Peer konzultantka Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením Alexandra Dobrotková je mamou dvoch synov - jedného s poruchou autistického spektra a druhého s ADHD. Obaja majú aj rôzne poruchy učenia, potravinové intolerancie a alergie. Ona sama má poruchu pozornosti. Spolu sa zhovárame o tom, aké je brať inakosť ako normu, prečo sa rozhodla pomáhať seniorom a seniorkám z Ukrajiny, a tiež o tom, že každý máme rôzne životné roly a cieľom je ich napĺňať tak, aby nám život dával zmysel.

Mária Mlynarčíková je tlmočníčkou a prekladateľkou z angličtiny, nemčiny, francúzštiny a švédčiny do slovenského jazyka. Tlmočí a prekladá už 30 rokov, pričom od roku 1998 je akreditovanou tlmočníčkou Európskej únie. V novej epizóde hovorí nielen o schopnosti človeka sústrediť sa tak, že v jednom jazyku počúva, a zároveň v druhom hovorí, ale napríklad aj o tom, čo sa v ňom deje, keď tlmočí niekomu, s kým vnútorne nesúhlasí, alebo o tom, ako sa v tlmočníckej praxi riešia faux pas politikov.

Ako porozumieť deťom a dospelým s ADHD, autizmom či Aspergerovým syndrómom – bez predsudkov a nálepiek? S odborníčkou Vierou Hincovou hovoríme o tom, prečo sa tieto diagnózy často prehliadajú najmä u dievčat, ktoré sa naučia svoje ťažkosti maskovať. Vysvetľujeme, čo je to neurodivergencia, ako môže naša odlišnosť obohacovať spoločnosť a prečo sú deti s týmito diagnózami často nespravodlivo vnímané ako nevychované. Rozprávame sa aj o tom, ako môžu učitelia a učiteľky vytvárať deťom prostredie plné prijatia, bezpečia a rešpektu – aby každé dieťa mohlo dozrievať vlastným tempom.

Marika Majorová je známa slovenská copywriterka, fotografka a bývalá aktívna blogerka, ktorá u nás ako prvá prišla s formátom tzv. street style blogu. Okrem mnohých iných vecí robí aj komunikáciu pre značky zo sveta dizajnu a slovenskej módnej scény. Predovšetkým však robí osvetu ako žena so skúsenosťou mamy dieťaťa so zdravotným znevýhodnením. Jej 10-ročná dcéra Mia má poruchu sluchu a je takmer nepočujúca.

Spolu dnes hovoríme aj o tom, ako dcérine sluchové postihnutie ovplyvňuje ich život, aj ako nám pomáha zdieľaná skúsenosť niekoho iného, kto si podobnú cestu ako my už prešiel.

Mnoho žien zabúda na pravidelnú starostlivosť o svoje fyzické zdravie a na svoje telo sa sústredia až vtedy, keď začnú mať problémy. V dnešnom diele sa rozprávam s fyzioterapeutkou Andreou Čepcovou o tom, ako sa ku svojmu telu správať s potrebnou starostlivosťou. Venujeme sa najmä téme panvového dna, ktoré nás drží v pohode nielen pri smiechu, kýchaní, športe, alebo sexe, ale aj obyčajnom vstávaní z postele. Problémy s ním totiž nemajú len ženy po pôrode alebo tie vo vyššom veku, ale aj športovkyne alebo mladé ženy, ktoré si myslia, že ho majú v poriadku, pretože pravidelne cvičia. Vypočujte si, ako si panvové dno udržať zdravé, aby sme sa vo svojom tele cítili dobre a komfortne v každom veku.

Česká produktová dizajnérka Anna Marešová je zakladateľkou a majiteľkou prémiovej značky intímnych pomôcok pre ženy. Je tiež dvojnásobnou držiteľkou ocenenia Red Dot Award, ktoré od roku 1955 oceňuje inovácie, estetiku a kvalitu v oblasti dizajnu. Hoci medzi jej dizajnérskymi návrhmi nájdete aj električku alebo kabínku lanovky na pražský Petřín, v podcaste sa spoločne sa rozprávame predovšetkým o tom, do akej miery vie dobrý dizajn spojiť funkčnosť, erotiku, intimitu a zdravie ženy do jedného ladiaceho celku.

Vyštudovaná historička a filozofka Jana Jablonická Zezulová sa venuje téme rodovej rovnosti. V súčasnosti pracuje ako kurátorka v Múzeu mesta Bratislavy. Dlhodobo sa zaujíma o životné podmienky a príbehy žien, históriu feminizmu a rodové štúdiá. Spolu sa zhovárame o živote a diele Hany Gregorovej – výnimočnej ženy, ktorá bojovala za práva žien na Slovensku. Gregorová však nebola "len" feministkou. Bola predovšetkým uvedomelým človekom, scestovaným, zvedavým a otvoreným. Ľudácky režim ju nazval "protislovenskou a štvavou" pretože tvrdila, že milovať svoju krajinu a svojich ľudí neznamená nenávidieť tých druhých. Aj vďaka Hane Gregorovej je dnes možnosť vysokoškolského štúdia pre ženy v našej krajine bežnou záležitosťou, hoci kedysi tomu tak rozhodne nebolo. Aj preto sa s Janou zhovárame aj o tom, ako vyzerá feminizmus na Slovensku dnes, prečo je o týchto témach dôležité hovoriť, a aké príbehy ju pri jej práci najviac fascinujú.

Martina Čechová je manažérkou cirkulárnej ekonomiky. Pracuje v Bratislavskom centre opätovného použitia KOLO, kam môžu ľudia doniesť funkčné veci, ktoré už sami doma nepoužívajú. Priamo tak prispejú k znižovaniu množstva odpadu v hlavnom meste. Martina o sebe bez hanby hovorí, že je smetiarkou. Vysvetľuje, že v skutočnosti je odpad pre nás všetkých obrovským zdrojom do budúcna, a tak sa k nemu musíme aj stavať. Podľa nej majú aj malé individuálne kroky v prospech ochrany životného prostredia zmysel. "Ako rodičia sme príkladom deťom, ako kamaráti alebo kolegovia môžeme byť inšpiráciou pre ostatných. Naše zodpovedné rozhodnutia môžu vždy niekoho ovplyvniť, a tým sa postupne rozširuje ich potenciál," hovorí a dodáva: "Človek, ktorý príde do KOLO si uvedomí, že všetky veci na policiach mohli skončiť v smetiaku pred domom. Nestalo sa tak len preto, že sa niekto rozhodol ich nevyhodiť a priniesol ich k nám. Vďaka tomu fungujú a slúžia iným ľuďom ďalej."

"Veľmi mi záleží na tom, ako moju hudbu ľudia prijmú," hovorí v rozhovore naša azda najlepšia hudobná skladateľka Ľubica Čekovská,"nechcem písať pre prázdne stoličky alebo pre ľudí, ktorí tam nie sú." Koncom októbra odpremiérovala svoje najnovšie symfonické dielo, ktoré vzniklo pri príležitosti 75.výročia založenia orchestra Slovenská filharmónia - Dom hudby v siedmich častiach (Maison de la musique en sept périodes). Pri tejto príležitosti sme sa zhovárali o začiatkoch jej celoživotného vzťahu k hudbe v detstve a mladosti strávenom v Humennom, o štúdiu na londýnskej škole Royal College of Music, o úspechu a (ne)prajnosti, o výchove detí, a tiež o tom, či sa ako žena - hudobná skladateľka niekedy stretla s predsudkami.

V novej epizóde V ženskom rode sa s mojimi dvomi výnimočnými hostkami - slovenskou skladateľkou Ľubicou Čekovskou a českou dramaturgičkou Viktóriou Knotkovou – ponárame do diela Virginie Woolfovej, jedinečnej britskej autorky, ktorá vo svojich textoch neustále posúvala hranice literatúry aj spoločenských noriem. Jej román Orlando patrí medzi najodvážnejšie a najexperimentálnejšie diela svojej doby. Príbeh šľachtica, ktorý sa cez storočia premení z muža na ženu, nie je len fascinujúcim putovaním dejinami, ale aj hlbokým skúmaním otázok identity, pohlavia a vnútornej slobody. Woolfová svojím dielom vyzýva čitateľky a čitateľov, aby prehodnotil tradičné vnímanie času, spoločenských rolí a sebauvedomenia.

Čekovská a Knotková pretavili Woolfovej vizionárske myšlienky do operného sveta a na objednávku Národního divadla Brno spoločne stvorili operu Here I am, Orlando. V rozhovore opisujú tvorivý proces, akým sa Woolfovej literárny materiál premieňal na ich spoločnú hudobnú a scénickú poéziu, ktorá skúma hranice pohlavia, lásky a umenia. Zároveň sa dotkneme toho, ako umenie a tvorivosť dokážu rozširovať naše chápanie sveta, ako aj nás samých.