tom neboli. 25 Mojžiš povedal: „Zjedzte to dnes, lebo dnes je sobota pre Hospodina. Dnes nenájdete na poli nič. 26 Šesť dní budete zbierať, v siedmy deň je však sobota, v ten deň nič nenájdete.“ 27 Keď niektorí z ľudu šli zbierať aj v siedmy deň, nič nenašli. 28 Vtedy Hospodin povedal Mojžišovi: „Dokedy mi budete odporovať a nebudete zachovávať moje príkazy a zákony? 29 Pozrite, Hospodin vám dal sobotu. Preto vám v šiesty deň dáva chlieb na dva dni. Každý nech zostane tam, kde je. V siedmy deň nech nikto nevychádza zo svojho miesta!“ 30 Ľud teda v siedmy deň odpočíval. 31 Tomu pokrmu dali Izraeliti meno manna. Bol biely ako koriandrové semeno a chutil ako medový koláč. 32 Mojžiš povedal: „Hospodin prikázal toto: ‚Naplň mannou ómer, aby sa zachovala pre vaše budúce pokolenie, aby videli chlieb, ktorým som vás živil na púšti, keď som vás vyviedol z Egypta.‘“ 33 Mojžiš povedal Áronovi: „Vezmi džbán, nasyp doň plný ómer manny a ulož ju pred Hospodinom, aby sa zachovala pre vaše pokolenia.“ 34 Áron ju položil pred Svedectvo, aby sa uchovala, ako Hospodin prikázal Mojžišovi. 35 Izraeliti jedli mannu štyridsať rokov, kým neprišli do krajiny, v ktorej sa mali usídliť. Jedávali mannu, kým neprišli k hraniciam Kanaánu. 36 Ómer je desatina efy.

Vďačnosť a reptanie. Tento prejav Božej lásky voči Izraelitom na púšti nám má slúžiť ako príklad aj do dnešných dní. Ukazuje nám na Boha milujúceho a zachraňujúceho hriešnikov. Jeho vyvolený národ mal veľa dôvodov na vďačnosť a oslavu Boha za Jeho skutky. No oni aj tak repcú a stále si viac vážia miesto, kde nemali slobodu a boli pod nadvládou tyranov, pre ktorých nemal ich život žiadnu cenu. Boh si ich však natoľko cení a miluje, že na reptanie odpovedá láskou. A ľud sa zachová opäť nedôverou. – – Tento princíp Božej lásky ostáva rovnaký. No žiaľ aj naša odpoveď. Obchody sú plné kresťanov aj v nedeľu. Máme pocit, akoby bolo potrebné v nedeľu stihnúť všetko, čo cez týždeň nestíhame. Skúsme si nedeľný čas vyhradiť pre vďačnosť a oslavu Boha na spoločnom stretnutí na Službách Božích a potom neutekať hneď domov. Ostaňme ešte v spoločenstve pri vzájomných rozhovoroch, pri káve alebo zákuskoch. Spoznávajme sa a modlime sa spoločne za seba. Skúsme navštíviť niekoho v nemocnici alebo doma. Aj toto sú skutky lásky, ktoré svedčia o Bohu. Viem, sám mám od toho ďaleko, no budem sa modliť, akou formou chce Pán použiť mňa alebo teba v tento Jeho svätý deň. Múdrosť Ducha Svätého nech nám v tom pomáha.

Modlitba: Drahý Pane Bože, Ty si ustanovil svätý deň na oddych a zasvätenie Tebe. Prosím, ukáž nám, ako si správne oddeliť tento deň pre Teba. Nech vieme oddychovať po fyzickej, ale aj psychickej stránke. Nech sa na našom správaní oslávi Tvoje Sväté meno. Amen.

Hospodin, kiež sa prejaví na mne Tvoje zľutovanie, aby som žil. Žalm 119,77

Modlím sa, aby vaša láska čoraz väčšmi rástla v poznaní a v každej skúsenosti. Filipanom 1,9

Lukáš 1,(5-25)57-66.80 • Skutky apoštolov 19,1-7 • Izaiáš 40,1-8(9-11) • Ján 3,22-30 • Modlíme sa za: Považská Bystrica (TuS)

4. nedeľa po Svätej Trojici

Lukáš 6,36-42

36 Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. 37 Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a bude vám odpustené! 38 Dávajte a bude dané aj vám — mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchovatú vám dajú do lona. Akou mierou meriate, takou bude namerané aj vám.“ 39 A povedal im aj prirovnanie: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú azda obaja do jamy? 40 Učeník nie je nad učiteľa. No každý, kto je vyučený, bude ako jeho učiteľ. 41 Ako to, že vidíš smietku v oku svojho brata, a brvno vo svojom oku nebadáš? 42 Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, nech ti vyberiem smietku z oka,‘ a pritom sám nevidíš brvno vo svojom oku? Ty pokrytec, najprv vyhoď brvno zo svojho oka, až potom uvidíš, ako vybrať smietku z oka svojho brata.

Milosrdenstvo a pokora. Hodnoty, ktoré sa dnes už nenosia. Naopak, v kurze je sebavedomie, hrdosť, súperenie a rivalita. Isteže, aj tieto hodnoty majú dôležité miesto v medziľudských vzťahoch, ale musia byť vyvážené láskou, pokorou, odpustením a nábožnosťou. Inak sa spoločnosť mení na bojisko, kde sa jeden druhého snaží predbehnúť a nie pomôcť. Pamätám si na slová niekdajšieho martinského zborového dozorcu, keď som si ako mladý farár sťažoval na tento svet: Čo sa čuduješ, nieto nábožnosti, nebude ani slušnosti. Zakončil moje krátke úvahy. – – Milosrdenstvo a pokora majú byť výrazom našej nábožnosti a viery v Pána Ježiša Krista. Kristus nám to dokonca kladie na srdce, keď hovorí: Buďte milosrdní, ako je milosrdný aj váš Otec. Má to byť náš rukopis, naša DNA. Podľa toho nás majú poznať ako kresťanov. Nie vždy je to jednoduché. Poznáme to z vlastných zápasov. Poznáme to aj zo zápasov v našej cirkvi. Doteraz nenastalo odpustenie a pokánie. Absencia pokory potom tvorí spoločenstvo, v ktorom sa napokon bratia vedia porozprávať už len cez súdy a senáty. – – Vždy je čas na pokoru, pokánie a milosrdenstvo. Začať musím od seba. Nie je to ľahké, ale máme výborný liek – Ježiša Krista v Duchu Svätom. Aká to radosť, ak sa ti podarí odstrániť brvno zo svojho oka. Väčšinou nám potom už ani nevadí tá smietka v oku bratovom.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si milosrdný a chceš Svoje dobro žiť aj cez nás. Odpusť, že Ti to niekedy kazím. Veď ma Tvojím Duchom po cestách Tvojej lásky. Amen.

Svojim bratom chcem ohlasovať Tvoje meno. Žalm 22,23

Pavel píše: „Bratia, pripomínam vám, že evanjelium, ktoré som vám zvestoval, nepochádza od človeka.“ Galaťanom 1,11

Rimanom 12,17-21 • 1.Mojžišova 50,15-21 • 1.Samuelova 24,1-20 • Žalm 42 • Modlíme sa za: Vydavateľstvo Porta libri

2.Mojžišova 16,1-16

1 Celá izraelská pospolitosť odišla z Elimu a v pätnásty deň druhého mesiaca po odchode z Egypta prišla na púšť Sín, ktorá je medzi Elimom a Sinajom. 2 Celá izraelská pospolitosť reptala proti Mojžišovi a Áronovi na púšti. 3 Izraeliti im hovorili: „Radšej sme mohli pomrieť Hospodinovou rukou v Egypte, keď sme sedávali pri hrncoch mäsa a najedli sme sa chleba do sýtosti. Vy ste nás však vyviedli na púšť, aby ste celé toto zhromaždenie vyhubili hladom.“ 4 Hospodin povedal Mojžišovi: „Ja vám zošlem chlieb, ktorý bude padať z neba. Ľud nech vychádza a naberie si, koľko bude každý deň potrebovať. Tým ho vyskúšam, či sa bude správať podľa môjho zákona, alebo nie. 5 Na šiesty deň si nazbierajú a pripravia dvakrát toľko než v iné dni.“ 6 Mojžiš a Áron povedali všetkým Izraelitom: „Večer poznáte, že to bol Hospodin, kto vás vyviedol z Egypta, 7 a ráno uzriete Hospodinovu slávu. Počul totiž vaše reptanie proti Hospodinovi. Veď čo sme my, že repcete proti nám?“ 8 Mojžiš dodal: „Poznáte to podľa toho, že Hospodin vám dá večer jesť mäso a ráno chlieb, aby ste sa nasýtili, a to napriek tomu, že počul, ako ste proti nemu reptali. Čo sme my? Nie proti nám repcete, ale proti Hospodinovi.“ 9 Mojžiš povedal Áronovi: „Povedz celej izraelskej pospolitosti: ‚Predstúpte pred Hospodina, lebo počul vaše reptanie!‘“ 10 Keď to Áron oznámil celej pospolitosti Izraelitov, obrátili sa k púšti a vtedy sa v oblaku zjavila Hospodinova sláva. 11 Hospodin povedal Mojžišovi: 12 „Počul som reptanie Izraelitov. Oznám im: ‚Podvečer sa najete mäsa a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste vedeli, že ja som Hospodin, váš Boh.‘“ 13 Keď nastal večer, prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno zasa ležala okolo tábora napadaná rosa. 14 Keď sa rosa stratila, na povrchu púšte sa objavilo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať. 15 Keď to Izraeliti videli, jeden druhého sa pýtali: „Čo je to?“ Nevedeli totiž, čo to je. Mojžiš im povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Hospodin ako pokrm. 16 Toto je to, o čom Hospodin prikázal: ‚Nech si každý nazbiera toľko, koľko potrebuje na jedenie. Každý si naberie podľa počtu osôb v stane, ómer na osobu.‘“

Stačí poprosiť. Izrael nebol ešte dlho na ceste z otroctva, ešte bol plný dojmov z mocného Božieho konania – či už v Egypte, alebo počas putovania. Namiesto úžasu a vďačnosti však vidíme u Božieho ľudu zvláštne správanie. Keď sa vyskytol akýkoľvek problém: celý zbor reptal proti Mojžišovi a Áronovi. Nemali vodu: reptali. Nemali chlieb: reptali. Na jednej strane si povieme: mali dôvod, boli v ťažkej situácii, ale aj v tej najťažšej situácii mali možnosť správať sa inak. Miesto reptania a sťažovania mohli volať k Bohu, vyznať Mu svoj strach a pochybnosti. Vybrali si však inú cestu: Nespokojnosť, hnev, šomranie. V danej chvíli zdanlivo dosiahli, čo chceli, ale v konečnom dôsledku ich reptanie stálo veľa. Bralo im bázeň a dôveru voči Bohu, kazilo myslenie ďalších generácií, bolo veľmi zlým svedectvom pre iné národy a mnoho ľudí zomrelo bez toho, aby mohlo vojsť do zasľúbenej zeme. A pritom stačilo niekde na začiatku cesty zmeniť svoje zameranie a namiesto reptania jednoducho dôverovať Bohu a volať na Neho. – – Aké je moje nastavenie, keď sa ocitám v ťažkostiach? Najprv frflem, hnevám sa, mám pocit, že Boh na mňa zabudol? Alebo najprv vyznám Bohu, čo ma trápi, a prosím, aby On konal podľa Svojej vôle? Reptanie totiž nepomáha ani mne, ani druhým. Ale dôvera a pokorná prosba určite áno.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju pomoc. Odpusť, že na ňu neviem čakať v náročných obdobiach môjho života a hundrem. Posilňuj vo mne vieru, že vieš, čo robíš a že je to dobré. Amen.

Zmiluj sa nado mnou, Hospodin, lebo chradnem, uzdrav ma, Hospodin, lebo moja duša je veľmi vystrašená. Žalm 6,3.4

Ježiš hovorí: „Poďte ku Mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; Ja vám dám odpočinúť.“ Matúš 11,28

Rimanom 8,1-6 • Modlíme sa za: Poprad – Veľká (TaS)

2.Mojžišova 15,22-27

22 Potom odišiel Mojžiš s Izraelitmi od Trstinového mora. Prišli na púšť Šúr. Tri dni putovali púšťou, ale vodu nenašli. 23 Došli do Mary, no vodu z Mary nemohli piť, lebo bola horká. Preto sa volá Mara. 24 Ľud reptal proti Mojžišovi: „Čo budeme piť?“ 25 On volal k Hospodinovi a Hospodin mu ukázal drevo. Keď ho hodil do vody, voda osladla. Tam dal Hospodin ľudu ustanovenie a právne predpisy, tam ho skúšal. 26 Povedal: „Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je v jeho očiach správne, ak poslúchneš jeho príkazy a zachováš všetky jeho ustanovenia, nedopustím na teba nijakú chorobu, akú som dopustil na Egypťanov, lebo ja, Hospodin, som tvoj lekár.“ 27 Potom prišli do Elimu, kde bolo dvanásť vodných prameňov a sedemdesiat paliem. Tam pri vodách sa utáborili.

Čo si všímame. Pri čítaní tohto textu som si spomenula na svoje mládežnícke roky. Občas sme vymýšľali rôzne hry, súťaže, biblické kvízy, aby sme sa precvičili v poznaní Biblie. Pamätám si, že raz sme dostali otázku, kde sa v Biblii spomína 12 vecí idúcich do hlbín a 70 vecí týčiacich sa k nebu? Skúste trikrát hádať, či to niekto vedel. Veď, kto by si už len všímal niečo také. Väčšinou si po prečítaní tých veršov pamätáme skôr to, že tu Hospodin urobil ďalší zo Svojich zázrakov, ktorými sprevádzal Svoj ľud na ceste z otroctva. Zmenil horkú vodu na sladkú. Ale v tom texte je ešte jedna informácia, ktorú nie vždy vnímame: Práve na tomto mieste dal Hospodin Izraelu Svoje ustanovenia a právne predpisy a dal mu zasľúbenie, že ak ich bude poslúchať, bude požehnaný. Tak je to, žiaľ, aj v iných prípadoch. Mnohí ľudia v Božom slove hľadajú pikošky, ďalší zase hlavne zázraky a len ako posledné si všímajú to, čo ich má vyučovať a meniť ich životy. Čo si všímam ja? Čítam, študujem Božie slovo tak, aby premieňalo moje srdce a môj život? Otvorme svoje srdcia moci Ducha Svätého, ktorý mocne koná cez Božie slovo a budeme vidieť veľké požehnanie v našich životoch aj v životoch ľudí okolo nás.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje slovo. Odpusť, že si z neho niekedy vyberám, čo sa mi páči. Daj mi lásku k Biblii a túžbu žiť podľa nej. Amen.

Nezabiješ! 2.Mojžišova 20,13

Ježiš povedal Svojim učeníkom: „To je Moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás miloval Ja.“ Ján 15,12

Galaťanom 3,6-14 • Modlíme sa za: Poprad – Matejovce (TaS)

2.Mojžišova 15,1-21

1 Vtedy zaspieval Mojžiš a Izraeliti Hospodinovi túto pieseň: „Hospodinovi chcem spievať, lebo sa veľmi preslávil; koňa i jeho jazdca zmietol do mora. 2 Moja sila a pieseň je Hospodin, on sa mi stal spásou. On je môj Boh, velebím ho; Boh môjho otca, chcem ho vyvyšovať. 3 Hospodin je bojovník; jeho meno je Hospodin. 4 Faraónove bojové vozy aj s vojskom vrhol do mora, výkvet jeho vojska zahynul v Trstinovom mori. 5 Prahlbiny ich pokryli, ako kameň klesli do hlbín. 6 Tvoja pravica, Hospodin, silou preslávená, tvoja pravica, Hospodin, zničí nepriateľa. 7 Velebou svojej slávy ničíš svojich odporcov. Posielaš svoj hnev, čo ich spáli ako slamu. 8 Dychom tvojho hnevu navŕšili sa vody, ako hrádza stáli prúdy, uprostred mora stuhli priepastné hlbiny. 9 Nepriateľ povedal: Rozbehnem sa, chytím ich, rozdelím korisť, upokojím si dušu, vytasím meč, moja ruka sa ich zmocní. 10 Zadul si svojím dychom, zalialo ich more, potopili sa ako olovo v mohutných vodách. 11 Kto spomedzi bohov je taký ako ty, Hospodin? Kto sa ti vyrovná velebou svätosti? Divotvorca hrozný, hoden všetkej chvály? 12 Vystrel si pravicu, zem ich pohltila. 13 Milosťou svojou viedol si tento ľud, ktorý si vykúpil svojou silou a sprevádzal mocou k svojmu svätému príbytku. 14 Počuli to národy, chveli sa; Filištíncov zachvátila hrôza. 15 Vtedy sa preľakli kniežatá Edómu, vojvodcov Moábu ovládol strach; všetkých Kanaánčanov premohlo chvenie. 16 Doľahla na nich hrôza a strach; mocou tvojho ramena zmĺkli ako kameň, kým tvoj ľud, Hospodin, neprešiel, kým neprešiel tento ľud, ktorý si vykúpil. 17 Privedieš ich a usídliš na vrchu, ktorý vlastníš, kde si si, Hospodin, pripravil príbytok, kde si tvoje ruky, Pane, založili svätostánok. 18 Hospodin kraľuje naveky a navždy.“ 19 Keď totiž faraónove kone s bojovými vozmi a jazdcami vošli do mora, Hospodin ich zaplavil vodou; Izraeliti však prešli stredom mora po suchu. 20 Prorokyňa Mirjam, Áronova sestra, vzala do ruky bubienok a za ňou šli všetky ženy, tancovali a bubnovali. 21 Mirjam im predspevovala: „Spievajte Hospodinovi, lebo sa veľmi preslávil! Koňa i jeho jazdca zmietol do mora.“

Život kresťana – ako jedna veľká oslavná pieseň predivného Božieho konania. Piesne vždy boli a doteraz sú nositeľmi hlbokých myšlienok, právd a ľudských skúseností. Niektoré z nich sa stali hitmi, ktoré ani v priebehu času nestrácajú na sile. Jednou z takých má potenciál byť aj tá, ktorú kedysi spieval Mojžiš s Božím ľudom. Nie pre melódiu, ale pre jej obsah, ktorý detailným spôsobom popisuje Božie predivné konanie. Takou sa nestáva pre všetkých, ale len pre tých, ktorí zažili Božiu zachraňujúcu moc vo svojich životoch. Tí ju totiž neberú ako samozrejmosť, ale ako veľkú milosť, ku ktorej sa neustále vracajú. Človek je totiž tvor zábudlivý a neustále podliehajúci zmenám, a predsa slovami môže opísať Toho, ktorý je včera, dnes i naveky ten istý. A preto sa k piesňam oslavujúcim Hospodina potrebujeme vracať, lebo sú odkazom tých pred nami o Ňom, ktorý je s nami po všetky dni až do konca sveta. K takým máme priložiť svoj hlas aj svoje srdce. Nie je totiž jedno, aké piesne počúvaš a aké piesne spievaš. Pieseň chváliaca Hospodina za Božie konanie má v sebe potenciál meniť tvoju prítomnosť aj budúcnosť. Nie hocakú, ale požehnanú, pokojnú a plnú nádeje. Venuj preto oslavnej piesni o predivnom Božom konaní aj dnes chvíľu času.

Modlitba: Bože, ďakujem za Teba, oslavujem Ťa. Odpusť, že tak zriedka a tak málo. Prenikni moje srdce Tvojou láskou, nech sa z Teba radujem aj piesňami. Amen.

Oddajte sa srdcom úplne Hospodinovi, nášmu Bohu. 1.Kráľov 8,61

Pavel píše: „Zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou. Bežím k cieľu pre cenu nebeského Božieho povolania v Kristovi Ježišovi.“ Filipanom 3, 13-14

Matúš 16,13-19 • Modlíme sa za: Poprad (TaS)

2.Mojžišova 14,15-31

15 Hospodin povedal Mojžišovi: „Prečo voláš ku mne o pomoc? Rozkáž Izraelitom, aby sa pohli! 16 Ty zdvihni svoju palicu, vystri ruku nad more a rozdeľ ho, aby Izraeliti mohli prejsť jeho stredom po suchu. 17 Ja však zatvrdím srdce Egypťanov, oni sa budú hnať za nimi. Na faraónovi, na celom jeho vojsku, na jeho bojových vozoch a na jeho jazdcoch sa oslávim. 18 Egypťania poznajú, že ja som Hospodin, keď sa oslávim na faraónovi, na jeho bojových vozoch a na jeho jazdcoch.“ 19 Nato sa Boží anjel, ktorý predchádzal Izraelitov, zdvihol a šiel za nimi. Oblačný stĺp spred nich sa tiež zdvihol a postavil sa za nich. 20 Takto sa dostal medzi tábor egyptský a izraelský. Oblak bol na jednej strane temný a na druhej osvecoval noc, takže sa po celú noc nemohli priblížiť jedni k druhým. 21 Mojžiš vystrel ruku nad more a Hospodin po celú noc zaháňal more prudkým východným vetrom a vysušil ho. Voda sa rozdvojila. 22 Izraeliti šli stredom mora po suchu. Voda stála ako múr po ich ľavej i pravej strane. 23 Egypťania ich prenasledovali. Všetky faraónove kone, bojové vozy a jazdci sa vrhli za nimi doprostred mora. 24 V čase rannej stráže sa však Hospodin pozrel na tábor Egypťanov z ohnivého a oblačného stĺpa a uviedol ich do zmätku. 25 Spôsobil, že sa im z bojových vozov uvoľnili kolesá, takže len s veľkou námahou mohli napredovať. Egypťania hovorili: „Utekajme pred Izraelitmi, lebo Hospodin bojuje za nich proti Egyptu!“ 26 Hospodin povedal Mojžišovi: „Vystri ruku nad more, aby sa vody vrátili na Egypťanov, na ich bojové vozy a jazdcov!“ 27 Mojžiš vystrel ruku nad more a to sa nadránom vrátilo na svoje miesto. Vody sa valili proti utekajúcim Egypťanom a Hospodin ich zalial vlnami uprostred mora. 28 Vody sa vrátili, zaliali bojové vozy, jazdcov i všetko faraónovo vojsko, ktoré sa hnalo za Izraelitmi do mora. Ani jeden z nich neostal. 29 Izraeliti však prešli stredom mora po suchu; vody boli ako múr po ich pravej a ľavej strane. 30 V ten deň Hospodin vyslobodil Izraelitov z rúk Egypťanov. Izraeliti videli mŕtvych Egypťanov na morskom brehu. 31 Keď Izraeliti videli mocnú ruku, ktorú Hospodin vystrel proti Egypťanom, ľud sa bál Hospodina, uverili Hospodinovi a jeho služobníkovi Mojžišovi.

Pán kryje chrbát Svojim na cestách, ktorými ich vedie. V ústrety budúcnosti vedený Božím hlasom sa neraz ocitneme pred ľudsky neprekonateľnými prekážkami. Zostávame stáť, hodnotíme, pýtame sa, hľadáme východisko. Naše reakcie v daných chvíľach preveria hĺbku našej dôvery v Pána. Mojžiš na rozdiel od väčšiny izraelského ľudu nereptal, ale v pokore načúval Hospodinovmu hlasu, čo potvrdzovalo aj jeho konanie. Aj preto sa stáva svedkom udalostí, ktorým nepripisuje status akéhosi „zázraku“, ale status Božieho predivného konania. Tu musia jasne znieť slová Pána Ježiša: „U ľudí je to nemožné, ale u Boha je všetko možné.“ Predivné Božie konanie (kedykoľvek o ňom počujeme) má za cieľ vzbudiť v nás bázeň pred Hospodinom a dôveru v Neho. O to viac Kristovo ukrižovanie, vzkriesenie a oslávenie pre nás, ktorými sa nám dostalo ľudsky nemožného – odpustenia hriechu a nádeje večného života. V ústrety budúcnosti kráčajme životom ako Mojžiš, o ktorom počujeme z Písma, že patril medzi najpokornejších ľudí, akí kedy žili na zemi.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju pomoc pre pokorných. Odpusť, že sa nechávam svetom viesť po cestách sebapresadenia. Presadzuj sa v mojom živote ako Pán. Amen.

Pozorne Ma počúvaj, Môj ľud, národy, dávajte pozor! Veď náuka vychádza odo Mňa a Svoje právo ustanovím za svetlo národov. Izaiáš 51,4

Simeon velebil Boha slovami: „Moje oči uvideli Tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na zjavenie pre pohanov a slávu pre Tvoj ľud Izrael.“ Lukáš 2,28.30-32

Ján 5,1-16 • Modlíme sa za: Poniky (ZvS)

2.Mojžišova 14,1-14

1 Hospodin povedal Mojžišovi: 2 „Rozkáž Izraelitom, aby zmenili smer cesty a utáborili sa pred Pi-Chirótom, medzi Migdólom a morom priamo pred Baal-Cefónom. Utáborte sa naproti nemu pri mori. 3 Faraón si bude o Izraelitoch myslieť: ‚Zablúdili v kraji, zovrela ich púšť.‘ 4 Znova zatvrdím faraónovo srdce a bude vás prenasledovať. Na faraónovi a na celom jeho vojsku sa oslávim a Egypťania poznajú, že ja som Hospodin.“ Izraeliti tak urobili. 5 Egyptskému kráľovi oznámili, že ľud utiekol. Srdce faraóna a jeho služobníkov sa obrátilo proti ľudu a hovorili: „Čo sme to len urobili, že sme Izraelitov prepustili z otroctva?“ 6 Faraón dal zapriahnuť do svojho bojového voza a svoj ľud vzal so sebou. 7 Vzal so sebou šesťsto vybraných bojových vozov a všetky egyptské bojové vozy. Na každom z nich boli traja bojovníci. 8 Hospodin zatvrdil srdce faraóna, egyptského kráľa, a on prenasledoval Izraelitov. Izraeliti však smelo odchádzali. 9 Egypťania ich prenasledovali so všetkými faraónovými koňmi, bojovými vozmi, jeho jazdou a vojskom a dostihli ich, keď Izraeliti táborili pri mori pri Pi-Chiróte pred Baal-Cefónom. 10 Keď sa faraón približoval, Izraeliti sa rozhliadli a videli, ako sa Egypťania rútia za nimi. Vtedy sa Izraeliti veľmi zľakli a volali k Hospodinovi o pomoc. 11 Povedali Mojžišovi: „Nebolo v Egypte dosť hrobov? Doviedol si nás sem, aby sme pomreli na púšti! Čo si nám to urobil? Prečo si nás vyviedol z Egypta? 12 Či sme ti nehovorili už v Egypte: ‚Nechaj nás na pokoji, budeme slúžiť Egypťanom?‘ Veď bolo lepšie slúžiť Egypťanom ako zomrieť na púšti.“ 13 Mojžiš povedal ľudu: „Nebojte sa! Vydržte a uvidíte, že dnes vás Hospodin zachráni. Egypťanov, ktorých dnes vidíte, už nikdy neuvidíte. 14 Hospodin bude bojovať za vás, vy sa len upokojte.“

Prekážky zoceľujú našu vieru. Synovia Izraela smelo tiahli von z otroctva, pod ochranou mocnej ruky Božej. A tu zrazu vidia, že problém, od ktorého práve víťazne odišli, sa znovu rúti na nich, dokonca s väčšou intenzitou. Z jednej strany ich zovrela púšť, z druhej more. Vtedy sa ľud znovu veľmi zľakol a volal o pomoc s výčitkami a reptaním, že kruté otroctvo bolo lepšou voľbou než táto potupná smrť. A tu, doprostred tejto beznádeje, im znejú mocné slová. Tieto slová dnes Duch Svätý hovorí aj nám: „Nebojte sa! Vydržte a uvidíte, že dnes vás Hospodin zachráni. Protivníkov, ktorých dnes vidíte, už nikdy neuvidíte. Hospodin bude bojovať za vás, vy sa len upokojte“ (v.13-14). Vy sa len upokojte. Nádych. Vy sa len upokojte. Výdych. Hospodin bude bojovať za vás. On bude bojovať. Len sa upokojiť v Ňom. V Jeho veľkosti, moci, dobrote, vo vypočutých modlitbách a zázrakoch, v Jeho vernosti po celé generácie, v Jeho Spáse. Vydržte. A uvidíte. Že dnes. Vás. Hospodin. Zachráni. Nebojte sa. Vydržte. Vydržte, uprostred procesu, uprostred boja. Protivníkov už nikdy neuvidíte. Ale Božiu veľkosť a slávu áno. Dokonané. Sme zachránení. Haleluja.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem Ti, že si na kríži vybojoval zápas o môj život. Sláva Ti naveky. Už som len Tvoj, celý Tvoj. Amen.

Vydal som im Svoje ustanovenia a oboznámil ich so Svojimi nariadeniami, ktorých plnením má človek žiť.  Ezechiel 20,11

Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal na svet Svojho jednorodeného Syna, aby sme skrze Neho mali život. 1.Jána 4,9

Lukáš 7,36-50 • Modlíme sa za: Pondelok – Hrnčiarska Ves (NoS)