Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

1.Korinťanom 12,1-11

1 Pokiaľ ide o duchovné dary, nechcem, bratia, aby ste zotrvávali v nevedomosti. 2 Viete, že keď ste ešte boli pohanmi, ťahalo vás to k nemým modlám, ako ste boli k tomu vedení. 3 Preto chcem, aby ste vedeli, že nikto, ak hovorí v Božom Duchu, nepovie: „Prekliaty Ježiš!“ a nikto nemôže povedať: „Ježiš je Pán!“, iba ak v Duchu Svätom. 4 Preto sú dary milosti rôzne, ale Duch je ten istý; 5 a rôzne sú aj služby, ale Pán je ten istý; 6 a rôzne sú aj účinky moci, ale Boh je ten istý, ktorý pôsobí všetko vo všetkých. 7 Každému je však daný prejav Ducha na spoločný úžitok. 8 Jednému sa totiž skrze Ducha dáva slovo múdrosti, inému však podľa toho istého Ducha slovo poznania, 9 inému zas viera v tom istom Duchu a inému dary uzdravovania v jednom a tom istom Duchu; 10 inému schopnosť konať divy, druhému prorokovať, inému dar rozlišovať duchov, inému zas rôzne druhy jazykov a inému výklad jazykov. 11 No toto všetko spôsobuje jeden a ten istý Duch, ktorý každému osobitne udeľuje dar, ako chce.

Cirkev potrebuje duchovné dary. Často sa v „tradičných cirkvách“ stretávame s názorom, že duchovné dary, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou života prvej cirkvi, sú v celej svojej šírke prežitkom. Že boli zasadené do prostredia súčasníkov Pána Ježiša a dnes už väčšinu z nich nepotrebujeme. Opak je pravdou! Cirkev práve dnes potrebuje viac, ako kedykoľvek predtým dary Ducha Svätého. V čase, keď ľudia klesajú na duchu a boria sa v pochybnostiach, potrebujú dar viery. Pri hľadaní skutočnej pravdy v záplave filozofií, názorov, smerov a ideológií potrebujeme dar múdrosti. V dobe plnej neistôt, vojen, zmien a kríz sú dôležité slová poznania. V čase, keď sú mnohí členovia zborov skúšaní ťažkými chorobami, potrebujeme dar uzdravovania atď. Dôležitou pravdou, ktorú zdôrazňuje aj náš dnešný text je, že duchovné dary sú plne v „réžii“ Ducha Svätého. Ak prosíme v úprimnosti, Duch Boží nám dá presne to, čo potrebujeme pre budovanie našich spoločenstiev. A ovocím týchto darov milosti sú (Galatským 5,22-23a): láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a sebaovládanie. Podľa toho môžeme rozlišovať, čo je Božie a čo nie. Preto sa ich nemusíme báť, aj keď sú pre nás veľkou neznámou. Pán Ježiš nám však zasľúbil, že Duch Svätý nás všetko potrebné naučí (Ján 14,26).

Modlitba: Bože, ďakujem za dary Tvojho Ducha. Ďakujem, že máme za ne horliť, ako si prikázal. Odpusť moju vlažnosť voči nim a veď ma Tvojím Duchom, nech Tvoje dary pomáhajú Cirkvi skrze mňa. Amen.

Aj počúvajúce ucho, aj vidiace oko utvoril Hospodin. Príslovia 20,12

Keď Filip pribehol, počul, že číta proroka Izaiáša, i spýtal sa: „Rozumieš tomu, čo čítaš?“ Eunuch odpovedal: „Ako by som mohol, keď mi to nikto nevysvetlí?“ I poprosil Filipa, aby nastúpil a sadol si k nemu. Skutky apoštolov 8,30-31

Izaiáš 43,8-13 • Modlíme sa za: Ochtiná (GeS)

1.Korinťanom 11,27-34

27 Preto ktokoľvek by nehodne jedol chlieb alebo pil kalich Pána, previní sa proti telu a krvi Pána. 28 Nech teda skúma človek sám seba, a tak nech je z chleba a pije z kalicha. 29 Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, je a pije si odsúdenie. 30 Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a viacerí umierajú. 31 Keby sme však sami seba súdili, neboli by sme súdení. 32 Tým však, že nás súdi Pán, vychováva nás, aby sme neboli odsúdení so svetom. 33 A tak, bratia moji, keď sa zídete jesť, čakajte jeden na druhého! 34 Ak je niekto hladný, nech sa naje doma, aby ste sa neschádzali na odsúdenie. Ostatné veci usporiadam, keď prídem.

Boh nie je relatívny. Svet okolo nás sa za posledné desaťročia výrazne zmenil. Vďaka otvoreným hraniciam, globalizácii a médiám máme oveľa viac možností, ale aj ohrození. Veľmi často počujeme, že veci sú relatívne. Stráca sa kedysi silné postavenie rodiny, cirkvi, štátu. Ľudia sú viac zmätení. Boh však je ten istý. A nemenia sa ani Jeho pravdy, ktoré nám prináša v Biblii. Dnešný text hovorí o jednom z nemenných nástrojov budovania Božej Cirkvi, a to je Večera Pánova. Pán Ježiš ju dal, aby sa budovala Cirkev aj ľudia v nej. Aby sme ako jednotlivci mohli vnímať silu Božieho odpustenia našich prešľapov. Ale aby nás táto naša nedokonalosť zbližovala v spoločenstve a viedla spoločne k Pánovi Ježišovi. Ak si tieto dva aspekty neuvedomujeme, alebo ich cielene prehliadame, je pre nás prijímanie chleba a vína len zbytočným rituálom. A dôsledkom zbytočných rituálov sú kompromisy a následkom rozbité rodiny, nefunkčné vzťahy, beznádej a prázdnota, ktoré tak často sú našou životnou realitou. No Pán Boh nás miluje. Chce, aby naše životy boli požehnané. Túži, aby naše zbory boli naplnené láskou, živé a zapálené pre nesenie dobrej správy o nádeji. Ak chceš nájsť cestu z bludného kruhu, stačí len málo: Modlitba. Za silu, múdrosť, čisté a zapálené srdce, čisté a láskyplné vzťahy. Pán Boh ju vypočuje a bude meniť tvoju životnú realitu. A prinesie požehnanie a život aj do tvojho zboru.

Modlitba: Bože, ďakujem, že nie si relatívny a Tvoja láska, Tvoja spravodlivosť, Tvoje spasenie sú pevné. Odpusť, že sa od Teba nechávam odlákať svetom. Priťahuj ma Tvojím Duchom, nech som pevne a pokorne v Tvojom tele. Amen.

S Bohom budeme udatní. Žalm 60,14

Povzbudzujem vás teda, bratia, pre Božie milosrdenstvo, aby ste odovzdávali svoje telá ako živú, svätú, Bohu príjemnú obetu, ako vašu rozumnú službu Bohu. Rimanom 12,1

2.Mojžišova 3,13-20 • Modlíme sa za: Očová (ZvS)

Svätá Trojica. SANCTA TRINITAS

Ján 3,1-8(9-13)

1 Medzi farizejmi bol jeden človek, volal sa Nikodém, bol to popredný muž medzi Židmi. 2 On prišiel v noci k Ježišovi a povedal mu: „Rabbi, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha, lebo nikto nemôže robiť také znamenia, aké robíš ty, ak nie je s ním Boh.“ 3 Ježiš mu odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ 4 Nikodém mu povedal: „Ako sa môže narodiť človek, keď je starý? Či môže druhý raz vojsť do lona svojej matky a narodiť sa?“ 5 Ježiš odpovedal: „Amen, amen, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva. 6 Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7 Nečuduj sa, že som ti povedal: ‚Musíte sa znova narodiť.‘ 8 Vietor veje, kam chce; počuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide. Tak je to s každým, kto sa narodil z Ducha.“ 9 Na to mu Nikodém odpovedal: „Ako sa to môže stať?“ 10 Ježiš mu odpovedal: „Ty si učiteľ v Izraeli a toto nevieš? 11 Amen, amen, hovorím ti: O tom, čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, o tom vydávame svedectvo, ale vy neprijímate naše svedectvo. 12 Ak neveríte, keď vám hovorím o pozemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13 Nik nevystúpil do neba, jedine ten, čo zostúpil z neba, Syn človeka.

Zmena zmýšľania. Základným predpokladom kresťanskej viery je naučiť sa myslieť podľa Božieho Slova. Prehodnocovať veci a skutočnosti, s ktorými sa stretávame, na základe Ježišových slov. Je to tak, ako keď veci cedíme cez sitko. Zachytí sa a neprejde to, čo tam nepatrí. Takáto vec sa odohrala aj v rozhovore medzi Ježišom a Nikodémom. Nikodém aj vo veciach viery rozmýšľal v pozemských kategóriách. Pán Ježiš mu na príklade nového narodenia ukazuje, čo je tou zmenou zmýšľania a ako má premýšľať veriaci človek. Narodiť sa z vody a z Ducha znamená nechať sa pretvoriť Bohom, Božím Slovom. Zmeniť svoje zmýšľanie v každodenných situáciách. Boh nás mení, uvádza na svoje cesty a spôsoby myslenia. Vo vode Krstu svätého dostávame Ducha Svätého. Máme sa nechať meniť Jeho pôsobením a dovoliť Mu, aby sa z nás stali noví ľudia: Kresťania. Kristovci. Nasledovníci. Vyznávači. Služobníci. A v tom Duchu vychovávať aj krstené deti. Stane sa to tak, že sa necháme zmeniť pôsobením Božieho Ducha. Vtedy tá zmena zmýšľania bude v nás trvalá a viditeľná. Na každom kroku v živote, v každej situácii. Budeme vedieť, že patríme Bohu a sme Jeho deťmi. Je s nami Otec, Syn, aj Duch Svätý.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Trojjediný Bože, že si pri nás, že meníš naše zmýšľanie. Prosíme, formuj naše životy podľa Tvojej vôle, nech Tvoj Svätý Duch v nás pôsobí. Amen.

Ty však vidíš trápenie a žiaľ, hľadíš a berieš to do Svojich rúk. Žalm 10,14

Keď Ježiš zbadal zhrbenú ženu, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej nevládnosti.“ Položil na ňu ruky, ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. Lukáš 13,12-13

Rimanom 11,(32)33-36 • Izaiáš 6,1-8(9-13) • Efezanom 1,3-14 • Žalm 68,1-19 • Modlíme sa za: Tatranský seniorát

1.Korinťanom 11,17-26

17 Keď toto pripomínam, nechválim vás, že sa schádzate nie na osoh, ale na škodu. 18 Predovšetkým totiž počúvam, že keď sa schádzate v cirkvi, vyskytujú sa medzi vami roztržky, a do istej miery tomu aj verím. 19 Veď musia byť medzi vami aj roztržky, aby sa ukázalo, kto z vás sa osvedčí. 20 Keď sa teda takto schádzate, to nie je požívanie Pánovej večere. 21 Veď keď si pri jedení každý predloží svoju večeru, potom jeden má hlad a druhý je opitý. 22 Nemáte vari vlastné domy, kde by ste jedli a pili? Alebo natoľko znevažujete Božiu cirkev a zahanbujete tých, čo nič nemajú? Čo vám mám povedať? Mám vás pochváliť? Za to vás nechválim!

23 Veď ja som prijal od Pána to, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb 24 a keď vzdal vďaku, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré je pre vás. Toto robte na moju pamiatku!“ 25 Podobne po večeri vzal aj kalich a povedal: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ho budete piť, na moju pamiatku!“ 26 Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete z tohto kalicha, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde.

Hod lásky a roztržky. To je ako päsť na oko. Smutné je, keď sa brat nad brata povyšuje (platí to aj o sestrách). Smutné je, keď si veriaci v Krista mýlia pojmy a dojmy. Veď či nie je Kristus Hlavou cirkvi? To je tragické, keď pýcha a mamon zatemňuje pohľad na Pána Ježiša. Čo znamená pre kresťana – protestanta chlieb a kalich? Tento kalich je nová zmluva v Mojej krvi. Kalich nie je historický predmet a víno v ňom nie je ochutnávka vína. To je úlohou somelierov. Pre mňa i teba je Večera Pánova nová šanca na večný život. Predtým nezabudnime otvoriť svoje srdce dokorán a vyznať, že som ako nedokonalý človek klesol, dostal som sa na šikmú plochu, možno sa šmýkam do priepasti. To spoznávam z ochutnávky svojho života, to ma podnecuje k lepšej kvalite.

Modlitba: Ježiš, ďakujem za Tvoju obeť. Odpusť, že ju zatláčam do úzadia, aby som vyvýšil seba. Daj mi bázeň a lásku, nech prijímam hod lásky s pokorou a úctou ku každému. Amen.

Hospodin, zmiluj sa nado mnou! Uzdrav ma! Zhrešil som proti Tebe. Žalm 41,5

Pavel píše: „Veď ja som najmenší z apoštolov, ba nie som hoden volať sa apoštolom, pretože som prenasledoval Božiu cirkev. Ale z Božej milosti som to, čo som, a Jeho milosť nebola vo mne márna.“ 1.Korinťanom 15,9-10

Skutky apoštolov 18,1-11 • Modlíme sa za: Obišovce (KoS)

1.Korinťanom 11,2-16

2 Chválim vás teda, že vo všetkom na mňa pamätáte a držíte sa tradície, ako som vám ju odovzdal. 3 Chcem však, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh. 4 Každý muž, ktorý sa modlí alebo prorokuje so zahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu. 5 Každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s nezahalenou hlavou, zneucťuje svoju hlavu; je to jedno a to isté, ako keby si ju oholila. 6 Lebo ak sa žena nezahaľuje, môže sa dať hoci aj ostrihať. Ak je však pre ženu potupou ostrihať sa alebo oholiť, nech sa zahaľuje. 7 Muž si však nemá zahaliť hlavu, pretože je Božím obrazom a Božou slávou, kým žena je slávou muža. 8 Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. 9 Lebo ani muž nebol stvorený pre ženu, ale žena pre muža. 10 Preto má mať žena na hlave znamenie moci kvôli anjelom. 11 Ibaže v Pánovi nieto ani ženy bez muža, ani muža bez ženy. 12 Lebo ako je žena z muža, tak je aj muž skrze ženu, a všetko je z Boha. 13 Posúďte sami medzi sebou: Sluší sa, aby sa žena modlila k Bohu s nezahalenou hlavou? 14 Vari vás neučí sama príroda, že mužovi je na potupu, keď má dlhé vlasy, 15 no žene, keď má dlhé vlasy, je to na slávu? Lebo dlhé vlasy dostala ako závoj. 16 Ak by sa však niekto chcel o tom škriepiť, ani my, ani Božie cirkvi to nemáme vo zvyku.

Autorita – tradícia – podriadenosť. Tri slová s hlbokým obsahom, ak ich správne pojmeme. Ľudia nemajú radi autority, ani k tradícii nemajú kladný vzťah a o podriadenosti radšej nehovorím. To platí viac o neveriacich. Aký má postoj kresťan k autorite, k tradícii a podriadenosti? Kto je pre mňa najvyššou autoritou? Komu sa ochotne podriaďujem? Kto alebo čo vplýva na moje názory, slová, skutky? V dnešnej chaotickej dobe plnej marazmu nestraťme duchovné nasmerovanie na Pána Ježiša Krista, ktorý je tou láskavou autoritou, dávajúcou nám silu, múdrosť, lásku – či už prežívame radosť, alebo trápenie, smútok. Podriadiť sa Pánovi Ježišovi znamená istotu ochrany pred vplyvmi diabolských nástrah. Pán Ježiš aj tradíciám vdýchol nového ducha. Neodsúdil náboženské zvyklosti, len votkal do nich slobodu a novotu, čo farizeji nepochopili – na vlastnú škodu. Nech ti je a zostane Spasiteľ Ježiš vzácnou autoritou, ktorej sa zo srdca a ochotne podriadiš.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si mocný a zaslúžiš si byť autoritou, ktorú radostne poslúchame. Odpusť, že často hľadám falošné autority, ktoré sľubujú slobodu, ale potom zotročia. Oslobodzuj ma od nich a veď po Tvojich cestách. Amen.

Nech nám ani nenapadne opustiť Hospodina! Jozue 24,16

Odpovedal Mu Šimon Peter: „Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života.“ Ján 6,68

Skutky apoštolov 11,19-26 • Modlíme sa za: Nové Zámky (DNS)

1.Korinťanom 10,23-11,1

23 Všetko je dovolené, no nie všetko osoží. Všetko je dovolené, no nie všetko buduje. 24 Nikto nech nehľadá, čo osoží iba jemu, ale to, čo osoží inému. 25 Jedzte všetko, čo sa predáva na trhu, a pre svoje svedomie sa nemusíte na nič pýtať, 26 lebo: Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa. 27 Ak vás niekto z neveriacich pozve a chcete ísť, jedzte všetko, čo vám predložia, a pre svoje svedomie sa nemusíte na nič pýtať. 28 Ak vám niekto povie: „Toto bolo obetované modlám!“, nejedzte to kvôli tomu, kto vás na to upozornil, a kvôli svedomiu; 29 nemyslím pre vaše svedomie, ale pre svedomie toho druhého. Veď prečo má moju slobodu súdiť svedomie niekoho iného? 30 Ak ja niečo s vďakou požívam, prečo by ma mal niekto odsudzovať za to, za čo ďakujem? 31 Či teda jete, alebo pijete, alebo čokoľvek robíte, všetko robte na Božiu slávu. 32 Nebuďte na pohoršenie ani Židom, ani Grékom, ani Božej cirkvi, 33 ako aj ja sa usilujem páčiť všetkým vo všetkom, a nehľadám, čo osoží mne, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.

11:1 Napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista!

Nebyť na pohoršenie. Mäso obetované modlám bolo rozbuškou, ktorá rozdeľovala kresťanov v Korinte na dva tábory. Tí „silní“ vo viere mali presvedčenie, že modly sú iba kus dreva a pre vieru v Ježiša Krista nie je na nich nič démonické. Preto bez obáv kupovali aj mäso obetované modlám. Ich svedomia sa to nedotklo, mali slobodu konať takto. Tí „slabí“ však mali svedomie plné obáv a výčitiek, či požívanie mäsa obetovaného modlám im nemôže ublížiť. Či sa tým nepodieľajú na modloslužbe a nezrádzajú tak vieru v Pána Ježiša. Apoštol Pavel radí tým silným vo viere, aby brali ohľad na slabých vo viere. Aby sa zriekli pokrmu z mäsa obetovaného modlám, ak tým pohoršujú slabých vo viere. Viac ako silou poznania sa majú nechať viesť silou lásky (pozri Hymnu lásky v 13. kap.), v ktorej vieme byť ohľaduplní a tolerantní voči sebe. Sú témy, ktoré nás kresťanov aj dnes rozdeľujú. Hľadajme to, čo je na osoh cirkvi, čo nepohoršuje, nerozbíja, čo neodrádza veriacich ani neveriacich. Láska nech je dorozumievacím jazykom, nie nenávisť a odsudzovanie.

Modlitba: Drahý Pane Ježišu, ako Tvoja cirkev tvoríme jedno telo, jeden organizmus. Predsa sme však často veľmi rozhádaní, rozdelení v názoroch aj praxi viery. Daj, aby bolo medzi nami viac lásky (ktorá hľadá prospech toho druhého), ako mudrovania. Ukazuj nám skrze Svojho Ducha Svätého cestu k zbližovaniu a porozumeniu. Amen.

Ľud, čo kráča v tmách, uvidí veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine temnoty, zažiari svetlo. Izaiáš 9,1

Keď uvideli hviezdu, naplnila ich veľmi veľká radosť. Vošli do domu, uvideli dieťatko s Jeho matkou Máriou. Padli na zem a klaňali sa Mu. Matúš 2,10-11

Skutky apoštolov 11,1-18 • Modlíme sa za: Nové Sady (DNS)

1.Korinťanom 10,14-22

14 Preto, moji milovaní, stráňte sa modloslužby. 15 Prihováram sa vám ako rozumným: Posúďte sami, čo hovorím. 16 Nie je vari kalich dobrorečenia, ktorý žehnáme, účasťou na Kristovej krvi? A chlieb, ktorý lámeme, nie je azda účasťou na Kristovom tele? 17 Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe. 18 Pozrite na Izrael podľa tela: Azda tí, čo jedia obety, nemajú účasť aj na oltári? 19 Čo tým chcem povedať? Že mäso obetované modlám je niečo? Alebo že modla je niečo? 20 Nie. Ale čo obetujú, obetujú démonom, nie Bohu. No ja nechcem, aby ste mali spoločenstvo s démonmi. 21 Nemôžete piť z Pánovho kalicha aj z kalicha démonov; a nemôžete mať podiel na Pánovom stole aj na stole démonov. 22 Alebo máme vyvolať žiarlivosť Pána? Sme azda silnejší ako on?

Útek, ktorý zachraňuje. Je možné, že väčšina mäsa na trhu v Korinte pochádzala práve z pohanského chrámu, z obetí modlám. Výzva apoštola strániť sa, dokonca utekať pred modloslužbou, znamenala pre kresťanov vážnu výzvu pre ich praktické fungovanie ohľadom stravovania, rodinných i spoločenských stykov. Na dvoch stoličkách sedieť nemožno. Treba si vybrať – modly, alebo Kristus! Modlárstvo nevymizlo, len nabralo nové formy. Kult materializmu, kult tela, kult krásy, nič z toho nemôže a nesmie byť predmetom uctievania. Uvažuj – aké ešte iné modly dláždia cestu k šťastiu a úspechu dnes? Na čom sa podieľaš, máš účasť? Je to zlučiteľné s hodnotami, aké ti ukazuje Kristus? Privádza ťa to bližšie k Ježišovi? Ak odpovedáš: nie, tak je načase zaradiť spiatočku!

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, chceme Ti slúžiť a nasledovať Ťa v živote! Ukazuj nám, kde je nebezpečné robiť kompromisy, ktoré by poškodili našu dôveru a vieru v Teba. Daj nám rozhodnosť a silu utekať preč od toho. Amen.

Vykúpenie poslal Svojmu ľudu, naveky ustanovil Svoju zmluvu. Žalm 111,9

Ježiš Kristus je obetou zmierenia za naše hriechy, no nielen za naše, ale aj za hriechy celého sveta. 1.Jána 2,2

Skutky apoštolov 8,(9-11)12-25 • Modlíme sa za: Nové Mesto nad Váhom (PoS)

1.Korinťanom 10,1-13

1 Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že naši otcovia všetci boli pod oblakom a všetci prešli cez more, 2 všetci boli pokrstení v Mojžišovi, v oblaku a v mori, 3 všetci jedli ten istý duchovný pokrm 4 a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. 5 Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď zahynuli na púšti. 6 Toto sa pre nás stalo výstrahou, aby sme neboli dychtiví po zle tak, ako po ňom dychtili oni. 7 Ani nebuďte modloslužobníci, ako boli niektorí z nich, tak ako je napísané: Posadil sa ľud, aby jedol a pil; nato vstali, aby sa zabávali. 8 Ani nesmilnime, ako niektorí z nich smilnili, a padlo ich za jediný deň dvadsaťtritisíc. 9 Ani nechcime skúšať Krista, ako niektorí z nich skúšali, a hynuli od hadov. 10 Ani nereptajte, ako niektorí z nich reptali, a hynuli od zhubcu. 11 Toto sa im stalo výstrahou a nám, ktorých zastihol koniec vekov, to bolo napísané ako napomenutie. 12 A tak ten, kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol. 13 Skúška, ktorá na vás doľahla, je len ľudská. Boh je však verný. On nedopustí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste ju vládali zniesť.

Nechcem bratia, aby ste nevedeli, čo naši otcovia zažívali. Všetci boli pod oblakom Božej ochrany, pili z Duchovnej skaly, ktorou bol Kristus a boli pokrstení v Mojžiša v oblaku a mori. Kristus bol alfou a omegou ich života. Mali výnimočnú Božiu otcovskú starostlivosť, ale vo väčšine z nich Boh nemal zaľúbenie. Napriek dokonalej starostlivosti sa rozhodli pokúšať Pána tak, že išli do hriechu smilstva. A zahubil ich – na výstrahu nám. Aby sme si posväcovali srdcia, a kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor. Keď od nás Pán niečo požaduje, dáva nám aj schopnosť, v Kristu a skrze Krista (nie z vlastných síl) to aj vykonať v múdrosti a posvätení. Potrebujeme Ho preto prijať celým srdcom, ako Pána svojho života a v Jeho sile kráčať. On nedopustí nás pokúšať nad naše možnosti (1Kor 10,1-13). On nám dal všetko, aby sme pokušeniam a problémom vedeli čeliť a stáli v autorite víťazstva Pána Ježiša Krista.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju pomoc v čase pokúšania. Odpusť, že ju nevyužívam vždy a pokušenia ma vtedy strhávajú. Obracaj moju vieru na Teba, prosím. Amen.

Ja, Hospodin, ju strážim, ustavične ju polievam, aby ju nepoškodili, v noci i vo dne ju strážim. Izaiáš 27,3

Boh je však verný. On nedopustí, aby ste boli skúšaní nad svoje sily, ale so skúškou dá aj východisko, aby ste ju vládali zniesť. 1.Korinťanom 10,13

Skutky apoštolov 4,23-31 • Modlíme sa za: Nižná Slaná – Kobeliarovo (GeS)

2. slávnosť svätodušná

Ján 20,19-23

19 Večer, v ten istý prvý deň po sobote, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ 20 Keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. 21 Ježiš im znova povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.“ 22 A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. 23 Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“

V uzatvorenej izbe. Tento príbeh, ktorý sa odohral na súmraku veľkonočnej nedele, je unikátny a neopakovateľný. Možnosť zažiť ho mal iba okruh Pánových učeníkov. Pýtame sa, aký úžitok môžeme mať my z toho, čo sa odohralo v tej zatvorenej miestnosti? Ako sa to týka nášho života a viery? To prvé: Pán tu stretá ľudí, ktorí sú sami od seba naplnení iba strachom a skepsou. Jeho „Pokoj vám!“ je prielomom. Dôkazom, že Ukrižovaný je Živý. Zdecimovaných naplní radosť z Pána. Keď dnes počujeme ich svedectvo z Novej zmluvy, nepočujeme iba „dobové náboženské konštrukcie“, ale pravdu, ktorá sa zrodila z ľudského strachu a skepsy pri stretnutí s Ukrižovaným a Živým. A to druhé: Pánovo vyslanie učeníkov do sveta, ich vystrojenie Duchom Svätým a ich zmocnenie udeľovať odpustenie je povzbudením pre nás v tých situáciách, keď sa nachádzame v prostredí cirkvi – pri bohoslužbách či prisluhovaní sviatostí – a duchovní k nám hovoria v autorite. V tej chvíli to nie sú iba liturgickí rečníci „bez záruky“. Reálne nám tlmočia dobrú a milostivú vôľu Boha so všetkými, ktorí sú v Kristovi. Ich slová nás spájajú priamo s milujúcim Božím srdcom.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje vzkriesenie a vyslanie. Odpusť, že tak málo šírim Tvoje Slovo. Prosím, nech vo mne zomrie, čo sa Ti nepáči, a ožije, čo Ti je milé. Amen.

Takto hovorí Hospodin: „Nebesia sú Mojím trónom a zem podnožkou pre Moje nohy. Aký je to dom, čo Mi postavíte?“ Izaiáš 66,1

Neviete, že ste Božím chrámom a že vo vás prebýva Boží Duch? 1.Korinťanom 3,16

1.Korinťanom 12,4-11 • 4.Mojžišova 11,11f.14-17.24f.(26-30) • Efezanom 4,(1-6)11-15(16) • Žalm 150 • Modlíme sa za: Nitrianska Streda (PoS)

1. slávnosť svätodušná. Pentecoste

Ján 14,15-19(20-23a)23b-27

15 Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania. 16 A ja budem prosiť Otca a on vám dá iného Tešiteľa, aby bol s vami až naveky — 17 Ducha pravdy, ktorého svet nemôže prijať, pretože ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, veď zostáva pri vás a bude vo vás. 18 Nenechám vás ako siroty, prídem k vám. 19 Ešte máličko a svet ma už viac neuvidí. Ale vy ma uvidíte, pretože ja žijem, aj vy budete žiť. 20 V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi a vy ste vo mne a ja vo vás. 21 Kto prijal moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto mňa miluje, toho bude milovať aj môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“ 22 Júda — no nie ten Iškariotský — sa ho opýtal: „Čo sa stalo, Pane, že sa chceš dať poznať nám, a nie svetu?“ 23 Ježiš mu odpovedal: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať. A prídeme k nemu a urobíme si u neho príbytok. 24 Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otca, ktorý ma poslal. 25 Toto som vám povedal, kým som ešte s vami. 26 No Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril. 27 Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, ale ja vám ho dávam, nie ako svet dáva. Nech sa vám srdce neznepokojuje a neľaká.

Dávať – zachovávať – zanechávať. 14. kapitolou sa v Evanjeliu podľa Jána začínajú reči Pána Ježiša k učeníkom na rozlúčku. Predstavujú akoby Pánov testament: poslednú vôľu, posledný odkaz. Každé z nich má obrovskú váhu. Spomedzi všetkých slov vynikajú tri: dávať – zachovávať – zanechávať. To, čo je „dané“, je Radca – Duch Svätý. Boh Ho vloží na Ježišovo uprázdnené miesto. Bude pokračovať vo všetkom, čo robil Pán. Radca nebude „daný“ s podmienkami, ale proste daný. Bezpodmienečne, žičlivo, naozaj. To, čo má byť „zachovávané“, je Ježišovo slovo. Zachovávanie Ježišovho slova je a bude dokladom lásky k Ježišovi a zároveň podmienkou plného spoločenstva kresťana s Bohom a s Ježišom. To, čo je „zanechávané“, je pokoj. Ježiš neodchádza z tohto sveta s tým, že zanecháva otáznik, záhadu, neurčitosť, spúšť. Zanecháva pokoj človeka s Bohom. Namiesto roztržky s Bohom, ktorú zapríčinila ľudská pýcha. Ona je prapočiatkom všetkých zlých vecí i smrti samotnej. Sestra, brat, v dnešný deň ti znie uistenie: Radca – Duch Svätý ti je daný! A s tým aj výzva: Zachovávaj Ježišovo slovo! A napokon prianie tebe s požehnaním: Nech ťa naplní Ježišov pokoj!

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvojho Ducha. Odpusť, že sa Ním nenechávam stále viesť. Premieňaj ma zvnútra, nech s radosťou nasledujem Tvojho Ducha. Amen.

Nech prúdi ako voda právo a spravodlivosť ako nevysychajúci potok! Ámos 5,24

Keď však príde On, Duch pravdy, uvedie vás do celej pravdy, lebo nebude hovoriť sám od seba, ale bude hovoriť, čo bude počuť. Bude vám zvestovať aj to, čo príde. Ján 16,13

Skutky apoštolov 2,1-21 • 1.Mojžišova 11,1-9 • Ezechiel 37,1-14 • Efezanom 1,3-14 • Modlíme sa za: Šarišsko-Zemplínsky seniorát