Tesnou bránou - biblické zamyslenia na každý deň

2.Mojžišova 3,1-22

1 Mojžiš pásol stádo svojho tesťa Jitra, midjánskeho kňaza. Raz prešiel so stádom za púšť a došiel k Božiemu vrchu Horeb. 2 Tam sa mu v plameni horiaceho kra zjavil Hospodinov anjel. Mojžiš videl, ako ker horí a nezhára. 3 Povedal si: „Pôjdem pozrieť na ten zvláštny jav, prečo ker nezhára.“ 4 Keď Hospodin videl, že sa ide pozrieť, Boh ho oslovil z kra: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ 5 Boh povedal: „Nepribližuj sa! Vyzuj si sandále, lebo miesto, na ktorom stojíš, je svätá pôda.“ 6 Potom mu povedal: „Ja som Boh tvojho otca — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. 7 Hospodin mu povedal: „Dobre som si všimol útrapy svojho ľudu v Egypte. Počul som jeho volanie o pomoc pod údermi poháňačov a viem o jeho bolestiach. 8 Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypta a vyviedol z tej krajiny do krajiny dobrej a rozľahlej, oplývajúcej mliekom a medom, kde bývajú Kanaánčania, Chetiti, Amorejčania, Perizzejci, Chivviji a Jebúseji. 9 Kvílenie Izraelitov došlo ku mne a videl som aj ich utrpenie, i to, ako ich Egypťania utláčajú. 10 Teraz choď, posielam ťa k faraónovi. Vyveď môj ľud, Izraelitov, z Egypta!“ 11 Mojžiš však povedal Bohu: „Ktože som ja, aby som šiel k faraónovi a vyviedol Izraelitov z Egypta?“ 12 Boh ho uistil: „Budem s tebou. Toto ti bude znamením, že som ťa ja poslal: Keď vyvedieš ľud z Egypta, budete slúžiť Bohu na tomto vrchu.“ 13 Mojžiš sa však Boha opýtal: „Keď prídem k Izraelitom a poviem im: ‚Boh vašich otcov ma posiela k vám‘ a oni sa ma spýtajú: ‚Aké je jeho meno?‘, čo im poviem?“ 14 Boh povedal Mojžišovi: „Ja som, ktorý som;“ a dodal: „Izraelitom povieš: ‚Ja som‘ ma poslal k vám.“ 15 Boh ešte povedal Mojžišovi: „Izraelitom povedz toto: ‚Poslal ma k vám Hospodin, Boh vašich otcov — Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba.‘ Toto je moje meno naveky, ktorým si ma budú pripomínať a vzývať z pokolenia na pokolenie. 16 Choď, zhromaždi starších Izraela a povedz im: ‚Zjavil sa mi Hospodin, Boh vašich otcov — Boh Abraháma, Izáka a Jákoba —, a povedal mi: Pozorne som sledoval vás, aj to, čo sa s vami deje v Egypte, 17 a povedal som si: Vyvediem vás z egyptského útlaku do krajiny Kanaánčanov, Chetitov, Amorejčanov, Perizzejcov, Chivvijov a Jebúsejov, do krajiny oplývajúcej mliekom a medom.‘ 18 Keď poslúchnu tvoj hlas, pôjdeš so staršími Izraela k egyptskému kráľovi a poviete mu: ‚Stretol sa s nami Hospodin, Boh Hebrejov. Teraz máme ísť na trojdňovú cestu na púšť a obetovať Hospodinovi, svojmu Bohu.‘ 19 Ja však viem, že egyptský kráľ vám nedovolí odísť, iba ak ho mocnou rukou donútim. 20 Preto vystriem ruku a zasiahnem Egypt rôznymi divmi, ktoré vykonám medzi nimi. Potom vás prepustí. 21 V Egypťanoch vzbudím priazeň voči tomuto ľudu. Keď budete odchádzať, nepôjdete naprázdno. 22 Každá žena si vypýta od susedky a spolubývajúcej strieborné a zlaté predmety i plášte a naložíte ich na svojich synov a dcéry. Takto olúpite Egypt.“

Budem s tebou! Boh si Mojžiša vyvolil ako Svojho prostredníka na vyslobodenie Božieho ľudu z otroctva v Egypte. Po skúsenosti ľudského odmietnutia sa Mojžiš zdráhal a vyhováral. Napokon sa dal prehovoriť, keď dostal sľub stálej Božej prítomnosti. A tak ho Boh mocne použil pre vyslobodenie izraelského ľudu z otroctva. Biblia na viacerých miestach prirovnáva Mojžiša k Ježišovi s poukazom na podobnosť poslania. Ježiš bol tiež Bohom poslaný, aby nás vyslobodil z otroctva hriechu pre život v Božom kráľovstve. – – Avšak je tu podobnosť aj s každým z nás, s každým veriacim. Aj my sme pre Boha použiteľní – a nechajme sa použiť (!) – pre záchranu našich blížnych. Nebojme sa pritom odmietnutia, lebo máme zasľúbenie, že Boh je s nami. … a Boh chce, aby sme tak v Duchu Svätom robili opakovane. Sľub, ktorý dal Boh Mojžišovi, dáva aj nám v Kristovi: Budem s tebou! Som s tebou!

Modlitba: Bože a Pane náš, oslavujeme Ťa, že si verný Svojim zasľúbeniam a žehnáš nám život v hojnosti. Ďakujeme, Pane Ježišu, že cez golgotský kríž si nám Ty pripravil miesto vo večnosti. Daj, aby nás táto milosť neminula a aby sme pre Teba žili každý deň. Amen.

Hospodin povedal Eliášovi: „V Izraeli si ponechám sedemtisíc mužov, všetko takých, ktorých kolená sa neskláňali pred Baalom.“ 1.Kráľov 19,18

Ale vy, milovaní, budujte sami seba svojou presvätou vierou a modlite sa v Duchu Svätom. Udržujte sa v Božej láske a očakávajte milosrdenstvo nášho Pána Ježiša Krista pre večný život. Júdov 20-21

Jób 1,1-22 • Modlíme sa za: Jelšava (GeS)

2.Mojžišova 2,11-25

11 Keď Mojžiš dorástol, šiel k svojim bratom a videl ich ťažkú prácu. Pritom zbadal, ako istý Egypťan bije jedného z jeho hebrejských bratov. 12 Rozhliadol sa a keď nikoho nevidel, Egypťana zabil a zahrabal do piesku. 13 Keď na druhý deň vyšiel, spozoroval, ako sa dvaja Hebreji bijú. Spýtal sa vinníka: „Prečo biješ svojho druha?“ 14 Ten mu odpovedal: „Kto ťa určil za dozorcu a sudcu nad nami? Chceš azda zabiť aj mňa, ako si zabil toho Egypťana?“ Vtedy sa Mojžiš preľakol a pomyslel si: „Tak už to vedia!“ 15 Keď sa o tom dopočul faraón, chcel dať Mojžiša zabiť. Mojžiš však utiekol do krajiny Midjánčanov a sadol si k studni. 16 Midjánsky kňaz mal sedem dcér, ktoré prišli načerpať vodu do válovov a napojiť stádo svojho otca. 17 Vtom prišli pastieri a odohnali ich. Mojžiš však vstal, pomohol im a napojil ich stádo. 18 Keď sa vrátili k otcovi Reuelovi, spýtal sa ich: „Prečo ste sa dnes tak skoro vrátili?“ 19 Odpovedali mu: „Nejaký Egypťan nás vyslobodil z rúk pastierov, ba načerpal nám aj vodu a napojil stádo.“ 20 Otec sa spýtal dcér: „Kde je? Prečo ste ho tam nechali? Zavolajte ho, nech sa naje!“ 21 Mojžiš sa rozhodol zostať u tohto muža, ktorý mu dal svoju dcéru Cipporu za ženu. 22 Porodila mu syna a dal mu meno Geršóm. Povedal totiž: „Stal som sa prisťahovalcom v cudzej krajine.“ 23 Po dlhšom čase egyptský kráľ zomrel. Izraeliti však stále stenali a kričali pod ťarchou nútených prác. Ich volanie o pomoc v otroctve vystupovalo k Bohu. 24 Boh počul ich nárek a spomenul si na svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom. 25 Zhliadol na synov Izraela a vzal to na vedomie.

Odmietnutý utečenec. Iste aj my máme skúsenosti s odmietnutím, keď sme sa angažovali za spravodlivosť, urobili sme niečo dobré a naše jednanie sa stretlo s odmietnutím. Zažili sme zlé či skľučujúce pocity a utiahli sme sa bokom ako Mojžiš. Odmietnutie má mnoho podôb a vždy je to sklamanie, odradenie aj život v ústraní. Ale, vďaka Bohu, že On je tu a vie o všetkom. Boh počul volanie Izraelitov o pomoc v otroctve – počul ich nárek, spomenul si na Svoju zmluvu s Abrahámom, Izákom a Jákobom a vzal to na vedomie… a potom aj konal cez odmietnutého utečenca Mojžiša!

Modlitba: Otče náš, láskavý a milosrdný náš Boh, ďakujeme Ti, že si všímaš a počuješ odmietnutých, utekajúcich, nešťastných, slabých a trpiacich a vyslobodzuješ ich. Ako Mojžiš, tak aj Tvoj Syn Ježiš Kristus zažil odmietnutie od vlastných. Ty však zlo meníš na dobro a zachraňuješ Svojich z otroctva – pre život v Božom kráľovstve a za to Ti z celého srdca ďakujeme. Amen.

Aké veľkolepé sú Tvoje diela, Hospodin, aké nesmierne hlboké Tvoje myšlienky! Žalm 92,6

Veľké a obdivuhodné sú Tvoje skutky, Pán, Boh, Všemohúci. Spravodlivé a pravdivé sú Tvoje cesty, Kráľ národov. Zjavenie Jána 15,3

Jakub 1,1-6(7-11)12.13 • Modlíme sa za: Jasenová (LOS)

1. nedeľa pôstna – INVOCAVIT

Boží Syn sa zjavil nato, aby maril diablove skutky. 1.Jána 3,8b

Matúš 4,1-11

1 Nato Duch viedol Ježiša na púšť, aby ho tam diabol pokúšal. 2 Ježiš sa postil štyridsať dní a štyridsať nocí, až napokon celkom vyhladol. 3 Prišiel k nemu pokušiteľ a povedal: „Ak si Boží Syn, rozkáž, aby sa z týchto kameňov stali chleby.“ 4 On mu však odpovedal: „Je napísané: Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ 5 Diabol ho potom vzal do svätého mesta, postavil ho na chrámové cimburie 6 a povedal mu: „Ak si Boží Syn, vrhni sa dolu. Veď je napísané: Svojim anjelom prikáže o tebe, a vezmú ťa na ruky, aby si si neudrel nohu o kameň.“ 7 Ježiš mu odpovedal: „Napísané je však aj: Nebudeš pokúšať Pána, svojho Boha.“ 8 Nato ho diabol vzal na veľmi vysoký vrch, ukázal mu všetky kráľovstvá sveta a ich slávu 9 a povedal mu: „Toto všetko ti dám, ak padneš predo mnou a budeš sa mi klaňať.“ 10 Vtedy mu Ježiš odpovedal: „Odíď, satan! Lebo je napísané: Pánovi, svojmu Bohu sa budeš klaňať a jedine jemu budeš slúžiť.“ 11 Tu ho diabol opustil a vtom prišli anjeli, ktorí mu slúžili.

Máte radi skratky? Využívate ich? Sme radi, ak si môžeme svoju cestu skrátiť, uľahčiť, zjednodušiť. Evanjelista Matúš opísal, ako diabol ponúkal Ježišovi „skratkové“ riešenie: Ježiš bol po štyridsaťdňovom pôste vyhladnutý, prečo by teda nepoužil Svoju moc k rýchlemu, priam okamžitému nasýteniu?! Prečo by nemal využiť prítomnosť náboženských pútnikov na svätom mieste a zázrakom pred nimi potvrdiť Svoj pôvod a poslanie?! Prečo nezískať vládu nad svetom výmenou za poklonu?! Ježiš však ihneď odhalil nebezpečenstvo týchto skratiek. Keďže poznal správnu cestu, nepodľahol lákavému pocitu, že využitím diablom ponúkaných riešení dosiahne nasýtenie, úctu a vládu nad svetom. Svojím konaním nás naučil, že každá skratka nemusí viesť k správnemu cieľu. Diablova skratka je dokonca nebezpečná, priam skazonosná. Nevedie totiž k očakávanému cieľu, ale k strate slobody a k otroctvu, z ktorého sa sami nedokážeme vymaniť. Pretože kým podľahnúť diablovi a jeho pokušeniu je veľmi ľahké, zbaviť sa jeho pút je pre nás nemožné. Varujme sa preto zdanlivo ľahkých a pre nás prospešných riešení, ktoré nám pokušiteľ ponúka. Sú to skratky, ktoré nás k ničomu dobrému neprivedú.

Modlitba: Pane, daj nám silu kráčať po ceste, ktorú nám ukazuješ, a múdrosť vyvarovať sa skratiek, ktoré nám ponúka diabol. Amen.

Spravodliví sa však tešia a jasajú, pred Bohom radostne plesajú. Žalm 68,4

Pán mu povedal: „Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána!“ Matúš 25,21

Hebrejom 4,14-16 • 1.Mojžišova 3,1-19(20-24) • Žalm 91• Modlíme sa za: Košický seniorát

2.Mojžišova 2,1-10

1 Istý muž z Léviho rodu si vzal za ženu dievča zo svojho kmeňa. 2 Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, ukrývala ho tri mesiace. 3 Keď ho už ďalej nemohla skrývať, vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do trstiny pri brehu Nílu. 4 Jeho sestra sa postavila obďaleč, aby sa dozvedela, čo sa s ním stane. 5 Vtedy sa faraónova dcéra prišla kúpať do Nílu; jej služobnice sa zatiaľ prechádzali po brehu. Keď v tŕstí zazrela košík, poslala svoju slúžku, aby ho priniesla, 6 a keď ho otvorila, uvidela dieťa. Bol to chlapec a plakal. Zľutovala sa nad ním a povedala: „Toto je chlapec z hebrejských detí!“ 7 Vtedy sa jeho sestra spýtala faraónovej dcéry: „Mám ti ísť zavolať dojku z hebrejských žien, aby ti to dieťa dojčila?“ 8 Faraónova dcéra jej odpovedala: „Choď!“ Dievča šlo a zavolalo matku dieťaťa. 9 Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi toto dieťa, dojči mi ho a ja ťa odmením.“ Žena vzala dieťa a dojčila ho. 10 Keď chlapec odrástol, priviedla ho k faraónovej dcére. Tá si ho osvojila, dala mu meno Mojžiš a dodala: „Veď som ho vytiahla z vody.“

Žena, ktorá zmenila dejiny. Patrí k ľuďom, ktorých by sme medzi hrdinov na prvý pohľad vôbec nezaradili. Nepatrí k vyvolenému národu. Svojím činom mohla viac stratiť ako získať – a napriek tomu nezaváhala. Celý príbeh znie neuveriteľne. Nečakali by sme, že z tej rodiny vzíde niečo dobré. Sme naučení žiť v predsudkoch a s názormi. Keď raz niekto patrí do nejakej rodiny alebo skupiny – rýchlo si ho „zaškatuľkujeme“, a už nie sme schopní vnímať ho bez predpojatosti. Lenže tento príbeh nás núti premýšľať; ukazuje, že nestačí iba mať hotové názory. Že svet nie je čierno-biely. Faraónova dcéra vidí košík a nájde v ňom dieťa. Rýchlo si uvedomí, že patrí k deťom na smrť odsúdeným jej otcom. Je však dostatočne odvážna, aby prejavila súcit a rozhodla sa ho zachrániť. Napriek tomu, že sa sama mohla dostať do problémov. Nepoznáme ani jej meno; a predsa zmenila históriu. Jej príbehom nám Biblia pripomína, že aj tam, kde my predpokladáme zlo, to môže byť nakoniec inak. Že sa musíme snažiť rozpoznať a prijať dobro aj tam, kde by sme ho nepredpokladali. Aj v živote našich nepriateľov. Lebo aj o tých, ktorí stoja oproti nám, trojjediný Boh vie. Ako žena, ktorá zmenila dejiny. Hrdinka, o ktorej by to nik nepovedal. A to je skvelá inšpirácia do našich dní.

Modlitba: Bože, ďakujem za každý prejav odvahy, ktorý pomáha v Tvojom pláne. Odpusť, že málo myslím na Tvoje plány a málo za ne s odvahou bojujem. Veď ma Tvojím Duchom, nech Ťa nesklamem a naplním úlohu, ktorú si pre mňa pripravil. Amen.

Vy, izraelské vrchy, hľa, prídem k vám, obrátim sa k vám, budete obrobené a obsiate. Ezechiel 36,8-9

Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. Jakub 5,7

Daniel 5,1-7.17-30 • Modlíme sa za: Jabloňovce (DNS)

2.Mojžišova 1,1-22

1 Toto sú mená synov Izraela, ktorí prišli s Jákobom do Egypta. Každý prišiel so svojou rodinou: 2 Rúben, Šimeón, Lévi a Júda; 3 Jissachár, Zebulún a Benjamín; 4 Dán, Naftali, Gád a Ašér. 5 Všetkých, čo vyšli z Jákobových bedier, bolo sedemdesiat. Jozef totiž už bol v Egypte. 6 Potom zomrel Jozef, všetci jeho bratia i celé vtedajšie pokolenie. 7 Izraeliti boli však plodní, rozmnožili sa, vzrástol ich počet a preveľmi zmohutneli, takže ich bola plná krajina. 8 Medzitým v Egypte nastúpil nový kráľ, ktorý o Jozefovi už nevedel. 9 Povedal svojmu ľudu: „Keďže izraelský ľud je početnejší a mocnejší než my, 10 uvažujme, ako sa voči nemu rozumne zachovať, aby sa nemnožil, lebo v prípade vojny by sa pridal k našim nepriateľom, bojoval by proti nám a odišiel by z krajiny.“ 11 Preto nad ním ustanovili dozorcov, aby ho trápili ťažkými robotami. Staval pre faraóna zásobovacie mestá Pitóm a Raamsés. 12 Čím väčšmi ho však utláčali, tým väčšmi sa rozmnožoval a rozrastal, a Egypťania sa priam desili Izraelitov. 13 Preto ich týraním zotročovali. 14 Život im strpčovali ťažkou prácou s hlinou a tehlami; donucovali ich konať poľné a rozličné iné roboty. 15 Vtedy egyptský kráľ prikázal hebrejským pôrodným babiciam, z ktorých jedna sa volala Šifra a druhá Púa: 16 „Keď budete pomáhať pri pôrode hebrejským ženám, dajte pozor na pohlavie: Ak je to chlapec, usmrťte ho, ak dievča, nechajte ho nažive!“ 17 Pôrodné babice sa však báli Boha, nerobili, ako im rozkázal egyptský kráľ, a nechávali chlapcov nažive. 18 Egyptský kráľ si dal predvolať pôrodné babice a povedal im: „Prečo to robíte, že nechávate chlapcov nažive?“ 19 Pôrodné babice faraónovi odpovedali: „Hebrejky nie sú ako egyptské ženy. Sú plné života a porodia skôr, ako k nim príde babica.“ 20 Boh preukazoval babiciam dobrodenie, ľud sa ďalej množil a veľmi mohutnel. 21 Pretože sa pôrodné babice báli Boha, dal im potomstvo. 22 Potom faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého novorodeného hebrejského chlapca hoďte do Nílu, každé dievča nechajte nažive!“

Občianska neposlušnosť. História väčšinou zaznamenáva činy kráľov, vladárov, vojvodcov, tých „veľkých“, ktorí tvoria dejiny. Ale v biblických príbehoch sú to často obyčajní, jednoduchí ľudia, ktorí dejiny menia. V tomto príbehu sú to pôrodné babice (v súčasnosti sa označujú ako „duly“), ktoré sú také výnimočné, že Biblia zaznamenáva aj ich mená. S nimi je spojená prvá občianska neposlušnosť – neposlúchli faraónov príkaz, vzopreli sa tomu, čo sa dnes označuje ako „zločin proti ľudskosti“. Princíp občianskej neposlušnosti, ktorý hovorí, že niektorým príkazom sa musí človek z morálnych dôvodov vzoprieť, bol formulovaný v 19. storočí. Biblia to predbehla o niekoľko tisícročí. Ale musí to mať dobrý dôvod. Ten bol u spomínaných pôrodných babíc veľmi jednoduchý a zároveň dôrazný: Bázeň pred Bohom bola u nich väčšia ako strach pred faraónom. A aby to nebolo málo, Biblia ide ešte ďalej – hovorí aj o náboženskej neposlušnosti. Ježiš nerešpektoval náboženské príkazy, ktoré dehonestovali človeka, stretával sa s tými, ktorí boli (aj) z náboženských dôvodov odsúvaní na perifériu spoločnosti a života. Apoštoli napriek zákazu hovoriť o Ježišovi neposlúchli, pretože „Boha treba viac poslúchať, ako ľudí“ (Sk 5,29). Boh nás učí žiť zodpovedným životom voči svetu a ľuďom. Učí nás láske.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si spravodlivý a chrániš utláčaných. Odpusť, že sa niekedy málo spolieham na Tvoju pomoc a nespravodlivosť vo svete ma desí. Veď ma Tvojím Duchom, nech urobím ten diel dobra, ktorý si mi pripravil. Amen.

Nauč nás počítať naše dni, aby sme získali múdre srdce. Žalm 90,12

Ak totiž žijeme, žijeme Pánovi, ak umierame, umierame Pánovi, a tak či žijeme, či umierame, patríme Pánovi. Rimanom 14,8

Ezdráš 9,5-9.13-15 • Modlíme sa za: Ivančiná (TuS)

Filemonovi 1-25

1 Pavol, väzeň Krista Ježiša, a brat Timotej milovanému Filemonovi, nášmu spolupracovníkovi, 2 sestre Apfii, nášmu spolubojovníkovi Archippovi a cirkvi, ktorá je v tvojom dome: 3 Milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. 4 Ďakujem svojmu Bohu vždy, keď ťa spomínam vo svojich modlitbách, 5 keď počúvam o tvojej láske a viere, ktorú máš v Pána Ježiša a pre dobro všetkých svätých. 6 Kiežby sa tvoja účasť na spoločnej viere prejavila v tom, že spoznáš, čo všetko dobré môžeme urobiť pre Krista. 7 Veľmi som sa totiž zaradoval a povzbudil z tvojej lásky, brat môj, pretože sa vďaka tebe osviežili srdcia svätých. 8 Hoci by som ti v Kristovi mohol smelo rozkázať, čo sa patrí, 9 pre lásku ja, Pavol, starec a teraz i väzeň pre Ježiša Krista radšej prosím: 10 Prosím ťa za svojho syna Onezima, ktorého som splodil v putách. 11 Kedysi ti bol neužitočný, ale teraz je užitočný aj tebe, aj mne. 12 Poslal som ti ho naspäť, je mi drahý ako moje srdce. 13 Chcel som si ho nechať pri sebe, aby mi namiesto teba slúžil, keď som v putách pre evanjelium. 14 Ale nechcel som urobiť nič bez tvojho súhlasu, aby tvoja dobrota nebola vynútená, ale dobrovoľná. 15 Veď azda preto na chvíľu odišiel, aby si ho prijal navždy, 16 už nie ako otroka, ale viac ako otroka, ako milovaného brata, milého najmä mne, no tým viac tebe — aj podľa tela, aj v Pánovi. 17 Ak ma teda pokladáš za druha, prijmi ho ako mňa samého. 18 Ak ťa však v niečom poškodil alebo ak ti je niečo dlžný, pripíš to na môj účet. 19 Ja, Pavol, píšem vlastnou rukou; ja to zaplatím. Nechcel by som ti pripomínať, že si mi dlžný aj samého seba. 20 Áno, brat, kiežby som mal z teba úžitok v Pánovi. Poteš moje srdce v Kristovi! 21 Písal som ti v dôvere v tvoju poslušnosť; veď viem, že urobíš aj viac, ako hovorím. 22 Súčasne však prosím: Priprav mi pohostinné prístrešie. Lebo dúfam, že pre vaše modlitby vám budem vrátený ako dar. 23 Pozdravuje ťa Epafras, môj spoluväzeň v Kristovi Ježišovi, 24 aj moji spolupracovníci Marek, Aristarchos, Démas a Lukáš. 25 Milosť Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom.

Dostatočná motivácia. Tento najkratší Pavlov list v sebe skrýva zaujímavý príbeh. Onezim je otrok, ktorý utiekol od svojho pána. V Ríme sa dostáva do väzenia, kde sa stretáva s apoštolom Pavlom. Pod vplyvom Pavlovej služby sa stáva kresťanom. Onezim vyrozpráva Pavlovi svoj príbeh o úteku od svojho pána Filemona. Na veľké prekvapenie sa dozvedá, že Filemon je ich spoločný známy. Pavel ho veľmi dobre pozná. Bol to Pavel, ktorý Filemona priviedol na cestu viery. V meste Kolosy sa cirkev stretávala práve vo Filemonovom dome. Pavel sa za otroka Onezima láskavo prihovára. Robí pre otroka Onezima to, čo robí Ježiš pre nás. Ježiš sa prihovára za nás u Svojho Otca. Pavel hovorí: „Ak ti spôsobil škodu a je ti niečo dlžen, pripíš to na môj účet.“ Naše dlžoby voči Bohu boli pripísané na účet Pána Ježiša. Skrze Neho nám mohlo byť odpustené. Príbeh zostáva otvorený. Nedozvedáme sa, ako napokon stretnutie Onezima s Filemonom dopadlo. Som však presvedčený, že Ježišovo milosrdenstvo bolo dostatočnou motiváciou pre Filemona, aby svojmu otrokovi odpustil a prijal ho ako svojho brata. Kiež je Ježišovo milosrdenstvo dostatočnou motiváciou aj pre nás – byť milosrdní k ľuďom, ktorých nám Boh poslal do cesty.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoje milosrdenstvo. Odpusť, že si z neho málokedy beriem príklad. Daj mi srdce a myseľ Kristove, nech konám skutky milosti. Amen.

Ľudia prichádzali k Mojžišovi a vraveli: „Zhrešili sme, keď sme reptali proti Hospodinovi a proti tebe. Pros za nás Hospodina, aby nás zbavil hadov!“ Mojžiš sa teda modlil za ľud. 4.Mojžišova 21,7

V mene Krista vás prosíme: „Zmierte sa s Bohom!“ 2.Korinťanom 5,20

Kolosanom 3,(5-7)8-11 • Modlíme sa za: Istebné (LOS)

Začiatok pôstneho obdobia

Títovi 3,8-15

8 Spoľahlivé je toto slovo a chcem, aby si na to kládol dôraz, aby tí, čo uverili v Boha, usilovali sa vynikať v dobrých skutkoch. Toto je dobré a pre ľudí užitočné. 9 Vyhýbaj sa však hlúpym sporom, rodokmeňom, svárom a hádkam o Zákone; sú totiž neužitočné a márne. 10 Bludárovi sa po jednom — dvoch napomenutiach vyhýbaj, 11 veď vieš, že taký človek je na bludnej ceste; hreší a sám sa odsudzuje. 12 Keď pošlem k tebe Artemasa alebo Tychika, usiluj sa prísť ku mne do Nikopolisu, lebo som sa rozhodol, že tam prezimujem. 13 Zénasa, znalca Zákona, a Apolla starostlivo vychystaj na cestu, aby im nič nechýbalo. 14 Nech sa aj naši naučia vynikať v dobrých skutkoch tam, kde je naliehavá potreba, aby nezostali bez ovocia. 15 Pozdravujú ťa všetci, ktorí sú so mnou. Pozdrav tých, čo nás milujú vo viere. Milosť nech je s vami všetkými.

Brat farár Janko mi pred dvadsiatimi ôsmimi rokmi na fare v Kalinove povedal: „Keď sa vyskytnú nevyhnutné potreby v živote niekoho iného, vrátiš mi to.“ A s manželkou Aničkou ma vystrojili starostlivo na cestu. A neboli jediní v mojom živote. A asi to je spôsob, ako naučíš druhého človeka dobre činiť, keď sa vyskytnú nevyhnutné potreby, aby nezostal vo svojom živote bez ovocia. Možno si sa aj ty ocitol v obidvoch pozíciách. Si ten, čo uveril Bohu a snažíš sa konať veci, ktoré sú dobré a užitočné pre druhých, dávaš, povzbudzuješ, modlíš sa, keď sa niekto druhý chystá na cestu. Pomáhaš akokoľvek. Si voči nemu starostlivý a myslíš aj na chvíľu, keď by mohol mať problémy na svojej ceste. Dáš mu okrem dobrej rady, požehnania a bagety aj peniaze alebo kontakt, keby sa vyskytla nevyhnutná potreba. A robíš to preto, pretože to predtým urobil niekto pre teba. Vieš, že je to najlepší spôsob, ako niekoho naučiť pestovať „to“ ovocie a podeliť sa s ním. Z vlastnej skúsenosti to vedel aj Pavel. Ten to odovzdal Títovi. Mne to povedal brat farár a tebe vravím ja: Urob to, keď Boh dá možnosť aj tebe.

Modlitba: Ďakujem Pane, za…, že si mi pomohol, keď som bol v núdzi. Viem, že si ho (ju) poslal Ty. Ďakujeme Ti za ovocie jeho (jej) viery a za možnosť, že aj ja môžem byť tým, ktorý toto ovocie podá ďalej. Amen.

Ako to, že ja a môj ľud sme sa zmohli na toľké milodary? Keďže všetko od Teba pochádza, dali sme Ti vlastne z Tvojho. 1.kroník 29,14

Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Matúš 10,8

Matúš 6,16-21 • Modlíme sa za: Iliašovce (TaS)

Títovi 3,1-7

1 Pripomínaj im, aby sa podrobovali vladárom a vrchnostiam, aby poslúchali, aby boli pripravení na každé dobré dielo, 2 aby nikoho neohovárali, aby neboli svárliví, ale priateľskí, a aby preukazovali miernosť všetkým ľuďom. 3 Veď aj my sme boli kedysi nerozumní a neposlušní, blúdili sme, boli sme otrokmi všelijakých žiadostivostí a rozkoší, žili sme v zlobe a závisti, odporní, nenávideli sme jedni druhých. 4 Ale keď sa zjavila dobrotivosť nášho Spasiteľa, Boha, a jeho láska k ľuďom, 5 zachránil nás nie pre skutky spravodlivosti, ktoré sme urobili my, ale podľa svojho milosrdenstva, kúpeľom znovuzrodenia a obnovy v Duchu Svätom, 6 ktorého na nás štedro vylial skrze Ježiša Krista, nášho Spasiteľa, 7 aby sme sa ospravedlnení jeho milosťou stali dedičmi podľa nádeje večného života.

Tak svieť vaše svetlo. Jeden môj priateľ mi rozprával svoju skúsenosť z práce: Sedel v kancelárii a robil si svoju robotu. Otvorili sa dvere, kolega sa postavil do dverí, pozrel dnu, minútku tam postál a odišiel. Keď sa to opakovalo už asi štvrtýkrát, tak sa ho môj priateľ opýtal: „Čo to robíš?“ Jeho odpoveď ho zaskočila: „U nás v kancelárii je strašné zlá atmosféra, máme tam také ‚peklo‘, a tak sa chodím pozrieť na teba, aby som načerpal trošku pohody a upokojil sa.“ Nový život, ktorý mám v Kristovi, je zmena, ktorá má reálny a praktický prejav. Nejdem riešiť zoznam toho, čo nemáme robiť, ale sústreďme sa na to, že sme obnovení Duchom Svätým a pripravení „na každé dobré dielo.“ Naši priatelia nepotrebujú počuť nové teórie a filozofovanie o kresťanstve. Potrebujú vidieť „kristovca“, ktorý v tomto svete žije z Božej moci a prakticky koná skutky Božej lásky a milosti.

Modlitba: Svätý Duchu, ďakujem, že v nás pestuješ Svoje ovocie. Odpusť, že Ti niekedy na to nedávam priestor. Prosím, pokračuj v tejto práci na mne, aj keď niekedy bolí. Amen.

Hospodin hovorí: „Neznesväcujte Moje sväté meno.“ 3.Mojžišova 22,32

Ježiš povedal: „Prečo Ma oslovujete: ‚Pane, Pane,‘ a nerobíte to, čo hovorím?“ Lukáš 6,46

Lukáš 5,33-39 • Modlíme sa za: Chyžné (GeS)

Títovi 2,11-15

11 Zjavila sa totiž Božia milosť prinášajúca spásu všetkým ľuďom, 12 ktorá nás vychováva, aby sme sa zriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a žili v terajšom veku rozvážne, spravodlivo a nábožne, 13 a očakávali blahoslavené splnenie nádeje a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. 14 On vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a aby si očistil svoj vyvolený ľud, ktorý sa horlivo usiluje o dobré skutky. 15 Toto hovor, takto napomínaj a karhaj so všetkou autoritou. Nech tebou nikto nepohŕda.

Nechajte Boha zomrieť je titul zbierky kázní od Miloša Rejchrta, v podobnom duchu je aj výrok Timothyho Kellera: „Opíšte Boha, ktorého odmietate. Opíšte Boha, v ktorého neveríte. Možno ani ja v takého neverím.“ Sme v podobnej situácii, akú mal Títus vo svojej dobe. Veľa ľudí je skeptických voči kresťanstvu, počúvajú rôzne „bájky“, a tak majú zdeformovaný obraz Boha – namiesto Boha, ktorý dokazuje Svoju lásku v prítomnosti Ježiša Krista na tejto zemi. Výrok: „Zjavila sa Božia milosť,“ nie je nejaké UFO na oblohe, ale prítomnosť Ježiša Krista – Boha v ľudskom tele na tejto zemi v konkrétnom čase a na konkrétnom mieste. Toto je historický fakt a je to realita Božej milosti. Si sklamaný a znechutený tým, čo vidíš v kresťanských cirkvách a denomináciách, a je problém veriť v takého Boha, ktorého prezentujú. Cirkev s veľkým „C“, Cirkev Kristova – to je vyvolený Boží ľud, je to zástup hriešnikov, ktorí majú nádej a sú vierou v Božiu milosť zachránení. To je obraz nie „mojej predstavy Boha“, ale je to reálne zjavenie Božej lásky a nádeje. Obraz, ktorým sa Boh prezentuje skrze „všetky cirkvi“. Skrze niektoré zreteľnejšie, jasnejšie, skrze iné všelijako rozmazane, zahmlene; ale jedno je dôležité: Boh je tu prítomný.

Modlitba: Bože, ďakujem, že si skutočný, múdry a dobrý. Odpusť, že niekedy verím v boha, čo má iný charakter a potom strácam chuť na život pre Teba. Daruj mi pravú vieru, prosím. Amen.

Usilujte sa o blaho mesta, modlite sa zaň k Hospodinovi, pretože od jeho blaha závisí aj vaše blaho. Jeremiáš 29,7

Keď vošiel do Jeruzalema, v celom meste nastal rozruch. Pýtali sa: „Kto je to?“ Matúš 21,10

Lukáš 13,31-35 • Modlíme sa za: Chminianske Jakubovany (ŠZS)

Predpôstna nedeľa – ESTOMIHI

Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a vyplní sa o Synovi človeka všetko, čo napísali proroci. Lukáš 18,31

Marek 8,31-38

31 Potom ich začal učiť, že Syn človeka musí mnoho trpieť. Zavrhnú ho starší, veľkňazi i zákonníci, zabijú ho, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. 32 Hovoril im to celkom otvorene. Peter ho odviedol nabok a začal mu dohovárať. 33 On sa obrátil k učeníkom a Petra pokarhal: „Choď za mňa, satan, lebo nemyslíš na Božie veci, ale na ľudské.“

34 Zavolal k sebe zástup aj s učeníkmi a povedal im: „Ak ma niekto chce nasledovať, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. 35 Lebo kto by si chcel zachrániť život, stratí ho. Kto však stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. 36 Veď čo osoží človeku, ak získa aj celý svet, ale uškodí svojmu životu? 37 Čo dá človek na výmenu za svoj život? 38 Kto sa pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením bude hanbiť za mňa a za moje slová, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi.“

Ježiš zachraňuje. Pán Ježiš, keď bol tu na zemi, robil veľa dobrého – vyučoval, uzdravoval, kriesil, dával istotu a nádej. Bol si však vedomý toho, načo na túto zem prišiel: Zachrániť hriešneho človeka! Svojim nasledovníkom sa snažil vysvetliť, že musí nastúpiť cestu utrpenia, smrti a následne bude vzkriesený. To všetko musí podstúpiť a zmyť z nás vinu, ktorou sme sa od Boha vzdialili. Avšak ľudským rozumom sa to veľmi ťažko chápe. Peter Ho odhovára, lebo v tej chvíli tomu ešte nerozumie. Lebo nemá ducha poznania Božích vecí. Pán Ježiš hovorí Petrovi a tieto slová znejú aj nám. On z prenesmiernej lásky to všetko vykonal pre nás. A my ak chceme byť ako ON, musíme zabúdať, vzdať sa toho ľudského a hľadať to Božie. Zachrániť si môžeme život len vtedy, keď opustíme svet, nie telesne, samozrejme, ale duchovne. Lebo nič v tomto svete nám nepomôže pre večnosť. Len nasledovať Pána Ježiša a vyznať, že ON je náš Pán, a nič v tomto svete nás nemôže odlúčiť od Jeho lásky. Lebo ak sa my hanbíme za Neho na tomto svete, zapierame Ho v našich životoch, rodinách, vo vzťahoch, tak keď On znovu príde na túto zem, zaprie nás. Drahý priateľ, teraz je šanca kráčať s Ježišom týmto životom, prijať Ho do srdca a nechať sa Ním zachrániť.

Modlitba: Otče náš láskavý, Ty sa staráš o nás, nechceš, aby niekto zahynul. Ty nás miluješ. Ty si dal Svojho Syna, aby nás očistil, zmyl z nás hriech. My Ti ďakujeme za Tvoju lásku, za to, že Ti na nás záleží. Pokorne prosíme v mene Pána Ježiša Krista: s nami buď, veď, posilňuj a uisťuj nás, že sa nás na konci vekov zastaneš a s nami zostaneš. Amen.

Môj Duch ostane medzi vami, nebojte sa! Aggeus 2,5

Ježiš povedal: „Na svete máte súženie, ale dúfajte, Ja som premohol svet!“ Ján 16,33

1.Korinťanom 13,1-13 • Ámos 5,21-24 • Žalm 31• Modlíme sa za: Kompas – tréningové centrum