V novej epizóde V ženskom rode sa s mojimi dvomi výnimočnými hostkami - slovenskou skladateľkou Ľubicou Čekovskou a českou dramaturgičkou Viktóriou Knotkovou – ponárame do diela Virginie Woolfovej, jedinečnej britskej autorky, ktorá vo svojich textoch neustále posúvala hranice literatúry aj spoločenských noriem. Jej román Orlando patrí medzi najodvážnejšie a najexperimentálnejšie diela svojej doby. Príbeh šľachtica, ktorý sa cez storočia premení z muža na ženu, nie je len fascinujúcim putovaním dejinami, ale aj hlbokým skúmaním otázok identity, pohlavia a vnútornej slobody. Woolfová svojím dielom vyzýva čitateľky a čitateľov, aby prehodnotil tradičné vnímanie času, spoločenských rolí a sebauvedomenia.

Čekovská a Knotková pretavili Woolfovej vizionárske myšlienky do operného sveta a na objednávku Národního divadla Brno spoločne stvorili operu Here I am, Orlando. V rozhovore opisujú tvorivý proces, akým sa Woolfovej literárny materiál premieňal na ich spoločnú hudobnú a scénickú poéziu, ktorá skúma hranice pohlavia, lásky a umenia. Zároveň sa dotkneme toho, ako umenie a tvorivosť dokážu rozširovať naše chápanie sveta, ako aj nás samých.

"Keď sa pred dvadsiatimi rokmi pýtali ľudí vo veku dvadsať rokov čoho sa najviac boja, ich odpoveď bola nezamestnanosť. Keď rovnakú otázku položili dnešným dvadsiatnikom, tí odpovedali, že ich najväčšou obavou je klimatická kríza a s ňou spojené katastrofy ako napríklad nedostatok pitnej vody," hovorí v rozhovore spoluzakladateľka spoločnosti Allheads Laura Blažeková. Podľa nej práve v tom vidno najväčší posun v tom, o čom dnešná generácia - takzvaná GEN Z - najviac premýšľa. "Už to nie je iba „o mne“, pretože veci, ktoré sa týkajú mňa samej viem do istej miery ovplyvniť," konštatuje, "témou sú veci komunitného a spoločenského typu, ktoré majú pre mladého človeka vyššiu hodnotu, no sú "mimo neho" a nevie ich ovplyvniť."  V rozhovore sa venujeme aj tomu, ako sa dá vo firmách zlepšovať a zefektívňovať fungovanie multigeneračných tímov, kde je generácia Z konfrontovaná s očakávaniami starších generácií a nie vždy si navzájom rozumejú.

Dana Tschegg Homolová začala pracovať v rodinnej firme po rodinnej tragédii, keď jej v roku 2015 nečakane zomrel otec. Pridala sa k mame a sestre, aby im pomohla rozvíjať firmu, ktorú rodičia založili hneď po páde komunistického režimu. Mladá žena, ktorá vyštudovala prírodné vedy na univerzite vo Viedni, matka dvoch detí a hudobníčka, sa tak zrazu ocitla vo firme pôsobiacej v pre ženy nezvyčajnej oblasti autoservisnej techniky. Ako hovorí, našla v nej slobodu a možnosti uplatniť to, v čom vyniká. V rozhovore zdôrazňuje aj to, že pre dobrý pocit v rodine, ktorá spolu zároveň aj pracuje, je dôležitá otvorená, úprimná komunikácia a snaha o porozumenie.

"Moja mama ma naučila, že nič v živote nie je zadarmo. Za všetko sa platí," hovorí Kristína Gaál Drobcová, ktorá vo svojej profesionálnej kariére prednedávnom obsadila post globálnej viceprezidentky veľkej americkej nadnárodnej firmy. V rozhovore opisuje svoju rodinnú výchovu a osobné nastavenie - najmä zvedavosť, otvorenosť novým výzvam a potrebu učiť sa, ktoré ju priviedli až na miesto, ktoré zastáva dnes. No vysvetľuje aj to, akú cenu musí byť žena ochotná zaplatiť, aby viedla aj pracovne naplnený život. Ak žena robí kariéru na top úrovni, "Nie je možné, aby muž bazíroval na tom, aby bola večera o šiestej večer na stole, aby nikde nebolo ani zrnko prachu a aby bolo vždy opraté," dodáva.

Nataliya Kobets pochádza z Ľvova, kde vyštudovala univerzitu. Stala sa učiteľkou slovenského jazyka a literatúry, z ktorej má dokonca doktorát. Na Slovensko prišla so svojou vtedy 5-ročnou dcérou po vypuknutí vojny na Ukrajine v apríli 2022. Doma na Ukrajine nechala celú rodinu. Dnes na Slovensku učí ľudí z Ukrajiny jazyk ich novej dočasnej domoviny. Učí ich rozumieť nám, aby sa tu medzi nami cítili lepšie a menej "stratení". 

V rozhovore sa zhovárame o jej práci učiteľky Ukrajinskej školy v evakuácii, ktorú založila nezisková organizácia Sme spolu / Ukraine Slovakia SOS. O svojej práci hovorí, že ju miluje, no priznáva, že v nej zažíva aj náročné chvíle: "Keď som chodila na univerzitu, učili sme sa psychológiu zameranú na študentov strednej či vysokej školy. Nikto ma však nepripravil na to, že raz budem aj psychologičkou vojnovou. Takou, ktorá bude mať v triede deti, ktoré zažili vojnu." Ako vysvetľuje, s takými deťmi treba pracovať úplne inak. "Nefunguje žiadne pravidlo, ktoré poznáte. Neustále premýšľate, čo im môžete povedať, či niečo môžete povedať a ako vlastne."

Iveta Holešová je jednou z najrenomovanejších fyzioterapeutiek na Slovensku. Jej vyše 35-ročná prax jej dala skúsenosti z oblasti práce s telom vrcholových športovcov a športovkýň, ale venuje sa aj "bežným" mužom a ženám rôzneho veku a rôznej životnej skúsenosti. Spolu sa zhovárame o tom, ako fyzioterapia pomáha ženám v tom, aby sa vo svojom tele cítili lepšie a komfortnejšie aj v takých náročných obdobiach, akými sú obdobia hormonálnych zmien v puberte, tehotenstve či perimenopauze.

Meteorologička Miriam Jarošová je známa z televíznej obrazovky, z ktorej hlási predpovede počasia. Meteorológii sa venuje už vyše 30 rokov a je jednou z najskúsenejších vedeckých autorít, ktoré nám môžu vysvetliť, ako vlastne predpovede počasia vznikajú a ako a či vôbec sa dá zlepšovať ich presnosť. "Atmosféra je veľmi komplexný systém. Nefunguje v štýle 'Pozriem sa a vidím', údaje musíte najprv namerať," hovorí v rozhovore,"kým však údaje spracujete, uplynie niekoľko hodín. To je dlhá doba na to, aby sa v atmosfére nič nezmenilo. Predpovedať počasie na 100 percent teda nie je možné." Vysvetlíme aj to, aký je rozdiel medzi meteorológiou a klimatológiou, čo je to klimatický normál, ako sa mení počasie v Európe aj na Slovensku a čo to bude znamenať pre našu budúcnosť. "Termín globálne otepľovanie bol podľa mňa nešťastný nápad. V ľuďoch vyvolal mylný dojem, že je to vlastne dobrá vec, lebo bude teplo a budú musieť menej kúriť," myslí si Miriam Jarošová. "So zvyšujúcou sa teplotou v atmosfére však nastupujú aj ďalšie javy, ktoré dokážu vysoko sofistikovaný systém, v ktorom žijeme, veľmi výrazne narušiť," dodáva. 

Záverečnú - tak trochu provokatívnu otázku - odo mňa berte ako humorný bonus :)

Česká právnička a odborárka Šárka Homfray napísala knihu "Proč jsme tak naštvané?", v ktorej mapuje viaceré kľúčové životné situácie a fenomény týkajúce sa života a spoločenského fungovania žien. V rozhovore hovoríme napríklad o tom, aké náročné podmienky majú v Česku a na Slovensku sólo matky, ale aj ženy vo veku 55+, na ktoré sa s predsudkami pozeráme ako na tie, ktoré už majú "to najlepšie za sebou". Venujeme sa aj tomu, ako sa v súčasnej literatúre a popkultúre stvárňuje priateľstvo medzi dievčatami a ženami, ktoré dáva základ ženským sieťam, toľko potrebným na spoločenskú a mentálnu zmenu v prospech žien. V tomto kontexte Šárka konštatuje, že usilovať sa o zmenu v našich individuálnych životoch nestačí, lebo tá podľa nej nikdy nebude dostatočná na to, aby sa v prospech žien zmenil celý systém.

"Nemali by sme zabúdať, že škola nie je iba na to, aby deti vzdelávala, ale aj na to, aby ich učila spolupráci, nezištnej pomoci a priateľstvu," hovorí v rozhovore Erika Fabiánová, ktorá je riaditeľkou jednej základnej školy v Rožňave. V rozhovore vysvetľuje, ako si na škole všimli, že po pandémii covidu s deťmi nie je všetko tak, ako predtým a deti sa prestali medzi sebou socializovať. Ich schopnosť nadväzovať kamarátstva sa rapídne zmenila. "Zatiaľ čo pred covidom sa učitelia a učiteľky vykonávajúce dozor počas prestávok sťažovali na to, že deti behajú, lietajú, hrajú ping pong a robia krik, po covide bolo zrazu na chodbách cez prestávky ticho. Ojedinele sedelo pár detí v oddychových zónach, no všetky ťukali do mobilu. Mnoho detí nebolo schopných odpovedať celými vetami alebo komunikovali minimálne," spomína. Vtedy si v škole uvedomili, že sa s deťmi deje niečo nedobré. Rozhodli sa konať a zmeniť situáciu k lepšiemu. Ľahké to však nebolo.

Mária Spišáková je učiteľkou informatiky na Gymnáziu Pavla Horova v Michalovciach. Venuje sa aj popularizácii informatiky medzi žiakmi a žiačkami základných a stredných škôl, organizuje súťaže, vedie krúžky informatiky aj letné tábory. Spolu sa zhovárame o tom, čím žije mladá generácia, ktorej každodenný život ovplyvňujú technológie a sociálne siete, o kritickom myslení, a tiež o konšpiračných teóriách.