Ako zvyknete reagovať na to, keď vás niekto pochváli? Dáte hneď mnohoslovnú reakciu o tom, ako tie šaty máte iba zo sekáča, že ešte potrebujete schudnúť, že si to ešte potrebujete poriadne doštudovať, že veď to, ža čo vás pochválili, ani zďaleka nie je dokonalé?

A pritom tak veľmi túžite počuť, že ste dobré, pekné, inteligentné, šikovné... (dosaďte si sem čokoľvek svoje).

Tak o tom sme sa s Veronikou porozprávali, vymenili sme si svoje skúsenosti, zážitky, či už z detstva, ale aj zo súčasnosti. Možno si v tom našom rozprávaní nájdete nejaké odpovede. A ak nie, tak sa mi pokojne ozvite a dohodneme si poradenské stretnutie, na ktorom sa pokúsime tie vaše odpovede spoločne nájsť :)

Je šťastie životným cieľom? A ak nie sme šťastní, tak sme nešťastní? Je to naozaj vylučújuce sa?

Ako sa potom dá žiť a byť spokojný vo svojom živote?

Poďte si vypočuť náš rozhovor o tom, čo je pre nás šťastie. Trochu sme hovorili aj o manipulácii vo vzťahoch a čo to s nami robí, ako nám to deformuje schopnosť užívať si stabilitu. Aj o tom, že sa nám dejú aj príjemné, aj nepríjemné veci súčasne. Aj o očakávaní "šťastných" rozprávkových koncov, lebo v rozprávke vždy bol šťastný koniec. Aj o očakávaní "keď"... Ale aj o NEporovnávaní sa.

Vieme sa vyhnúť tomu, aby sme sa nezamysleli nad tým, čo si o mne myslia iní? Už ako malé deti sme sa začali báť, že sa nám budú v škôlke, či v škole smiať. Všade okolo seba počujeme ľudí hodnotiť iných. Aj my často hodnotíme. A tak sa bojíme, že aj nás hodnotia. A to nám nie je príjemné.

Ak mám vnútorný rozpor medzi tým, kto viem, že som a kto chcem byť, budem sa trápiť tým, čo si o mne myslia iní. Ak vás táto téma zaujíma, poďte si nás vypočuť.

Čo sú to vlastne emócie, kde sa v nás berú, ako sa nám opakujú, čo s nimi vieme urobiť? Máme vôbec šancu ich nejako efektívne spracovať a nielen potlačiť a tváriť sa, že je všetko OK, aj keď ani zďaleka nie je?

Rozprávali sme sa o tom, ako funguje akýsi začarovaný kruh našich emócií.

Začínali sme nahrávať epizódu o začiatkoch. A začínali sme to hneď na niekoľkokorát, lebo nám padal signál. Ale Veronika z toho vykúzlila celú epizódu. Hovorili sme o rôznych začiatkoch v našich životoch. O začiatkoch v cvičení, v mamovaní, v staraní sa o seba...

Ak mi niekto povie NIE, neznamená to, že odmietol mňa, ale odmietol konkrétnu situáciu. Vedeli ste to? Toto prepojenie môže byť jedným z dôvodov, prečo nevieme hovoriť NIE. Lebo kto by chcel byť odmietnutý? A tak neodmietneme ani my... No a povedať NIE sama sebe je ešte ďalšia kapitola. Ale čo znamená povedať NIE sebe?

Nie som dosť pekná, múdra, inteligentná, vzdelaná, štíhla, upravená, komunikatívna, atraktívna, pokojná, trpezlivá, priebojná, sebavedomá… Jednoducho nie som DOSŤ DOBRÁ.

Máme strach byť videné také, aké sme. Prečo a čo s tým?

Celé roky som si myslela, že som divná - tak negatívne. A teda, že som iná. Je ale inakosť naozaj nežiaduca? Nie je to tak, že každý z nás potrebuje o sebe vedieť, že je v niečom iný ako ostatní a tiež povzbudenie, že je to v poriadku tak ako to je? Veď aj otlačok prsta má každý z nás iný a nenájdu sa dvaja ľudia s rovnakými otlačkami. Už len tento detail mi hovorí, že to bude takto dobré... Tak teda, náš rozhovor o inakosti. O tej našej, ale aj o inakosti našich detí.

Trpezlivosť ruže prináša... To ste už určite v živote počuli. Takže by ste mali byť trpezliví.

Čo všetko považujeme za samozrejmosť? Vzťahy, prácu, rodičov, deti, zdravie, mier, jedlo, vzduch, slnko? Vieme si uvedomiť počas všetkých našich každodenných poviností konečnosť toho, čo máme a podľa toho žiť? A myslím tým naozaj žiť, nie len prežívať...