Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

Ján 5,31-47

31Ak sám svedčím o sebe, moje svedectvo nie je pravdivé. 32Iný však svedčí o mne a ja viem, že svedectvo, ktoré o mne vydáva, je pravdivé. 33Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. 34Ja však neprijímam svedectvo od človeka, ale toto hovorím preto, aby ste boli spasení. 35On bol lampou, ktorá horela a svietila, a vy ste sa chceli chvíľu veseliť pri jej svetle. 36Ja však mám väčšie svedectvo, ako je Jánovo, totiž skutky, ktoré mi dal Otec, aby som ich vykonal. Samy skutky, ktoré konám, svedčia o mne, že ma poslal Otec. 37A Otec, ktorý ma poslal, sám vydal svedectvo o mne. Vy ste nikdy nepočuli jeho hlas, ani nevideli jeho tvár 38a jeho slovo nezostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého poslal. 39Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. 40Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.41Slávu od ľudí neprijímam, 42ale vás som poznal, že nemáte v sebe Božej lásky. 43Ja som prišiel v mene svojho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný vo svojom vlastnom mene, prijali by ste ho. 44Ako môžete veriť vy, ktorí prijímate slávu jedni od druhých, a nehľadáte slávu od jediného Boha?! 45Nemyslite si, že ja budem na vás žalovať u Otca. Vaším žalobcom je Mojžiš, do ktorého ste vložili svoju nádej. 46Lebo keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, veď on písal o mne. 47Ale ak neveríte jeho písmam, akože uveríte mojim slovám?!“

Vydávajme svedectvo o Ježišovi. Istý majiteľ si dal do svojho obchodu takýto nápis: „Jediný, komu dôverujem, je Boh. Ostatní nech platia v hotovosti.“ Tvrdé slová, a predsa je v nich ozvena pravdy. Človek bol stvorený, aby plne dôveroval Bohu a Ježišovi, ktorého On poslal. Nám však často chýba plná dôvera voči Bohu aj voči Ježišovi. Ježiš hovorí, že podľa ovocia je možné rozpoznať, aký je strom a podľa skutkov, aký je človek. Ježiš sa stretol s ľuďmi, ktorí zneužívali ľudskú dôveru. Títo ľudia hovorili, že túžia po Bohu; ale jediné, po čom túžili, bolo ľudské uznanie. Ježiš od nich žiadal praktický výsledok ich viery. Naopak, On sám ich upozorňoval na Svoje skutky, ktoré by nemohol konať, ak by Mu ich nebeský Otec nedovolil konať. Ani my nemôžeme konať skutky, ktoré sa páčia Bohu, bez viery a bez Krista. Predovšetkým posúďme sami seba, či také ovocie viery – také skutky, ktoré sa páčia Bohu a prinášajú úžitok blížnym, prinášame! Tieto skutky nás neprenesú do neba, ale môžu priniesť kúsok neba pre nášho blížneho.

Modlitba: Pane, nauč ma robiť to, čo sa Tebe páči! Nauč ma mať trpezlivosť, dobrotivosť a zhovievavosť! Ukáž mi, čo mám konať a daj mi k tomu silu! Amen.

Hospodin povedal Mojžišovi: „Všetok ľud, uprostred ktorého si, uvidí Hospodinovo dielo.“ 2.Mojžišova 34,10

Ľudia sa čudovali, keď videli, že nemí hovoria, mrzáci sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia. A oslavovali Boha Izraela. Matúš 15,31

Skutky apoštolov 10,(21-23)24-36 •  Modlíme sa za: Turčianske Jaseno (TuS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 5,24-30

24Amen, amen, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nejde na súd, ale prešiel zo smrti do života. 25Amen, amen, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. 26Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby aj on mal život sám v sebe. 27A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. 28Nečudujte sa, že prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas 29a tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, kým tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. 30Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem, a môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

Žiť, či živoriť? Či si to priznáme alebo nie, túžbou každého z nás je žiť skutočný a zmysluplný život, ktorý za niečo stojí, ktorý nie je len akýmsi živorením. Keď sa pozrieš na priebeh dní, ktoré v poslednom období žiješ, čo vidíš? Život, ktorý za to stojí, ktorý má jasný zmysel a cieľ, alebo len akési živorenie, snahu nejako „prežiť“, predrať sa všetkým, čo jednotlivé dni a chvíle so sebou prinášajú? Ak chceš skutočne žiť tu a teraz, a potom aj tam, vo večnej, trvalej nebeskej vlasti bez sĺz, utrpenia a bolesti (a verím, že po tom túžiš), biblické slová dnešného rána ti radia a povzbudzujú ťa: 1. Počúvaj slová Darcu skutočného a večného života Pána Ježiša Krista! 2. Ver Mu a Jeho slovám! 3. Hľadaj Jeho vôľu tak, ako On hľadal vôľu Svojho nebeského Otca! Nájdeš ju najmä v Biblii. S Ním (a jedine v spojení s Ním) zažiješ a pocítiš každý deň príchuť neba. A potom raz budeš vychutnávať trvalú a nikdy nekončiacu nebeskú oslavu v láskavom náručí Darcu skutočného a večného života.

Modlitba: Bože, ďakujeme Ti za Ježiša, ktorý nesúdi podľa Svojej vôle, ale podľa Teba! Odpusť, že my často súdime podľa svojich pocitov, či názorov! Daj, aby naše staré ja ostalo v hrobe aj s jeho súdením a aby sme žili podľa Teba a z Tvojej milosti! Amen.

Radujte sa s dcérou jeruzalemskou! Plesajte v nej všetci, čo ju milujete. Tešte sa s ňou preveľmi všetci, čo sa nad ňou rmútite. Izaiáš 66,10

Keď sa Ježiš približoval k úpätiu Olivového vrchu, začal celý zástup učeníkov mocným hlasom radostne chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli. Lukáš 19,37

Matúš 22,1-14 •  Modlíme sa za: Turany (TuS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 5,19-23

19Ježiš im povedal: „Amen, amen, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Lebo čo robí Otec, to podobne robí aj Syn. 20Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí. A ukáže mu väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. 21Lebo ako Otec kriesi a oživuje mŕtvych, tak aj Syn oživuje, koho chce. 22Veď Otec nikoho ani nesúdi, lež celý súd odovzdal Synovi, 23aby si všetci ctili Syna, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal.

„Aký otec, taký syn, aká matka, taká Katka“, zvykne sa hovorievať. Naše staré porekadlo pochádzajúce z kresťanskej kultúry veľmi dobre vystihuje aj dnes životnú previazanosť nielen v telesnom, ale najmä v duchovnom zmysle slova. Aj Pán Ježiš vysvetľuje Svoju prepojenosť s nebeským Otcom, s Jeho láskou, Duchom Svätým. Nič z toho, čo sa deje v Jeho živote a účinkovaní, nie je náhoda. Veď „Otec miluje Syna a ukazuje Mu všetko“. No pre Židov je to vážna reč, pretože Boha nazýval Svojím Otcom a robil sa Mu rovným, čo tých, ktorí strážili čistotu zákona, pohoršovalo. Pán Ježiš Svojím vyjadrením aj nám ukazuje, akí by sme mali mať vzťah s naším nebeským Otcom: V prvom rade uveriť. Uveriť v Boha, ktorý všetkému dáva zmysel a poriadok. Uveriť v Boha ako láskavého Otca, ktorý nás má rád a pozýva nás do vzťahu s Ním skrze Svojho Syna, „ktorý oživuje koho chce“. Áno – On môže oživiť i to, čo sa nám javí ako odumreté, na čo sme dávno rezignovali. Oživuje pretrhnuté vzťahy a priateľstvá, oživuje zo stereotypu tých, ktorí si uvedomujú, že ich život, ale i celá spoločnosť potrebuje hlbokú zmenu. Nuž, dôverujme Božiemu vedeniu v našich životoch! Nech v nich koná On sám ako Sudca a Darca života! Nechajme sa viesť Jeho Duchom, aby sa aj o nás mohlo povedať: „Aký Otec, taký syn, či dcéra“.

Modlitba: Šťastní sme, že Ťa môžeme vzývať ako svojho nebeského Otca. Dôverujeme Ti, že Ty v láske vykonáš i pri nás skrze Svojho Syna len to najlepšie. Amen.

Hospodinove slová sú rýdze ako striebro tavené v hlinenej forme, sedemkrát prečistené. Žalm 12,7

Ježiš odpovedal: „Ja som sa nato narodil a nato som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje Môj hlas.“ Ján 18,37

Ján 6,47-51 •  Modlíme sa za: Turá Lúka (MyS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

7. nedeľa po Svätej Trojici

Hebrejom 13,1-3

1Bratská láska nech trvá. 2Nezabúdajte na pohostinnosť, lebo niektorí vďaka nej prijali ako hostí anjelov, hoci o tom nevedeli. 3Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi uväznení, pamätajte i na trpiacich, veď aj vy sami ste v tele.

Viditeľná láska. Láska sa nepreukazuje veľkými slovami, ale malými, konkrétnymi skutkami. Niekedy stačí niekomu otvoriť dvere, venovať chvíľu zo svojho času, alebo si niekoho vôbec všimnúť… Viera bez lásky je suchá, mŕtva. A láska bez skutkov je len pekný pocit. Bratská láska medzi nami, ktorí veríme, má byť trvalá. Nie iba občasná, keď je všetko „v pohode“, ale aj vtedy, keď je nám ťažko, keď sme unavení alebo sklamaní, alebo – iní… Niekedy si povieme: „Teraz nemám silu, potenciál…“ Ale práve vtedy môže Boh použiť naše gesto, či slovíčko ako nádej pre druhého. – – List Židom/Hebrejom ukazuje, že láska má praktickú podobu. Napríklad v pohostinnosti. Niektorí vraj nevedomky pohostili anjelov. Možno aj my sme niekedy poslúžili niekomu, koho nám poslal Boh, len sme to nezbadali. A možno, naopak, nás niekto prijal, keď sme to najviac potrebovali. – – Pamätať na väzňov a trpiacich, to je tiež láska. Nie romantická, ale láska, ktorá nezabúda. Ktorá vníma bolesť iných a pripomína nám, že aj my sme len ľudia. Aj my raz môžeme byť odkázaní na cudziu láskavosť. Boh skutočne pracuje cez obyčajné veci. Láska nie je teória. Láska je prax.

Modlitba: Pane, daj mi srdce, ktoré vidí potreby iných a nebojí sa konať! Nauč ma milovať jednoducho, skutkami, ktoré by menili svet okolo mňa! Amen.

Netrestaj ma, Hospodin, vo Svojom hneve a vo Svojom rozhorčení ma nekarhaj! Žalm 6,2

Boh Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou. 2.Korinťanom 5,21

Ján 6,1-15 • Skutky apoštolov 2,41-47 • 2.Mojžišova 16,2-3.11-18 • Žalm 87 •  Modlíme sa za: Trnava (BaS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 5,9b-18

V ten deň však bola sobota, 10a tak Židia dohovárali uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ 11Ale on im odpovedal: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘“ 12Oni sa ho spýtali: „Ktože je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘?“ 13Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vytratil zo zástupu, ktorý sa zišiel na tom mieste. 14Potom Ježiš našiel tohto človeka v chráme a povedal mu: „Pozri, ozdravel si! Už nehreš, aby sa ti nestalo niečo horšie!“ 15Uzdravený odišiel a povedal Židom, že je to Ježiš, kto ho uzdravil. 16Židia prenasledovali Ježiša aj za to, že to robil v sobotu. 17Ale Ježiš im povedal: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ 18Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže rušil sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu.

Nedajme sa pomýliť! Máme rozličné životné skúsenosti – a niektoré z nich sú pre nás dôležitejšie ako ostatné. Ale vieme, ktorá je tá najdôležitejšia a pre nás najpotrebnejšia? Je to osobná skúsenosť, keď zažijeme, že Pán Ježiš je Ten, kto nás lieči – uzdravuje – prináša záchranu. Nemáme väčší poklad a nemáme väčšiu nádej v živote než práve túto dobrú, radostnú zvesť. A predsa sa Krista a evanjelium neraz pokúšame nahradiť sami sebou a tým, čo robíme. Prichádzame pred Pána Boha s našimi pravidlami a skutkami – ale tak len dokazujeme, že si neuvedomujeme, čo On pre nás urobil vo Svojom Synovi. Takáto „viera“ sa úplne míňa účinkom, zmyslom a cieľom, pretože to nie je skutočná viera. Je však celkom ľahké a často dokonca lákavé nechať sa takto pomýliť. Dávajme si preto pozor, aby sme nevymenili Pána Ježiša za náboženskú tradíciu, či mŕtvu vieru – lebo tým by sme stratili všetko, na čom záleží. Náš nebeský Otec najlepšie vie, že potrebujeme záchranu a Pán Ježiš nám ju prináša. On je jedinou spásou.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem za to, kým si sa pre mňa stal vo Svojej láske: Že si aj mojím Spasiteľom a mojou jedinou nádejou. Amen.

Ako muža a ženu ich stvoril, požehnal ich a dal im meno človek, keď ich stvoril. 1.Mojžišova 5,2

Buďte si navzájom oddaní v bratskej láske, predbiehajte sa navzájom v úctivosti. Rimanom 12,10

Zjavenie 3,1-6 •  Modlíme sa za: Trenčín (PoS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 5,1-9a

1Potom bol židovský sviatok a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. 2V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník po hebrejsky nazývaný Betesda, s piatimi stĺporadiami. 3V nich ležalo množstvo chorých, slepcov, chromých, ochrnutých. 5Bol tam človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6Keď ho Ježiš videl ležať a spoznal, že je už dlho chorý, opýtal sa ho: „Chceš vyzdravieť?“ 7Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma zaniesol do rybníka, keď sa zvíri voda; kým ta dôjdem sám, zostúpi predo mnou iný.“ 8Ježiš mu povedal: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ 9A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil.

Nemáš nikoho? Prichádza Ježiš. Koľkokrát sme o tom zapochybovali? Nemám nikoho; čas aj okolnosti hrajú proti mne; som stratený. Závisieť len od vlastných schopností, či od iného človeka alebo od toho, ako sa situácia vyvinie, sa v konečnom dôsledku končí beznádejou. Občas sa nám podarí niečo vyriešiť, ale sú veci, na ktoré nestačíme. Kvôli našej vnútornej chorobe – hriechu – sme všetci paralyzovaní. Možno to nevieme presne takto pomenovať, ale faktom je, že neustále hľadáme pomoc. Chytáme sa aj slamky, hoci je pri nás živý Boh. Živý, avšak nepovšimnutý. Je to paradox nášho bytia, pri ktorom by sme sa mali zastaviť. „Veríme“, ale nedôverujeme. A tak sa nám Pán prihovára vždy znovu a znovu – v spoločenstve aj osobne – aby sme si uvedomili, že o nás vie a záleží Mu na nás. Ako odpoveď stačí jeden malý krôčik z našej strany: priznať si svoju bezmocnosť. Sebe, no najmä Jemu. Tá modlitba v komôrke srdca nás môže zachrániť práve dnes. Veď Betezda – Dom milosrdenstva a súcitu – je tam, kde je s nami Pán Ježiš. Nie je pravda, že nemáš nikoho! Máš Toho, Ktorý ťa miluje plnosťou lásky.

Modlitba: Pane, som bezmocný a je pre mňa také ťažké priznať si to, lebo bezmocnosť sa v tomto svete nenosí. Ďakujem, že Tebe to môžem bez obáv povedať, že Tebe môžem povedať všetko. Dávaj mi Svojho Ducha dôvery, aby som bol zachránený a žil vďaka tomu, že Ty si so mnou! Prosím nielen za seba, ale aj za mojich blízkych a blížnych. Amen.

Pozri z neba a hľaď zo Svojho svätého a slávneho príbytku! Kde je Tvoja horlivosť a odvaha? Izaiáš 63,15

Ježiš hovorí: „Nenechám vás ako siroty, prídem k vám.“ Ján 14,18

1.Jána 5,6-10 •  Modlíme sa za: Trenčianske Stankovce (PoS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 4,43-54

43Po dvoch dňoch odišiel odtiaľ do Galiley. 44Sám Ježiš totiž dosvedčil, že prorok nemá úctu vo svojej domovine. 45Keď teda prišiel do Galiley, Galilejčania ho prijali, lebo videli všetko, čo vykonal cez sviatky v Jeruzaleme, keďže aj oni boli na slávnostiach.46Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Istý kráľovský úradník v Kafarnaume mal chorého syna. 47Keď počul, že Ježiš prišiel z Judska do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby prišiel a uzdravil mu syna, ktorý už umieral. 48Ježiš mu povedal: „Keby ste nevideli znamenia a divy, neuverili by ste.“ 49Kráľovský úradník mu odpovedal: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“ 50Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ Ten človek uveril Ježišovým slovám a odišiel. 51Ešte bol na ceste, keď mu vyšli naproti sluhovia a oznámili mu, že jeho dieťa žije. 52Opýtal sa ich na hodinu, v ktorú sa dieťaťu uľavilo. Odpovedali mu: „Včera o siedmej hodine mu prestala horúčka.“ 53Tu otec spoznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i všetci v jeho dome. 54Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judska do Galiley.

Zázraky patria k viere človeka. Niekedy prichádzajú do života okamihy, kedy to máme ťažké. Veľmi ťažké. Sme zrazení na kolená a vieme, že nám pomôže iba zázrak. A to preto, lebo naše ľudské sily a možnosti narazili na svoje limity, za ktoré ísť nemôžeme a ani nevieme. Nedokážeme ich preklenúť ani vtedy, keby sme zo seba vycedili poslednú kvapku krvi. Lenže Boh dokáže urobiť zázrak. My dnes nemusíme blúdiť a pátrať po Ježišovi po celej krajine. Nemusíme ani cestovať do Jeruzalema, Kány Galilejskej, či Kafarnaumu, kde sa kedysi stali mnohé zázraky. Dnes sa môžeme utiahnuť do ticha svojej izby a nájsť Krista v sebe, v modlitbe. Na kolenách môžeme zápasiť o naplnenie našich prosieb. Naliehajme a nedajme sa odradiť ničím a nikým! A aj keď je to ťažké, nevzdávajme sa! Verme v Božiu moc v nás! Veď Božie zázraky sa dejú aj dnes. Kiežby sme mohli vydať svedectvo o čo len jedinom zázraku v našom živote!

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, Teba hľadám, lebo viem, že Ty sa nemeníš! Tvoja moc má dosah aj na môj život. Konaj v ňom podľa Svojej vôle! Amen.

Boh je naše útočisko a sila, osvedčená pomoc v súženiach. Preto sa nebudeme báť. Žalm 46,2-3

Keď Ježiš zbadal matku a pri nej stáť učeníka, ktorého miloval, povedal matke: „Žena, hľa, tvoj syn!“ Potom povedal učeníkovi: „Hľa, tvoja matka!“ A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe. Ján 19,26-27

Matúš 18,1-6 •  Modlíme sa za: Trebišov (ŠZS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 4,27-42

27Vtom prišli jeho učeníci a divili sa, že sa rozpráva so ženou, ani jeden však nepovedal: „Čo od nej chceš?“ alebo: „Prečo sa s ňou rozprávaš?“ 28Žena tam nechala svoj džbán, odišla do mesta a hovorila ľuďom: 29„Poďte sa pozrieť na človeka, ktorý mi povedal všetko, čo som urobila! Nebude to Mesiáš?“ 30Vyšli teda z mesta a prišli k nemu.31Medzitým ho učeníci prosili: „Rabbi, jedz!“ 32On im však povedal: „Ja mám jesť pokrm, o ktorom vy neviete.“ 33Tu si hovorili učeníci medzi sebou: „Vari mu niekto priniesol jesť?“ 34Ježiš im povedal: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, čo ma poslal, a dokonať jeho dielo. 35Vari nehovoríte i vy sami: ‚Ešte štyri mesiace a príde žatva?‘ Hovorím vám, zdvihnite oči a pozrite na polia, že sa už belejú k žatve! 36Žnec už dostáva mzdu a zbiera úrodu pre večný život, aby sa rozsievač aj žnec spolu radovali. 37Lebo v tomto má pravdu príslovie: ‚Jeden rozsieva a druhý žne.‘ 38Ja som vás poslal žať to, na čom ste nerobili. Iní sa namáhali a vy ste vstúpili do ich práce.“39Mnohí Samaritáni z toho mesta uverili v neho pre slovo ženy, ktorá svedčila: „Povedal mi všetko, čo som urobila.“ 40Keď teda prišli k nemu Samaritáni, prosili ho, aby ostal u nich. Ostal tam dva dni. 41A ešte omnoho viac ich uverilo pre jeho slovo. 42A žene povedali: „Veríme už nie preto, čo si povedala; veď sme sami počuli a vieme, že toto je naozaj Spasiteľ sveta.“

Slovo má veľkú moc. Neraz mávneme rukou a povieme si: Škoda reči! Lenže naozaj je to doslova „škoda reči“? Používať slová vo veciach viery má zmysel za každých okolností i v každej dobe – v čase i v nečase. Tá žena (Samaritánka) uverila vďaka slovám Pána Ježiša. Tento muž ju neodsúdil ani sa na ňu nepozeral pohŕdavo, ešte skôr ako otvoril ústa. Jeho slová boli plné lásky, pravdy a múdrosti. Preto vďaka nim spoznala, že On je Záchranca, ktorému môže dôverovať. Slová sú ako semienka. Po zasadení rastú a prinášajú úrodu. Úrodou je v tomto prípade svedectvo. – – Áno, aj my máme svedčiť. Je to úloha každého kresťana. Nehanbime sa ani nemajme predsudky! Slová osobného vyznania majú moc otvoriť ľuďom oči i srdce pre Pána Boha. Použime ich aj dnes! Nikdy nevieme, komu môžu poslúžiť na spasenie.

Modlitba: Pane Ježišu Kriste, Ty sa prihováraš k nám, aby sme sa aj my prihovárali k tým, ktorých nám posielaš do cesty. Pomôž nám dnes byť Tvojimi svedkami! Amen.

Moja myseľ sa obracia proti Mne a všetky Moje pocity ľútosti sa rozpaľujú. Nedám priechod Svojmu pálčivému hnevu, lebo Ja som Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba. Ozeáš 11,8.9

Boh tak miloval svet, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život. Ján 3,16

Skutky apoštolov 16,23-34 •  Modlíme sa za: Tornaľa (RiS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 4,15-26

15Žena mu povedala: „Pane, daj mi tej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť po vodu.“16On jej povedal: „Choď, zavolaj si muža a príď sem!“ 17Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“ Nato jej Ježiš povedal: „Správne si povedala: ‚Nemám muža;‘ 18lebo si mala piatich mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“ 19Žena mu odpovedala: „Pane, vidím, že si prorok. 20Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, ale vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa mu treba klaňať.“ 21Ježiš jej odpovedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme. 22Vy sa klaniate tomu, čo nepoznáte; my sa klaniame tomu, čo poznáme, pretože spása je zo Židov. 23Ale prichádza hodina — a už je tu —, keď praví ctitelia budú sa klaňať Otcovi v Duchu a pravde. Veď aj Otec hľadá takýchto ctiteľov. 24Boh je Duch a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.“ 25Žena mu povedala: „Viem, že prichádza Mesiáš, nazývaný Kristus; keď príde on, všetko nám oznámi.“ 26Ježiš jej povedal: „Ja som to — ten, čo sa rozpráva s tebou.“

Ako sa modliť? Rozhovor začína byť priveľmi osobný? Čo urobíme? Snažíme sa zmeniť tému? – – Ježiš v rozhovore so ženou hovorí o niečom, čo sa tejto ženy veľmi dotýka. Nezapiera skutočnosť, je pravdovravná, ale rozhovor smeruje inam: „Naši otcovia sa modlili na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba modliť“. Tak, čo mi na to povieš, keď si prorok? – – Ježiš na naše otázky často odpovedá inak, ako by sme čakali: Nie je dôležité miesto, kde sa modlíš, pre Mňa je dôležitejšie, ako sa modlíš. Lebo „Boh je duch, a tí ktorí sa Mu modlia, musia sa modliť v duchu a pravde“. V duchu si spievam pieseň: „Modli sa každé ráno, modli sa aj na obed, modli sa každý večer, modliť sa neprestaň.“ To je výzva a pozvanie aj pre náš každodenný život. Zostávaj v Ježišovi, zjavenej Pravde, modli sa a Boh učiní…! „Lebo my nevieme, za čo sa máme modliť, ako náleží, ale sám Duch prihovára sa za nás vzdychaním nevysloviteľným“ (Rim 8,26).

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že Ti nezáleží na mieste a budove, ale na Duchu a Pravde! Odpusť, že si viac cením ľudské dielo, ako Teba! Veď ma Svojím Duchom, nech sa modlím správne! Amen.

Pozri, Pán, Hospodin, prichádza v moci, vládne Svojím ramenom. Izaiáš 40,10

Od trónu som počul mohutný hlas: „Pozri, Boží stánok medzi ľuďmi. Boh bude s nimi prebývať a oni budú Jeho ľudom; On sám, ich Boh, bude s nimi.“ Zjavenie 21,3

1.Mojžišova 32,23-32(33) •  Modlíme sa za: Topoľčany (PoS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu

Ján 4,1-14

1Keď sa Ježiš dozvedel, že farizeji počuli, ako získava a krstí viac učeníkov než Ján, 2hoci Ježiš sám nekrstil, ale jeho učeníci, 3opustil Judsko a odišiel znova do Galiley. 4Musel však prejsť cez Samáriu. 5Dostal sa tak do samaritánskeho mesta menom Sychar, blízko pozemku, ktorý dal Jákob svojmu synovi Jozefovi. 6Tam bola Jákobova studňa. Ježiš bol ustatý z cesty, a tak si sadol k studni. Bolo okolo šiestej hodiny.7Tu prišla žena zo Samárie nabrať si vody. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ 8Jeho učeníci totiž odišli do mesta nakúpiť potravu. 9Žena Samaritánka mu na to povedala: „Ako to, že ty, Žid, žiadaš odo mňa, Samaritánky, aby som sa ti dala napiť?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. 10Ježiš jej na to povedal: „Keby si vedela o Božom dare a kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť!‘, ty by si požiadala jeho a on by ti dal živú vodu.“ 11Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká; odkiaľ teda vezmeš tú živú vodu? 12Si azda väčší, ako náš otec Jákob, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on, jeho synovia i jeho dobytok?“ 13Ježiš jej povedal: „Každý, kto pije z tejto vody, bude opäť smädný. 14Kto sa však napije z vody, ktorú mu dám ja, nikdy nevysmädne. Ale voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“

Odkiaľ zoberieš živú vodu? Čo robíme v lete, keď teplota stúpa a nadobúda tropické hodnoty? Snažíme sa skryť niekde v chládku alebo trávime čas pri vode. – – Je pravé poludnie. Ježiš sedí unavený pri studni a z neďalekého mestečka sa blíži žena. Nesie prázdne nádoby na vodu a chce ich naplniť. A tak sa začína rozhovor. O čom asi? No predsa o vode! – – Už v knihe Prísloví čítame: „Studená voda čerstvá na vyprahlú dušu a dobrá zvesť z ďalekej zeme“ (Prísl 25,25). Ježiš vidí ženu, ktorej duša je vyprahnutá až na smrť. Nechce nikoho vidieť a s nikým sa stretnúť. Ježiš vidí jej potreby, a tak začína rozhovor: „Daj sa Mi napiť!“ Žena sa čuduje, že ju oslovuje cudzí muž a ešte k tomu Žid, ale Ježiš pokračuje ďalej: „Keby si znala dar Boží a vedela, Kto je Ten, ktorý ti hovorí: ‚Daj sa Mi napiť‘!, ty by si bola Jeho prosila, a bol by ti dal živej vody.“ – – To je tá dobrá zvesť pre každú vyprahnutú dušu. Ježiš je tu, vidí tvoje potreby a dáva ti vzácny dar, Seba samého skrze Slovo, skrze rozhovor s Ním. Nikto už nemusí chodiť utrápený a smädný. Poď k Ježišovi a napi sa „z prameňa vody, vyvierajúcej do večného života“.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že Kristus nás dokáže nasýtiť zvnútra! Odpusť, že sa často duchovne sýtim prázdnymi vecami! Daruj mi Kristovu myseľ, nech rozoznávam Tvoje oživujúce bohatstvo! Amen.

Hospodin, prichádza súdiť zem. On bude spravodlivo súdiť svet a národy podľa práva. Žalm 98,9

Ježiš hovorí: „Môj súd je spravodlivý, pretože nehľadám Svoju vôľu, ale vôľu Toho, ktorý Ma poslal.“ Ján 5,30

2.Mojžišova 14,15-22 •  Modlíme sa za: Tomášovce (NoS)

Otázky na rozjímanie:

Aplikácia do života:

Dnes som vďačný za tieto 3 veci:

Viac o vďačnosti, čo to je, prečo je dôležité byť vďačný, ako praktizovať vďačnosť nájdeš na blogu