1 Bileám videl, že Hospodinovi sa páči, aby žehnal Izrael. Nepokúšal sa teda, ako už dvakrát predtým, o preklínanie, ale obrátil sa tvárou k púšti. 2 Keď sa Bileám rozhliadol a videl, ako Izrael táborí podľa svojich kmeňov, spočinul na ňom Boží duch 3 a vyslovil svoj výrok: „Výrok Bileáma, syna Beóra, výrok muža s otvorenými očami; 4 výrok toho, kto počúva Božie slová, ktorý vidí zjavenia Všemohúceho, padá do vytrženia a má otvorené oči: 5 Aké krásne sú tvoje stany, Jákob, príbytky tvoje, Izrael! 6 Rozprestierajú sa ako údolia, ako záhrady pri rieke, ako aloa, čo sadil Hospodin, ako cédre pri vode. 7 Voda bude tiecť z jeho vedier, jeho siatiny budú v hojnej vlahe. Vznešenejší ako Agag bude jeho kráľ, zvelebené bude jeho kráľovstvo. 8 Boh, ktorý ho vyviedol z Egypta, je preňho ako roh byvola. Pohltí národy, svojich nepriateľov, kosti im rozdrví, ich šípy poláme. 9 Uložil sa, odpočíva ako lev a levica. Kto ho vyruší? Kto ťa požehná, nech je požehnaný! Kto ťa prekľaje, nech je prekliaty!“ 10 Nato vzplanul Balákov hnev proti Bileámovi a plesol rukami. Balák potom povedal Bileámovi: „Zavolal som ťa preklínať mojich nepriateľov a ty už tretíkrát žehnáš. 11 Ber sa preč! Povedal som: Veľmi ťa poctím, ale Hospodin ťa pocty zbavil.“ 12 Bileám však povedal Balákovi: „Nepovedal som tvojim poslom, ktorých si poslal ku mne: 13 ‚Keby mi dal Balák plný palác striebra a zlata, nemohol by som prestúpiť rozkaz Hospodina a čokoľvek svojvoľne vykonať. Čo povie Hospodin, to budem hovoriť‘? 14 Teraz idem k svojmu ľudu. Poď teda, oznámim ti, čo tento ľud urobí tvojmu ľudu v budúcnosti.“ 15 Nato vyslovil svoj výrok: „Výrok Bileáma, syna Beóra, výrok muža s otvorenými očami; 16 výrok toho, kto počúva Božie slová, kto má poznanie od Najvyššieho, kto vidí zjavenia Všemohúceho, padá do vytrženia a má otvorené oči: 17 ‚Vidím ho, ale zatiaľ neprítomného, hľadím naňho, ale nie zblízka. Vychádza hviezda z Jákoba, povstáva žezlo z Izraela. On prerazí spánky Moába i temeno všetkých Šétovcov. 18 Podrobí si Edóm, zmocní sa Seíru, svojho nepriateľa, no Izrael získa moc. 19 Z Jákoba povstane ten, ktorý zničí všetko, a zahubí tých, čo ušli z mesta.‘“ 20 Keď zasa uzrel Amaléka, vyslovil svoj výrok: „Amalék bol prvý z národov, no jeho budúcnosť bude večná záhuba.“ 21 Keď uvidel Kénitov, vyslovil svoj výrok: „Tvoje sídlo je pevné, tvoje hniezdo spočíva na skale. 22 No predsa, Kéniti, budete zničení, keď vás Aššúr odvlečie do zajatia!“ 23 Znova vyslovil svoj výrok: „Ktože len zostane nažive, keď to Boh urobí? 24 Lode od brehov Kittímu pokoria Aššúra i Ebera, no nakoniec aj ten zahynie.“ 25 Potom Bileám vstal, vrátil sa do svojho domova a Balák šiel tiež svojou cestou.
Prekliatie a požehnanie. Dva protiklady (ktoré často nachádzame v Starej zmluve) sa spájajú s predstavou, že existujú bytosti, z ktorých vychádza sila schopná meniť dobré na zlé a život na smrť. V našom texte má veštec Bileám schopnosť disponovať takýmito nadprirodzenými silami, a preto sa kráľ Bálák na neho obracia so žiadosťou, aby vyriekol kliatbu nad izraelským národom. Bileám po stretnutí s Bohom poznáva, že zdrojom trestajúcej (ale rovnako aj žehnajúcej) moci nie je on sám, ale Boh, ktorý vyviedol Izrael z Egypta. Preto ani za cenu plného domu striebra a zlata, ktoré mu sľubujú moábske kniežatá, by nemohol prekliať izraelský ľud, pretože to nie je v jeho moci. Zamýšľané prekliatie sa zmenilo na požehnanie. Také sú Božie úmysly. Zlé sa zmení na dobré (a ani o tom netušíme) tak, ako ani izraelský ľud netušil, že sa nad nimi „sťahujú mračná pohromy“ a Bálák sa snaží o ich skazu. Ale tu zasiahol Boh Svojou ochrannou rukou. Náš Pán dáva poznávať, že kým patríme Jemu, On riadi naše cesty a nemusíme sa viac báť prekliatia. Buďme Bohu za Jeho ochranu vďační a neprestávajme Mu za to ďakovať.
Modlitba: Ďakujeme Ti, Bože, za všetko dobré, čím nás zahrňuješ, ďakujeme Ti za pomoc a povzbudenie v ťažkých chvíľach, aj za ochranu na našich každodenných cestách, o ktorej niekedy ani netušíme. Amen.