Odkedy Rusko vo februári 2022 začalo komplexnú protiprávnu inváziu na Ukrajinu, Európska únia stojí pevne pri Ukrajine a jej obyvateľoch. Únia agresiu Ruska ostro odsúdila, uvalila naň sankcie a Ukrajine poskytla významnú finančnú, humanitárnu a vojenskú podporu. Ako vojna pokračuje, Únia Ukrajinu aj naďalej rozhodne podporuje. Tento konflikt nie je len o územnej celistvosti, ale aj o obrane európskych hodnôt: demokracie, suverenity a mieru.

Menštruačná chudoba znamená nedostatočný prístup k bezpečným a cenovo dostupným menštruačným pomôckam, hygienickým zariadeniam a informáciám o menštruácii.

Ide o vážny, no často prehliadaný problém, ktorý podľa odhadov postihuje v celej Európskej únii približne 10 % osôb, ktoré menštruujú.

Európsky parlament zaujal v tejto otázke jasné stanovisko a menštruačnú chudobu označil za významnú prekážku rodovej rovnosti a plnej účasti na spoločenskom a hospodárskom živote.

V tejto epizóde sa pozrieme na to, ako s týmto problémom bojuje Európsky parlament.

Peniaze z EÚ pomáhajú meniť každodenný život v mestách po celej Európe. Od ekologickejšej dopravy a obnovených verejných priestorov až po vzdelávacie programy a sociálne služby: únijná politika súdržnosti umožňuje mestám reagovať na miestne potreby. V tejto epizóde zo série Vyššou kvalitou k lepšej legislatíve sa zamýšľame nad tým, ako prostriedky EÚ podporujú infraštruktúru, ľudí a komunity a premieňajú solidaritu na konkrétne projekty, ktoré zlepšujú každodenný život v regiónoch.

Čo to znamená, keď sa nejaké mesto stane Európskym hlavným mestom kultúry?
V tejto epizóde budeme hovoriť o tom, ako udelený titul ovplyvňuje rozvoj mesta a životy jeho obyvateľov. Pozrieme sa tiež na to, ako kultúra spája susedstvá, priťahuje milióny návštevníkov a zanecháva odkaz, ktorý pretrváva dlho po udelení titulu.

Fond solidarity Európskej únie bol založený v roku 2002. Odvtedy poskytol finančnú pomoc 24 členským štátom a stal sa jedným z hlavných nástrojov EÚ na obnovu po prírodných katastrofách. Zároveň je jasným prejavom solidarity medzi členskými štátmi.

Zdravie je naším najväčším bohatstvom a azda aj preto patrí medzi hlavné priority Európskej únie. Zistite, čo konkrétne robí Európska únia na to, aby podporila udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a prispela k zdravej, šťastnej a energickej európskej spoločnosti.

Boj proti onesnaževanju zraka in preveliki obremenitvi s hrupom je del širšega okvira okoljske politike Evropske unije. Ta temelji na pogodbah Unije, namenjena pa je varovanju zdravja ljudi, ohranjanju naravnih virov in spodbujanju trajnostnega razvoja. Evropski parlament ima ključno vlogo pri zastavljanju velikopoteznejših ciljev.

V celej EÚ je v súčasnosti uznaných 29 národných posunkových jazykov. Nepoužívajú ich len nepočujúce a nedoslýchavé osoby, ale aj počujúci ľudia, aby mohli komunikovať s rodinou alebo priateľmi. Na zvýšenie povedomia o tejto jazykovej a kultúrnej rozmanitosti vyhlásila OSN 23. september za Deň posunkových jazykov. V tejto časti budeme hovoriť o posunkových jazykoch v EÚ a o tom, čo Európsky parlament robí na ich zachovanie a podporu.

Európska únia prešla dlhú cestu v snahe zabezpečiť väčšiu rovnosť medzi mužmi a ženami. Výzvy však pretrvávajú. Prostredníctvom svojej stratégie pre rodovú rovnosť chce Únia skoncovať s nespravodlivými podmienkami pre ženy a vytvoriť stabilnejšiu spoločnosť, ktorá ponúkne kvalitnejší život pre všetkých.

Európska únia nedávno aktualizovala pravidlá týkajúce sa vodičských preukazov. Jej cieľom je zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky a modernizovať mobilitu. Medzi najdôležitejšie zmeny patrí zavedenie digitálneho vodičského preukazu platného vo všetkých krajinách Európskej únie, sprísnenie pravidiel pre začínajúcich vodičov a harmonizácia vyšetrení zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla. Cezhraničné presadzovanie zákazu viesť vozidlo v rámci Únie zas zabezpečí, že závažné dopravné priestupky nezostanú nepotrestané. Všetky tieto reformy podporujú dosiahnutie cieľa vízie nulovej úmrtnosti. To znamená, že počet smrteľných dopravných nehôd a nehôd s ťažkými zraneniami by sa mal do roku 2050 znížiť na nulu.