Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

1.Korinťanom 15,1-11

1 Bratia, pripomínam vám evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste prijali, v ktorom zotrvávate 2 a skrze ktoré ste aj spasení, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval, iba že by ste boli nadarmo uverili. 3 Lebo predovšetkým som vám odovzdal, čo som aj sám prijal, že podľa Písem Kristus zomrel za naše hriechy, 4 že bol pochovaný a tretieho dňa vzkriesený podľa Písem 5 a že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim. 6 Potom sa zjavil naraz viac ako päťsto bratom, z ktorých väčšina doteraz žije, niektorí však pomreli. 7 Potom sa zjavil Jakubovi a ďalej všetkým apoštolom. 8 Nakoniec zo všetkých, ako nedonosenému, sa zjavil aj mne. 9 Veď ja som najmenší z apoštolov, ba nie som hoden volať sa apoštolom, pretože som prenasledoval Božiu cirkev. 10 Ale z Božej milosti som to, čo som, a jeho milosť nebola vo mne márna. Veď som sa namáhal viac ako oni všetci, vlastne ani nie ja, ale Božia milosť, ktorá je so mnou. 11 Preto, či ja alebo oni, tak hlásame, a tak ste uverili.

Hoax, alebo pravda? Na internete sa človek dočíta všeličo. Niekedy mi až rozum zastáva nad tým, čomu všetkému (akým klamstvám a očividným výmyslom) dokážu ľudia veriť a ešte to aj ďalej šíriť. V takých prípadoch treba spraviť jednu základnú vec: Overiť si zdroj informácie. Anonym zväčša nemá veľkú dôveru, ale ak je zdrojom konkrétny očitý svedok, konkrétna osoba, ktorá podáva svedectvo cez dôveryhodné médiá, tak je miera pravdivosti niekde úplne inde. Aj správa o tom, že Ježiš žije, musela ľuďom znieť ako hoax – vymyslená, nepravdivá informácia. Ale nebuďme takí kritickí. Veď kto už počul o tom, aby niekto vstal z mŕtvych? A to dokonca po ukrižovaní, teda po krutej poprave, na ktorú dozerali rímski vojaci, skúsení majstri katovského remesla. Práve preto Pavel pridáva overiteľný zdroj o živom Ježišovi: Vyše 500 očitých svedkov, apoštolov, Petra, Jakuba. A ako ďalší dôkaz pripája svedectvo o svojom zmenenom živote. Ak budeme mať niekedy pochybnosti o tom, či je Ježiš naozaj živý, vráťme sa k svedectvám očitých svedkov. Pripomeňme si aj svedectvá súčasníkov, ktorým živý Ježiš zmenil životy. Spomeňme si aj na to, keď k nám prehováral, pomáhal nám a podopieral nás. Pripomínajme si každý deň svedectvá o živom Ježišovi a utvrdzujme svoju vieru.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvojho Ducha Pravdy. Odpusť, že sa Ho nedržím stále. Zjednocuj ma s Ním a upevňuj vo mne pravú vieru a ochotu vyznať hriechy. Amen.

Hospodin hovorí: „Posielam pred tebou anjela, aby ťa chránil na ceste a doviedol na miesto, ktoré som pripravil.“ 2.Mojžišova 23,20

Keď (mudrci) odišli, Jozefovi sa zjavil vo sne Pánov anjel a povedal: „Vstaň, vezmi dieťatko i Jeho matku a uteč do Egypta! Zostaň tam tak dlho, kým ti nepoviem. Herodes bude totiž hľadať dieťatko, aby Ho zahubil.“ Matúš 2,13

Ján 15,9-17 • Modlíme sa za: Pezinok (BaS)

1.Korinťanom 14,33b-40

Podľa zvyku vo všetkých svätých cirkvách 34 ženy nech v cirkevnom zhromaždení mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako to hovorí aj Zákon. 35 Ak sa však chcú niečo naučiť, nech sa opýtajú doma svojich mužov, lebo je neslušné, aby žena v cirkevnom zhromaždení hovorila. 36 Či od vás vyšlo Božie slovo, alebo k vám iba prišlo? 37 Ak si niekto myslí, že je prorok alebo obdarovaný Duchom, nech vie, že čo vám píšem, je Pánov príkaz. 38 Kto to neuzná, nebude uznaný. 39 Tak teda, bratia moji, horlivo sa usilujte prorokovať a nezabraňujte hovoriť jazykmi. 40 Ale všetko nech sa deje slušne a v poriadku!

Citlivá a široká téma. V Tesnej bráne môžem písať len veľmi stručne: Na jednej strane zvestujeme evanjelium do súčasného myslenia, keď ženy hovoria v takých zhromaždeniach ako je parlament a množstvo iných a realitou je rovnoprávnosť žien a mužov. Na druhej strane musíme zostať verní Písmu. Musíme ísť ad fontes, k prameňu a širšie – k súvislostiam. A zistíme, že sám apoštol sa vyjadroval rôzne. V tom 34. verši sa odvoláva na zákon. A v Liste Galatským (3,24-25) píše, že: zákon stal sa nám vychovávateľom po Krista. … Ale keď prišla viera, už nie sme pod vychovávateľom… A takých jeho výrokov je viacej. Zrejme bol ovplyvnený aj myslením svojej doby, krátkosťou času, a možno aj tým, že nebol ženatý. Ďalej zistíme, že ženy boli nositeľkami evanjelia už pri Pánovom vzkriesení, kde muži stratili reč, a potom vždy znovu, až podnes. A z mnohých iných súvislostí Písma sa domnievam, že Pavlov výrok o mlčaní žien nemôžeme chápať podľa „litery“, ale podľa „ducha“. Keď je žena v civilnej sfére rovnoprávna a hovorí, nemáme dôvod správať sa ináč v „náboženskej“ sfére. Domnievam sa, že sme verní Písmu, keď dovolíme ženám hovoriť v zhromaždeniach.

Modlitba: Bože, ďakujem, že ponúkaš Zákon aj Evanjelium a je na nás, čo budeme žiť. Odpusť, že sa mi chce vyberať niečo zo Zákona a niečo z Evanjelia, ako sa mi páči. Daj, nech jasne vidím, k čomu som viazaný a veď ma cestou čistého Evanjelia. Amen.

Neboj sa, veď som s tebou. Izaiáš 43,5

V noci však Pán vo videní povedal Pavlovi: „Len sa neboj, nemlč, ale rozprávaj! Veď Ja som s tebou, tu nikto na teba nesiahne, aby ti ublížil.“ Skutky apoštolov 18,9-10

Ján 21,15-19 • Modlíme sa za: Partizánske (PoS)

1.Korinťanom 14,26-33a

26 Čo teda, bratia? Keď sa zídete, každý má niečo: chválospev, učenie, zjavenie, hovorenie jazykmi či ich výklad; to všetko nech je na budovanie. 27 Ak niekto hovorí jazykmi, nech sú to dvaja alebo nanajvýš traja, a to jeden po druhom, a jeden nech vysvetľuje. 28 Ale ak by nemal kto vysvetľovať, nech mlčí v cirkevnom zhromaždení, ale nech hovorí sebe samému a Bohu. 29 No proroci nech hovoria dvaja alebo traja a ostatní nech to posúdia. 30 Ak by sa však inému, čo tam sedí, dostalo zjavenia, prvý nech sa odmlčí. 31 Lebo po jednom môžete všetci prorokovať, aby sa všetci poučili a aby všetci boli povzbudení. 32 Duchovia prorokov sa podriaďujú prorokom; 33 veď Boh nie je Bohom neporiadku, ale pokoja.

Náš bohoslužobný život. S poriadkom v bohoslužobných zhromaždeniach máme podnes problémy. Vyplýva to aj z toho, že sme rôzni a máme rozličné dary a každý chce uplatniť ten svoj spôsob a pohľad. V Korinte to zašlo tak ďaleko, že zavládol chaos. Každý chcel hovoriť, a tak naraz hovorili viacerí, prekrikovali sa. Preto apoštol Pavel hneď na začiatku zdôraznil a zaviedol jedno pravidlo: poriadok. Tak, aby mali úžitok všetci. A aby zároveň každý mohol povedať nahlas, čo si myslí. – – Dnes sme sa dostali do opačnej situácie: hovorí jeden, ostatní mlčia, každý si myslí svoje. Zdá sa, že to nie je dobre. Dozrel čas, aby sme aj do bohoslužobných zhromaždení zaviedli výdobytky demokracie – diskusiu. Aby na každých bohoslužbách bol priestor, kde by sa mohli vyjadriť všetci, ktorí majú čo povedať a cítia potrebu to povedať nahlas. To by zaiste mohlo prospieť k oživeniu nášho života viery. Preto to dávam do pozornosti našim vedúcim pracovníkom.

Modlitba: Bože, ďakujem, že múdro riadiš každého z nás a cez nás cirkev. Odpusť, že príliš mlčím alebo príliš rozprávam. Veď mňa, aj celú cirkev primeraným spôsobom, prosím. Amen.

Keď vo mne chradla duša, spomenul som si na Hospodina, moja modlitba prišla k Tebe. Jonáš 2,8

Pre nič nebuďte ustarostení, ale vo všetkom s vďakou predkladajte Bohu svoje žiadosti vo svojich modlitbách a prosbách. Filipanom 4,6

Ján 12,1-8 • Modlíme sa za: Partizánska Ľupča (LOS)

1.Korinťanom 14,12-25

12 Tak aj vy, keďže sa horlivo usilujete o duchovné dary, usilujte sa oplývať tým, čo slúži cirkvi na rast. 13 Preto ten, kto hovorí jazykmi, nech sa modlí, aby vykladal. 14 Lebo ak sa modlím jazykmi, modlí sa môj duch, ale moja myseľ je bez ovocia. 15 Čo teda? Budem sa modliť duchom, ale budem sa modliť aj mysľou. Budem spievať chválospevy duchom, ale budem spievať aj mysľou. 16 Lebo ak dobrorečíš duchom, ako potom môže jednoduchý človek na tvoje vďakyvzdanie povedať: „Amen!“? Veď nevie, čo hovoríš. 17 Ty síce krásne dobrorečíš, ale iný sa tým nebuduje. 18 Ďakujem Bohu, že viac hovorím jazykmi ako vy všetci; 19 v cirkvi však chcem radšej prehovoriť päť zrozumiteľných slov, aby som aj iných poučil, než povedať desaťtisíc slov nezrozumiteľným jazykom. 20 Bratia, nebuďte pri usudzovaní ako deti, v zle buďte maličkí, no pri usudzovaní buďte dokonalí. 21 V Zákone je napísané: Cudzími jazykmi a perami cudzincov budem hovoriť k tomuto ľudu, no ani tak ma nepočúvnu, hovorí Pán. 22 A jazyky sú znamením nie pre veriacich, ale pre neveriacich, kým proroctvo je nie pre neveriacich, ale pre veriacich. 23 Keby sa teda celá cirkev zišla na tom istom mieste a všetci by hovorili jazykmi a prišli by tam jednoduchí ľudia alebo neveriaci, nepovedali by, že šaliete? 24 Keby však všetci prorokovali a vošiel by niekto neveriaci alebo jednoduchý človek, všetci by ho usvedčovali, všetci posudzovali. 25 Skryté veci jeho srdca sa stanú zjavnými, a tak padne na tvár, bude sa klaňať Bohu a vyznávať: „Naozaj je Boh medzi vami!“

Evanjelium je smerodajné. Jedným z problémov v mladej korintskej cirkvi bolo „hovorenie jazykmi“. Jav, ktorý sa objavuje aj v dnešných cirkevných spoločenstvách. Snáď bol podnietený tým, že hovorenie jazykmi bolo znakom skutočného obrátenia a prijatia Ducha Svätého. Ale (podľa môjho osobného uvažovania) v Korinte to mohla byť aj skutočnosť, že kresťanmi sa stávali predovšetkým pohania, ktorí boli od detstva odchovaní v pohanských chrámoch. Možno v týchto pohanských chrámoch kňazi mnoho hovorili rečou, ktorej nikto nerozumel, ale ju považovali za svätú. A tak sa ju kresťania z pohanov snažili zaviesť aj do kresťanského spoločenstva. Ja som si tento jav porovnal aj so Svätodušnými sviatkami, kde je tiež reč o hovorení jazykmi. Ale tam išlo o zbližovanie, nie rozdeľovanie, tam si všetci znova začali rozumieť, hoci boli z rôznych národov a jazykov (Sk 2). Svätodušné sviatky považujem za opak babylonskej veže. Znakom kresťanstva je zbližovanie a vzájomne porozumenie, nie rozdeľovanie a „hovorenie“ rečou, ktorej nikto nerozumie. Pričom mám na zreteli apoštolovo porozumenie aj pre tento dar – s poznámkou, že slúži iba na budovanie seba a nie cirkvi; súkromia a nie spoločenstva. A v cirkvi teda hovorme radšej tých päť rozumných slov, ktoré budujú.

Modlitba: Duchu Svätý, vážime si všetky dary Tvojej milosti a múdrosti, ktoré slúžia na budovanie pravdy. Ďakujeme, že si z nich udelil aj každému z nás. Veď nás Svojou mocou a láskou po cestách života a viery, aby sme tieto dary využívali na budovanie našej cirkvi aj nášho cirkevného zboru, aj spoločenstva našich rodín. Amen.

Hospodin odpovedal: „Ja sám pôjdem s vami a privediem vás k odpočinku.“ 2.Mojžišova 33,14

Tak ostáva sobotný odpočinok pre Boží ľud. Hebrejom 4,9

Lukáš 6,27-35 • Modlíme sa za: Párnica (LOS)

1.Korinťanom 14,1-11

1 Usilujte sa o lásku, no horlivo hľadajte aj duchovné dary, najmä však aby ste prorokovali. 2 Lebo kto hovorí jazykom, nehovorí ľuďom, ale Bohu. Nikto mu totiž nerozumie, mocou Ducha hovorí tajomstvá. 3 Kto však prorokuje, hovorí ľuďom a tak buduje, povzbudzuje a potešuje. 4 Kto hovorí jazykmi, buduje seba, ale ten, kto prorokuje, buduje cirkev. 5 Chcem však, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali. Lebo väčší je ten, čo prorokuje, než ten, čo hovorí jazykmi — iba ak by to aj vykladal, aby sa budovala cirkev. 6 Veď čo by som vám osožil, bratia, keby som k vám prišiel a hovoril jazykmi, ale nehovoril by som vám slovami zjavenia ani poznania, ani proroctvom, ani učením? 7 Podobne ako neživé nástroje, ktoré vydávajú zvuk, či flauta alebo citara: keby nevydávali rozdielne zvuky, ako by sa vedelo, čo sa hrá na flaute a čo na citare? 8 Veď ak poľnica zaznie nejasne, kto sa bude chystať do boja? 9 Tak aj vy, ak nevydávate jazykom zrozumiteľné slová, ako možno poznať, čo hovoríte? Veď budete hovoriť do vetra. 10 Vo svete je predsa toľko druhov jazykov, a ani jeden nie je bez slov. 11 Ak však nepoznám zmysel reči, pre toho, kto hovorí, budem cudzincom, a ten, čo hovorí, bude cudzincom pre mňa.

Na budovanie cirkvi, nie iba seba. Kto prežil socializmus, iste pozná jedno z okrídlených proticirkevných hesiel: „viera a cirkev je súkromná záležitosť.“ A preto si ju každý má ponechávať pre seba, v súkromí, nehovoriť o nej na verejnosti. Pán Boh nám doprial a pripravil vzácny dar: náboženskú slobodu, takže dnes môžeme o viere, o Ježišovi Kristovi, o cirkvi hovoriť verejne. Vďaka Bohu. Ale ocitli sme sa tak trochu na začiatku vznikania a rastu, budovania viery a kresťanskej cirkvi. Viera v Ježiša Krista nie je súkromnou záležitosťou, ale záležitosťou rastu a budovania spoločenstva cirkevného zboru. Ktosi povedal: Nikto nemôže byť kresťanom sám pre seba. Kresťan je človekom pre druhého človeka, pre blížneho. V Korinte sa začínali totiž ukazovať nezdravé prejavy viery, nezdravé využívanie duchovných darov a nezdravý fanatizmus. Pavel im venoval hodne pozornosti aj preto, že podobné prejavy boli (a podnes sú) sprievodným znakom kresťanstva, cirkevných zborov, spoločenstiev. Preto nezabudnime: vždy, keď sa objavia v našom spoločenstve podobné javy, či keď o nich počujeme, alebo sami máme sklony k podobným praktikám – siahnime na tieto Pavlove kapitoly a učme sa pokore, tichosti a bohatstvu Božieho slova. Učme sa budovať predovšetkým cirkevný zbor, nie iba seba.

Modlitba: Pane náš, veľmi Ti ďakujeme a Tvoje meno oslavujeme. Lásku Otcovu si považujeme nad všetky vzácne dary. Aj preto, že je tu cirkev, spoločenstvo viery, že je tu evanjelium, že je tu nádej, že máme hriechov odpustenie, tela z mŕtvych vzkriesenie a večný život. Duchu Svätý, prosíme, uč nás poznávať Otcovu pravdu a rozumieť slovu života a žiť v poznanej pravde. Amen.

Hospodin, Ty jediný si Bohom všetkých pozemských kráľovstiev. Ty si utvoril nebesia i zem. 2.Kráľov 19,15

Niet teda rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý je Pánom všetkých, bohatý pre všetkých, ktorí Ho vzývajú. Rimanom 10,12

Rimanom 12,9-16 • Modlíme sa za: Padarovce (RiS)

1. nedeľa po Svätej Trojici

Lukáš 16,19-31

19 Bol bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň skvostne hodoval. 20 Pri jeho bráne líhaval akýsi žobrák menom Lazár, plný vredov. 21 Túžil nasýtiť sa odpadkami z boháčovho stola, ale iba psy prichádzali a lízali mu vredy. 22 Ten žobrák umrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. 23 Potom v pekle v mukách pozdvihol oči a zďaleka uzrel Abraháma a Lazára v jeho lone. 24 I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň konček prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa v tomto plameni hrozne trápim.‘ 25 No Abrahám odpovedal: ‚Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. 26 A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik — čo ako by chcel — nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ 27 Tu povedal: ‚Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca. 28 Mám totiž piatich bratov. Nech im vydá svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ 29 Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich poslúchajú.‘ 30 Ale on povedal: ‚Nie, otec Abrahám. Ale ak príde niekto z mŕtvych, budú sa kajať.‘ 31 Odpovedal mu: ‚Ak neposlúchajú Mojžiša a Prorokov, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto vstal z mŕtvych.‘“

Súcit. To je jedno z prvých slov, ktoré nám príde na um v súvislosti s Ježišovým podobenstvom o boháčovi a Lazarovi. Koľko takýchto príbehov sa odohralo a stále sa dejú? Boháčovi chýbal súcit s chudobným človekom. Sám sa však dožadoval súcitu, keď sa po svojej smrti stretol s Abrahámom. Chcel dostať niečo, čo sám nikdy nedal. Dožadoval sa niečoho (potom aj pre svojich bratov), čo sám neponúkol. Iste, v druhej časti je to Ježišovo podobenstvo o tom, ako bude vyzerať Boží súd a prístup k nám, keď raz umrieme – či sme žili vierou a poslúchali Božie slovo, alebo nie. Ale môžeme mu rozumieť aj v rovine pozemského života. Nemáme žiť sebecké životy. Nemáme vidieť len sami seba a svoje potreby. Nemáme napĺňať len svoje ciele a predstavy. Máme sa naučiť od Pána Ježiša, že sú okolo nás aj druhí ľudia. Takí, ktorým dokážeme pomôcť, poradiť, naplniť ich potreby. Nemusí ísť o svetoborné veci. Často sú to dôležité maličkosti. V tom sa ukazuje naša viera – ktorú, mimochodom, boháč nemal. Pán Ježiš nám, veriacim, ukázal, že je možné súcitiť s ľuďmi, vžiť sa do ich situácie a urobiť okolitý svet trochu lepším.

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, ďakujeme Ti, že si nám ukázal, ako sa máme správať k druhým v našom okolí. Prosíme, daruj nám súcit, aby sme sa dokázali vžiť do potrieb iných. Nech nemyslíme len na seba a naše potreby, ale hľadíme aj na pomoc našim blížnym. Amen.

Áno, dobrota a milosť budú ma sprevádzať po všetky dni môjho života. Vracať sa budem do Hospodinovho domu, pokiaľ budem žiť. Žalm 23,6

Deň čo deň svorne zotrvávali v chráme, po domoch lámali chlieb a spoločne jedávali pokrm s radosťou a úprimným srdcom. Chválili Boha a tešili sa priazni celého ľudu. Skutky apoštolov 2,46-47

1.Jána 4,(13-16a)16b-21 • Jeremiáš 23,16-29 • Žalm 133 • Modlíme sa za: Turčiansky seniorát

JÚN

1.Korinťanom 13,8-13

8 Láska nikdy nezanikne; proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie bude prekonané. 9 Lebo iba sčasti poznávame a sčasti prorokujeme. 10 Ale keď príde to, čo je dokonalé, to, čo je čiastočné, sa pominie. 11 Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa. Keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby. 12 Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. Teraz poznávam sčasti, ale potom budem poznávať tak, ako som bol spoznaný. 13 Teraz teda zostáva viera, nádej a láska, tieto tri, ale najväčšia z nich je láska.

Cesta k dospelosti kresťana. Apoštol neodkrýva len slabosť viery kresťanov v Korinte, robí aj pokánie. Hovorí: „pozrite, aj ja som bol taký istý.“ Namyslenosť na obdobie svojho farizejstva pripodobňuje k obdobiu detského veku. Po stretnutí so Vzkrieseným Pánom Ježišom spoznal, „čo je to za bohatstvo Božieho slávneho dedičstva, ktoré je pre svätých“ (Ef 1,18nn). Pochopil, že viera a nádej potrebujú lásku. Dospel k presvedčeniu, že potrebujú tú najdokonalejšiu lásku – Pána Ježiša Krista. Keď to pochopil, vtedy dospel v muža viery. Úplne sa odovzdal do služby Vzkrieseného: „Spolu s Kristom som ukrižovaný a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus“ (G 2,19-20). „Ale čo mi bolo ziskom, uznal som pre Krista za stratu“ (F 3,7). Kristus je láska, ktorá sa neustále pohybuje medzi časnosťou a večnosťou. Preto je najväčšia. Drží nás Svojou milosťou tu na zemi a zároveň nám slúži pred tvárou Otca v nebi. Pavlova dospelosť bola viditeľná na zmene jeho života. Spočívala v oslave Pána Boha a túžbe pomáhať veriacim, aby prijali bohatstvo Božieho slávneho dedičstva, určeného svätým.

Modlitba: Hospodine, Bože náš, Ty si láska, a kto zostáva v láske, zostáva v Tebe a Ty zostávaš v ňom. Svätý Otče, po vzore apoštola nám daj dospieť, aby sme spoznali bohatstvo dedičstva, ktoré si nám pripravil vo Svojom Synovi a horlivo sa modlili za spásu spoluveriacich. Amen.

Dušu som si vylievala pred Hospodinom. 1.Samuelova 1,15

S plačom pristúpila odzadu k Jeho nohám, začala Mu ich máčať slzami a utierať svojimi vlasmi. Bozkávala Mu nohy a natierala ich voňavým olejom. Lukáš 7,38

Efezanom 4,1-6 • Modlíme sa za: Ožďany (RiS)

1.Korinťanom 13,1-7

1 Keby som hovoril ľudskými jazykmi, ba aj anjelskými, a lásku by som nemal, bol by som iba ako cvendžiaci kov a zvučiaci činel. 2 A keby som mal aj dar prorokovať a poznal by som všetky tajomstvá a mal by som všetko poznanie a keby som mal takú silnú vieru, že by som hory prenášal, no lásku by som nemal, nebol by som ničím. 3 Ak by som rozdal všetok svoj majetok, a ak by som vydal svoje telo, aby som sa mohol chváliť, no lásku by som nemal, nič by mi to neosožilo. 4 Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; 5 nespráva sa neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nepočíta krivdy; 6 neraduje sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy; 7 všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa a všetko vydrží.

Práca s darmi Svätého Ducha. Od čias apoštola slová tejto kapitoly nestratili nič zo svojej údernosti. Pavel vedený Svätým Duchom písal o ľudskej slabosti, pýche, ktorá premáha učeníkov Pána Ježiša dnes rovnako ako v jeho čase v Korinte. Položme si otázky: Ako využívame dary Ducha Svätého? Či tak, ako to robil Spasiteľ, alebo si budujeme svoju slávu? Ako sa prezentujeme v zbore, v cirkvi, v spoločenstve? Plníme Božiu vôľu a žijeme na Jeho chválu? Oslavujú naše skutky lásky Pána a sme na pomoc a požehnanie blížnym? Pavel nás svojimi radami vyvádza spolu s Korintskými zo sebaklamu o našej viere. Hymnu lásky napísal, aby ukázal správnu cestu nasledovania Pána Ježiša Krista. Duchovné dary (jazyky, proroctvá, vedomosti, pevná viera, obetavosť, ochota trpieť, atď.) sú úžasnými darmi. Platí to však len vtedy, ak stoja na základe nezištnej obetavej lásky – agapé. Na konaní veriacich v Korinte ukazuje, že pravá láska je pokorná, tichá, neustále hľadajúca pomoc blížnemu a je poslušná nebeskému Otcovi. Pavel našiel v Pánovi Ježišovi príklad dokonalej lásky, ktorú nám predstavil veľmi výstižne. Prosme Pána o takú lásku, ktorá znamená aj vziať na seba svoj kríž a nasledovať Ho.

Modlitba: Drahý Pane Ježišu, Ty poznáš naše slabosti a aj našu náchylnosť k pýche na dary, ktoré sme dostali. Prosíme Ťa o zmocnenie Duchom Svätým k pokore a správnemu užívaniu týchto darov. Nech slúžia na oslavu Tvojho svätého mena a požehnanie našim blížnym. Amen.

Ku Hospodinovi prídu a zahanbia sa všetci, čo proti Nemu horlili. Izaiáš 45,24

Veľkňaz sa Ho znova spýtal: „Ty si Mesiáš, syn Požehnaného?“ Nato Ježiš odpovedal: „Ja som. Uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať s nebeskými oblakmi.“ Marek 14,61-62

Hebrejom 2,(1-4)5-10 • Modlíme sa za: Ozdín (NoS)

1.Korinťanom 12,27-31

27 Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy. 28 A v cirkvi Boh niektorých ustanovil najprv za apoštolov, po druhé za prorokov, po tretie za učiteľov, potom sú mocné činy, potom dary uzdravovať, pomáhať, viesť a dar rôznych jazykov. 29 Sú azda všetci apoštolmi? Sú azda všetci prorokmi? Sú azda všetci učiteľmi? Sú všetci divotvorcami? 30 Majú azda všetci dary uzdravovania? Hovoria všetci jazykmi? Všetci ich vykladajú? 31 Usilujte sa však ešte o väčšie dary. A okrem toho vám ukážem omnoho vzácnejšiu cestu.

Pane, nenechaj ma byť neužitočným. Tak sa modlila postava v kresťanskom filme. Tento výrok sa mi hlboko vryl do pamäti. Každému z nás totiž dobrý Boh umožnil byť užitočným. O žiadnom Božom dieťati nie je napísané, že ho Pán nezapojil do Kristovho tela, ktorým je cirkev. Každý kresťan je údom cirkvi a Kristovo telo nemá zbytočné údy. Len tie, ktoré sa zídu. Nemusíš presne vedieť, aký úd si, stačí vedieť, že nie si hlava, ktorou je Pán Ježiš. Nesnaž sa suplovať Jeho prácu a kaziť to, čo On poctivo buduje. On múdro prerozdelil aj povolania k jednotlivým službám v cirkvi. Aj ty si k niečomu povolaný. To, ako sa k svojmu povolaniu postavíš, môže mať až večné dôsledky pre teba či iných. Pán Boh chce mať z teba úžitok. Neostaň sa prizerať. Nenamýšľaj si, že ty si nebol k ničomu povolaný. Nenechaj sa odradiť tým, čo všetko nevieš a v čom si už zlyhal. Kým si v Kristovi, si živý a zdravý úd, ktorý môže pomôcť ovplyvniť ľudí okolo seba. A môžeš byť aj odmietnutý tými, ktorým slúžiš. Ani to ťa nerobí neužitočným údom. Nie sme spasitelia, nemôžeme zachrániť ľudí. Nesuplujeme Kristovu prácu. Našou prácou je poukázať na Neho, na Jeho moc a lásku. A to je to najpotrebnejšie. Ty len seješ, On si urobí zvyšok. Nedovoľ svojim obavám, aby si bol neužitočný.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju múdrosť. Odpusť, že v Cirkvi robíme neužitočné veci. Prosím veď nás, nech sa vzdáme vecí neužitočných na úkor prospešných. Amen.

Keď Hospodin zmenil údel Siona, boli sme ako vo sne. Žalm 126,1

Láska nikdy nezanikne; proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie bude prekonané. Teraz vidíme len akoby v zrkadle, v záhade, ale potom z tváre do tváre. 1.Korinťanom 13,8.12

2.Petrov 1,16-21 • Modlíme sa za: Ostrá Lúka (ZvS)

1.Korinťanom 12,12-26

12 Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. 13 Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. 14 Lebo telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. 15 Keby noha povedala: „Pretože nie som ruka, nie som z tela!“, či zato nepatrí k telu? 16 A keby ucho povedalo: „Keďže nie som oko, nie som z tela!“, či zato nepatrí k telu? 17 Keby bolo celé telo len okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch? 18 Ale Boh usporiadal údy v tele, každý jeden z nich, tak, ako chcel. 19 Keby však boli všetky údy jedným údom, kde by bolo telo? 20 Takto je teda mnoho údov, a predsa jedno telo. 21 Preto oko nemôže povedať ruke: „Nepotrebujem ťa!“ ani hlava nohám: „Nepotrebujem vás!“ 22 Ba skôr je to tak, že tie údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú nesmierne potrebné, 23 a tým údom tela, ktoré sa nám zdajú menej cenné, preukazujeme väčšiu poctu, a pretože sú neslušné, dostáva sa im o to starostlivejšie zaodenie, 24 zatiaľ čo naše počestné údy to nepotrebujú. Boh však usporiadal telo tak, že slabšiemu údu dal viac cti, 25 aby neboli v tele roztržky, ale aby sa údy vzájomne o seba starali. 26 A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy.

Ak si originál, tak nebuď kópiou! Jedna z najužitočnejších skúseností môjho duchovného života ma naučila necítiť potrebu sa Pána Boha sústavne dopytovať (či sťažovať sa s pocitom krivdy), prečo ma neobdaril niečím, čo majú iní kresťania, hoc menej aktívni odo mňa. Áno, jednoducho som sa prestal porovnávať s druhými. Verte mi, že prestať s tým bolo nadmieru ťažké. Ale oslobodenie, ktoré z toho vzišlo, je na nezaplatenie. Pán Boh najlepšie vie, čo robí. Môže rozložiť kvality medzi ľudí, tak ako On chce (v. 18), bez toho, aby musel predo mnou všetko podrobne obhájiť. A ja Mu verím, že to robí dobre a nežiadam Ho o vysvetlenia. Prijímam sa ako autorský originál a učím sa doceňovať sám seba – s vedomím, že mi Pán Boh ubral v tom či onom, no zase pridal inde. Som originál a nemám byť kópiou iných. Nezúrim, keď je niekto lepší kazateľ, spevák či organizátor. Tak či onak, bez Jeho pomoci, ktorá kompenzuje čokoľvek, čo nemáme, by sme z vlastných síl aj tak neobstáli v úlohách, ktoré vyplývajú zo Svätého Písma. Nemusíme byť ten najschopnejší a najuznávanejší úd cirkvi, no aj tak nás cirkev potrebuje a máme v nej Bohom stanovené miesto a úlohu. Čo najviac potrebujeme, je: byť Mu poslušní a k tomu je Duchom uspôsobený každý kresťan. Ako povedal D. Wilkerson: „Ty sa staraj o to, aby si Mu bol poslušný. A On sa bude starať o tvoj úspech.“

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje dary. Odpusť, že sa niekedy snažím byť iným človekom, ako ma chceš mať. Daj, nech plne žijem to, prečo si ma povolal. Amen.

Mojžiš povedal: „Vezmite si k srdcu všetky tieto slová, ktoré vám dnes dávam na svedectvo. Pre vás to nie je prázdna reč, ale to je váš život.“ 5.Mojžišova 32,46.47

Duch oživuje, telo nič neosoží! Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život. Ján 6,63

Izaiáš 57,14-16 • Modlíme sa za: Opiná (KoS)