Lukáš 15,11-32

11 A pokračoval: „Istý človek mal dvoch synov. 12 Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí.‘ A otec im majetok rozdelil. 13 Po niekoľkých dňoch si mladší syn všetko vzal, odišiel do ďalekej krajiny a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. 14 Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trpieť núdzu. 15 Išiel teda a uchytil sa u jedného obyvateľa krajiny. Ten ho poslal na svoje pole pásť svine. 16 Túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale ani tie mu nikto nedal. 17 Vstúpil do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. 18 Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otec, zhrešil som proti nebu aj proti tebe. 19 Nie som viac hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ 20 Vstal teda a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho otec zbadal. Zľutoval sa nad ním, pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. 21 Syn mu povedal: ‚Otec, zhrešil som proti nebu i proti tebe. Nie som viac hoden volať sa tvojím synom.‘ 22 Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! 23 Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho! Jedzme a radujme sa, 24 lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil. Bol stratený, a našiel sa.‘ A všetci sa začali radovať. 25 Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a bol už blízko domu, počul hudbu a tanec. 26 Zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo sa deje. 27 Sluha odpovedal: ‚Prišiel tvoj brat. Tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa vrátil zdravý.‘ 28 Starší syn sa však nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. 29 On však odpovedal otcovi: ‚Pozri, toľko rokov ti slúžim, nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. 30 No keď prišiel tento tvoj syn, ktorý ti premárnil tvoj majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ 31 Ale otec mu povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo mám, je tvoje. 32 Ale teraz sa patrí veseliť a radovať, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“

Radujme sa s Bohom. Dnešné podobenstvo je pokračovaním a rozšírením myšlienok včerajších textov: Pánovi – nášmu Bohu na nás záleží. Príbehy o stratených prinášajú veľa múdrosti, myšlienok a podnetov pre veriacich, a možno aj pre neveriacich. Chcem sa však zamerať na jednu vec, ktorú Pán Ježiš v týchto príbehoch vyjadril: Je ňou radosť. Radosť, ktorá prichádza po strate, odlúčení a smútku, keď sa stav zmení k pozitívnemu. Radosť, ktorá nastane po horlivom hľadaní alebo túžobnom očakávaní, že sa nakoniec veci zmenia k dobrému. Radosť zo záchrany a spasenia tých, ktorí boli stratení a našli sa, žili v hriechoch a činia pred Bohom pokánie. Radujme sa, keď sme v Božej prítomnosti. Tešme sa aj vtedy, keď sa k Bohu vrátia stratení, ktorí boli mŕtvi, pretože Boh pre nich neexistoval. Kde nie je Boh, nie je život. Kiež milý Pán Boh v nás buduje charakter Božích detí. Kto má takýto charakter, ten sa teší z toho, čo napĺňa radosťou nášho Boha. A zároveň prežíva žiaľ pri tom, pri čom smúti aj náš Pán.

Modlitba: Ďakujeme Ti, Pane Bože, že sa môžeme radovať z Tvojej starostlivosti. Odpusť, že miesto toho niekedy hundrem na tých, ktorí sa k Tebe vracajú. Daj mi Kristovho Ducha v plnosti, nech žijem evanjelium, ako sa má. Amen.

Šalamún sa modlí: „Ty si splnil Svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, čo si mu sľúbil. Sám si mu sľúbil a sám i splnil, ako to dnes vidno.“ 1.Kráľov 8,24

Verný je Ten, ktorý vás povoláva. 1.Tesaloničanom 5,24

Skutky apoštolov 27,16-25 • Modlíme sa za: Bratislava – Legionárska (BaS)

Lukáš 15,1-10

1 Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici, aby ho počúvali. 2 Farizeji a zákonníci však reptali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ 3 Vtedy im povedal toto podobenstvo: 4 „Ak niekto z vás má sto oviec a jednu z nich stratí, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nevydá sa za stratenou, kým ju nenájde? 5 A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia. 6 Príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju stratenú ovcu.‘ 7 Hovorím vám: Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. 8 Alebo: Keď má nejaká žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, či nezažne lampu, nevymetie a neprehľadá dôkladne dom, kým ju nenájde? 9 Keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla stratenú drachmu.‘ 10 Hovorím vám: Tak aj pred Božími anjelmi bude radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie.“

Všetci sme Boží. My ľudia na tejto zemi sa delíme na rôzne skupiny a kategórie: starí – mladí, bohatí – chudobní, vzdelaní – nevzdelaní, zbožní – bezbožní a vedeli by sme ešte veľmi veľa toho vymenovať. Je úplne v poriadku, že sme rozdielni. Je dobré, ak svoju rozdielnosť a „pestrosť“ dokážeme navzájom rešpektovať a prijímať. Lenže my to niekedy zneužívame na negatívne porovnávanie sa, posudzovanie a povyšovanie či zhadzovanie iných, než sme my. Pán Ježiš nás aj dnešnými podobenstvami učí, že sme všetci Jeho, teda Boží, a to nás spája a zjednocuje. Patríme Mu a záleží Mu na nás. Sme rozdielni, to je pravda, ale láska Božia je tá istá. Veľká, dobrá, nezaslúžená a prekvapujúca. Vieš, že patríš Bohu, že si Jeho? Teš sa z toho a ďakuj Bohu každý deň. Poznáš niekoho, kto si nie je vedomý Božej lásky a dobroty, kto sa Bohu stratil a nečiní pokánie? Modli sa za neho a pros Boha, aby ho zachránil. Možno si aj teba použije, aby si „strateným“ ľuďom zvestoval dobrotu Božiu a Jeho súcit s nami.

Modlitba: Dobrý Boh, máme veľkú nádej v Tvojej láske, ktorú máš k nám. Vďaka nej smieme s nádejou vyznávať svoje hriechy a veriť, že nás prijmeš. Amen.

Kto uveril tomu, čo sme hovorili z počutia? Komu sa zjavilo rameno Hospodina? Izaiáš 53,1

Mária Magdaléna šla a oznámila učeníkom: „Videla som Pána!“ a že tieto veci jej On povedal. Ján 20,18

Skutky apoštolov 12,1-11 • Modlíme sa za: Bratislava – Dúbravka (BaS)

Lukáš 14,25-35

25 Raz išli s ním veľké zástupy. On sa k nim obrátil a povedal: 26 „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca i matku, ženu a deti, bratov a sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. 27 Lebo kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom. 28 Keď niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklady, či bude mať aj na jej dokončenie? 29 Aby sa mu všetci nezačali posmievať, keď uvidia, že položil základy, a pritom nemá na dokončenie stavby: 30 ‚Tento človek začal stavať a nebol schopný dokončiť.‘ 31 Alebo keď má ísť kráľ do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporadí sa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? 32 Ak nie, vyšle posolstvo, kým je jeho protivník ešte ďaleko, a vyžiada si podmienky mieru. 33 Tak nikto z vás nemôže byť mojím učeníkom, ak sa nezriekne všetkého, čo má. 34 Soľ je dobrá. Ale ak aj soľ stratí chuť, čo jej dodá slanosť? 35 Nehodí sa ani do zeme, ani do hnoja, a preto ju vyhodia von. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

Triezve rozhodnutie. „Nadšenie alebo dobrá vôľa nestačí“, takto by sme mohli zhrnúť slová tohto odseku. Nestačia iba dobré úmysly. Potrebujeme dôkladné plánovanie a odhodlanie vytrvať. Nasledovanie Ježiša Krista, učeníctvo, to nie sú len občasné „záchvaty“ elánu, ktoré nás vyrušia z ničnerobenia. Ak sa rozhodneme, že budeme Ježišovými učeníkmi, očakáva sa, že si predtým sadneme a dôkladne zvážime, či je to naozaj to, čomu chceme venovať celý svoj život. Ak sa chceme dostať až do cieľa, potrebujeme si veľmi triezvo zvážiť, čo nás to bude stáť. Musíme sa zamyslieť nad otázkami – čo znamenajú slová: milovať nepriateľa. Som ochotný na to pristúpiť? Alebo zmieriť sa so svojím blížnym znamená to a to. Som ochotný ísť do toho aj za takúto cenu? Nie je to jednoduché. Prijať a osvojiť si životný štýl učeníka nie je vôbec ľahké. A je potrebné si uvedomiť, že tento životný štýl nemá byť výsledkom napomínania ani organizovaného povzbudzovania. Učeníctvo je otázkou rozumného zváženia. Môžeme si to predstaviť ako strategickú konferenciu, na ktorej spolu s Ježišom hľadáme zdroje, ktoré sú potrebné na to, aby sme dokázali žiť v súlade s Jeho predstavami, aby sme konali tak, aby On mohol zachraňovať jednotlivcov i celý svet.

Modlitba: Pane Bože, nebeský Otče, prosíme o Tvoje vedenie, aby sme svoje životy vedeli správne nasmerovať, a o múdrosť, aby sme sa vedeli správne rozhodovať. Chceme byť tými, ktorí budú o Tebe svedčiť svojím životom. Amen.

Poďte a pozrite na Božie diela, úžasné sú Jeho skutky pre ľudí. Žalm 66,5

Ježiš povedal stotníkovi: „Choď a nech sa ti stane tak, ako si uveril.“ V tej chvíli jeho sluha ozdravel. Matúš 8,13

Matúš 18,10-14 • Modlíme sa za: Bohunice (DNS)

OKTÓBER

Lukáš 14,15-24

15 Počul to jeden zo spolustolovníkov a povedal mu: „Blahoslavený, kto bude stolovať v Božom kráľovstve.“ 16 On mu však povedal: „Jeden človek pripravil veľkú večeru a pozval mnohých. 17 Keď prišiel čas večere, poslal svojho sluhu, aby oznámil pozvaným: ‚Poďte, už je všetko pripravené.‘ 18 No naraz sa všetci začali vyhovárať. Prvý mu povedal: ‚Kúpil som pole a musím si ho ísť obzrieť. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ 19 Druhý povedal: ‚Kúpil som päť párov volov a idem ich vyskúšať. Prosím ťa, ospravedlň ma!‘ 20 Ďalší zas povedal: ‚Oženil som sa, preto nemôžem prísť.‘ 21 Keď sa sluha vrátil, oznámil to svojmu pánovi. Vtedy sa pán domu rozhneval a povedal svojmu sluhovi: ‚Vyjdi rýchlo na cesty a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!‘ 22 Sluha povedal: ‚Pane, stalo sa, ako si rozkázal, ale ešte je miesto.‘ 23 Nato pán povedal sluhovi: ‚Vyjdi na cesty a poľné cestičky a koho stretneš, prinúť ho vojsť, aby sa mi naplnil dom. 24 Lebo hovorím vám, že ani jeden z tých, čo boli pozvaní, neokúsi moju večeru.‘“

Pozvanie. Podobenstvo o veľkej večeri nám ponúka štyri rôzne role. Pozrime sa, koho predstavujú: 1. Rola hostiteľa je rola vyhradená pre Boha. Z príbehu sa dozvedáme, že hostiteľ bol postojom pozvaných sklamaný. Asi v polovici príbehu sa hostiteľ rozhnevá. Pozoruhodný je však výsledok jeho hnevu. Je to ešte väčšie a veľkorysejšie pozvanie. Keď svoju hostinu pripravoval, chcel, aby sa o nej hovorilo dlho v celom okolí. Dopadlo to však inak, preto usporiada hostinu, o ktorej sa naozaj bude hovoriť, a len tak sa na ňu nezabudne. 2. Rola sluhu je na prvý pohľad možno nedôležitá. Postava sa zdá byť nevyužitá. No nie je to tak. Postava sluhu je akčná, vtiahnutá do deja a plne sa angažuje na riešení situácie. Ak uvažujeme, koho by táto postava mohla predstavovať – je to Ježiš. 3. Rola pozvaných. Pôvodne pozvaní na hostinu sa v príbehu správajú až absurdne. Ich odmietnutie pozvania na hostinu je možné vykladať rôzne. Nakoniec však dali prednosť majetku, rodine, zaistenej budúcnosti. Božie kráľovstvo sa im zdalo príliš neisté. 4. Rola náhradníkov. Náhradníci sú tí, ktorí sa na hostinu dostali ako slepé kura k zrnu. S nimi na hostine nikto nepočítal a ani oni nepočítali s tým, že sa na hostinu dostanú. Náhradníci zastupujú hriešnikov, teda colníkov a neviestky. Toto pozvanie, to je to najlepšie, čo sa nám v živote môže stať. Vďaka Bohu!

Modlitba: Otče nebeský, ďakujeme za pozvanie, s ktorým k nám prichádza Tvoj Syn. Ďakujeme, že Ti záleží na tom, aby sme boli prítomní na večeri, ktorú si pre nás pripravil. Prosíme, aby sme si uvedomovali význam tohto Tvojho pozvania a prijali možnosť byť s Tebou. Amen.

Hospodin povzbudil ducha všetkého ostatného ľudu, takže sa dali do práce na dome Hospodina zástupov, svojho Boha.  Aggeus 1,14

Ježiš hovorí: „Poznám tvoje skutky, tvoju námahu a vytrvalosť.“ Zjavenie 2,2

Jozua 5,13-15 • Modlíme sa za: Blatnica (TuS)

Lukáš 14,7-14

7 Keď zbadal, ako si pozvaní vyberajú čestné miesta, povedal im toto podobenstvo: 8 „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na čestné miesto, aby medzi pozvanými nebol niekto vzácnejší, ako si ty, 9 a príde ten, čo pozval teba i jeho, a povie ti: ‚Uvoľni mu miesto!‘ Vtedy by si musel s hanbou zasadnúť na posledné miesto. 10 Ale keď ťa pozvú, choď a sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy ti prejaví poctu pred všetkými spolustolovníkmi. 11 Veď každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“ 12 A tomu, ktorý ho pozval, povedal: „Keď dávaš obed alebo večeru, nepozývaj svojich priateľov, bratov, príbuzných alebo bohatých susedov, aby sa nestalo, že ťa aj oni pozvú a mal by si odplatu. 13 Keď robíš hostinu, pozvi chudobných, mrzákov, chromých a slepých! 14 A budeš blahoslavený, lebo oni sa ti nemajú čím odplatiť, a tak dostaneš odplatu pri vzkriesení spravodlivých.“

Stal sa zázrak. Chorý je uzdravený. Situácia pokračuje. Farizeji sú ticho. Začnú sa na hostine usádzať. Hľadajú si spoločensky hodnotovo najlepšie miesto. Ježiš ich vyzýva k novému pohľadu: nehľadieť v prvom rade na dobré miesto pre seba. „Nie je medzi pozvanými vzácnejší ako ty?“ Je to o sebectve a pozeraní na druhých. Každý prítomný farizej by si mal prečítať situáciu v tomto duchu – Ježiš, ktorý uzdravuje, je Boží Syn. Ale napriek nevídanému a svet meniacemu skutku (zázračnému uzdraveniu) farizeji zostávajú chladní. Ani očividné zázraky im neotvárajú oči. Cez liturgiu svojej doby nevidia toho vzácnejšieho – Božieho Syna. Ježišove slová nie sú výčitky, sú láskavým zápasom o ich duše. Čítajme život vierou aj za hranicami tradície. – – Ježiš nám pomáha porozumieť Božej pohostinnosti. Stavia ju do kontrastu hostiny „len pre pozvaných“. Vnímajme hostinu ako metaforu nášho života. Na hostine ľudí napájame jedlom a pitím. No v živote ľudí napájame aj povzbudivými slovami, odpustením, našou pozornosťou a časom pre ich ťažkosti. Kto je hosťom tvojej pozornosti? Pozvi na hostinu lásky tvojho života aj tých, ktorí sú v tvojich očiach chudobní – nesympatickí, nekresťania, voliči inej politickej strany, atď.

Modlitba: Pane Bože, ďakujeme Ti, že nás nenechávaš v našich hodnotách a sebastredných tradíciách. Odpusť, že ja sa ich príliš pridŕžam. Veď ma cestou toho dobrého, čo je v Duchu aj v tradícii. Amen.

Vstaň a pomôž nám, vykúp nás pre Svoju milosť! Žalm 44,27

Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do Svojej večnej slávy, vás po krátkom utrpení zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ. 1.Petra 5,10

1.Mojžišova 16,6b-14 • Modlíme sa za: Betliar (GeS)

Lukáš 14,1-6

1 Raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja, aby s ním stoloval, a oni ho sledovali. 2 A hľa, bol tam pred ním akýsi človek, chorý na vodnatieľku. 3 Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom so slovami: „Je v sobotu dovolené uzdravovať, či nie?“ 4 Oni však mlčali. Vzal chorého, uzdravil ho a prepustil. 5 I povedal im: „Ak niekomu z vás spadne do studne syn alebo vôl, vari ho nevytiahne hneď v sobotný deň?“ 6 A oni neboli schopní mu na to odpovedať.

Ježišove dotyky. Pán Ježiš navštevoval okrem chudobných aj vplyvných ľudí. Nie však, aby im pochleboval, či si zaistil výhody. Mal celkom iný zámer, a to: v každom čase prinášať Božie kráľovstvo. Nebál sa konfrontácií a tomu učí aj nás – aby sme vedeli vydať počet komukoľvek, kto to od nás žiada. Snažme sa aj dnes vyznať Ježiša v našom živote pred ľuďmi. Majme Jeho meno v úcte. Učme sa nezapierať Ježiša svojimi skutkami, slovami. Nie z donútenia, ale celkom prirodzene, pretože Ho ľúbime, no najmä preto že On prvý ľúbi nás. – – Ľudia majú od nás veriacich isté očakávania. Ľahké je sa tomu podvoliť. Usilujme sa urobiť to, čo je správne – bez ohľadu na uznanie. – – A nakoniec, milý čitateľ, čo je tvoja „vodnatieľka“? Nemusí to byť len choroba, ale i vec či udalosť, s ktorou si sám nevieš pomôcť, ťaží ťa a potrebuješ nájsť cestu von. Pán Ježiš ťa chce vyslobodiť. Aj v sobotu, aj v nedeľu, aj v pondelok… Rád vymení tvoj smútok za Jeho radosť, tvoju slabosť za Jeho silu, tvoje rany za Jeho uzdravenie. Rád ti odpustí hriechy. Prichádzaj k Nemu so svojou „vodnatieľkou“!

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že Tvoje úmysly s nami sú dobré. Prosíme Ťa, aby si nás učil chodiť v Tvojej vôli a dôverovať Ti. Amen.

Tvoj som, zachráň ma. Žalm 119,94

Zrazu zastal pri ňom Pánov anjel a v cele zažiarilo svetlo. Anjel udrel Petra do boku, zobudil Ho a povedal: „Rýchlo vstaň!“ Reťaze mu spadli z rúk. Skutky apoštolov 12,7

Zjavenie 12,7-12 • Modlíme sa za: Beckov (PoS)

15. nedeľa po Svätej Trojici

1.Petra 5,5b-11

Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť. 6 Pokorte sa teda pod mocnou Božou rukou, aby vás vo svojom čase povýšil. 7 Naňho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará. 8 Buďte triezvi, bdejte! Váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zhltol. 9 Vzoprite sa mu pevní vo viere, vedomí si toho, že také isté utrpenia doliehajú na spoločenstvo vašich bratov vo svete. 10 Boh všetkej milosti, ktorý vás v Kristovi Ježišovi povolal do svojej večnej slávy, vás po krátkom utrpení zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na pevný základ. 11 Jemu moc na veky vekov. Amen.

Ako žiť kresťansky? Každý veriaci človek prežíva zápasy s hriechom a diablom a prinášajú mu do života mnohé starosti, a niekedy aj trápenie. Vtedy môžeme upadnúť do zúfalstva, ustarostenosti, ako hovorí apoštol Pavol: Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti? Vďaka Pánu Bohu, že máme vysloboditeľa Pána Ježiša! – – Apoštol Peter nás dnes vyzýva k mnohým zámenám, ktoré nahradia hriech a diabla a nastolia Boží život v kresťanoch. Máme to konať spoločne a vzájomne sa povzbudzovať. Ide o tieto veci: Hriech pýchy nahradiť darom Božej pokory. Ťažobu malovernosti v ustarostenosti nahradiť spoľahnutím sa na Pána Ježiša, že sa o nás postará. Diablovo revanie ako lev, čo nás chce zožrať, nahradiť bdelosťou v triezvom stave, keď pevne stojíme vo viere v Krista. Iste by sme vedeli pokračovať ďalšími príkladmi, akú zámenu chce Duch Svätý konať s nami v spoločenstve cirkvi. Nakoniec je istou pravdou, že keď máličko potrpíme aj v boji s hriechom a diablom, potom nás raz Pán Ježiš postaví v dokonalosti do Božej slávy na Svoj pevný základ.

Modlitba: Ďakujeme, Pane Ježišu, že nám dávaš spoločenstvo cirkvi, kde sme vedení mnohým spôsobom ako kresťansky žiť. Sme radi, že berieš z nás bremená ustarostenosti v zápase s hriechom a diablom a dávaš nám mnohé požehnania: pokoru, spoľahnutie sa, bdelosť, triezvosť a vieru. Tebe buď moc teraz i naveky vekov. Amen.

Hospodin chráni cudzincov, ujíma sa siroty a vdovy. Žalm 146,9

Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí vďaka nej prijali ako hostí anjelov, hoci o tom nevedeli. Židom 13,2

Matúš 6,25-34 • 1.Mojžišova 2,4b-9(10-14)15(18-25) 46 • Žalm 46 • Modlíme sa za: Časopis Evanjelický posol spod Tatier

Lukáš 13,31-35

31 V tú hodinu prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Choď a odíď odtiaľto preč, lebo Herodes ťa chce zabiť.“ 32 Odpovedal im: „Choďte a povedzte tej líške: ‚Hľa, vyháňam démonov. Dnes i zajtra uzdravujem, a tretieho dňa dokončím svoje dielo.‘ 33 Ale dnes, zajtra i pozajtra musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. 34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli poslaní k tebe! Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste! 35 Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Neuvidíte ma, kým nepríde čas, keď poviete: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“

„Nechceli ste.“ Ježiš je už na ceste z Galiley (Herodesovho územia) do Jeruzalema. Nie je teda celkom jasné, čo majú farizeji na mysli, keď Mu hovoria, aby odtiaľ odišiel. Je zaujímavé, že varovanie prichádza vtedy, keď Ježiš vystríhal Svojich súčasníkov, že iba kvôli povrchným znalostiam o Ňom nebude im zaručený prístup do kráľovstva Božieho. Ježiš vo Svojej odpovedi farizejom nazýva Herodesa líškou. Líška v palestínskom poňatí bola obrazom nevýznamného a nízko postaveného človeka voči významnej – dôležitej, veľkej osobnosti. Označením líška naznačuje teda Ježiš Herodesov charakter. Tu sa nám tlačí na jazyk otázka: čo by z Kristových úst zaznelo na našu adresu, ako by nás Pán pomenoval? Náš text v závere obsahuje veľmi vážne slová: „…koľkokrát som chcel zhromaždiť Svoje dietky… a nechceli ste!“ Je to výpoveď, v ktorej je ukrytá hlboká bolesť. Čo všetko bol Ježiš ochotný pre nás urobiť!? A predsa – o mnohých platí: „a nechceli ste!“ Keď Jeho slová konfrontujeme s naším životom, čo by nám Pán vytkol, s čím by nebol spokojný? Kým je čas milosti, s bázňou a trasením pracujme na svojom spasení, aby aj o nás nemuseli platiť slová: „Zanecháva sa vám dom váš pustý.“

Modlitba: Svätý Bože, ďakujeme Ti, že i napriek nášmu mnohému vzdoru nám ešte zhovievaš. Prosíme však, pridaj nám viery, aby sme čas milosti nepremeškali. Amen.

Nebojte sa, nech spevnejú vaše ruky! Zachariáš 8,13

Ježiš povedal: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, Ja som premohol svet!“ Ján 16,33

2.Tesaloničanom 2,13-17 • Modlíme sa za: Bátovce (DNS)

Lukáš 13,22-30

22 Ježiš prechádzal cestou do Jeruzalema cez mestá i dediny a učil. 23 Ktosi sa ho spýtal: „Pane, je málo tých, čo budú spasení?“ On im povedal: 24 „Usilujte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, sa budú usilovať vojsť, ale nebudú vládať. 25 Keď hospodár vstane a zavrie dvere a vy zostanete stáť vonku, budete klopať na dvere a volať: ‚Pane, otvor nám!‘ Ale on vám odpovie: ‚Nepoznám vás. Odkiaľ ste?‘ 26 Vtedy začnete hovoriť: ‚Jedli a pili sme s tebou a učil si na našich uliciach.‘ 27 Ale on vám povie: ‚Nepoznám vás. Odkiaľ ste? Všetci páchatelia neprávosti, odstúpte odo mňa!‘ 28 Tam bude plač a škrípanie zubami, keď uvidíte, že Abrahám, Izák, Jákob a všetci proroci sú v Božom kráľovstve, ale vy ostanete vyhodení vonku. 29 A mnohí budú prichádzať od východu i západu, od severu i juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. 30 A tak sú poslední, čo budú prví, a sú prví, čo budú poslední.“

Chráňme sa povrchnej zbožnosti. Evanjelista Lukáš v 13. kapitole zachytil viac Ježišových výrokov, ktoré (vzhľadom na Jeho putovanie do Jeruzalema a údel, ktorý Ho tam čakal) dostávajú mimoriadny význam. Dá sa povedať, že otázka ohľadom počtu spasených je tematicky prepojená aj s predchádzajúcimi časťami tejto kapitoly (bdelosť, pokánie, nezadržateľnosť príchodu Božieho kráľovstva). Pán Ježiš neznámemu mužovi neodpovedá priamo, nepovie mu počet, ale jeho pozornosť upriamuje k praktickému úsiliu, ktoré musia ľudia vynaložiť, aby onen cieľ dosiahli. Obraz „tesnej brány“ (u Matúša „úzkej cesty“) naznačuje, že vstup do Božieho kráľovstva vyžaduje určitú námahu, zápas. Výpoveď o tom, že mnohí nebudú mať pri vstupe úspech, je naliehavou výzvou k nášmu sebaskúmaniu, dokiaľ je ešte čas. Doslova mementom sú pre nás výroky: „Jedávali a píjali sme s Tebou a na našich uliciach si učil“ – a na toto ich „ospravedlnenie“ prichádza Jeho prekvapivý verdikt: „Neviem, odkiaľ ste.“ Z toho jasne vyplýva, že Hospodár – náš Pán – pozná do detailov moju i tvoju zbožnosť. Pred Ním neobstojí nič formálne, polovičaté, čosi „len tak navonok“. Skúmajme i teraz, čo by mne či tebe Pán povedal k súčasnému stavu nášho duchovného žitia. Náš text nám naznačuje, ako byť medzi tými, ktorí budú stolovať s Pánom v Jeho kráľovstve.

Modlitba: Svätý Bože, slabí sme, a preto Ťa i teraz prosíme o silu kráčať po onej úzkej ceste, ktorá jediná vedie do Tvojho kráľovstva. Amen.

Mnohí hovoria o mne: „Ani Boh mu nepomôže!“ – Ty však, Hospodin, si môj štít, si moja sláva; pozdvihuješ mi hlavu. Žalm 3,3-4

Jeden z malomocných, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. Lukáš 17,15

Ján 13,31-35 • Modlíme sa za: Batizovce (TaS)

Lukáš 13,18-21

18 Potom povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? 19 Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade, kde vyrástlo na veľký strom a nebeské vtáky hniezdili v jeho konároch.“ 20 A ďalej hovoril: „K čomu prirovnať Božie kráľovstvo? 21 Podobá sa kvasu, ktorý žena vzala a zamiesila do troch mier múky, až všetko vykvasilo.“

Keď nepatrné prináša úžitok. V podobenstvách o horčičnom zrne a kvase Pán Ježiš vyberá príklady z bežného života, a predsa obidve ukrývajú tajomný zázrak prebývania Božieho kráľovstva v našom svete. Prvé podobenstvo rozpráva o človeku – mužovi, druhé o žene. Prvé je spojené s prostredím poľa (exteriéru), druhé je z prostredia domu (interiéru). Semienko i kvas je Božie slovo, ktoré bolo človeku zverené do rúk – mužom i ženám bez rozdielu. Človek, ktorý prijal Božie slovo, sa stáva jedným ohnivkom reťaze pri raste Božieho kráľovstva tu na zemi. Keď sadí semienka Božieho slova, keď do cesta „mnohých slov“ vloží dobrý kvas, stáva sa mužom či ženou z podobenstva a pomáha k rastu Božieho kráľovstva. Božie kráľovstvo tak preniká rôznym spôsobom do rôznych úsekov života. Nanovo v cirkvi (interiéri), ako aj mimo nej (exteriéri). A to najdôležitejšie prichádza v závere podobenstiev: Ľudské úsilie, Pánom Bohom požehnané a rozhojnené, prináša úžitok. Vtáci, ktorí hniezdia v korunách stromov, môžu byť podľa židovského výkladu stotožňovaní s pohanmi. Ak sadenie semienok Božieho slova spôsobí, že i ľudia mimo cirkvi budú chcieť byť v blízkosti Božieho kráľovstva, či sa stať jeho súčasťou, potom nebolo naše úsilie márne. Ak dokážeme svojím dobrým kvasom ovplyvniť aj veľkú hrudu cesta, do ktorej je vmiešané, tak vytrvajme i naďalej. Prajem všetkým nám, aby nás tieto podobenstvá s pomocou Ducha Svätého nanovo povzbudili ku zvestovaniu Božieho slova.

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, ďakujeme za Tvoje podobenstvá, ktoré vkladáš do bežných situácií ľudského života, aby sme im aj my lepšie rozumeli a poznali viac Teba i svoje zlyhania. Uč nás, prosíme, múdro ukladať naše slová – tak, ako si to dokázal Ty. Prosíme za vzrast Tvojho kráľovstva tu na zemi. Daj, nech sme Tvojou láskou premieňaní každý nový deň nášho života. Amen.

Ten, čo utvára vrchy a tvorí vietor a človeku oznamuje, čo mieni, čo robí ranný svit temnotou a kráča po výšinách zeme, sa volá Hospodin, Boh zástupov! Amos 4,13

Haleluja! Lebo začal kraľovať Pán, náš všemohúci Boh. Zjavenie 19,6

1.Kronická 29,9-18 • Modlíme sa za: Bardejov (ŠZS)