Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

MAREC

Marek 10,32-45

32 Kráčali cestou hore do Jeruzalema a Ježiš išiel pred nimi. Boli znepokojení a tí, čo ich nasledovali, mali strach. Znova vzal k sebe Dvanástich a začal im hovoriť, čo sa má s ním stať: 33 „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť, vydajú pohanom, 34 budú sa mu vysmievať a pľuvať na neho. Zbičujú ho a zabijú, ale po troch dňoch vstane z mŕtvych.“ 35 Vtedy prišli k nemu Zebedejovi synovia Jakub a Ján s prosbou: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa požiadame.“ 36 On sa ich však opýtal: „Čo chcete, aby som pre vás urobil?“ 37 Odpovedali mu: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ 38 No on im povedal: „Neviete, čo si žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem, alebo byť pokrstení krstom, ktorým som ja pokrstený?“ 39 Oni odpovedali: „Môžeme.“ Nato Ježiš povedal: „Kalich, ktorý ja pijem, budete piť. Aj krstom, ktorým som pokrstený, budete pokrstení. 40 Ale dať sedieť po mojej pravici alebo ľavici nie je mojou vecou. Tie miesta patria tým, pre ktorých boli pripravené.“ 41 Keď to počuli ostatní desiati, začali byť na Jakuba a Jána mrzutí. 42 Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich mocnári ich utláčajú. 43 Medzi vami to tak nebude! Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľký, bude váš služobník, 44 a kto chce byť medzi vami prvý, bude sluha všetkých. 45 Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby sám slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých.“

Ako pozorne počúvame to, čo nám Ježiš rozpráva? Situácia určite aj pre nás veľmi známa, len si ju musíme povedať inak. Stáva sa, že Ježiš Kristus nám rozpráva, prihovára sa nám rôznymi spôsobmi a my ignorujeme Jeho pomoc, rady, poučenie, spasenie. To všetko prehliadame cez prsty a upíname sa len na veci, z ktorých máme rýchly zisk alebo úspech. Presne ako synovia Zebedeoví. Ježiš im rozpráva, pripravuje ich na blížiace sa udalosti – zrada a odsúdenie vodcami vo vlastnom národe, vydanie rímskej moci, zlé zaobchádzanie s Ním, smrť, až potom vzkriesenie. Ako na Ježišove slová reagujú synovia Zebedeoví? Vôbec im nedávajú váhu, ale pýtajú sa otázky, ktoré ich zaujímajú, pretože sa chcú ubezpečiť, že budú mať účasť na Jeho sláve. – – Milý brat a milá sestra, počúvaj pozorne! Maj uši nastavené pre Ježišove slová, pretože On nás uisťuje o vykúpení. Uisťuje neustále. A práve toto uistenie je pre nás v každej chvíli to najväčšie víťazstvo, najväčší zisk, najväčší úspech.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju múdrosť. Odpusť, že ju len zriedka počúvam a ešte menej poslúcham. Daj mi túžbu konať, čo sa Ti páči a prijímať Tvoje myšlienky za svoje. Amen.

Veď si mi pomáhal, v tôni Tvojich krídel môžem plesať. Žalm 63,8

Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Rimanom 8,31

Hebrejom 9,11-15 • Modlíme sa za: Kokava nad Rimavicou (RiS)

2.Mojžišova 12,21-33.51

21 Mojžiš zavolal všetkých starších Izraela a povedal im: „Choďte, obstarajte si zviera zo stáda podľa svojich rodov a zarežte ho ako veľkonočného baránka. 22 Potom vezmite zväzok yzopu, namočte ho v krvi, ktorá bude v miske, potrite ňou obe veraje aj ich hornú časť. Nech nikto z vás až do rána nevychádza z dverí svojho domu. 23 Hospodin bude totiž prechádzať a biť Egypťanov. Keď uvidí krv na oboch verajach a ich hornej časti, Hospodin prejde popri dverách a zhubcovi nedovolí vojsť do vašich domov a zabíjať. 24 Toto zachovávajte ako večné ustanovenie pre vás a pre vaše deti. 25 Keď prídete do krajiny, ktorú vám podľa svojho sľubu dá Hospodin, zachovávajte tento obrad. 26 Keď sa vás budú pýtať vaši synovia, čo znamená tento obrad, 27 poviete im: ‚Je to obeta Paschy na počesť Hospodina, ktorý prešiel popri domoch Izraelitov v Egypte, keď bil Egypťanov a naše domy zachránil.‘“ Ľud padol na kolená a klaňal sa. 28 Izraeliti šli a robili tak, ako Hospodin prikázal Mojžišovi a Áronovi. Tak urobili. 29 Keď nastala polnoc, Hospodin usmrtil všetkých prvorodených v Egypte, od faraónovho prvorodeného syna, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až po prvorodeného zajatca, ktorý bol v žalári, ako aj všetko prvorodené z dobytka. 30 V tú noc vstal faraón, všetci jeho služobníci a všetci Egypťania, lebo v Egypte nastal veľký nárek; nebol totiž dom, v ktorom by nebol mŕtvy. 31 Faraón ešte v noci zavolal Mojžiša a Árona a povedal im: „Vstaňte! Odíďte spomedzi môjho ľudu, vy aj Izraeliti! Choďte slúžiť Hospodinovi podľa svojej žiadosti! 32 Vezmite si svoje ovce a dobytok, ako ste žiadali, a choďte! Vyproste požehnanie aj pre mňa!“ 33 Aj Egypťania naliehali na ľud, aby čím skôr odišiel z krajiny, lebo hovorili: „Všetci pomrieme.“ 51 V ten istý deň vyviedol Hospodin zástupy Izraelitov z Egypta.

Príbeh môjho vyslobodenia. Je to aj príbeh o našom zotročení a konečnom vyslobodení z hriechu. Židia, ktorí vstúpili do Egypta za pohostinných podmienok, sa v čase Mojžiša stali otrokmi. Bola to drsná realita krutej práce a drvivej sily beznádeje. Ale Boh počul ich náreky a vedel o ich ťažkej situácii. Posiela proroka, aby ich vyslobodil z reťazí útlaku. V ten istý deň vyviedol Hospodin Izraelcov z Egypta vo vojoch. Keď ich Mojžiš vyviedol zo zajatia, museli sa túlať púšťou, aby porozumeli životu. V Egypte mali bezpečnosť a určitú rutinu. Nepotrebovali sa báť neznámeho. Nemuseli sa starať o nikoho okrem seba. Mojžiš chcel, aby sa naučili dôverovať Pánovi. Chcel ich vyviesť z ich komfortnej zóny do reality života. Na to, aby sa dostali do zasľúbenej zeme, musia prejsť cez desivé vody Červeného mora a zatúlať sa do púšte. Nemohli dosiahnuť zasľúbenú zem, pokiaľ sa nenaučili dôverovať Bohu. V skutočnosti sa museli vzdať svojho strachu z neznámeho, vzdať sa lásky k poznanému a uveriť živému Bohu Abraháma, Jozefa a Mojžiša. – – Rozprávanie o vyslobodení aj teba vyzýva k odvahe a väčšej dôvere voči Božiemu slovu; nie duch zúfalstva, ale duch nádeje; nie duch klamu, ale duch osvietenia. Príbeh Exodus je metaforou Veľkej noci: umieranie zotročeného Ja a vzkriesenie oslobodeného Ja.

Modlitba: Bože, ďakujem za oslobodenie, ktoré si mi priniesol a ešte prinášaš. Odpusť, že Ti za to málo ďakujem a opäť sa niekedy dostávam do otroctva. Veď ma Tvojím Duchom, nech som Tvojím dobrým a slobodným dieťaťom. Amen.

V Hospodinovi nachádzam útočisko. Ako mi môžete povedať: „Uleť si, vtáča, na svoj vrch!?“ Žalm 11,1

Nestrácajte dôveru, lebo bude bohato odmenená. Hebrejom 10,35

1.Jána 1,8 – 2,2 • Modlíme sa za: Koceľovce (GeS)

2.Mojžišova 12,1-20

1 V Egypte Hospodin Mojžišovi a Áronovi povedal: 2 „Tento mesiac vám bude začiatkom mesiacov; bude vám prvým mesiacom v roku. 3 Celej izraelskej pospolitosti oznámte: ‚Desiateho dňa tohto mesiaca nech si každý rod zaobstará baránka; jedného baránka pre domácnosť. 4 Ak je rodina malá a nemohla by zjesť jedného baránka, nech sa spojí s najbližším susedom, aby ich bolo dosť na zjedenie baránka. 5 Baránok musí byť bez chyby, ročný samček. Môžete ho vybrať z jahniat alebo z kozliat. 6 Budete ho opatrovať do štrnásteho dňa tohto mesiaca a pred večerom ho celé zhromaždenie izraelskej pospolitosti zareže. 7 Vezmú z jeho krvi a potrú ňou obe veraje a ich hornú časť na dverách svojich domov, v ktorých budú jesť. 8 V tú istú noc budú jesť mäso upečené na ohni; budú ho jesť spolu s nekvaseným chlebom a s horkými bylinami. 9 Nesmiete z neho jesť nič surové ani uvarené vo vode, len upečené na ohni s hlavou, nohami a vnútornosťami. 10 Nič z neho nesmie zostať do rána. Keby z neho niečo zostalo, spálite to na ohni. 11 Budete to jesť takto: budete mať opásané bedrá, sandále na nohách a palicu v ruke. Budete ho jesť narýchlo, lebo je to Hospodinova Pascha. 12 V tú noc prejdem cez Egypt a usmrtím v ňom všetko prvorodené, od človeka až po dobytok. Nad všetkými egyptskými bohmi vykonám súd. Ja som Hospodin. 13 Vaším znamením bude krv na domoch, v ktorých bývate. Keď uvidím krv, obídem vás, takže vás zhubná rana nezastihne, keď budem biť Egypt. 14 Tento deň vám bude pamätným dňom. Budete si ho pripomínať ako slávnosť na počesť Hospodina. Budete ho sláviť z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie. 15 Sedem dní budete jesť nekvasené chleby. Hneď v prvý deň odstránite kvas zo svojich domov. Každý, kto by od prvého do siedmeho dňa jedol niečo kvasené, bude odstránený z Izraela. 16 V prvý deň budete mať sväté zhromaždenie, aj v siedmy deň budete mať sväté zhromaždenie. V tieto dni nebudete konať nijakú prácu. Smiete robiť len to, čo je potrebné na prípravu jedla. 17 Takto budete zachovávať ustanovenie o nekvasených chleboch, lebo práve v ten deň som vyviedol vaše zástupy z Egypta. Tento deň budete zachovávať z pokolenia na pokolenie ako večné ustanovenie. 18 Nekvasené chleby budete jesť od večera štrnásteho dňa prvého mesiaca až do večera dvadsiateho prvého dňa toho istého mesiaca. 19 Sedem dní sa nesmie vo vašich domoch nájsť nič kvasené. Každý, kto by jedol niečo kvasené, bude odstránený z izraelskej pospolitosti, Izraelita práve tak ako cudzinec. 20 Nebudete jesť nič kvasené. Vo všetkých svojich príbytkoch budete jesť len nekvasené chleby.‘“

Na odpustenie hriechov. „Tento deň bude pre vás pamätným dňom a budete ho svätiť ako sviatok Hospodinov; … ako večné ustanovenie.“ V Starej zmluve mnohí považovali Pesach za jednu z najväčších udalostí, aká sa kedy udiala. Bola to úžasná udalosť. My sme však dostali podobný príkaz sláviť ešte väčšiu spásu, totiž spomienku na Ježišovu smrť. … vezmite, jedzte, toto je Moje telo, ktoré sa za vás vydáva; to čiňte na Moju pamiatku! Podobne po večeri (vzal) aj kalich a riekol: Tento kalich je nová zmluva v Mojej krvi: to čiňte, kedykoľvek budete piť, na Moju pamiatku! Ježišova krv je vyliata za teba na odpustenie hriechov. Ako to bolo v minulosti, tak je to teraz ešte jasnejšie: sme spasení krvou Baránka! Tento príkaz však nie je daný ako záťaž pre Kristových nasledovníkov. Je to privilégium, imperatív evanjelia, čo znamená, že to bolo dané, aby sme boli oslobodení od hriechu a bolo nám odpustené. Uprostred problémov mal Boh plán, ktorému venoval veľkú pozornosť a uskutočnil ho na Veľkú noc. Nezabudol na žiadny detail. To ON je Ten, kto určuje tvoje cesty a sleduje tvoju cestu. Nasleduj Ho domov.

Modlitba: Ďakujem, Bože, za Tvoju Novú zmluvu, ktorá nás oslobodila od Zákona hriechu a smrti. Odpusť, že ju niekedy odsúvam do úzadia kvôli svojej pýche. Uzdravuj ma z nej a veď Tvojím Duchom cestou pokory a viery. Amen.

Hospodin, môj Bože, k Tebe sa utiekam. Zachráň ma pred všetkými, čo ma prenasledujú, a vysloboď ma. Žalm 7,2

Keď vás vydajú súdu, nestarajte sa, čo a ako máte hovoriť. Lebo v tej chvíli vám bude dané, čo máte povedať. Matúš 10,19

Ján 16,29-33 • Modlíme sa za: Klenovec (RiS)

2.Mojžišova 11,1-10

1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Ešte jednou ranou zasiahnem faraóna a Egypt. Potom vás prepustí; ba nielen prepustí, ale priam vás vyženie. 2 Povedz teda ľudu, aby si každý muž vyžiadal od svojho priateľa a každá žena od svojej susedky strieborné a zlaté predmety.“ 3 Hospodin vzbudil v Egypťanoch priazeň voči ľudu. Mojžiša si totiž v Egypte mimoriadne vážili faraónovi služobníci i jeho ľud. 4 Potom Mojžiš povedal: „Hospodin hovorí: ‚O polnoci prejdem Egyptom. 5 V Egypte zomrú všetci prvorodení, od faraónovho prvorodeného syna, ktorý má zasadnúť na trón, až po prvorodeného syna otrokyne, ktorá je pri žarnove, ako aj všetko prvorodené z dobytka. 6 Po celom Egypte sa bude ozývať veľký nárek, akého dosiaľ nebolo a ani nebude. 7 Na nijakého Izraelitu ani len pes nezašteká — ani na človeka, ani na dobytča —, aby ste poznali, že Hospodin robí rozdiel medzi Egyptom a Izraelom. 8 Potom prídu ku mne všetci tvoji služobníci, poklonia sa mi a budú prosiť: Odíď aj so všetkým svojím ľudom, ktorý ťa nasleduje. Potom odídem.‘“ Potom Mojžiš odišiel od faraóna veľmi rozhnevaný. 9 Hospodin povedal Mojžišovi: „Faraón vás neposlúchne, preto sa v Egypte stane ešte veľa mojich zázrakov.“ 10 Mojžiš a Áron všetky tie zázraky pred faraónom urobili, no Hospodin faraónovo srdce zatvrdil, takže Izraelitov zo svojej krajiny neprepustil.

Komu slúžiš? Mojžiš odchádza od faraóna rozpálený hnevom (v. 8). Toľko rôznych zázrakov a dôkazov Božej moci snáď nevidel nikto! Ale Hospodin zatvrdil srdce faraónovo, takže neprepustil synov Izraelových zo svojej zeme (v. 10). Prichádza posledná rana. Netrpí len faraón a jeho rodina, ale všetci Egypťania, dokonca aj zvieratá. Izraeliti sa pripravujú na odchod. Vyše štyristo rokov dreli v Egypte ako otroci, ale teraz odchádzajú ako víťazi. A Hospodin riekol Mojžišovi: Nože hovor v uši ľudu, aby si vyžiadali každý od svojho blížneho a každá od svojej blížnej strieborné klenoty a zlaté klenoty. A Hospodin dal ľudu milosť v očiach Egypťanov (v. 1-3). A tak olúpili Egypťanov (12,36). Otroci boli majetkom svojich pánov a nemali nárok na nejakú odmenu za svoju prácu. Hospodin sa ale postaral, aby Izraeliti odišli ako slobodní ľudia, našli milosť a neodišli prázdni (3,21). Boli sme národ otrokov, ej ale už sme neni! Sme národ Kristom Ježišom po dvakrát vykúpení (K. Royová). Boh nás povoláva k slobode Božích detí, tak v nej choďme.

Modlitba: Pane Ježišu, ďakujem Ti, že si ma zachránil z otroctva hriechu a smrti. Túžim žiť v slobode, ku ktorej si ma povolal. Amen.

Dôkladne zo mňa zmy moju vinu, očisti ma od môjho hriechu! Žalm 51,4

Ježiš hovorí: „Tak aj v nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.“ Lukáš 15,7

Jób 2,1-10 • Modlíme sa za: Kladzany (ŠZS)

2.Mojžišova 7,14-25

14 Hospodin povedal Mojžišovi: „Faraónovo srdce je neoblomné. Nechce ľud prepustiť. 15 K faraónovi choď ráno, keď pôjde k vode, postav sa pred neho na brehu Nílu a vezmi si do ruky palicu, ktorá sa zmenila na hada. 16 Povieš mu: ‚Hospodin, Boh Hebrejov, ma posiela k tebe s odkazom: Prepusť môj ľud, aby mi na púšti slúžil. Ty si ho dosiaľ neposlúchol. 17 Preto Hospodin hovorí: Podľa tohto poznáš, že ja som Hospodin: Pozri, teraz palicou, ktorú mám v ruke, udriem vodu v Níle a tá sa zmení na krv. 18 Aj ryby, čo sú v Níle, pohynú. Níl bude páchnuť, takže Egypťania nebudú môcť z neho piť vodu.‘“ 19 Potom Hospodin povedal Mojžišovi: „Povedz Áronovi: ‚Vezmi si palicu a vystri ruky nad egyptské vody, nad ich potoky, nílske kanály, jazerá a nad všetky vodné nádrže. Zmenia sa na krv. V celom Egypte, ešte aj v drevených a kamenných nádobách bude krv.‘“ 20 Mojžiš a Áron splnili Hospodinov príkaz. Áron zdvihol palicu, ktorú mal v ruke, a pred očami faraóna a jeho služobníkov udrel vodu Nílu a všetka voda v ňom sa zmenila na krv. 21 Ryby v Níle zahynuli a Níl začal páchnuť, takže Egypťania nemohli z neho piť vodu. Krv bola v celom Egypte. 22 To isté však urobili aj egyptskí veštci svojimi čarami. Faraónovo srdce sa zatvrdilo a neposlúchol ich, ako predpovedal Hospodin. 23 Faraón sa obrátil a odišiel do svojho domu. Ani toto si nepripustil k srdcu. 24 Všetci Egypťania kopali studne na okolí Nílu, aby získali pitnú vodu, pretože vodu z Nílu nemohli piť. 25 Odvtedy uplynulo plných sedem dní, čo Hospodin zasiahol Níl.

Aké je tvoje srdce? Čo sa stalo v tomto príbehu? Mojžiš a Áron prichádzajú za faraónom so slovom Hospodinovým: Prepusti Môj ľud, aby Mi slúžili na púšti (v. 16). Ako reaguje faraón a s ním všetci Egypťania? Faraón neposlúchol. Prečo? Nemohol si to dovoliť? Dôvod nie je jasný na prvý pohľad, ale súvisí s niečím vo faraónovom vnútri. Môžeme sa dočítať niečo o jeho srdci: faraónovo tvrdé srdce oťaželo (v. 14), posilnilo sa (v. 22) a nepriložil k tomu svoje srdce (v. 23). Mojžiš a Áron mu zvestujú niečo veľmi dôležité, ale on si myslí, že je to len nejaká hra, súboj kto z koho. Všetka voda premenená na krv? Moji vedomci to dokážu tiež! Sedem dní (v. 25) mal faraón na to, aby sa spamätal; ale miesto toho, aby začal hľadať Hospodina, hľadal vodu. A tak to pokračovalo, až do horkého konca. – Pýtam sa sama seba: Aké je moje srdce? Je moje srdce dostatočne vnímavé, aby počulo Boží hlas? Prikladám svoje srdce k slovám, ktoré mi hovorí Boh, môj milujúci Otec? Dnes, keby ste počuli Jeho hlas, nezatvrdzujte svojich sŕdc… (Žid 3,15)

Modlitba: Ďakujem Ti, Otče, že môžem každý deň spočívať na Tvojom milujúcom srdci. Naplň moje srdce Tebou a Tvojou láskou. Amen.

Lebo oči Hospodina pozorujú celú zem, aby posilnil tých, čo sú Mu srdcom plne oddaní. 2.Kroník 16,9

Aby Boh osvietil oči vášho srdca, aby ste vedeli, k akej nádeji vás povolal, aká je nesmierna veľkosť Jeho moci pre nás, ktorí veríme tak, ako v nás pôsobí Jeho mocná sila. Efezanom 1,18.19

Galaťanom 6,(11-13)14-18 • Modlíme sa za: Kežmarok (TaS)

2. nedeľa pôstna – REMINISCERE

Boh dokazuje Svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešni. Rimanom 5,8

Ján 3,14-21

14 A ako Mojžiš vyzdvihol hada na púšti, tak musí byť vyzdvihnutý aj Syn človeka, 15 aby každý, kto v neho verí, mal večný život. 16 Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. 17 Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. 18 Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna. 19 Súd je v tom, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia milovali väčšmi tmu než svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20 Veď každý, kto robí zle, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21 Kto však koná pravdu, ide na svetlo, aby sa ukázalo, že jeho skutky sú vykonané v Bohu.“

Dobrá správa pri dverách. Na sociálnych sieťach je mnoho videí, ktoré zachytávajú veľmi podobné situácie. Ku dverám domu príde pracovník kuriérskej spoločnosti a podľa inštrukcií odosielateľa tam položí balík, zazvoní a odíde. Príjemca otvorí dvere, chvíľku sa obzerá, a potom si všimne balík. Nasleduje nepredstierané prekvapenie a úprimná radosť pri rozbaľovaní. Dokážete si predstaviť inú reakciu obdarovaného? Napríklad otvorí dvere, uvidí balík, rozhodne sa ho však nechať na zemi, zatvorí a ďalej sa venuje svojim predchádzajúcim aktivitám. Zvláštne? Nepochopiteľné? Evanjelista Ján opisuje najúžasnejší dar, ktorý nám bol daný: Boh z lásky k nám pripravil a uskutočnil záchranu hriešnikov. Poslal na svet Svojho jednorodeného Syna, aby sme skrze vieru v Neho a v Jeho dielo záchrany získali večný život. Môžeme tento dar prijať, tešiť sa z neho, využiť ho. Alebo ho môžeme nechať „nerozbalený“. Aj keď druhá možnosť znie doslova šialene, niektorí z nás sa tak správajú. Väčšmi milujú tmu ako svetlo, pretože sa nazdávajú, že v tme zostanú ich skutky ukryté. Miesto záchrany sa radšej budú ďalej ponárať do močiara hriechu, kde ich nečaká nič iné, než večné zahynutie. A čo ty? Prijmeš Boží dar, alebo ho necháš bez záujmu ležať pred dverami svojho srdca?

Modlitba: Bože, ďakujeme, že si na svet poslal Svojho Syna ako nášho záchrancu a vykupiteľa. Obdar nás takou vierou, aby sme tento vzácny dar prijali a tak nám priniesol spasenie. Amen.

Tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, budeš mať na srdci. Budeš ich vštepovať svojim synom a budeš o nich hovoriť. 5.Mojžišova 6,6-7

Ježiš povedal: „Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v Mojom mene, ten vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám hovoril.“ Ján 14,26

Rimanom 5,1-5(6-11) • Izaiáš 5,1-7 • 4.Mojžišova 21,4-9 • Žalm 123• Modlíme sa za: Liptovsko-Oravský seniorát

2.Mojžišova 7,1-13

1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Ustanovujem ťa, aby si pred faraónom zastupoval Boha a tvoj brat Áron bude tvojím prorokom: 2 Ty mu povieš všetko, čo ti prikážem a tvoj brat Áron bude hovoriť s faraónom, aby prepustil Izraelitov zo svojej krajiny. 3 Ja však zatvrdím faraónovo srdce a v Egypte urobím mnoho svojich znamení a zázrakov. 4 Faraón vás neposlúchne, ale ja položím ruku na Egypt a pomocou tvrdých trestov vyvediem z Egypta svoje oddiely, svoj ľud, Izraelitov. 5 Keď vystriem svoju ruku na Egypt a vyvediem z neho Izraelitov, vtedy Egypťania poznajú, že ja som Hospodin.“ 6 Mojžiš a Áron urobili všetko tak, ako im prikázal Hospodin, tak to urobili. 7 Mojžiš mal osemdesiat rokov a Áron osemdesiattri, keď hovorili s faraónom. 8 Hospodin povedal Mojžišovi a Áronovi: 9 „Keď vás faraón vyzve: ‚Preukážte sa nejakým zázrakom!‘ — povieš Áronovi: ‚Vezmi si palicu a hoď ju pred faraóna!‘ A ona sa premení na veľkého hada.“ 10 Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a urobili tak, ako im prikázal Hospodin. Áron hodil palicu pred faraóna a pred jeho služobníkov a tá sa premenila na veľkého hada. 11 Faraón zavolal mudrcov a čarodejníkov a egyptskí veštci urobili svojimi čarami to isté. 12 Každý z nich hodil svoju palicu a tie sa premenili na veľké hady; no Áronova palica pohltila ich palice. 13 Faraónovo srdce sa zatvrdilo a neposlúchol ich, ako predpovedal Hospodin.

Výnimočná moc. Je samozrejmé, že Pán Boh zostáva ako jediný mocný, ale Mojžišovi prepožičiava Svoju moc. Pre Mojžiša to bol signál, že sa nemusí báť. Pozoruhodné je, kedy dostal Mojžiš túto zvláštnu plnú moc. V predchádzajúcom verši Mojžiš povedal Hospodinovi: „Akože ma počúvne faraón, veď ja mám neohybné pery“ (6,30). Božiu moc dostal, keď vyznal vlastnú neschopnosť a nedostatočnosť. Boh neprepožičiava Svoju moc pyšnému. Len pokorným dáva takú milosť. Keď pred ťažkými úlohami prosíme Pána Boha, aby nám dal poznať vlastnú slabosť a neschopnosť, budeme pripravení prijať Jeho autoritu v moci Ducha Svätého. Aké je však ohraničenie prepožičanej Božej moci? Mojžiš počul od Hospodina: „Faraónovi rozpovieš všetko, čo ti prikážem.“ Mojžiš sa nemal rozprávať s faraónom podľa vlastnej svojvôle. Hospodin ho chcel vystrojiť iba Svojím slovom. Mojžiš musel zostať závislý na Bohu; potom zostal faraón závislý na Mojžišovi. – – To je tá výnimočná závislosť na slove aj pre dnešok. To je to slovo s mocou, ktorá je prepožičaná, aby sme zrkadlili Krista. Ak však do toho vstupuje pýcha a kresťan svoje postavenie zneužije pre vlastnú česť či svoj prospech, Boh túto moc odoberie.

Modlitba: Bože, ďakujem, že dokážeš všetko. Odpusť, že tomu neviem niekedy uveriť. Daj mi túžbu šíriť evanjelium a podporuj ma Tvojimi skutkami a znameniami. Amen.

Naložím s vami lepšie ako kedykoľvek predtým a spoznáte, že ja som Hospodin. Ezechiel 36,11

Pavel píše: „Viem však, že keď prídem k vám, prídem s plnosťou Kristovho požehnania.“ Rimanom 15,29

2.Tesaloničanom 3,1-5 • Modlíme sa za: Kameňany (GeS)

2.Mojžišova 5,1-6,1

1 Potom Mojžiš a Áron predstúpili pred faraóna a povedali: „Toto hovorí Hospodin, Boh Izraela: ‚Prepusť môj ľud, aby mi na púšti pripravil slávnosť!‘“ 2 Faraón však odpovedal: „Kto je Hospodin, aby som ho poslúchol a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám a Izrael neprepustím.“ 3 Oni mu povedali: „Stretol sa s nami Boh Hebrejov. Dovoľ nám odísť na púšť do vzdialenosti troch dní cesty a obetovať Hospodinovi, nášmu Bohu, aby nás nepotrestal morom alebo mečom.“ 4 Egyptský kráľ im však povedal: „Mojžiš a Áron, prečo odvádzate ľud od jeho prác? Vráťte sa k svojej robote!“ 5 Faraón dodal: „Ľudu v krajine je veľa a vy chcete, aby prestal pracovať?“ 6 V ten deň dal faraón poháňačom ľudu a dozorcom nad robotníkmi príkaz: 7 „Už nebudete dávať ľudu slamu na výrobu tehál ako predtým. Nech si slamu zbierajú sami. 8 Žiadajte však od nich rovnaké množstvo tehál, aké vyrábali dosiaľ. Nič im nezľavujte, lebo sú leniví. Preto volajú: ‚Chceme odísť a obetovať svojmu Bohu.‘ 9 Tých mužov treba zaťažiť tvrdou prácou, aby sa mali čím zaoberať a nedávali na klamné reči.“ 10 Poháňači ľudu a dozorcovia išli a oznámili ľudu: „Toto hovorí faraón: ‚Slamu vám už nedám. 11 Sami si ju zbierajte, kde nájdete. Z povinností vám však nič neubudne.‘“ 12 Ľud sa rozpŕchol po celom Egypte, aby si na strniskách nazbieral slamu. 13 Poháňači naliehali a hovorili: „Robte každý deň tak, ako vtedy, keď ste dostávali slamu!“ 14 Izraelských dozorcov, ktorých nad nimi ustanovili faraónovi poháňači, bili a hovorili: „Prečo ste ani dnes, ani včera neurobili toľko tehál ako predtým?“ 15 Izraelskí dozorcovia sa išli sťažovať k faraónovi: „Prečo tak zaobchádzaš so svojimi otrokmi? 16 Slamu tvojim otrokom nedávajú, a predsa nám prikazujú: ‚Robte tehly!‘ Teraz tvojich otrokov ešte aj bijú, ale na vine sú tvoji ľudia.“ 17 Faraón odpovedal: „Ste leniví a pretože ste leniví, hovoríte: ‚Poďme obetovať Hospodinovi.‘ 18 Choďte a pracujte! Slamu nedostanete, ale určené množstvo tehál odovzdáte.“ 19 Izraelskí dozorcovia videli, že je s nimi zle, keď počuli: „Nesmiete znížiť dennú výrobu tehál.“ 20 Keď vychádzali od faraóna, stretli sa s Mojžišom a Áronom, ktorí na nich čakali. 21 Dozorcovia im povedali: „Nech to vidí Hospodin a nech rozsúdi! Vy ste nám pokazili dobré meno pred faraónom a jeho služobníkmi. Dali ste im do ruky meč, aby nás povraždili.“ 22 Mojžiš sa obrátil na Hospodina a povedal: „Pane, prečo si dopustil na tento ľud toľko zla? Načo si ma vlastne poslal? 23 Odvtedy, čo som predstúpil pred faraóna, aby som hovoril v tvojom mene, tomuto ľudu sa vodí ešte horšie, a ty ho stále nevyslobodzuješ.“

6, 1 Hospodin povedal Mojžišovi: „Teraz uvidíš, čo urobím faraónovi. Donútený mocnou rukou ich prepustí, donútený mocnou rukou ich vyženie zo svojej krajiny.“

Kedy sa neroztrasú kolená? Neohlásená audiencia pred najmocnejším panovníkom vtedajšieho sveta. Dvaja muži, bratia, bez okolkov tlmočia Hospodinovu požiadavku oslobodenia Jeho ľudu. Oni k nemu neprišli na skusy, či sa podarí, alebo nie. Nepodali žiadosť a uvidia… So všetkou rozhodnosťou tlmočia Božiu požiadavku, rozkaz. Kde berú rozhodnosť a odvahu? 1. Nezakladalo sa to na ich múdrosti, šikovnosti či sile. Sami z vlastných schopností by nič nedokázali a najskôr by prežili hanbu. Vlastnia výnimočnú silu: Božie slovo! Faraónovi jasne hovoria: Takto vraví Hospodin, Boh Izraela. Napriek faraónovej tvrdej reakcii na túto požiadavku, nemôže poprieť slovo živého Boha. 2. Bratia nestoja pred faraónom v nejakej svojej záležitosti, ale vo veci Božej. Vyzdvihujú Boží nárok na Božie právoplatné vlastníctvo. Oni dvaja pre seba nič nepožadovali. Zápasia o Božie vlastníctvo a preto siahajú po víťazstve. 3. Nakoniec oznamujú Božiu vôľu: „Prepusť Môj ľud!“ Ak by im šlo o vlastnú vôľu, nepresadili by nič. Božej vôli faraón ustupuje napriek jeho veľkej moci. – – Nám kresťanom musí ísť o vyslobodenie druhých spod poroby, tyranie hriechu. Mojžiš nám dáva návod pre neochvejnú rozhodnosť: stáť na Božom slove; zastávať Božiu vec a presadzovať Božiu vôľu.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si mocnejší ako všetci vládcovia. Odpusť, že tomu niekedy nedokážem uveriť. Posilňuj vo mne vieru, nech sa opieram iba o Teba. Amen.

Bože Môj, Bože Môj! Prečo si Ma opustil? Ďaleko si od Mojej spásy, ďaleko od Môjho kriku. Žalm 22,2

Chrámová opona sa roztrhla na dvoje odhora až nadol. Marek 15,38

Hebrejom 2,11-18 • Modlíme sa za: Kalná nad Hronom (DNS)

2.Mojžišova 4,18-31

18 Mojžiš odišiel k svojmu tesťovi Jitrovi a povedal mu: „Rád by som sa vrátil k svojim bratom, ktorí sú v Egypte, a zistil, či ešte žijú.“ Jitro mu odpovedal: „Choď v pokoji!“ 19 Hospodin ešte v Midjánsku povedal Mojžišovi: „Choď, vráť sa do Egypta, lebo už pomreli všetci, ktorí striehli na tvoj život.“ 20 Mojžiš teda vzal svoju ženu a synov, posadil ich na osla a vracal sa do Egypta. Do ruky si vzal Božiu palicu. 21 Hospodin mu ešte prikázal: „Keď sa vrátiš do Egypta, dbaj o to, aby si pred faraónom vykonal všetky zázraky, na ktoré som ťa splnomocnil. Ja však zatvrdím jeho srdce, takže ľud neprepustí. 22 Potom faraónovi povieš: Toto hovorí Hospodin: ‚Izrael je môj prvorodený syn. 23 Odkázal som ti: Prepusť môjho syna, aby mi slúžil. Ty si však odmietol prepustiť ho; preto zabijem tvojho prvorodeného syna.‘“ 24 Keď ho cestou na mieste nočného odpočinku stretol Hospodin a chcel ho usmrtiť, 25 Cippora vzala kamenný nôž, obrezala predkožku svojho syna, dotkla sa ňou Mojžiša medzi nohami a povedala: „Si mi ženíchom krvi.“ 26 Hospodin ho potom nechal. Na základe toho sa pri obriezke hovorilo: „Ženích krvi.“ 27 Hospodin povedal Áronovi: „Choď na púšť v ústrety Mojžišovi.“ Áron šiel, stretol sa s ním pri Božom vrchu a pobozkal ho. 28 Potom Mojžiš oznámil Áronovi všetky Hospodinove slová, s ktorými ho poslal, a všetky znamenia, ktoré mu kázal urobiť. 29 Mojžiš a Áron šli a zhromaždili všetkých starších Izraela. 30 Áron ich oboznámil so všetkým, čo Hospodin povedal Mojžišovi, ktorý pred očami ľudu robil znamenia, 31 a ľud uveril. Keď počuli, že Hospodin navštívil Izraelitov a videl ich utrpenie, padli na kolená a klaňali sa.

Veľké veci sa dejú cez malé kroky. Mali ste už niekedy pred sebou veľkú výzvu? Sťahovanie, oprava domu alebo v cirkvi stavba kostola, fary, či veľké podujatie? V takej chvíli máme pocit, že nás to prevalcuje. Ako to môžeme zvládnuť? Odpoveď je: tak, že budeme poctivo a dôsledne konať mnoho malých krokov vedúcich k cieľu. A pritom dávame pozor, aby nám niečo podstatné neušlo. Vyviesť ľud Boží z otroctva bola úžasná výzva. Začala sa malými krokmi: Mojžiš prišiel domov, vyrozprával veci svokrovi, zbalil rodinu, vybral sa na cestu. Jednu vec si neuvedomil. Mal konať službu na Boží príkaz, on sám však nesplnil príkaz obriezky svojho syna. Ak kráčame v Božej službe, máme každý krok robiť dôsledne a poctivo. Každý chlapec izraelského národa mal byť obrezaný – na znak toho, že patrí Bohu. Aj Mojžišov syn mal patriť Bohu. Možno to bol detail, ale ak chcel byť Mojžiš dôveryhodný pre súkmeňovcov, musel byť jedným z nich vo všetkom. Aj v dôležitom znaku obriezky. Keď boli veci na poriadku, pokračovali ďalej. Stretli sa s Áronom a veci sa pohli. Nebojme sa veľkých úloh. Každá z nich sa skladá z malých krokov. Robme ich dôsledne, pripravme sa na ne, vykonajme ich a Božie dielo medzi nami bude rásť. Tehla po tehle, dieťa za dieťaťom, rodina za rodinou budú rásť do Božieho kráľovstva.

Modlitba: Bože, ďakujem, že nás chceš obrezať na srdci, aby sme boli oddelení od telesných žiadostí a žili Tvojmu Duchu. Odpusť, že Ti v tom často bránime a veď nás cestou pokory. Amen.

Radostne slúžte Hospodinovi, prichádzajte pred Neho s jasotom! Žalm 100,2

Neúnavne konajme dobro, lebo ak neochabneme, v určenom čase budeme žať. Galaťanom 6,9

Jakub 4,1-10 • Modlíme sa za: Kalinovo (NoS)

2.Mojžišova 4,1-17

1 Mojžiš na to odpovedal: „Čo ak mi neuveria a nevypočujú ma, ale povedia: ‚Hospodin sa ti nezjavil?‘“ 2 Hospodin sa spýtal: „Čo to máš v ruke?“ On odpovedal: „Palicu.“ 3 Hospodin mu povedal: „Hoď ju na zem!“ Keď ju hodil na zem, bol z nej had, takže Mojžiš pred ním utekal. 4 Hospodin rozkázal Mojžišovi: „Vystri ruku a chyť ho za chvost!“ On vystrel ruku, chytil ho a v ruke sa mu zmenil na palicu: 5 „To preto, aby uverili, že sa ti zjavil Hospodin, Boh ich otcov — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba.“ 6 Hospodin mu potom povedal: „Vlož ruku pod plášť na hruď!“ Vložil si teda ruku pod plášť na hruď. Keď ju vytiahol, bola malomocná, biela ako sneh. 7 Hospodin povedal: „Znova si ju zasuň pod plášť na hruď!“ On si ju ta zasunul, a keď ju vytiahol, bola ako jeho telo. 8 „Ak ti neuveria a neposlúchnu výstrahu prvého znamenia, uveria výstrahe druhého znamenia. 9 Ak však neuveria ani týmto dvom znameniam a neposlúchnu tvoj hlas, naber trochu vody z Nílu a vylej ju na suchú zem. Voda, ktorú naberieš z Nílu, sa na suchej zemi zmení na krv.“ 10 Nato Mojžiš povedal Hospodinovi: „Prosím, Pane, ja nie som výrečný muž; nebol som ním predtým a nie som ani teraz, keď sa rozprávaš so svojím služobníkom, lebo mám ťažkopádne ústa i jazyk.“ 11 Hospodin mu však odpovedal: „Kto dal človekovi ústa a kto ho robí nemým či hluchým, vidiacim alebo slepým? Nie som to azda ja, Hospodin? 12 Teraz choď, ja ti pomôžem hovoriť a poučím ťa, čo máš povedať.“ 13 Mojžiš však opakoval: „Prosím, Pane, pošli niekoho iného.“ 14 Nato sa Hospodin rozhneval na Mojžiša a povedal: „Nie je azda tvoj brat Áron, ten Léviovec? Viem, že on je veľmi výrečný; veď ti už ide v ústrety a úprimne sa poteší, keď ťa uvidí. 15 Budeš sa s ním rozprávať a do úst mu vložíš slová. Ja budem s tvojimi i s jeho ústami a poučím vás, čo máte robiť. 16 On namiesto teba osloví ľud, on ti bude ústami a ty mu budeš zastupovať Boha. 17 Do ruky si vezmi túto palicu, ktorou budeš robiť znamenia.“

Nechytaj hada za chvost. Nechytať hada za chvost je múdra rada. Jedine ak by to predtým bola Mojžišova palica. Ak chytím hada za chvost, zvrtne sa a uhryzne ma. Mojžiš takých hadov pri pasení oviec stretol mnoho. Hospodin mu kázal urobiť niečo, čo sa prieči zdravému rozumu: Chytiť hada za chvost. Bol to však len nácvik toho, ako má dôverovať Pánu Bohu. Dôverovať Mu a konať podľa Jeho slov: Ísť za faraónom a žiadať prepustenie otrokov na slobodu, bolo to isté, ako chytiť hada za chvost. Ťažko pochopiteľný príkaz, ktorý nedával zmysel ani nádej na úspech. Ale len dovtedy, kým nezaznel z Božích úst. Keď to prikázal Pán Boh, má zmysel konať aj nečakané a nepochopiteľné veci. Nás asi nestretnú v živote až také veľké výzvy. Ale Pán Boh nám dáva veľa múdrych pokynov a dobrých rád, nad ktorými občas aj my pokrútime hlavou ako Mojžiš – že sa to nedá, že to nezvládneme, že doba je iná a podobne. Skúsme sa k tým Božím pokynom postaviť inak: Ak Hospodin káže, tak chyťme hada za chvost. Choďme a poprosme o odpustenie niekoho, kto sa na nás hnevá. Priznajme si zlyhanie, aj keď z toho budeme mať chvíľu zlý pocit. Zastaňme sa dobrej veci v dedine, v meste alebo v zbore, keď treba podporiť dobro. Ak to prichádza z Božej iniciatívy, Pán Boh požehná aj dosiahnutie cieľa.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje veľké zázraky, ktorými pomáhaš Evanjeliu. Odpusť, keď im neverím úprimne, alebo sa na ne príliš upínam. Veď ma Tvojím Duchom, nech k nim mám správny vzťah. Amen.

Kto môže povedať: „Ja som si srdce očistil, som čistý od hriechu?“ Príslovia 20,9

Ale Ježiš poznal ich myšlienky a povedal im: „Ako to zmýšľate vo svojich srdciach?“ Lukáš 5,22

1.Korinťanom 10,9-13 • Modlíme sa za: Jur nad Hronom (DNS)