Pasce na vši a blchy a iné kozmetické vychytávky. Veľryby ako obete najobľúbenejšieho kozmetického a liečebného doplnku od 13. do 17. storočia. Ako sa ženy vyprázdňovali počas dlhotrvajúcich omší v kostole a iné perličky z dejín hygieny. Umývali sa stredoveki ľudia? Ako často a čo si umývali? O tom, o čom na verejnosti s ľuďmi len tak nezvykneme hovoriť, ako aj o výstave "Príbeh čistoty" v Dubnickom múzeu, sme sa porozprávali aj s dvomi dámami priamo z múzea.

Pomandre a iné hygienicko-kozmetické vychytávky

O pomandroch sme už hovorili v našich podcastoch viackrát. Pridávame teda obrázky ako tento obľúbený kozmetický doplnok vyzeral a aj jeden recept z polovice 16. storočia na jeho prípravu. Nebola to teda jednoduchá receptúra a tomu zodpovedala aj cena. Obyčajní ľudia si vyrábali "pomandre" ako vrecúška naplnené bylinkami.

 

 

 

Recept na výrobu pomandera z diela Johna Partridgea, v knihe The Treasury of Commodious Conceits, and Hidden Secrets (Pokladnica užitočných nápadov a skrytých tajomstiev) z roku 1586:

Živicový benzoin, kalamit, labdanum a storaxový balzam sa rozdrvili na prášok, rozpustili v ružovej vode a vložili do panvice. Potom sa na ohni spolu varili. Po uvarení sa zmes odstavila, nechala stuhnúť a vytvarovala sa do tvaru jabĺčka. Nakoniec sa obalila práškovou zmesou zo škorice, santalového dreva a klinčekov. Potom sa pripravila zmes z troch zŕn ambry, pižma jeleňa a pižma cibetky. Najprv sa rozpustila ambra, a potom sa pridali pižmo jeleňa a cibetky. "Jablková" guľa sa pováľala v tejto pižmovej zmesi, aby sa ingrediencie spojili, následne sa zmes premiesila a opäť vytvarovala do tvaru jablka.

1. živicový benzoin: je prírodná aromatická živica získavaná z kôry stromov rodu Styrax, ktoré rastú v tropických oblastiach juhovýchodnej Ázie. Benzoin má bohatú, sladkú, vanilkovú vôňu s balzamickými tónmi a často sa používa v parfumérii, kozmetike a kadidlách.

Táto živica má tiež konzervačné a antiseptické vlastnosti, čo ju robí obľúbenou v tradičnej medicíne a pri výrobe liečivých mastí. V historických receptoch, ako je ten na pomander, sa používala pre svoje aromatické vlastnosti a schopnosť udržať vôňu po dlhú dobu.

2. Kalamit je aromatický koreň rastliny puškvorec obyčajný (Acorus calamus), ktorá rastie v močaristých oblastiach a je známa svojou sladkou, korenistou vôňou. Tento koreň sa často používal v tradičnej medicíne, parfumérii a pri výrobe kadidiel.

Využitie

• V kozmetike a parfumérii: Kalamit bol populárny ako prírodná vonná látka.

• V medicíne: Používal sa ako liek na tráviace problémy, nervové poruchy či zápaly.

• V magických praktikách: Niekedy sa mu pripisovali ochranné a čistiace vlastnosti, najmä v starovekých a stredovekých rituáloch.

  3. Labdanum je aromatická živica získavaná z kríkov Cistus ladanifer (cist ladanový) alebo Cistus creticus (cist krétsky), ktoré rastú v oblasti Stredomoria. Táto živica má bohatú, intenzívnu, hrejivú vôňu a od dávnych čias sa používa v parfumérii, kadidlách a medicíne.

Využitie:

• Parfuméria: Vďaka svojej hlbokej, teplej vôni sa používalo a používa ako základná zložka v mnohých orientálnych parfumoch.

• 4. Storaxový balzam (alebo jednoducho storax) je aromatická živica získavaná z rôznych druhov stromov najmä zo Styrax officinalis a Liquidambar orientalis, ktoré rastú v teplých oblastiach Stredomoria, Blízkeho východu a juhovýchodnej Ázie.

Má sladkú vôňu s jemnými vanilkovými a škoricovými tónmi a často sa používa v parfumérii, kadidlách a tradičnej medicíne.

Využitie:

Parfuméria: Storax je základnou zložkou mnohých orientálnych a balzamických vôní, pretože má schopnosť zjemniť a prepojiť ostatné vonné zložky.

Kadidlá: Používa sa ako zložka kadidiel pre svoje upokojujúce a hrejivé arómy.

Medicína: Storaxový balzam sa využíval na liečbu kašľa, zápalov a kožných problémov.

Svätá Hedviga Sliezska umýva tvár svojho vnuka

 J. Paul Getty Museum, Los Angeles, Ms. Ludwig XI 7, fol. 24v, 83.MN.126.24v

V iluminovanom rukopise "Vita beatae Hedwigis" zo 14. stor. sa na fóliu 24v nachádzajú dve vyobrazenia: na hornom obrázku sleduje mníška pozerajúca sa cez dvere jednu z vízií sv. Hedvigy (1174 - 1243). Tá sa modlila k Ježišovi, aby umožnil mníškam v kláštore v Trzebnici pokračovať v ich dobrom diele. Nápisy popisujú zázrak, ktorý sa stal: na jednom sa uvádza, že Ježiš zdvihol pravú ruku z kríža a požehnal Hedvigu a na druhom, že jej modlitba bola vypočutá. Dolná iluminácia zobrazuje Hedvigu v typickom geste pokory: umýva seba a svojho vnuka v tej istej vode, ktorú používajú mníšky na umývanie svojich nôh (vyjadruje to červený latinský nápis nad obrázkom).

Inšpirácie z výstavy Príbeh čistoty 5.9. 2024 - 6.1 2025„Kúpem sa raz mesačne - bez ohľadu na to, či je to potrebné, alebo nie.“ (Alžbeta I., anglická kráľovná)

Dubnické múzeum, m. r. o. a Mesto Dubnica nad Váhom

Pasce na vši