Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Marek 9,38-41

38 Ján Mu povedal: Majstre, videli sme človeka, ktorý v Tvojom mene vyháňal démonov, ale nechodí s nami; preto bránili sme mu, keďže nechodí s nami. 39 Ale Ježiš povedal: Nebráňte mu, lebo nikto nemôže robiť prejavy moci v mojom mene, a hneď nato zle hovoriť o mne. 40 Veď kto nie je proti nám, je za nás. 41 Lebo ktokoľvek by vás napojil čo aj len čašou vody preto, že ste Kristovi, vpravde vám hovorím: neminie ho odmena.

Spojenci, nie konkurencia… Učeníci sa snažia ochrániť službu ich Majstra. Jeho „registračnú známku“: „V Mojom mene“ sa snažia chrabro brániť. Veď oni sú jedinými autorizovanými osobami na „V Mojom mene“! Ide im o čistotu učenia, o správnosť zachovávania postupov, jednoducho o správnu, svätú vec. Záležitosti Jeho kráľovstva predsa nie sú holubník! Cítia to tak, že nie každý má od Krista mandát jednať v Jeho mene. A tak iným bránia v ich činnosti. Popri tom im však uniklo to podstatné: totiž tí, ktorí sú v ťažkostiach, ovládaní zlými duchmi, núdzni. Ján rozoberá situáciu. Nepriamo sa pýta Pána, či ich prístup bol správny. Je čas na spätnú väzbu. Pán Ježiš sa k záležitosti stavia z nadhľadu. Trpezlivo objasňuje odlišný prístup: „Nebráňte mu!“ radí. – – Poučme sa od Krista. My nie sme tí, čo všetko vedia najlepšie, tí jediní, spravodliví a najsprávnejší. Pán má mnoho iných, ďalších a nie je „odkázaný iba“ na nás. Kráľovstvo je širšie než naše úzke teologické porozumenie životu. Sme len časťou väčšieho celku, súčasťou tých, ktorí majú slúžiť tým, ktorí potrebujú Jeho pomoc a oslobodenie! Otvorme sa Jeho spätnej väzbe na naše postoje. Nezabraňujme v službe iným, ale radšej sa pridávajme v pomoci núdznym, k podávajúcim pohár vody a neprídeme o svoju odmenu.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju Cirkev. Odpusť, že sa ju snažím vtesnať do ľudských mantinelov, ale Ty ju buduješ a vedieš omnoho pestrejšie, ako sme ochotní prijať. Rozlievaj v našich srdciach lásku ku každému, čo Ti slúži. Amen.

Ty si ma vytrhol zo smrti, ba aj moje nohy si zachránil od úrazu, aby som smel chodiť pred Bohom vo svetle živých. Žalm 56,14

Ježiš chytil dieťa za ruku a povedal mu: „Talitha kum!“, čo v preklade znamená: „Dievča, hovorím ti, vstaň!“ Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Marek 5,41-42

Matúš 6,1-4 • Modlíme sa za: Svätý Jur (BaS)

13. nedeľa po Svätej Trojici

Lukáš 10,25-37

25 A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? 26 Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? 27 On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. 28 Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. 29 Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? 30 Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. 32 Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. 33 Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, 34 pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. 35 Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. 36 Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? 37 A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne!

(Ne)choď na druhú stranu. Raz oproti mne po chodníku kráčalo dievča, pár rokov po konfirmácii. Keď ma zbadala, zabrzdila a okamžite prešla na druhú stranu cesty. Uvedomil, som si, že my tiež využívame túto možnosť. Ak zbadáme človeka, s ktorým máme zlý vzťah, ak je to niekto, komu sme niečo sľúbili a zabudli na to, alebo ak je to aj niekto, kto by nás mohol vyrušiť z nášho pohodlia – žobrák, bezdomovec. Pritom sa tvárime, že na tej druhej strane cesty je obchod, do ktorého sme práve chceli ísť. – – V podobenstve Pána Ježiša je opis ľudí, ktorí prešli na druhú stranu. Kňaz a levíta, ktorí sa ponáhľali „slúžiť“ Bohu do chrámu v Jeruzaleme, keď zbadali zraneného pocestného, doslova prešli na druhú stranu cesty. Bolo im nepríjemné sa k nemu priblížiť, obetovať mu svoj čas a prípadne tým zobrať na seba záväzok k pomoci. Až keď šiel okolo pocestný Samaritán, ľútosť ho primäla, aby sa zastavil a pomohol. To chýbalo kňazovi a levítovi a často aj nám. Ľútosť a súcit s človekom, ktorý potrebuje pomoc.– – Pán Boh vo Svojom Synovi tiež prešiel na druhú stranu, ale na stranu k nám. Nezostal v pohodlí Svojej slávy, ale prišiel do našej ľudskej biedy. Skláňal sa k biednym, neobchádzal „žobrákov“ a nevynechával nikoho. Aj pre teba obetoval dokonca to najcennejšie – Svoj život.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju lásku, ktorú nám dávaš. Odpusť, že ju často zneužívame len pre seba a nedávame ďalej. Rozlievaj ju v našich srdciach a hlavne skutkoch. Amen.

Hospodin, ďakujem Ti, že si ma vypočul, že si sa mi stal záchranou. Žalm 118,21

Toto je dobré a príjemné pred Bohom, naším Spasiteľom, ktorý chce, aby všetci ľudia boli spasení a spoznali pravdu. 1.Timotejovi 2,3-4

1.Jána 4,7-12 • 3.Mojžišova 19,1-3.13-18.33-34 • Žalm 120 •  Modlíme sa za: Svätoplukovo (DNS)

Marek 9,30-37

30 Stadiaľ potom odišli a prechádzali Galileou, ale Ježiš nechcel, aby niekto zvedel o tom. 31 Lebo poučoval učeníkov a hovoril im: Syn človeka je vydaný ľuďom do rúk a zabijú Ho; ale keď Ho zabijú, po troch dňoch vstane z mŕtvych. 32 Oni však neporozumeli tej reči a báli sa Ho spýtať. 33 Tak prišli do Kafarnaumu. A keď bol v dome, spýtal sa ich: O čom ste sa cestou zhovárali? 34 Ale oni mlčali, lebo sa cestou zhovárali o tom, kto je najväčší. 35 Nato sa posadil, zavolal si dvanástich a povedal im: Ak niekto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a nech slúži všetkým. 36 Potom vzal dieťa, postavil ho prostred nich, objal ho a povedal im: 37 Kto by prijal jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma; a kto by mňa prijal, nie mňa prijíma, ale Toho, kto ma poslal.

Pokora v prenasledovaní. V Evanjeliu dnes čítame dve správy, ktoré sú vzájomne prepojené. Pán Ježiš hovorí o Svojom utrpení a zároveň pripravuje učeníkov na budúcu úlohu, ktorá má byť charakterizovaná pokorou a službou. To bude jediný spôsob, ako obstáť v konfrontácii so zlom sveta. Vieme, že tieto predpovede boli skoro naplnené. Situácia nebola mladej cirkvi priaznivo naklonená, kresťania boli cielene prenasledovaní. Aj v situáciách utrpení mali kresťania prejavovať dôveru v Božie vedenie. Dôvodom je znovuzrodenie pre večný život, získané Kristovým vzkriesením. Dnes sú formy a prejavy utrpenia iné. Ale aj dnes mávame pocit, ako keby sme žili uprostred sveta, do ktorého nepatríme. Ako cudzorodé telesá. Naša viera je okolo nás pravidelne skúšaná posmechom, urážkami a rôznym znevýhodnením. Čo je to však oproti väzeniu, mučeniu či poprávam – teda dennej realite, ktorú kresťania v prvých storočiach museli znášať? Veď večnosť aj nám ponúka nepomerne viac než pominuteľné hodnoty tohto sveta. Zamerajme sa preto v časoch skúšok v pokore a službe na toto zasľúbenie záchrany. Uvaľme starosti na nášho Pána a budeme sa vedieť tešiť aj vo chvíľach navštívenia.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem, že si obstál v zápase o naše spasenie. Odpusť, že si to málo vážim. Nech ma Tvoj Duch vedie životom na Tvoju slávu. Amen.

Pozri, sňal som z teba tvoju vinu, aby som ťa obliekol do slávnostného rúcha! Zachariáš 3,4

Otec povedal svojim sluhom: „Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa.“ Lukáš 15,22.24

Skutky apoštolov 9,31-35 • Modlíme sa za: Súľov – Hradná (TuS)

Marek 9,14-29

14 Keď prišli k (ostatným) učeníkom, videli okolo nich veľký zástup a zákonníkov, ako sa hádajú s nimi. 15 A celý zástup, len čo uvidel Ježiša, predesil sa; potom pribehli k Nemu a pozdravili Ho. 16 I spýtal sa ich: O čom sa hádate s nimi? 17 Odpovedal Mu jeden zo zástupu: Majstre, priviedol som k Tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha, 18 a kde ho len pochytí, lomcuje ním; penia sa mu ústa, škrípe zubami a chradne. I povedal som Tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli. 19 A On im odpovedal takto: Neveriace pokolenie, dokiaľ budem s vami? Dokiaľ vás budem trpieť? Prineste ho ku mne! 20 A priniesli ho k Nemu. Ako ten duch uzrel Ježiša, hneď lomcoval (chlapcom); tento padol na zem, zvíjal sa a ústa sa mu penili. 21 Spýtal sa (Ježiš) jeho otca: Odkedy sa mu to stáva? Odpovedal: Od detstva. 22 A často ho hodil aj do ohňa, aj do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš, pomôž nám, zľutuj sa nad nami! 23 Povedal Mu Ježiš: Ak môžeš? Veriacemu je všetko možné! 24 Otec dieťaťa hneď zvolal: Verím! Pomôž mojej nevere! 25 Keď Ježiš videl zbiehať sa zástup, pohrozil nečistému duchu a povedal mu: Nemý a hluchý duch, ja ti rozkazujem: Vyjdi z neho a nikdy viac nevojdi doňho! 26 Nato skríkol (ten duch), veľmi ním zalomcoval a vyšiel. A (chlapec) ostal ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že umrel. 27 Ale Ježiš ho chytil za ruku a zodvihol, a on vstal. 28 Keď (Ježiš) vošiel do domu a boli sami, spýtali sa Ho učeníci: Prečo sme ho my nemohli vyhnať? 29 A On im odpovedal: Tento rod (démonov) môže vyjsť len modlitbou a pôstom.

Viera v Božie konanie. Pre veriaceho je samozrejmosťou vnímať Bibliu ako zdroj múdrosti. Hľadáme v nej odpovede, poučenia, vnímame cez ňu Božiu vôľu a Jeho konanie. Takýmto poučným miestom je aj dnešná správa o uzdravení posadnutého. Môžeme sa dozvedieť významnú informáciu: Pán Ježiš je nám oporou v ťažkých chvíľach, najmä vtedy, keď už nikto a nič nemôže pomôcť. Nie je to pre nás úplná novinka, potrebujeme si ale toto uistenie neustále pripomínať. Veľakrát sa nám totiž stáva, že v utrpení zostávame sami. Pozor, je to však len naše vlastné presvedčenie, pod vplyvom ktorého sa cítime opustení. Deje sa tak vtedy, keď sa spoliehame na seba a zabúdame na pomoc zhora. Príbeh hovorí jasne: Pre veriaceho v Božiu moc nie je nič nemožné. Práve vo chvíľach, keď z ľudského hľadiska neexistuje šanca vyslobodiť sa a pomôcť si – práve vtedy Boh povzbudzuje Svojím zásahom. Neznamená to, že sa nám budú navždy vyhýbať všetci nepriatelia, ani že nás už nebude nikdy nič trápiť. Protivníci, strach, nešťastia a útoky aj démonských síl tu budú neustále. Ale v tom všetkom bude náš Pán s nami. Nie je to jediné miesto v Písme, ktoré nám túto povzbudzujúcu zvesť pripomína. Zapamätajme si to dobre, je to dôležitá správa pre celý náš život.

Modlitba: Bože, ďakujem, že máš moc aj nad najväčším zlom. Odpusť, že sa málo modlím s pôstom a potom nevidím oslobodenia. Veď ma Tvojím duchom v zápase o duše. Amen.

Keď hovorím: „Noha sa mi kĺže,“ Tvoja milosť ma podopiera, Hospodin. Žalm 94,18

Stačí ti Moja milosť, lebo sila sa dokonale prejavuje v slabosti. 2.Korinťanom 12,9

Matúš 12,15-21 • Modlíme sa za: Sucháň (HoS)

Marek 9,2-13

2 Po šiestich dňoch vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa premenil pred nimi; 3 rúcho sa Mu zaskvelo bielobou snehu, ako by ho nevybielil nijaký bielič na zemi. 4 I ukázal sa im Eliáš s Mojžišom a zhovárali sa s Ježišom. 5 Vtedy povedal Peter Ježišovi: Majstre, dobre je nám tu! Urobme tri stánky: jeden Tebe, jeden Mojžišovi, jeden Eliášovi. 6 Ani sám totiž nevedel, čo povedať, lebo sa preľakli. 7 Tu zjavil sa oblak, zastrel ich a z oblaku zaznel hlas: Toto je môj milovaný Syn: Jeho poslúchajte; 8 A zrazu, keď sa poobzerali, nevideli pred sebou nikoho okrem Ježiša. 9 Keď zostupovali z vrchu, prikázal im, aby nikomu nehovorili o tom, čo videli, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych. 10 Aj si zachovali to slovo, ale hádali sa medzi sebou, čo znamená vstať z mŕtvych. 11 Opýtali sa Ho teda: Prečo hovoria zákonníci, že najprv musí prísť Eliáš? 12 Odpovedal im: Iste, najprv príde Eliáš a napraví všetko; ale prečo je napísané o Synovi človeka, že musí mnoho trpieť a že Ho za nič nebudú mať? 13 Ale hovorím vám, že aj Eliáš prišiel a urobili s ním, čo chceli, ako je o ňom napísané.

Do samoty. Pán Ježiš zobral so Sebou učeníkov, ktorí boli Jeho srdcu veľmi blízki. Sú to práve tí učeníci, ktorí s Ním zažili veľa osobného. Chcel im ukázať, kto v skutočnosti On je. Aj nás dnes volá na vrch hory do samoty. V tomto hektickom svete plnom povinností chce, aby sme boli s Ním osobne v tichu. Tam, kde nás nič nebude rozptyľovať, aby sme strávili aspoň chvíľku času. Len tak sa nám On môže zjaviť – ako mocný Boh, pri ktorom je dobre. Len tak môžeme skutočne spoznať, kto je Ježiš Kristus pre nás osobne. V Jeho prítomnosti nám bude zaručene dobre. A potom premenenie sa nebude týkať iba Ježiša Krista, ktorý chcel týmto obrazom s Mojžišom a Eliášom Svojim učeníkom povedať, že On je naplnením zákona aj prorockých zasľúbení. Premenenie sa bude týkať každého jedného, kto vo viere vidí Ježiša ako svojho osobného Spasiteľa. Lebo stretnutie s Ježišom premieňa život človeka. Nech toto premenenie zažiješ aj dnes, brat, sestra.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju prítomnosť. Odpusť, že si ju málo vážim. Pridaj mi lásku k Tebe, nech mám radosť s Tebou a aj v samote zažívam Tvoj dotyk. Amen.

Takto hovorí Hospodin: „Ak sa obrátiš ku Mne, navrátim ťa k Sebe, budeš stáť predo Mnou.“ Jeremiáš 15,19

Ježiš hovorí: „Každého, kto Mňa vyzná pred ľuďmi, vyznám i Ja pred Svojím Otcom, ktorý je v nebesiach.“ Matúš 10,32

Lukáš 8,1-3 • Modlíme sa za: Sučany (TuS)

Marek 8,34-9,1

34 Potom, privolávajúc zástup aj svojich učeníkov, povedal im: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie seba samého, vezme svoj kríž a nasleduje ma: 35 Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho, ale kto by stratil život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. 36 Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale utrpí škodu na svojej duši? 37 Lebo čo môže dať človek ako protihodnotu na vykúpenie svojej duše? 38 Kto by sa v tomto cudzoložnom, hriešnom pokolení hanbil za mňa a za moje reči, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca a so svätými anjelmi.

9, 1 Potom im povedal: Veru, hovorím vám: Sú niektorí medzi tými, čo tu stoja, ktorí neokúsia smrť, kým neuvidia v moci prichádzať kráľovstvo Božie.

O čo ti skutočne ide? Keď sa pozrieme na to, aký je život krehký a ako rýchlo plynie, je na mieste pýtať sa: „Čo prospeje človeku?“ Alebo: „Čo v skutočnosti čakáš od života na tejto zemi? Čo čakáš od dnešného dňa? Čakáš, že sa budeš mať lepšie a robíš všetko preto, aby si si mohol život užiť?“ Mnohí sú tak pohrúžení do tejto činnosti, že si ani neuvedomujú, ako im život uteká pomedzi prsty. Spamätajú sa príliš neskoro a potom by chceli všetko vrátiť späť. No už je neskoro. Akú náhradu dá človek za svoj život? Čo si ochotný dať za svoj život? Akú hodnotu má pre teba tvoj vlastný život? Pán Ježiš od nás chce, aby sme Mu dali každú minútu časnosti. Aj napriek tomu, že je to náročné. Aj napriek tomu, že to nie je pohodlné. Teraz, v tomto živote to určite nebude pohodlné. No ak my Mu dáme časnosť, On nám dá večnosť. A to už je kvalitná náhrada za život, ktorý nezastaviteľne plynie.

Modlitba: Bože, ďakujem za dobrú Večnosť, čo pre nás máš. Odpusť, že sa pominuteľným veciam venujem viac, než je zdravé. Daruj mi tú pravú vieru. Amen.

Pozdvihnime srdcia na dlaniach k Bohu na nebesiach!  Náreky/Plač 3,41

Trpí niekto medzi vami? Nech sa modlí! Raduje sa niekto? Nech spieva žalmy! Jakub 5,13

Ján 4,46-54 • Modlíme sa za: Stredné Plachtince (NoS)

Marek 8,27-33

27 Ježiš vyšiel spolu s učeníkmi do dedín Cezarey Filipovej. Cestou sa spýtal svojich učeníkov: Za koho ma ľudia pokladajú? 28 Odpovedali Mu: Za Jána Krstiteľa; iní za Eliáša a iní zase za niektorého z prorokov. 29 Potom sa ich opýtal: A vy za koho ma pokladáte? Odpovedal Mu Peter: Ty si Kristus! 30 Vtedy im prísne prikázal, aby o Ňom nevraveli nikomu. 31 Potom ich začal poučovať, že Syn človeka musí mnoho trpieť a zavrhnutý byť staršími, veľkňazmi a zákonníkmi, musí byť zabitý a po troch dňoch vstať z mŕtvych. 32 A povedal to celkom otvorene. Vtedy vzal Ho Peter nabok a začal Ho odhovárať. 33 Ale On sa obrátil a vidiac svojich učeníkov, pokarhal Petra a povedal mu: Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na veci Božie, ale na ľudské!

Naše okolie a my a Ježiš. Veľmi často sa rozhovoríme o tom, čo je okolo nás. Čo hovoríme na politiku, na ceny, na nášho suseda, na našu či inú cirkev, spoločenstvo, zbor a podobne. Pán Ježiš sa pýta učeníkov: „Čo ľudia hovoria o Mne, že kto som Ja?“ Vedeli by sme povedať, čo hovoria ľudia dnes o tom, kto je Pán Ježiš? Hovoríme o tom s ľuďmi okolo nás? Je to len historický štatistický údaj? Ale Pán Ježiš dáva ešte konkrétnejšiu otázku priamo nám osobne: „A vy čo hovoríte, kto som Ja?“ Čo na to odpovieme? Nielen nášmu okoliu, ale hlavne v srdci Ježišovi. Kto je ON pre nás? Je to prorok, úžasný človek, údajne Boží Syn. Alebo len vianočná a veľkonočná pripomienka, tradícia: tak sa to hovorí, všetci to hovoria. Počul som hovoriť známeho herca: modlím sa, lebo čo ak je to pravda. Ale Pán Ježiš sa pýta každého z nás osobne: Za koho Ma pokladáte VY? Je to veľmi dôležitá a zásadná otázka pre nás. Kto je pre nás Pán Ježiš? Konkrétne pre teba. Kto Mňa vyzná pred ľuďmi, toho Ja vyznám pred Nebeským otcom, ale kto Mňa zaprie pred ľuďmi, toho Ja zapriem pri poslednom súde.

Modlitba: Bože, ďakujem za Pána Ježiša. Odpusť, že sa o Ňom málo rozprávam. Rozlievaj vo mne lásku k Nemu, nech moje srdce prekypuje túžbou hovoriť o Ňom. Amen.

Abrahámov služobník ju pritom mlčky pozoroval, aby poznal, či Hospodin doprial jeho ceste úspech, alebo nie. 1.Mojžišova 24,21

Keď slúžili Pánovi a postili sa, povedal im Duch Svätý: „Oddeľte Mi Barnabáša a Saula na dielo, na ktoré som ich povolal.“ Potom sa postili a modlili sa,

Marek 3,1-10(11.12) • Modlíme sa za: Stará Turá (PoS)

Marek 8,22-26

22 Potom prišli do Betsaidy. Tu viedli k Nemu slepca a prosili Ho, aby sa ho dotkol. 23 A On chytil slepca za ruku, vyviedol ho z mestečka, poslinil mu oči, položil ruku na neho a spýtal sa ho: Či vidíš niečo? 24 On prehliadol a povedal: Vidím ľudí, pretože sa mi zdá, akoby stromy chodili. 25 Potom mu znova položil ruky na oči. Slepec ich otvoril, ozdravel a videl všetko jasne. 26 Nato ho poslal domov a povedal mu: Nechoď do mestečka ani nikomu z mestečka o tom nehovor.

Vidiaci a nevidiaci. Príbeh slepého muža nás nabáda k tomu, aby sme neboli sebeckí, nepozerali len na seba, ale aby sme videli problémy a potreby iných ľudí okolo nás. Ľudia okolo slepého možno vedeli, počuli alebo len dúfali, že Pán Ježiš mu môže pomôcť. Nezostali sa len prizerať a nečakali, čo bude. Požiadali Ho o pomoc. Ale On predsa vedel o tom slepom. Nevieme, či by ho uzdravil aj bez ich prosieb, ale vidíme, že ľuďom okolo slepého to nebolo jedno. Nečakajme na to, že Pán Boh vie o našich problémoch, chorobách a ťažkostiach. Nečakajme na to, že bude konať aj bez nás. Preto nám dal dar modlitby, aby sme sa navzájom povzbudzovali, posilňovali, bojovali na modlitbách jeden za druhého. Slepého Ježiš nielen uzdravil, ale mu povedal, aby do toho mesta nešiel, ale išiel domov. On nás nechce len uzdraviť, ale On nás chce aj vyslobodiť z doterajšieho života, ak pre nás nie je vhodný a usmerniť náš život pre budúcnosť. Aj márnotratný syn – keby si len uvedomil zlý smer svojho života a nevrátil sa domov, ale zostal by tam kde bol, nenašiel by nový život, ktorý pre neho pripravil jeho otec.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju moc. Ďakujem za zázraky, ďakujem aj za lieky. Odpusť, že sa málo modlím za uzdravenia ľudí. Veď ma Tvojím Duchom, za koho sa mám prihovárať. Amen.

Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť! Nerozčuľuj sa, vedie to len k zlému! Žalm 37,8

Hľaďte, aby sa nikto nikomu neodplácal zlým za zlé, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým. 1.Tesaloničanom 5,15

Matúš 9,27-34 • Modlíme sa za: Spišské Vlachy − Krompachy (TaS)

12. nedeľa po Svätej Trojici

Lukáš 13,10-17

10 Potom učil v sobotu v synagóge. 11 A tu, ajhľa, bola žena osemnásť rokov posadnutá duchom nemoci, bola zhrbená a vôbec sa nemohla narovnať. 12 Keď ju Ježiš videl, zavolal ju k sebe a povedal jej: Žena, zbavená si svojej nemoci. 13 Položil na ňu ruky a ihneď sa narovnala a oslavovala Boha. 14 Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, povedal zástupu: Šesť dní je, v ktorých treba pracovať, preto vtedy prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v deň sobotný. 15 A Pán mu riekol: Pokrytci, či si v sobotu neodväzuje každý z vás vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? 16 A táto dcéra Abrahámova, ktorú satan mal poviazanú, hľa, osemnásť rokov, či nemala byť zbavená tohto puta v deň sobotný? 17 Keď to povedal, zahanbili sa všetci Jeho protivníci a celý zástup sa radoval zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.

Putá zlámané… možno poznáte pieseň s týmto názvom. Spieva sa v nej o slobode, ktorú priniesol Pán Ježiš Svojou smrťou a vzkriesením, a „srdce, ktoré Ježišovu obeť prijalo, z Božích rúk ktože by vytrhol.“ O tom hovorí aj príbeh ženy, ktorá prišla v sobotu do chrámu chváliť a oslavovať Pána Boha. Bola 18 rokov vážne chorá. Obmedzovaná v pohybe. Jej stav však nebol iba dôsledkom fyzických príčin. Pán Ježiš hovorí, že ide o putá, ktorými ju mal poviazanú satan. On sa odjakživa usiluje zbaviť človeka dôstojnosti a ponížiť ho. Aj dnes sú muži i ženy, ktorí majú fyzicky, telesne zohnutý chrbát. Omnoho horším putom však je duševné a morálne ohnutie rôzneho druhu, keď nemáme silu sa oslobodiť, zhodiť zo seba putá, ktoré nám nasadil satan. Kresťanský psychológ zo svojej praxe hovorí, že duchovné uzdravenie rôznych neduhov, slabostí, problémov v manželstvách, osobných, vzťahových… je cestou viery, pokánia a modlitieb ďaleko rýchlejšie, ako cesta, ktorú vytvorili psychológovia, a ktorá trvá aj 2 – 3 roky. Vyslobodená žena a celý zástup oslavoval Boha a radoval sa zo slávnych skutkov, ktoré Ježiš Kristus konal. Oslavujme Ho aj my a radujme sa v Ňom a skrze Neho, že láme putá otroctva, poviazanosti hriechu, nemoci, strachu, smrti a dáva dôstojnosť a slobodu. Nech On triumfuje aj dnes.

Modlitba: Duchu Svätý, zmocni sa ma a premeň ma. Prines uzdravenie do môjho života, rodiny, vzťahov skrze vieru v Božie slovo a moc Ježišovho uzdravenia. Odpusť mi hriechy a previnenia. Zbav nás pút, ktoré nám nasadil satan. Osloboď nás a vytrhni z jeho úmyslov. Odovzdávam Ti svoj život. Obdar ma múdrosťou zhora a ja Ťa, Trojjediný Bože, budem oslavovať a radovať sa z Tvojich slávnych skutkov. Amen.

Urobil si človeka len o niečo menším než nebeské bytosti. Korunoval si ho slávou a dôstojnosťou. Žalm 8,6

Jeho božská moc nám darovala všetko potrebné pre život a nábožnosť, keď sme poznali Toho, ktorý nás povolal vlastnou slávou a účinnou mocou. 2.Petrov 1,3

Marek 7,31-37 • Skutky apoštolov 9,1-20 • Izaiáš 29,17-24 • Žalm 147 • Modlíme sa za: Zvolenský seniorát

Marek 8,14-21

14 Ale (učeníci) zabudli si vziať chleba; nemali na lodi so sebou viac, len jeden chlieb. 15 On ich vystríhal: Dajte si pozor! Varujte sa kvasu farizejov a kvasu Herodesovho! 16 I hovorili si medzi sebou: To preto, že nemáme chleba! 17 Ježiš to zbadal a povedal im: Prečo hovoríte o tom, že nemáte chleba? Či ešte vždy nechápete a nerozumiete? (Ešte vždy) je zatvrdnuté vaše srdce? 18 Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nečujete? Či sa nepamätáte, 19 koľko plných košov zvyškov ste nazbierali, keď som piatim tisícom lámal päť chlebov? Odpovedali Mu: Dvanásť. 20 A keď som tých sedem (chlebov lámal) pre štyri tisíce, koľko plných košov zvyškov ste nazbierali? Odpovedali: Sedem. 21 Vtedy im povedal: Či ešte nerozumiete?

Aká je naša pamäť? Denne si veľa ľudí precvičuje svoju pamäť rôznymi pomôckami. Niekedy si povzdychneme a skleslo povieme: zabudol/la som. A nedeje sa to len vo veciach tohto sveta, kde sme naučení na množstvo termínov, ktoré treba stihnúť. Deje sa to aj v otázkach viery. – – Máme pred sebou učeníkov, ktorí sú napomenutí Pánom Ježišom Kristom. Po Jeho boku zažili veľké veci. Určite k nim patrí aj nasýtenie obrovského zástupu. Toto všetko im Pán pripomína: „Máte oči, a nevidíte? Máte uši, a nečujete? Či sa nepamätáte, koľko plných košov zvyškov ste nazbierali, keď som piatim tisícom lámal päť chlebov?“ – – Nenechajme sa ovládnuť zlom a skazenosťou okolitého sveta. Práve naopak: Prichádzajme do Božej blízkosti, aby sme sa nanovo utvrdili, čo všetko náš Pán urobil a čo koná aj dnes. Nechajme sa Ním viesť a sa varujme, aby sme Ho nestratili z očí a srdca. Využime k tomu aj dnešný deň, aby sme sa obzreli, videli a pripomenuli si, čo všetko Pán aj pri nás a okolo nás dokázal.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že aj nás varuješ pred zlom a skazenosťou. Daj, aby sme si vedeli pripomenúť, čo všetko si Ty vo Svojej moci aj pri nás dokázal. Prosíme, aby sme Ťa nestratili z našich očí a mysle. Tak Ťa chceme verne nasledovať a za Tebou kráčať. Amen.

Dávid sa modlil: „Pre Svoje slovo a z vlastnej vôle si zariadil všetky tieto významné veci.“  2.Samuelova 7,21

Ak ste Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a podľa prisľúbenia dedičia. Galaťanom 3,29

Marek 7,24-30 • Modlíme sa za: Spišská Nová Ves (TaS)