Rakovina prsníka patrí na Slovensku medzi najčastejšie onkologické ochorenia u žien. Každý rok pribudne približne tritisíc nových prípadov a deväťsto žien zomiera – často len preto, že k lekárovi prídu neskoro.

Rádiologička MUDr. Terézia Lauková z Národného onkologického ústavu vysvetľuje, ako môže mamografický skríning zachrániť až dvesto životov ročne, prečo sa na preventívne vyšetrenia stále bojíme ísť a čo všetko sa dá zachytiť ešte skôr, než sa objavia príznaky.

V rozhovore hovorí o tom, ako dnes vyzerá skríning rakoviny prsníka na Slovensku, aký je rozdiel medzi mamografiou, sonom a magnetickou rezonanciou, ale aj o najčastejších obavách a mýtoch, ktoré bránia ženám prísť na vyšetrenie včas.

Georgína Kolníková je primárkou Oddelenia patologickej anatómie Národného onkologického ústavu v Bratislave. Hoci sa s pacientmi priamo nestretáva, ich liečba sa nezačne bez jej odborného vstupu. Práve patológ je totiž ten, kto na základe skúmania vzorky tkaniva určí správnu diagnózu. Ak ide o onkologické ochorenie, vďaka nej vie onkológ nielen to, aký typ nádoru jeho pacient má, ale aj to, či je agresívny, ako sa správa, či bude reagovať na liečbu – a akú.

S mojou dnešnou hostkou Luciou Kubíny, ktorá pracuje ako dula, hovoríme o téme, ktorá sa dotýka množstva rodín na Slovensku, no často o nej mlčíme – o strate dieťaťa v tehotenstve alebo krátko po narodení. Lucia si sama prešla niekoľkými takýmito stratami. Rozpráva o rôznych podobách smútenia, o tom, ako jej skúsenosť ovplyvnila dôveru v jej vlastné telo, ale napríklad aj o reakciách zdravotníckeho personálu, ktoré pomáhajú, alebo naopak, ubližujú. V snahe o zmenu Lucia založila občianske združenie Tanana, ktoré dnes pomáha iným rodinám v procese smútenia.

MUDr. Katarína Vlčková, paliatologička a primárka v pražskom mobilnom hospici Cesta domů, spoluzakladateľka Nadace rodiny Vlčkových, hovorí o tom, čo znamená byť oporou pre blízkeho na konci života – doma, s podporou paliatívneho tímu. Pripomína, že je prirodzené báť sa umierania, nechcieť o ňom hovoriť či premýšľať, no práve otvorenosť a odborná pomoc dokážu strach zmierniť. „Nie každý dokáže sprevádzať svojho blízkeho v posledných chvíľach, ale väčšina ľudí s podporou zvládne viac, než si myslí,“ hovorí. Zhovárame sa nielen o smrti, ale najmä o živote – o empatii, odvahe a sile blízkosti a prítomnosti v najťažších chvíľach.

Lekárka Katarína Molnárová pôsobí ako rodinná lekárka v Nórsku. Niekoľko rokov však strávila  na humanitárnych misiách v Afrike, vrátane Rwandy, ktorá sa dodnes vyrovnáva s následkami genocídy. V čase pôsobenia tam nepracovala len na klinike, ale pravidelne dochádzala aj do utečeneckého tábora a zároveň prepájala prax s výskumom. V rozhovore hovorí o tom, čo znamená liečiť traumu v spoločnosti s ťažkou historickou skúsenosťou, ako sa lekár musí naučiť improvizovať, o ženách a ich zdraví v rôznych kultúrach a o tom, ako sa mení človek, ktorý žije medzi viacerými svetmi.

V dnešnom diele sa rozprávam s neurobiologičkou Dominikou Fričovou, vedúcou výskumu Parkinsonovej choroby v Neuroimunologickom ústave Slovenskej akadémie vied. Hovoríme o prepojení mozgu a tela a o tom, čo sa v ženskom mozgu deje počas hormonálnych zmien v tehotenstve či perimenopauze. Dominika vysvetľuje, čo je neuroplasticita a aký má vplyv na našu pamäť, sústredenie a odolnosť voči stresu – a prečo je dôležitá v každej životnej etape ženy.

Historička a politologička Hana Kubátová je docentkou na Fakulte sociálnych vied Karlovej univerzity v Prahe, kde vedie kurzy o antisemitizme, rase v globálnej politike a politike ospravedlňovania a ľútosti. V dnešnom diele rozpráva o svojej osobnej skúsenosti, keď sa v júni 2025 v Jeruzaleme ocitla uprostred 12-dňovej vojny s Iránom. Reflektuje však nielen svoju osobnú skúsenosť, ale spoločne sa zamýšľame aj nad tým, ako situácia v Izraeli ľudí rozdeľuje. Uvažujeme nad potrebou hľadania spojencov, s ktorými nemusíme súhlasiť, ale s ktorými vieme zdieľať, a tiež o pochybnostiach a súcite s inými ľuďmi.

Novinárka a akademička Iva Mrvová sa vo svojom výskume zameriava na prienik kultúr medzi islamským svetom a európskou spoločnosťou. Svoj prvý rozhovor s ňou - o oslobodzovaní jezídskych žien zo zajatia islamských džihádistov - som nahrala celkom na začiatku pandémie v marci roku 2020. Pri tom dnešnom sme sa stretli v štúdiu v Bratislave, aby sme hovorili nielen o terorizme, ale predovšetkým o maskulinite ako takej, o tom, čo všetko sa môže skrývať za príbehmi európskych mužov, ktorých naverboval dnes už formálne neexistujúci Islamský štát, a ktorí už roky žijú zabudnutí v nie celkom adekvátne zabezpečených väzniciach v Sýrii a nikto nevie, čo s nimi bude ďalej.

Boba Markovič Balúchová je novinárka, pedagogička a komunikačná manažérka Platformy rozvojových organizácií Ambrela. Pracovala pre Rozvojový program OSN, mimovládne organizácie Caritas či ADRA a viacero univerzít. Publikuje články o znižovaní chudoby a odstraňovaní nerovností v krajinách tzv. rozvojového sveta. Venuje sa globálnym témam aj posilňovaniu postavenia žien v spoločnosti. Hoci dnes žije na Novom Zélande (Aotearoa), v štúdiu v Bratislave sme sa zhovárali o jej životnom príbehu, o kariére a materstve, a tiež o tom, ako učiť deti súcitu a ľudskosti.

Aké je detstvo počujúceho dieťaťa v rodine nepočujúcich rodičov? Ako sa takémuto dieťaťu nesie zodpovednosť za tlmočenie rodičom aj mnohým iným nepočujúcim? Ako vlastne nepočujúci vnímajú svet okolo seba – vrátane medziľudských a partnerských vzťahov, sexu či rodičovstva?