Zdravie

Dobrý deň poslucháči podcastu Alergia – Imunológia a podcastu Zdravie. V aktuálnom meranom týždni sa v ovzduší na celom území Slovenska vyskytoval peľ liesky, jelše, brezy, topoľa, jaseňa, brestu , vŕby, hrabu, duba a drevín z čeľadí cyprusovité a tisovité . Peľová sezóna jelše a liesky skončila už aj na strednom a východnom Slovensku. Na celom území Slovenska sa rozbieha peľová sezóna brezy. Aj keď v Bratislave, Trnave a teplejších oblastiach Slovenska už breza kvitne naplno, na ostatnom území sme peľ brezy zachytili zatiaľ len v nízkych koncentráciách. Pribrzdenie kvitnutia brezy na tomto území je spôsobené najmä silnejšími nočnými mrazmi. Spóry húb (plesní) boli najpočetnejšie zastúpené rodom Cladospórium, ale dosahovali len nízke koncentrácie.

Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 16.týždňa.

Peľová sezóna jelše a liesky skončila a ich peľ sa vyskytne v ovzduší už len ojedinele vo veľmi nízkych koncentráciách. V Bratislave, Trnave a v teplejších oblastiach Slovenska sme zaznamenali rýchly štart peľovej sezóny brezy. V tejto časti Slovenska očakávame aj naďalej veľmi vysoké koncentrácie peľu brezy. Na ostatnom území sa peľová sezóna brezy kvôli silnejším nočným mrazom rozbieha pomalšie, ale pri oteplení predpokladáme aj tu nárast denných koncentrácií peľu do alergologicky významných hladín. V ovzduší sa okrem peľu brezy bude vyskytovať peľ topoľa, jaseňa, vŕby, javora, hrabu, duba a brestu. Pokles denných hladín peľu bude aj naďalej ovplyvňovaný nočnými mrazmi a lokálnou zrážkovou činnosťou.
Záver: Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia – Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podrobné peľové spravodajstvo nájdete na internetovej stránke www.alergia.sk .Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia- Imunológia sa prihláste vo svojej mobilnej podcastovej aplikácii. Podcast Alergia – Imunológia je súčasťou podcastov Zdravie. V prípade otázok k podcastu Alergia- Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.

Dobrý deň poslucháči podcastu Alergia – Imunológia a podcastu Zdravie. Pripravili sme pre Vás jeden výborný podcast na základe Vašich požiadaviek a pripomienok, ktoré nám píšete do komentárov na facebookovej stránke „Podcast Zdravie“, alebo zasielate prostredníctvom správ a emailov. Téma podcastu sa bude týkať Vás všetkých, u ktorých aj napriek liečbe „Pretrvávajú rôzne symptómy alergie a astmy“. Podcast zverejníme už budúci týždeň. Sledujte nás v mobilných podcastových aplikáciách Google Podcasts, Apple Podcasts, alebo Spotify pod názvom Zdravie, alebo Alergia – Imunológia, alebo na stránke webakademia.sk v časti laická verejnosť.

A teraz sa vráťme k peľovému spravodajstvu: V aktuálnom meranom týždni sa ovzduší na celom území Slovenska vyskytoval peľ liesky, jelše, brezy, topoľa, jaseňa, brestu, vŕby, hrabu, duba a drevín z čeľadí cyprusovité a tisovité . Peľová sezóna liesky a jelše končí aj na strednom a východnom Slovensku. Na celom území Slovenska sa rozbieha peľová sezóna brezy – najsilnejšieho a najvýznamnejšieho alergénu najbližších týždňov. V Bratislave sa peľová sezóna brezy rozbehla naplno a peľ brezy tu dosahoval veľmi vysoké denné koncentrácie. Na ostatnom území Slovenska sa peľ brezy vyskytoval len v nižších denných koncentráciách. Pribrzdenie kvitnutia brezy na tomto území je spôsobované najmä nízkymi nočnými teplotami. Vyššie denné koncentrácie dosahoval aj peľ topoľov a jaseňa. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium.

Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 15. týždňa.
Skončila peľová sezóna jelše a liesky, rozbehla sa peľová sezóna brezy. Veľmi vysoké denné koncentrácie peľu brezy očakávame zatiaľ najmä v Bratislave a teplejších, južných oblastiach Slovenska. Na ostatnom území sa peľová sezóny brezy kvôli nízkym nočným teplotám rozbieha pomalšie. V ovzduší sa okrem peľu brezy bude vyskytovať aj peľ topoľov, jaseňa, vŕb, javora, hrabu, duba a brestu. Pokles denných hladín peľu bude lokálne ovplyvňovaný najmä zrážkovou činnosťou a nočným ochladením.
Záver: Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia – Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podrobné peľové spravodajstvo nájdete na internetovej stránke www.alergia.sk .Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia- Imunológia sa prihláste vo svojej mobilnej podcastovej aplikácii. Podcast Alergia – Imunológia je súčasťou podcastov Zdravie. V prípade otázok k podcastu Alergia- Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.

Ako sa šíri epidémia koronavírusu, ako sa jej brániť, a ako zabezpečiť, aby túto búrku prežili aj najviac ohrození z nás? Kto patrí do tejto skupiny ohrozených? COVID 19 je nákazlivé respiračné ochorenie ktoré spôsobuje vírus SARS-CoV-2.Máme už k dispozícii liek na toto ochorenie? Môžeme aj my sami prispieť k tomu, aby sme sa mu vyhli?
Moje meno je Marián Mitaš a o dnešnej téme sa budeme rozprávať s Doc. Martinom Hrubiškom, alergológom - imunológom , odborníkom v tejto oblasti, ktorý pracuje na I. alergologickej ambulancii Onkologického ústavu sv. Alžbety. Pán Docent, Vítam Vás v dnešnom podcaste.

V súčasnosti takmer celý svet sužuje epidémia ochorenia spôsobeného novým koronavírusom zvaným COVID19. Hovorí sa, že okolo 80% nakazených prekoná infekciu s miernym priebehom, len zvyšných 20% má ťažší priebeh, celkovo iba u 5 % postihnutých býva priebeh veľmi závažný. Vieme špecifikovať, kto je najviac ohrozený závažným priebehom?
- Áno, je to skutočne našťastie tak, že iba okolo 5% tých, čo prekonávajú koronavírusovú infekciu má veľmi závažný, potenciálne až život ohrozujúci priebeh. Ukazuje sa, že ide najmä o ľudí starších ako 60-65 rokov; priebeh vedúci žiaľ až k smrti majú najmä pacienti trpiaci na chronické choroby, najmä kardiaci, hypertonici (pacienti s vysokým tlakom), diabetici a pacienti s onkologickou diagnózou. V Európe je nateraz najviac postihnutou krajinou Taliansko a na jeho príbehu vidíme, že najviac zomierajú geriatrickí pacienti, neraz osemdesiatnici a starší.
U väčšiny postihnutých infekcia prebieha mierne, ba dokonca u mnohých bezpríznakovo, čiže nakazení ľudia vôbec nemusia vedieť, že prekonávajú infekciu, V tom je aj zákernosť tejto choroby - najmä nakazení bez príznakov šíria chorobu ďalej. Preto je aj potrebné robiť čo najviac testov, aby sme mali čo najväčšiu záchytnosť aj u týchto ľudí.

Vieme prečo je to tak, že zomierajú najmä starší ľudia?
- Na túto otázku odpovie ďalší výskum, ale už teraz vieme, že rozhoduje imunita. Odborníci imunológovia poznajú pojem imunosenescencia. Toto slovo označuje prirodzené ubúdanie jednotlivých imunitných mechanizmov navodené vyšším vekom. Rád by som zdôraznil slovo prirodzené. Za normálnych okolností je naša imunita dostatočne výkonná až do našej smrti, na druhej strane sú však indície, že postupné ubúdanie imunity je jedným z procesov, ktorý náš život ohraničuje, inými slovami najmä imunita má na svedomí, prečo nie sme nesmrteľní... Slabšie fungujúca imunita vo vyššom veku spôsobuje, prečo je jednou z najčastejších príčin úmrtia „na starobu“ zápal pľúc. Aj keď dostaneme srdcový infarkt, mozgovú porážku, či sa nám zhoršuje cukrovka, častou bezprostrednou príčinou smrti je zápal pľúc.

A ako to súvisí s koronavírusom?
- Pre tento nový koronavírus, tzv. COVID19, je typické, že napáda predovšetkým dolné dýchacie cesty a má schopnosť spôsobiť zápal pľúc. Dobre fungujúca imunita nás však môže ochrániť, alebo ak aj nie celkom, tak nám pomôže so zápalom v dolných dýchacích cestách vysporiadať sa. U starších ľudí s prirodzeným úbytkom imunity to však nemusí fungovať, ľahko vznikajú komplikácie - napríklad v podobe agresívnej bakteriálnej infekcie, ktorá spolu so zápalom navodeným vírusom vedie ku kritickému ubúdaniu funkčného pľúcneho tkaniva, do tela sa nedostáva kyslík a začneme sa dusiť. V takej chvíli nás môže zachrániť už iba napojenie na ventilátor, čiže dýchací prístroj, ktorý prevezme dýchanie za nás, vháňa do nás kyslík. Niekedy sa podarí pacienta aj v tomto štádiu zachrániť, ale ak má postihnutý aj choré srdce a / alebo cukrovku, organizmus to už nezvládne.

Potom čo hovoríte mi ale logicky napadne ďalšia ohrozená skupina ľudí - a to sú ľudia s rôznymi poruchami imunity. Ako je to s nimi?
- Zatiaľ máme málo skúseností, ale jednoznačne, ľudia ktorí už pred nákazou koronavírusom trpia poruchou imunity, patria medzi tých, ktorým musíme venovať zvláštnu pozornosť, lebo môžu túto chorobu zvládať horšie, prípadne ju nemusia zvládnuť vôbec. Týchto ľudí musíme ešte starostlivejšie izolovať od možných kontaktov. Každý, kto žije s takýmto človekom, by mal odložiť odev v ktorom prišiel domov, okrem umytia rúk by sa mal osprchovať, pri rozhovore by mali medzi sebou ľudia používať ochranné rúška, ideálne je, ak takýto človek má samostatnú miestnosť.

Vieme uviesť o ktorých ľudí ide predovšetkým?
- Najohrozenejší sú pacienti s vrodenými poruchami imunity. Toto je veľmi špecifická skupina pacientov, prevažne detí, z ktorých mnohí sú odkázaní na trvalú tzv. substitučnú liečbu ľudskými protilátkami. Musíme ale konštatovať, že tie protilátky ktoré máme v súčasnosti k dispozícii, týmto pacientom nepomôžu, pretože sa získavajú od zdravých darcov, ktorí sa s touto infekciou nateraz nestretli, a tak ich imunitný systém zatiaľ tieto protilátky nevyprodukoval.
Oveľa väčšiu skupinu tvoria pacienti so sekundárnymi, získanými poruchami imunity. Ide o onkologických pacientov, reumatikov, psoriatikov, pacientov s nešpecifickými črevnými zápalmi ako je Crohnova choroba a všetkých ďalších ktorí dostávajú lieky potláčajúce ich imunitu, tzv. imunosupresíva, ďalej tých ktorí sú ožarovaní, dostávajú chemoterapiu a podobne. Aj týmto musíme venovať zvláštnu pozornosť, rovnakú ako pacientom s vrodenou imunitnou poruchou. Aj najnovšie liečivá zo skupiny tzv. biologickej liečby nás liečia cieleným zásahom do imunity a niektoré z nich môžu spôsobiť zvýšenú vnímavosť k vírusovej infekcii, vrátane infekcie COVID-19.

A čo alergici, astmatici, či chorí s inými chorobami dýchacích ciest?
- Zatiaľ sa nezistilo, žeby títo ľudia boli koronavírusom ohrození viac ako zdraví ľudia. Tejto informácii môžeme veriť, lebo žiaľ počty chorých sú celosvetovo už natoľko veľké, že môžeme získať robustné štatistické dáta. Z nich vyplýva, že ani astmatici liečení tzv. inhalačnými kortikosteroidmi, ani alergici liečení alergénovou imunoterapiou, ale dokonca ani tí čo trpia chronickou obštrukčnou chorobou pľúc, nie sú viac ohrození ako zdraví ľudia.
Z toho vyplýva aj dôležitý odkaz pre týchto ľudí. Pokračujete v liečbe ktorú vám ordinoval váš lekár, obava z nežiaducich účinkov vašich liekov v súvislosti c COVID-om nie je namieste. Naopak, vynechanie vašej pravidelnej liečby môže viesť k strate kontroly nad vašou chorobou, a zhoršenie vašej choroby je potom tým, čo vás môže ohroziť.

Veľa sa tiež hovorí o očkovaní, niektorí sa v tomto čase boja očkovania, je to namieste?
- V žiadnom prípade nie je dôvod odkladať alebo posúvať očkovanie tak v rámci Národného imunizačného programu či podanie odporúčaných vakcín vo vybraných skupinách jedincov a pacientov - týka sa to očkovania proti chrípke či pneumokokom. V opačnom prípade riskujeme vznik vakcinačných dier a nové prípady už prakticky sa nevyskytujúcich chorôb, ktoré potom môžu zvýšiť náchylnosť na COVID alebo v prípade už prebiehajúcej koronavírusovej infekcie zhoršiť, skomplikovať jej priebeh. Samozrejme, u akútne chorého jedinca, pri dokázanej COVID infekcii, respektíve bezprostredne v období rekonvalescencie očkovanie odložíme. V ambulanciách kde sa očkuje, napríklad v ambulancii detského lekára, treba zabezpečiť oddelenie zdravých detí prichádzajúcich na pravidelné očkovanie od akútne chorých detí v čakárni - ale toto by malo byť samozrejmosťou aj v prípade, keby sme tu nemali koronavírus.

Existujú na koronavírus lieky? Dá sa niektorými liekmi podporiť imunita tak aby som bol voči infekcii odolný?
- Jedinou prevenciou by mohla byť v budúcnosti očkovacia látka. Do praxe však nepríde skôr ako koncom tohto roka, možno až budúci rok. Môžeme síce predpokladať, že niektoré lieky na podporu imunity, ako napríklad tzv. bakteriálne lyzáty, alebo niektoré syntetické stimulátory bunkovej imunity by mohli pomôcť - napríklad, že prípadná infekcia by mala miernejší priebeh, nateraz je to ale v špekulatívnej rovine.
Nádej nám ale vlievajú niektoré antivirotiká známe napríklad z liečby HIV pozitívnych ľudí, ale aj niektoré staršie lieky zo skupiny antimalarík. Prvé skúsenosti vyzerajú sľubne, a tak sa dá predpokladať, že sa použijú u pacientov s komplikovaným priebehom.

Skutočne teda nemôžeme my sami preventívne nič spraviť?
- Ale nie, niečo - a nie nevýznamné - spraviť môžeme, len nečakajte, že teraz objavím Ameriku. Riešenia sú totiž niekedy neskutočne jednoduché. Viete čo sú najlepšie dobíjače bateriek imunitného systému? Spánok a pohyb. Mali by sme si dopriať 7-8 hodín spánku denne, kto má problémy so spánkom, mal by sa poradiť so svojim lekárom, lebo aj liekmi navodený spánok je lepší ako nekvalitný alebo žiaden spánok. Čo sa týka pohybu, platí, že zo 7 dní v týždni by sme si mali dopriať aspoň 5 dní hodinovú prechádzku na zdravom vzduchu, pochopiteľne radšej tam, kde je menej ľudí, ideálne je zájsť si do lesa. No a tie 2 dni, ktoré nepôjdem von si môžem zacvičiť doma, najlepšie pri otvorenom okne. Je tiež dôležité dopriať si trocha slnečných lúčov, a to kvôli D-vitamínu, prípadne je vhodné doplniť si D-vitamín aj v podobe výživových doplnkov, najmä po zimnom období kedy sme slnečných lúčov mali málo. D-vitamín je totiž pre správnu funkciu imunity nepostrádateľný. Podobne je vhodné doplniť si zinok a selén, tie tiež prispievajú k správnej funkcii imunitného systému. V súvislosti s imunitou sa často skloňuje aj vitamín C - tu by som zdôraznil, že postačujú dávky medzi 500-1000 mg denne, najlepšie v podobe tabliet s riedeným uvoľňovaním, tak aby sme telu umožnili prijatú dávku zužitkovať. Vyššie dávky alebo do žily podávaný C-vitamín by som neodporúčal, môže to poškodiť obličky a o účinnosti by som pochyboval - takú naraz podanú vysokú dávku vitamínu C aj tak vycikáme a minie sa účinkom. Z doplnkov výživy sú ďalej vhodné probiotiká a prípravky s obsahom glukánov.

Kopletný prepis podcastu nájdete na: https://www.webakademia.sk/laicka-verejnost/podcast/1

Dobrý deň poslucháči podcastu Alergia - Imunológia. Už tento víkend zverejníme špeciálny podcast na tému: Epidémia COVID 19 a pacienti s poruchou imunity. Tento podcast bude venovaný všetkým pacientom s vrodenou, alebo získanou poruchou imunity ako napríklad onkologickí pacienti, reumatici, psoriatici, pacienti s nešpecifickými črevnými zápalmi akou je Crohnova choroba a samozrejme alergici a astmatici. Povieme si ako sa koronavírusová infekcia šíri, ako sa jej brániť a ako zabezpečiť, aby túto búrku prežili „tí najviac ohrození z nás“. Sledujte nás v podcastovej aplikácii Alergia-Imunológia alebo Zdravie.

A teraz sa vráťme k peľovému spravodajstvu: V aktuálnom týždni sa v ovzduší na celom území Slovenska vyskytoval peľ liesky, jelše, brezy, topoľa, jaseňa, brestu, vŕby, hrabu, duba a drevín z čeľadí cyprusovité a tisovité . Peľ liesky a jelše dosahoval alergologicky významné koncentrácie už len na strednom a východnom Slovensku. Rozbieha sa peľová sezóna brezy. V Bratislave už dosiahol peľ brezy vysoké koncentrácie, na ostatnom území sa zatiaľ vyskytoval len v nižších hladinách. Vysoké denné koncentrácie dosahoval aj peľ topoľov a jaseňa. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium.

Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 14. týždňa.
Prognózu začneme dobrou správou: peľová sezóna jelše a liesky na Slovensku definitívne končí. Ich peľ sa bude dostávať do ovzdušia už len z chladnejších horských dolín a strání s vyššou snehovou pokrývkou. Tou horšou správou je, že na celom území Slovenska predpokladáme výraznejší nárast denných koncentrácií peľu brezy – najsilnejšieho alergénu najbližších týždňov. Stúpajúcu tendenciu majú ešte denné koncentrácie peľu topoľa, jaseňa, vŕby, javora, hrabu, duba a brestu. Pokles denných hladín peľu bude lokálne ovplyvňovaný najmä zrážkovou činnosťou a nočným ochladením.
Záver: Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia – Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Lafférsová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podrobné peľové spravodajstvo nájdete na internetovej stránke www.alergia.sk .Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia- Imunológia sa prihláste vo svojej mobilnej podcastovej aplikácii. Podcast Alergia – Imunológia je súčasťou podcastov Zdravie. V prípade otázok k podcastu Alergia- Imunológia nám píšte na emailovú adresu info@alergia.

Prebiehajúca pandémia koronavírusom sa dostala do centra pozornosti verejnosti aj médií. Ľudia, ktorí na sebe spozorujú niektoré príznaky, si s obavou kladú otázku, či sa nemôže jednať o prejavy tejto zákernej infekcie.
Samozrejme, opatrnosť je v súčasnosti namieste, avšak netreba zabúdať aj na iné príčiny ťažkostí. Z hľadiska alergikov je potrebné pripomenúť, že napriek menlivému počasiu je už plne rozbehnutá peľová sezóna drevín. V ovzduší sú momentálne dominantné alergény: peľ liesky, jelše, topoľa, stúpajúcu tendenciu má peľ jaseňa, hrabu a brestu. Začína sa objavovať aj peľ silného alergénu brezy, ktorý bude v nasledujúcom období narastať a dominovať.
Aj keď niektoré symptómy súvisiace s nákazou koronavírusom môžu byť podobné príznakom alergie, sú tu aj viaceré dôležité rozdiely.
Pri postihnutí dýchacích ciest je časť príznakov nešpecifická, spoločná pre ochorenia spôsobené rôznymi patologickými mechanizmami, iné príznaky môžu poukazovať na konkrétnu príčinu.
Medzi prejavy infekcie koronavírusom patrí náhle vzniknutá teplota až horúčka, suchý kašeľ, dýchavičnosť, bolesti svalov, slabosť. Ochorenie môže pripomínať bežnú virózu, od ktorej sa podľa príznakov prakticky nedá rozlíšiť. Podozrenie vzbudzuje anamnéza cestovania alebo kontaktu s osobou po návrate z cudziny, obzvlášť z rizikových oblastí. Keďže vírus už koluje v populácii, táto súvislosť nemusí hrať zjavnú rolu. Infekcia koronavírusom môže prebiehať aj mierne, netypicky, čo zvyšuje riziko podcenenia a riziko rozširovania nákazy.
Medzi symptómy sezónnej peľovej alergie, ktorých intenzita sa pohybuje od miernejších až po vážnejšie prejavy, patrí kýchanie, vodnatý výtok z nosa, vodnatý výtok z očných spojiviek, pocit rezania či svrbenia očí, začervenanie očných spojiviek, pocit sťaženého dýchania, hlavne pri výdychu, pískanie na hrudníku pri dýchaní, tlak na hrudníku či kašeľ. Veľmi typické je svrbenie slizníc dýchacích ciest či očných spojiviek, intenzívny vodnatý výtok z nosa. Pri príznakoch alergie sa nezvykne vyskytovať horúčka, bolesti celého tela, či celková slabosť. Dôležitá je časová súvislosť príznakov s hladinou peľu v ovzduší, o ktorej podáva informácie peľový monitoring a peľové spravodajstvo. Alergici, u ktorých alergia prebieha viac rokov a ktorí už boli alergologicky vyšetrení a majú potvrdenú precitlivenosť na konkrétny alergén, môžu porovnať svoje príznaky s prejavmi v minulých sezónach. Samozrejme, nemožno vylúčiť súčasné prejavy alergie a infekcie.
Alergie sú spôsobené narušenou reakciou imunitného systému na špecifický alergén a nie sú nákazlivé alebo prenosné. V súčasnosti existuje rad liekov, ktoré v prevažnej väčšine dokážu stabilizovať a zvládnuť alergické prejavy a pomocou alergénovej imunoterapie je možné nielen potláčať príznaky, ale aj liečiť podstatu ochorenia.
Pacientom so známou alergiou rozhodne odporúčame pravidelnú protialergickú liečbu (lieky zo skupiny antihistaminík, lokálnu, tzv. topickú liečbu do nosa či očí) s pokrytím celej sezóny výskytu ich alergénu, čo prispieva k stabilizácii ich stavu a môže pomôcť odlíšiť prejavy alergie od respiračnej infekcie.
Pri nejasnosti s podozrením na možnosť infekcie koronavírusom je potrebné postupovať podľa odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva – telefonicky konzultovať praktického lekára a riadiť sa podľa jeho pokynov.
Upozornenie pripravil MUDr. Luděk Hochmuth, alergológ - imunológ, ambulancia alergológie a klinickej imunológie, II. interná klinika, FNsP F. D. Roosevelta, Banská
Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia – Imunológia, ktorý je súčasťou podcastu Zdravie. Podrobnejšie informácie o alergii nájdete na stránke www.alergia.sk. Ak Vás zaujíma konkrétna téma z oblasti alergie alebo imunológie, napíšte nám ju na email [email protected] a my sa pokúsime Vám ju sprostredkovať vo forme podcastu. Páčila sa Vám naša dnešná téma? Zdieľajte ju so svojimi priateľmi. Ďakujeme, dopočutia.

Čo rozhoduje o tom, že sa zo mňa stane alergik? Alebo aká je pravdepodobnosť, že vaše dieťa bude alergikom? Alergia je jedno z najčastejších ochorení a povedalo sa o nej už viac než dosť. Avšak stále kolujú okolo nej rôzne mýty. Moje meno je Marián Mitaš a v dnešnom podcaste Zdravie sa budeme o téme „Mýty a fakty o alergii“ rozprávať s Doc. Martinom Hrubiškom, alergológom - imunlógom , odborníkom v tejto oblasti, ktorý pracuje na I. alergologickej ambulancii Onkologického ústavu sv. Alžbety. Pán Docent, Vítam Vás v dnešnom podcaste.

Hneď na úvod sa Vás opýtam, vieme stručne charakterizovať čo to vlastne alergia je?

- Alergiou nazývame zbytočnú, neprimeranú reakciu imunitného systému na rôzne látky z vonkajšieho prostredia ktoré sú pre náš organizmus buď neškodné - napríklad peľové zrnká či výkaly roztočov, alebo dokonca pre život potrebné - ako je tomu v prípade potravinových alergénov. Nealergický jedinec na alergén vôbec nereaguje.

Prečo sa teda niektoré látky stanú pre alergika alergénmi?, vieme to?
- Na túto otázku dodnes ľudstvo nenašlo odpoveď. Teoreticky sa hocktorá látka môže stať alergénom. Medzi jednotlivými alergénmi sa nenašli žiadne špecifické vlastnosti, ktoré by ich jednoznačne predurčovali k tomu, že sa stanú alergénom. Jediné čo vieme, že pre vznik alergie ja prakticky vždy rozhodujúca bielkovinová podstata alergénu. Látky nebielkovinovej povahy môžu byť tiež alergénne, ale alergénom sa stávajú až potom, čo sa naviažu na nejakú bielkovinu.

Takže alergénom môže byť naozaj hocičo?, nepoznáme predsa len určité skupiny látok, u ktorých je vznik alergie častejší?

- Hoci čisto teoreticky sa alergénom môže stať hocaká látka, presa len spomedzi všetkých na svete jestvujúcich látok sú známe alergény iba tou menšou časťou z nich. V súčasnosti poznáme okolo 5000 molekúl schopných vyvolať alergickú reakciu. Týchto 5000 molekúl vieme zadeliť do takzvaných alergénových rodín, ktorých je okolo 200, ale klinicky významných rodín je zhruba 6. Do rodín zadeľujeme alergény na základe podobnosti ich bielkovinovej štruktúry.
Je známe, že alergický jedinec si vytvára takzvané alergické protilátky, odborne nazývané IgE. Alergén, ktorý navodil tvorbu IgE ako prvý, nazývame ako primárne senzibilizujúci. Ukazuje sa však, že čim sú jednotlivé alergény vo svojej štruktúre podobnejšie, tým väčšia je pravdepodobnosť, že alergik bude reagovať aj na inú podobnú látku. V jednej rodine alergénov sa napríklad nachádzajú niektoré bielkoviny z peľových zrniek brezovitých drevín, ale aj z rôzneho kôstkového - jadrového ovocia, a tiež pôvodom z rôznych orechov a orieškov. Príslušnosť do jednej alergénovej rodiny vysvetľuje prečo nejeden „brezový alergik“, t.j. ten, kto má skoro na jar prejavy tzv. sennej nádchy, máva prejavy alergie aj po konzumácii napríklad jabĺčok, či lieskových orieškov; podobne ten čo je alergický na niektoré látky z peľu paliny máva alergické prejavy po kontakte so surovou mrkvou či inou koreňovou zeleninou. Čiže späť k Vašej otázke: áno, poznáme určité skupiny látok, pri ktorých je vznik alergie oveľa častejší a alergia na určitú látku nám pomáha aj pri prognóze možného vývoja ďalšej alergie aj na iné - príbuzné látky, hoc aj z nepríbuzných zdrojov. Navyše, príslušnosť ku konkrétnej rodine nám dáva aj možnosť predpovedať závažnosť alergie - alergény z niektorých rodín spôsobujú iba mierne prejavy, iné vysoko pravdepodobne môžu navodiť aj závažnú, tzv. anafylaktickú reakciu.

Čo teda rozhoduje o tom, že sa staneme na niečo alergickí?

- Ako sme povedali, presnú príčinu alergií nepoznáme, na druhej strane toho vieme už pomerne dosť. Vieme, že pre vznik alergie je potrebná súhra genetickej predispozície a vplyvov vonkajšieho prostredia. V súčasnosti poznáme desiatky rôznych génov, ktoré nás môžu disponovať k vzniku alergií. A poznáme tiež rad vyvolávačov a spúšťačov zo životného prostredia a štýlu života, ktoré vedú k tomu, že sa z nás stane alergik. Tak napríklad sa zistilo, že pre normálnu imunitnú odpoveď je nevyhnutná veľmi bohatá a rôznorodá tzv. mikroflóra nášho zažívacieho systému. V tele zdravého človeka sa nachádza 10-násobne viac buniek mikroorganizmov ako našich vlastných buniek. Počas státisícročí nášho vývoja sme sa s našimi baktériami, kvasinkami a hubami natoľko zžili, že v súčasnosti bez nich nevieme zdravo existovať. Žiaľ, éra antibiotickej medicíny do tohto zasiahla negatívne, navyše moderný hygienický spôsob života tiež nevytvára našim priateľským mikróbom dostatočný priestor na ich existenciu, a tak človek 21. storočia charakterizuje počtom aj rôznorodosťou výrazne obmedzený kontakt s mikroorganizmami. Ukázalo sa, že toto je rozhodujúca zmena, ktorá prispela k enormnému nárastu alergií, nie je však jediná. Zmena životného prostredia spôsobená priemyselnou a poľnohospodárskou revolúciou je za ostatných zhruba 150 rokov väčšia ako za niekoľko tisícročí predtým.

Znamená genetická dispozícia, že ak som alergik, moje dieťa tiež bude mať alergiu?

- Nie. Hoci bez určitej vrodenej vlohy alergia nevznikne, záleží za akých okolností sa vyvíjal ľudský jedinec ešte počas vnútromaternicového vývoja, aký bol spôsob pôrodu, či bolo dieťatko dojčené, ako skoro a s akými infekciami sa stretlo, ako skorá a častá bola liečba antibiotikami, aké sú v rodine stravovacie návyky, aké je zariadenie domácnosti, či je tu kontakt so zvieratkami a tak ďalej. Štatistika vyzerá nasledovne: ak sú obaja rodičia alergici, pravdepodobnosť alergie u dieťaťa je až 80%, ak je jeden z rodičov alergikom, šanca je zhruba 50%, ale aj v prípade, že ani jeden z rodičov nie je alergik, môže mať potomok alergiu - šanca je asi 20%-ná.

Ako súvisia alergie so spôsobom pôrodu a s dojčením?

- Spôsob pôrodu rozhodujúcou mierou ovplyvní vývoj osídlenia novorodenca prirodzenou mikroflórou. Ak sa dieťatko narodí prirodzeným spôsobom, teda vaginálne, ešte počas priechodu vonkajšími rodidlami sa prirodzene osídľuje materskou mikroflórou, ktorá má na vznik alergií preventívny účinok. Naopak, ak je dieťatko narodené cisárskym rezom, prichádza na svet za sterilných podmienok a krátko na to sa osídľuje rôznymi baktériami z vonkajšieho prostredia, vrátane nemocničných kmeňov, či je neprirodzené. Nevhodná mikroflóra prispieva k vzniku alergií, a ukazuje sa, že aj iných chorôb, ako napríklad cukrovky mladistvých.
Čo sa týka dojčenia, nejde zďaleka len o výživový a psychologický aspekt prirodzeného spôsobu výživy, ale z hľadiska vzniku alergií je dôležité, že materské mlieko obsahuje mnoho obranných látok, a tiež vytvára podmienky pre rast prirodzenej mikroflóry, o ktorej sme už povedali, že má pred alergiami ochranný vplyv.

A čo spomínané domáce zvieratá? Stále platí, že v rámci prevencie alergií do domácnosti nepatria?

- Nie, neplatí, hoci odpoveď nie je jednoduchá. Ukázalo sa, že ak sa dieťatko narodí do prostredia, kde sa chovajú zvieratá ako mačka či pes, alebo do vidieckeho farmárskeho prostredia, kde je kontakt so zvieratami ešte intenzívnejší, tak u takýchto jedincov sa zvyčajne alergie nevyvinú, resp. pravdepodobnosť ich vývoja je oveľa menšia. Je to dané tým, že prostredie v ktorom sa nachádzajú zvieratá je oveľa menej sterilné, naopak, je bohaté na mikroorganizmy, a ako sme už spomenuli, kontakt s nimi nemusí byť vôbec škodlivý, naopak, skôr má ochranný vplyv na vznik alergií. Súhra viacerých faktorov v konečnom dôsledku vedie k tomu, že dieťatko narodené do prostredia so zvieratkami získa voči ich potenciálnym alergénom toleranciu, čiže nevyvinie alergiu.
Celkom iná situácia však môže nastať, ak sa dieťatko vyvíja v prostredí s minimom mikrobiálnych podnetov (čo je väčšina moderných domácností) a rodičia 4-5 ročnému dieťatku splnia želanie a kúpia mu domáceho miláčika. Tento oneskorený kontakt s potenciálnym alergénom za istých okolností - ako sme uviedli, záleží aj na spôsobe príchodu na tento svet, na kojení / nekojení dieťatka, na užívaní antibiotík, atd. - môže viesť k vzniku alergie.

Ako sa alergie prejavujú?

- Prejavy alergií sú pestré a závisia tiež od veku jedinca. U celkom malých detí sú najčastejšie kožné prejavy, neprospievanie, zažívacie obtiaže, u detí v školskom veku a neskôr v období puberty a po nej už zvyčajne dominujú prejavy zo strany dýchacích ciest. Typickým prejavom alergie na koži je svrbenie, červenanie, ekzém, žihľavka, menej často opuch. Charakteristické znaky alergie zo strany dýchacích ciest sú kýchanie, svrbenie a upchávanie nosa, vodový výtok, svrbenie a slzenie očí, opuch mihalníc, kašeľ, dýchavica, piskoty či vrzgoty pri výdychu. Zo strany zažívacieho systému sú to v predškolskom veku vracanie a hnačky, v dospelosti prejavy pálenia – svrbenia v ústach, v hrdle a v ušiach, niekedy vzniká opuch pier, jazyka a alebo hrdla, iné zažívacie ťažkosti ako vracanie, hnačka, nafukovanie, problematické trávenie nie sú v dospelosti pre alergiu typické.

To znamená pán doktor, že ak mám plný nos, kýcham, alebo ma zadúša a píska mi na prieduškách, kašlem, alebo ma svrbí pokožka, som alergik?

- Nie, a je veľkou chybou, ak sa to takto zjednodušuje. Pri menovaných príznakoch môžeme iba vysloviť podozrenie na alergiu, záver, že ide o alergiu, je možný iba po dôkladnom alergologickom vyšetrení. Všetky jednotlivé príznaky sú nešpecifické a ich zjednodušené hodnotenie by mohlo viesť k nesprávnym záverom. Pre alergiu je charakteristický istý súbor príznakov, prejavy alergie sú takmer vždy pestré, viacpočetné.
Kompletný prepis nájdete na: https://webakademia.sk/laicka-verejnost/podcast/1

Upozornenie v súvislosti s koronavírusom na Slovensku: Aj počas výskytu koronavírusu je dôležité pravidelne užívať Vaše lieky proti alergii, pretože alergia je chronické zápalové ochorenie a ak nie je liečená, prebieha v tele tzv. minimálny perzistujúci zápal, ktorý môže znižovať Vašu imunitu. Požiadajte preto svojho lekára telefonicky alebo e-mailom, aby Vám vystavil e-recept na ďalšie balenie Vášho lieku.

V aktuálnom týždni sa v ovzduší na celom území Slovenska vyskytoval peľ liesky, jelše, topoľa, jaseňa, brestu , vŕby, hrabu, duba a drevín z čeľadí cyprusovité a tisovité. Monitorovacie stanice v Bratislave, Banskej Bystrici a Žiline zachytili prvý peľ brezy! Denné koncentrácie peľu jelše a liesky dosiahli veľmi vysoké hladiny už len na strednom a východnom Slovensku. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium.

Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok 13.týždňa.
Peľová sezóna jelše a liesky v teplejších oblastiach Slovenska skončila. Na strednom a východnom Slovensku ešte môžeme očakávať alergologicky významné koncentrácie peľu jelše a liesky. Narastať budú denné koncentrácie peľu topoľa, jaseňa, vŕby, javora, hrabu, duba a brestu. Koncentrácie peľu drevín z čeľade cyprusovitých a tisovitých v teplejších oblastich klesajú, na ostatnom území majú mierne stúpajúcu tendenciu. Pribudne peľ brezy – najsilnejšieho alergénu pre najbližšie týždne! Pokles denných hladín peľu bude naďalej ovplyvňovaný najmä zrážkovou činnosťou a nočným ochladením.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia – Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Laffersová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov Zdravie. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu [email protected]. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia-Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii.
www.alergia.sk

Dobrý deň, počúvate podcast venovaný všetkým pacientom so sclerosis multiplex a ich rodinným príslušníkom. Dnešný diel podcastu je venovaný téme „Relaxačné techniky“. Podcast pre Vás spracovala klinická psychologička, Alena Bednárová.

Dobrý deň, prajem všetkým poslucháčom pekný deň, moje meno je Alena Bednárová, pracujem ako klinická psychologička a v dnešnom podcaste budeme pokračovať v téme relaxácia, úľava od stresu a sústredíme sa na hlbšiu a dlhšiu formu relaxačných techník.

Ako prvé Vám predstavím relaxačné dýchanie. Máte ho vždy poruke, dych je našou súčasťou a dokonalým pomocníkom. Hlboké bráničné dýchanie je veľmi účinný protistresový liek. V jeho dôsledku sa upokojí srdcový rytmus, poklesne krvný tlak, relaxujú svaly, zlepšuje sa trávenie, dochádza k zmierneniu úzkostných stavov, depresií, k zlepšeniu spánku a spánkových cyklov.

Pri správnom relaxačnom dýchaní sa nadychujeme skôr pohybom bránice a brušných svalov, ako pohybom hrudníka. Môžeme to vyskúšať. Pohodlne sa posaďte na stoličku alebo do kresla a obe chodidlá nechajte na podlahe. Ruky nechajte voľne v lone, alebo tak, ako vám je to pohodlné. Krátko skontrolujte, či necítite žiadne nepohodlie. Vyberte si miesto na stene a sústreďte sa pohľadom na vybraný bod. Zhlboka sa nadýchnite do brucha. Dýchajte hlboko a pomaly: Vnímajte, ako sa vaše brucho ako balón nadvihuje a klesá. Pri výdychu si predstavujete, ako z vášho tela odchádza akákoľvek tiaž a napätie a rozpúšťa sa vo vzduchu. Pokiaľ sa vaša pozornosť odpúta od vybraného bodu na stene, jemne ju znovu priveďte tam, kde má byť.

Pokiaľ by sa vám začala točiť hlava alebo by ste pocítili závrat, prerušte hlboké dýchanie a vráťte sa k vášmu obvyklému spôsobu dýchania. Pokiaľ ťažkosti nemáte, dýchajte zhlboka niekoľko minút. Pokiaľ si nie ste istý, že dýchate správne, skúste tento postup. Bránica je našim najväčším dýchacím svalom v tele, nachádza sa na spodnej časti hrudníka presne na mieste, kde sa rebrá stretávajú s bruchom. Pri nádychu sa bránica pohybuje smerom dolu a brucho sa rozširuje von, aby jej urobilo miesto. Hlboké dýchanie si uľahčíte predstavou, že do vašich pľúc prúdi svieži studený vzduch a pľúca sa rozširujú dolu do brucha. Môžete to vyskúšať aj tak, že si ľahnete na chrbát. Ruky si položte na brucho, nadýchnite sa a vydýchnite. Všimnite si, ako sa brucho s každým nádychom zdvihne a s každým výdychom klesne. Pokiaľ vám to robí ťažkosti, pritlačte pri výdychu ruku na brucho. Pri nádychu sa ruka na bruchu zdvihne.

Potom položte jednu ruku na brucho a druhú na hornú časť hrudníka. Zhlboka sa nadýchnite a pomaly vydýchnite. Pri správnom bránicovom dýchaní by sa ruka položená na bruchu mala pohybovať, ale ruka na hrudníku by mala zostať takmer bez pohybu. Sústreďte sa na to, ako sa vaše brucho pohybuje horu a dolu a ako vzduch prúdi dovnútra a von. Presne tento spôsob dýchania sa potrebujete naučiť, pretože je súčasťou mnohých iných cvičení alebo je účinný aj sám osobe.

Pokročilé bránicové dýchanie môžete využiť vtedy, ak Vám už nerobí ťažkosti dýchať do brucho tak, ako sme si povedali. Zatvorte oči alebo sa za dívajte na podlahu. Nadýchnite sa a pri výdychu povedzte slovo 10. Druhý nádych by mal byť hlbší a pomalší, pri výdychu poviete slovo 9. Upozorňujem, že nádych sa má naozaj spomaliť. S každým ďalším výdychom odpočítavate až do nuly. Sústreďte sa na to, ako sa vaše telo s každým výdychom uvoľňuje. Opakujte toto cvičenie tak dlho, pokiaľ nevyprší čas určený na vašu relaxáciu. Ja osobne neodporúčam pozeranie hodiny, človeka to ruší a možno aj naháňa, lepšie je nastaviť si čas na mobile, ktorý venujem relaxácii alebo, ak na to máme priestor, riadiť sa intuíciou a vlastným pocitom, pretože telo nám samo napovie.

Autogénny tréning je metódou, ktorá pracuje s pocitmi tepla, tiaže, dychu, srdcového rytmu pomocou autosugescií. Autogénny tréning je systematicky nácvik, zameraný na rozvoj schopnosti navodiť pomocou sústredenia pozornosti stav príjemného, hlbokého pokoja a uvoľnenia, ktorý má zotavný, regeneračný účinok na celý organizmus. Pôsobí proti nadmernému stresu a zvyšuje odolnosť voči vonkajšími záťažovým situáciám. Človek, ktorý si dobre osvojí autogénny tréning, sa stáva odolnejším voči rôznym formám duševnej a telesnej záťaže, jeho rovnováha je stabilnejšia a radosť zo života plnšia.

Na internete alebo Youtube sú dostupné nahrávky alebo videá AT rôznej kvality, ale na správne osvojenie je vhodnejšie vedenie a sprevádzanie skúseným terapeutom, ktorý je dobre oboznámený s touto metódou. Vyhnete sa tak problémom s nácvikom, pretože často je potrebná rada alebo technické usmernenie. Pri autogénnom tréningu myšlienky prijímame s pasívnu ľahostajnosťou, nebojujeme s nimi, nechávame svoje vedomie plynúť, pozorujeme to, čo je v prítomnosti a vnímame svoje telesné pocity.

Tak, ako si možno pri autogénnom tréningu navodiť tiaž a teplo, pocit pokoja a stabilizácie, čo je spojené so skutočným uvoľnením svalstva a zvýšením prekrvenia rúk a nôh, tak je množné priaznivo liečebne ovplyvniť aj rôzne iné telesné funkcie a orgány. Telesné ťažkosti a symptómy totiž často súvisia so zmenami v regulácii vegetatívneho autonómneho nervstva, tieto zmeny sú spôsobené našim emočným životom so všetkými jeho zložitosťami, a známe niekedy aj pod pojmom somatoformná autonómna porucha.

Autogénny tréning je treba cvičiť pravidelne. Ak nie ste zrovna systematický typ, môžete sa riadiť odporúčaným heslom: mám právo, chcem a môžem si dopriať denne niekoľko minút oddychu. Ľudia, ktorí pravidelne cvičia, popisujú, že sú kľudnejší, nevyvedú ich rovnováhy veci, ktoré im doposiaľ vadili. Takisto popisujú zvýšenie sebadôvery, osobnej pohody, zníženie pocitov bezmoci. Autogénny tréning totiž znižuje nadbytočnú aktiváciu centrálneho a vegetatívneho nervstva, vedie k rozpusteniu emočného napätia, podporuje pozitívne emočné naladenie a napomáha rozumnému nadhľadu a racionálnej odpovedi. Jeho pozitívne účinky potvrdzuje aj analýza 64 vedeckých štúdií o liečebnej účinnosti.

Jakobsonová progresívna svalová relaxácia je trochu iná, využíva namiesto tiaže kontrast medzi svalovým napätím a uvoľnením. Je vhodnejšia pre dynamickejší typ ľudí, pre začiatočníkov, a pre tých, ktorí majú problém byť chvíľku v kľude. Na začiatku sa vždy napnú určité svaly, napätie sa drží nejaký čas, a následne prichádza uvoľnenie. Pozitívny účinok na duševné zdravie sa prejavuje jednak odpútaním pozornosti od bežnej reality, tým, že sa sústredite na telesné pocity a ďalej uvoľnením svalov, ktoré bývajú v dôsledku stresu napnuté, bez toho, aby sme si toho boli vedomí.

Každý cvik sa teda skladá z týchto časti: napnutie svalov s vyvolaním čo najväčšieho napätia, držanie tohto napätia, uvoľnenie. Napínanie a uvoľňovanie svalov vás zamestná a nemáte pocit, že ten čas ste len tak preležali a nič nerobili. Tento relaxačný postup je tiež vhodné naučiť sa pod vedením niekoho, kto dobre pozná techniku, a prevedie vás kompletnou relaxáciou. Pomôže vám to lepšie si ju zapamätať, a pokiaľ si nebudete niečím istý, váš sprievodca vám to objasní.

Autogénny tréning aj Jakobsonová progresívna svalová relaxácia nie sú náročné, a pri troche cviku si ich každý rýchlo a ľahko osvojí. Zaberú približne 15 až 30 min. času, čím častejšie a pravidelnejšie ich budete vykonávať, tým rýchlejšie budete profitovať z ich účinkov.

Sústredenie sa na prítomnosť je ďalšou vhodnou technikou uvoľnenia.

Veľký podiel nášho stresu pochádza z úvah o tom, čo sa prihodilo a čo sa stane. Pokiaľ sa v duchu začnete zaoberať záležitosťami, ktoré vám robia starosti, ktoré vás znepokojujú, zmocnia sa vás obavy alebo úzkosť. Pokiaľ si osvojíte zručnosť zámerne odvrátiť myseľ od týchto úvah, dokážete zotrvať v uvoľnenom stave. Princípom je sústredenie sa na prítomný okamih. Pomocou meditácie vytlačíte z vášho vedomia obavy, strach, a iné stresujúce emócie a myšlienky, a vďaka tomu dosiahnete hlboké uvoľnie. Predstavte si horiacu sviečku, ružu, alebo iný príjemný predmet. Sústreďte sa na obraz plameňa sviečky po dobu jednej alebo 2 min. a nenechajte sa ničím rozptýliť. Vnútorným zrakom pozorujte každý detail. Môžete sa sústrediť aj na jednoduché slovo, napríklad jedna, pokoj, alebo chlieb. Je úplne normálne, ak sa vaše myšlienky rozutekajú, začnete myslieť na veci, ktoré vás trápia alebo na ktoré sa tešíte, možno si spomeniete na niečo, čo je potrebné urobiť. Ak sa to stane, všimnite si len, že sa vaša myseľ zatúlala, pasívne ignorujte rušivé myšlienky a vráťte sa k tomu, načo ste sa sústredili. Precvičujete sústredenie na rôzne objekty a potom sa skúste sústrediť 5 min. na jeden objekt. Nastavte si vopred časovač tak, aby vám odrátaval určený čas.

V predchádzajúcich epizódach ste sa dozvedeli, že jedným z hlavných faktorov, ovplyvňujúcich naše telesné pocity je pozornosť, ktorú im venujeme. Intenzita symptómov, ktoré môžu nepríjemne súvisieť s vaším ochorením, sa od odvíja od množstva našej pozornosti, ktorú im dáme. Na týchto praktických relaxačných cvičeniach ste si overili, že ak pozornosť špecificky zameriate inam, zníži sa aj sústredenie na nepríjemné telesné vnemy. Vyskúšajte si rôzne relaxačné a rozptyľujúce techniky, ktoré bojujú proti prirodzenému ľudskému sklonu sústrediť sa na bolesť a nepohodlie, a máte vďaka nim v rukách dobrý nástroj, ako ich lepšie zvládnuť. S vhodným výberom relaxácie si pomôžete sami, vždy s ohľadom na svoj zdravotný stav, a ak by ste mali v tomto smere nejaké pochybnosti, spýtajte sa lekára.

Prajem Vám, aby ste si užili príjemné a pohodové chvíle v kontakte samých so sebou a teším sa na Vás pri počúvaní ďalšej časti podcastu Zdravie.

Viac podcastov z oblasti neurológie nájdete na webstránke www.webakademia.sk v časti laická verejnosť pod podcastom Neurológia.

Dnešnú tému podporila spoločnosť MERCK.

SK/NONNI/1119/0006

Milí poslucháči podcastu Alergia-Imunológia. Už čoskoro zverejníme nový podcast na tému „Mýty a fakty o alergii“, ktorý moderuje pán Marián Mitaš. Jeho hosťom je odborník alergológ-imunológ Doc. MUDr. Martin Hrubiško. Okrem iného sa v pripravovanom podcaste dozviete o tom, čo rozhoduje, že sa z Vás stane alergik. Alebo aká je pravdepodobnosť, že vaše dieťa bude alergikom. Vráťme sa ale k predpovedi peľovej situácie na Slovensku.

V aktuálnom meranom týždni sa v ovzduší na celom území Slovenska vyskytoval peľ liesky, jelše, topoľa, jaseňa, brestu a drevín z čeľadí cyprusovité a tisovité . Denné koncentrácie peľu jelše dosahovali veľmi vysoké hladiny už len na strednom a východnom Slovensku. Peľ liesky dosiahol vysoké koncentrácie už len ojedinele na strednom a východnom Slovensku. Vysoké denné koncentrácie peľu drevín z čeľade cyprusovitých- tisovitých zachytili monitorovacie stanice v Bratislave a Žiline, na ostatnom území dosahoval väčšinou nízke až stredné koncentrácie. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium.

A aká je predpoveď peľovej situácie na víkend a začiatok 12. týždňa?
Peľová sezóna jelše v teplejších oblastiach Slovenska pomaly končí. Vysoké až veľmi vysoké koncentrácie peľu jelše v ovzduší predpokladáme ešte na strednom, severnom a východnom Slovensku. Peľ liesky bude dosahovať alergologicky významné koncentrácie už len na strednom a východnom Slovensku, na ostatnom území jej peľová sezóna končí. Denné koncentrácie peľu topoľa, jaseňa a brestu majú stúpajúcu tendenciu. Veľmi vysoké koncentrácie peľu drevín z čeľade cyprusovitých a tisovitých očakávame najmä v Bratislave a Nitre. Pokles denných hladín peľu môže byť ovplyvňovaný najmä zrážkovou činnosťou a nočným ochladením.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia – Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Laffersová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov Zdravie. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu [email protected]. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia-Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii.

V aktuálnom meranom týždni sa v ovzduší na celom území Slovenska vyskytoval peľ liesky, jelše, topoľa, jaseňa, brestu a drevín z čeľadí cyprusovité a tisovité. Denné koncentrácie peľu jelše dosahovali vysoké hladiny na celom území Slovenska, peľ liesky dosahoval vysoké koncentrácie už len na strednom a východnom Slovensku. Peľ drevín z čeľade cyprusovitých - tisovitých dosiahol vysoké koncentrácie v Bratislave a Nitre, na ostatnom území dosahoval väčšinou nízke až stredné koncentrácie. Spóry húb (plesní) boli zastúpené najmä rodom Cladospórium.
Prognóza peľovej situácie na víkend a začiatok nasledujúceho 11. týždňa
Peľová sezóna jelše v teplejších oblastiach Slovenska pomaly končí. Vysoké až veľmi vysoké koncentrácie peľu jelše v ovzduší predpokladáme ešte na strednom, severnom a východnom Slovensku. Peľ liesky bude dosahovať alergologicky významné koncentrácie už len na strednom a východnom Slovensku, na ostatnom území jej peľová sezóna končí. Denné koncentrácie peľu topoľa, jaseňa a brestu majú stúpajúcu tendenciu. Veľmi vysoké koncentrácie peľu drevín z čeľade cyprusovitých a tisovitých očakávame najmä v Bratislave a Nitre. Pokles denných hladín peľu môže byť ovplyvňovaný najmä zrážkovou činnosťou a nočným ochladením.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke www.alergia.sk v časti peľové spravodajstvo. Ďakujeme Vám za pozornosť pri počúvaní odborného podcastu Alergia – Imunológia. Informácie o vývoji peľovej situácie na Slovensku pre Vás pripravila Dr. Janka Laffersová, z koordinačného pracoviska peľovej informačnej služby Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Podcast Alergia - Imunológia je súčasťou skupiny podcastov Zdravie. V prípade otázok k podcastu Alergia - Imunológia nám píšte na emailovú adresu [email protected]. Pre pravidelné odoberanie podcastov Alergia-Imunológia sa prihláste vo svojej obľúbenej mobilnej podcastovej aplikácii.