Hrubé koberce a karmínovočervené svetlo vo Vatikánskom apoštolskom (kedysi tajnom) archíve? Kamery za sochami anjelikov a dvanásť sklenených mamutích boxov? Prečo Dan Brown vo Vatikánskom archíve zjavne nebol? Prečo Vatikánsky archív neskrýva tajomstvá?

Symbológ Róbert Langdon sa snaží dostať do Vatikánskeho tajného archívu, aby vypátral, kde sa skrývajú ilumináti. Podarí sa mu to?

https://youtu.be/a3Rd-yqJV4c

Bonus

My sme sa, narozdiel od Roberta Langdona dostali do Vatikánskeho archívu, vtedy ešte Vatkánskeho tajného archívu, úplne bez problémov a na prvý raz. V depozitárch sme neboli, ale nazrieť do nich môžete priamo prostredníctvom oficiálnej webovej stránky archívu: https://www.archivioapostolicovaticano.va/content/aav/it/l-archivio/ambienti/bunker-e-depositi.html

Depozitár zvaný Bunker

Archivárky pred vchodom do Vatikánskeho archívu

Obor cisára Žigmunda

V bonusovej časti podcastu sme hovorili o obrovi v sprievode cisára Žigmunda v roku 1433, keď prišiel do Ríma na cisársku korunováciu. Pamiatku na neho zanechal Filarete na bronzovej bráne do Baziliky sv. Petra vo Vatikáne. Bránu vyhotovil na objednávku pápaže Eugena IV., ktorý Žigmunda korunoval.

Obor zaujal Filareteho natoľko, že ho vyobrazil ako člena sprievodu. Taktiež o ňom písal v traktáte o architektúre, kde upresnil, že tento muž bol v sprievode cisára Žigmunda. Filarete bol očitým svedkom korunovácie, takže mu to môžeme veriť

Akt korunovácie Žigmunda Luxemburského pápežom Eugenom IV.

Architekt a sochár Filarete je zaujímavou postavou. Svoje skutočné meno Antonio di Pietro Averlino si zmenil na „Filarete“, čo sa dá voľne z gréčtiny preložiť ako „milovník cností“. No či miloval cnosti, je otázne... V roku 1448 ho z Ríma vyhostili, pretože ho obvinili, že chcel údajne ukradnúť nejaké relikvie. A zdá sa, že to neboli hocijaké relikvie - išlo o relikviu hlavy Jána Krstiteľa. Predpokladáme, že ide o tú istú hlavu, ktorá je stále v Ríme a nachádza sa v chráme San Silvestro in Capite (zistíme 😊).

Filarete nám zachoval na svojom umeleckom diele aj dva autoportréty:

Dom pre uhorských pútnikov

Dom pre uhorských pútnikov (Hospitium Hungarorum) putujúcich do Ríma založil kráľ sv. Štefan už v 11. storočí. Až do 18. storočia stál pri Kostole sv. Štefana (Santo Stefano Minore, neskôr Santo Stefano degli Ungari), ktorý sa nachádzal v bezprostrednej blízkosti Baziliky sv. Petra. Žiaľ, v roku 1776 tento dom uhorských pútnikov zrušili, pretože k bazilike pristavovali väčšiu sakristiu.