Boli stredovekí muži cítiť potom a koňmi? Alebo sa okolo nich šírila vôňa parfémov a vzácnych olejov a úprave zoňajšku venovali toľko času, že pripomínali dnešných metrosexuálov, ako sa hovorí mužom, ktorí sa nadmerne venujú vlastnej kráse? Porozprávame sa aj o tom, prečo je strihanie vlasov dobré pre dušu a aké módne výstrelky obľubovali stredovekí boháči.

Bonusový materiál k podcastuNajkrajšia farba očí?

Stredovekí ľudia pripisovali obrovský význam farbám. Farby boli vzácne, nielen v umení, ale aj v odievaní a v hodnotení ľudskej krásy. Jeden z prvých dokladov vnímania stredovekých farieb je možné nájsť v Etymológiách Izidora zo Sevilly (7. storočie). Farba podľa neho nie je nič iné ako uväznené slnečné svetlo a očistená hmota. Ľudské oči sú krásne, keď žiaria, najkrajšie boli podľa vtedajšie vkusu modrozelené.

Jedným z najdôležitejších aspektov telesnej krásy bola naružovelá pleť, ktorá bola prejavom zdravia. Celkom istotne by sa stredovekí ľudia neopaľovali, tmavá, slnkom zničená pleť charakterizovala tých najchudobnejších. Za najkrajšie vlasy boli považované plavé, pretože pripomínali zlato. Vnímanie farieb sa ale postupne menilo a podliehalo módnym trendom.

Ryšavé vlasy: krásne alebo odpudivé?

Historici poukazujú na to, že v románoch artušovského cykli boli rytieri s ryšavými vlasmi zbabelci, zradcovia a ničomníci, zatiaľ čo Izidor zo Sevilly sa domnieval, ženajkrajšia farba vlasov je plavá a ryšavá. Žigmund Luxemburský si pre svoju ryšavú farbu vlasov od svojich nepriateľov vytrpel: označovali ho za prefíkanú lišku ryšavú

.Takto si Žigmunda Luxemburského vo veku cca 40 rokov predstavuje umelá inteligencia. Keďže Žigmundove portréty poznáme iba z jeho stareckého veku, požiadali sme AI o fiktívny portrét na základe jeho "stareckých" portrétov. Fešák, nie? Aj svetlé oči mu AI vyrobila.

Vlasy, koruna krásy

Keď taliansky kazateľ Ján Kapistrán v 15. stor. navštívil Viedeň, vo svojej kázni vyčítal mužom, že na úpravu vlasov používajú veľa peňazí -  dávajú si na ne množstvo vajec, víno, ortuť a rôzne koreniny: „U nás v Taliansku to robia ženy, a nie muži. Tu je to naopak. Dlhé vlasy pritom vášmu zdraviu neprospievajú, skôr mu škodia, zadržiavajú pot a prach, uhniezdia sa vám v nich vši, a tak si musíte kvôli vlasom vydržiavať sluhu. Ja mám úplne holú hlavu. No nie je to lepšie? Ak sa vám vietor dostane do vlasov a zakryje vám oči, môžete ľahko spadnúť. Strihanie vlasov je dobré pre dušu, hlavu, ako aj pre uši. Ach, títo chudáci, ktorí milujú svoje vlasy viac ako svoju dušu!“ 

Portrét uhorského kráľa Ladislava Pohrobka

Ženám Kapistrán poradil: „Ak vám dôjde látka na šaty, odstrihnite svojim mužom dlhé vlasy, kým spia, a urobte si z nich šaty.“ Pri návšteve Nemecka napomínal aj tamojších mužov: „Vy, Nemci, toľko si považujete svoje dlhé vlasy, a na čo sú vám? Na umývanie vlasov si od svojich úbohých žien beriete až dvanásť vajec denne. Koľko kurčiat by z nich mohlo byť? Koniec koncov, mohli by ste si za tie peniaze kúpiť koňa.“ 

Jacometto (Jacometto Veneziano) | Portrét mladého muža | The Metropolitan Museum of Art

 Špicaté topánky

V 14. storočí sa rozmohla bizarná móda - šľachtici začali nosiť topánky s mimoriadne dlhými špicmi. Od nich túto módu odkukali aj mešťania. Špicaté topánky boli väčšinou kožené, ale boli aj látkové (zamatové a hodvábne), ktoré mohli byť vyšívané alebo maľované. Samotné špičky museli byť vypchaté, inak by nedržali tvar. Do špičky vkladali mach, vlnu, vlasy alebo iné materiály. Bolo to tak extrémne, že kráľ Eduard IV. vydal (1463) zákon, ktorý obmedzoval dĺžku špičky na menej ako dva palce (5 cm).

Pri výskume kostrových pozostatkov na stredovekých cintorínoch v Cambridge zistili, že u vtedajšej bohatej vrstvy bola prekvapivo častým ochorením deformácia nôh - vybočený palec (Hallux valgus: hallux = palec, valgus = vbočený dnu), čo spôsobila táto špicatá topánková móda.

Zdroje:

https://www.atlasobscura.com/articles/medieval-europeans-pointy-shoes

https://www.cam.ac.uk/stories/bunions

Absurdne zväčšené poklopce

Mužská aristokratická móda od čias renesancie smerovala k zvýrazňovaniu kontúr ľudského tela. Mužské kabátce sa skracovali, odev bol tesný a priliehavý a čoraz viac zdôrazňoval aj intímne časti tela.

V 16. storočí sa stali momirodne populárnymi nápadné predimenzované poklopce. Obľuboval ich napríklad kráľ Henrich VIII. (okrem poklopcov sa preslávil aj popravovaním vlastných manželiek)

Brnenie Henricha VIII.

Jeden z portrétov Henricha VIII. Tento od Hansa Holbena ml.

Detail poklopca z portrétu Antonia Navagerra od maliara Giovaniho Battistu Moroniho 1565

A tá istá časť odevu od umelca Agnola Bronzina na portréte Guidobalda della Rovere 1532

Brnenie cisára Ferdinanda I. (1503 - 1564)